Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124381800
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124381800.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., adresa pre doručovanie: H. XX, XXX XX I.,
2/ J.. J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., adresa pre doručovanie: H.
XX, XXX XX I., 3/ J.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., adresa pre

doručovanie: H. XX, XXX XX I., 4/ J.. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX
F. G., adresa pre doručovanie: H. XX, XXX XX I., 5/ J.. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E.
XXX/XX, XXX XX F. G., adresa pre doručovanie: H. XX, XXX XX I. a 6/ J.. E. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., adresa pre doručovanie: H. XX, XXX XX I., všetci právne
zastúpení M. N. C., advokátkou so sídlom B. B. I. XX, XXX XX O., proti žalovanému A. J. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/X, XXX XX A., o návrhu žalobcov 1/ až 6/ na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno
č. k. 3C/60/2024-123 zo dňa 17.10.2024 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 3C/60/2024-229 zo dňa 19.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 3C/60/2024-123 zo dňa
17.10.2024 p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 3C/60/2024-229 zo dňa
19.11.2024 vo výroku II. z r u š u j e.

III. Žalobcom 1/ - 6/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 3C/60/2024-123

zo dňa 17.10.2024 Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej aj len „súd prvej inštancie“
alebo aj „okresný súd“) nariadil nasledovné neodkladné opatrenie:
„I. Súd z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobcom 1/ až 6/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
s výnimkou účasti potrebných úkonov v súvislosti s trestným konaním a konaním ohľadom úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k jeho maloletým deťom.
II. O nariadení kontroly výkonu neodkladného opatrenia technickými prostriedkami vo vzťahu k

žalobkyni 1/ rozhodne súd samostatným uznesením v lehote do 30 dní na základe šetrenia probačného
a mediačného úradníka Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno.
III. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 %.“.
1.1 V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že žalobcovia 1/ až 6/ rade sa prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne návrhom zo dňa 27.09.2024, doplneným dňa 04.10.2024, domáhali nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobcom 1/ až 6/ na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a aby súd nariadil vykonávanie kontroly povinnosti žalovanéhonepribližovať sa k žalobkyni 1/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov technickými prostriedkami, a to
osobným identifikačným zariadením, zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadením
varovania blízkosti podľa zák. č.78/2015 Z.z. v z.n.p. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí

technickými prostriedkami. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/ až 6/ odôvodnili
tým, že manželstvo žalobkyne 1/ a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. RK-11P/42/2023-220 zo dňa 29.02.2024, ktorý vo výroku I. o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2024. Úprava práv a povinností žalobkyne 1/ a žalovaného
ako rodičov žalobcov 2/ až 6/ ako k ich maloletým deťom je aktuálne predmetom dvoch dosiaľ

právoplatne neskončených súdnych konaní vedených Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
RK-11P/43/2023 a RK-11P/42/2023 , ktoré sú v štádiu odvolacieho konania pred Krajským súdom v
Žiline pod sp.zn. a 14CoP/17/2024 a 14CoP/115/2024.
Právna zástupkyňa žalobcov dala do pozornosti súdu, že Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Q., odborom kriminálnej polície, oddelením vyšetrovania, je vedené trestné konanie voči žalovanému
pod ČVS:R./X-XXX-XX-XXXX, nakoľko bolo proti žalovanému začaté trestné stíhanie a vznesené

obvinenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona. Zároveň v rámci trestného konania na OR PZ Q., OKP, pod č. ČVS:R./X-XXX-
XX-XXXX bol žalobcom 2/ až 6/ na výkon ich práv ako poškodených ustanovený opatrovník z radov
advokátov M. J. P.. Pre agresívne a násilné správanie žalovaného voči žalobcom 1/ až 6/, žalobcovia
boli nútení opustiť spoločnú domácnosť ešte na jar 2023 a žalobcovia sa zdržiavali na mieste, ktoré

bolo pre žalovaného miestom neznámym. Uvedená skutočnosť bola známa všetkým inštitúciám, ktoré
rodinnú situáciu žalobcov a žalovaného riešili. Žalobcovia 1/ až 6/ sa od 12.06.2023 zúčastňovali
poradensko-psychologického procesu na Úrade práce, sociálnoprávnych vecí a rodiny v F. za účelom
zabezpečenia a vymedzenia spôsobu ochrany žalobcov 1/ až 6/, ktoré majú pomôcť ich postupnému
zaradeniu do bežného života. Žalobcovia 1/ až 6/ sa dobrovoľne od 03.11.2023 na základe dohody,

neskôr na základe odporúčaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q., oddelenia sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, zúčastňovali odborného poradenstva prostredníctvom S., R., T. H. B.
N. Q., R. T. XXXX/X, L.. Toto zariadenie malo matke, otcovi a deťom poskytovať odborné poradenstvo
prostredníctvom výchovného opatrenia, ktoré nariadil Okresný súd Ružomberok v rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k RK-11P/43/2023- zo dňa 17.10.2023, avšak výchovné opatrenie dosiaľ

nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku podaného odvolania žalovaným. Zariadenie S. priebežne zo
spolupráce so žalobcami a žalovaným zasielalo správy do poručenských konaní pred Okresným súdom
Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok, z ktorých priebežne vyplývalo, že v dôsledku udalostí,
prežitých so žalovaným ako otcom žalobcov 2/ až 6/, títo prejavujú negatívny postoj k stretnutiam s
otcom, ktorého sa veľmi boja. V mesiaci jún 2024 došlo zo strany S., R. k ukončeniu spolupráce, nakoľko

v období tejto spolupráce bolo preukázané, že maloleté deti majú zo stretnutia s otcom enormný strach a
pretomaloletédetipocelýčasspolupráceodmietaliakýkoľvekkontaktsotcom,maloletédeti opakovane
uvádzali situácie ako im otec ubližoval. Žalobcovia 1/ až 6/ dali do pozornosti , že po skončení spolupráce
sS.,R.sažalovaný dňa18.09.2024bezakejkoľvekpredchádzajúcejinformácie,žemienižalobcov1/až
6/ osobne navštíviť, dostavil pred budovu E. U. G. V. F., ktorú žalobcovia 2/ až 6/ navštevujú. Žalobcovia

1/ až 6/ bezprostrednou prítomnosťou žalovaného, nakoľko o jeho prítomnosti neboli informovaní, títo
stratili elementárny pocit bezpečia, mali pocit strachu a ohrozenia, nakoľko zistili, že žalovaný odhalil
kde sa nachádzajú. Na základe reakcií žalobcov v súvislosti so stretnutím sa so žalovaným (staršie
deti reagovali vystrašene, plakali, keď ich otec oslovil rozbehli sa preč, keď riaditeľka školy zistila a
videla ako deti reagujú na styk s otcom , deťom umožnila ukryť sa) základná škola upovedomila Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny v F.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po oboznámení sa s celkovou
situácioupredovšetkýmnazákladeposlednéhokontaktuotcasdeťmi,ktorépodni18.09.2024odmietajú
chodiť do školy, maloletý žalobca 2/ sa bojí spávať sám, žalobkyňa v4/ rade sa od uvedeného stretnutia
v noci pomočuje, všetky deti majú strach vychádzať z domu, preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
odporučil žalobkyni 1/ podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

1.2 K doplnenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.10.2024 právna zástupkyňa
žalobcov 1/ až 6/ predložila súdu znalecký posudok vypracovaný znalcom J. M. C. zo dňa 13.09.2024
žiadateľa OR PZ, OKP Q. v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorým bolo
zistené že u žalovaného ako manžela žalobkyne 1/ a otca maloletých detí ako žalobcov 2/ až 6/
sa jedná o osobu so sexuálnou deviáciou sadomasochizmus (sadizmus a masochizmus). Znalcom

zistená a zdôvodnená sexuálna deviácia u žalovaného je liečiteľná, pričom spôsob formy liečby
po nutnom psychiatrickom vyšetrení musí určiť psychiater, sexuológ, nakoľko vzhľadom na konanie
obvineného je potrebné skúmať jeho duševný stav. Znalec vo svojom znaleckom posudku na základe
vyšetrení zdôraznil, že závažnosť konania obvineného spočíva aj v tom, že pri vyžadovaní sexuálnychpraktík so žalobkyňou 1/ boli rukojemníkmi občas aj ich maloleté deti žalobcovia 2/ až 6/. Znalec
podotkol, že ak pri sexuálnych praktikách mu bolo alebo nebolo sexuálne vyhovené tak, ako to on
požadoval, v takých prípadoch sa správal k maloletým deťom neadekvátne hrubo. Žalobcovia 1/ až 6/

majú za to, že je potrebné neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového
poriadku poskytnúť im ochranu, a to zabrániť ohrozeniu ich telesnej a duševnej integrity možnou
bezprostrednou blízkosťou žalovaného, čo je preukázané aj Znaleckým posudkom R./X-XXX-XX-XXXX
zo dňa 13.09.2024 vypracovaným znalcom J. M. C. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
sexuológia.

1.3 Súd prvej inštancie ďalej konštatoval i závery vyplývajúce z predloženého dôkazného materiálu,
keď zistil, že zo záverov rozsiahleho znaleckého posudku znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetviesexuológia,urológiaJ.M.C.,J.č.XX/XXXXzodňa13.09.2024,predloženomvtrestnomkonaní
vedenom OR PZ, Odbor kriminálnej polície Q. súd zistil, že u žalovaného bolo vykonané sexuologické
vyšetrenie, bola u neho zistená sexuálna deviácia sadomasochizmus (sadizmus, masochizmus). Súdny
znalec zdôraznil, že závažnosť konania žalovaného spočíva i v tom, že pri vyžadovaní sexuálnych

praktík, rukojemníkmi boli občas aj jeho maloleté deti (ak mu nebolo alebo bolo, ale nedostatočne
sexuálne vyhovené tak, ako on požadoval), k maloletým deťom sa správal neadekvátne hrubo.
1.4 Súd prvej inštancie vo veci postupoval podľa ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2, 3, § 326
ods. 1, 2 a § 328 ods. 1 CSP.
1.5 Uviedol, že rozsiahlymi listinnými dôkazmi mal osvedčené, že žalobkyňa 1/ bola zo strany

žalovaného dlhodobo pravidelne nútená k amorálnemu spôsobu života, pri ktorom od nej vyžadoval
sexuálnepraktiky,vyvolávajúceunejbolesť,poníženie,zhnusenie,príkorie,fyzickéapsychickéutrpenie
s následnými plne rozvinutými psychickými a somatickými prejavmi posttraumatickej stresovej poruchy.
Zo znaleckého posudku vypracovaného J. M. C., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
sexuológia, mal súd preukázané, že závažnosť správania a konania žalovaného spočíva i v tom, že

pri vyžadovaní sexuálnych praktík od manželky - žalobkyne 1/ rukojemníkmi pri jeho sexuálnych
praktikách boli občas i jeho maloleté deti. Pokiaľ žalobkyňa 1/ vyhovela požiadavkám žalovaného v
sexuálnej oblasti, tento bol spokojný, milý k nej i k deťom. Okrem sexuálnej agresie voči žalobkyni
1/, bil synov, poprípade po hádke so žalobkyňou neprimerane kričal na deti. Vzhľadom na správanie
a konanie žalovaného voči svojim maloletým deťom má žalobkyňa 1/ oprávnené obavy, že takéto

správanie žalovaného by si mohli v budúcnosti osvojiť aj ich maloleté deti. S poukazom na uvedené
mal súd za dôvodnú obavu žalobcov 1/ až 6/ z možného ďalšieho protiprávneho konania žalovaného
voči ich osobám. Súd prvej inštancie pokladal v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné
prenariadenieneodkladnéhoopatrenia,konkrétneexistenciurozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vychádzajúc z popísaného stavu súd nadobudol
presvedčenie, že zo strany žalovaného existuje v súčasnosti hrozba, že by mohol opätovne ohroziť
telesnú i duševnú integritu žalobcov 1/ až 6/, čím je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
nakoľko hrozí vznik nenapraviteľnej ujmy bez okamžitého zásahu súdu. V záujme ochrany žalobkyne 1/,
ako aj jej maloletých detí, t. j. žalobcov 2/ až 6/ ako slabšej strany, mal súd za to, že je potrebné chrániť

tieto osoby, a preto súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobcom 1/ až 6/ na vzdialenosť menšiu ako
10 metrov s výnimkou účasti potrebných úkonov v súvislosti s trestným konaním a konaním ohľadne
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností z dôvodu, aby sa žalovaný riadne dostavoval na všetky
úkony súvisiace s trestným konaním a konaním vo veciach maloletých detí, aby mohli uvedené konania
prebiehať hospodárne v čo najkratšom čase.

1.6 O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd vychádzal z toho,
že žalobcovia 1/ až 6/ mali vo veci úspech v celom rozsahu, keďže súd ich návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnostiam, ktorých uloženia sa návrhom
domáhali. Vecou, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie úspechu strán sporu, je nariadenie neodkladného
opatrenia. V časti navrhovaného neodkladného opatrenia bolo návrhu žalobcom 1/ až 6/ v celosti

vyhovené.
1.7 Záverom súd prvej inštancie uviedol, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
nariadenia vykonávania kontroly povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni 1/ na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov technickými prostriedkami, podľa zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu
niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, rozhodne súd samostatným uznesením po preverení

technických podmienok realizácie na strane žalobkyne 1/ a žalovaného.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, pričom
uznesenie okresného súdu napadol v celom rozsahu a odvolanie zdôvodnil odkazom na odvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku.

2.1 Uviedol, že súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že v jeho rozhodnutí úplne absentuje test
proporcionality do zásahu práv žalovaného prostredníctvom neodkladného opatrenia, pri vydaní ktorého
nemal žiadnu možnosť brániť sa. Zákaz styku žalovaného s vlastnými deťmi je mimoriadne tvrdým
zásahom do jeho rodičovských práv a vo vzťahu k všetkým žalobcom zásahom do jeho práva na
slobodu pohybu. V odôvodnení súdu úplne absentuje úvaha, či je zákaz styku primeraným zásahom

do týchto práv žalovaného, vzhľadom na ochranu záujmov žalobcov. V tomto smere je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné. V prejednávanej veci je i veľké množstvo iných dôkazov, ktoré preukazujú,
že žalovaný bol veľmi dobrým otcom aj manželom a dôvody súčasného stavu sú úplne iné ako
uvádza žalobkyňa 1/. Osobitne teda mal súd pri rozhodovaní o návrhu zvážiť použitie zásady, že nemá
rozhodovať bez vypočutia druhej strany. I v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ Q.
bolo vykonané množstvo dôkazov, ktoré ukazujú skutkový stav úplne v inom svetle, pričom žalovaný

ich predložil k odvolaniu. Mnoho svedkov v trestnom konaní vypovedalo, že žalovaný bol veľmi dobrým
otcom a manželom, ktorý pre svoju rodinu urobil všetko; jeho deti ho zbožňovali a do istého času aj
jeho manželka. S deťmi mal veľmi dobrý vzťah až do času, kým sa od neho ich matka spolu s nimi
neodsťahovala. Poukázal na výpoveď J. E. E., riaditeľky Základnej školy s materskou školou v F. pri
výsluchu zo dňa 24.06.2024, ktorá uviedla, že menovaní sa javili ako bezproblémová rodina, vzorná,

ktorá sa starala o 5 detí. Svedkyňa uviedla, že u nich bola podvečer okolo 18:00 hod. a v rodine panoval
bezchybný systém. Uviedla, že i žalovaný pán C. prečítal deťom rozprávku, obaja boli zohratý pár a deti
viedli k pracovitosti. Medzi nimi si svedkyňa nevšimla žiadne konflikty, navzájom sa pekne oslovovali.
Ďalej žalovaný poukázal na výpoveď svedkyne E. T., sesternice žalobkyne 1/ pri výsluchu 24.05.2024,
ktorá uviedla, že žalovaný pomáhal s deťmi, vlastne okolo „tých malých dvoch behal, či mlieko spraviť, či

podať, prezliecť“. Z výpovede taktiež vyplynulo, že svedkyňa považuje žalovaného za toho kľudnejšieho,
ktorý deťom dohovoril a žalobkyňu za tú dominantnú.
2.2 Ďalej žalovaný poukázal na výpoveď svedka F. E. pri výsluchu zo dňa 28.05.2024, ktorý o. i. uviedol,
že za tie roky, čo sa so žalovaným pozná, ho vníma ako človeka, ktorý chcel každému pomôcť. Za
tie roky čo sa stretávali, si na ňom nikdy nevšimol násilnícke sklony, ani to, že by bol nervózny alebo

by vykričal po deťoch, alebo by bol prehnaný vo výchove. Naopak, B. (žalobkyňa) bola u nich tá, čo
„dirigovala“, čo sa robí a ako sa to robí. Takisto svedok uviedol, že sa pýtal i manželky, či si na žalovanom
všimla nijaké neprimerané prejavy, na čo uviedla, že nikdy. Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne M.
C., matky žalovaného zo dňa 18.03.2024, ktorá uviedla, že žili usporiadane, na svojej neveste si nikdy
nevšimla stopy násilia a uviedla, že jej syn by na ženu ruku nikdy nezdvihol. Taktiež žalovaný poukázal

na výpoveď J. H., ktorá obidvoch bývalých manželov (žalobkyňu a žalovaného poznala dlhé roky a
žalobkyňa 1/ sa jej často zdôverovala). Taktiež poukázal na výpovede W. J., J. J., J. I. a H. J., ktorí
uviedli, že deti mali žalovaného veľmi radi, vždy sa im venoval a taktiež k manželke sa vždy správal
dobre. J. J. na otázku vo vzťahu k deťom uviedol, že vzťah žalovaného k deťom bol veľmi dobrý, po
návrate z domu ho deti vítali, prišli k nemu, objali ho, potom sa s nimi hral na dvore, v tom nevidel

svedok žiadny problém, fyzické tresty neregistroval. Taktiež žalovaný predložil záznamy konverzácie so
žalobkyňou 1/ od januára 2022 do októbra 2022 cez J., z ktorej nevyplýva, že by mal voči nej vystupovať
ako násilník, alebo že by ona mala z neho strach. Často mu v konverzácii vyjadrovala lásku, prípadne
má ich konverzácia erotický obsah, pričom je zrejmé, že žalobkyni 1/ sa to páči. Z dôkazov, na ktoré
žalovaný poukázal podľa názoru žalovaného vyplýva, že bol veľmi dobrým otcom a manželom. Deti ho

začali odmietať až keď boli výlučne s matkou. Dovtedy ho milovali a doslovne na ňom viseli. Zmena
ich postoja k otcovi je vysvetliteľná negatívnym vplyvom ich matky. Žalovaný aj žalobkyňa 1/ vo svojom
intímnom živote používali rôzne praktiky, či pomôcky, ktoré nie sú úplne bežné, pričom žalobkyni 1/ to
dlhodobo vyhovovalo. Od istého času sa začala nad tým trápiť, či je to správne z morálneho hľadiska.
Keď ju kňaz informoval, že hriech má žalovaný, nie ona, bola s touto odpoveďou spokojná, zasmiala

sa nad ňou. Až keď prišiel do farnosti nový kňaz L. F., zmenila svoj názor na vec a začala sa svojmu
manželovi odcudzovať. Zlom v nej možno nastal vtedy, keď jej exorcista povedal, že žalovaný je zlo
a cez neho prichádza zlo do rodiny. Odvtedy sa možno rozhodla, že žalovaného zo svojho života a zo
života svojich detí vylúči a použije k tomu akékoľvek prostriedky. Tak možno vysvetliť radikálnu zmenu
postoja detí voči žalovanému, keď od Veľkej noci 2023 boli výlučne pod vplyvom žalobkyne 1/, ktorá

žalovaného znenávidela a manipulatívne to preniesla na svoje deti.
2.3 Zároveň žalovaný predložil súdu zápisnicu z výsluchu svojej družky N. L. z 08.11.2024, ktorá bola
prítomná pri jedinom stretnutí žalovaného so svojimi deťmi v F.. Táto stretnutie detí otca a žalobkyne
1/ vnímala tak, že deti sa žalovaného nebáli, ale boli ovplyvnené matkou, akoby boli pripravené na to,že keď sa stretnú s otcom, majú kričať. Uviedla, že na deťoch strach nevidela. Pokiaľ súd poukázal
na znalecký posudok J. C., tento treba vnímať vo všetkých jeho súvislostiach. Nedá sa z neho nejako
zistiť ako dospel k uvedeným záverom. Celý posudok je len zhrnutím obsahu spisu, na čo nadväzujú

závery, že žalovaný trpí sexuálnou úchylkou – sadomasochizmom. Z posudku nie je zistiteľné ako znalec
k týmto záverom došiel. Z otázok, ktoré žalovanému kládol je zrejmé, že vychádzal len z výpovede
žalobkyne 1/, pričom nekriticky prevzal tvrdenia a spravil z nich závery svojho posudku. To, že v dôsledku
sexuálneho neuplatnenia bol žalovaný zlý na deti, tvrdila len žalobkyňa 1/, z ničoho iného to nevyplývalo.
Zaujatosť a nekompetentnosť znalca je zrejmá z otázok položených žalovanému. Je zrejmé, že ešte

pred vyšetrením žalovaného mal znalec o ňom na základe výpovede žalobkyne 1/ vytvorenú predstavu,
ktorú si potreboval len potvrdiť.
2.4 Žalovaný tak namietal, že skutkový stav ako ho zistil súd prvej inštancie je nedostatočný na
nariadenie neodkladného opatrenia, všetky tieto skutočnosti je potrebné dokazovať v riadnom súdnom
konaní, keďže okolnosti podstatné pre rozhodnutie nie sú tak jednoznačné ako sa súdu môže na základe
návrhu žalobcov javiť.

2.5 Navyše súd pochybil v tom, že rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia bez toho, aby uložil
žalobcom podať žalobu vo veci samej. O takom závažnom zásahu do práv a slobôd žalovaného nemôže
byť rozhodnuté s trvalou platnosťou bez riadneho súdneho konania. Podporne poukázal žalovaný na
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10C/76/2024. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno zo dňa 17.10.2024 (správne uznesenie – pozn.

odvolacieho súdu) zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná
žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno uznesením č. k. 3C/60/2024-229 zo dňa 19.11.2024
rozhodol, že návrh žalobkyne 1/ na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej

povinnosti technickými prostriedkami zamieta (výrok I.). Osobitným výrokom II. súd rozhodol, že
žalobkyňa 1/ má nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému v rozsahu 100 %.
3.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd opätovne uviedol, že žalobcovia 1/ až 6/ sa
prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom zo dňa 27.09.2024, doplneným dňa 04.10.2024 domáhali

nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobcom 1/ až
6/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a aby súd nariadil vykonávanie kontroly povinnosti žalovaného
nepribližovať sa k žalobkyni 1/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov technickými prostriedkami, a to
osobným identifikačným zariadením, zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadením
varovania blízkosti podľa zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými

prostriedkami. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že uznesením zo dňa 17.10.2024 návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia vyhovel a zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobcom 1/ až 6/ na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov s výnimkou uvedenou vo výrokovej časti uznesenia.
3.2 Ďalej súd uviedol, že súd udelil dňa 17.10.2024 probačnému a mediačnému úradníkovi pokyn
na preskúmanie splnenia podmienok kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Bolo

konštatované, že u žalobkyne sú splnené materiálno-technické prostriedky na realizáciu kontroly, má
zavedenú elektrickú energiu, zariadenie varovania blízkosti by mala neustále pri sebe, na adrese
jej súčasného bydliska je dobrý signál. Podľa jej vyjadrenia ju žalovaný skoro každý deň kontaktuje
prostredníctvom e-mailu, túto kontrolu považuje za jedinú možnosť ako zabezpečiť sebe a deťom
bezpečný život. Deti sa aj v deň výsluchu báli, či ich otec nenájde v škole. Ďalej uviedla, že žalovaný

ich psychicky týra, ju i deti svojimi výrokmi zneisťuje. Žalovaný na výsluchu dňa 04.11.2024 uviedol, že
dosiaľ mu nikto styk s deťmi nezakázal. Naposledy bol s deťmi z dôvodu, že na jeho e-mail ohľadom
detí žalobkyňa 1/ reagovala podľa neho nedostatočným spôsobom; adresu školy detí zistil cez svoju
kamarátku. Od incidentu v škole s deťmi nebol, deti ušli na podnet matky, riaditeľka školy tiež o ničom
nevedela. Vedomosť o adrese bydliska bývalej manželky a detí nemá, od uvedenej udalosti nikoho

z nich nekontaktoval žiadnym spôsobom, deťom jedine napíše správu na matkin e-mail. S aplikáciou
zariadenia na kontrolu pobytu a pohybu nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú. Od februára 2024 sa
zdržiava na adrese v A.. Nechce zhoršovať psychický stav detí, preto ich nebude navštevovať. Nie je
to dobre možné ani na vzdialenosť (2,5 hod. autom). Rozhodnutie o zákaze priblíženia rešpektuje. Deti
nevidel viac než rok a 10 mesiacov. Nerozprával sa s nimi, komunikoval s nimi cez e-mail, lebo mu to

bolo dovolené Okresným súdom Ružomberok v trestnom konaní. V budúcnosti sa svojich rodičovských
práv nechce vzdať, s deťmi by si chcel vytvoriť dobrý vzťah, čo však chce čas.
3.3 Zo záverečnej správy z predbežného šetrenia probačného a mediačného úradníka súdu vyplynulo,
že u žalovaného sú splnené technické podmienky kontroly, avšak nesúhlasí s kontrolou výkonurozhodnutia technickými prostriedkami, nakoľko nevidí dôvod na jeho kontrolu, pretože od februára 2024
sa zdržiava na adrese A., P. XX/X a jeho bývalá manželka s deťmi na neznámej adrese v F.. Rozhodnutie
súdu o zákaze priblíženia žalovaný rešpektuje.

3.4 Súd vo veci aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 3 CSP. Uviedol, že na
základe preskúmania splnenia podmienok kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami
prostredníctvom probačného a mediačného úradníka tamojšieho súdu bolo zistené, že sú splnené
materiálno-technické podmienky použitia technických prostriedkov kontroly. Súd však po zvážení
všetkých zistených skutočností nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanému

priblížiť sa k žalobcom 1/ až 6/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti potrebných
úkonov v súvislosti s trestným konaním a konaním ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k jeho maloletým deťom, považoval nateraz za dostatočné opatrenie, ktorým sa má
žalobcom 1/ až 6/ zabezpečiť adekvátna ochrana ich telesnej a duševnej integrity pred možnou
bezprostrednou blízkosťou žalovaného. Doplňujúco uviedol, že i naďalej platí, že ak sa povinná osoba
dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenia kontaktu, vstupu

alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia v civilnom procese, môže
tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. i/ Trestného zákona. Takéto konanie môže mať zásadný význam i pre rozhodovanie
príslušných orgánov v prebiehajúcom trestnom konaní a konaní ohľadom úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, teda žalobcom 2/ až 6/. Vzhľadom na uvedené súd zamietol

návrh žalobkyne 1/ na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti
technickými prostriedkami.
3.5 K trovám konania o neodkladnom opatrení súd uviedol, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania vychádzal z toho, že žalobkyňa 1/ mala vo veci úspech v celom rozsahu, keďže súd
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti, ktorej

uloženia sa žalobkyňa 1/ spolu so žalobcami 2/ až 6/ návrhom domáhali. Vecou, ktorá je rozhodujúca
pre posúdenie úspechu strán sporu, je nariadenie neodkladného opatrenia. V časti navrhovaného
neodkladného opatrenia bolo návrhu žalobcov 1/ až 6/ v celosti vyhovené. Návrh žalobkyne 1/ bol
zamietnutý len v časti kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými
prostriedkami, pričom pre posúdenie úspechu strán sporu nie je rozhodujúci výkon kontroly dodržiavania

uloženej povinnosti. Návrh bol zamietnutý v časti kontroly výkonu neodkladného opatrenia z dôvodu, že
nariadené neodkladné opatrenie konajúci súd považoval za dostatočný prostriedok, ktorý má poskytnúť
adekvátnu ochranu telesnej a duševnej integrity žalobcov 1/ až 6/ pred možnou bezprostrednou
blízkosťou žalovaného. Zamietnutie návrhu v tejto časti z uvedených dôvodov nemožno považovať za
neúspech strany sporu o veci. Preto okresný súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP

na základe zásady úspechu a žalobkyni 1/ voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 19. 11. 2024 č. k. 3C/60/2024-229 , vyššie uvedenému,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, pričom odvolanie smerovalo len voči výroku

II. uznesenia o nároku na náhradu trov konania. Odvolanie zdôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365
ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie v prvom rade pochybil v
tom, že v jednom konaní rozhodol o nároku na náhradu trov konania dvakrát. Uznesením z č. l. 123 súd
zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobcom, rozhodnutie o nariadení kontroly technickými prostriedkami
si vyhradil na neskôr a priznal žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v

rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie nemôže o tom istom nároku v jednom konaní rozhodnúť dvomi
samostatnými rozhodnutiami, ktoré sa v konečnom dôsledku môžu navzájom vylučovať. Žalovaný podal
proti uzneseniu z č. l. 123 odvolanie, a je teda možné, že výrok o náhrade trov konania bude zmenený
v jeho prospech. Pokiaľ by nepodal odvolanie proti uzneseniu z č. l. 229, mohla by nastať situácia, že v
tom istom konaní bude právoplatný výrok o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcom

ako aj výrok o nároku žalobkyne 1/ na náhradu trov konania voči žalovanému, čo je neprípustné. Okrem
nesprávneho procesného postupu však súd nesprávne aplikoval právne normy upravujúce náhradu trov
civilného sporového konania, keď uviedol, že žalobkyňa 1/ mala v konaní plný úspech. Žalobkyňa 1/
sa v konaní domáhala dvoch vecí - uloženia povinnosti nepribližovať sa a nariadenia kontroly výkonu
neodkladnéhoopatreniatechnickýmiprostriedkami.Ideodvasamostatnévýroky,čonapokonpotvrdzuje

i súd prvej inštancie, keď si rozhodnutie o nariadení kontroly vyhradil na neskorší čas. Obidva výroky sú
spôsobilé zasiahnuť do právnej sféry žalovaného. Ak by bolo návrhu v tejto časti vyhovené, žalovaný
by sa musel podrobiť kontrole až tromi technickými prostriedkami - osobným identifikačným zariadením,
zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti. Už takáto kontrolaby bola závažným a neproporcionálny zásahom do slobody pohybu žalovaného, ktorý by musel znášať
aj iné obmedzenia podľa zákona č. 78/2015 a podieľať sa na nákladoch použitia týchto prostriedkov
sumou 1,50 Eur denne. Neobstojí teda tvrdenie súdu prvej inštancie, že druhý výrok sa týka len kontroly

výkonuprvého,keďžesámdruhývýrokbyvprípadejehovyhoveniapredstavovalzávažnýzásahdopráv
a slobôd žalovaného. Žalobkyňa 1/ je zodpovedná za to ako formuluje svoj návrh. Pokiaľ sa žalobkyňa
domáha dvoch samostatných nárokov, je pre účely posúdenia úspechu vo veci potrebné zohľadniť, či
bolo obom návrhom vyhovené. Keďže žalobkyňa 1/ bola v jednom nároku úspešná, ale v druhom nie,
nemohol jej byť priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný preto navrhol, aby

odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku II. zrušil. Zároveň si voči žalobcom
uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolanie žalovaného voči uzneseniu z č. l. 234 bolo doručené žalobcom 1/ až 6/ prostredníctvom
právneho zástupcu na vedomie.

6. Vyjadrenie k uvedenému podané nebolo.

7. V dôsledku odvolaní žalovaného proti dvom vyššie uvedeným uzneseniam okresného súdu Krajský
súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

357 písm. d/ CSP), a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), vec preskúmal
v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP v spojení s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a
contrario“ uznesenie okresného súdu sp. zn. 3C/60/2024 – 123 zo dňa 17. 10. 2024 podľa § 387 ods.
1 a CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica,

pracovisko Brezno č.k. 3C/60/2024 – 229 zo dňa 19. 11. 2024 v napadnutom výroku II. o trovách
konania o neodkladnom opatrení zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie nie je
dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovanému uložený zákaz priblížiť sa

k žalobcom 1/ - 6/ , i v závislom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd k jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza.

10. Na úvod odvolací súd konštatuje, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych
(nie len faktických) pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne

ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teória a prax
determinovala rámec postulátov, ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúma a hodnotí,
a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu ochranu. Ide
o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. Z tohto aspektu možno
konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí

a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje
bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp
efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia

povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§

328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním
rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje
sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany; z procesnéhohľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové
tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak
sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného)
opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti,
ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací
súd zdôrazňuje, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sa pred súdom nedokazujú, ale
osvedčujú. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, čo v danom význame znamená,

že súd vychádza predovšetkým z tvrdených skutočnosti v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov,
bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd dáva do pozornosti, že koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vo všeobecnosti
vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného

časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP). Uvedené však nie je možné
„adhoc“zamieňaťspodstatouprovizórnostineodkladnýchopatrení.Uvedenýzáverzodpovedásúčasne
ústavnokonformnému výkladu, v zmysle ktorého je potrebné neodkladné opatrenie vnímať ako jeden
zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou
úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu nastať (III. ÚS 53/2020-11).

Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov však nemožno vylúčiť procesné situácie, keď
sa navrhovateľ bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude
z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). Môže ísť
napríklado návrhpočaskonania,vktoromsaužžalobcadomáhaidentickéhomeritórnehovýroku,alebo
o návrh pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni navrhovateľ takéhoto výroku domáhať.

Súd v danej procesnej situácii nesmie bez ďalšieho rezignovať na poskytnutie predbežnej ochrany iba
z toho dôvodu, že by neodkladným opatrením prejudikoval meritórne rozhodnutie a upravil pomery
strán predčasne. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je, že totožnosť výrokov pripúšťa
povaha veci, čo predpokladá, že súd je vždy povinný individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej
veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S

prijatým záverom sa musí súd vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vo všeobecnosti nemožno
abstraktnevymedziť,ktorésubjektívnenárokysvojoupovahouvždypripúšťajúnariadenieneodkladného
opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie
nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 1 CSP. Tým však nie je okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska vyčerpaný.

Argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie všetkých
relevantných okolností prípadu. Z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy
v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne.

13. V prejednávanej veci okresný súd vyhovel návrhu žalobcov 1/ až 6/, t. j. návrhu matky maloletých

detí a samotných maloletých detí zastúpených opatrovníkom, na uloženie zákazu žalovanému priblížiť
sa k žalobcom 1/ až 6/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti potrebných úkonov
v súvislosti s trestným konaním a konaním ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
jeho maloletým deťom, nakoľko vzhliadol skutočnosti odôvodňujúce nariadenie takéhoto neodkladného
opatrenia.

13.1 V podanom odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia uloženého zákazu
približovať sa, otec maloletých detí, t. j. žalovaný namietal, že zákaz priblížiť sa (najmä) k maloletým
deťom je nedôvodný, nakoľko v už prebiehajúcom trestnom konaní existuje množstvo dôkazov, ktoré
svedčili o tom, že v minulosti v čase spolužitia so žalobcami 1/ až 6/ bol dobrým rodičom, maloleté deti ho
ako otca mali radi, mali blízky vzťah, a preto uloženie zákazu priblížiť sa nie je jednak dôvodné a zároveň

je neprimeraným zásahom do výkonu jeho rodičovských práv.

14. Po preskúmaní obsahu celého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru o správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobcom 1/ až 6/. Jepotrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že v súčasnosti sa na základe oznámenia žalobkyne 1/ ako
poškodenej vedie trestné konanie voči žalovanému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom žalovanému bolo dňa 22.12.2023 i vznesené

obvinenie pre uvedený trestný čin, kde samotná skutková podstata ako i popísaná skutková veta
uznesenia popisuje predovšetkým skutkové okolnosti od januára 2021 do novembra 2022, ktoré sa mali
odohrávať v domácnosti žalobkyne 1/ a žalovaného 2/. Uvedený skutkový dej popísaný žalobkyňou
jednak v trestnom konaní, ale i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa tak mal udiať len
za prítomnosti žalobkyne a žalovaného (bez prítomnosti svedkov) v domácnosti, ktorej súčasťou boli

i maloleté deti. Je tak potrebné vziať na zreteľ, že uvedené okolnosti môžu byť dokazované pomerne
náročne prostredníctvom svedeckých výpovedí (predovšetkým na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom
odvolaní) a i pri posúdení dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia je nutné prihliadať tiež na
napr. spontánne reakcie maloletých detí. O týchto svedčí v predmetnej veci napr. listinný dôkaz, a to
Záznam o udalosti zo dňa 18.09.2024 v priestoroch školy, ktorý vypracovala riaditeľka E. L. G. L. V. B.
H. F. H. J. K., ktorá popísala bezprostredné reakcie maloletých detí po tom, čo ich žalovaný nečakane a

neohlásene čakal pred školou. Z uvedenej vyplýva, že po vzhliadnutí žalovaného maloletými deťmi tieto
utekali späť do priestorov školy, deti sa následne schovávali pod stoly, za stĺpy, plakali, boli rozrušené,
vystrašené a s otcom sa odmietali stretnúť. V uvedenej správe riaditeľka spojenej školy konštatovala, že
na deťoch bolo evidentne vidieť, že im prítomnosť otca veľmi prekáža a na chlapcoch sa javil aj strach
z neho, pričom sami vyjadrovali, že sa otca boja ("bojíme sa ho, dajú, či nedajú ho do väzenia, zase

musíme utiecť“).

15. Zároveň zo znaleckého posudku č. XX/XXXX J. M. C., J., súdneho znalca zo dňa 13.09.2024
vypracovaného pre potreby trestného konania, bolo znalcom na základe i vlastného vyšetrenia
žalovaného (v pozícii obvineného) zistená a konštatovaná sexuálna deviácia, ktorá sa považuje za

poruchu osobnosti. Jedná sa o sexuálnu deviáciu sadomasochizmus, pričom znalec okrem iného
zdôraznil, že závažnosť konania obvineného spočíva i v tom, že pri vyžadovaní sexuálnych praktík,
rukojemníkmi boli občas i jeho deti (ak mu nebolo alebo bolo nedostatočne sexuálne vyhovené zo
strany žalobkyne, tak ako to on požadoval, správal sa k maloletým neadekvátne hrubo). O správnosti
záverov znaleckého skúmania, tak ako to uvádza žalovaný v podanom odvolaní, odvolaciemu súdu

v prejednávanej veci toho času neprináleží polemizovať.

16. O strachu a odmietaní otca maloletými deťmi na základe prežitých predchádzajúcich zážitkov
svedčia i iné listinné dôkazy ako napr. mesačná správa o priebehu práce s rodinou za mesiac
október 2023 občianskeho združenia R. S., L., ktorej obsahom sú i reakcie, vyjadrenia, kresby a

popisy situácii maloletých detí, a to i prostredníctvom nepriamych projektívnych metód (napr. kresbami
žalovaného ako otca), kde maloleté deti, napr. maloletý J. bez prítomnosti a vplyvu niektorého z
rodičov sám spontánne uviedol a popísal situácie svedčiace o fyzickom ubližovaní a fyzických trestoch
využívaných žalovaným na maloletých deťoch). Všetky maloleté deti zároveň zhodne prejavovali obavy,
strach zo žalovaného ako z otca, negatívne emócie a odmietali ho s odôvodnením, že im počas

spolužitia v spoločnej domácnosti ubližoval fyzicky i verbálne; jednotlivé maloleté deti v samostatných
rozhovoroch spontánne popísali situácie odôvodňujúce podozrenie zo spáchania závažnej trestnej
činnosti žalovaným a dôvodnosti vedenia trestného stíhania. V konečnom dôsledku i zo záverečnej
správy vyplýva, že spolupráca s rodinou bola ukončená, „nakoľko sa ukázalo, že maloleté deti majú
z otca enormný strach“.

17. Dopytom na Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru Q. mal odvolací súd
pred rozhodnutím o veci zistené, že v trestnej veci vedenej tam pod sp. zn. ČVS: R. – XXX/X – V. – Q. –
XXX bolo dňa 22. 12. 2023 vznesené A. J. C. obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 Trestného zákona, kde poškodenou je jeho bývalá manželka A. B. C.. Konanie je v štádiu

pred podaním obžaloby. Zároveň je na OKP OR PZ Q. vedené trestné stíhanie pod ČVS: R. – XXX/X V.
– Q. – XXXX, kde bolo dňa 30. 08. 2023 začaté trestné stíhanie pre zločin sexuálne zneužívanie podľa
§ 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, kde je podozrivý A. J. C. a poškodenými sú mal. deti L.
C., J. C. a K. C.. V tejto veci vyšetrovateľ pripravuje uznesenie o vznesení obvinenie A. J. C. pre vyššie
uvedený zločin, pričom následne bude vedené spoločné konanie pod ČVS: R. – XXX/X – V.- Q..

18.Uvedenétrestnékonaniaatrestnéstíhaniežalovanéhojevčasekonaniaonariadenieneodkladného
opatrenia vedené, žalovaný je dôvodne podozrivý zo závažnej trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať
na žalobcoch v prejednávanej veci, a preto je t. č. žiaduce a dôvodné poskytnúť žalobcom 1/ až 6/,teda bývalej manželke žalovaného a jeho maloletým deťom, dočasnú ochranu, a to uložením zákazu
približovať sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

19. Odvolací súd prisvedčuje, že uvedené neodkladné opatrenie predstavuje výrazný zásah do
rodičovských práv žalovaného, ale mimoriadne závažné sú i podozrenia z trestnej činnosti, ktorej sa
mal v zmysle uznesenia o začatí trestného stíhania dopúšťať na svojich maloletých deťoch. Odvolací
súd zároveň zvýrazňuje, že uvedená súdna úprava je dočasná, prechodná, preferujúca zabezpečenie
a ochranu života, zdravia a osobnej integrity žalobkyne a piatich maloletých detí žalovaného. Uvedené

posúdenie proporcionality vykonal i súd prvej inštancie, ktorá skutočnosť vyplýva i z bodu 23.
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

20. V podanom odvolaní žalovaný namieta i tú skutočnosť, že neodkladné opatrenie neobsahuje výrok
o uložení povinnosti podať žalobu vo veci samej alebo poučenie o možnosti podať žalobu vo veci samej.
Odvolací súd konštatuje, že v súčasnosti nie je dôvod na uloženie povinnosti takejto úpravy súdom

a nariadené neodkladné opatrenie v súdenej veci je neodkladným opatrením, ktoré konzumuje vec
samu. Odvolací súd zistil, že Okresným súdom Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok bolo vedené
konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv k maloletým deťom C. na čas po
rozvode manželstva pod sp. zn. RK – 11P/42/2023. Rozsudkom zo dňa 29. 02. 2024 súd manželstvo
A. J. C. a A. B. C. rozviedol, maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstvo do osobnej starostlivosti

matky, rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a styk otca maloletým deťmi
neupravil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že „nakoľko matka nežiadala upraviť styk otca s maloletými
deťmi a otec od návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi upustil, vzhľadom na aktuálnu situáciu,
odmietavý postoj maloletých detí a prebiehajúce trestné konania, súd styk otca s maloletými deťmi
v rozsudku neupravoval“.

21. Predmetný rozsudok napadol odvolaním otec maloletých detí (žalovaný v prejednávanej veci), avšak
len v časti o výživnom pre maloleté detí, pričom Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom sp.
zn. 14CoP/115/2024 zo dňa 24. 10. 2024 odvolaním napadnutý rozsudok v napadnutej časti o výživnom
potvrdil ako vecne správny., pričom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol účinky právoplatnosti vo

výroku, ktorým súd styk otca s maloletými deťmi neupravil dňom 18. 04. 2024. Z uvedeného možno
konštatovať, že vo veci úpravy rodičovských práv žalovaného k maloletým deťom už prebehlo konanie,
ktorého bol žalovaný účastníkom a v ktorom mohol uplatniť návrh na úpravu styku ako súčasť výkonu
rodičovských práv, avšak žalovaný od takéhoto návrhu upustil, vzhľadom na prebiehajúce trestné
konania a zároveň na odmietavý postoj všetkých jeho maloletých detí. Žalovaný v prípade zmeny

okolností môže sám kedykoľvek iniciovať návrhom konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv,
preto nebolo potrebné v súdenej veci ukladať osobitným výrokom povinnosť podať žalobu vo veci samej
(keďže takého konanie o úpravu rodičovských práv už prebehlo a je právoplatne skončené) a zároveň
ani poučovať sporové strany o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených podľa ust. § 337 ods. 1, 2, CSP.

22. Taktiež je t. č. vedené i trestné konanie č. k. ČVS: R./X-XXX-XX-XXXX a ČVS : R. – XXX/X – V. – Q.
- XXXX, v ktorom v pozícii poškodených osôb sú žalobkyňa 1/ a maloleté deti žalovaného voči ktorým
sa mal žalovaný trestnej činnosti dopúšťať. V prípade uznania viny žalovaného , môže byť obsahom
následného výroku rozhodnutia súdu o uložení trestu, resp. ochranného opatrenia i úprava vzťahov,

resp. postavenia a medzi žalovaným (obvineným, resp. obžalovaným) a poškodenými osobami, kde
napr.priuloženítrestuodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomjemožné,abysúduložilodsúdenému
obmedzenia alebo povinnosti v zmysle § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona napr. i povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa
v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje, alebo ktoré

navštevuje (§ 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona).

23. Možno tak konštatovať, že o úprave výkonu rodičovských práv žalovaného vo veci samej už bolo
konané a zároveň právoplatne rozhodnuté, pričom v uvedenom žalovaný stretávanie s maloletými deťmi
nežiadal upraviť, a zároveň pri zmene skutkových okolností môže oprávnená osoba (t. j. i žalovaný)

opätovne iniciovať (nové) konanie o úprave rodičovských práv, napr. i úprave stretávania sa s maloletými
deťmi. V neposlednom rade je tiež potrebné vziať do úvahy i možnosť návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia v dôsledku takej zásadnej zmeny skutkových okolností, ktorá by odôvodňovala stav, keď by
úprava nastolená neodkladným opatrením už nebola dôvodná. I uvedené je oprávnením žalovaného.Toho času, za stavu, keď je samotný žalovaný trestne stíhaný zo závažnej trestnej činnosti, ktorá mu je
kladená za vinu voči žalobcom, je nutné, ale i vhodné upraviť vzťahy medzi žalovaným a žalobcami
1/ až 6/ neodkladným opatrením tak, ako ho nariadil súd prvej inštancie, keď uložil žalovanému zákaz

približovať sa k žalobcom 1/ až 6/, a to bez výrokom uloženej povinnosti podať žalobu vo veci samej
alebo poučenia o možnosti podať žalobu vo veci samej.

24. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd výrok o trovách konania o neodkladnom opatrení, ktorým
výrokom III. súd priznal žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 %. Vzhľadom na to, že predmetným uznesením
súd v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, keď neodkladné
opatrenie spočívajúce v uložení zákazu priblížiť sa k žalobcom 1/ až 6/ nariadil, tak ako žalobcovia 1/ až
6/ navrhovali a zároveň o nariadení kontroly výkonu neodkladného opatrenia technickými prostriedkami
vo vzťahu k žalobkyni 1/ si vymienil rozhodnúť samostatne v lehote do 30 dní, možno konštatovať
celkový procesný úspech žalobcov 1/ až 6/ v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Správnesúdprvejinštancieuložilprocesneneúspešnémužalovanémupovinnosťnahradiťtrovykonania
o neodkladnom opatrení žalobcom 1/ až 6/ s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

25. Následne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré žalovaný rovnako napadol osobitným
odvolaním,rozhodol,ženávrhžalobkyne1/nanariadeniekontrolydodržiavanianeodkladnýmopatrením

zamieta. Uvedený výrok, v uznesení označený ako výrok I. odvolaním napadnutý nebol. Súd prvej
inštancie výrokom II. opätovne rozhodol o trovách konania o neodkladnom opatrení a žalobkyni 1/
priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému
v rozsahu 100 %. V odôvodnení súd prvej inštancie a uviedol, že vecou, ktorá je rozhodujúca
pre posúdenie úspechu strán sporu je nariadenie neodkladného opatrenia. Časti navrhovaného

neodkladného opatrenia bolo návrhu žalobcov 1/ až 6/ v celosti vyhovené, pričom návrh žalobkyne
1/ bol zamietnutý len v časti kontroly. S uvedeným odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje,
nakoľko žalobkyňou 1/ navrhovaný výrok sa týka výlučne kontroly dodržiavania žalobcami žiadaného
navrhovaného a neskôr súdom nariadeného neodkladného opatrenia pre prípad, ak uvedené bolo
nariadené. V danom prípade tak bolo nadbytočné rozhodnutie súdu o trovách konania o neodkladnom

opatrení v uznesení č. k. 3C/60/2024-229 zo dňa 19.11.2024, ktorým rozhodol o návrhu na nariadenie
kontroly, pokiaľ už o trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol v uznesení č. k.
3C/60/2024-123 zo dňa 17.10.2024 výrokom III., kde zohľadnil i celkový úspech žalobcov 1/ až 6/
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia a priznal žalobcom 1/ až 6/ právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, postupujúc podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd z dôvodu nadbytočnosti

zrušil výrok o trovách konania v uznesení č. k. 3C/60/2024-229 zo dňa 19.11.2024 s poukazom na
vyššie uvedené dôvody, a to bez nutnosti ďalšieho rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania
o neodkladnom opatrení.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a

§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní týkajúcom sa neodkladného opatrenia
iniciovanom žalovaným, ktorý podal odvolanie i proti nariadenému neodkladnému opatreniu uznesením
zodňa17.10.2024akoiodvolanímprotiuzneseniuzodňa19.11.2004,boliprocesneúspešnousporovou
stranou žalobcovia 1/ až 6/, keď odvolaniu žalovaného v odvolacom konaní nebolo vyhovené vo veci
samej. Procesne úspešnou sporovou stranou vo veci samej v konaní o neodkladnom opatrení tak

v odvolaní boli žalobcovia 1/ až 6/. Títo sa však k odvolaniam žalovaného nevyjadrili, a teda v súvislosti s
odvolacím konaním im trovy nevznikli. Odvolací súd tak žalobcom 1/ až 6/, hoc inak procesne úspešnou
sporovou stranou v odvolacom konaní, právo na náhradu trov odvolacieho konania o neodkladnom
opatrení nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).