Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200021
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v
právnej veci žalobcu: DREVOIMPORT s.r.o., so sídlom Kolačno 2, 958 41 Kolačno, IČO: 44 782 179,
právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100598406/2019 zo dňa 11.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100598406/2019 zo dňa

11.03.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 493673/2018 zo dňa
30.08.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 493673/2018 zo dňa 30.08.2018
správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil
žalobcovi rozdiel v sume 131.784,92 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie

obdobie september 2013 tak, že znížil žalobcom uplatnený nadmerný odpočet DPH za uvedené
zdaňovacie obdobie zo sumy 153.638,56 Eur na sumu 21.853,64 Eur (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“).
2)SprávcadaneneuznalžalobcovinároknaodpočetDPHzfaktúrč.476/2013,č.475/2013,č.474/2013,
č. 473/2013, č. 472/2013, č. 467/2013, č. 462/2013, č. 461/2013, č. 460/2013, č. 459/2013, č. 458/2013,
č. 457/2013, 456/2013, č. 455/2013, č. 454/2013, č. 453/2013, č. 452/2013, č. 451/2013, č. 450/2013, č.
449/2013, č. 448/2013, č. 447/2013, č. 446/2013, č. 445/2013, č. 444/2013, č. 443/2013, č. 442/2013, č.

441/2013, č. 440/2013, č. 439/2013, č. 438/2013, č. 437/2013, č. 436/2013, č. 435/2013, č. 434/2013, č.
433/2013, č. 432/2013, č. 431/2013, č. 425/2013, č. 424/2013, č. 423/2013, č. 355/2013 a č. 354/2013
od dodávateľa YENISEI s.r.o. za dodanie kryštálového cukru (spolu suma DPH 131.784,92 Eur).

3) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100598406/2019 zo dňa 11.03.2019 a to tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového
poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

4) V súvislosti s faktúrami od spoločnosti YENISEI s.r.o. za dodávku cca 1.030 ton kryštálového cukru, tu
žalovanýzopakovalpodstatnýobsahskutkovýchzistenísprávcudaneprezentovanýchvprvostupňovom
rozhodnutí a ich právne posúdenie. Uviedol, že správca danej jednak spochybnil na základe výsledkovvykonaného dokazovania existenciu tovaru v deklarovaných množstvách, jeho pôvod, prepravu v rámci
reťazca spoločnosti a ďalšie skutočnosti majúce základ v hmotnoprávnych podmienkach na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty a jednak vyjadril záver, že v danej veci bol vytvorený umelý reťazec, ktorého

zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH, že všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná
o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Odvolací orgán rovnako ako
správca dane je toho názoru, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti,
ktoré preukazujú zneužitie princípu neutrality DPH a súčasne uviedol, že v prípade dodania kryštálového
cukru sa žalobca zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH,

k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže ich plnenia boli
poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že
o tomto podvodnom konaní žalobca vzhľadom na všetky okolnosti vedel, resp. mohol vedieť.

5) Žalovaný skonštatoval, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi

ustanoveniami zákona o DPH.

6) V rámci odôvodnenia žalovaný poukazoval na zistenia správcu dane v rámci daňovej kontroly ako
aj iných daňových kontrol vykonaných u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia a výsledky zisťovania
z MVI (medzinárodnej výmeny informácií), poukazoval na pochybnosti o množstve a skutočnom dodaní

cukru, spochybňoval fotodokumentáciu a certifikáty o pôvode cukru predložené žalobcom v rámci
daňovej kontroly, poukazoval na rozpory vo výpovediach svedkov, absenciu skladovej dokumentácie
a na skutočnosť, že viaceré spoločnosti v rámci reťazca sú nekontaktné, neplnili si svoje daňové
povinnosti, resp. nevykazovali daňovú povinnosť v podaných daňových priznaniach, tiež na skutočnosť,
že na inom stupni reťazca (nie priamo u žalobcu) mal byť cukor predávaný za nižšiu cenu, než za akú

bol nadobudnutý, poukázal aj na to, že žalobca (aj viaceré ďalšie spoločnosti) nebol registrovaný na
príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe pre obchodovanie s potravinárskou komoditou,
že fakturácia medzi spoločnosťami SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o., žalobcom a NO LIMIT FOOD Ltd
prebehla v ten istý deň, pričom všetky spoločnosti majú zriadený účet v tej istej bankovej inštitúcii
a uviedol aj to, že žalobca sa nesprával dostatočne obozretne pri výbere obchodných partnerov a pri

vytváraní interných kontrolných mechanizmov zabraňujúcich, aby sa zapojil do podvodného reťazca.

Správca žaloba, žalobné body

7) Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného a postupu žalovaného a navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
spolu s prvostupňovým administratívnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Trenčín na
nové konanie a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Správnu žalobu odôvodnil
tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm.
c) SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d)

SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
(§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP),
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

8) Jedným z podstatných argumentov žalobcu bola námietka, že protokol z daňovej kontroly je
nezákonnezískanýmdôkazom.Žalobcauviedol,žedaňovákontrolabolazačatádňa23.12.2023,pričom
bola 2 x prerušená, a to prvýkrát v období od 30.10.2014 do 10.11.2015 a druhýkrát od 20.11.2015
do 13.01.2016. V oboch prípadoch bola prerušená z dôvodu zaslania dožiadania MVI (medzinárodnej

výmeny informácií). K ukončeniu daňovej kontroly došlo dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly
dňa 18.02.2016. Žalobca namietal, že podľa čl. 10 a 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2020 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
má dožiadaný orgán poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr 3 mesiace
po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však dožiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje

maximálne na 1 mesiac. Ak nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne
informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne
schopný odpovedať. Podľa čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti
daní dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov ododňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch
mesiacov od uvedeného dňa. Podľa názoru žalobcu ust. § 61 ods. 4 daňového poriadku je potrebné
vykladať v kontexte vyššie uvedenej smernice a nariadenia tak, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa

daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt ustanovených v smernici a nariadení
pre poskytnutie požadovaných informácií. Žalobca zdôrazňoval, že správca dane je povinný rešpektovať
zásadu proporcionality a primeranej rýchlosti konania ako jednej z podmienok spravodlivého procesu
aprávnyinštitútprerušeniadaňovejkontrolynemôžeslúžiťakonástrojsprávcudanenaumelé,neúčelné
predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly a „získania času“ nad rámec zákonnej lehoty

na vykonanie daňovej kontroly, pričom takýmto obštrukčným spôsobom dochádza zo strany správcu
dane k obchádzaniu zákona a daňová kontrola by tak mohla trvať neobmedzene dlhú dobu. K tomuto
žalobca citoval z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/34/2014, sp. zn. 14S/32/2014 a sp. zn.
14S/38/2014. Poukázal pritom aj na čl. 7 odporúčania CM/Rec (2007), podľa ktorého orgány verejnej
správy konajú a plnia si svoje povinnosti v primeranej lehote a na uznesenie Krajského súdu v Trnave
vo veci č. k. 14S/2/2016-70 zo dňa 20.02.2017. Žalobca argumentoval, že v tu prejednávanej veci doba

prerušeniadaňovejkontrolypredstavovala396dní(359+37dní),teda1roka1mesiac.Správcadanetak
výrazne prekročil v Nariadení stanovenú maximálnu trojmesačnú dobu (resp. dobu 6 mesiacov uvedenú
v Smernici), po ktorej márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená.
Správca dane tak mal vo výkone kontroly pokračovať, avšak neučinil tak. Podstatnou skutočnosťou
bolo podľa žalobcu tiež to, že správca dane prerušil kontrolu dva krát po sebe, vždy z dôvodu MVI

dožiadania do zahraničia, pričom druhý krát kontrolu prerušil po 10 dňoch, čo začal s jej opätovným
výkonom po predchádzajúcom prvom prerušení. Takýto výkon právomoci zo strany správcu dane
sa podľa presvedčenia žalobcu javí ako nehospodárny, nadmerne zaťažujúci daňový subjekt a teda
nezákonný.Zuvedenýchdôvodovniejepodľanázoružalobcumožnéakceptovaťprerušeniepredmetnej
kontroly na dlhšie ako 3, resp. 6 mesiacov a nemožno naň prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť právny

účinokpredpokladanýzákonom,ktorýmjespočívanielehotynavykonaniedaňovejkontroly.Keďžedošlo
k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly tak o čas, po ktorý bola daňová kontrola z takéhoto dôvodu
prerušená, sa lehota na ukončenie daňovej kontroly nepredĺžila. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko
predmetná daňová kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania medzinárodného dožiadania informácií,
pričomtotoprerušeniepresiahlovNariadenípovolenúdobu3mesiacov(resp.dobu6mesiacovuvedenú

v Smernici), po ktorej márnom uplynutí ex lege pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, bola
predmetná kontrola vykonávaná výrazne nad maximálne zákonom povolenú dobu 1 roka, a teda bola
vykonávaná nezákonne. Následkom opísaného nezákonného prerušenia daňovej kontroly a z toho
vyplývajúceho jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu 1 roka je to, že protokol
z predmetnej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom

(vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol bol podľa žalobcu teda získaný v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku nebolo
možné použiť ako dôkaz. Keďže však v predmetnom daňovom konaní použitý bol, došlo tak podľa
žalobcu k naplneniu dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

9) V ďalšom texte žaloby, pokiaľ ide o obchodovanie s kryštálovým cukrom, žalobca prezentoval
názor, že dôkazy zabezpečené správcom dane (svedecké výpovede, odpovede na MVI dožiadania,
vnútroštátne dožiadania) preukazujú oprávnenosť jeho nároku, t.j. preukazujú, že obchod sa realizoval
tak, ako bolo deklarované a preukazujú aj reálnu existenciu tovaru – cukru. Schéma jednotlivých
dodávateľov a odberateľov tovaru je nasledovná: Jas Trading s.r.o. (ČR) -- CHRISTAL FOOD Kft. (HU)

a Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE) -- SATIS-SK s.r.o. (SR) -- YENISEI s.r.o. -- DREVOIMPORT
s.r.o. (SR) -- NO LIMIT FOOD LTD (UK) -- MORE VEGYES Kft. (HU) a CSÍZ FAMILY Kft. (HU)
a SKORPIO Build Kft. K fyzickej preprave tovaru došlo medzi JaS Trading s.r.o. (ČR) -- SATIS-SK s.r.o.
(SR) -- maďarský odberatelia MORE VEGYES Kft. (HU) a CSÍZ FAMILY Kft. (HU) a SKORPIO Build
Kft. Ostatní dodávatelia a odberatelia boli v pozícii sprostredkujúceho predávajúceho, resp. kupujúceho,

kedy dochádzalo k trojstranným obchodom v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“).

10) Cukor sa na území Slovenskej republiky v kontrolovanom zdaňovacom období (september
2013) skladoval v Nových Zámkoch (v priestoroch spoločnosti ERA-PACK PLUS s.r.o. a v skladoch

prenajatých spoločnosťou SATIS-SK s.r.o. Majiteľ skladov A. B. potvrdil prenájom skladovacích
priestorov spoločnosti SATIS-SK s.r.o. v Hornej Potôni.11) V rámci daňovej kontroly bol vypočutý svedok C. D. E., bývalý konateľ spoločnosti YENISEI s.r.o.
– dodávateľa žalobcu, ktorý potvrdil dodanie tovaru, predložil doklady, potvrdil uskutočnenie obchodov
tak, ako bolo deklarované, potvrdil obchodné rokovania s konateľom žalobcu p. A. F., potvrdil miesto

nakládky v skladových priestoroch spoločnosti SATIS-SK s.r.o. v Hornej Potôni, podrobne opísal spôsob
predaja a manipuláciu s tovarom, uviedol, že sklad je certifikovaný na skladovanie potravín, zamestnanci
skladu majú zdravotné preukazy, vrátane spôsobilosti manipulovať s potravinami, cukor prepravovali
kamióny spôsobilé na prepravu potravín, potvrdil úvahy za tovar, predložil bankové výpisy, predložil
skladovú evidenciu, uviedol, že pri preberaní tovaru v sklade v Hornej Potôni mal byť prítomný p. G. B..

Podľa žalobcu odpovede na MVI dožiadania taktiež potvrdili realizáciu predmetných obchodov, vrátane
trojstranných obchodov. Žalobca tiež poukázal na výpovede svedkov A. H., C. I. J., G. B., či p. H.,
ktoré podľa žalobcu preukazujú uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov v kontrolovanom
zdaňovacom období. Čo sa týka nezrovnalostí vo vyjadreniach, kde a kedy sa cukor nakladal, na
ktoré poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že k nepresným vyjadreniam došlo zrejme z toho dôvodu,
že kontrolovaným obdobím je september 2013, pričom do konca 3Q 2013 sa tovar skladoval/nakladal

v Nových Zámkoch a od začatia 4Q 2013 v Hornej Potôni, pričom práve september 2013 je hraničným
mesiacom týchto období. Žalobca uviedol, že prepravu od jeho dodávateľov zabezpečovala spoločnosť
JaS Trading s.r.o. (ktorá bola zároveň aj subdodávateľom tovaru). Prepravu tovaru k žalobcovým
odberateľom zabezpečovala na žalobcovu objednávku špedičná spoločnosť JUFIDOS s.r.o., pričom
táto špedičná spoločnosť si objednala vykonanie prepravy u spoločnosti Merkantil D.S., s.r.o., MILE

TRANSPORT, s.r.o., L.B. TRANS INTERNATIONL s.r.o., Miroslav Filo FRUCTUS, HOTRANS s.r.o.,
Firma SZERECSES, V&V TRANSPORT s.r.o., ktoré prepravu vykonali.

12) Všetky vyššie uvedené skutočnosti, resp. dôkazy (svedecké výpovede, odpovede na MVI
dožiadania, vnútroštátne dožiadania) ako aj iné skutočnosti obsiahnuté v administratívnom spise podľa

presvedčenia žalobcu pritom preukazujú oprávnenosť žalobcovho nároku. Preukazujú, že obchod sa
realizoval tak, ako bolo deklarované a preukazujú aj reálnu existenciu cukru. Žalobca má za to, že si
až nadštandardne splnil svoju prevenčnú povinnosť v tom smere, aby sa ubezpečil, že sa neocitne
v kolotoči fiktívnych obchodov, resp. aby sa neocitol pri akejkoľvek prípadne protiprávnej činnosti.
Žalobca tak postupoval v dobrej viere a odôvodnene sa spoliehal, že si splnil všetky svoje zákonné

povinnosti, vrátane riadnej prevencie. O nezrovnalostiach v cenách cukru medzi inými subjektami ako je
žalobca a jeho dodávatelia, resp. odberatelia tento nemohol mať vedomosť. Žalovaný sa podľa žalobcu
nesprávne vysporiadal aj so žalobcom predloženou fotodokumentáciou. Priznal, že pochybil pokiaľ išlo
oregistráciunapríslušnejveterinárnejapotravinovejspráve,začomumôžebyťuloženáadministratívna
sankcia (pokuta), ale neznamená to, že sa obchody neuskutočnili.

13) V ďalšom texte žaloby žalobca namietal porušenie jeho práva byť prítomný pri vypočutí svedka,
údajne ho správca dane neupovedomil o všetkých de facto výsluchoch svedkov, napr. p. E., ktoré
vykonal, čím malo byť podľa názoru žalobcu porušené jeho procesné právo klásť svedkom pri ústnom
pojednávaní otázky (§ 45 ods. 1 daňového poriadku) ako aj jeho právo byť prítomný pri vypočúvaní

svedka (§ 25 ods. 5 daňového poriadku). Okrem p. Zajíce však žalobca nekonkretizoval, o ktorých
ďalších svedkov by sa malo presne jednať.

14) Žalobca poukázal i na to, že správny súd (Krajský súd v Trenčíne) už rozhodoval v obdobných/
totožných veciach žalobcu, pričom v poukazovaných prípadoch rozhodol v prospech žalobcu a zrušil

napadnuté rozhodnutia a veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ide o rozsudky Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 11S/115/2017-225 zo dňa 29.05.2018 (za zdaňovacie obdobie august 2013), č. k.
11S/40/2018-252 zo dňa 18.09.2018 (za zdaňovacie obdobie december 2013) a č. k. 13S/34/2017-186
zo dňa 27.06.2018 (za zdaňovacie obdobie október 2013). Žalobca poukázal na ústavný princíp
právneho štátu a princíp právnej istoty a žiadal, aby súd v danom prípade rozhodol tak, ako už rozhodol

v obdobných/totožných veciach za mesiac august 2013 a október 2013.

15) Záverom žalobca v žalobe citoval z rozhodnutí, ktoré by sa podľa neho mali aplikovať aj na daný
prípad. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15.03.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012

ohľadne dôkazného bremena kontrolovaného subjektu, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 k preukazovaniu úmyslu a vedomosti o podvodnom
konanídaňovéhosubjektu,odkazovalnajudikatúruSDEÚ,konkrétnenarozhodnutiezodňa03.03.2004
voveciC-395/02(TransportService),podľaktoréhootázka,čiDPHsplatnávovzťahukpredchádzajúcimalebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice,
nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Taktiež poukázal na rozsudky
SDEÚvoveciC-285/11zodňa06.12.2012(BonikEOOD),vspojenýchveciachC-354/03(OptigenLtd.),

C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd.) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd.), na judikaúru Nejvyššího
správního soudu ČR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že žalovaný, ani
správca dane nepreukázali, že žalobca mal alebo že by mal mať vedomosť o prípadnom podvodnom,
resp. akomkoľvek inom nekalom konaní jeho obchodných partnerov, prípadne, že by sa na takomto
konaní úmyselne podieľal. Okrem toho, ak by aj odberatelia žalobcu konali podvodne nemožno za to

sankcionovať žalobcu nepriznaním uplatneného odpočtu dane. Je to v rozpore s vyššie citovanými
rozsudkami.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke

žalobcu týkajúcej sa nedodržania zákonnej lehoty na daňovú kontrolu uviedol, že bolo potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010
a z toho dôvodu bola daňová kontrola prerušená dvakrát, pričom podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku
počas prerušenia lehota neplynula. Daňová kontrola tak trvala 358 dní, čiže bola dodržaná zákonná
lehota. V daňovej kontrole bolo potrebné získať informácie z daňových správ viacerých členských

štátov EÚ a v prípade, keď požiadaný orgán nepostupoval v lehotách uvedených v Nariadení EÚ,
nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane, ktorý bol činný a posielal urgencie alebo
reklamácie odpovedí MVI. Správcovi dane z dôvodu zistenia čo najúplnejšieho skutkového stavu aj
vnadväznostinapredchádzajúcezistenianičnebrániprerušiťdaňovúkontroluiopakovane.Vdanejveci
správca dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale sám vykonal rozsiahle

dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, pričom z jeho
zistení jednoznačne vyplýva, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností z viacerých členských
štátov EÚ, ktoré obchodovali s kryštálovým cukrom. Správca dane zistil reťazec spoločností, v ktorom
mal tovar fyzicky ísť z Čiech na Slovensko, kde prešiel v jednom sklade cez tri slovenské spoločnosti
(čo sa javí ako účelové, s cieľom vybrať nadmerný odpočet a potom mal pokračovať do Maďarska. Cez

spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. (HU), resp. Balinger Lebensmittel Kontrol GmbH (DE) prebehol tovar
len fakturačne (ako trojstranný obchod) a rovnako aj cez žalobcovho odberateľa NO LIMIT FOOD LTD.
(GB), kde bol konateľom maďarský občan.

17) V súvislosti s rozsudkami Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukazoval, žalovaný uviedol, že

správca dane vykonal daňovú kontrolu so zameraním na preverenie splnenia zákonných podmienok
na odpočet DPH, pričom zistil, že došlo k daňovému úniku už v spoločnosti SATIS-SK s.r.o., ktorá
síce priznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale na výstupe neuviedla žiadnu daňovú
povinnosť, nasledujúca spoločnosť YENISEI s.r.o. si na základe faktúr od spoločnosti SATIS-SK s.r.o.
uplatnila odpočet dane v sume cca 128.011,- Eur. Táto spoločnosť priznala DHP z faktúr pre žalobcu, ale

pri vysokom obrate (cca 976.408,- Eur) vykázala v daňovom priznaní nízku daňovú povinnosť (cca 656,-
Eur) a predmetný tovar (všetok cukor mala obstarať od spoločnosti SATIS-SK s.r.o.) ešte v ten istý deň
fakturovalažalobcovi,ktorýbolkonečnýmodberateľomnaúzemíSR.Právežalobcazískalneoprávnenú
daňovú výhodu uplatnením odpočtu DPH, pričom deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do iného
členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO LIMIT

FOOD LTD a tovar mal byť prepravený priamo maďarským spoločnostiam MÓRE VEGYES Kft, CSÍZ
FAMILY Kft. a SKORPÍO Build Kft., ktoré však prevzatie cukru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu. Zistené objektívne skutočnosti preukazujú zapojenie žalobcu do reťazca
spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH, čiže plnenia boli poznačené podvodným
konaním,oktoromžalobcavzhľadomnavšetkyokolnostimoholvedieť.KeďžecukorprepravenýzČiech

naSlovenskoboldovezenýdoskladu,ktorýmalaspoločnosťSATIS-SKs.r.o.prenajatýodA.B.avtomto
sklade v jeden deň mal prebehnúť predaj spoločnosti YENISEI s.r.o., následne žalobcovi a následne
odvezený v ten istý deň prepravcami zabezpečenými platiteľom do Maďarska, musel žalobca vedieť,
že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých on získa daňovú výhodu. Žalovaný poukázal na
to, že cukor dovezený z Čiech, resp. Rakúska, v jednom sklade prejde cez tri slovenské spoločnosti

a potom z toho istého skladu ide do Maďarska (fakturačne cez anglickú spoločnosť) a ešte sa predáva
za nižšiu cenu, než za akú bol zakúpený. Žalobca tým, že zabezpečoval prepravcov pri dodaní anglickej
spoločnosti, musel mať vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde bude cukor vyložený.18) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe tiež poukázal na to, že žalobca doposiaľ podnikal s drevom,
nepreveril si dostatočne obchodných partnerov, nezistil si povinnosti pri obchodovaní s potravinárskym
tovarom podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Rozhodnutia SD EÚ neznamenajú pre

podnikateľov iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale okrem iného znamenajú aj povinnosť
venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného
konanianevzniklipochybnostioichvedomosti,žeopodvodevedeli,resp.mohlivedieť.Vdanomprípade
sa žalobca nesprával obozretne.

19) K námietke žalobcu, týkajúcej sa porušenia práva žalobcu byť prítomný pri vypočutí svedka C. D. E.
žalovaný uviedol, že pri vybavovaní dožiadania Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno, C. E. nebol
v postavení svedka. Správca dane C. E. dňa 14.05.2014 vypočul ako svedka za prítomnosti žalobcu,
ktorý svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil.

20) Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorými v obdobných

veciach súd rozhodol v prospech žalobcu, žalovaný uviedol, že napr. rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 13S/26/2018 bolo rozhodnuté za zdaňovacie obdobie november 2013 v prospech
žalovaného,keďsúddospelkzáveru,žedošlokpodvodnémukonaniuusubdodávateľaSATIS-SKs.r.o.,
zároveň aj u dodávateľa YENISEI s.r.o., dôsledkom ktorého došlo k daňovému úniku, pričom žalobca
vzhľadom na všetky okolnosti tej-ktorej veci o podvodnom konaní mohol vedieť.

Replika žalobcu

21) K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s argumentáciou žalovaného
k žalobným námietkam. Poukázal na to, že k námietke nedodržania zákonnej jednoročnej lehoty

na výkon daňovej kontroly sa žalovaný vyjadril iba všeobecne, neodôvodnil, či MVI dožiadania boli
posielané postupne, z akého dôvodu, ako príklad dôvodnosti tejto námietky poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/165/2016 zo dňa 30.05.2019 a jeho odôvodnenie. Žalobca
opätovne poprel tvrdenia žalovaného o jeho zapojení do reťazca spoločností a vedomosti o podvodnom
konaní v tomto reťazci. K negatívnym zisteniam, týkajúcim sa subdodávateľskej spoločnosti SATIS-SK

s.r.o. uviedol, že s touto spoločnosťou nebol v žiadnom vzťahu, jeho dodávateľ YENISEI s.r.o. priznal
DPH z faktúr vystavených pre žalobcu a skutočnosť, že v daňovom priznaní vykázal len nízku daňovú
povinnosť, nepredstavuje nič neobvyklé a nezákonné. Žalobcov odberateľ, anglická spoločnosť NO
LIMIT FOOD LTD, potvrdil realizáciu obchodov. Čo sa týka maďarských subodberateľov, z odpovede
MVI týkajúcej sa CSÍZ Family Kft. je zrejmé, že táto spoločnosť vyplnila DPH priznanie a súhrnný

výkaz na 2013 Q3, spol. NO LIMIT FOOD LTD bola uvedená. Ďalšie informácie k tejto spoločnosti
sa týkali až obdobia po preverovanom zdaňovacom období a sú preto irelevantné. Aj v odpovedi na
MVI dožiadanie na MÓRE VEGYES Kft. sa uvádza, že táto spoločnosť prijala plnenia od NO LIMIT
FOOD LTD. Ďalšie informácie sa týkajú obdobia po septembri 2013 a sú preto irelevantné. Pokiaľ
sa týka odpovede na MVI dožiadanie na SKORPIÓ Build Kft. táto je neurčitá, nie je potvrdením

ani vyvrátením deklarovaných obchodov. O reálnosti preverovaných obchodov svedčia aj výpovede
mnohých prepravcov, ktorú prepravu zabezpečovala spoločnosť JUFIDOS s.r.o. subdodávateľsky
viacerými konkrétnymi prepravcami. Žalobca namietal i tvrdenie týkajúce sa predaja cukru za nižšiu
cenu než za akú bol zakúpený, nakoľko žalobca vždy zakúpil cukor za menšiu cenu, za akú ho predal
a vždy mal na obchode s cukrom primeraný zisk. V súvislosti s námietkou nezákonného výsluchu C.

E. žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie v žalobe a poukázal na rozsudky
Krajského súdu v Trenčíne, v ktorých bola takáto námietka uznaná ako dôvodná.

Duplika žalovaného

22) Žalovaný v duplike zotrval na svojich záveroch v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení
k žalobe.

Rozhodnutie správneho súdu – Krajského súdu v Trenčíne

23) Krajský súd v Trenčíne (ďalej „krajský súd“) vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11S/90/2019-325 zo
dňa 23.02.2021 tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100598406/2019 zodňa 11.03.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 493673/2018 zo dňa 30.08.2018 zrušil a vec
vrátil I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

24) Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že v prejednávanej veci žalobca namietal
zákonnosť daňovej kontroly a protokolu z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na jej vykonanie, keď
podľajehonázoruboladaňovákontrola2xnezákonneprerušená,atonaneprimeranúdobu,čímdaňová
kontrolatrvaladvarokyadvamesiace.Krajskýsúdsavprvomradezaoberaltoutoprocesnounámietkou
žalobcu, nakoľko jej dôvodnosť by znamenala povinnosť správneho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie

žalovaného.

25) Krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že k prvému prerušeniu daňovej kontroly
došlo rozhodnutím správcu dane zo dňa 21.10.2014 č. 9310401/5/470991/2014 od 30.10.2014 podľa §
61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci

a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Nariadenie“). Ani vo výroku tohto
rozhodnutia, ani v odôvodnení nie je konkrétne uvedené, aké dožiadanie, príp. dožiadania boli zaslané
a je potrebné čakať na odpovede, ktorých spoločností sa dožiadanie týka, prípadne dôvod potreby
získania konkrétnych informácií. Za týmto rozhodnutím sa v administratívnom spise ďalej nachádza len
oznámenie zo dňa 11.11.2015 o tom, že dňa 10.11.2015 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly,

posledná žiadosť o MVI bola doručená správcovi dane 10.11.2015. Z obsahu administratívneho spisu
krajský súd nezistil, aká konkrétna odpoveď na MVI zasielaná v predmetnej daňovej kontrole bola v
uvedenýdeňdoručená.Vspisesanachádzalendôkaz–zisteniainýchkontrolnýchdvojíc,keďvdaňovej
kontrole za iné zdaňovacie obdobie – júl 2013 bola zaslaná žiadosť o MVI dňa 12.06.2014 týkajúca
sa spoločnosti Balinger Lebensmittel Ko62/mor GmbH, ktorá mala cukor dodávať v r. 2013 spoločnosti

SATIS-SK s.r.o. Na tejto odpovedi je vyznačený dátum zaslania odpovede dňa 27.03.2015, avšak bez
prekladu do slovenského jazyka a zaslaná bola len 1 príloha, keď podľa textu ich malo byť 5, a z toho
dôvodu bola urgovaná opätovná odpoveď od dožiadaného orgánu.

26) K druhému prerušeniu daňovej kontroly došlo rozhodnutím správcu dane č. 21237254/2015 zo dňa

13.11.2015, opätovne podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, a to od 20.11.2015. V rozhodnutí
ani v jeho odôvodnení správca dane neuviedol, aké informácie podľa Nariadenia je potrebné získať,
ktorých spoločností a akých skutočností sa majú informácie týkať, kedy bolo o informácie požiadané,
ktorý dožiadaný orgán a pod. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že pred týmto rozhodnutím
správca dane v inej daňovej kontrole týkajúcej sa žalobcu žiadal o MVI Českú republiku (žiadosť zo

dňa 11.11.2015) o informáciu týkajúcu sa prepravy cukru v roku 2013 do spoločnosti SATIS-SK s.r.o.
Odpoveď na toto dožiadanie bola zaslaná 12.01.2016, správca dane ju prevzal dňa 13.01.2016. Správca
dane dňa 14.01.2016 oznámením podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku oznámil, že pominuli dôvody,
pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, posledná žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená
13.01.2016.

27) Krajský súd poukázal na to, že v daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje požiadavka
primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto
požiadavku zákonodarca formuloval exaktne určením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej
kontroly. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah

orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou
proporcionality a ustanovenia lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom tejto zásady. Dĺžka
daňovejkontrolyjeupravenáv§44ods.1vetadruhádaňovéhoporiadku,podľaktoréhodaňovákontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu a zároveň v § 46 ods.
10 prvá veta daňového poriadku je určená lehota na vykonanie daňovej kontroly, najviac jeden rok odo

dňa jej začatia.

28) Krajský súd skúmal postup správcu dane, či zodpovedal zásadám zákonnosti a primeranosti
(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Túto otázku súd posúdil z
pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly pre medzinárodnú výmenu informácií, ako

aj z pohľadu primeranosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly.

29) Považoval za nesporné, že daňová kontrola sa začala dňom 23.12.2013 a bola ukončená dňa
18.02.2016 doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. Daňová kontrola bola prerušená 2x,a to od 30.10.2014 do 11.11.2015 a následne od 20.11.2015 do 14.01.2016. V oboch prípadoch
došlo k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu potreby získať informácie podľa osobitného predpisu.
Krajský súd konštatoval, že ani v jednom prípade však nebolo špecifikované, kedy a od koho boli

predmetné informácie žiadané, z čoho potom vyplýva, že nie je možné ani preskúmať, či správny orgán
skutočne po obdŕžaní týchto žiadaných informácií pokračoval v daňovom konaní. Pri prvom prerušení
daňovej kontroly správca dane zasielal žiadosti o MVI, avšak nie pred prerušením daňovej kontroly, ale
niekoľko mesiacov predtým. Pri druhom prerušení daňovej kontroly bola zasielaná žiadosť o MVI v inej
daňovej kontrole žalobcu, teda nie v daňovej kontrole za mesiac september 2013 a správca dane do

administratívneho spisu pripojil len uvedené zistenia z inej daňovej kontroly.

30) Krajský súd dôvodil, že daňový poriadok v § 46 ods. 10 určuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly
v trvaní 1 roka, pričom plynutie tejto lehoty môže byť prerušené, ak dôjde k prerušeniu daňovej kontroly
podľa § 61 daňového poriadku. Počas prerušenia daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynie,
to znamená, že sa daňová kontrola predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Z uvedeného vyplýva,

že daňová kontrola od jej začatia až po jej ukončenie, môže byť dlhšia ako 1 rok a práve v tomto
kontexte je potrebné skúmať, či cez inštitút prerušenia daňovej kontroly nedochádza k neúčelnému
a neprimeranému prerušeniu daňovej kontroly. Je preto potrebné, aby správca dane pri prerušení
daňovej kontroly jednoznačne uviedol, kedy a akú informáciu podľa osobitného predpisu bolo potrebné
získať a nie je postačujúce len odkázanie na citáciu ustanovenia daňového poriadku, podľa ktorého

daňovú kontrolu prerušuje, ako je to v prejednávanej veci. Podľa názoru krajského súdu pri procese
medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania
žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať
dňom doručenia odpovede na túto žiadosť.

31) S poukazom na administratívny spis predložený žalovaným a v ňom nachádzajúce sa rozhodnutia o
prerušení daňovej kontroly krajský súd dospel k záveru, že nie je možné konštatovať zákonnosť postupu
správcu dane pri prerušení daňovej kontroly a pri pokračovaní v daňovej kontrole, nakoľko z rozhodnutí
o prerušení daňovej kontroly sa nedá zistiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia a následne i pokračovania
v daňovej kontrole, tiež možno mať pochybnosti o primeranosti dĺžky prerušenia v trvaní cca 1 rok a

2 mesiace.

32) Krajský súd zdôraznil, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, t. j. účelné a
nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv
na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je predmetná daňová kontrola vykonávaná. Ak

správca dane prerušuje daňovú kontrolu pre potrebu získať informácie podľa osobitného predpisu, v
danom prípade zasiela žiadosť o MVI na iný členský štát EÚ, musí v rozhodnutí uviesť, kedy, od koho
a akú informáciu žiada, z akého dôvodu. Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly v prejednávanej
veci však uvedené neobsahujú a z toho dôvodu správny súd vyhodnotil prerušenie daňovej kontroly ako
nezákonné.

33) S poukazom na to, že k prerušeniu daňovej kontroly nedošlo v súlade so zákonom, krajský súd
námietkužalobcu,žeprotokolzdaňovejkontrolynadobudolpovahunezákonnezískanéhodôkazu,ktorý
nemôže byť použitý vo vyrubovacom konaní, vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko protokol bol v daňovom
konaní použitý, čím je daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. V prejednávanej veci, z dôvodu

nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, nebola dodržaná maximálna dĺžka
daňovej kontroly, a to s ohľadom na zásadu zákonnosti a proporcionality zásahov správcu dane voči
daňovému subjektu (zásada primeranosti). Preto krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a
súčasne aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Ďalšími námietkami
žalobcu sa krajský súd nezaoberal, keďže ich dôvodnosť, resp. nedôvodnosť, nemohla mať vplyv na

rozhodnutie súdu vo veci vzhľadom k dôvodu zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.

Rozhodnutie kasačného súdu

34) Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej

aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/47/2021 zo dňa 14.12.2022 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2019-325 zo dňa 23.02.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.35) Kasačný súd poukázal na to, že: „Daňová kontrola je procesom v rámci daňového konania,
prostredníctvom ktorého správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Začatie daňovej

kontroly aktivuje oprávnenia správcu dane (korešpondujúce s povinnosťami daňového subjektu), ktoré
umožňujú intenzívnym a invazívnym spôsobom zasahovať do základných práv a slobôd daňového
subjektu, pričom tento je povinný sa týmto úkonom podriadiť. Ide najmä o oprávnenie vstupu do sídla
spoločnosti, miesta podnikania či prevádzok, vyžadovania a zapožičania dokladov a iných vecí mimo
sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu či prístupu k softvérom a

informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa pri svojej činnosti (§ 45 ods. 2
písm. f/, g/ a h/Daňového poriadku). Výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý predstavuje jeden z
najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach nadväzujúcich na uskutočnenú daňovú kontrolu (§ 47
a nasl. Daňového poriadku).
36) Invazívny charakter zásahu daňovej kontroly do individuálnej a autonómnej sféry daňového subjektu
vymedzenej jeho základnými právami a slobodami spôsobuje, že osobitný význam získava aj časový

rámec pre výkon daňovej kontroly. Ten je vymedzený limitom v § 46 ods. 10 Daňového poriadku ako
„najviac jeden rok odo dňa jej začatia."

37) Právna úprava predvída tiež možnosť prerušenia daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 v spojení s §
61 Daňového poriadku), pričom s momentom prerušenia daňovej kontroly spája aj prerušenie plynutia

lehoty na jej vykonanie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku). Zákonodarca rozlišuje
medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením daňovej kontroly (§ 61 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 2
Daňového poriadku). Zatiaľ čo pri obligatórnom prerušení daňovej kontroly správca dane nemá priestor
preúvahu,vprípadefakultatívnehoprerušeniadaňovejkontrolyjejejprerušenieprávenaúvahesprávcu
dane.

38) Pri fakultatívnom prerušení daňovej kontroly je správca dane stále viazaný požiadavkou výkonu
daňovej kontroly (ako celku) v nevyhnutnom rozsahu (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku) a požiadavkou
dbať pri výkone daňovej kontroly na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového
subjektu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Nemožno pritom opomínať skutočnosť, že hoci počas

prerušenia daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynie, aj počas prerušenia daňovej kontroly
môže dochádzať k zásahu do základných práv a slobôd daňového subjektu (napr. trvanie zadržania
nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH). Zásahom do právneho
stavukontrolovanéhodaňovéhosubjektujepritomnepochybneajcelkovádobaprávnejneistotyspojená
s otáznym výsledkom daňovej kontroly (možné finančné nároky vo vzťahu k daňovému subjektu), či

opätovným výkonom oprávnení správcu dane po odpadnutí dôvodu prerušenia daňovej kontroly.

39) Fakultatívne prerušenie daňovej kontroly nemožno vnímať ako faktický prostriedok predĺženia lehoty
na vykonanie daňovej kontroly, ale je dôsledne potrebné sledovať jeho účel. Správca dane preto musí
zvažovať, či je fakultatívne prerušenie daňovej kontroly z hľadiska jej výkonu dôvodné a účelné.

40) Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňovú
kontrolu, ak sa buď začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo, ak je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Prerušenie daňovej kontroly v druhom
prípade sleduje účel časového zabezpečenia procesného postupu získavania informácií v oblasti daní

od zahraničných orgánov najčastejšie na právnom základe Nariadenia. A to v prípadoch, ak sú takéto
informácie od zahraničných orgánov potrebné pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly.

41) Ustanovenie § 61 ods. 4 Daňového poriadku upravuje v nadväznosti na dôvody prerušenia daňovej
kontroly moment ukončenia tohto prerušenia. Tým je pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Z

tohto ustanovenia Daňového poriadku je teda zrejmé, že pokračovanie v daňovej kontrole nezávisí od
úvahy správcu dane, ale je naviazané na objektívnu skutočnosť - pominutie dôvodu prerušenia konania.
S ohľadom na znenie § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku je takýmto momentom (pri prerušení
z dôvodu podania žiadosti o MVI) ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií
podľa Nariadenia.

42) Skutočnosťou spôsobujúcou ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií
prostredníctvom MVI je v prvom rade poskytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informáciev rozsahu vymedzenom správcom dane, alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia
vyžiadaných informácií (napr. aj pre nenaplnenie podmienok podľa čl. 54 ods. 1 písm. a/ Nariadenia)“

43) Aplikujúc vyššie uvedené právne východiská na prejednávaný prípad a po nahliadnutí do
predloženého administratívneho spisu kasačný súd konštatoval, že závery správneho súdu nie sú
správne.

44) Kasačný súd mal za to, že: „V konaní nebolo sporné a z obsahu administratívneho spisu

bolo preukázané, že v priebehu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 správca dane získaval informácie
prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iných členských štátov EÚ.
Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov
deklarovaných žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období bola realizovaná na základe Nariadenia,
ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím

obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských
štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri
uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v
rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady)“.

45) Ku krajským súdom vytknutým nedostatkom postupu správcu dane kasačný súd v prvom rade
konštatoval, že: „žiadny právny predpis, či už na úrovni európskej legislatívy, alebo vnútroštátnej,
správcovi dane nezakazuje, aby pri plnení svojej povinnosti viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku)
a prihliadať pritom na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku),

využíval informácie získané na základe MVI v iných daňových kontrolách týkajúcich sa toho istého
kontrolovaného daňového subjektu. Takýto postup je naopak v súlade s uvedenými požiadavkami a
celkom určite aj v súlade so zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca
dane povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

46) Ďalej kasačný súd konštatoval, že: „aj keď správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu
rozhodnutím č. 9310401/5/470991/2014 zo dňa 21. októbra 2014 s dátumom začiatku prerušenia od 30.
októbra 2014 až niekoľko mesiacov po podaní žiadosti o MVI zo dňa 12. júna 2014, jeho postup nie je
možné považovať za rozporný zo zásadou proporcionality, keďže správca dane nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaný v tom, kedy rozhodne o prerušení daňovej kontroly. Dôležitá je existencia dôvodu

na prerušenie, ktorým v danom prípade aj v čase rozhodnutia o prerušení zo dňa 21. októbra 2014 bola
pretrvávajúca potreba získať informácie spôsobom podľa Nariadenia, nakoľko odpoveď na žiadosť o
MVI zo dňa 12. júna 2014 v čase prerušenia doručená nebola. Ako vyplýva z administratívneho spisu,
ani po doručení odpovede zo dňa 27. marca 2015 táto nebola kompletná a správca dane opakovane
urgoval dožiadaný zahraničný daňový orgán o doručenie kompletnej požadovanej odpovede, ktorá bola

skompletizovaná až dňa 10. novembra 2015“.

47) Vo vzťahu k druhému prerušeniu predmetnej daňovej kontroly na základe rozhodnutia č.
21237254/2015 zo dňa 13.11.2015 s dátumom začiatku prerušenia od 20.11.2015 kasačný súd
konštatoval, že: „správca dane v tomto prípade daňovú kontrolu prerušil bezprostredne po podaní

žiadosti o MVI zo dňa 11. novembra 2015 a po obdržaní odpovede zo dňa 12. januára 2016 (doručenej
správcovi dane dňa 13. januára 2016) správca dane už dňa 14. januára 2016 oznámením podľa § 61
ods. 4 Daňového poriadku oznámil pominutie dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Takýto
postup správcu dane rovnako nie je možné považovať za rozporný so zásadou proporcionality tak, ako
na to poukázal správny súd“

48) Podľa kasačného súdu tiež nebol správny názor krajského súdu, podľa ktorého bolo potrebné,
aby správca dane pri prerušení daňovej kontroly jednoznačne uviedol, kedy a akú informáciu podľa
osobitného predpisu bolo potrebné získať. Kasačný súd súhlasil so žalovaným, že: „Daňový poriadok v §
61 neupravuje náležitosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly. Podstatnou okolnosťou je naplnenie

jedného z dôvodov prerušenia, ktorým v oboch prípadoch prerušenia bola potreba získať informácie
spôsobom podľa Nariadenia (§ 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku)“. Kasačný súd uviedol, že:
„Správnym súdom vymedzenými náležitosťami rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly by mohla byt'zmarená efektivita preverovania zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom ako kontrolovaným
daňovým subjektom“.

49) Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou správneho súdu v ďalšom konaní
bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym

súdom

50) Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych
súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline

na Správny súd v Banskej Bystrici.

51) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) teda ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa
§ 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom danú vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je potrebné pre
nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 28.11.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa 22.10.2024 (§
137 ods. 4 SSP).

52) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení relevantnom pre

prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

53) Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

54) Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

55) Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

56) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

57) Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o

predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

58) Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len„daňový poriadok“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

59) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

60) Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

61) Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

62) Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

63) Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

64) Po vrátení veci z kasačného súdu v zmysle jeho právne záväzného pokynu bolo úlohou správneho
súdu vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť.
Správny súd má za to, že v prejednávanej veci je potrebné primárne ustáliť, čo bolo dôvodom
na nepriznanie práva na odpočítanie DPH pri sporných deklarovaných dodávateľoch, či nesplnenie

hmotnoprávnych podmienok alebo daňový podvod a následne preskúmať napadnuté rozhodnutie vo
vzťahu k tomuto ustálenému dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane.

65) V súvislosti s dodávkami kryštálového cukru od dodávateľa YENISEI s.r.o. správca dane poukázal
na rozsiahle vykonané dokazovanie a vo svojich záveroch čiastočne zmätočne uvádzal ako dôvod

nepriznania nároku na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období jednak nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 19 ods. 1 zákona o DPH a jednak záver, že vo veci bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom
bolo zneužitie princípu neutrality DPH, že plnenia deklarované na faktúrach majú čisto umelý charakter
s cieľom získať odpočítania dane a napokon aj to, že vo veci samej malo ísť o typický obchodný reťazec

majúci všetky znaky karuselového podvodu a teda, že malo ísť o podvodné konanie. Z dôvodov, o ktoré
správca dane opieral svoje rozhodnutie, najmä tých uvádzaných v zhrnutí odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia, však možno vyvodiť, že správca dane bol primárne toho názoru, že vo veci samej malo ísť o
daňový podvod, resp. zneužitie práva a námietka o nesplnení hmotnoprávnych podmienok sa javila skôr
ako druhotná. Správca dane napriek jeho záverom o podvodnom konaní v odôvodnení prvostupňového

rozhodnutia náležitým spôsobom nekonkretizoval a ani to inak z jeho rozhodnutia nevyplýva, či na
posúdenie existencie podvodu a prípadnej vedomosti žalobcu o takomto podvodnom konaní, ak sa
domnieval, že k nemu došlo, aplikoval tzv. Axel Kittel test, ani dostatočným spôsobom neodôvodnil, ako
tento test vyhodnotil.66) Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí síce okrajovo poukazoval aj na záver správcu dane o
údajnom nesplnení hmotnoprávnych podmienok, avšak týmto sa bližšie nezaoberal a primárne svoje
rozhodnutie odôvodňoval existenciou daňového podvodu. Opakoval zo záverov správcu dane, že

všetky zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má
všetky znaky karuselového obchodu, že v rámci daňovej kontroly boli zistené objektívne skutočnosti,
ktoré preukazujú zneužitie princípu neutrality DPH. Skonštatoval, že vyhodnotením všetkých zistení je
dôvodné podozrenie, že spoločnosti zapojené do obchodov s kryštálovým cukrom majú za cieľ čerpanie
nadmerných odpočtov, pričom tieto spoločnosti realizujú len fakturačné obchody, pri ktorých pridaná

hodnota nevzniká.

67) Hoci závery žalovaného (obdobne ako správcu dane) môžu pôsobiť čiastočne zmätočne vo vzťahu k
otázke,čobolodôvodomnepriznaniaprávanaodpočítaniedanezfaktúrzadodávkykryštálovéhocukru,
správny súd posúdil obsah dôvodov uvádzaných žalovaným a ustálil, že hoci daňové orgány čiastočne
spochybňovali aj reálnu existenciu tovaru v deklarovaných množstvách, jeho prepravu prípadne iné

skutočnosti, primárnym dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane boli závery správcu dane
a najmä žalovaného o podvodnom konaní v rámci reťazca obchodných spoločností a ich názor o
tom, že žalobca mal vedieť resp. vedel o tom, že sa zúčastňuje daňového podvodu a že to bol práve
žalobca, ktorý získal neoprávnenú daňovú výhodu. Skutočnosti, ktoré by sa mohli javiť ako nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok v podstate správne orgány len používali ako skutočnosti preukazujúce

alebo odôvodňujúce existenciu podvodu, neboli však primárnym dôvodom pre nepriznanie nároku na
odpočet DPH.

68) Uvedené potvrdzuje aj to, že v záveroch napadnutého rozhodnutia žalovaný uzatvára, že v zmysle
rozsudkov Súdneho dvora EÚ možno situáciu, keď jeden z účastníkov takto vytvoreného reťazca

spoločností si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to
za účelom získania neoprávneného odpočítania dane, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva
EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej
starostlivosti a primeranej obozretnosti, označiť za daňový podvod, resp. nedovolený daňový únik.
Následne žalovaný skonštatoval, že daňový únik v tu prejednávanej veci vznikol už u slovenskej

spoločnosti SATIS-SK s.r.o. a že práve platiteľ (tu žalobca) získal neoprávnené odpočítanie dane tým,
že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. v celkovej sume 131.784,92
a následne uplatnil oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského
štátu s oslobodením od dane. Konštatoval, že ním uvedené objektívne skutočnosti preukazujú, že sa
kontrolovaný platiteľ (žalobca) zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému

úniku DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže ich plnenia
boli poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že
o tomto podvodnom konaní kontrolovaný platiteľ (žalobca) vzhľadom na všetky okolnosti tej-ktorej veci
vedel, resp. mohol vedieť.

69) Ak teda v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia správcu dane) v
prejednávanej veci malo byť primárnym dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty podvodné konanie, správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
správcu dane a je jeho úlohou aj náležite zdôvodniť tak existenciu podvodu ako aj vedomosť žalobcu
o ňom a to aplikáciou tzv. Axel Kittel testu.

70) V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sfk/11/2022 zo dňa 31.01.2024, v ktorom kasačný súd riešil obdobnú otázku a z
ktorého správny súd cituje nasledovné: „Kasačný súd k otázke prípadného posúdenia účasti sťažovateľa
na daňovom podvode vo všeobecnosti odkazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudky

vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling,
či C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktorá ako podvod na dani z pridanej hodnoty označuje
situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom
získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica 2006/112“). Daňové orgány pri posudzovaní jednotlivých

prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že došlo k
podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti o tom,
že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu na
podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt prijalprimerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca. Súdny
dvor EÚ v novšom rozsudku C-537/22 Global Ink Trade taktiež pokiaľ ide o preukazovanie účasti na
daňovom podvode skonštatoval, že: „Smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že:

· bráni tomu, aby sa daňová správa v prípade, že má v úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na
odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode
typu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzila len na preukázanie, že toto plnenie je súčasťou kruhového
fakturačného reťazca,
· uvedenej daňovej správe prináleží jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce podvod a preukázať

podvodné konanie a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na tomto podvode
alebo že vedela či mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou uvedeného
podvodu, čo nevyhnutne neznamená identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na podvode,
ako aj ich jednotlivých konaní.“
Sumarizujúc preto pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na dani z
pridanej hodnoty na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test,

ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode. Odborná literatúra (napr.
RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H.
Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom
dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ?

· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ?
· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené ?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a
mal vedieť daňový subjekt ? “

71) Každú z vyššie položených otázok je potrebné náležitým spôsobom aj odôvodniť a zrozumiteľne a
presne popísať všetky skutočnosti, ktoré majú svedčiť o tom, že došlo k podvodnému konaniu daňového
subjektu a že o tomto podvodnom konaní daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť.

72) V prejednávanej veci daňové orgány pomerne zmätočne a nedostatočne identifikujú skutočnosti,
na základe ktorých dospeli k záverom o existencii daňového podvodu a ešte zmätočnejšie a
nedostatočnejšie skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto
podvode. Niektoré skutočnosti sú uvádzané len vo všeobecnej rovine či ako konštatácia bez prepojenia
na konkrétne dôvody, niektoré nemajú súvislosť s kontrolovaným zdaňovacím obdobím, iné sú

nedostatočne formulované alebo nedostatočne odôvodnené.

73) Daňové orgány tiež opierali svoje závery o zistenie, že cukor sa mal predávať za cenu nižšiu,
než za akú bol nakúpený. Uvádzali cenu nezabaleného továrenského cukru v rokoch 2013-2014,
avšak neuviedli zdroj resp. podkladový materiál, z ktorého pri určovaní týchto cien vychádzali. Rovnaký

argument o neuvedení zdroja, z ktorého malo byť čerpané pri závere o podpriemernej cene cukru za
dôvodnú uznal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/24/2021, kde išlo o obdobnú vec týkajúcu
sa rovnakých účastníkov konania. Žalobca vždy tovar (cukor) nakúpil za nižšiu cenu, než za akú ho
následne predával, teda mal na preverovaných obchodných transakciách zisk /maržu. Správca dane
ani žalovaný nijako neodôvodnili vo svojich rozhodnutiach, ako podľa ich názoru žalobca vedel alebo

vedieť mal či mohol o tom, za akú cenu tovar predávali jeho subdodávatelia, čo môže byť predmetom
obchodného tajomstva každého podnikateľa. Je bežné v obchodnej praxi, že si podnikatelia chránia a
nezverejňujú nadobúdacie ceny tovarov alebo údaje o svojich dodávateľoch, aby ich prípadní zákazníci
neobišli a nenakúpili tovar za lacnejšie priamo od ich dodávateľa.

74) Pokiaľ ide o nesplnenie registračnej povinnosti žalobcu na príslušnom orgáne kontroly potravín,
správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci C-329/18 Altic,
v zmysle ktorého nesplnenie registračnej povinnosti vo vzťahu k obchodovaniu s potravinami u
kontrolovanéhoplatiteľaajehododávateľovneznamená,ževedelalebomalvedieťodaňovompodvode.
Nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva samo o sebe nepostačuje na

splnenie vedomostného testu o daňovom podvode, môže však za predpokladu dôvodu osobitných
okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu,
že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na
DPH (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžfk/24/2021 zo dňa 15.11.2022). Daňové orgány však musia presnea zrozumiteľne popísať jednotlivé indície a tieto náležite vyhodnotiť jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach, čo sa v tu prejednávanom prípade podľa názoru správneho súdu nestalo.

75)Celkovomožnozozáverovžalovaného(akoajsprávcudane)vyvodiť,ževpredmetnejvecináležitým
spôsobom neaplikovali tzv. Axel Kittel test. Závery daňových orgánov o podvodnom konaní a vedomosti
žalobcu o účasti na podvode bez (dostatočnej) aplikácie Axel Kittel testu sú nesprávnym právnym
posúdením veci. Preto námietku žalobcu uvádzanú v správnej žalobe o tom, že napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci považoval správny súd za dôvodnú.

76) Pokiaľ ide o námietku žalobcu v správnej žalobe o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu dĺžky
jej trvania a z toho plynúcej nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole, správny súd viazaný právnym
názorom kasačného súdu poukazuje na vyššie citované zdôvodnenie konštatujúc, že túto námietku
žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade nedošlo k nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu
jej neprimeranej dĺžky, ktorá súvisí s MVI. V tomto smere správny súd iba dopĺňa, poukazujúc na

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.07.2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015, publikovaný v Zbierke stanovísk NS
a súdov SR 7/2016, z ktorého vyplýva, že ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom
realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo
výkonedaňovejkontroly,apretolehotanajejvykonanieztohtodôvoduneplynie,atedauplynúťnemôže.
Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie

daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností
vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Ide o legitímnu činnosť správcu dane,
prostredníctvom ktorej sa do dispozičnej sféry správcu dane dostanú informácie o odberateľovi žalobcu
a prepravcovi tovaru. Správca dane tak plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu
správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné pre správne a

úplné určenie dane.

77) Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/33/2022
zo dňa 30.04.2024 a v ňom citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ a cituje z neho nasledovné: „V
kontextetejtonámietkydávakasačnýsúddopozornostiajrozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-186/20

– Hydina Sk. Súdny dvor dal v tomto rozhodnutí na otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej
republiky odpoveď, v zmysle ktorej: „36. Navyše ani články 10 až 12 nariadenia č. 904/2010, ani žiadne
iné ustanovenie tohto nariadenia nestanovujú akýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z
lehôt vyplývajúcich z uplatnenia uvedených článkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre
tieto orgány, alebo pre zdaniteľné osoby. 37. Zo znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do

ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom
nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ
ideozákonnosťprerušeniadaňovejkontrolystanovenéhovnútroštátnymprávomžiadajúcehočlenského
štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. 43. Okrem toho toto
nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak

sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná osobanemôže
odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa
jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia.“

78) Správny súd ďalej konštatuje, že ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa jeho práv

byť prítomný pri výsluchu svedka C. D. E. a klásť mu otázky pri ústnom pojednávaní, ktoré právo mu
vyplýva z § 45 ods. písm. a) daňového poriadku. V kontexte tejto žalobnej námietky správny súd uvádza,
že súhlasí s právnym názorom žalovaného obsiahnutým vo vyjadrení k správnej žalobe, a teda, že aj
keby z obsahu zápisnice vyplynulo, že v prípade C. D. E. malo ísť o svedeckú výpoveď, o ktorej žalobca
nebol upovedomený, použitie tejto zápisnice z ústneho pojednávania ako dôkazu nie je v rozpore s § 29

ods. 4 daňového poriadku, preto je potrebné na túto zápisnicu z ústneho pojednávania prihliadať ako na
listinný dôkazný prostriedok a priradiť mu v procese hodnotenia dôkazov primeranú dôkaznú hodnotu.
Je zrejmé, že výsluch svedka v priebehu daňovej kontroly má vyššiu dôkaznú silu, avšak použitie
spomenutej zápisnice nie je nezákonné (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/32/2016). Správca dane
C. D. E. vypočul ako svedka dňa 14.05.2014 za prítomnosti konateľa žalobcu A. F., ale tento svoje

právo položiť svedkovi otázky nevyužil a nepoložil svedkovi ani otázky v súvislosti s jeho vyjadreniami.
Aj keď bol v danom prípade C. E. vypočutý v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
júl 2013, z obsahu zápisnice vyplýva, že sa výpoveď týkala zdaňovacích období júl až december 2013.
Podľa názoru správneho súdu, skutočnosť, že správca dane využil pri svojom rozhodovaní poznatky,ktoré získal pri výkone inej daňovej kontroly (v tomto prípade kontroly DPH za iné zdaňovacie obdobie),
nie je postupom v rozpore so zákonom a bez ďalšieho ním nedochádza k porušeniu procesných práv
kontrolovaného daňového subjektu.

79) K námietke žalobcu v správnej žalobe o porušení jeho práva byť prítomný pri vypočutí aj ďalších
bližšie neidentifikovaných svedkov, správny súd uvádza, že žalobca v tomto smere prezentoval len
všeobecné konštatovania bez konkrétnych tvrdení, teda neuviedol, o ktorých konkrétnych ďalších
svedkov malo ísť. Preto správny súd argumentáciu žalobcu v bode III. jeho žaloby vo vzťahu k bližšie

neidentifikovaným svedkom považoval za nedôvodnú a nepreskúmateľnú. V tomto smere správny súd
poukazuje na to, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe platí prísna koncentračná zásada, žalobca
je povinný už v správnej žalobe uviesť konkrétne dôvody podanej žaloby a správny súd v tomto prípade
nie je oprávnený ísť nad rámec žalobných bodov uvádzaných v správnej žalobe a ani za žalobcu
tieto žalobné body domýšľať. Je úlohou žalobcu, aby jasne a presne konkretizoval žalobné body aj s
prepojením na konkrétne okolnosti veci samej. Všeobecné konštatovania žalobcu o porušení práva byť

prítomný pri vypočutí svedkov bez uvedenia, o ktorého konkrétneho svedka má ísť, nie sú postačujúce.

80) Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Krajského súdu v Trenčíne v iných obdobných veciach
žalobcu, v ktorých bolo rozhodnuté v prospech žalobcu z dôvodu, že správca dane a žalovaný
neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali, že žalobca mal čo i len vedomosť o údajných

podvodných konaniach vo vzťahu k DPH, tieto v časti, v ktorej sú okolnosti jednotlivých prípadov totožné,
korešpondujústýmtorozsudkom.Obdobnetýmtorozsudkomsasprávnysúdneodchýlilaniodjudikatúry
Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR či Súdneho dvora EÚ, ktoré žalobca v podanej správnej
žalobe citoval.

81) K judikatúre, na ktorú poukazoval vo vyjadrení k žalobe žalovaný, správny súd uvádza nasledovné:
K rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/26/2018-137 zo dňa 16.01.2019 (za zdaňovacie
obdobie november 2013 u tých istých účastníkov konania), ktorým správny súd žalobu zamietol, že
tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/27/2021 zo dňa
28.02.2023 a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie, preto o závery v zrušenom rozsudku

uvedené sa správny súd v tu prejednávanej veci neopieral. K rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo
dňa 17.10.2017 správny súd konštatuje, že tu išlo o skutkovo odlišnú situáciu, iných účastníkov konania
a ani s týmto rozsudkom neexistuje rozpor.

82) Správny súd tak má za to, že v tu prejednávanej veci sa riadne vysporiadal aj s už existujúcou

judikatúrou a tento rozsudok korešponduje v skutkovo a právne zhodných alebo obdobných častiach aj
s rozsudkami správnych súdov, najmä kasačného súdu, v iných obdobných veciach.

83) Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie
žalovaného ako jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil podľa

§ 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

84)Správnysúdpovažujezapotrebnédodať,žejehozáveryneznamenajúautomaticky,žežalobcovimá
byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, je však na
správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní jednoznačne a zrozumiteľne ustálili dôvod

nepriznania odpočítania DPH a tento s ohľadom na jeho povahu podporili relevantnými skutkovými
zisteniami vychádzajúcimi z daňovej kontroly pri rešpektovaní s tým spojeného dôkazného bremena a
najmä, pokiaľ je ich rozhodnutie založené na daňovom podvode, aby na vec aplikovali tzv. Axel Kittel test
ajehojednotlivéčiastkovéotázkyzrozumiteľnýmapreskúmateľnýmspôsobomajdostatočneodôvodnili.
Uvedené bude úlohou správnych orgánov po vrátení veci.

85)Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP.Žalobcabolvkonanípredsprávnym
súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konaniavrozsahu100%atovrátanetrovajpôvodnéhokonaniapredsprávnymsúdomatrovkasačného
konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

86) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.