Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123011554
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123011554.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 22.08.2024, sp. zn. 4T/71/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre
dňa 16. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX,
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

„v čase od 21.00 hod. dňa 27.02.2022 do 05.30 hod. dňa 28.02.2022 v obci C. D., E. F., v izbe v penzióne
G. a aj na iných miestach počas jazdy z C. D. do H. a späť a z C. D. do I., v osobnom motorovom vozidle
zn. J. K., šedej metalízy EČ: F. XXXXX , požadoval od poškodeného G. I. finančnú hotovosť vo výške
500 € ako odškodné za to, že mal intímny pomer s jeho priateľkou a ako zálohu mu mal nechať doklady
od osobného motorového vozidla alebo mobilný telefón s tým, že ak mu nevyhovie tak opakovane
poškodenému zdôrazňoval, že to s ním vybavia Albánci a môže sa jemu a jeho rodine niečo stať,

pričom po tom keď obžalovaný v H. vystúpil z vozidla tak poškodený zistil, že mu obžalovaný z vozidla
zobral doklady od vozidla, následne telefonicky poškodený oznámil obžalovanému, že za doklady mu
môže na účet poslať 50 €, čo aj urobil; následne sa poškodený vrátil do H. a vyzdvihol obžalovaného
a keď sa spolu vrátili do bytu v penzióne vo C. D., obžalovaný sa znovu pýtal poškodeného ako sa
dohodnú s tými peniazmi s tým, že si nechá kľúče od vozidla alebo mobilný telefón ako záruku, pričom
poškodený z obavy, že obžalovaný svoje hrozby naplní poslal mu na účet IBAN: L. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX sumu vo výške 80 €, následne pokračovali v jazde s motorovým vozidlom do obce I., kedy
obžalovaný počas jazdy si od poškodeného vyžiadal mobilný telefón M. H. bielej perleťovej farby so
slovami „daj mi ten telefón, lebo bude zle“, ktorým vyhrážkam poškodený z obavy vyhovel a mobilný
telefón obžalovanému odovzdal, a potom ako prišli do I. obžalovaný odmontoval z motorového vozidla J.
K., EČ: F. XXXXX katalyzátor, čím poškodenému N. I., nar.XX.XX.XXXX vlastníkovi motorového vozidla
spôsobil škodu vo výške 523 € a poškodenému G. I., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške 623,99

€.“

Zatomubolpodľa§189odsek1Trestnéhozákonaúčinnéhospoužitím§38odsek3Trestnéhozákona,
uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona
obžalovaný bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému uložil

ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému uložilpovinnosť nahradiť škodu poškodeným G. I. a N. I.. A zároveň podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku
bol poškodený G. I. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný proti výroku o vine, treste,
ako aj výroku o náhrade škody, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že na začiatku
konania pred súdom sa vyjadril, že ku všetkým dôkazov ako aj výsluchom sa vyjadrí a bude vypovedať
po vykonaní týchto dôkazov a výsluchov. Aj napriek tomu mu následne po vykonaní dôkazov a výsluchov
nebolo umožnené vyjadriť sa, jediné vyjadrenie mal možnosť predniesť v záverečnej reči. Za nesprávny

považuje postup súdu pri hodnotení dôkazov, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetný
účetuvedenývrozsudkumunepatrí,niejejehodisponentomanepoznámajiteľaúčtu.Ajtátoskutočnosť
preukazuje, že mu poškodený nikdy neposlal sumu 80 eur, čo spôsobuje nesprávnosť rozhodnutia
súdu prvého stupňa aj vo vzťahu k náhrade škody, ale najmä vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede
poškodeného G. I. ako dôveryhodnej a pravdivej. Poškodený viackrát sám spochybnil nielen pravdivosť
svojej výpovede tým, že si na viaceré udalostí nepamätal alebo uvádzal viaceré verzie skutku, ale tiež

uviedol, že skutok nemohol byť spáchaný takou intenzitou, ako jej predpokladaná Trestným zákonom
podľa § 189 odsek 1. Poškodený podľa vlastného vyjadrenia nevnímal jeho údajné vyhrážky s takou
intenzitou, aby u neho vyvolali dôvodnú obavu o život a zdravie. Nevedel uviesť, ani koho z rodiny by
mohol považovať za ohrozeného, napriek tomu, že pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že sa bál aj
o rodinu. Skutočnosť, že poškodený nepociťoval žiadne ohrozenie z jeho strany preukazuje aj fakt, že sa

za ním vrátil aj po tom, čo sa mu mal údajne vyhrážať. Na rozdiel od poškodeného on v rámci záverečnej
reči riadne vysvetlil svoje konanie, pričom toto vysvetlenie je jediným logickým v porovnaní s opisom
skutku poškodeným, ktorý je nelogický a to najmä z dôvodu, že poškodený uviedol, že jemu a ďalšej
osobe pomáhal pri demontáži katalyzátora, vrátil sa za ním aj v čase, keď už mohol skutok oznámiť
polícii, nevedel uviesť, koho z rodiny považoval za ohrozeného, sám sa vyjadril, že údajne vyhrážky

nevnímal tak, aby pre ne okamžite kontaktoval políciu, čiže sa nemohol dopustiť na poškodenom
trestnéhočinuvydierania.Ktomu,abypoškodenýkontaktovalpolíciu,boldonútenýpoškodenýažsvojím
príbuzným, bývalým policajtom, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou inštruoval poškodeného, ako má
vypovedať, aby bolo možné skutok označiť ako napĺňajúci skutkovú podstatu trestného činu vydierania.
Poškodený ho nikdy nevyzval na náhradu škody, vrátenie pôžičky alebo bezdôvodného obohatenia a ani

nikdy nemal v úmysle domáhať sa vrátenia predmetnej veci (katalyzátor) alebo náhrady škody v civilnom
konaní. Má výhrady k určeniu výšky a druhu trestu, už samotné zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
je pre určenie výmery trestu odňatia slobody dostačujúca, a teda zákonodarca na situáciu spáchania
zločinu po predchádzajúcom spáchaní zločinu pamätá, nie je preto dôvodné zvýšiť výmeru trestu takto
určenú dolnú hranicu, tak ako to v jeho prípade rozhodol súd prvého stupňa. Žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/71/2023 zo dňa 22.08.2024 zrušil a súdu uložil,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že si nie je vedomý, že spáchal skutok tak, ako je

uvedený v napadnutom rozsudku. Namieta výšku škody, pričom s mobilným telefónom M. nedisponoval.
Predmetný skutok nepovažuje za trestný čin vydierania. Poškodeného poznal 3 dni pred predmetným
skutkom.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania

obžalovaného, navrhol, aby odvolací súd postupoval v zmysle písomného petitu odvolania.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa považuje
za zákonný a správny. Vykonaným dokazovaním bolo spáchanie skutku v dostatočnej miere preukázané
a na základe toho, s poukazom na osobu obžalovaného, mu bol uložený aj primeraný trest, rovnako aj

ochranný dohľad. Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného
poriadku.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní

postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého

rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými

právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní

zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku, a v ktorom
sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané,
pričom poukázal predovšetkým na výpoveď poškodeného G. I., ktorý ohľadom podstatných skutočností
vypovedal zhodne v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní a správne súd I. stupňa

vyhodnotil, že pokiaľ si nepamätal na určité detaily z predmetného večera s odstupom času 2 roky a 2
mesiace, neznamená to automaticky, že nie je jeho výpoveď dôveryhodná. Krajský súd uvádza, že vina
obžalovaného, okrem výpovede uvedeného poškodeného, je preukázaná aj nepriamymi dôkazmi, a to
výpoveďou svedkyne N. O. ako i pachovou stopou zaistenou v motorovom vozidla J. K. a vytvorenou
obžalovaným. Krajský súd, pokiaľ ide o skutok, uvádza, že konanie obžalovaného podľa názoru

krajského súdu naplnilo v časti, kde hrozbou násilia obžalovaný od poškodeného G. I. mobilný telefón
žiadal ( konkrétne slovami „daj mi ten telefón, lebo bude zle“) a tento mu z obavy vyhovel, zákonné
znakytrestnéhočinulúpežepodľa§188odsek1Trestnéhozákona.Nokeďžepredmetnýrozsudoksúdu
I. stupňa nebol napadnutý aj odvolaním prokurátora v neprospech obžalovaného, krajský súd uvedené
pochybenie už nemohol napraviť. Pripomína však prokurátorovi, aby skutok vždy precizoval.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby ohľadom skutočnosti, že obžalovaný nemal obavu o život a zdravie,
tu krajský súd uvádza, že pri zločine vydierania, nie je zákonným znakom skutkovej podstaty tohto
trestného činu, aby mal poškodený obavu o život, či zdravie, ale podstatné je to, že ho obžalovaný
nútil hrozbou násilia, aby konal to, čo chcel obžalovaný. A to, že zo strachu tak poškodený konal,
bolo predmetným dokazovaním bez pochyby preukázané. Navyše podľa výpovede poškodeného mal

počas skutku obžalovaný požívať drogy, preto odvolací súd nemôže mať za preukázané jeho tvrdenia
tom, že jeho konanie voči poškodenému nemalo byť spáchané takou intenzitou ako predpokladá § 189
Trestného zákona. Navyše ani z jednej výpovede poškodeného nevyplýva, že by nemal strach z konania
obžalovaného, ako to tvrdí obžalovaný, práve naopak.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, že sa nemohol vyjadrovať k jednotlivým dôkazom, tieto

pred krajským súdom neobstoja, pretože zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že mu vždy bola
daná možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom počas hlavného pojednávania tak, ako to predpokladá
§ 271 Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o námietky obžalovaného k výške a druhu trestu, ktorý mu bol súdom I. stupňa uložený,
krajský súd uvádza, že tento je z pohľadu recidívy obžalovaného ( ako 14 krát súdne trestaného

prevažnezamajetkovútrestnúčinnosť,noužajzatotožnútrestnúčinnosť,ktorýopakovanevykonávalaj
nepodmienečné tresty odňatia slobody) skôr trestom miernym ako neprimerane prísnym. Aj keď z výroku
rozsudku nevyplýva, ktorý zákon bol použitý, uvedené vyplýva z jeho odôvodnenia, pričom bol použitý
Trestný zákon účinný od 06.08.2024, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Súd I. stupňa konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1
Trestného zákona, pretože obžalovaný iného (poškodeného) hrozbou násilia nútil, aby niečo konal.
Krajský súd dopĺňa, že čin je dokonaný uskutočnením hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy, pričom
k vynúteniu konania, či opomenutia nemusí dôjsť. Aj v tom prípade, ak páchateľ použije hrozbu násiliači inej ťažkej ujmy na donucovanie iného k majetkovému plneniu, pričom páchateľ možnosť spôsobenia
ujmy, ktorou hrozí alebo odhodlanie na jej spôsobenie len predstiera, čím poškodeného uvedie do omylu
a obohatí seba na škodu cudzieho majetku, ide o spáchanie trestného činu vydierania podľa § 189

Trestného zákona.
Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval
kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
správne zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
správne postupoval pri ukladaní trestu u obžalovaného podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona (vo vzťahu

k dvom predchádzajúcim zločinom, a to odsúdenie OS Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/163/2010
a odsúdenie OS Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/12/2015) a obžalovanému ukladal trest v takto
zvýšenej trestnej sadzbe (3 roky a 4 mesiace až 6 rokov) v pomerne nízkej výmere 4 roky, na výkon,
ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48
odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona. Zároveň uložil obžalovanému ochranný dohľad ako páchateľovi
zločinu, od ktorého sa vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života a povahu spáchanej trestnej

činnosti, nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život. Pokiaľ ide o náhradu škody, túto súd
I. stupňa priznal obom poškodeným v rozsahu, v akom bola uvedená v skutku s tým, že poškodený G.
I. bol so zvyškom nároku odkázaný na civilný proces (keďže mu škoda bola priznaná len sčasti). Takto
uložený trest je primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno
a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku
o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.