Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/143/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124314713
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124314713.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov
Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Martinom Dolinajom, advokátom, so sídlom
Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, proti žalovanému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G. XXX/
XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/39/2024-176 zo dňa 29. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Výrok II. uznesenia okresného súdu m e n í v časti tak, že ukladá žalovanému aby nevstupoval
do stavby – rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele CKN XXXX, nevstupoval
na parcely: č. CKN XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, č. CKN XXXX – záhrada
o výmere 75 m2, č. CKN XXXX – záhrada o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území C., obec C., okres G. G., evidované na LV č. XXX.

II. Žalobkyni u k l a d á v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať žalobu voči
žalovanému o zrušenie vecného bremena – práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností
žalovaným - rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele CKN XXXX, parciel: č. CKN
XXXX–zastavanáplochaanádvorieovýmere311m2,č.CKNXXXX–záhradaovýmere75m2,č.CKN

XXXX – záhrada o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C.,
obec C., okres G. G., evidované na LV č. XXX (na základe zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa 27.04.2011).

III. Vo zvyšku výroku II. a v závislých výrokov III., IV. rozhodnutie súdu prvej inštancie p
o t v r d z u j e.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj okresný súd) svojim v poradí druhým rozhodnutím rozhodol o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že výrokom:

I. Zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

II. Návrh vo zvyšnej časti zamietol.

III. Poučil žalovaného, že môže ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci samej,
ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody,
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP, aby súd uložil žalovanému:

- 1/ nevstupovať do stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku CKN č.
XXXX, nevstupovať na pozemky - CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, CKN
č. XXXX záhrada o výmere 75 m2, CKN č. XXXX o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k .ú. C., obec C., okres G. G., evidované na LV č. XXX (ďalej „obydlie“ alebo „priľahlé pozemky“),

- 2/ nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 m,

- 3/ nekontaktovať žalobkyňu priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou,
ani inými prostriedkami,

- 4/ nezdržiavať ani nepohybovať sa vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od vonkajšej hranice
priľahlých pozemkov s výnimkou neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu
legitímnych práv žalovaného,

- 5/ zdržať sa akéhokoľvek pozorovania žalobkyne, a jej obydlia a priľahlých pozemkov.

2.1 Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný, jej bývalý manžel, bol rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 1T/25/2019- 477 zo dňa 24. 04. 2019, právoplatným dňa 13.08.2019, (ďalej „trestný
rozsudok“) uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby (žalobkyne)
na tom skutkovom základe, že v období od septembra 1999 do 7. decembra 2018 pod vplyvom

alkoholických nápojov ubližoval žalobkyni tak, že kričal po nej, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej
zabitím, zakazoval sa jej stretávať s niektorými ľuďmi, prikazoval jej aké práce má doma urobiť, hádal sa
s ňou pre peniaze, minimálne raz do mesiaca ju napadol tak, že ju udieral päsťami do hlavy a po celom
tele, ťahal ju za vlasy po zemi, strkal do nej, v dôsledku čoho sa udierala o rôzne predmety, pričom od
fyzických útokov upustil v roku 2008, keď jej diagnostikovali vážne onkologické ochorenie, psychicky ju

týral vyššie uvedeným spôsobom naďalej, pričom po odsťahovaní sa dcér zo spoločnej domácnosti, jej
zakazoval sa stretávať a kontaktovať s nimi a po narodení sa vnúčat jej zakazoval sa stretávať s nimi,
pričom 07. 12. 2018 opäť slovne zaútočil na ňu pre peniaze, pričom sa jej vyhrážal zabitím a keď chcela
opustiť dom, tak ju zacvikol medzi dvere, ťahal ju za vlasy, namykoval ju, v dôsledku čoho táto padla na
zem, poudierala sa, následne jej zakazoval vstať z gauča a napiť sa vody, čím jej spôsobil pomliaždenie

hlavy s krvnou podliatinou, pomliaždenie krku, pravého predlaktia, pravého prsníka, ľavého stehna, čím
dlhodobo spôsoboval žalobkyni fyzické a psychické utrpenie, v dôsledku čoho sa žalobkyňa žalovaného
bála, plakala, ustupovala mu, nemohla spávať a bola nútená vyhľadať psychiatrickú pomoc. Za tento
skutok bol žalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a
skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov spolu s obmedzeniami, a to zákaz vstupu do domovej nehnuteľnosti

s príslušenstvom a na pozemky k nemu patriace nachádzajúce sa v obci C., D. C. XXX/XX, povinnosť
spočívajúcu v príkaz nepriblížiť sa k poškodenej (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov bez
jej súhlasu, a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Žalobkyňa uviedla, že tieto zákazy a príkazy pominú
uplynutím 5 ročnej skúšobnej doby, t.j. dňa 13.08.2024.

2.2 Žalobkyňa poukázala na závery znaleckého posudku č. 10/2019 vypracovaného počas trestného
konania H. I. J., znalkyňou psychiatričkou (ďalej „znalecký posudok“), pričom znalkyňa skonštatovala,
že násilné konanie žalovaného je dôsledkom trvalej a neliečiteľnej poruchy jeho osobnosti, zistila tiež
syndróm závislosti od alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu. V súvislosti s násilným konaním žalovaného,
za ktoré bol právoplatne žalovaný odsúdený, žalobkyňa poukázala na vážnu psychickú ujmu na zdraví,

ktorú utrpela. Uviedla, že navštevovala a doposiaľ navštevuje H. K.. Z lekárskych správ vyplýva jej
veľký strach z bývalého manžela, s ktorým sa nechce stretnúť, nechce ho vidieť, lebo sa vnútorne úplne
roztrasie, spomenie si na to, čo jej robil, bojí sa ho. Žalovaný jej spôsobil posttraumatickú stresovú
poruchu (F 43.1) a adaptačnú poruchu (F 43.2). Robí jej zle, keď sa žalovaný pohybuje v blízkosti jej
obydlia (citované zo správ H. K.: „keď sa aj na ceste stretneme veľmi sa bojím, celá sa roztrasiem“,..“ku

susede chodí“...“a z cesty pozerá“). Žalobkyňa je totiž vystavená tomu, že žalovaného vidí, a to v nej
vyvoláva príkorné spomienky na násilie, ktoré si od žalovaného vytrpela (tzv. retraumatizáciu, resp.
flešbeky). Hoci mal žalovaný trestným rozsudkom uložený príkaz nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, v
blízkosti obydlia žalobkyne sa zdržiaval, a to nie príležitostne ale pravidelne. Žalobkyňa na preukázanietohto tvrdenia predložila čestné prehlásenia dcér žalobkyne (F. B., A. C.) a jej vnuka (H. C.). Žalobkyňa
tiežpredložilafotografiuvyhotovenúzhranicejejpozemkudňa09.04.2024,kedybolžalovanýodhranice
jej pozemku cca 20 m. Dňa 02.06.2024 sa podarilo fotograficky zachytiť motorové vozidlo žalovaného

ŠKODA FABIA ev. č. G. XXX L. vo vzdialenosti menšej než 20 m od hranice pozemku žalobkyne.
Žalovanýchodínanávštevyksusedežalobkyne,paniA.F.,ktorábývacezcestuoprotinehnuteľnostiam,
kde býva žalobkyňa, čo je od hranice pozemku žalobkyne cca 18 m.

2.3. V návrhu žalobkyňa tvrdila, že žalovaný má záujem znovu užívať nehnuteľnosti, v ktorých býva

žalobkyňa. Najprv sa listom svojej právnej zástupkyne zo dňa 11. 05. 2020 dožadoval stanoviska
pani A. C. (dcéra žalobkyne) k možnosti nerušeného užívania nehnuteľnosti - obydlia (v ktorom býva
žalobkyňa), žalovaný opakovanie žiadal pani A. C. listom zo dňa 14.08.2020 a zo dňa 28.01.2021, o
poskytnutie stanoviska k možnosti nerušene užívať nehnuteľnosti, v ktorých býva žalobkyňa. Toto svedčí
o charaktere žalovaného. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný len čaká na to, aby mu súdny zákaz vstup do
obydlia a priblíženie sa k žalobkyni pominul (13.08.2024). Návrat žalovaného do jej obydlia, resp. jeho

možnosť sa k nej znova priblížiť je s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne nemysliteľným, a vyvolal by
vážne dopady na psychickom zdraví žalobkyne.

2.4 S ohľadom na násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni, intenzitu násilia, následok v podobe
vážnej ujmy na zdraví žalobkyne (posttraumatická stresová porucha a adaptačná porucha), ale tiež na

poruchu osobnosti žalovaného (trvalá a liečbou neovplyvniteľná), ktorá podmienila páchanie zločinu na
žalobkyni,aktoráspolusporušovanímzákazupriblíženiasakobydliužalobkynevčasetrvaniazákazua
domáhanímsaužívanianehnuteľnostižalovanýmpredstavujepodľažalobkynerelevantnýrizikovýfaktor
ďalšieho ohrozovania duševnej (prípadne aj) fyzickej integrity žalobkyne. Samotný vizuálny kontakt
žalobkyne a žalovaného žalobkyňu traumatizuje.

2.5 V prospech žalovaného je na predmetných nehnuteľnostiach v jej vlastníctve, zapísaných na LV č.
XXXvk.ú.C.,zriadenévecnébremeno-právodoživotnéhobývaniaaužívania.Právonaochranuživota,
zdravia žalobkyne má prednosť pred právom žalovaného užívať nehnuteľnosti na základe vecného
bremena.Zákazvstupudoobydlia,vktoromjevprospechžalovanéhozriadenéhovecnébremenopráva

doživotného užívania, zodpovedá aj tzv. testu proporcionality ako ho definoval napr. Ústavný súd ČR
v náleze PL. ÚS 4/94.

2.6 Ďalej sa žalobkyňa návrhom domáhala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť
menšiu ako 30 m. Uviedla, že povinnosť nezdržiavať sa v blízkosti obydlia žalovanej bola žalovanému

uložená trestným rozsudkom. Napriek tomu sa žalovaný v súčasnosti pohybuje vo vzdialenosti cca 20
m od hranice pozemku žalobkyne (viď fotodokumentácia), čo je pre jej zdravie neúnosné.

2.7 Žalobkyňa uviedla, že jej škodí na psychickom zdraví, keď žalovaný pozoruje ju, jej obydlie a pohyb
osôb na pozemkoch. Robí to z dvora pani F., resp. aj tak, že sa priblíži k plotu postavenému na hranici

pozemku CKN XXXX v k.ú. C..

3. Súd prvej inštancie svojim prvým rozhodnutím konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti zastavil (výrok I., II., III.), z dôvodu res iudicata v zmysle § 230 CSP (pre uložené
zákazy a obmedzenia žalovanému v trestnom konaní sp. zn. 1T/25/2019).

V časti vyhovel návrhu a výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek pozorovania
žalobkyne, a jej obydlia a to stavby - rodinný dom, súp. č. XXX, postavenej na pozemku C KN č. XXXX,
pozemku CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, pozemku C KN č. XXXX -
záhrada o výmere 75 m2, pozemku C KN č. XXXX záhrada o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C., okres G. G., evidované Okresným úradom Banská Bystrica,

katastrálny odbor na LV č. XXX.
Výrokom V. návrh v časti zákazu nekontaktovať žalobkyňu priamo alebo nepriamo, písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami zamietol.
Výrokom VI. poučil žalovaného, že môže ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci
samej, ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu

škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Výrokom VII. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.4. Na základe odvolania žalobkyne proti výrokom I., II. III. V. VII. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku V. potvrdil, a vo výrokoch I., II. III. VII. rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Okresný súd následne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu zrušenia
a vrátenia veci. Skutkový stav posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1 prvej vety, ods. 2, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, § 391 ods. 2, § 325 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že návrhu možno čiastočne vyhovieť.

5.1 Z aktuálneho LV č. XXX pre k.ú. C. mal okresný súd osvedčené, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou rodinného domu súp. č.XXX a priľahlých pozemkov KN C parc. č. XXXX, XXXX, XXXX.
Na predmetnom liste vlastníctva je v časti C zapísaná ťarcha - vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania rodinného domu a priľahlých parciel v prospech žalovaného na základe
zmluvyč.VXXXX/XXXXzodňa27.04.2011.Okresnýsúdmalosvedčené,žeúčastnícikonanianebývajú

v spoločnej domácnosti, rodinný dom obýva žalobkyňa, žalovaný býva podľa čestného vyhlásenia u
svojej sestry F. H..

5.2 Zo žalobkyňou preložených dôkazov mal okresný súd preukázané, že jej bývalý manžel -
žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1T/25/2019- 477 zo dňa 24. 04. 2019,

právoplatnýmdňa13.08.2019,(ďalej„trestnýrozsudok“)uznanýzavinnéhozospáchaniazločinutýrania
blízkej osoby a zverenej osoby (žalobkyne). Za tento skutok bol žalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov spolu s
obmedzeniami a to zákazom vstupu do domovej nehnuteľnosti s príslušenstvom a na pozemky k nemu
patriace nachádzajúce sa v obci C., D. C. XXX/XX, príkaz nepriblížiť sa k poškodenej (žalobkyni) na

vzdialenosť menšiu ako 5 metrov bez jej súhlasu, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Tieto skutočnosti
mal okresný súd osvedčené z predloženého trestného rozsudku. Ďalej mal osvedčené, že tieto zákazy a
príkazy pominuli uplynutím 5 ročnej skúšobnej doby, t. j. dňa 13.08.2024 v súlade s § 51 ods. 2 Trestného
zákona.

5.3 Žalobkyňa je obeťou násilného trestného činu zo strany žalovaného s pretrvávajúcimi následkami
na jej psychickom zdraví, čo mal okresný súd osvedčené predloženými lekárskymi správami z
psychiatrickej ambulancie H. M. K. a tiež čestnými vyhláseniami príbuzných (dcér, vnuka). H. K. hodnotí
stav žalobkyne ako zhoršený, s návratom flešbekov, prítomnou depresívno - úzkostnou symptomatikou.

5.4 V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa tvrdí, že žalovaný nemá žiadny právny
nárok na to, aby sa k nej približoval. Osobitne poukazuje na príkorie/utrpenie, ktoré sa obnovuje
pri každom stretnutí, čo i len vizuálnom kontakte so žalovaným. Preto považuje za potrebné uložiť
žalovanému zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť 30 m, aby nadobudla dostatočnú istotu, že žalovaný
saknejnepriblížinavzdialenosť,zktorejbyužajlenvizuálnykontaktmoholohroziťjejduševnúintegritu.

To, že už samotný vizuálny kontakt žalobkyne so žalovaným jej škodí na psychickom zdraví, má vyplývať
zo správ H. K..

5.5 Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa si dôvodne akýkoľvek osobný styk so žalovaným
neželá, obáva sa ho, má z neho úzkostné stavy. Žalovaný podľa jeho vyjadrení sa osobnému kontaktu

s ňou vyhýba, dodržiava obmedzenia uložené mu v trestnom konaní. Žiadny dôkaz, že by sa žalovaný
úmyselne k žalobkyni priblížil, nebol predložený. Okresný súd preto so zreteľom na lekárskymi správami
osvedčenú možnosť ohrozenia duševnej integrity žalobkyne kontaktom so žalovaným a na to, že toho
času pominuli zákazy a opatrenia žalovanému uložené v trestnom konaní, mal osvedčenú potrebu
úpravy pomerov strán a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v časti zákazu priblíženia

sa žalovaného k žalobkyni (výrok I.), avšak upravil vzdialenosť na 5 metrov. Žalobkyňou navrhovanú
vzdialenosť 30 metrov okresný súd považoval za neprimerane veľkú, preto jej návrh vo zvyšku zamietol
(časť výroku II.). Vzdialenosť nie menšiu ako 5 metrov okresný súd považoval za vzdialenosť, ktorá
je vyhovujúca jednak pre dosiahnutie cieľa nariadeného neodkladného opatrenia, a teda na ochranu
duševnej a telesnej integrity žalobkyne a jednak je jej dodržiavanie udržateľné aj zo strany žalovaného.

Takto stanovenú vzdialenosť nemožno považovať za vzdialenosť, ktorá by neprimeraným spôsobom
zasiahla do ostatných oblastí života žalovaného a zároveň uvedenú vzdialenosť považoval okresný
súd za takú, ktorá dáva subjektom konania možnosť včasného registrovania prítomnosti druhej osoby
v príslušnom priestore a prijatia opatrení na vyhnutie sa priamemu kontaktu navzájom. Pokiaľ ideo trvanie neodkladného opatrenia okresný súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 m spolu s
právoplatne nariadeným zákazom pozorovania žalobkyne a jej obydlia žalovaným je možné v tomto

smere efektívne dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným a chrániť tak duševnú
integritu žalobkyne. Okresný súd nariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, nakoľko
nebolo možné predpokladať, či a v akom časovom horizonte dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu
žalobkyne, ktorá dlhodobo podstupuje liečbu. Vzhľadom na uvedené neuložil žalobkyni povinnosť podať
žalobuvovecisamej.Keďžeokresnýsúdneuložilžalobkynipovinnosťpodaťvurčitejlehoteponariadení

neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej (§ 336 CSP), poučil vo výroku žalovaného (§ 337 ods. 1 a
2 CSP), že môže podať žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať nárokov na navrátenia do pôvodného
stavu alebo nárokov na náhradu škody, ktorá by mu výkonom neodkladného opatrenia mohla vzniknúť
(výrok III.).

5.6 Vo zvyšnej časti okresný súd návrh zamietol (výrok II.), t.j. v časti uloženia povinnosti žalovanému

-nevstupovať do stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku CKN č. XXXX,
nevstupovať na pozemky - CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, CKN č. XXXX
záhrada o výmere 75 m2, CKN č. XXXX o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k .ú.
C., obec C., okres G. G., evidované na LV č. XXX (ďalej „obydlie“ alebo „priľahlé pozemky“) a
- nezdržiavať ani nepohybovať sa vo vzdialenosti väčšej ako 5 metrov a menšej ako 30 metrov od

vonkajšej hranice priľahlých pozemkov s výnimkou neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za
účelom výkonu legitímnych práv žalovaného,

5.7 Okresný súd konštatoval, že neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú
v čase rozhodovania a tieto musia byť osvedčené.

5.8 Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný predstavuje ohrozenie jej duševnej integrity už len svojou
prítomnosťou, preto dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP je
tak daný. Uviedla, že požadovaný zákaz vstupu do obydlia, v ktorom je v prospech žalovaného zriadené
vecné bremeno práva doživotného užívania zodpovedá aj tzv. testu proporcionality ako ho definoval

Ústavný súd ČR v náleze PL. ÚS 4/94. Žalovaný pritom už takmer 5 rokov žije na inom mieste, čo
podľa žalobkyne dokazuje, že bytovú otázku má riešenú. Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa
nepreukázala také konanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenie v
podobe zákazu vstupu do obydlia a na priľahlé pozemky. Naliehavosť požadovanej úpravy pomerov
primárne zakladá na svojich tvrdeniach o konaní žalovaného, ktoré nepreukázala. Žalobkyňa tvrdí, že

žalovaný má záujem znovu užívať obydlie žalobkyne, pričom „sa domnieva, že žalovaný len čaká na to,
aby mu súdny zákaz vstupu do obydlia priblíženia sa k žalobkyni pominul, čo nastane 13.08.2024.“ Hoci
súdny zákaz vstupu do obydlia pominul dňa 13. 08. 2024, žalobkyňa v odvolacom konaní, ani doposiaľ
s odstupom času viac ako 2 mesiace nijako nepreukázala, že by žalovaný uplatnil svoje právo na vecné
bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne.

Predložené výzvy žalovaného, resp. jeho právnej zástupkyne z čias pandémie covid 19 nemôžu byť
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia po niekoľkých rokoch. Žalobkyňa okrem ohrozenia
jej duševnej integrity, iný argument na úpravu pomerov strán neuviedla. Uvedené však podľa názoru
okresného súdu nemôže viesť k tomu, že žalovaný v dôsledku strachu žalobkyne z jeho osoby, toho
času ničím nepodloženého, bude vylúčený z jeho práva podľa predstavy žalobkyne. Najmä pokiaľ sám

žalovaný v odvolacom konaní uviedol, že „robí všetko preto, aby sa akémukoľvek priamemu kontaktu
so žalobkyňou vyhol. Uložením zákazu vstupu do obydlia (čo je možné aj v čase, keď tam žalobkyňa nie
je), by podľa názoru okresného súdu za danej situácie a v konaní predložených dôkazov predstavovalo
neprimeraný zásah do práv žalovaného a porušenie princípu proporcionality.

5.9 Z dôvodov neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, okresný súd návrh zamietol aj v
časti uloženia zákazu žalovanému zdržiavať sa a pohybovať v blízkosti obydlia (ochranné pásmo 30 m
pozdĺž vonkajšej hranice sústavy pozemkov CKN XXXX, XXXX, XXXX) s výnimkou neprerušovaného
prejazdu motorovým vozidlom. Žalovaný navštevuje susedu žalobkyne, A. F., teda nezdržiava sa v
okolí obydlia žalobkyne s úmyslom akokoľvek kontaktovať žalobkyňu, len okolo jej obydlia prechádza.

Súdom bol žalovanému právoplatne uložený zákaz akokoľvek pozorovania žalobkyne a jej obydlie
(výrok IV uznesenia sp. zn. 13C/39/2024 zo dňa 17. 06. 2024). Za danej situácie okresný súd nemal
osvedčené také konanie žalovaného, v dôsledku ktorého by bola telesná alebo duševná integrita
žalobkyne ohrozená.5.10 O náhrade trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s 396 ods. 3 a § 255 ods. 2 CSP a čl. 4 CSP a

contrario tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, hoci tento bol v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešnejší (návrhu vyhovené v 2 zákazoch
z 5 uplatnených), avšak žiadne trovy konania súvisiace s týmto návrhom mu preukázateľne nevznikli
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP,
lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že:
- zakáže žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov (nie len 5 metrov).
- žalovanému uloží , aby
a) nevstupoval do stavby - rodinný dom - so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku CKN XXXX,

b) nevstupoval na pozemok CKN XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 311 m2,
c) nevstupoval na pozemok CKN XXXX - záhrada o výmere 75 m2,
d)nevstupovalnapozemokCKNXXXX–záhradaovýmere726m2,všetkonehnuteľnostinachádzajúce
sa v katastrálnom území C., v obci C., v okrese G. G., evidované na LV č. XXX.
- žalovanému uloží, aby sa nezdržiaval ani nepohyboval vo vzdialenosti menej ako 30 metrov od

vonkajšej hranice pozemku CKN XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 311 m2, CKN XXXX -
záhrada o výmere 75 m2, CKN XXXX - záhrada o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území C., v obci C., v okrese Banská Bystrica, evidované na LV číslo XXX; s výnimkou
neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych práv žalovaného.

- poučí žalovaného, že môže ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci samej,
ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
- žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6.1 Žalobkyňa odôvodnila odvolanie, pokiaľ ide o zamietnutie jej návrhu v časti zákazu priblíženia
sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, tým že zákaz priblíženia len na
5 m považuje za veľmi malú vzdialenosť. Zákaz priblíženia na takúto malú vzdialenosť v spojení s
odmietnutím uloženia zákazu vstupu do obydlia, v spojení s aktuálne stále platným vecným bremenom
užívania domu žalobkyne v prospech žalovaného, privádza k možnému záveru, že žalovaný by sa pri

extrémnom ponímaní týchto okolností mohol prakticky domáhať aj vstupu do obydlia, čo je evidentne
nežiadúci stav. Poukázala na to, že je obeťou zločinu týrania zo strany žalovaného, má vek 80 rokov,
má pretrvávajúcu ujmu na zdraví v podobe posttraumatickej stresovej poruchy (ďalej aj len „PTSP“),
ktorú jej spôsobil žalovaný svojim násilným správaním. Nie je zabezpečená spravodlivá ochrana
jej ohrozených práv, musí tŕpnuť, či žalovaný vkročí do jej domu alebo na pozemky pri formálnom

dodržiavanínastavenejvzdialenosti5m.Poukázalanatočosisožalovanýmprežila.Jejstrachpretrváva
aj po tom čo bol žalovaný odsúdený a práve tá nezmazateľná stopa, ujma na psychickom zdraví
sa v súvislosti so žalovaným znovu otvára. Poukázala na relevantné informácie a publikácie, podľa
ktorých psychické týranie môže mať vážne dôsledky na psychické a fyzické zdravie obete. Poukázala
na dôsledky psychického týrania, úzkostné poruchy, depresie a posttraumatickú stresovú poruchu.

Zdôraznila, že následky psychického týrania doznievajú len veľmi pomaly a niekedy neodznejú vôbec
(flešbeky). Poukázala na správy svojho psychiatra, ujma, ktorá jej bola spôsobená nezmizla. Už len
možnosť žalovaného priblížiť sa na vzdialenosť niečo málo vyše 5 m vyvoláva v žalobkyni strach. V
tomto prípade ide o ochranu jej duševnej integrity, ktorá bola v minulosti konaním žalovaného masívne
porušená a táto je naďalej ohrozená už len vedomým možnosti priblíženia sa násilnej osoby k nej.

Vzdialenosť 30 m žalobkyňa považuje za primeranú, túto dokáže akceptovať aj z pohľadu jej vlastného
prežívania. Na 30 metrov je možné rozoznať osobu, a včas voliť iný smer pohybu, aby nedošlo k
stretnutiu, pričom na takúto vzdialenosť treba nahliadať z pohľadu psychického. Odvolateľka uviedla, že
si v žiadnom prípade traumu neželala a nevyvolala, reálne a účinne ju však pripravuje o pokojnú starobu.
Práve preto by nemala byť ponechaná napospas ani len možnosti žalovaného sa k nej priblížiť na

"dohľad 5 m a 1 cm“, pričom poukázala na osobnosť žalovaného ako emočne nestabilnú, pričom násilné
konanie žalovaného bolo dôsledkom trvalej a neliečiteľnej poruchy jeho osobnosti. Poukázala na to,
že ust. 27a ods. 2 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore určuje pri vykázaní násilníka z obydlia zákaz
priblíženia na vzdialenosť menšiu než 50 m. Ona požaduje len 60 % z tejto vzdialenosti. Predmetnéustanovenie pritom poskytuje ochranu, keď sa jedná už len o podozrenie z násilia, v tomto prípade
už bol násilník odsúdený za zločin týrania. Okresný súd v tejto časti nesprávne právne vec posúdil,
z rozhodnutia nie je tiež zrejmé v čom by malo v zmysle úvah súdu v bode 38. odôvodnenia dôjsť k

neprimeranému zásahu do ostatných oblastí života žalovaného, keby tento mal zákaz priblížiť sa k nej
na vzdialenosť 30 m, je teda nepreskúmateľné.

6.2 V časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol jej návrh na uloženie zákazu žalovanému vstupu do
obydlia a na pozemky, namietala nesprávnosť záveru súdu, že žalovaná nepreukázala potrebu takéhoto

zákazu, pričom súd poukázal na ničím nepodložený strach žalobkyne, ako aj neprimeraný zásah do
práv žalovaného. Namietala, že je obeťou týrania, pre ktoré bol žalovaný právoplatne odsúdený, ktorý
ju týral takmer 20 rokov, a to pravidelným bitím, izolovaním, vyhrážaním sa jej zabitím, nútenom bránení
v úteku, vulgárnym nadávaním a podobne, čo predstavuje dostatočný podklad pre strach žalobkyne zo
žalovaného pretrvávajúci až po dnešný deň. Následky nepominuli odsúdením žalovaného. Žalovaný
môževstúpiťdojejobydlia,keďtamžalovanánieje,akotouviedolsúdprvejinštancie.Podľaodvolateľky

bezodkladnosť úpravy pomerov trvá práve z dôvodu, že žalobkyňa utrpela tak vážnu ujmu na zdraví,
akou je PTSP, ktorá naďalej pretrváva a ktorá sa vždy zvýrazní, keď žalobkyni pripomenie život so
žalovaným (postačuje už len samotný pohľad na žalovaného, ale tiež vedomie, že žalovanému nič
nebráni vstúpiť do obydlia). Záver súdu, keď jej návrh v tejto časti zamietol, považuje za nesprávne
právne posúdenie veci, výsledkom ktorého je prakticky ponechanie možnosti vstupu žalovaného do

obydlia jeho obete, a to navyše v situácii kedy má žalovaný zabezpečené bývanie u svojej sestry.
Zákaz vstupu do obydlia a priblíženia sa do blízkosti jej obydlia boli žalovanému uložené aj trestným
rozkazom, keď mal žalovaný to isté právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nič na tom nezmenil ani
faktor času, uplynutie 5 ročnej skúšobnej doby. Intenzita násilia bola taká veľká, že žalobkyňa doposiaľ
trpí PTSP, doposiaľ má strach zo žalovaného, vzhľadom na jeho násilné správanie, prežíva úzkosť. To,

že žalobkyňa žije aj pre absenciu súdneho zákazu stále v strachu a úzkosti z toho, že by sa mohol
žalovaný vrátiť do jej obydlia, vyplýva aj z čestných prehlásení dcér žalobkyne, z ktorých vyplýva, že je
vo veľkom strese a strachu, pretože sa obáva, že sa žalovaný bude domáhať vstupu do nehnuteľnosti.
Súkromnýživotžalobkynejepoznačenýstrachom.Zároveňpoukázalanato,ženeodkladnýmopatrením
bolo nariadené, že žalovaný nemôže pozorovať obydlie žalobkyne, avšak žalovaný môže vstupovať do

obydlia žalobkyne (z dôvodu, že tam má vecné bremeno užívania). Má za to, že tie isté dôvody, pre
ktoré bol vydaný neodkladným opatrením zákaz priblíženia hoci len na 5 m, odôvodňujú tiež poskytnutie
ochrany v podobe zákazu vstupu do obydlia a na pozemky, keďže spoločným menovateľom je ohrozenie
duševnej integrity, tak priblížením ako aj vstupom do obydlia. Prioritná je ochrana života a zdravia. Pokiaľ
súd poukázal na to, že žalobkyňa sa nedomáhala zrušenia vecného bremena, uviedla, že sa v konaní

domáha zákazu vstupu do obydlia, pričom jedno aj druhé smeruje k tomu, aby bola chránená jej duševná
integrita spôsobom vytvorenia bezpečného miesta, do ktorého žalovaný nebude môcť vstúpiť. Uviedla,
že zrušenie vecného bremena je možné v súdnom konaní, ktoré by mohlo, s ohľadom na preťaženosť
súdov SR, trvať aj výrazne viac než 1 rok. Zákaz vstupu do obydlia prostredníctvom neodkladného
opatrenia sa teda žalobkyni stále javí byť rýchlejšou a efektívnejšou alternatívou. Neskôr sa môže dostať

na rad aj zrušenie vecného bremena.

6.3 Pokiaľ súd zamietol jej návrh, aby bolo žalovanému uložené, aby sa nezdržiaval ani nepohyboval vo
vzdialenosti menej ako 30 m od vonkajšej hranice presne špecifikovaných nehnuteľností, odvolateľka
poukázala na to, že potreba bezodkladnej úpravy aj tu vyplýva rovnako ako pri zákaze vstupu do

obydlia z potreby vytvoriť bezpečné miesto - respektíve v tomto prípade bezpečnú zónu, kde bude
mať žalobkyňa aspoň právnu ochranu a vedomie, že žalovaný tam prísť nemôže bez toho, že by
sa nevystavoval riziku trestného stíhania. Svoj návrh odôvodnila tým že tento zákaz bol uložený
žalovanému aj v trestnom rozsudku, pričom žalovaný sa počas skúšobnej doby plynúcej v zmysle
trestného rozsudku približoval k obydliu žalobkyne. Potreba takéhoto zákazu je naďalej aktuálna. Takáto

potreba vyplýva z toho, že žalobkyňa má naďalej obavu a úzkostné stavy z toho, že by sa žalovaný k
nej nasťahoval, resp. už aj len zo samotného pohybu žalovaného v okolí jej obydlia. Vzdialenosť 30 m
od vonkajšej hranice predmetných nehnuteľností nebráni žalovanému v jeho bežnom živote. Ak súd má
za to, že je namieste menšia vzdialenosť, mohol uložiť menšiu vzdialenosť, avšak nie zamietnuť takýto
návrh. To, že žalovaný chodil na návštevy k susede F., približoval sa aj k oploteniu pozemku žalobkyne

a odtiaľ pozoroval obydlie žalobkyne a pohyb na pozemku, vyplýva aj z čestného prehlásenia H. C., tiež
z lekárskej správy H. K. z 23. 05. 2024. Zákaz priblíženia a zákaz vstupu do obydlia a na pozemky za
účelom chrániť duševnú a telesnú integritu žalobkyne pred konaním osoby, ktorá ju v minulosti bila a
inak fyzicky a psychicky týrala je legitímny návrh. K úvahe súdu, že by takýto zákaz uložený žalovanémubol disproporčný sa nevie vyjadriť, nakoľko z úvah súdu nie je zrejmé v akom rozsahu, t. j. či z pohľadu
súdu ani len časť požadovaného ochranného perimetra nie je proporčná.

6.4 Odvolateľka tvrdila, že potrebuje ochranu, vzhľadom na špecifickosť okolností širšiu ako jej priznal
súd prvej inštancie.

6.5 Pokiaľ ide o trovy konania navrhla rozhodnúť tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu a tiež na náhradu trov odvolacieho konania.

6.7 Žalobkyňa k odvolaniu pripojila čestné prehlásenie dcér F. B. a A. C. na podporu jej tvrdení v
odvolaní.

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
II. v časti zmenil v súlade s § 388 CSP a vo zvyšnej časti napadnutý výrok II. a závislé výroky III., IV.
potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodoval
o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, aby súd žalovanému uložil:

1/ aby nevstupoval do stavby rodinného domu a na priľahlé pozemky, ňou presne špecifikované,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., evidovaných na LV číslo XXX.
2/ aby sa vedome nepriblížil k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 m.
3/ aby nekontaktoval žalobkyňu priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou a ani inými prostriedkami.

4/ aby sa nezdržiaval ani nepohyboval vo vzdialenosti menej ako 30 m od vonkajšej hranice presne
špecifikovaných pozemkov žalobkyňou, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísané na LV
číslo XXX; s výnimkou neprerušeného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych
práv žalovaného.
5/ aby sa zdržal akéhokoľvek pozorovania žalobkyne a jej obydlia a pozemkov - presne špecifikovaných.

13. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté v časti, tak že súd:
- Uložil žalovanému (bod 5. návrhu) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek pozorovania žalobkyne, a jej
obydlia, a to stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXX - postavenej na pozemku CKN č. XXXX, pozemku
CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m2, pozemku CKN č. XXXX - záhrada o

výmere 75 m2, pozemku CKN č. XXXX - záhrada o výmere 726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. C., obec C., okres G. G., evidovaného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny
odbor, na LV číslo XXX.
- Zamietol návrh žalobkyne v časti uloženia zákazu žalovanému kontaktovať žalobkyňu priamo alebo
nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami (bod. 3 návrhu).

- Zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 m (časť bodu 2. návrhu).

14.Predmetomprieskumusprávnostirozhodnutiasúduprvejinštanciejerozhodnutiesúduvčastivýroku
II, ktorým zamietol návrh žalobkyne v časti:
1/ uloženia žalovanému nevstupovať do stavby rodinného domu a na priľahlé pozemky, presne

špecifikovaných, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., evidovaných na LV číslo 325,
2/ zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť väčšiu ako 5 m a menšiu ako 30 m.
4/ uloženia žalovanému, aby sa nezdržiaval ani nepohyboval vo vzdialenosti menej ako 30 m od
vonkajšej hranice žalobkyňou presne špecifikovaných pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnomúzemí C., zapísané na LV číslo XXX; s výnimkou neprerušeného prejazdu motorovým vozidlom za
účelom výkonu legitímnych práv žalovaného.

15. Odvolací súd preskúmal výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je v časti dôvodné, pokiaľ súd prvej inštancie
zamietol jej návrh na uloženie povinnosti žalovanému nevstupovať do stavby - rodinný dom - so
súpisným číslom XXX, postavenom na parcele č. CKN XXXX, nevstupovať na parcele č. CKN XXXX, N.
XXXX, N. XXXX, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., v obci C., v okrese

G. G., zapísaných na LV číslo XXX.

15.1 V konaní bolo osvedčené, že žalobkyňa obýva, užíva a je vlastníčkou predmetných nehnuteľností
- rodinného domu a priľahlých pozemkov k nemu, v súvislosti s ktorými sa domáhala návrhom uloženia
povinnosti žalovanému nevstupoval do stavby rodinného domu a na priľahlé pozemky. Z predloženého
LV bolo zistené, že v prospech žalovaného je k predmetným nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno

a to právo doživotného bývania a užívania, zapísané na LV na základe zmluvy číslo V XXXX/XXXX
zo dňa 27. 04. 2011 – čz XX/XXXX (V XXXX/XXXX, čz XX/XXXX). V konaní tiež bolo preukázané, že
žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/25/2019 - 477 zo dňa 24. 04. 2019
uznaný za vinného, že žalobkyni, blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím,
údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, násilnou izoláciou, čím spáchal čin závažnejším spôsobom

konania, po dlhší čas, čím spáchal pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, preto mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorý bol podmienečne odložený za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním a zároveň mu bola podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov a podľa § 51 ods. 3 písm. b), písm. d) a ods. 4 Trestného
zákona žalovanému boli uložené obmedzenia vrátane zákazu vstupu do domovej nehnuteľnosti s

príslušenstvom a na pozemky k nemu patriace, nachádzajúce sa v obci C., D. C. N. XXX/XX, bola mu
tiež uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej A. B., t.j. žalobkyni, trvale bytom C., C. D. XXX/XX
na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov bez jej súhlasu a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

15.2 Predmetný trestný rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňom 13.08.2019. V čase rozhodovania

súdu prvej inštancie uplynula žalovanému päťročná skúšobná doba.

15.3 Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej bola spôsobená ujma na zdraví v dôsledku konania žalovaného,
za ktoré bol aj odsúdený. Poukázala na to, že má nárok na ochranu svojho života a zdravia, rodinného
a súkromného života, tiež na ochranu svojej ľudskej dôstojnosti, lebo tieto práva boli u žalobkyne

žalovaným porušené. Z povahy jej duševného ochorenia, ktoré jej žalovaný spôsobil jeho konaním, trpí
posttraumatickou stresovou poruchou, ako aj adaptačnou poruchou, ktorá sa vyznačuje tým, že podnety
pripomínajúce prežité hrôzy sú spôsobilé jej privodiť reálne utrpenie. Akýkoľvek kontakt žalobkyne
a žalovaného je pre žalobkyňu stresujúci a traumatizujúci, v dôsledku čoho je jej potrebné vytvoriť
bezpečné miesto, kam nebude môcť žalovaný vstupovať, t.j. zákaz vstupu do jej obydlia a na priľahlé

pozemky.Žalovanýmáknehnuteľnosti,ktorúobývažalobkyňazriadenéprávovecnéhobremena- právo
doživotného bývania a užívania, vrátane užívania priľahlým pozemkov. Odvolateľka poukázala na to, že
nie je možné súbežné užívanie nehnuteľnosti žalobcom a žalovanou vzhľadom na následky spôsobené
žalobkyni konaním žalovaného t.j. ujmy na jej psychickom zdraví. Tvrdila, že žalovaný predstavuje
ohrozenie jej duševnej integrity už len svojou prítomnosťou.

15.4 Z pripojených správ ošetrujúceho lekára žalobkyne vyplýva, že má miestami masívnu úzkosť už
len pri spomienke na žalovaného, ktorý ju týral, má zvýšenú úzkosť. Podľa správy z 23. mája 2024 je
výrazne úzkostná s depresívnym nádychom, pocitmi strachu, flešbekmi, vracajúcimi sa spomienkami
na to, čo zažívala a aj aktuálne zažíva s exmanželom - žalovaným, má sociálnu stiahnutosť, zhoršený

spánok, jej psychický stav je zhoršený, prítomná depresívna úzkostná symptomatika, návrat fllešbekov,
výrazne zhoršený spánok.

15.5 V konaní bolo osvedčené, že žalobkyňa navštevuje psychiatrickú ambulanciu s
diagnózami posttraumatická stresová porucha a adaptačná porucha. Z trestného rozsudku vyplýva, že

pokračujúci zločin žalovaného týranie blízkej osoby a zverenej osoby trval od septembra 1999 do 7.
decembra 2018.15.6 Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobkyňa má právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam,
v ktorých býva a ktoré užíva, zároveň k týmto nehnuteľnostiam má právo doživotného bývania a
užívania aj žalovaný. V konaní žalobkyňa osvedčila, že vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý bol

spôsobený konaním žalovaného, existujúce negatívne vzťahy medzi stranami sporu a negatívny vplyv
prítomnosti žalovaného na zdravie žalobkyne je potrebné upraviť bezodkladne pomery, nakoľko by bez
okamžitej,ajkeďlendočasnejúpravyprávnychpomerovboloprávožalobkyneohrozené.t.j. jejintegrita.
Bezprostredné ohrozenie integrity žalobkyne je spôsobené následkami násilného konania žalovaného,
ktoré osvedčujú lekárske správy predložené žalobkyňou. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu

prvej inštancie v časti výroku II. a uložil žalovanému nevstupovať do nehnuteľností, ku ktorým má vecné
právo doživotného bývania a užívania. Odvolací súd rozhodol v súlade s § 325 ods. 2 písm. f) CSP,
podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala do domu, alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

15.7 Žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti osvedčujú existenciu právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, uložením žalovanému
nevstupovať do stavby rodinného domu a na priľahlé pozemky objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti).

15.8 Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

15.9 Z obsahu podaného návrhu súd vyhodnotil, že požadované neodkladné opatrenie má povahu
procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý má byť
riadne uplatnený žalobou a to vzhľadom na to, že právne vzťahy medzi stranami sporu nariadením
neodkladného opatrenia by vzhľadom na právo žalovaného na doživotné bývanie a užívanie predmetnej

nehnuteľnosti nebolo vyriešené. Žalovaný má (čo nepopiera ani žalobkyňa) právo na doživotné bývanie
a užívanie predmetných nehnuteľností vo vzťahu, ku ktorým sa žalobkyňa domáhala nevstupovania,
tj. v podstate toho, že žalovaný nemôže realizovať svoje práva vyplývajúce mu z vecného bremena,
preto bolo potrebné vzhľadom na princíp proporcionality uložiť povinnosť žalobkyne podať žalobu vo
veci samej. V danom prípade nemožno vychádzať z toho, že nariadené neodkladné opatrenie procesne

konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, keďže žalobkyňa sa domáhala obmedzenia bez časového obmedzenia. Vyriešením
existencie vecného bremena žalovaného k sporným nehnuteľnostiam budú vzťahy vyplývajúce z neho
medzi stranami sporu trvalo vyriešené. Preto súd považoval uloženie povinnosti žalobkyni podať
žalobu vo veci samej (ktorou bude riešená otázka práva žalovaného na doživotné bývanie a užívanie

predmetných nehnuteľností) za opodstatnenú. Neuloženie takejto povinnosti neodôvodňujú tvrdenia
žalobkyne o jej zdravotnom stave súvisiacom s násilným správaním žalovaného, za ktoré bol
odsúdený, ani skutočnosť, že žalovaný býva u svojej sestry. Neodkladným opatrením, ktoré súd nariadil
ako dočasné, nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

16. Vo zvyšku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým zamietol návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uloženia žalovanému vedome sa nepribližovať
k žalobkyni na vzdialenosť väčšiu ako 5 m a menšiu ako 30 m (návrh 2) a uloženia žalovanému, aby sa
nezdržiaval ani nepohyboval vo vzdialenosti menej ako 30 m od vonkajšej hranice žalobkyňou presne

špecifikovaných pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísané na LV číslo XXX; s
výnimkou neprerušeného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych práv žalovaného
(návrh 4) potvrdil, vzhľadom na to, že dôvody uvádzané žalobkyňou v odvolaní nespôsobujú vecnú
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16.1 Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ súd prvej
inštancie rozhodol tak, že zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
5 metrov a vo zvyšku návrh zamietol, nakoľko ona navrhovala vzdialenosť 30 metrov. Odvolateľka
poukázala na to, že 5 metrov je veľmi malá vzdialenosť, že je obeťou zločinu, má 80 rokov a mápretrvávajúcu ujmu na zdraví v podobe posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú jej spôsobil žalovaný,
pričom by musela tŕpnuť, či žalovaný vkročí do jej domu alebo na pozemky pri formálnom dodržaní
nastavenej vzdialenosti 5 metrov. Pokiaľ ide o vzdialenosť 5 metrov, ide o vzdialenosť malú, čo u

nej vyvoláva strach. Zákon o Policajnom zbore ust. § 27a) ods. 2 zák. č. 171/1993 Z.z. určuje pri
vykázaní násilníka z obydlia zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, ona požaduje
len 60 %. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a rozhodnutie
nedostatočné odôvodnenie, keď v odôvodnení uviedol, že by zákazom priblíženia na väčšiu vzdialenosť
došlokneprimeranémuzásahudoostatnýchoblastíživotažalovaného,pričomzodôvodnenianevyplýva

prečo nerozhodol o vzdialenosti 25 metrov, prípadne 20 metrov a podobne.

16.2 Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom odvolací súd odkazuje na bod 38.
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj odvolací súd považuje záver súdu, keď zakázal
žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a v prevyšujúcej časti návrhu

(t.j. priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť väčšiu ako 5 metrov a menšiu ako 30 metrov) návrh
zamietol za vecne správny. Vzdialenosť nie menšiu ako 5 metrov okresný súd správne považoval za
vzdialenosť, ktorá je vyhovujúca jednak pre dosiahnutie cieľa nariadeného neodkladného opatrenia, t.j.
na ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne a jednak aj vzhľadom na to, že jej dodržiavanie
je udržateľné aj zo strany žalovaného, takáto vzdialenosť dáva subjektom konania možnosť včasného

registrovania prítomnosti druhej osoby v príslušnom priestore a prijatia opatrení na vyhnutie sa
primeranému kontaktu navzájom. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie za vecne správny
a riadne odôvodnený. Odvolací súd poukazuje na to, že aj v rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný za
vinného z pokračovania zločinu týrania blízkej osoby – žalovanej, bola žalovanému uložená povinnosť
spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa ku poškodenej - žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov

bez jej súhlasu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.08.2019 a žalovaná sa od tejto
doby nedomáhala rozhodnutia na základe, ktorého by bola určená väčšia vzdialenosť, z dôvodu, že
vzdialenosť 5 metrov je neprimeraná vzhľadom na jej zdravotný stav, pričom ani neuvádza zmenu
rozhodných skutočností, ktoré by odôvodňovali neodkladne upraviť väčšiu vzdialenosť. Rovnako
námietka žalovanej, že samotný zákon o Policajnom zbore č.171/1993Z. z. v ust. § 27a) ods. 2 určuje

pri vykázaní násilníka z obydlia zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu než 50 metrov, nespôsobuje
vecnú nesprávnosť rozhodnutia, keďže dané ustanovenie sa vzťahuje na úplne inú situáciu a úplne iné
skutkové okolnosti. V tomto prípade sa žalobkyňa domáhala neodkladného opatrenia, pričom okresný
súd skúmal zákonné podmienky pre jeho nariadenie a tieto aj zákonne vyhodnotil.

16.3 Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
zamietol jej návrh, ktorým navrhovala, aby súd žalovanému uložil nezdržiavať sa, ani nepohybovať sa
vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od vonkajšej hranice ňou presne špecifikovaných nehnuteľností,
ktoré sú v jej vlastníctve, odvolanie žalobkyne nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie v tejto časti. Odvolateľka namietala, že tento zákaz bol uložený žalovanému aj trestným

rozsudkom, pričom žalovaný aj počas skúšobnej doby plynúcej v zmysle trestného rozsudku sa
približoval k obydliu žalobkyne, čo osvedčila, má naďalej obavu a úzkostné stavy z toho, že by sa
žalovaný k nej nasťahoval, respektíve už len zo samotného pohybu žalovaného v okolí jej obydlia,
žalovanýsa priblížilajkoploteniupozemkužalobkyneaodtiaľjupozoroval.Ztvrdenížalobkynevyplýva,
žežalovaný sazdržiavalvovzdialenosti18–20metrovodhranicejejpozemku.Odvolacísúd poukazuje

na správnosť záverov súdu prvej inštancie a odôvodnenie zamietnutia návrhu v tejto časti (bod 48.
odôvodnenia), žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V trestnom konaní bola
žalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nezdržiavať sa „v blízkosti jej obydlia“ (nebola
určená žiadna vzdialenosť). Pokiaľ odvolateľka namietala, že nie je zrejmé z úvah súdu, v akom rozsahu
a či z pohľadu súdu ani len časť požadovaného ochranného perimetra nie je proporčná, odvolací

súd udáva, že súd prvej inštancie jednoznačne zamietol jej návrh vo vzťahu k akémukoľvek rozsahu
ochranného pásma od vonkajšej hranice pozemku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o vzdialenosti v akej sa žalovaný zdržiava od hranice jej pozemku nie je
osvedčenáneodkladnápotrebaupraviťpomerystránsporu,takakotonavrhuježalobkyňa.Odvolacísúd
poukazuje na to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené v rozsahu - uloženia žalovanému nevstupovať

do stavby rodinného domu a na priľahlé pozemky, zákaz žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 5 m, povinnosť žalovaného zdržať sa akéhokoľvek pozorovania žalobkyne a
jej obydlia, čím je inštitútom neodkladného opatrenia chránená fyzická a duševná integrita žalobkyne,
v súvislosti s konaním žalovaného.17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a mal za to, že žalobkyni je vytvorený priestor, ktorý zodpovedá dostatočnej ochrane žalobkyne, je jej

poskytnutá právna ochrana a to vzhľadom na rozsah nariadeného neodkladného opatrenia.

18. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v závislých výrokoch. Súd prvej inštancie
rozhodol o náhrade trov konania podľa správnych ustanovení zákona a tieto aj správne aplikoval.
Odvolateľka neuviedla žiadne dôvody, z ktorých by vyplývala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v rozsahu jej návrhu aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek
pozorovania žalobkyne a jej obydlia a pozemkov, aby sa vedome nepriblížil k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 5 m, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vzhľadom na to, že v prvoinštančnom konaní mal
žalovaný úspech vo väčšom rozsahu ako žalobkyňa, v súlade s § 255 ods. 1 CSP, by mu patrila náhrada
trov konania, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy
konania nevznikli. Odvolací súd síce zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil žalovanému

nesvtupovať do stavby rodinného domu a na priľahlé pozemky, avšak zároveň uložil žalobkyni podať
v tejto súvislosti návrh vo veci samej, v tejto časti návrhu sa konanie nekončí, a preto nie je možné
rozhodnúť o trovách konania (§ 262 ods. 1 CSP), a preto v tejto časti nemožno posudzovať úspech/
neúspech strany sporu.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomeru
jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný v časti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončilo a preto by mu vzniklo proti žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Žalovanému však v odvolacom konaní nevznikli žiadne náklady, preto odvolací súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. O trovách konania v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil
žalovanému nevstupovať do stavby a na pozemky presne špecifikované a zároveň žalobkyni uložil

v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podať žalobu voči žalovanému bude o trovách konania
rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza,
že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).