Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoEk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415209874
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4415209874.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. XXXX/XX, B., o vymoženie 152 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. februára 2024 č. k. 11Er/604/2015-23 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie právne odôvodnil §

39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243h ods. 1 prvá veta, § 243f Exekučného poriadku a uviedol,
že dňa 04. 02. 2016 súdny exekútor postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného zo dňa 21. 01.
2016, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21. 01. 2016. Oprávnený v doplnenom návrhu na
vykonanie exekúcie uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú
od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je
vykonávaná táto exekúcia, a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na

vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený
navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom
boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa
stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné
námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného

aj prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou nespochybnila ani sama povinná podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu
exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

1.1. Po preskúmaní spisu mal súd za preukázané, že oprávnený na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku sp. zn. č. SR 01897/12 zo dňa 11. 06. 2012, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), na ktorom
je doložka právoplatnosti dňa 25. 06. 2012 a vykonateľnosti dňa 28. 06. 2012, navrhol vykonanie
exekúcie proti povinnej, na podklade citovaného rozhodcovského rozsudku a podkladom na vydanie

rozhodcovského rozsudku bola zmenka vystavená povinnou dňa 22. 06. 2011 na sumu 168 eur a
vyplnená oprávneným dňa 04. 02. 2012. Dňa 04. 02. 2016 súdny exekútor doručil doplnenie návrhuoprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2016. Súdnemu exekútorovi bolo doplnenie
doručené dňa 21. 01. 2016. Zastal názor, že v exekúcii, ktorá prebieha na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky malo byť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené nie

súdnemu exekútorovi, ale priamo exekučnému súdu, ktorý ako jediný je oprávnený o doplnení návrhu na
vykonanie exekúcie konať a rozhodnúť. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 752/2016. Dospel k záveru, že nebola dodržaná tridsaťdňová lehota, počas
ktorej bol oprávnený podľa § 243f Exekučného poriadku povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie,
preto exekúciu zastavil.

2. Oprávnený podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP),žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(§365ods.1
písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Odvolanie považoval za nepreskúmateľné.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v odôvodnení rozhodnutia. Poukázal na
skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnej, pričom hlavný kauzálny vzťah
nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože povinná pri uzavretí zmenky vyhlásila, že peňažné prostriedky

jej boli poskytnuté na účel povolania. Tvrdil, že predmetné ustanovenia sa na dané exekučné konanie
nemôžu aplikovať. Uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie priložil nie len exekučný titul, ale aj
zmenku, na základe ktorej jej bol v exekučnom titule priznaný nárok a zmluvu o úvere, splatenie
ktorého zmenka zabezpečovala. Namietol, že si splnil zákonom uloženú povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/142/2017 zo dňa 19. 04. 2017. Namietal, že z odôvodnenia uznesenia
okresného súdu vyplýva, že v lehote 30 dní je nutné doplniť návrh na vykonanie exekúcie priamo
exekučnémusúdu.Zastalnázor,žetakýtovýkladnemáoporuvzákoneajezjavnesvojvoľnýadoplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie bolo podané v lehote, pretože bolo doplnené súdnemu exekútorovi.
Dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou

exekučného spisu, a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Odmietol posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa. Uviedol, že
v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na
výkon povolania. Povinná toto svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v Zmluve o úvere.
Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou následne poskytnutý úver aj využitý, neskúma, pretože je to

pre neho už nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú
povinnosťvočiveriteľovi,abypreukazovalaskutočnépoužitiefinančnýchprostriedkov.Uviedol,žeZákon
o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie,
zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu
povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Z uvedeného vyplýva, že

úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a
ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto
úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR 5Cdo 415/2012). V zmysle uvedeného zastal názor, že
súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku a exekučné konanie zastavil. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 21.03.2015, kedy
oprávnený spísal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice, ktorým
oprávnený žiadal, aby súd poveril uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnej
na sumu 152 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
vydaný Stálym rozhodcovský súdom sp. zn. SR 05854/10 zo dňa 14.07.2010. Dňa 07.05.2015 doručil

súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia spolu s potrebnými prílohami. Súd prvej inštancie rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia uznesením zo dňa 25.05.2015 č. k. 11Er/604/2015 – 10, a žiadosť
o udelenie poverenia zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote oprávnený
odvolanie. V priebehu odvolacieho konania, pred postúpením spisu odvolaciemu súdu, v dôsledku
zmeny právnej úpravy rozhodol zastavením exekučného konania a to z dôvodu, že dňa 21.01.2016

doručil oprávnený súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku“, ktoré súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa
04.02.2016. Po preskúmaní doplneného návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie
napadnutým uznesením.

10. Odvolací súd považoval za potrebné v prvom rade poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa
15. 03. 2023 II. ÚS 511/2022, v ktorom je okrem iného uvedené, že „legislatívna konštrukcia Exekučného
poriadku, ktorá obsahovala to, že proti uzneseniu v exekučnom konaní je odvolanie prípustné, len
ak to Exekučný poriadok pripúšťa, vychádzala z toho, že podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku platilo, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný

poriadok neustanovuje inak. Táto norma však platila len do prijatia Civilného sporového poriadku, ktorý
obdobnú normu v úprave odvolania neobsahuje, a ktorý okrem iného Exekučný poriadok doplnil tak,
že v § 9a ods. 1 ustanovil, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa Exekučného poriadku sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tieto ustanovenia Exekučného poriadku
sa vzťahujú aj na exekúciu, v ktorej bolo vydané namietané uznesenie, pričom podľa § 357 písm. a)

CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. Táto osobitná
konštrukcia prípustnosti odvolania sa vzťahuje aj na zastavenie exekučného konania a nie je správny
výklad krajského súdu použitý v napadnutom uznesení, podľa ktorého sa mal použiť § 355 ods. 2 CSP.
Uznesenie okresného súdu je rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení konania a na tom, že proti
nemu je prípustné odvolanie, nemení nič ani to, že ide o uznesenie v exekučnom konaní, keďže od 1.

júla 2016 niet takej normy, podľa ktorej odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní,
ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.“ Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd predmetným
rozhodnutím zaoberal a vecne ho prejednal.

11. Odvolací súd k námietke oprávneného, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinnou nie

je vzťahom spotrebiteľským, pretože povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásila,
že peňažné prostriedky jej boli poskytnuté na účel povolania, uvádza, že nie je dôvodná. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že v zmluve o úvere je povinná identifikovaná svojím bydliskom, rodným číslom
a číslom občianskeho preukazu. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka
je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím

je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon podnikania (povolania) úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného.
Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť lenvšeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, resp. zamestnania, ktorý nepreukazuje
konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním, resp. zamestnaním účastníka zmluvy, a navyše,
ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. V tomto smere poukazuje na

nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú
v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v
prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinnej. Označenie
dlžníka v zmluve o úvere je teda potrebné vykladať v prospech dlžníka – povinnej, ktorý text tejto
zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinnej hodnotiť ako

pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda
nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti
oprávneného a postavenie povinnej. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za správny záver
súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej oprávnený vystupuje ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ,

a preto správne na tento prípad aplikoval normy spotrebiteľského práva.

12. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie za správne a v tejto
súvislosti konštatuje, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku bolo potrebné doručiť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti

predmetného zákona. Ako aj z obsahu spisu vyplýva, oprávnený doručil toto doplnenie súdnemu
exekútorovi dňa 21.01.2016, avšak súdny exekútor doplnenie oprávneného doručil súdu prvej inštancie
až dňa 04.02.2016, teda po uplynutí zákonom predpísanej lehoty.

13. V tomto smere odvolací súd poukazuje zhodne so súdom prvej inštancie na nález Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné
vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo

vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol
oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku
(pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].

14. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného,

aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote
aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že
právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia
návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej
istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase

vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom
ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 243f ods.

1 Exekučného poriadku, teda oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do
30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).