Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724203134
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724203134.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Táni Rapčanovej, vo veci
umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, XXX XX D., t.č. umiestneného
v Psychiatrickej liečebni E., so sídlom F. XX, XXX XX E., IČO: 17 335 612, v konaní zastúpeného
okresným súdom ustanoveným procesným opatrovníkom: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E.

G. H. I. XX, XXX XX D., umiestnený zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so
sídlom Nám. S. H. Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO: 52 804 364, v konaní o prípustnosti prevzatia
do zdravotníckeho zariadenia, o odvolaní umiestneného prostredníctvom zvoleného zástupcu proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Pu/21/2024-13 zo dňa 18.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Pu/21/2024-13 zo dňa 18.11.2024
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že prevzatie umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX
do Psychiatrickej liečebne E. dňa 14.11.2024 bolo prípustné.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že Psychiatrická liečebňa E. (ďalej
aj len „zdravotnícke zariadenie“) doručila Okresnému súdu Martin dňa 14.11.2024 elektronicky bez
zaručeného elektronického podpisu oznámenie o odvolaní informovaného súhlasu umiestneného.
Umiestnený bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia dňa 13.11.2024 a dňa 14.11.2024 odvolal súhlas
s hospitalizáciou.

3. Okresný súd uznesením č.k. 17Pu/21/2024-5 zo dňa 14.11.2024 začal konanie o prípustnosti
prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení a uznesením č.k. 17Pu/21/2024-11 zo dňa
18.11.2024 ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka.

4. Okresný súd poukázal na ust. § 257 ods. 1, § 260 ods. 1 – 3, § 261, § 262 ods. 1, 2, § 264 CMP
v spojení s ust. § 4 ods. 4, § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti

a po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
Súd prvej inštancie podľa dôkazov posudzoval, či bolo prevzatie umiesteného do zdravotníckeho
zariadenie prípustné. Dňa 18.11.2024 bol vypočutý ošetrujúci lekár, ktorý uviedol, že umiestený A.
B. bol prijatý do Psychiatrickej liečebne E. dňa 13.11.2024 na odporúčanie ambulantného psychiatra
I. J. K.. Informovaný súhlas pri príjme podpísal. Na druhý deň 14.11.2024 súhlas s hospitalizáciou
odvolal. U pacienta v klinickom obraze dominuje nekritickosť k svojmu správaniu, konaniu a ochoreniu,

nepostihuje realitu v plnom rozsahu vzhľadom na poruchy myslenia, v myslení dominujú hypochondrické
obsahy dosahujúce hĺbku bludu s dopadom na správanie a konanie pacienta. V domácom prostredívýraznýdeficitsebaopatery,hygienyastravovania,anamnestickyneužívalterapiu,epizodickyužilväčšie
množstvo liekov. Vzhľadom na odporúčanie ambulantného psychiatra ako aj na heteroanamnézu od
brata a aktuálny zdravotný stav hrozí vysoké riziko ohrozenia zdravia, života a zhoršenie zdravotného

stavu pacienta. Je nebezpečný aj pre svoje okolie. Je potrebná jeho ďalšia ústavná liečba, nakoľko
pretrvávajú psychotické príznaky. Dĺžka ústavnej liečby závisí od psychického stavu umiestneného.
Okresný súd uviedol, že sa oboznámil s obsahom zdravotnej dokumentácie a nezistil žiadne iné dôležité
skutočnosti vo veci.

5. Okresný súd uviedol, že umiestneného dňa 18.11.2024 poučil o jeho procesných právach a
povinnostiach a o možnosti zvoliť si zástupcu. Umiestnený najprv s prijatím do nemocnice súhlasil,
uviedol, že vie, že je v liečebni v E.. Následne súhlas odvolal, lebo mal skostnatelé nohy, ale uvedené mu
už povolilo, myslí si, že liečba zabrala, už necíti túto skostnatelosť. Uviedol, že ho bolí pečeň aj žlčník,
pokazil si to od liekov, berie až 13 druhov liekov. Duševné problémy nemá žiadne ani nevie, čo je to
schizofrénia. Je ženatý. Žiadny duševný problém necíti, má len tuhnutie hlavy od krčnej chrbtice. Keby

šiel domov, tak sa o neho postará manželka aj brat, ale zvládol by to sám. Už to musí nejako vydržať.
Strašne mu pomáha čokoláda a horčík na to tŕpnutie nôh. Uviedol, že by chcel ísť domov a myslí si,
že mu liečba pomáha.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že prevzatie umiestneného do Psychiatrickej liečebne E. bolo prípustné.

Pri skúmaní podmienok prípustnosti umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia vychádzal najmä z
výsluchu lekára, ktorý uviedol, že u umiestneného hrozí vysoké riziko ohrozenia zdravia, života a
zhoršenie jeho zdravotného stavu. Je nebezpečný aj pre svoje okolie. Vyžaduje ďalšiu ústavnú liečbu,
nakoľko u neho pretrvávajú psychotické príznaky.

7. Proti uzneseniu okresného súdu v odvolacej lehote podal odvolanie umiestnený prostredníctvom
zvoleného zástupcu. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že prevzatie umiestneného nebolo
prípustné, ak do úvahy neprichádza zrušenie rozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie
konanie, pretože takýmto postupom by sa predlžovalo nezákonné držanie v ústavnom zariadení.
V odvolaní bolo poukázané na ust. § 62 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f),

h) CSP, Čl. 17 ods. 1, ods. 6, Čl. 19 ods. 2, Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, Čl. 5 ods. 1 písm. e), Čl. 8
ods. 1, Čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s ust.
§ 262 ods. 3 CMP, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR (rozhodnutie NS
SR sp.zn. 1Cdo/31/2022, sp.zn. 2Cdo/154/2021, sp.zn. 6Cdo/98/2017, rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp.zn. III. ÚS 199/2020, sp.zn. I. ÚS 79/1993). V odvolaní bolo namietané nedostatočné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ako aj, že došlo k vadám konania. Podľa dokazovania
nemohla byť obmedzená osobná sloboda umiestneného. Umiestnený namietal, že nie je pravdou,
že by zanedbával v domácom prostredí sebaopateru, hygienu a stravovanie a nie je mu zrejmé, na
základe čoho uvedené usudzoval ošetrujúci lekár, keď nikdy nebol v domácom prostredí umiestneného.
Okresnýsúdpretodospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,naviac,zanedbaniesebaopatery,hygieny

a stravovania nie je dôvodom na obmedzenie osobnej slobody formou umiestnenia do ústavného
zariadenia. Skutočnosti uvádzané lekárom nie sú pravdivé, ani nie sú dôvodom k obmedzeniu osobnej
slobody. Umiestnenému nie je zrejmé, na základe čoho lekár dospel k záveru, že neužíva terapiu
a epizodicky užil väčšie množstvo liekov, keďže o tom sa v spise nenachádza žiaden objektívny dôkaz.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/154/2021, podľa ktorého nie je podstatné

primárne vychádzať z diagnózy, ale z toho, ako sa navonok prejavuje schopnosť dotyčného obstarať
si svoje veci, začleniť sa do bežného života, reagovať na bežné impulzy. Z napadnutého uznesenia
okresného súdu nie je možné sa dozvedieť ani len diagnózu, pre ktorú dochádza k obmedzeniu osobnej
slobodyaaniniejeuvedené,akézhoršeniezdravotnéhostavuumiestnenémuhrozíaleboakéohrozenie
života, v čom uvedené spočíva, a ani z akého konkrétneho dôvodu by mal byť hrozbou pre svoje

okolie, s nevyhnutnosťou obmedziť osobnú slobodu. Všeobecné konštatovanie lekára nekriticky prevzal
súd, ktorý postup nemôže byť dôvodom na obmedzenie osobnej slobody a takéto konštatovanie je
nedostatočné, s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/31/2022, ak bola týmto
postupom založená vada konania v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia s porušením práva na
spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť skutkový záver, akým

závažným spôsobom dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu umiestneného bez liečby, ak sa právo
na osobnú slobodu v potrebe poskytovania nútenej liečby dostáva do kolízie so základným právom
odmietnuť liečbu. Ide o nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu nielen
z tohto dôvodu, ale aj preto, že okresný súd nevykonal test primeranosti, či duševná porucha znamenátaké nebezpečenstvo pre posudzovanú osobu, resp. pre iných, pre ktoré je nevyhnutné túto osobu
umiestniť v zdravotníckom zariadení.

8. V ďalšej časti odvolania umiestnený namietal nedostatočné poučenie okresným súdom, ak jeho
výsluch v zápisnici bol označený v trvaní 5 minút (od 09:10 do 09:15 hod.), v ktorom čase nie je
možné vykonať dôsledné poučenie a spísať zápisnicu. V deň výsluchu umiestneného mal sa konať aj
výsluch lekára, na ktorom nemohol byť prítomný, hoci sa jednalo o kľúčový dôkaz proti jeho osobe,
aj napriek tomu, že umiestený sa v rovnakom mieste nachádzal, a teda nič nebránilo tomu, aby bol

prítomný pri výsluchu lekára, aby sa mohol s jeho tvrdeniami konfrontovať a klásť mu otázky. Poukázal
na obmedzenie osobnej slobody, ku ktorej došlo dňa 14.11.2024 o 07:00 hod., avšak z doručenky na č.l.
21 spisu bolo zrejmé, že napadnuté uznesenie zo dňa 18.11.2024 mu bolo doručené až dňa 26.11.2024,
teda po ôsmich dňoch od jeho vydania a dvanástich dňoch po obmedzení osobnej slobody. Umiestnený
namietal, že okresný súd sa nepokúsil skontaktovať s jeho manželkou, hoci bol zistený telefonický
kontakt na ňu, pričom práve kontakt s blízkou osobou, ktorá s ním trávi čas, mohol prispieť k zisteniu, či

je nebezpečný pre seba alebo okolie. K odvolaniu zaslal záznam z výsluchu svedka zo dňa 11.12.2024,
a to z výsluchu manželky, z ktorého vyplýva, že osobnú hygienu nezanedbáva, je sebestačný a nie je
nebezpečný pre seba ani okolie. Namietal tvrdenia brata pána B. B., ako ustanoveného procesného
opatrovníka, ktorý klame, ak tvrdí, že nie je schopný samostatne žiť a starať sa o seba a voľba jeho
manželky je výlučne rozhodnutím jeho osobnej slobody, do ktorého výberu nemá právo zasahovať jeho

brat. Takisto incidenty, na ktoré poukazuje pán B. B. ako jeho brat, nie sú konkretizované. Naviac sa
vyjadril,žejespolusmanželkouzamestnaný,ažesastaraťoumiestnenéhonebude.Bratumiestneného
pán B. B., podľa neho sleduje len svoje záujmy, a preto nie je zrejmé, ako mohol byť ustanovený za
opatrovníka, ak manželka umiesteného, s poukazom aj na sobášny list a podľa záznamu advokátskej
kancelárie, súhlasí s tým, aby bola procesným opatrovníkom. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 2Cdo/154/2021 zo dňa 30.05.2022 duševne chorá osoba musí mať v konaní ustanoveného
zástupcu, a to od začiatku konania a nie je postačujúce, aby bol zástupca ustanovený súčasne s
doručením rozhodnutia súdu o zákonnosti zbavenia slobody. V danej veci je uznesenie o ustanovení
opatrovníka z dátumu 18.11.2024, t.j z rovnakého dňa, ako je napadnuté uznesenie okresného súdu
o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, čím podľa umiestneného boli porušené jeho

procesné práva. Ak mal okresný súd za to, že je potrebné umiestnenému ustanoviť opatrovníka, nemal
tak urobiť spolu s uznesením o obmedzení jeho osobnej slobody.
Ak okresný súd v odseku 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že sa oboznámil so
zdravotnou dokumentáciou, tak ani len lekárska správa nie je súčasťou spisu, a naviac konštatovania
lekára boli nekonkrétne, všeobecné, bez určenia diagnózy, a preto celkom nedostatočné s poukazom

aj na ustálenú judikatúru. V spise sa nenachádza ani len podklad ku konštatovaniu akéhokoľvek
psychiatrického ochorenia – konkrétnej diagnózy a už vôbec nie podklad k ohrozeniu samého seba
alebo okolia. S poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/154/2021 zo dňa
30.05.2022 došlo následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ak neboli kumulatívne splnené
hmotnoprávne podmienky, a to, či osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej

prejavujú príznaky takejto poruchy a druhou, či táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie
a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne
zhoršenie zdravotného stavu.

9. Odvolanie umiestneného bolo postupom okresného súdu doručené procesnému opatrovníkovi,

zdravotníckemu zariadeniu s výzvou na vyjadrenie sa. Zdravotnícke zariadenie, a to Psychiatrická
liečebňa E., so sídlom F. XX, XXX XX E., sa podaním zo dňa 13.12.2024 k odvolaniu umiesteného
vyjadrila tak, že je od 13.11.2024 nepretržite hospitalizovaný, dňa 14.11.2024 odvolal súhlas
s hospitalizáciou, avšak dôvody hospitalizácie naďalej trvajú, pacient dodatočne nepodpísal súhlas
s hospitalizáciou. Na základe vyjadrenia primárky I. I. je predpokladaný termín prepustenia pacienta na

adresu trvalého bydliska január 2025.
Procesný opatrovník sa k odvolaniu umiestneného do momentu konania a rozhodovania krajským
súdom nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného umiestneným A.

B., nar. XX.XX.XXXX, prostredníctvom zvoleného zástupcu vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté uznesenie okresného
súdu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 011. Na základe odvolania podaného umiestneným krajský súd posudzoval tak napadnuté rozhodnutie
okresného súdu ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo.

12. V odvolacom konaní bol namietaný nezákonný postup, ktorý mal predchádzať vydaniu napadnutého
uznesenia, porušenie práv umiestneného, nesplnenie zákonných podmienok pre napadnuté uznesenie
okresného súdu, jeho nedostatočné odôvodnenie, nesprávne skutkové zistenia a následne nesprávne
právne posúdenie veci, pokiaľ zo spisového materiálu ani z napadnutého rozhodnutia nie je možné sa
dozvedieť diagnózu, pre ktorú bola umiestnenému obmedzená jeho osobná sloboda a ani aké zhoršenie

zdravotného stavu umiestnenému hrozí, alebo aké ohrozenie života, v čom by mal byť hrozbou pre svoje
okolie. Umiestnený namietal nekritické prevzatie dôvodov vyplývajúcich zo všeobecného konštatovania
lekára, samotný priebeh výsluchu umiestneného, jeho nedostatočné poučenie súdom, nedodržanie
lehoty podľa § 262 ods. 3 CMP, ako aj, že zdravotná dokumentácia sa nestala súčasťou spisu, s ktorou
sa mal oboznámiť okresný súd, s návrhom, aby ustanovený procesný opatrovník – brat umiestneného,
ktorý nesleduje jeho záujmy, bol nahradený manželkou umiestneného.

13. Primárne krajský súd k napadnutému uzneseniu okresného súdu uvádza, že je rozhodnutím
(pre štádium, či prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné) s potrebným
a dostatočným rozsahom odôvodnenia (§ 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, § 2
ods. 1 CMP). Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia výstižným spôsobom poukázal na

vykonané dokazovanie, popísal priebeh konania pred vydaním rozhodnutia, uviedol citáciu rozhodných
zákonných ustanovení, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, vyjadril závery, ktoré boli spôsobilé
na posudzovanie odvolacím súdom. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, napadnuté uznesenie
okresnéhosúdujevpotrebnomrozsahuzdôvodnenéatvorilospôsobilýpredmetposudzovaniakrajským
súdom, preto nebolo možné konštatovať jeho nedostatočné odôvodnenie.

14. K spoločným odvolacím dôvodom umiestneného o namietaní zákonnosti postupu okresného súdu
pred vydaním napadnutého uznesenia sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu,
z ktorého mal za zistené nasledovné.

15. Zo súdneho spisu vyplynulo, že Psychiatrická liečebňa E. – zdravotnícke zariadenie, Okresnému
súdu Martin dňa 14.11.2024 doručilo hlásenie o nedobrovoľnom vstupe pána A. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý dňa 13.11.2024 bol do zdravotníckeho zariadenia prijatý, avšak 14.11.2024 odvolal súhlas
s hospitalizáciou. V tomto hlásení o nedobrovoľnom vstupe zdravotnícke zariadenie poukázalo aj na
vyjadrenie lekára I. E..

Okresný súd uznesením č.k. 17Pu/21/2024-5 zo dňa 14.11.2024 začal konanie o prípustnosti prevzatia
a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení.
Dňa 18.11.2024 podľa č.l. 8 spisu za prítomnosti sudkyne a vyššej súdnej úradníčky, ošetrujúceho lekára
I. I. E. a primárky oddelenia I. L. I. sa podľa obsahu zápisnice za aplikácie ust. § 261 CMP sudkyňa
oboznámila s názorom ošetrujúceho lekára, so zdravotnou dokumentáciou. Bol vypočutý ošetrujúci lekár

I. I. E., ktorý uviedol, že umiestnený pán A. B. bol prijatý do Psychiatrickej liečebne E. dňa 13.11.2024
na odporúčanie ambulantného psychiatra I. J. K.. Informovaný súhlas pri príjme podpísal, avšak na
druhý deň 14.11.2024 súhlas s hospitalizáciou odvolal. Z výsluchu ošetrujúceho lekára ďalej vyplynulo,
že u umiestneného – pacienta v klinickom obraze dominuje nekritickosť k svojmu správaniu, konaniu
a ochoreniu, nepostihuje realitu v plnom rozsahu vzhľadom na poruchu myslenia, v myslení dominujú

hypochondrické obsahy dosahujúce hĺbku bludu s dopadom na správanie a konanie pacienta. Vzhľadom
aj na domáce prostredie, keď anamnesticky neužíval terapiu, epizodicky užil väčšie množstvo liekov,
s poukazom na odporúčanie ambulantného psychiatra, ako aj na aktuálny zdravotný stav, hrozí vysoké
riziko ohrozenia zdravia, života, zhoršenie zdravotného stavu pacienta, preto je potrebná ďalšia ústavná
liečba, nakoľko pretrvávajú psychotické príznaky. V závere zápisnice je skonštatované, že sa sudkyňa

Okresného súdu Martin oboznámila so zdravotnou dokumentáciou.

16. Zo Zápisnice zo dňa 18.11.2024 spísanej v Psychiatrickej liečebni v E. vyplynulo, že umiestnený za
prítomnosti sudkyne okresného súdu, vyššej súdnej úradníčky, ošetrujúceho lekára I. I. E. a primárky
oddelenia I. L. I. bol poučený podľa § 256 a nasl.. Vzhľadom k obsahu tejto zápisnice krajský súd nemal

pochybnosti o riadnom poučení umiestneného a ani o riadnom jeho vypočutí. Tomuto záveru krajského
súdu nebráni ani uvedený časový interval začiatku o 9:10 hod. a ukončenia o 9:15 hod.. Vo svojom
výsluchuumiestnenýuviedol,žedalsúhlassprijatímdozdravotníckehozariadenia,avšakneskôrsúhlas
odvolal, pretože mal skostnatelé nohy, čo mu však už povolilo a súčasne sa vyjadril, že si myslí, želiečba zabrala, pretože necíti skostnatelosť. Vyjadril sa, že necíti žiaden duševný problém, ak by išiel
domov, tak sa o neho postará manželka aj brat. Umiestnený sa sám v rámci výsluchu vyjadril, že mu
liečba pomáha.

17. Z postupu súdu prvej inštancie bolo zistené, že samostatným uznesením č.k. 17Pu/21/2024-11 zo
dňa 18.11.2024 bol umiestnenému ustanovený procesný opatrovník – pán B. B., nar. XX.XX.XXXX, a to
v súlade s ust. § 256 CMP. Okresný súd umiestnenému ustanovil procesného opatrovníka v záujme
ochrany jeho práv a takémuto postupu nebolo možné nič vytknúť s poukazom aj na samotné uznesenie

okresného súdu a jeho odôvodnenie. Ak umiestnený v odvolaní namietal, že uznesenie okresného
súdu o ustanovení procesného opatrovníka je z dátumu 18.11.2024, t.j. z rovnakého dátumu ako
aj napadnuté uznesenie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, tak
podľa názoru krajského súdu nedošlo k porušeniu procesných práv umiestneného, ak je potrebné
prihliadnuť k charakteru samotného detenčného konania, ktoré pozostáva z dvoch štádií, z ktorých
prvým je posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotnej starostlivosti a druhým štádiom je

posudzovanie držania osoby v ústave už umiestenej, pričom súd pre štádium rozhodnutia o prípustnosti
prevzatia do zdravotníckeho zariadenia je povinný rozhodnúť do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného (§ 262 ods. 2 CMP).

18. Z obsahu súdneho spisu krajský súd nezistil, že by umiestnenému bolo porušené jeho právo

v doručovaní napadnutého uznesenia okresného súdu v zmysle § 262 ods. 3 CMP tak, ako to
namietal v odvolaní, a to, že k obmedzeniu jeho slobody došlo dňa 14.11.2024, ale napadnuté
uznesenie okresného súdu zo dňa 18.11.2024 mu bolo podľa jeho namietania doručené až 26.11.2024.
Z postupu okresného súdu, a to k uzneseniu okresného súdu, podľa ktorého bolo rozhodnuté,
že prevzatie umiestneného do Psychiatrickej liečebne E. dňa 14.11.2024 bolo prípustné, v zmysle

elektronickej komunikácie okresného súdu a predmetného zdravotníckeho zariadenia z č.l. 17 spisu bolo
zistené, že 18.11.2024 zdravotnícke zariadenie bolo požiadané o doručenie predmetného uznesenia
umiestnenému. Podľa č.l. 21 spisu 18.11.2024 o 15:01 hod. zdravotnícke zariadenie elektronicky
oznámilo okresnému súdu, že uznesenie o prípustnosti prevzatia umiestneného, vydané okresným
súdom dňa 18.11.2024, bolo umiestenému doručené ešte dňa 18.11.2024. Vzhľadom k takémuto

postupu okresného súdu nebolo namieste namietanie v odvolaní o porušení lehoty pri doručovaní
napadnutého uznesenia okresného súdu umiestnenému v zdravotníckom zariadení v zmysle § 262
ods. 3 CMP. K uvedenému bolo bez vplyvu aj to, ak na výzvu okresného súdu zo dňa 18.11.2024 bola
zaslanádoručenkaspodpisomumiestnenéhodňa26.11.2024,vzťahujúcasaknapadnutémuuzneseniu
okresného súdu. Z postupu okresného súdu, na základe doloženej elektronickej komunikácie, bolo

zrejmé, že umiestnený (mal doručené) získal vedomosť o napadnutom uznesení okresného súdu dňa
18.11.2024.

19.Odvolacísúd zvýrazňuje,žeCivilnýmimosporovýporiadokvustanoveniach §252až§271upravuje
osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, a to, aby nedochádzalo

k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by bol niekto v rozpore so zákonom a bez jeho súhlasu
prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný. Účelom detenčného konania je zaručiť
ochranu jedného z ľudských práv, ktorým je právo na osobnú slobodu. Aj keď súd posudzuje zákonnosť
k momentu zadržania, tak skončenie konania bez vydania meritórneho rozhodnutia je v rozpore s týmto
účelom, pretože právo zadržanej osoby na rozhodnutie súdu o zákonnosti zadržania garantované v

Článku 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže byť zabezpečené len
rozhodnutím súdu, v ktorom sa súd vysporiada s otázkou, či zadržanie bolo zákonné alebo nie.

20. Podľa ust. § 6 ods. 9 písm d) Zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje
v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku

duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí
vážne zhoršenie zdravotného stavu.

21. Hoci predmetnú citáciu zákonného ustanovenia uviedol okresný súd v odseku 9. odôvodnenia
napadnutého uznesenia, krajský súd považoval za potrebné ju uviesť aj v odôvodnení svojho

rozhodnutia, a to práve k odvolacím dôvodom umiesteného, ktorý mal za to, že okresný súd ohľadom
jehozdravotnéhostavudospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,akpodľaumiestnenéhoniejemožné
sa dozvedieť, akou diagnózou trpí, pre ktorú je obmedzená jeho osobná sloboda a ani aké zhoršeniezdravotného stavu mu hrozí, prípadne ohrozenie života, resp. z akého dôvodu by mohol byť hrozbou
pre svoje okolie s nevyhnutnosťou obmedziť jeho osobnú slobodu.

22. Krajský súd upriamuje pozornosť na citáciu ust. § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti
v spojení s ust. § 9 ods. 4 predmetného zákona, ak v prípade potreby ústavnej starostlivosti sa zisťuje
buď duševná porucha alebo príznaky duševnej poruchy. Podľa vykonaného dokazovania, na ktoré
poukázal okresný súd v odseku 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia v spojení s odsekom 12.,
boli konštatované príznaky, a to psychotické príznaky, pre ktoré je riziko ohrozenia samotného zdravia

umiestneného a zhoršenia jeho zdravotného stavu, ak pacient má pokrivený pohľad na svet, nepostihuje
realitu, má v myslení prítomné bludy. Vzhľadom k zistenému skutkovému stavu, vypočutiu ošetrujúceho
lekára dňa 18.11.2024 a prvé štádium detenčného konania, keď sa posudzuje zákonnosť k momentu
prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, krajský súd konštatuje zachovanie zákonných
podmienok. V čase prevzatia umiesteného do zdravotníckeho zariadenia boli konštatované príznaky
duševnej poruchy, pre ktoré je následne aj riziko ohrozenia zdravia, zdravotného stavu umiestneného,

pre ktorú skutočnosť vyžaduje ústavnú liečbu. Inými slovami vyjadrené, ak bolo preukázané, že
k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo spôsobom zohľadňujúcim jeho aktuálny
zdravotný stav, súd prvej inštancie správne vyslovil prípustnosť jeho prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia za aplikácie ust. § 262 ods. 1 CMP. Krajský súd má za to, že hospitalizácia a nastavenie
umiestneného na potrebnú liečbu bolo tak jednoznačne v jeho záujme, a s tým súvisiace poskytovanie

zdravotnej starostlivosti primerané, keďže v konaní prevýšil záujem ochrany umiestneného nad jeho
osobnou slobodou, preto nebolo možné konštatovať porušenie jeho práv v súvislosti s umiestnením do
zdravotníckeho zariadenia.

23. Na základe vyššie uvedených zhodnotení boli splnené zákonné podmienky pre prípustnosť prevzatia

umiestneného pána A. B. do Psychiatrickej liečebne E., ak na základe vyjadrenia ošetrujúceho lekára
boli konštatované príznaky duševnej poruchy, a to psychotické príznaky, keď v zmysle § 6 ods. 9 písm.
d) Zákona o zdravotníckej starostlivosti je tu buď prítomná duševná choroba alebo príznaky duševnej
poruchy. Vzhľadom k poruche myslenia, dominujúcich hypochondrických obsahov dosahujúcich hĺbku
bludu s dopadom na správanie a konanie umiestneného bolo vecne správne konštatované s tým

súvisiace ohrozenie zdravia, zhoršenie zdravotného stavu umiestneného, a preto postup a následne
napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené. To,
že obmedzenie osobnej slobody umiestneného je v jeho záujme, v konečnom dôsledku potvrdil aj
umiestnený, keď bol vypočutý dňa 18.11.2024 a okrem iného uviedol, že si myslí, že mu liečba pomáha.

24. Krajský súd nevyhodnotil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov, preto napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

25. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že ak bol po rozhodnutí okresného súdu podaný návrh zo
dňa 12.12.2024 na zmenu okresným súdom ustanoveného procesného opatrovníka s tým, aby týmto

procesným opatrovníkom bola manželka umiestneného pani A. B., B. M., nar. XX.XX.XXXX, tak týmto
návrhom sa bude zaoberať okresný súd v druhom štádiu detenčného konania, ktoré nasleduje, a to
v rámci posudzovania držania umiestneného v zdravotníkom zariadení ako aj okolnosťami zdravotného
stavu umiestneného.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného dovolania.