Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10Csp/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120216151
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1120216151.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobkyne: A.

B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej: advokátska kancelária
agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36722758, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpenému: JUDr.
Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o určenie právnych
úkonov, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o úvere č. 204700036 z 20.08.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
je spotrebiteľskou zmluvou.

II. Súd určuje, že Zmluva o úvere č. 204700036 z 20.08.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
je bezúročná a bez poplatkov.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 831,09 € titulom bezdôvodného obohatenia a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd žalobu o zaplatenie sumy 110 € titulom bezdôvodného obohatenia zamieta.
V. Súd žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu konania v rozsahu 95,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňažaloboudoručenousúdudňa04.11.2020sapôvodnedomáhalaurčenianeplatnostiZmluvy
o úvere a vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému na tom skutkovom základe, že strany

sporu dňa 20.08.2009 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 204700036 (ďalej Zmluva v príslušnom gramatickom
tvare) na základe, ktorej bol zo strany žalovaného poskytnutý v prospech žalobkyni úver vo výške 800 €.
Žalobkyňa sa v prospech žalovaného, na základe uvedenej Zmluvy zaviazala vrátiť sumu 800 € spolu s
príslušným poplatkom vo výške 722 €, v dvanástich mesačných splátkach, vo výške po 131 €. Žalobkyňa
v žalobe uviedla, že vzhľadom na jej omeškanie s úhradou splátok sa dlh stal splatným dňa 28.02.2010
a žalobkyňa vyplnila zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1708,53 €.

2
Žalovaný voči žalobkyni viedol konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a. s. Žalovaný na základe rozhodcovského rozsudku inicioval voči žalobkyni
exekučné konanie pred Okresným súdom Trnava, ktorý poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vykonaním exekúcie v prospech žalovaného. Žalobkyňa podala dňa 22.01.2016 v exekučnom
konaní námietky, ktorým Okresný súd Trnava vyhovel a uznesením zo dňa 27.09.2017, sp. zn.
15Er/87/2011 exekučné konanie zastavil.

Okresný súd Trnava v rámci exekučného konania vyslovil, že rozhodcovská doložka uvedená v bode
15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že
nebola osobitne vyjednaná a bola súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy a žalovaný takto nútil žalobkyňu, ako spotrebiteľku, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu predvopred určeným rozhodcovským súdom. Súd určil, že predmetná doložka je neprijateľnou podmienkou,
keďže tak, ako bola formulovaná, bránila žalobkyni, ako spotrebiteľke, v možnosti brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Zároveň žalobkyňa

uviedla, že v konaní pred Okresným súdom Trnava bolo jednoznačne preukázané, že rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol podkladom na vykonanie exekučného konania, bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a v konaní bolo preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a v konaní pred rozhodcovským súdom nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi.

Žalobkyňa si nárok voči žalovanému uplatnila v konaní s poukazom na ustanovenie § 52, §53 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona (keďže Zmluva medzi stranami bola uzavretá za účinnosti
predmetnej právnej úpravy). Žalobkyňa sa odvolala aj na obsah stanoviska, ktoré bolo vypracované
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Odborom ochrany spotrebiteľa dňa 15.8.2016, ktoré
vo svojom stanovisku konštatovalo rad neprijateľných podmienok obsiahnutých v Zmluve, ako aj vo

Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
Žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Žalobkyňa zároveň konštatovala, že úver, ktorý jej bol poskytnutý, jej nebol poskytnutý ako podnikateľke
aj napriek tomu, že pracovník žalovanej vyplnil Zmluvu tak, že zaškrtol políčko, ktorým mala žalobkyňa
vyhlásiť, že prostriedky úveru využije na účel zamestnania. Žalobkyňa v žalobe konštatovala, že si úver

zobrala ako fyzická osoba spotrebiteľ. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ani z obsahu samotnej
Zmluvy nevyplýva, že by jej bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a
preto Zmluva uzatvorená stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, k čomu dospel aj Okresný súd
Trnava v exekučnom konaní. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala určenia, že Zmluva o úvere je neplatným
právnym úkonom a žiadala, aby súd žalovaného zaviazal vydať v jej prospech sumu 4 941,09 € titulom

vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa spolu so žalobou doručila súdu listinné dôkazy: Výzvu na zaplatenie žalovanej sumy
doručovanú žalovanému spolu s doručenkou potvrdzujúcou, že žalovaný predmetnú
3
výzvu si prevzal dňa 10.09.2020, listinný dôkaz s označením Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa

20.08.2009, Zmluvu o úvere zo dňa 20.08.2009, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, uznesenie
Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Er/87/2011 - 32 zo dňa 27. 9. 2017, stanovisko Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15.08.2016, stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa
18.05.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, písomnosti
medzi žalobkyňou a žalovaným vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia požadovaného

žalobkyňou voči žalovanej pred podaním žaloby.
2. Žalovaný súdu dňa 23.12.2020 doručil písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nerozporoval, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
Zmluva o úvere č. 204700036, no uviedol, že na základe predmetnej Zmluvy bol poskytnutý žalobkyni
úver vo výške 1 000 €.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy
v zmysle platnej právnej úpravy v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy.
Žalovaný zároveň konštatoval, že ak žalobkyňa po podpise Zmluvy nadobudla pocit, že podpísala
nevýhodnú Zmluvu alebo, že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov bola vysoká mala
právooduzatvorenejZmluvyodstúpiťbezuvedeniadôvodudo14kalendárnychdníododňauzatvorenia

predmetnej Zmluvy. Žalobkyňa uvedené právo nevyužila a teda žalovaný konštatoval, že súhlasila s
obsahom uzatvorenej Zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalovaný
uviedol, že žalobkyňa Zmluvu podpísala a bola si vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej
Zmluvy voči žalovanému ako veriteľovi. Žalobkyňa pri podpise zmluvy vyhlásila, že sa oboznámila s
jej obsahom, s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť

Zmluvy a že nemá k obsahu Zmluvy žiadne výhrady a zaviazala sa ju dodržať. Žalovaný všetky výhrady
uvedené žalobkyňou v žalobe považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcich
žalobkyni z platne uzavretej Zmluvy.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zároveň uviedol, že nemá povinnosť skúmať, či poskytnutý úver bol
využitý na rovnaký účel ako deklarovala žalobkyňa v Zmluve. Žalovaný zároveň uviedol, že práve platná

právna úprava neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie
alebo povolanie musí byť podnikateľom, alebo zamestnaným. Žalovaný mal za to, že pre právnu
kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle žiadateľa o úver v Zmluve.Žalovaný uviedol, že je treba akceptovať jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou
vstupoval a mal za to, že žalobkyňa nie je spotrebiteľ a v tomto kontexte poukázal na rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom

je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľský záväzok z dôvodu, že je
potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného
práva.
Žalovaný v písomnom vyjadrení taktiež uviedol, že nedostatok opatrnosti žalobkyni, ako spotrebiteľa,
nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

4
Vo vzťahu k nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaný
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 451 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej subjektívnej
premlčacej dobe. Žalovaný konštatoval, že zo Zmluvy nevyplýva žiadna z foriem bezdôvodného

obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaný uviedol, že žalobkyni poskytol peňažné plnenie na základe
platne uzatvorenej Zmluvy, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na
plnenie z tejto Zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
Vo vzťahu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že Občiansky zákonník podstatu
úmyselného konania nevymedzuje a z tohto dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza

z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Žalovaný uviedol, že na preukázanie úmyslu konajúcej
osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri
uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade preukázať, že žalovaný v
čase uzatvorenia zmlúv prijal plnenia na základe takto uzavretých zmlúv a skutočne vedel, alebo
aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Zároveň žalovaný uviedol, že nároky z titulu

bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z tohto dôvodu je princíp zohľadňujúci
záujem slabšej strany nežiaduci, je potrebné zachovávať rovnosť strán v takomto spore.
Žalovaný v závere písomného vyjadrenia k obsahu žaloby uviedol, že ak by súd predmetnú Zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, trvá na názore, že žalobkyňa nie je spotrebiteľom a z tohto
dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúcich sa neprijateľnosti zmluvných podmienok.

V tomto kontexte žalovaný poukázal na obsah uzatvorenej Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a priamo v predmetnej Zmluve žalobkyňa, v zmluvnom
postavení dlžníka vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom Zmluvy, ako aj s obsahom
plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasila aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré
sú na zadnej strane Zmluvy a nemala k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. V tomto

kontexte žalovaný uviedol, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, keďže sú
tak Zmluva, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené na spojenom hárku papiera.
Žalovaný mal za to, že žalobkyňa podpisom Zmluvy jednoznačne prejavila svoju vôľu byť viazanou aj
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že si vo vzťahu

k žalobkyni splnil svoju informačnú povinnosť predložením Zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a bola aj splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Žalovaný žiadal žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobkyňa súdu dňa 29.01.2021 doručila repliku, z obsahu ktorej vyplýva, že na podanej žalobe trvá
a uviedla, že napriek vyjadreniu žalovaného k obsahu Zmluvy, predmetom Zmluvy bola pôžička vo výške

800 € a nie, ako to tvrdí žalovaný, vo výške 1 000 €. Žalobkyňa jednoznačne konštatovala, aj napriek
argumentácii žalovaného, že Zmluvu neuzavrela na účel zamestnania, nevyplnila vo formulárovom
vyhotovení Zmluvy políčko na výkon zamestnania a ani žiadnym iným spôsobom nevyjadrila zámer
využiťpôžičkunaúčelzamestnania.Žalobkyňakargumentáciižalovanéhouviedla,žežalovanýsasnaží
vyhnúť klasifikácii predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského za účelom odopretia

5
poskytnutia práva žalobkyni, ktoré jej ako spotrebiteľke patrí. Žalobkyňa zároveň uviedla, že Zmluva
bola uzatvorená na základe zákona č. 258/2001 Z.z. a nie za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.
Žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovaný nerozporuje argumentáciu Okresného súdu Trnava obsiahnutú
v uznesení zo dňa 27.09.2017, ktorým súd exekučné konanie vedené v neprospech žalobkyne zastavil.

Žalobkyňa opäť zdôraznila, že Okresný súd Trnava označil rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou
Zmluvy zakomponovaná do Všeobecných podmienok za neprijateľnú a naviac označil predmetný
zmluvný vzťah za spotrebiteľský vzťah. Žalobkyňa uviedla, že Okresný súd Trnava exekučné konaniezastavil z dôvodu neodstrániteľnej vady exekučného titulu majúci pôvod v neprijateľnej zmluvnej
podmienke Zmluvy.
Žalobkyňa opäť poukázala na stanovisko vypracované Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky, Odborom ochrany spotrebiteľa z 15.08.2016, poukázala aj na obsah písomného stanoviska
Národnej banky Slovenska zo dňa 18.05.2020.
Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, ktorý poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora
žalobkyňa uviedla, že skutkovo išlo o odlišné prípady a teda závery prijaté súdom v predmetných
rozhodnutiach nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže žalobkyňa nekonala vo vzťahu k

žalovanému s cieľom uspokojiť potreby týkajúce sa jej obchodnej činnosti, či inej podnikateľskej činnosti,
resp. zamestnania a nevystupovala v pozícii podnikateľa. Žalobkyňa jednoznačne zotrvala na tvrdení, že
nikdy nevyplnila pri podpise Zmluvy políčko, že úver je poskytovaný na výkon zamestnania a ani takýto
pokyn zamestnancovi žalovaného pri podpise Zmluvy na vyplnenie predmetnej časti Zmluvy nedala.
Žalobkyňa uviedla, že v čase, keď Zmluvu verifikovala svojím podpisom nebolo v Zmluve označené
žiadne z políčok vyjadrujúcich účel poskytnutia finančných prostriedkov.

Žalobkyňa zároveň uviedla, že sú dané podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému, keďže Zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy podľa v tom čase platnej právnej úpravy.
Žalobkyňa jednoznačne konštatovala, že Zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou,
ktorá obsahovala neprijateľné podmienky konštatované uznesením Okresného súdu Trnava vydanom
v exekučnom konaní dňa 27.09.2017 pod sp. zn. 15/Er/872011. V exekučnom konaní boli v prospech

žalovaného vymožené prostriedky v celkovej výške 4 831,09 €, pričom žalobkyňa žalovanému uhradila
sumu 910 €. V tomto kontexte žalobkyňa poukázala na znenie ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka a na obsah žaloby vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorého
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného, keďže aj napriek vyjadreniu žalovaného mala za to, že žalovaný
sa na jej úkor bezdôvodne obohatil v žalovanej sume.

Žalobkyňa petit žaloby formulovala tak, že žiadala, aby súd určil, že Zmluva o úvere číslo 204700036 z
20.08.2009uzatvorenámedzižalobkyňouažalovanýmjespotrebiteľskouzmluvou,zároveňžiadala,aby
súd určil, že Zmluva je v celom rozsahu neplatná, zároveň žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť v
prospech žalobkyni sumu 4 941,09 € titulom bezdôvodného obohatenia, alternatívne žalobkyňa žiadala,
aby súd určil, že Zmluva o úvere číslo 204700036 zo dňa 20.08.2009 uzatvorená medzi stranami sporu

je spotrebiteľskou zmluvou. Žiadala, aby súd určil, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov a zároveň
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4 941,09 €.
6
4. Súd uznesením č. k. 10Csp/115/2020 - 154 pripustil zmenu žaloby v rozsahu repliky žalobkyne a
súdom citovanej v bode 3. odôvodnenia rozsudku.

5. Žalovaný súdu v zmysle uznesenia č. k. 10Csp/115/2020 - 136 dupliku nedoručil.
6.Podľaustanovenia§4ods.1 zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov(platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy stranami sporu) zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia §4ods.2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
7
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia §4 ods.3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia § 101, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 107, ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
Podľa ustanovenia § 107, ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.
Podľa ustanovenia § 451, ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451, ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.
Podľa ustanovenia § 458, ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
8

7. Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že medzi stranami bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva. Žalobkyňa v zmluvnom postavení dlžníka vystupovala ako súkromná osoba spotrebiteľ, keďže
z obsahu samotnej Zmluvy nevyplýva popis, že by predmetná Zmluva bola uzatvorená stranami sporu
za účelom zamestnania, resp. podnikania žalobkyne. Preto súd v prvej časti výroku rozsudku určil,
že Zmluva o úvere číslo 204700036 zo dňa 20.08.2009 uzatvorená stranami sporu je spotrebiteľskou

zmluvou.
Súd druhým výrokom určil, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov (v zmysle formulovaného
petitu žalobkyňou).
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/87/2011 skonštatoval, že predmetný úver je
bezúročnýabezpoplatkovzdôvodu,žebolaneprijateľnedojednanázmluvnápodmienkarozhodcovskej

doložky. Súd konštatuje, že v Zmluve boli dojednané aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky. V zmluve
uzatvorenej stranami sporu absentovala celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie. V Zmluve absentovala konečná splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročná úroková sadzba, ako aj ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady žalobkyne akospotrebiteľky spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré mali byť vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absentovalo veriteľom vyžadované ručenie, alebo
poistenie úveru a absentoval spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny
úrokov a iných poplatkov v Zmluve. Súd poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej NS SR) síce vydaných vo vzťahu k zákonu č. 129/2010 Z.z., no výklad je aplikovateľný aj na
prejednávaný prípad a to konkrétne na rozhodnutia sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23.4.2018, sp. zn.
4Cdo 187/2017 zo dňa 23.4.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, sp. zn.5Cdo 132/2017 zo dňa 29.10.2018.

NS SR vo svojich rozhodnutiach zaujal jednotný názor, že anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru
zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny, úroku a poplatkov mesačne, vždy v termíne splatnosti
uvedenom v zmluve. Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je
splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru je rovnaká (s výnimkou
poslednej splátky). Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom.
Anuitnou splátkou sa teda v danom prípade rozumie splátka, ktorá má rovnakú (nemennú) výšku počas

celej doby platnosti úveru; v závislosti od splácania (priebehu amortizácie) úveru sa však mení vnútorná
skladba anuitnej splátky (klesá v nej podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny).

Súdteda udáva,žepovinnounáležitosťouzmluvyoúvere niejepodrobnýrozpisvýšky,počtuatermínov
každej zo splátok podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ

podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku istiny úrokov
a iných poplatkov vrátane dátumu týchto splátok a to aj formou vyžiadania si amortizačnej tabuľky
od žalovaného. Žalobkyňa mala možnosť vyžiadať si od žalovaného amortizačnú tabuľku, v ktorej by
bol uvedený podrobný rozpis splátok, ktoré bola povinná zaplatiť, lehoty splatnosti jednotlivých splátok
a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov

9
vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne dodatočné náklady.

Žalobkyňa súdu doručila písomné stanovisko súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa
15.07.2016, z obsahu, ktorého vyplýva, že exekučná pohľadávka predstavovala sumu 5890,64 €

a v rámci exekučného konania bola vymožená suma 4 831,09 €.

Súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4 831,09 €, žalobu vo zvyšku
sumy o zaplatenie 110 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia zamietol, keďže žalobkyňa nevedela
preukázať zaplatenie predmetnej sumy v prospech žalovaného, vydania ktorej sa domáhala titulom

bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný v konaní síce vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyňou v konaní, no
nešpecifikoval dátum, kedy by malo dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku žalobkyne. Je zrejmé, že
žalovanýsanaúkoržalobkynebezdôvodneobohatilvčase,kedypohľadávkažalobkynetitulom vydania
bezdôvodného obohatenia nebola premlčaná, keďže až počas exekučného konania začatého v roku

2011, ktoré bolo zastavené v roku 2017, došlo k vymoženiu predmetnej pohľadávky a žaloba žalobkyne
bola súdu doručená dňa 04.11.2020. Súd má za to, že žalobkyňa bola oprávnená domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v desaťročnej premlčacej dobe, keďže žalovaný, ako
veriteľ, bol povinný obsah Zmluvy formulovať tak, aby neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
na základe ktorých žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila sumu na zaplatenie, ktorej žalovanému

nevznikol nárok, keďže úver poskytnutý na základe Zmluvy už Okresný súd Trnava v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 15Er/87/2011 prejudiciálne vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a exekučné
konanie uznesením zo dňa 27.9.2017 zastavil. V exekučnom konaní boli vymožené finančné prostriedky
voči žalobkyni v celkovej sume 4831,09 €.
Žalobkyňa v konaní jednoznačne preukázala, že v Zmluve uzatvorenej so žalovaným absentujú zákonné

predpoklady na základe ktorých tak už Okresný súd v Trnave, ako aj konajúci súd určil, že úver
poskytnutý žalobkyni ako spotrebiteľke je treba posudzovať ako úver bezúročný a bez poplatkov, taktiež
žalobkyňa v konaní preukázala, že došlo k plneniu v prospech žalovaného nad rámec poskytnutej istiny.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalovaným, ktorá síce nebola
dostatočne žalovaným špecifikovaná súd konštatuje, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe a to so zreteľom na dlhoročnú prax
a výrazné skúsenosti, ktoré má žalovaný vo vzťahu k charakteru platieb, ktoré prijíma od spotrebiteľov,
ako aj vo vzťahu k podmienkam, za ktorých sú tieto úvery zo strany žalovaného v prospech spotrebiteľov
poskytované. Súd konštatuje, že žalovaný si bol pri uzavretí spotrebiteľskej Zmluvy so žalobkyňouvedomý, že so zreteľom na konkrétne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch obsah Zmluvy
uzatvorenej so žalobkyňou, ako spotrebiteľkou, nebol koncipovaný v súlade s platnou právnou úpravou.
V tomto kontexte súd poukazuje na skutočnosť, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nastupuje

ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere a v prípade
spotrebiteľského plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho
10
veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu
kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako

takej. Zmluvný vzťah je v takomto prípade založený relevantným právnym titulom, na základe ktorého
sú zmluvné strany povinné si navzájom plniť, aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom rozsahu,
nekorešpondujúcom s ustanoveniami zmluvy o úrokoch a poplatkoch (nález Ústavného súdu SR z 12.
mája 2020, sp. zn. III ÚS 43/2020).
V konaní je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere. Žalobkyňa, ako
spotrebiteľka, v prospech žalovaného plnila na základe uzatvorenej Zmluvy v súlade s ustanoveniami

Zmluvy, zaplatila v prospech žalovaného dohodnuté plnenie predstavujúce aj úrok, ako aj poplatky.
Žalobkyňa, ako spotrebiteľka, nemala vedomosť o dôležitej skutkovej okolnosti a síce, že Zmluva
o úvere trpí právnymi vadami a z tohto dôvodu sa na Zmluvu o úvere uplatňuje, tak ako už
súd uviedol, fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Teda z dôvodu vadnosti Zmluvy o úvere a s
tým spojeným uplatnením zákonnej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti je poskytnuté plnenie

žalobkyňou v prospech žalovaného nad rámec istiny treba považovať za bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného. Žalobkyňa o vadnosti Zmluvy nevedela a jej vedomosť v momente poskytnutého
plnenia v prospech žalovaného nebola ani žiadnym spôsobom preukázaná.
To, že dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti žalovaného uzatvárať zmluvy v súlade s platnou
úpravou je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie žalovaného zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti
poskytuje úvery z vlastných zdrojov. S prihliadnutím na túto činnosť, je žalovaný povinný pri vykonávaní
uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných
právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je
v danom prípade 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného sa považuje za úmyselné.

Žalovaný v zmluve použil neprijateľné podmienky, o ktorých Európska komisia tvrdí, že by sotva uverila,
keby ich niekto bol schopný považovať za platné ak odporujú zákonu, tak musia byť neprijateľné.
Opísané praktiky a konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len
v rovine nedbanlivosti. Aj keď by súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať Zmluvu so žalobkyňou
v snahe získať prospech, za opísaných okolností ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť

takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým bol uzrozumený. Súd preto neuznal obranu
žalovaného, že nárok je premlčaný a dokonca ani nešpecifikoval podmienky posúdenia možného
premlčania uplatneného nároku žalobkyňou v konaní. Vzhľadom na uvedené súd vzniknuté bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného považoval za úmyselné, pri ktorom platí 10-ročná objektívna
premlčacia doba. Žalovaný pri vznesení námietky premlčania uplatneného nároku nepreukázal, kedy

sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobkyňa sa
o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dozvedela v konaní vedenom Okresným
súdom Trnava, ktoré bolo zastavené uznesením vydaným dňa 27.9.2017 – počas plynutia objektívnej
premlčacej doby a dňa 4.11.2020 doručila súdu žalobu. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno ku začiatku začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na strane žalobkyne.

11
Zmluvuoúvere,ktorúuzavrelistranysporusúdvyhodnotilakozmluvuospotrebiteľskomúvere.Vkonaní
nebolo preukázané, že by si žalobkyňa finančné prostriedky požičala na podnikanie. Žalovaný v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko z obsahu listinného dôkazu a to Zmluvy o úvere je uvedený

len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účel podnikania. Tento údaj necharakterizuje akú podnikateľskú
činnosť vykonáva žalobkyňa a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním uzavretie Zmluvy má a teda
nie je možné takúto Zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. Žalobkyňa v tomto smere uniesla
dôkazné bremeno, ktorá v konaní jednoznačne potvrdila, že finančné prostriedky od žalovaného použila
výhradne na osobné účely.

V prejednávanej veci, tak ako súd uviedol, je zrejmé, že strany sporu uzatvorili Zmluvu, ktorá
neobsahovala všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti a preto plnenie nad
rámec istiny súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor žalobkyne, keďže úver
bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda žalobkyňa žalovanému preukázateľnezaplatila sumu 4 831,09 €, čo vyplýva z potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa krutého zo dňa
15.07.2016. Žalobkyňa žalobu súdu doručila dňa 04.11.2020 teda, tak ako už súd uviedol, v objektívnej
10 ročnej premlčacej dobe. Súd úver vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia §4

ods. 3 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti
podľa ustanovenia §4 ods. 2 cit. Zákona.
Súd žalobe v tomto smere v časti vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia
v prospech žalobkyne v sume 4 831,09 €.
Žalobkyňa v konaní jednoznačne nepreukázala, že by žalovanému zároveň zaplatila sumu 110€, ktorej

vydania sa titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného žalobou domáhala. Súd žalobu v
tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
8.Podľaustanovenia §255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
9. Súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 95,54%, keďže
v konaní mala žalobkyňa len čiastočný úspech.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.

13Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.