Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899142
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1103899142.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO : 00 603
481, proti žalovanému: INSTA Investment, s.r.o.,so sídlom Letná 45, 040 01 Košice, IČO: 31 369 057, v
konkurze, v mene ktorého koná správca konkurznej podstaty Správcovská k.s., so sídlom Nová štvrť 49,

082 12 Kapušany, IČO : 54 474 931, o zaplatenie 29.917,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV z 03.07.2024, č.k. B1-15C/106/2003-194, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I ) a o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II).

2. V odôvodnení poukázal na ust. § 47 ods. 1 a 4, § 206j zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), § 145 C.s.p..
Konštatoval, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie nájomného žalovaným; konanie

sa tak týkalo majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho žalovanému a v zmysle § 47 ods. 1 ZoKR
bolo vyhlásením konkurzu konanie prerušené. Prípisom zo dňa 02.05.2024 doručeným žalovanému
aj správcovi žalovaného do vlastných rúk súd v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR a v súlade s prechodným
ustanovením § 206j ZoKR vyzval žalovaného a správcu žalovaného na podanie návrhu na pokračovanie
v konaní v lehote 30 dní. Keďže žalovaný ani správca žalovaného sa v určenej lehote nevyjadrili a návrh
na pokračovanie v konaní nepodali, nastali v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby. Súd

prvej inštancie tak postupom podľa § 145 C.s.p. konanie zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256
ods. 1 C.s.p. a za analogického (čl. 4 ods. 1 C.s.p.) použitia § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že nárok na náhradu
trov konania nemá žiadna zo strán, nakoľko v tomto konaní nemožno žiadnej zo strán sporu pričítať
zavinenie za zastavenie konania.

4. Proti tomuto uzneseniu voči výrokom I. a II. podal žalobca včas odvolanie v súlade s § 365 ods. 1
písm. a) C.s.p. z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky a v súlade s § 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal,
že súd prvej inštancie rozhodol na základe ZoKR, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2005, resp.
01.01.2006 (čl. I), pričom konkurz na žalovaného bol vyhlásený dňa 16.11.2001. V zmysle § 206 ods.

1 ZoKR konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne
vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Súd mal preto rozhodovať avec posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 328/09941 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej
len „ZoKV“), v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Žalobca sa preto
nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom

a ani dlžníkom má účinky späťvzatia žaloby. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore
s právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca žiadal
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B1- 15C/106/2003 zo dňa
03.07.2024 v celom rozsahu zrušil.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené správcovi konkurznej podstaty žalovaného dňa 21.08.2024, ktorý
sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 v spojení s § 365 písm. b) C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

7. Podľa § 206 ods. 1 ZoKR, účinného k 3.7.2024, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené
pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších
právnych predpisov.

8. Podľa § 206j ods. 1, veta druhá, ZoKR, účinného k 3.7.2024, ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej
vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

9. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal rozhodovať a vec posudzovať podľa

príslušných ustanovení ZoKV, v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného,
t.j. ku dňu 16.11.2001, a nie podľa ZoKR účinného ku dňu 1.1.2020, v dôsledku čoho neboli splnené
procesné podmienky a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.11.2001, č. k.

3K/63/01-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2002, vyhlásil na majetok žalovaného konkurz,
t.j. za účinnosti zák. č. 328/1991 Zb., ktorého účinnosť pominula dňa 31.12.2004, nakoľko od 1.7.2005
nadobudol účinnosť zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a vyrovnaní. Ku dňu 30.04.2024 v zmysle oznámenia
KrajskéhosúduvKošiciachkonkurznékonanieneboloukončenéauznesenímsp.zn.3K/63/2001zodňa
15.03.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2024, bola do funkcie nového správcu konkurznej

podstaty ustanovená Správcovská k.s., Nová štvrť 196/49, Kapušany. Súd prvej inštancie listom zo dňa
02.05.2024 vyzval žalovaného a aj správcu konkurznej podstaty žalovaného v zmysle § 47 ods. 4 zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, aby oznámili, či podávajú návrh na pokračovanie v konaní,
nakoľko do konca prvej schôdze veriteľov nebol súdu predmetný návrh doručený. Súčasne boli poučení
o tom, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote bude mať účinky späťvzatia

žaloby. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 18.05.2024 a správcovi konkurznej podstaty
žalovaného dňa 02.05.2024. Žalovaný a ani správca konkurznej podstaty žalovaného na výzvu súdu
nereagovali a návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

11. Z Dôvodovej správy k zákonu č. 7/2005 Z.z. o konkurze a vyrovnaní, osobitná časť, týkajúca

sa ust. § 47 vyplýva, že okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu
zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy a k ust. § 206 je uvedené, že, konania začaté podľa
doterajších predpisov (ide o konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) sa dokončia podľa
doterajších predpisov, t.j. podľa hmotnoprávnych ustanovení zák. č. 328/1991 Zb. Nejedná sa teda o
súdne konania, ktoré sa vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prerušujú.

12. Podľa komentára ZoKR, Beck, 1. vydanie, 2012 a aj 2. vydanie, 2015: E.. Ď., k ust. § 47:
„Hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu zasahujú do práv a povinností úpadcu a tretích osôb a
spôsobujú zmenu či zánik práv, ktoré im vyplývajú zo zmlúv alebo z príslušných právnych predpisov,alebo vyvolajú vznik nových práv a povinností. Procesnoprávne účinky zasahujú do procesných práv a
úpadcu a ďalších účastníkov konania, ale aj do oprávnenia súdu pokračovať v konaní. V prerušených
konaniach je možné pokračovať len na návrhu správcu bez ohľadu na to, či úpadca je v sporovom konaní

na strane navrhovateľa alebo odporcu. V konaniach, ktoré sa neprerušujú, môže príslušný štátny orgán
vydať rozhodnutie“.

13. Podľa vyššie uvedeného komentára k ZoKR k ust. § 206, „ZoKR zrušuje ZoKV. Prechodné
ustanovenia zabezpečujú, že konkurzné konania, v ktorých bol konkurz vyhlásený a v ktorých bolo

povolené vyrovnanie do 1.1.2006, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Rovnako aj právne vzťahy
súvisiace s týmito konaniami sa spravujú podľa doterajších predpisov. Pôvodný právny režim (do
1.1.2006) sa týka aj príslušnosti konkurzných súdov na konkurzné a vyrovnacie konanie a na konania
nimi vyvolané, napr. incidenčné spory. Vo všetkých konaniach, v ktorých bol návrh na vyhlásenie
konkurzu podaný po 1.1.2006, sa postupuje podľa pôvodnej úpravy a týmto právnym režimom sa budú
spravovať aj právne vzťahy, ktoré s uvedeným konaním vznikli. Vznik právnych vzťahov sa bude týkať

najmä účinkov vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie.“ To znamená, že súdne konanie
prerušené podľa § 14 ods.1 písm. d) ZoKV zostane zachované.

14. Zákon č. 390/2019 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zák. č. 390/2019

Z.z.) nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2020. Týmto zákonom bol okrem iných zákonov doplnený
aj ZoKR o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020, a to o ustanovenie § 206j,
podľa ktorého, „konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije
aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020“. Teda s účinnosťou od 1. januára 2020 zákon č.

390/2019 Z.z. zaviedol osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k prerušeným súdnym a iným konaniam, v
dôsledku vyhlásenia konkurzu, ktorý bol vyhlásený pred 1.1.2020. Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1.1.2020, t.j. ust. § 206j ZoKR je preto potrebné interpretovať tak, že novelizované ust. § 47
sa aplikuje aj na všetky prerušené konania, ak k ich prerušeniu došlo v dôsledku vyhlásenia konkurzu
pred 1.1.2020.

15. Je potrebné uviesť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje nielen hmotnoprávne
ustanovenia vzťahujúce sa na konania o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj procesnoprávne
ustanovenia, týkajúce sa samotného postupu súdu v konaniach podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii,aleajvsúdnychainýchkonaniach,naktorémádopadvyhláseniekonkurzunamajetok

úpadcu. Tak ako správne žalobca v odvolaní uviedol, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené
pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších
právnych predpisov. To znamená, že súd v zmysle splnomocňovacieho ust. § 206 ods. 1 ZoKR bude
postupovať podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 328/1991 Zb., no súd bude ďalej postupovať
podľa procesnoprávnych ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z., účinného v čase vykonávania procesných

úkonov.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení konania podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, aplikoval v predmetnej veci procesnoprávne ustanovenia ZoKR. Platí, že súd
rozhoduje podľa procesnoprávnych ustanovení účinných v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd prvej

inštancie preto správne aplikoval právnu úpravu účinnú od 01.01.2020 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, ktorý v ustanovení § 47 výslovne ustanovuje kedy možno pokračovať v prerušených
súdnych konaniach v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.

17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody námietky žalobcu uvedené v odvolaní, odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Samotný fakt,
že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená,
že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Vpredmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, no keďže mu trovy odvolacieho
konania nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419
C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo

ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška
príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/

a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§

428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou

oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochranepred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen,
ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2
C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2
C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2
C.s.p.).