Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88Cb/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124237246
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6124237246.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu ENTEPS, s. r. o., IČO: 44 605 498, so sídlom Horné Naštice 207,
956 41 Horné Naštice, právne zastúpeného JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Nám. sv.
Anny 361/20, 911 01 Trenčín, proti žalovanému Železničné stavby, a.s. Košice, IČO: 31 714 421, so
sídlom Južná trieda 66, 040 01 Košice, právne zastúpenému Vojčík & Partners, s.r.o., IČO: 36 866 563,
so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, o zaplatenie 40 483,06 eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalovaný nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na

Okresnom súde Banská Bystrica dňa 21. februára 2024, domáhal v konaní začatom podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom
konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 40 483,06 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 12,00 % ročne zo sumy 26 963,38 eur od 30. decembra 2023 do zaplatenia,
súrokomzomeškaniavovýške12,50%ročnezosumy2302,80eurod30.januára2024dozaplateniaa
s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 11 216,88 eur od 30. januára 2024 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zo súm, ktoré za práce vykonané pre žalovaného (odvoz a zhodnotenie
odpadu) vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXX zo 14. novembra 2023 vo výške 96 963,38 eur,
splatnou 29. decembra 2023, faktúrou č. XXXXXX z 28. novembra 2023 vo výške 2 302,80 eur, splatnou
29. januára 2024, a faktúrou č. XXXXXX z 28. novembra 2023 vo výške 11 216,88 eur, splatnou 29.

januára 2024, uhradil žalovaný iba časť dlžnej sumy, pričom na nasledujúce výzvy na úhradu zvyšnej
časti dlhu v celkovej výške 40 483,06 eur žalovaný nereagoval.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o dielo z 23. júna 2021,
Zmluvu o dielo z 2. mája 2022, Objednávky služieb z 24. júla 2023 a z 9. novembra 2023, Faktúru č.
XXXXXX zo 14. novembra 2023, Súpis vykonaných prác zo 14. novembra 2023, Faktúru č. XXXXXX

z 28. novembra 2023, Súpis vykonaných prác z 23. novembra 2023, Faktúru č. XXXXXX z 28. novembra
2023, Súpis vykonaných prác z 24. novembra 2023, Upomienku č. XXXXXXX z 8. januára 2024,
Upomienku č. XXXXXXX z 23. januára 2024 a Pokus o zmier z 8. februára 2024.

4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 11. marca 2024 vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 26. marca 2024 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným

odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.5. Podaný odpor žalovaný odôvodnil tým, že žalobou uplatnená pohľadávka zanikla jednostranným
započítaním pohľadávok, ktoré mal žalovaný voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia,

vzniknutého žalobcovi tým, že žalovaný mu uhradil faktúry č. XXXXXX, A. XXXXXX B. A. XXXXXX,
každú splatnú dňa 6. marca 2023 a znejúcu na sumu 12 000,00 eur (t.j. spolu 36 000,00 eur), napriek
tomu, že mu neboli dodané žiadne služby, a vo zvyšnom rozsahu 4 483,06 eur úhradou žalovaného
dňa 25. marca 2024.

6. Žalobca v podaní z 23. júla 2024 v súlade s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a súčasne sa vyjadril
k podanému odporu žalovaného. V replike uviedol, že listom z 13. marca 2024 a z 20. marca 2024
odmietol započítanie pohľadávok zo strany žalovaného. Zároveň súdu oznámil, že žalovaný po vydaní
platobného rozkazu žalobcovi platbami v dňoch 26. marca 2024 a 28. marca 2024 uhradil sumu
v celkovej výške 40 483,06, ktorá zodpovedá istine v plnej výške.

7. Dňa 25. júla 2024 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom
konaní Mestskému súdu Košice ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

8. V duplike žalovaný oznámil súdu, že o úhrade zostatku nároku žalobcu v rozsahu príslušenstva

prebiehajú medzi stranami mimosúdne rokovania.

9. Podaním z 22. októbra 2024 žalobca z dôvodu, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného
k úhrade dlžnej sumy, vrátane úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia, vzal žalobu v celom
rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Zároveň, s poukazom na už uhradené trovy právneho

zastúpenia navrhol, aby súd nezaviazal na náhradu trov konania žiadnu zo strán. Žalobca tiež požiadal
o vrátenie zaplateného súdneho poplatku.

10. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. októbra 2024, žalovaný vyjadril v súvislosti so
späťvzatím žaloby súhlas s rozhodnutím o trovách konania tak, ako navrhol žalobca.

11. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu z 22. októbra 2024, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť,
a tak prejavil vôľu o tejto ďalej nekonať, súd, postupujúc podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146
ods. 1 a ods. 2 CSP, rozhodol tak, že konanie zastavil (výrok I.). Súd si nevyžiadal súhlas žalovaného s

takýmto procesným postupom, pretože akékoľvek jeho stanovisko k späťvzatiu žaloby by s ohľadom na
znenie ustanovenia § 146 ods. 1, druhá veta, CSP nemalo vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania
žiadnu relevanciu, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
alebo pojednávanie, a zároveň, v predmetnej veci nejde ani o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP. V zmysle uvedeného
ustanovenia súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť
za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom. Jediná situácia, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby zaviní z procesného
hľadiska žalovaný, nastáva v prípade, že žalovaný sa počas sporového konania zachová v intenciách

žalobného návrhu. Inak povedané, keď je požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním)
žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. V takom prípade má žalobca podľa § 256 ods.
1 CSP právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Z procesného hľadiska teda zavinil zastavenie
konania v prejednávanej veci žalovaný, keďže počas konania plnil žalobcovi to, čo bolo predmetom
sporu, v priamej príčinnej súvislosti s čím vzal žalobca žalobu späť. Žalobca má preto nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si náhradu trov konania

neuplatnil z dôvodu, vyplývajúceho zo späťvzatia žaloby, t.j. že všetky nároky boli medzi stranami sporu
vysporiadané, pričom sám navrhol, aby súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán
sporu, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovaný

ako strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania nemá na náhradu trov konania právo (II. výrok).

21. Záverom súd len pre úplnosť uvádza, že žalobca zaplatil za podanú žalobu súdny poplatok vo
výške 1 214,00 eur. Späťvzatím žaloby pred prvým pojednávaním vzniká poplatníkovi nárok na vrátenie
kráteného súdneho poplatku (§ 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a

poplatku za výpis z registra trestov – ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"). O vrátení kráteného
súdneho poplatku súd však nemôže rozhodnúť spolu s rozhodnutím o zastavení konania pre späťvzatie
žaloby v jednom rozhodnutí. Proti uzneseniu o zastavení konania pre späťvzatie žaloby je prípustné
odvolanie [§ 357 písm. a) CSP], z ktorého dôvodu o ňom môže rozhodnúť len sudca (a nie vyšší
súdny úradník) (§ 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v účinnom znení). V konaní

podľa zákona o súdnych poplatkoch, a teda aj v konaní o vrátení kráteného súdneho poplatku podľa
§ 11 ods. 3 a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, koná a rozhoduje (len) vyšší súdny úradník (§ 14
ods. 4 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch). Keďže konať a rozhodnúť o zastavení konania pre
späťvzatie žaloby môže len sudca a o vrátení súdneho poplatku len vyšší súdny úradník, je vylúčené
rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku už v rozhodnutí o zastavení konania pre späťvzatie žaloby,

vydanom sudcom. O vrátení kráteného súdneho poplatku tak rozhodne súd, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (pre úplnosť možno dodať, že skôr,
ako bude súdne konanie právoplatne skončené, nemôže vzniknúť dôvod na vrátenie súdneho poplatku
pre zastavenie konania).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a) CSP, § 362 ods. 1 CSP].

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.