Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322200074
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322200074.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa
D. XXXX/XX, E., proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. H. XXX, D. I., zastúpená
splnomocnencom: J. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXX/XX, I., 2/ K. C., nar. XX.XX.XXXX,
adresa L. M. XX, H., 3/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, adresa N. XX, I., zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia

Nováčková, so sídlom Pluhová 2010/8, Ivanka pri Dunaji, 4/ Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova
4, Bratislava, IČO: 50 050 907, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária VASIĽ & partners,
s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, Košice, IČO: 47 240 482, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/1/2022 – 434
zo dňa 7. decembra 2023 voči výroku III. o náhrade trov konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že

žalobcovi priznáva voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a voči žalovaným
2/ až 4/ žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 12 -

28Co/31/2024
28Co/31/2024-
2322200074
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovaných 1/ až 4/ k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Okresným úradom v
Galante, odborom katastra, katastrálne územie D. I., obec D. I., a to parcela CKN č. 2588/38 o výmere

702 m2 - záhrada, č. 2588/39 o výmere 3165 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. 2588/40 o výmere
957 m2 - záhrada a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. 2588/39. Výrokom
II. súd nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany
sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov nasledovne: žalobca - 1/10; žalovaná 1/ - 6/10;
žalovaný 2/ - 1/10; žalovaná 3/ - 1/10; žalovaný 4/ - 1/10. Výrokom III. súd rozhodol o trovách konania
tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 124, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1
zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že v danom prípade sú naplnené zákonné predpoklady pre zrušenie podielového
spoluvlastníctva strán sporu, ktoré výslovne uviedli, že nemajú vôľu naďalej zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu, k čomu ich nútiť nemožno. Zároveň súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa

podľa ust. § 142 ods. 2 OZ spočívajúcich v okolnostiach takej povahy, že by ponechal spoluvlastnícky
stav nezmenený. Zhodnými tvrdeniami strán sporu a vyjadrením znalca mal súd preukázané, že reálnadeliteľnosť spornej nehnuteľnosti je z právneho hľadiska nemožná z dôvodu absencie účelnosti využitia
novovzniknutých nehnuteľností. Pokiaľ ide o možnosť prikázania veci do vlastníctva jedného alebo
viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu v prospech zvyšných spoluvlastníkov, žalovaná 1/

ako majoritná vlastníčka napriek vôli prejavenej po začatí konania a v podstatnej časti jeho priebehu
nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, po realizácii znaleckých dokazovaní a
nadobudnutí vedomosti o výške aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností determinujúcej výšku
potenciálnej primeranej náhrady, svoju vôľu zmenila, preto jej súd sporné nehnuteľnosti do vlastníctva
prikázať nemohol. Súd tiež rešpektoval explicitné vyjadrenia žalobcu a žalovaných 2/ až 4/ o tom, že títo

vonkoncom nemajú záujem nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, či už do výlučného alebo podielového
spoluvlastníctva. Preto súd nemal inú možnosť, ako zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať
podľa zákona v poradí tretím spôsobom, a to nariadením predaja nehnuteľností a určením rozdelenia
výťažku z predaja podľa veľkosti podielov, ktorý predaj sa zrealizuje po nadobudnutí vykonateľnosti
rozhodnutia vo veci samej, v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 257 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, keď za dôvody
hodné osobitného zreteľa považoval najmä špecifický charakter konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva spočívajúci najmä v tom, že súd nie je viazaný žalobným návrhom, koná a
rozhoduje v rámci zákonom danej postupnosti bez ohľadu na prípadnú zhodnú vôľu strán sporu, pričom

rozhodnutie vo veci samej v podstatnej časti závisí na odbornom posúdení, v kontexte čoho sa súdu
nejavilo správnym rozhodovať o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán sporu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výroku III o náhrade trov konania, podal žalobca
odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobcovi prizná voči žalovanej 1/ právo na náhradu trov konania vo výške 799,65 eura,
ako aj odvolacieho konania, prípadne aby odvolací súd napadnutý výrok III. o trovách konania zrušil
a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania považuje za nesprávne a jeho dôvody za extrémne nelogické, čím
prvoinštančný súd založil porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súdu prvej inštancie vytýkal
nesprávny procesný postup, pretože mu znemožnil, aby ako žalobca uskutočňoval procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Na základe priebehu sporu, povahe
a okolnosti sporu, dospel súd k nelogickému právnemu záveru, k nesprávnemu použitiu zákonnej normy
a nesprávnemu posúdeniu zodpovednosti za vznik trov konania. Rozhodnutie súdu upierajúce právo na

náhradu trov konania je podľa žalobcu svojvoľné a narúšajúce spravodlivosť konania, lebo sú v ňom
vyjadrené dôvody, založené na zjavnej skutkovej a právnej chybe, dôsledkom čoho došlo k odopretiu
spravodlivosti.

5. Žalobca dôvodil, že v konaní s povahou "iudicii duplicis" bol ako žalobca úspešný, a preto

súd nemal túto úspešnosť opomenúť s ohľadom na priebeh, povahu a okolnosti sporu. Zhodnú
vôľu a ústretový prístup ostatných účastníkov konania zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
„predajom“ spoločnej veci marila od začiatku iba žalovaná 1/, ktorá presadzovala nárok nadobudnúť
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia primeranej náhrady v prospech
zvyšných spoluvlastníkov. Poukazovala na svoju pozíciu majoritnej spoluvlastníčky, ako aj na citovú

väzbu k nehnuteľnostiam, pričom sa údajne pričinila o výrazné zhodnotenie nehnuteľností a žalobcovo
tvrdenie o jej zlej finančnej situácii poprela. Svoj nárok však radikálne zmenila až v záverečnom
štádiu konania, kedy písomne i prostredníctvom ústneho vyjadrenia splnomocnenca uviedla, že o
nadobudnutie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva už záujem nemá, sporné nehnuteľnosti
treba predať za trhovú cenu mimo dražby a výťažok z predaja rozdeliť. Keďže žalovaná 1/ až v závere

konania svojvoľne bez vysvetlenia dôvodov zmenila svoj nárok na spôsob vyporiadania, všetky trovy
konania, ktoré bol žalobca nútený vynaložiť na obranu svojich práv, sa ukázali ako neúčelne vynaložené
a v celku zbytočné. Argumenty súdu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa berúc v úvahu
povahu konania, sú pochybné, nenáležité a extrémne nelogické. Neexistujú žiadne dôvody, ktoré by mali
viesť k použitiu § 257 CSP s ohľadom na priebeh a výsledok konania vo veci samej. Súd neprihliadol

na celý priebeh, povahu a okolnosti sporu, na obštrukciu žalovanej 1/ v konaní a ignoroval podania
týkajúce sa pochybností o jej schopnosti vyplatiť očakávané náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom. Súd
vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, niekoľkokrát bol
nútený odročiť ústne pojednávanie pre meškanie posudku a nakoniec vypočul aj dvoch znalcov, ktorírozdielne posúdili všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Toto jeho úsilie vyšlo v závere konania navnivoč,
bolo neefektívne, zdĺhavé a za cenu zvýšených trov len preto, že žalovaná 1/ pôvodný svoj nárok v
závere konania svojvoľne zmenila bez relevantného dôvodu.

6. Žalobca namietal, že dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť ako neprimeranú tvrdosť, podiel
oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu, prípadne
nízky príjem. Nič z toho sa však v predmetnom konaní nepreukázalo. Nie je preto prípustné, aby súd

aplikoval ust. § 257 CSP a žalobcovi ako procesnej strane, ktorý bol úspešný a mal trovy získať, to
neoznámil a tento by sa to dozvedel až z rozhodnutia. Súd mal vytvoriť procesný priestor umožňujúci
stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k jeho prípadnému použitiu (pozri rozsudok ESĽP Čepek proti
Českej republike - sťažnosť č. 9815/2010 a nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn.
I. ÚS 1593/15). Procesná strana sporu má právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii
§ 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko. V danom konaní k tomu súd nedal žiadnu príležitosť.

7. Žalobca poukazoval na to, že výrok rozsudku, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania“ nemá v CSP oporu. Samotný výrok by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania
nepriznáva“, alebo „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Aplikácia § 257 CSP
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v prípadoch, keď síce sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, ale príslušný
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Musí pritom ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť

voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by
mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle.

8. Žalobca považoval za neprípustné, aby súd odôvodnil rozhodnutie o trovách konania existenciou

dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva má špecifický charakter bez toho, aby z neho nebolo možné zistiť, z akých
dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikovať § 257
CSP. Aj podľa ustálenej súdnej praxe (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010) výnimočnosť použitia ustanovenia § 257, ako aj to, v

čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené. Žalobca
mal zato, že neexistujú dôvody osobitného zreteľa, ktoré by mali zvýhodňovať žalovanú 1/ na jeho
úkor. Práve naopak. Žalovaná 1/ mala byť súdom sankcionovaná uložením povinnosti uhradiť všetky
trovy konania žalobcu, lebo zapríčinila svojím prístupom na pojednávaní všetky márne vynaložené
trovy. Neexistujú teda dôvody na nepriznanie žalobcovi náhrady trov konania v spore o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Len hypoteticky, ak by sa žalovaná 1/ nevychyľovala
od nárokov žalobcu a ostatných účastníkov konania, nebol by žalobca nútený vynaložiť úsilie a
podať žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, zložiť súdne poplatky a pomernú časť preddavku na obstaranie dôkazu o
všeobecnej hodnote spoločnej veci a vynaložiť ďalšie ostatné trovy k účasti na ústnych pojednávaniach.

Len zo sebeckého dôvodu si žalovaná 1/ nárokovala pre seba spoločnú vec do výlučného vlastníctva
v snahe získať na úkor žalobcu a ostatných spoluvlastníkov spoločnú vec do výlučného vlastníctva za
náhradu, ktorá tvorila len zlomok jej všeobecnej hodnoty. Zmenou nároku na vyporiadanie v konaní
akonáhle mala vedomosť o všeobecnej hodnote nehnuteľností a náhrad, ktoré by bola povinná vyplatiť
ustupujúcim spoluvlastníkom, sa dopustila zneužitia procesného práva vyjadrujúc sa slovami cit.: „už

nemám záujem o nehnuteľnosti“. Túto okolnosť však súd zjavne podcenil a nevyhodnotil ako šikanózne
resp. obštrukčné správanie účastníka konania, ktoré si zasluhuje sankciu. Preto ust. § 257 CSP nebolo
možné v danej veci použiť s poukazom na úvahu o osobitosti konania. O náhrade trov konania o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva súdy nerozhodujú podľa § 255 ods. 1 CSP, ale aplikujú § 255 ods. 2
CSP a pomerne trovy rozdeľujú, poprípade vyslovujú, že žiadny účastník nemá na náhradu trov právo.

Výnimku predstavujú len prípady, kedy sa niektorý z účastníkov konania snažil brániť prerokovaniu a
rozhodnutiu veci napríklad obštrukčnými námietkami alebo v konaní sa dopustil obdobného zneužitia
svojich procesných práv. V takomto prípade správne aplikujú § 256 ods. 2 CSP a priznajú plnú
náhradu trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci len čiastočný úspech, mal úspech v pomernenepatrnej časti alebo podľa voľnej úvahy súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 138/2022 z 23. júna 2022). Zvláštnymi okolnosťami konkrétneho jedinečného prípadu môže byť
napríklad miera obštrukcie, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci, alebo šikanózny výkon práva.

Šikanóznym výkonom však nie je len skutočnosť, že niektorý z účastníkov navrhuje prikázanie predmetu
spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva. Všeobecné súdy majú a musia presvedčivo vyložiť
ďalšie iné dôvody, ktoré by ich viedli k záveru, že je na mieste danému účastníkovi uložiť povinnosť
nahradiť trovy konania inému účastníkovi (nález Ústavného súdu ČR vo veci spis. zn. IV. ÚS 404/22 zo
dňa 5. marca 2022). Je nepochybné, že šikanózneho zneužitia práva a obštrukcie sa v tomto konaní

dopustila žalovaná 1/ a z toho dôvodu mal súd v rozhodnutí spravodlivo použiť § 256 ods. 2 CSP.
Rozhodnutie súdu v III. výroku rozsudku o trovách konania nielenže nevychádza zo znenia § 257 CSP,
ale ani ďalšia jeho argumentácia neobsahuje také prvky, ktoré by viedli k naplneniu účelu tejto alebo
inej zákonnej normy o trovách konania. Základným účelom noriem o trovách konania je odškodniť
stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku opomenutia konania druhej, procesne neúspešnej
strany. Takýmto opomenutím nie je len nezaplatenie dlhu alebo nevydanie veci, ale aj zneužitie práva

a obštrukcie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Preto je rozhodnutie súdu výsledkom zjavne
nesprávneho právneho posúdenia, čo viedlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu
a obsahovo zhodného práva na spravodlivé súdne konanie.

9. Žalovaná 1/ samostatný odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne

vyjadrila a uviedla, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí, poukazovala na to, že si neuplatnila voči žalobcovi
nárok vzájomnou žalobou. Podľa žalovanej 1/ sú tvrdenia žalobcu o zdržiavaní súdneho konania
žalovanou 1/ nepravdivé. Ihneď po obdržaní znaleckého posudku sa žalovaná 1/ písomne vyjadrila, že
viac nemá záujem stať sa jedinou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a súhlasí s ich predajom.
Podľa žalovanej 1/ nie sú dané dôvody na prelomenie všeobecného pravidla, že v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zásade nikto nemá nárok na náhradu trov konania, ak na
to nie sú osobitné dôvody, pretože toto konanie má povahu iudicium duplex a všetci spoluvlastníci majú
postavenie žalobcu aj žalovaného zároveň. Preto žalovaná 1/ navrhovala, aby bolo odvolanie žalobcu
v celom rozsahu ako nedôvodné zamietnuté.

10. K odvolaniu žalobcu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie
aj žalovaná 3/, ktorá uviedla, že žiadnym spôsobom nezavinila začatie súdneho konania, pretože
súhlasila s mimosúdnym návrhom žalobcu na vyriešenie veci spoločným postupom voči žalovanej 1/,
v súlade s výzvou žalobcu zo dňa 28.10.2021 na odpredaj podielov (žalobcu, žalovanej 3/ a žalovaného
2/) žalovanej 1/ ako majoritnej spoluvlastníčke sporných nehnuteľností. Žalobca žalovanú 3/ pred

podaním žaloby nevyzval na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom predaja
nehnuteľnosti tretím osobám, ani ju nevyzval na spoločný postup žalobou voči žalovanej 1/. Keďže
teda žalobca podal žalobu, v ktorej navrhuje iný spôsob vyporiadania ako navrhoval žalovanej 3/ v
súvislosti s predžalobnou výzvou, konal nehospodárne (R 31/1972). Žalovaná 3/ už vo svojom vyjadrení
k žalobe zo dňa 24.03.2022 vo veci náhrady trov konania uplatnila návrhy, aby ak aj žalobca mal

úspech v spore, tak v zmysle § 257 CSP pre dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nepriznal žalobcovi
náhradu trov konania voči žalovanej 3/, a teda v tejto časti jeho návrh zamietol; resp. bez ohľadu na
výsledok sporu zároveň žiadala, aby súd podľa § 256 ods. 2 CSP, zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania vo vzťahu žalovanej 3/ v celom rozsahu. Hoci žalovaná 3 počas celého súdneho konania
aktívne navrhovala, resp. súhlasila s akýmkoľvek spôsobom efektívneho a hospodárneho ukončenia

predmetného súdneho konania, do ktorého sa svojimi vyjadreniami aktívne zapájala, žalovanej 3/
vznikli vysoké náklady na trovy konania, ktoré nijako nezavinila, v podobe trov právneho zastúpenia,
ako aj trov znaleckého dokazovania v neúmerne vysokej výške 350 eur pripadajúcej na žalovanú 3/,
pričom žalovaná 3/ ani nepredložila návrh na znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností a ktoré znalecké dokazovanie bolo na návrh žalobcu, okrem dokazovania na určenie

všeobecnej hodnoty nehnuteľností, rozšírené aj o ďalšie otázky, s celkovou súdom priznanou výškou
znalečného ustanovenému znalcovi Ing. Kristiánovi Szekeresovi PhD. v sume 1034,64 eura. S ohľadom
na všetky okolnosti prípadu a v snahe vyhnúť sa ďalším trovám konania, žalovaná 3/ nepodala osobitne
odvolanie voči výroku III. rozsudku, ktorým by žiadala zmenu rozhodnutia o náhrade trov konania vo svoj
prospech. Žalovaná 3/ navrhovala, aby odvolací súd rozsudok vo výroku III. o trovách konania potvrdil.

Ak by súd zmenil výrok III. rozsudku o trovách konania, tak žiadala, aby súd priznal náhradu trov konania
aj žalovanej 3/. Pre prípad, že by súd na základe odvolania žalobcu zmenil výrok III. rozsudku a priznal
výhradne žalobcovi náhradu trov konania, tak iba voči žalovanej 1/ na základe zavinenia v zmysle §256 ods. 2 CSP, t.j. v žiadnom ohľade nemôže byť procesné spoločenstvo na strane žalovaných vo veci
náhrady trov konania žalobcovi pripočítané solidárne v neprospech žalovanej 3/.

11. K vyjadreniu žalovanej 3/ k odvolaniu žalobcu podala písomné vyjadrenie žalovaná 1/, pričom uviedla
rovnaké skutočnosti, ako v podanom odvolaní. Podľa žalovanej 1/ v tomto konaní nie sú dané dôvody na
prelomenie všeobecného pravidla, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v zásade nikto nemá nárok na náhradu trov konania, ak na to nie sú osobitné dôvody, pretože toto
konanie má povahu iudicium duplex a všetci spoluvlastníci majú postavenie žalobcu aj žalovaného

zároveň. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

12. K odvolaniu žalobcu a písomným vyjadrenia žalovaných 1/ a 3/ podal prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie žalovaný 4/. Uviedol, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania,
v celom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou súdu v napadnutom rozsudku. Žalobca žalovaného
4/ pred podaním žaloby nevyzval na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom

uplatňovaným v rámci žaloby. Žalobcove konanie v súvislosti s podaním žaloby bez predchádzajúceho
oslovenia žalovaného 4/ sa preto javí ako nehospodárne a neúčelné. Tu žalovaný 4/ poukazoval na R
31/1972. Mal za to, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je špecifický charakter konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spočívajúci v tom, že súd nie je viazaný žalobným návrhom.
Súd v tomto prípade koná a rozhoduje v rámci zákonom danej postupnosti bez ohľadu na prípadnú

zhodnú vôľu strán sporu, a keďže rozhodnutie vo veci samej v podstatnej časti závisí na odbornom
posúdení, nie je na mieste rozhodovať o náhrade trov podľa pomeru úspechu strán sporu tak, ako
na to správne poukázal taktiež konajúci súd v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené mal
žalovaný 4/ za to, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné a navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému 4/ náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

14. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany nepodali.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/
a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok
vo výroku III. o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmeniť.

16. Pretože výroky I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva neboli napadnuté odvolaním žiadnej zo sporových strán, je v týchto častiach rozsudok
súdu prvej inštancie právoplatný a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na napadnutý rozsah preskúmavaného
rozhodnutia, jeho odôvodnenie v tejto časti a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť,

či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim rozhodnutie
o trovách konania v zmysle § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán daného sporového konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nárok na náhradu trov konania nepriznal.

18. Súd prvej inštancie nepriznanie nároku na náhradu trov konania odôvodnil špecifickosťou konania

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom súd nie je viazaný žalobným návrhom.
Žalobca v podanom odvolaní s takýmto rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania nesúhlasil,
dôvodil tým, že jednak mu súd prvej inštancie nedal priestor, aby sa k takémuto spôsobu rozhodnutia
o trovách konania mohol vyjadriť a tiež tým, že súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil, pretožežalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, trovy konania zavinila svojím postojom v spore žalovaná
1/, ktorá pôvodne so žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
predajom spoločnej veci nesúhlasila, keď presadzovala nárok nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho

výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Svoj
nárok však po vykonanom znaleckom dokazovaní na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
zmenila, teda zavinila trovy konania, ktoré žalobcovi v tomto spore vznikli.

19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2

CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
V zmysle zásady úspechu vo veci, je neúspešná strana sporu povinná nahradiť v spore úspešnej strane
trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané,
odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva. Náhrada trov konania totiž vyplýva z povahy sporového konania, keď strany sporu stoja proti
sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy

nahradené od protistrany. Úspech vo veci je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania.
Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto
okolnostisplnené,strananemánanáhradutrovkonanianárokavynaloženétrovyznášatrvalezosvojho.

20. Zásada procesnej zodpovednosť za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,

ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Procesné zavinenie v zmysle § 256 CSP sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej

zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania
v dôsledku späťvzatia žaloby (celkom alebo čiastočne), pričom v tom prípade môže exitovať zavinenie
buď na strane žalobcu (napr. ak vzal žalobu späť bez dôvodu), alebo na strane žalovaného (napr.
dobrovoľné uhradenie pohľadávky).

21. Výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie ust. § 257 CSP negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

22. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti,
ktoré pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ust. § 257 CSP však

nezakladá voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto
často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo tejto procesnej situácie. Súd pri

aplikácii tohto ustanovenia skúma aj dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby, postoj strán v konaní,
plnenie si ich procesných povinností.

23. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci aplikácia ust. §
257 CSP súdom prvej inštancie na vzťah žalobcu a žalovanej 1/ dôvodná nebola, naopak, voči žalovanej

1/ bolo potrebné zohľadniť úspech žalobcu v danom civilnom sporovom konaní.

24.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žežalobcasažaloboupodanoudňa07.01.2022domáhalzrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k daným nehnuteľnostiam spôsobom, aby súd nariadil
predaj nehnuteľností a výťažok z predaja sa rozdelil medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti

ich spoluvlastníckych podielov. Už v žalobe dôvodil, že reálne rozdelenie danej nehnuteľnosti nie je
možné, ako ani jej prikázanie do výlučného vlastníctva majoritnej spoluvlastníčke žalovanej 1/, a to
vzhľadom na jej sociálnu situáciu. Žalobca preukázal, že výzvou zo dňa 28.10.2021 (č. l. 5 spisu) vyzval
žalovanú 1/, so súhlasom žalovaných 2/ a 3/, na zrušenie a vzájomné vyporiadanie tohto podielovéhospoluvlastníctva, a to buď za náhradu (13.500 eur za podiel 3/10-ín), alebo predajom nehnuteľnosti.
Žalovaná podľa listu zo dňa 10.11.2021 (č. l. 6 spisu) súhlasila so zrušením spoluvlastníctva, ale
nesúhlasila s výškou požadovanej náhrady a navrhovala náhradu vo výške 2.000 eur za podiel 1/10-

iny. Ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ adresoval žalobca
pred podaním žaloby aj žalovanému 4/ (č. l. 7 spisu), avšak bez odozvy. Z obsahu spisu tiež vyplýva,
že žalovaná 1/ previedla dňa 07.02.2022 darovacou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel na daných
nehnuteľnostiach na svoju dcéru, na základe čoho žalobca podal v danej veci návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie vyhovel a uznesením č. k. 26C/1/2022-28 zo dňa

14.03.2022 uložil žalovanej 1/ povinnosť do právoplatného skončenia konania vo veci samej sa zdržať
nakladania so svojím spoluvlastníckym podielom na daných nehnuteľnostiach. Žalovaná 1/ vo svojich
písomných vyjadreniach v priebehu konania (napr. vyjadrenie zo dňa 04.03.2021 č. l. 42 spisu, zo
dňa 22.04.2022 na č. l. 105 spisu, zo dňa 10.11.2022 na č. l. 192 spisu) navrhovala, aby súd prikázal
predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a zaviazal ju zaplatiť každému spoluvlastníkovi
sumu 2.000 eur za podiel 1/10 a zároveň poprela tvrdenie žalobcu o jej zlej finančnej situácii. Žalovaný

4/ v spore uvádzal, že má záujem o odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu za primeranú náhradu
(napr. vyjadrenie z 21.03.2022, č. l. 71 spisu). Žalovaná 3/ navrhovala v konaní zrušenie podielového
spoluvlastníctva nariadením jeho predaja a rozdelením výťažku podľa spoluvlastníckych podielov
(napr. vyjadrenie z 24.03.2022, č. l. 84 spisu). Ostatné strany však zásadne nemali námietky proti
prikázaniu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej 1/, avšak za primeranú náhradu v prípade

preukázania jej solventnosti (napr. vyjadrenie žalovaného 4/ na č. l. 110 spisu, vyjadrenie žalovanej
3/ na č. l. 116 spisu, vyjadrenie žalobcu na č. l. 162 spisu). Vzhľadom na postoj žalovanej, bolo
vo veci nariadené znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, aby bolo
možné stanoviť výšku náhrady za spoluvlastnícke podiely ostatných podielových spoluvlastníkov. Vo
veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 55/2023 znalca Ing. Kristiána Szekeresa, PhD., ktorým

bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na 99.300,- eur. Žalovaný 4/ predložil tiež súkromný
znalecký posudok č. 109/2023 Ing. Petra Bátoryho, ktorým bola ohodnotená hodnota podielu 1/10 na
predmetných nehnuteľnostiach vo výške 26.200,- eur. Po doručení predložených znaleckých posudkov,
žalovaná 1/ písomným vyjadrením zo dňa 28.08.2023 (č. l. 374 spisu) oznámila, že zmenila názor na
predmetné nehnuteľnosti a mení svoje stanovisko tak, že súhlasí s predajom nehnuteľností a následným

rozdelením utŕženej sumy medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Znalci Ing. Kristián Szekeres,
PhD. a Ing. Peter Bátory boli vypočutí na pojednávaní dňa 09.11.2023. Na tomto pojednávaní žalovaná
1/ po výsluchoch znalcov uviedla, že po realizácii znaleckých dokazovaní a najmä vzhľadom na výšku
všeobecnej hodnoty nehnuteľností stratila záujem na tom, aby boli prikázané do jej výlučného vlastníctva
asúhlasí,abybolipredanézatrhovúcenu.Ozrušeníavyporiadanídanéhopodielovéhospoluvlastníctva

bolo potom rozsudkom súdu prvej inštancie rozhodnuté tak, že podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené
a bol nariadený predaj predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi
strany sporu. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci medzi podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností

nebola sporná otázka zrušenia podielového spoluvlastníctva, s čím všetci podielový spoluvlastníci
súhlasili, rozchádzali sa v spôsobe jeho vyporiadania. Žalobca od začiatku navrhoval zrušenie tohto
podielového spoluvlastníctva a nariadenie predaja nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja sa
rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov. Ešte pred podaním žaloby na
súd, sa žalobca, so súhlasom žalovaných 2/ a 3/ obrátil na žalovanú 1/ s tým, že jej navrhoval

možnosť odkúpiť ich spoluvlastnícke podiely, prípadne predaj danej nehnuteľnosti, resp. predaj
ich spoluvlastníckych podielov žalovanému 4/. Žalovaná 1/ so žalobcom navrhovaným spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nesúhlasila, predovšetkým sa jej nepozdávala požadovaná
výška náhrady za spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov, ktorú by im mala vyplatiť. Po
podaní žaloby žalovaná 1/ so žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania daného podielového

spoluvlastníctva naďalej nesúhlasila, zaujala stanovisko, že sa chce stať výlučnou vlastníčkou sporných
nehnuteľností a ostatných podielových spoluvlastníkov vyplatí, pričom popierala tvrdenia žalobcu
o svojej nesolventnosti. Preto bolo nevyhnutné vykonávať vo veci znalecké dokazovanie za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Na základe právneho úkonu žalovanej 1/ – darovacej
zmluvy, ktorou sa snažila previesť svoj počas súdneho konania, bolo tiež potrebné vo veci nariadiť

neodkladnéopatrenie.Žalovaní2/až4/sožalobcomnavrhovanýmspôsobomvyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva súhlasili. Po predložení znaleckých posudkov vo veci a výsluchu znalcov žalovaná 1/
svoje stanovisko zmenila a uviedla, že o nehnuteľnosti nemá záujem a súhlasí s ich predajom. Z tohtodôvodu pristúpil súd k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v poradí tretím spôsobom
v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ.

26. Odvolací súd má z postoja žalovanej 1/ pred začatím súdneho sporu a v jeho priebehu za
to, že žalovaná 1/ dôsledne nezvážila svoje možnosti ohľadom výplaty spoluvlastníckych podielov
ostatných podielových spoluvlastníkov z aktuálnej všeobecnej hodnoty daných nehnuteľností, ktorú
podľa všetkého podcenila, v dôsledku čoho po predložení znaleckých posudkov v konaní uviedla, že
o nehnuteľnosti viac nemá záujem a s predajom súhlasí. Ostatní podieloví spoluvlastníci od začiatku

s predajom nehnuteľností a s rozdelením výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov
súhlasili. Žalovaná 1/ ako majoritná spoluvlastníčka však s týmto nesúhlasila. Preto ak žalobca chcel
dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva, nezostávalo mu iné, ako sa
so svojou žalobou obrátiť na súd. Žalovaní 2/ až 4/ s podanou žalobou v podstate súhlasili a pokiaľ
by žalovaná 1/ netrvala na svojom výlučnom vlastníctve, nemuselo k podaniu žaloby na súd vôbec
dôjsť, resp. vo veci mohlo byť rozhodnuté bez nákladného znaleckého dokazovania a výsluchu znalcov,

v podstate na prvom pojednávaní, prípadne formou súdneho zmieru. Pokiaľ však žalovaná trvala na
prikázaní veci do jej výlučného vlastníctva, súd viazaný poradím spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v ust. § 142 ods. 1 OZ, musel vykonávať dokazovanie ohľadom splnenia podmienok
pre v poradí prednostný druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

27. Odvolací súd má preto za to, že v danom prípade je v celom rozsahu použiteľný záver Najvyššieho
súdu SR z 26.07.2012 v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 10/2012, podľa ktorého „Ak podielový spoluvlastník
dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu
spresnetakýmspôsobomvyporiadania,naakomsamárnepokúšalsdruhýmspoluvlastníkomdohodnúť

a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (rovnako R
54/1973, pozn.).

28. Žalobca v danom prípade dosiahol v celom rozsahu výsledok, ktorý sledoval podanou žalobou.
Žalovaní 2/ až 4/ s návrhom žalobcu súhlasili a nebyť žalovanej 1/, nemuselo k súdnemu sporu

vôbec dôjsť. Žalovaná 1/ až v priebehu konania, po tom, čo vyšlo najavo aká je všeobecná hodnota
nehnuteľností uviedla, že o nehnuteľnosti nemá záujem. Znamená to, že svoju obranu voči žalobe
žalobcu dostatočne neuvážila, avšak vzhľadom na jej postoj bol žalobca, ale aj žalovaní 2/ až 4/ nútení
viesť predmetný súdny spor, hoci ho v podstate bolo možné skončiť aj zmierom.

29. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, môže ktorýkoľvek spoluvlastník
požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto
nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd povinný

postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia (§ 142 OZ), pritom nie je viazaný žalobným návrhom,
anivzájomnýminávrhmisporovýchstrán,pokiaľideospôsobvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
(§ 216 ods. 2 CSP). Spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami totiž určujú hmotnoprávne predpisy (§
142 OZ). Súd teda môže podielové spoluvlastníctvo strán vyporiadať aj iným spôsobom než navrhujú,
pretože vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa týka obidvoch strán (tzv. iudicium duplex). Môže

tiež rozhodnúť o primeranej náhrade (§ 142 ods. 1 OZ) v inej výške, než strany požadujú, alebo zriadiť
vecné bremeno (§ 142 ods. 3 OZ), aj keď to nikto nenavrhoval.

30. Z zásade nebol preto nesprávny poukaz súdu prvej inštancie na špecifický charakter konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom súd nie je viazaný žalobným návrhom

a rozhoduje v rámci zákonom danej postupnosti spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
avšak v každom prípade musí súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vyhodnotiť aj
individuálne okolnosti daného prípadu, a to predovšetkým postoj strán pred začatím a v priebehu
civilného sporového konania, najmä pokiaľ ide o ústretový prístup strán sporu, ktorý vedie k možnému
konsenzuálnemu vyriešeniu sporu.

31. V danom prípade však žalovaná svojim postojom pred a po začatí konania nevytvorila priestor na to,
aby vec mohla byť či už mimosúdne, alebo konsenzuálne v súdnom konaní vyriešená bez vzniku trov.
V spore potom bolo po vykonaní dokazovania rozhodnuté v súlade s návrhom žalobcu, ktorý podporovaliaj ostatní žalovaní. V predmetnom sporovom konaní ani nebol dôvod, aby súd rozhodol vo veci inak,
ako navrhoval žalobca, preto nebola dôvodná úvaha súdu prvej inštancie o tom, že rozhodnutie súdu
v danej veci nezáviselo od vôle sporových strán. Medzi stranami sporu od počiatku nebol spor o potrebe

zrušenia daného podielového spoluvlastníctva, nebol spor ani o tom, že nehnuteľnosti nie sú reálne
deliteľné, väčšina spoluvlastníkov súhlasila s predajom nehnuteľností, iba žalovaná 1/ nedôvodne trvala
na prikázaní jej nehnuteľností do výlučného vlastníctva, keď tento svoj postoj v priebehu konania po
znaleckom dokazovaní zmenila. Priebeh daného sporového konania preto nenaznačuje možnosť, aby
o náhrade trov konania bolo možné v danom prípade rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá

na náhradu trov konania právo, pretože v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešnej strane sporu dané nie sú.

32. Ako uviedol Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23.06.2022, i konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa
na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania
rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto
konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy.

33. V danej veci práve prístup žalovanej 1/ viedol k tomu, že podielovým spoluvlastníkom vznikli náklady

súdneho konania pri vyporiadavaní ich spoluvlastníctva. Základným účelom noriem o náhrade trov
konania, je odškodniť procesne úspešnú stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku postoja
druhej, procesnej neúspešnej strany sporu.

34. Zásada úspechu sa teda vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania

podielového spoluvlastníctva. Je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu
predísť tým, ak by sa dohodla na vyporiadaní. Je potom škodná tým, že v dôsledku jej postoja musel
o veci rozhodovať súd, čím nielen sebe, ale aj protistrane spôsobila súdne trovy.

35. V danom sporovom konaní potom na základe porovnania žalobného petitu žalobcu s výrokom,

ktorým súd rozhodol vo veci samej, mal plný procesný úspech v spore žalobca.

36. Bolo však potrebné zohľadniť aj tú osobitnú okolnosť prípadu, že žalovaní 2/ až 4/ so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva spôsobom navrhovaným žalobcom súhlasili. Podľa
tvrdenia žalobcu, súhlas žalovaných 2/ a 3/ mal žalobca dokonca už pred začatím konania. Znamená

to, že žalovaní 2/ až 4/ vystupovali vo vzťahu k vyporiadaniu daného spoluvlastníctva konštruktívne. Na
ich strane nie je ani zavinenie trov vykonávaného znaleckého dokazovania. Avšak v spore, v ktorom
ide o nútené (zároveň nerozlučné) procesné spoločenstvo (§ 77 a § 78 CSP), je potrebné zohľadniť, že
títo nevystupovali na strane žalobcu, nepripojili sa k jeho žalobnému návrhu, ale vystupovali na strane
žalovaných. Nárok na náhradu trov konania má pritom iba strana sporu voči protistrane. Žalovaným 2/

až 4/ teda proti žalovanej 1/ v žiadnom prípade nárok na náhradu trov konania nevzniká. Avšak odvolací
súd má za to, že vo vzťahu k žalovaným 2/ až 4/ bolo potrebné v predmetnej právnej veci zohľadniť
ich prístup pre mimosúdne alebo konsenzuálne vyriešenie veci, a preto v rámci rozhodovania o trovách
konania na strane žalovaných ich záväzok na náhradu trov konania posúdiť medzi nimi ako delený s tým,
že vo vzťahu k žalovaným 2/ až 4/ je aplikácia ustanovenia § 257 CSP pokiaľ ide o náhradu trov konania

žalobcu na mieste.

37. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov
žalobcov, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, ktorým sa domáhal, aby mu súd vo vzťahu
k žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov daného sporového konania v plnom rozsahu, bolo dôvodné.

38. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku III. o trovách
konania v zmysle § 388 CSP zmenil a o nároku na náhradu trov daného sporového konania rozhodol
tak, že žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu a voči žalovaným 2/ a 4/ žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zmysle § 257

CSP nepriznal.

39. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu so svojim
odvolaním vo vzťahu k žalovanej 1/ úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ plnú náhradu trov
tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/31/2024
28Co/31/2024-
2322200074
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).