Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/192/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201592
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201592.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. X, XXX XX E., právne zastúpeného: DLMU Malý
s. r. o., IČO: 55 643 876, so sídlom: Cukrová 14, 811 08 Bratislava, za ktorú koná Mgr. Jakub Malý,
advokátakonateľ,protižalovanému:ÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky,IČO:
54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Bratislava,
odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava), za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ URBICOM, a.s., IČO: 35 713 402, so sídlom: Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02

Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s. r. o., IČO: 45 235 929, so sídlom:
Česká 7, 831 03 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Peter Dobrovodský, advokát a konateľ, 2/ Slovenská
národná galéria, IČO: 00 164 712, so sídlom: Riečna 199/1, 815 13 Bratislava, právne zastúpeného: Mgr.
Andrej Gunár, advokát, so sídlom: Panenská 13, 811 03 Bratislava, 3/ Quam s. r. o., IČO: 36 737 631,
so sídlom: Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, 4/ Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom: Primaciálne námestie 1, 811 01 Bratislava, 5/ RENTIER, a.s.,
IČO: 34 150 463, so sídlom: Rigeleho 1, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/53905/ZAD zo
dňa 21.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky
č. OU-BA-OVBP2-2018/53905/ZAD zo dňa 21.09.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému Úradu
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/ súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu
trov konania.

IV. Ďalším účastníkom konania v rade 3/, 4/ a 5/ súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania v rade 1/ ako stavebník podal dňa 14.04.2014 návrh na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Paulínyho ul., Bratislava“ na pozemku registra„C“ KN parc. č. XXX/X, v katastrálnom území F. G., a to podľa § 39, § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Stavebný zákon“). Potom, ako bol návrh ďalšieho účastníka konania v rade 1/ doplnený podaniami

z 25.06.2014, 22.08.2014 a 15.10.2014, Mestská časť Bratislava – Staré Mesto ako príslušný stavebný
úrad a prvostupňový orgán (ďalej aj „stavebný úrad“) oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom
začatie konania, a to Oznámením č. 4077/46123/2014/STA/Klo-OZNP zo dňa 21.10.2014.

2. Stavebný úrad v predmetnom administratívnom (územnom) konaní vydal dňa 16.01.2018 pod

č. 2175/49110/2017/STA/UR-Gal rozhodnutie o umiestnení stavby 1435 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky
na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti
rozhodnutia pre novostavbu „Polyfunkčný objekt Paulínyho ul., Bratislava“, na pozemku registra „C“ KN
parc. č. XXX/X, v katastrálnom území F. G., s prípojkami inžinierskych sietí aj na pozemkoch registra
„C“ KN parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X v katastrálnom

území F. G., a to pre navrhovateľa ďalšieho účastníka konania v rade 1/ tak, ako je zakreslené
v situačnom výkrese – koordinačnej situácii, tvoriacom neoddeliteľnú prílohu č. 1 rozhodnutia. Stavebný
úrad zároveň určil konkrétne podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby (architektonické
a urbanistické podmienky), požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých subjektov a požiadavky
vyplývajúce z chránených území, ochranných pásiem alebo ich blízkosti, ktoré sú presne špecifikované

vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, a vysporiadal sa aj s námietkami účastníkov konania.
Prvostupňovýorgánvuskutočnenomkonanípopreskúmanípredloženéhonávrhunavydanieúzemného
rozhodnutia, podaného ďalším účastníkom konania v rade 1/ dňa 14.04.2014, dospel k záveru, že
uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy chránené Stavebným zákonom ani ďalšími predpismi,
preto rozhodol podľa § 39, § 39a Stavebného zákona a návrhu vyhovel.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Okresný úrad Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „odvolací orgán“ alebo „pôvodný žalovaný“) rozhodol dňa 21.09.2018
rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/53905/ZAD (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Správny poriadok“) odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktoré
považoval za vecne správne, rovnako tak jeho postup, ako aj právne posúdenie veci. Odvolací orgán
po tom, ako si zabezpečil stanoviská v súlade s § 140b ods. 6 Stavebného zákona, konštatoval, že boli
dostatočným spôsobom zabezpečené procesné práva účastníkov konania, pre vydanie rozhodnutia o
umiestnení predmetnej stavby boli dané zákonné dôvody a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v

súlade so zákonom. Odvolacie námietky považoval za neopodstatnené.

II.
Žaloba

4.Všeobecnousprávnoužaloboupodanoudňa12.11.2018naKrajskýsúdvBratislave(ďalejlen„krajský
súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia
pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu a zároveň žiadal

o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že pôvodný žalovaný nepostupoval v predmetnom
konaní v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Vysvetlil, že stavebnému úradu

sám predložil svetlotechnický posudok zo dňa 09.02.2016 vypracovaný spoločnosťou STASYS, spol.
s r.o., ktorého úlohou bolo posúdiť vplyv navrhovanej stavby z hľadiska preslnenia podľa STN
(slovenský technická norma – pozn. správneho súdu). V zmysle tohto posudku je navrhovaná stavba
v rozpore s legislatívnymi požiadavkami podľa STN, a tým aj podľa príslušných právnych noriem, keďže
realizáciou navrhovanej stavby bude prekročený schválený uhol vonkajšieho tienenia v priestoroch

s trvalým pobytom osôb v oproti stojacej polyfunkčnej budove. Zo strany stavebného úradu bol pritom
zabezpečený iný znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou O.P.EXPERT, s.r.o., na základe ktorého
bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, pričom stavebný úrad sa nezaoberal posudkom spoločnosti
STASYS,spol.sr.o.zodňa09.02.2016.Odvolacíorgántotoprvostupňovérozhodnutiepotvrdil.PosudokSTASYS, spol. s r.o. zo dňa 09.02.2016 podľa žalobcu mal byť braný do úvahy, mala byť daná možnosť
spracovateľom posudkov vyjadriť sa navzájom, resp. pri značnej diskrepancii posudkov mal pôvodný
žalovaný zaobstarať ďalší znalecký posudok, ktorý by takúto diskrepanciu odstránil.

6. Žalobca ďalej poukázal na to, že mu nebol doručený žiaden z dokumentov uvádzaných v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplývalo, že záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Bratislava hlavné mesto, vydané v tomto konaní, zostalo v platnosti. Tvrdil, že takýmito
informáciami nedisponuje a má za to, že zo strany pôvodného žalovaného neboli predložené dôkazy,

teda nebolo preukázané, že tieto tvrdenia sa zakladajú na pravde. Konaním pôvodného žalovaného tak
došlo k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku (povinnosť úzkej súčinnosti s účastníkmi konania).

7. Vzhľadom na uvedené žalobca napadnuté rozhodnutie označil za nezákonné, nakoľko neboli podľa
neho splnené podmienky pre jeho vydanie, keďže ku dňu vydania rozhodnutia zostala sporná otázka,
či navrhovaná stavba je alebo nie je v súlade s legislatívnymi požiadavkami, nakoľko existujú dva

rôzne posudky, medzi ktorými je značná diskrepancia. Táto diskrepancia nebola v stavebnom konaní
odstránená a pôvodný žalovaný sa s ňou nezaoberal dostatočne, čím došlo k porušeniu zákonných
ustanovení, podľa ktorých je okrem náležitého zistenia skutkového a právneho stavu veci potrebné
vysporiadať sa s každou relevantnou skutočnosťou a s každým relevantným vyjadrením účastníkov
konania vo veci.

8. Žalobca ďalej vytýkal, že v administratívnom konaní vzniesol námietku k odbornému stanovisku
k vplyvu stavby na zastavateľnosť susediaceho pozemku, ktorej podstatou boli nedostatky tohto
stanoviska najmä vo vzťahu k záväznej regulácii, pričom pôvodný žalovaný sa počas celého konania
k tejto námietke nijakým spôsobom nevyjadril a nezaujal k nej žiadne stanovisko. Žalobca bol toho

názoru, že pôvodný žalovaný sa k tejto námietke mal vyjadriť a zanedbaním tejto povinnosti založil vadu
odôvodnenia rozhodnutia.

9. Žalobca zhrnul, že ak by stavebník začal s výstavbou navrhovanej stavby, vznikla by žalobcovi
a ostatným vlastníkom susediacich objektov škoda tým, že výstavba, ktorá nespĺňa technické

požiadavky, by výrazne znehodnotila nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okolí navrhovanej stavby,
nakoľko tieto by neboli presvetlené, a takéto konanie by spôsobilo ujmu na zdraví obyvateľov žijúcich
v susediacich objektoch. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu trpí vadami podľa § 191 ods. 1 písm.
c), písm. e), písm. g) SSP, teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

III.

Vyjadrenie pôvodného žalovaného

10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným
krajskému súdu dňa 23.01.2019. Uviedol, že odvolací orgán podrobne a v celom rozsahu preskúmal

prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup prvostupňového orgánu v konaní, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, spolu s predloženým spisovým materiálom, ako aj dôvody uvádzané v podanom odvolaní,
pričom dospel k záveru, že nie je dôvod na jeho zmenu ani zrušenie. Zdôraznil, že bol zachovaný
postup podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona, pričom Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Bratislava hlavné mesto (ďalej len „RÚVZ“) ani Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej

len „ÚVZ“) nevideli dôvody na zmenu svojich záväzných stanovísk a z ich vyjadrení nevyplynula potreba
zabezpečenia tretieho znaleckého posudku tak, ako to žiadal žalobca. Pôvodný žalovaný poukázal na
to, že obsah záväzného stanoviska je záväzný pre všetkých vrátane odvolacieho orgánu, pokiaľ sa
nepreukáže opak, a v súvislosti s jeho zmenou je prípustná obnova konania. Zdôraznil, že stavebný úrad
posúdil svetlotechnické podmienky navrhovanej stavby v súčinnosti s dotknutým orgánom tak, že stavba

vyhovuje osobitným predpisom. Dotknutý orgán, ktorého obsah záväzného stanoviska bol v odvolaní
napadnutý, je odborným garantom posúdenia takých námietok, ktoré smerujú voči osobitnému predpisu,
ktorý v konaniach podľa Stavebného zákona chráni a spolupodieľa sa na správnom rozhodnutí veci.
Tvrdenia žalobcu sa preto nezakladajú na pravde. Zhrnul, že preskúmavané rozhodnutia boli vydanév súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a jej správneho právneho
posúdenia, pričom boli riadne odôvodnené a zároveň boli v dostatočnej miere zabezpečené procesné
práva všetkých účastníkov konania vrátane žalobcu. Vzhľadom na uvedené pôvodný žalovaný navrhol

žalobu zamietnuť.

11. Replika žalobcu nebola podaná.

12. V zmysle § 1 ods. 1, § 2, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,

stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024
a v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších
predpisov prešli kompetencie okresných úradov v sídle kraja na úsekoch územného plánovania a
stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne
úrady. Správny súd preto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky

(Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava), ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako
žalovaný.

IV.
Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

13. Na základe žiadosti podanej dňa 30.01.2019 bol uznesením krajského súdu č. k. 6S/192/2018-81
zo dňa 08.03.2019, právoplatným dňa 18.03.2019, do konania pribratý ďalší účastník konania v rade 1/.

14. Uznesením správneho súdu č. k. BA-6S/192/2018-132 zo dňa 24.06.2024, právoplatným
31.08.2024, boli do konania pribratí ďalší účastníci konania v rade 2/ až 5/.

15. Ďalší účastník konania v rade 1/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa
04.04.2019. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prezentovanými vo vyjadrení

pôvodného žalovaného, a že k ostatným námietkam sa vyjadrí až po nahliadnutí do spisu.

16. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v rade 2/ bolo správnemu súdu doručené dňa 16.08.2024.
Účastník sa stotožnil so správnou žalobou a dodal, že v prípade preukázania porušenia zákona
navrhuje žalobe vyhovieť. Poukázal na skutočnosť, že počas stavebného konania v tejto veci si nemohol

uplatňovať všetky práva, nakoľko mu neboli doručované rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán
zvolil postup doručovania formou verejnej vyhlášky, pričom od počiatku bolo zrejmé, že stavba sa
nachádza v jeho bezprostrednej blízkosti. Komunikácia s navrhovateľom v stavebnom konaní prebiehala
iba neformálne, bola zohľadnená len časť požiadaviek, avšak takýto postup vzhľadom na to, že stavba
sa bude priamo opierať o jeho nehnuteľnosť, je podľa neho nesprávny a nesúladný s platným právom.

17. Ďalší účastník konania v rade 3/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa
10.09.2024, v ktorom vyslovil súhlas so stanoviskom pôvodného žalovaného. Zároveň oznámil, že
pozemok, ktorý je územným konaním dotknutý, bol spolu s projektovou dokumentáciou predaný dňa
13.01.2021.

18. Ďalší účastník konania v rade 1/ podaním doručeným správnemu súdu dňa 10.11.2024 oznámil,
že došlo k postúpeniu projektu navrhovanej stavby na inú osobu, a teda ďalší účastník konania v rade
3/ podľa jeho názoru nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom. Ako prílohu svojho podania
predložil kúpnu zmluvu z 13.01.2021, výpis z Obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností.

V.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

22. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

23.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

24. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení

všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

26. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo

na náhradu ďalších trov konania.

27. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

28. Podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona
smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko
k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie
spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného

stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

29. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o

území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným

orgánom.

30. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebnýúrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

31. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení

stavbysivodôvodnenýchprípadochstavebnýúradmôževyhradiťpredloženiepodrobnejšíchpodkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

32. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

33. Podľa § 3 ods. 5 (veta prvá) Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

34. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

35. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

38. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

39. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal

Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedenápred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/192/2018, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-6S/192/2018.

40. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, §
13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu
dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je
potrebné zrušiť.

41. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.11.2024.

42. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, ktorými bolo rozhodnuté o umiestnení stavby -
Polyfunkčného objektu na Paulínyho ulici v Bratislave, na pozemku registra „C“ KN parc. č. XXX/X
v katastrálnom území F. G.. Žalobca v správnom súdnom konaní namietal dotyk na jeho subjektívnych
právach tým, že ako vlastník susednej nehnuteľnosti (bytu v bytovom dome, situovanom na parcele

registra „C“ KN č. XXX/X v katastrálnom území F. G., ktorá parcela je v priamom susedstve s parcelou
registra „C“ KN č. XXX/X určenou na umiestnenie navrhovanej stavby) bude obmedzovaný na svojich
vlastníckych právach výrazným znehodnotením vlastnenej nehnuteľnosti, a to najmä absentujúcim
presvetlením obytnej budovy a možnými zdravotnými následkami z toho vyplývajúcimi. Žalobca
v žalobnej argumentácii sformuloval viacero žalobných dôvodov, ktoré zaradil pod § 191 ods. 1 písm. c),

písm.e),písm.g)SSP.Správnysúd,viazanýrozsahomadôvodmižaloby(§134ods.1SSP),prihliadnuc
na obsah žaloby a vymedzenie žalobných dôvodov v súlade s § 55 ods. 3 SSP, však z obsahu správnej
žaloby identifikoval aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a súčasne dospel k záveru
o existencii vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

43. V prvom rade správny súd upriamuje pozornosť na to, že územné konanie má svoj účel, ktorý
je vymedzený Stavebným zákonom. Hoci územné rozhodnutie vydané v územnom konaní je časovo
obmedzené a priamo nezakladá právo stavebníka začať stavbu aj realizovať, ako správne uviedol
v napadnutom rozhodnutí pôvodný žalovaný, jeho výsledok v podobe určenia stavebného pozemku,
umiestnenia stavby na ňom, určenie podmienok na umiestnenie stavby a ďalších požiadaviek na

súladnosť so zákonom, ani dopad na subjektívne práva dotknutých osôb, nemožno bagatelizovať.
V územnom konaní sa posudzujú podmienky pre umiestnenie stavby ako základný predpoklad pre
ďalšie konania a rozhodnutia, predovšetkým stavebné a kolaudačné, ktoré priamo vedú k realizácii
a následnému užívaniu stavby. Stavebným zákonom upravená logická postupnosť, súslednosť krokov,
z ktorých každý predstavuje predstupeň k ďalšiemu, má svoj význam. Každý z týchto krokov predstavuje

dôležitú súčasť jedného celku, keďže ich výsledkom je vznik a začlenenie inovatívneho prvku (stavby) do
existujúceho územia, pričom tento prvok má potenciál zasahovať do vlastníckych a iných práv fyzických
a právnických osôb v jeho blízkosti. Územné konanie je prvým v súslednosti krokov, nie však menej
dôležitým. Správne orgány sú aj v tomto konaní povinné dôsledne dodržiavať všetky zásady správneho
konania, zisťovať skutočný stav veci a dodržiavať práva účastníkov konania.

44. Podstatou žalobcom vznesených námietok bola otázka dokazovania v nadväznosti na predložené
svetlotechnické posúdenia v predmetnom konaní a tiež vysporiadanie sa s námietkami žalobcu
uplatnenými v odvolacom konaní.

45. Z obsahu odvolania podaného žalobcom na stavebný úrad dňa 15.02.2018 vyplýva, že žalobca
stavebnému úradu predložil svetlotechnický posudok zo dňa 09.02.2016, ktorého úlohou bolo posúdiť
vplyv navrhovanej stavby na existujúce priestory s trvalým pobytom osôb v susednej budove D. X, na
pozemku parc. č. XXX/X, z hľadiska preslnenia podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie a z hľadiska
denného osvetlenia podľa STN 73 0580-1, 2 Denného osvetlenia budov. Žalobca v odvolaní poukázal

na to, že zo záverov uvedeného posudku vyplýva, že stavba je navrhnutá v rozpore s legislatívnymi
požiadavkami podľa znenia čl. 4.4 STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov, a tým aj podľa ustanovenia
§ 6, § 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecnýchtechnických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), a že realizáciou navrhovanej
stavby bude prekročený schválený uhol vonkajšieho tienenia 42° v priestoroch s trvalým pobytom

osôb v oproti stojacej polyfunkčnej budove D. X, na pozemku parc. č. XXX/X. Žalobca vytýkal, že
stavebný úrad sa nijakým spôsobom nevysporiadal s predloženým posudkom, pričom prvostupňové
rozhodnutie, vyjadrenia a stanoviská v rámci tohto konania vychádzali len z posudku vypracovaného
spoločnosťou O.P.EXPERT, s.r.o. Žalobca mal za to, že ním predložený posudok je vysoko odborný
a neexistuje dôvod na jeho neakceptáciu. Stavebný úrad podľa žalobcu nijakým spôsobom neodôvodnil,

prečo predložený posudok založil do spisu bez akéhokoľvek vyjadrenia, resp. zaujatia stanoviska
k nemu, zvlášť, ak je v ňom konštatovaný rozpor s legislatívnymi požiadavkami. Žalobca v odvolaní
uzavrel, že vzhľadom na tieto skutočnosti je podľa jeho názoru prvostupňové rozhodnutie nezákonné,
nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Ku dňu jeho vydania totiž zostala sporná otázka
súladu stavby s legislatívnymi požiadavkami, nakoľko existujú dva rôzne posudky, medzi ktorými je
značná diskrepancia, ktorá v konaní nebola odstránená a stavebný úrad sa ňou nezaoberal, čím došlo

k porušeniu ustanovení Stavebného zákona a Správneho poriadku, podľa ktorých je okrem náležitého
zistenia skutkového stavu a právneho stavu veci potrebné vysporiadať sa aj s každou relevantnou
námietkou účastníkov konania.

46. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že v jeho písomnom podaní zo dňa 11.02.2016,

doručenom stavebnému úradu dňa 12.02.2016, vzniesol námietku č. 4, týkajúcu sa odborného
stanoviska k vplyvu stavby na zastavateľnosť susediaceho pozemku, ktorej podstatou bola prípustnosť
a súlad so záväznou reguláciou (existujúcim územným plánom zóny) a porušenie princípov rovnakého
zaobchádzania, ochrany vlastníckeho práva a limitov zásahov výkonu vlastníckeho práva, vrátane
poškodzovania ľudského zdravia nad mieru ustanovenú zákonom. Žalobca mal za to, že stavebný úrad

sa k tejto námietke nevyjadril a nezaujal k nej žiadne stanovisko, hoci tak urobiť mal, a zanedbaním tejto
povinnosti založil vadu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

47. Správny súd preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že s uvedenými námietkami sa
pôvodný žalovaný nevysporiadal vôbec, resp. nedostatočne.

48. Úlohou pôvodného žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo preskúmať napadnuté prvostupňové
rozhodnutie stavebného úradu v celom rozsahu a prípadne odstrániť vytýkané nedostatky
prvostupňového konania (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), ten však túto svoju povinnosť nesplnil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací prieskum vykonal len formálne,

nevysporiadal sa so zásadnými otázkami vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to ani
s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli základom odvolacieho prieskumu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil všeobecnými a nekonkrétnymi závermi a tvrdeniami, založenými na citácii právnych
predpisov, zhrnutí skutkového stavu a na citácii zabezpečených vyjadrení v rámci postupu podľa § 140b
ods.6Stavebnéhozákona,pričomdostatočne,resp.vôbecnereflektovalnaodvolacienámietkyžalobcu,

ktorý ako jediný podal odvolanie v danej veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa sústreďuje
v prevažnej miere na skutočnosti, ktoré neboli sporné a neboli odvolaním ani namietané, a naopak
otázkam, ktoré v predmetnom konaní sporné a problematické boli, nedáva relevantný priestor, čo vedie
správny súd k záveru o nedostatku dôvodov, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené.

49. Žalobca v odvolacom konaní poukazoval na diskrepanciu (protichodnosť záverov) dvoch
predložených svetloznaleckých posudkov, konkrétne:
- posudku spoločnosti O.P.EXPERT, s.r.o. (spracovateľa A. B. D., H.) č. 001/13/OP z marca 2016
označeného ako „Vplyv stavby na denné osvetlenie a preslnenie okolitých objektov, Predbežné
vyjadrenie k podmienkam dennej osvetlenosti a insolácie vo vnútorných priestoroch vlastného objektu“

a jeho revidovaného znenia - Revízia 01 z 11/2016, záverom ktorého bol súlad navrhovanej stavby
s ustanoveniami STN a povoleným uhlom zatienenia 42° vo vzťahu k okolitým objektom. Zadávateľom
tohto posudku a jeho predkladateľom stavebnému úradu bol ďalší účastník konania v rade 1/ spoločnosť
URBICOM, a.s. (stavebník);
-posudkuspoločnostiSTASYS,spol.sr.o.(spracovateľaA.A.C.,A.I.C.)č.S160201zodňa09.02.2016

označeného ako „Svetlotechnický posudok“, záverom ktorého bol nesúlad navrhovanej stavby (vo
vzťahu k dennému osvetleniu) s legislatívnymi požiadavkami podľa STN a vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
Podľa posudku realizáciou navrhovanej stavby bude prekročený schválený uhol vonkajšieho tienenia42° v priestoroch s trvalým pobytom osôb v oproti stojacej budove Paulínyho 1 na pozemku par. č. 246/1.
Zadávateľom posudku a jeho predkladateľom bol žalobca.

50. Odvolací orgán (pôvodný žalovaný) sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal tak, že vo vzťahu
k svetlotechnickým podmienkam si vyžiadal v súlade s § 140b ods. 6 Stavebného zákona stanoviská
RÚVZ i ÚVZ, ktorých závery v napadnutom rozhodnutí odcitoval, a následne bez toho, aby sa bližšie
zaoberal hodnotením dôkaznej situácie a formuloval vlastné skutkové a právne úvahy, sa priklonil
k znaleckému posudku, znejúcemu v neprospech žalobcu (posudok spoločnosti O.P.EXPERT, s.r.o.).

Pôvodný žalovaný nereflektoval na skutočnosť, že dvoma rôznymi účastníkmi konania, ktorých záujmy
v danom územnom konaní mali protichodný charakter (na jednej strane záujem stavebníka na vydaní
územného rozhodnutia ako predpokladu pre realizáciu ním navrhovanej stavby, na strane druhej
záujem žalobcu na ochrane svojich vlastníckych a iných práv, ktoré mali byť umiestnením navrhovanej
stavby dotknuté), boli predložené dve úplne protichodné posúdenia (závery) vo vzťahu k zachovaniu
podmienok na denné osvetlenie obytnej budovy (bytového domu na Paulínyho ulici 1), a tým aj

legislatívnych podmienok vo vzťahu k plneniu technických noriem a vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ako
ďalších predpokladov pre vydanie územného rozhodnutia, pričom povinnosť posúdiť tieto skutočnosti
vyplýva správnemu orgánu najmä z ustanovenia § 37 ods. 2 Stavebného zákona.

51.OdvolacíorgánbezďalšiehoprevzalzáveryposudkuspoločnostiO.P.EXPERT,s.r.o.anevysporiadal

sa s protichodnosťou záverov v posudku spoločnosti STASYS, spol. s r.o., najmä posúdením možnosti
dať vypracovať tretí - nezávislý (kontrolný) znalecký posudok napríklad znaleckým ústavom, za
účelom splnenia povinnosti zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady
pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 Správneho
poriadku). Správny súd poukazuje na to, že hoci je v územnom konaní dokazovanie čiastočne

obmedzené s ohľadom na jeho charakter (§ 37 Stavebného zákona), znalecké posudky sú jedným zo
základných dôkazných prostriedkov predpokladaných Správnym poriadkom (§ 34 ods. 2 Správneho
poriadku), preto je potrebné k nim v tomto zmysle aj pristupovať. Absencia vysporiadania sa s oboma
znaleckými posudkami odvolacím orgánom znamená zároveň absenciu riadneho vysporiadania sa so
skutkovým stavom danej veci a so základnými otázkami dokazovania, čo zakladá vadu nedostatku

dôvodov, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Správny súd v tejto súvislosti považuje za
podstatné, že posudok predložený žalobcom spoločnosti STASYS, spol. s r.o. bol orientovaný výlučne
na nehnuteľnosť žalobcu, kým posudok stavebníka od spoločnosti O.P.EXPERT, s.r.o. sa týkal všetkých
okolitých stavieb a jeho závery sú vo vzťahu k nim zovšeobecnené, pričom ani táto skutočnosť nebola
správnym orgánom v odvolacom konaní vyhodnotená.

52.Postupsprávnehoorgánupodľa§140bods.6StavebnéhozákonaazabezpečenievyjadreniaRÚVZ
a ÚVZ o tom, že tieto orgány zotrvávajú na svojich záväzných stanoviskách, považuje súd za správny. To
však nemožno konštatovať o ďalšom postupe pôvodného žalovaného, ktorý odvolací prieskum zúžil len
na povinnosť podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona, opomínajúc, že odvolacie námietky nesmerovali

len proti obsahu záväzných stanovísk, ale najmä voči vykonanému dokazovaniu a jeho hodnoteniu.
Pôvodný žalovaný svoju zákonnú povinnosť vykonať dokazovanie (§ 34 ods. 4 Správneho poriadku)
a povinnosť vykonané dokazovanie hodnotiť podľa svojej vlastnej úvahy, všetky dôkazy zvlášť, aj v ich
vzájomných súvislostiach (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), preniesol na RÚVZ a ÚVZ, odvolávajúc sa
na záväznosť stanovísk nimi predložených, o ktoré sa v napadnutom rozhodnutí opieral. Správny súd

podotýka, že tieto orgány, aj keď sú povinné sa vyjadrovať k otázkam, spadajúcim do ich kompetencie,
nie sú oprávnené robiť závery ku skutočnému stavu veci v konkrétnom administratívnom konaní
a nahrádzať tak činnosť správnych orgánov. Záväzné stanovisko v zmysle § 140b ods. 1 Stavebného
zákona je na účely konaní podľa Stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny
úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, pričom „postavenie

dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení
stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na
skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa
nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné
stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana

vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému,
jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať...“ (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo/87/2014 zo dňa 24.02.2016). „...Dotknutý orgán z
hľadiska oblasti svojej pôsobnosti podáva záväzné stanoviská, z ktorých stavebný úrad pri rozhodovanívychádza. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom
povolenej voľnej úvahy správneho orgánu ... dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy
špecializujúcesanaoblasť,ktorájeužmimorámcapôsobnostistavebnéhoúraduaibazichodôvodnení

je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem...“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 4Sžk/3/2018 zo dňa 05.03.2019, časť bodu 52.). Zohľadniť subjektívne práva a s tým
súvisiace námietky účastníkov konania v kontexte vykonaných dôkazov i samotného účelu územného
konania je však povinný až správny orgán rozhodujúci v administratívnom konaní a táto povinnosť
prislúcha výlučne jemu. V predmetnej veci sa však pôvodný žalovaný obmedzil len na konštatovanie,

že v súčinnosti s dotknutým orgánom dospel k záveru, že navrhovaná stavba nebude mať negatívny
vplyv na preslnenie a presvetlenie okolitej zástavby podľa STN, pričom nie je zrejmé, z čoho okrem
vyjadrení dotknutých orgánov v odvolacom konaní vychádzal, keď sa stotožnil s posudkom predloženým
stavebníkom.

53. Správny súd v tejto súvislosti osobitne poukazuje na záver, vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej

republiky v rozsudku sp. zn. 6Sžk/14/2019 zo dňa 20.05.2020 (časť bodu 70.), podľa ktorého „...záväzné
stanoviská slúžia ako podklad pre vydanie územného rozhodnutia. Záväzné stanoviská, ktoré boli
posudzovanéanamietanéúčastníkmiajvprejednávanejveci,nemožnonapadnúťsamostatnoužalobou
a preskúmať v súdnom prieskume, s poukazom na ustálenú judikatúru, preto obsah a skutočnosti
uvádzané v záväzných stanoviskách, ktoré sú premietnuté vo výroku a dôvodoch rozhodnutia

žalovaného,spojenéhosprvostupňovýmsprávnymrozhodnutím,súsúčasťouodôvodneniarozhodnutia
žalovaného, čo znamená, že žalovaný je povinný v dôvodoch svojho rozhodnutia nielen „bezhlavo“
prevziať obsah a argumenty uvádzané dotknutými orgánmi vo vydaných záväzných stanoviskách, ale
vysporiadať sa určite, konkrétne, dostatočne a logicky s argumentami účastníkov správneho konania,
ktoré závery týchto dotknutých orgánov, uvedené v záväzných stanoviskách, spochybňujú. V tomto

smere je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vydané vo veci samej (rozhodnutie
o vydaní územného rozhodnutia, stavebného povolenia na umiestnenie stavby, aj v prejednávanej
veci), bolo riadne odôvodnené a jeho odôvodnenie reflektovalo na argumenty účastníkov konania,
ktorí zákonnosť záväzných stanovísk spochybňujú. Nie je možné akceptovať, bez ďalšieho, názor
žalovaného, vyjadrený v rozhodnutí vo veci samej, ktorý poukazuje na závery záväzných stanovísk,

ktoré boli podkladmi pre vydanie rozhodnutia žalovaného bez toho, aby argumentačne, v odôvodnení
rozhodnutia, žalovaný zdôvodnil zákonnosť týchto záväzných stanovísk a riadne sa vysporiadal so
skutkovými a právnymi argumentami účastníkov konania, ktoré tieto záväzné stanoviská spochybňujú.
Pokiaľ rozhodnutie žalovaného vo svojich dôvodoch odkazuje iba na závery záväzných stanovísk
dotknutýchorgánov,bezďalšieho,niejemožnépovažovaťtakétorozhodnutiežalovanéhozadostatočne

zdôvodnené a konštatovať jeho zákonnosť. Kasačný súd zdôrazňuje, že stavebný úrad v konaní o
umiestnení stavby je nielen orgán, ktorému náleží len „zhromažďovanie“ predložených dokladov a
mechanické zachytenie ich obsahu vo vydávanom rozhodnutí, stavebnému úradu patrí aj povinnosť
posúdiť a vyhodnotiť, okrem iného, aj súlad predložených podkladov s právnymi predpismi, na ochrane
ktorých je verejný záujem, a to nielen vzhľadom na vznesené námietky účastníkov konania, ale

aj bez ohľadu na vznesené námietky. Takto je povinný správny orgán postupovať pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej ex offo, teda bez ohľadu na vznesené námietky účastníkov konania, avšak
pokiaľ konkrétne námietky účastníka konania spochybňujú zákonnosť vydaného záväzného stanoviska
dotknutého orgánu, je povinný v dôvodoch rozhodnutia sa s týmito argumentami účastníkov konania
riadne, argumentačne vysporiadať.“

54. Navyše správny súd poukazuje na to, že záväzné stanoviská a vyjadrenia RÚVZ a ÚVZ podané
v prvostupňovom a najmä v odvolacom konaní (list RÚVZ č. HŽP/5286/2018/M z 25.05.2018,
stanovisko ÚVZ z 30.08.2018), vychádzajú práve zo sporných znaleckých posudkov a reflektujú
na ich závery, teda sú nimi zároveň limitované. O to naliehavejšia bola potreba vysporiadania sa

s otázkou ďalšieho dokazovania. Za zásadné správny súd považuje, že ÚVZ (ako orgán nadriadený
RÚVZ) vo svojom stanovisku z 30.08.2018, vyžiadaného odvolacím orgánom v rámci postupu podľa
§ 140b ods. 6 Stavebného zákona, uviedol: „Porovnaním a hodnotením dvoch svetlotechnických
posúdení revidovaného posudku O.P.EXPERT, s.r.o. a posudku STASYS, spol. s r.o. Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky zistil, že rozdiel spočíva v započítaní, resp. nezapočítaní prekážok

viditeľných v sektore posudzovanej stavby (bydlisko A. C.), ktoré sú mimo parcelu stavebníka (stavba
Polyfunkčný objekt Paulínyho ul. Bratislava). Na postup pri hodnotení týchto prekážok nie je v súčasnosti
vypracovaný žiadny právny predpis či metodika (jestvuje len akési nepísané pravidlo nezapočítavania
vyššie spomínaných prekážok). Oba posudky tak v rozdielnosti ich obsahu a z neho vyplývajúcehozáveru nemajú právnu oporu v žiadnom právnom predpise, norme, preto nemožno žiadny z uvedených
posudkov považovať za nesprávny.“ V kontexte s uvedeným, keď sám dotknutý orgán, zotrvávajúci
na svojom záväznom stanovisku, nevylúčil správnosť žiadneho zo sporných posudkov, sa o to

viac javí záver pôvodného žalovaného v napadnutom rozhodnutí ako nepodložený a nedostatočne
odôvodnený. Odvolací orgán, napriek tomu, že sa opieral o predmetné stanovisko ÚVZ, nevysvetlil,
prečo nezohľadnil tak podstatný záver dotknutého orgánu, akým je absencia právneho predpisu či
metodiky vo vzťahu k posudzovaným otázkam, a z toho vyplývajúca absencia vecnej nesprávnosti
niektorého z posudkov. V nadväznosti na uvedené má potom nevysporiadanie sa s týmito otázkami

vlastnou úvahou odvolacieho orgánu a nedostatočné zdôvodnenie prijatých záverov o to výraznejší
dopad na práva účastníkov konania.

55. Správny súd ďalej zistil, že v napadnutom rozhodnutí chýba akékoľvek vyjadrenie pôvodného
žalovaného k námietke žalobcu, vznesenej v odvolacom konaní vo vzťahu k odbornému stanovisku
spoločnosti O.P.EXPERT, s.r.o. (spracovateľa A. B. D., H.) č. 001/13/OP z 20.08.2015, týkajúceho

sa zastavateľnosti susediaceho pozemku, a to aj v kontexte svetlotechnických podmienok (žalobcom
označená ako námietka č. 4). Ignorancia tejto námietky a absencia zaujatia stanoviska pôvodného
žalovaného k nej je o to závažnejšia, že jej obsahom bola skutočnosť, že sa s ňou nevysporiadal ani
prvostupňový orgán, ktorý tým podľa žalobcu založil vadu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací orgán, povinný preskúmať postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu

(avšak najmä so zreteľom na odvolacie námietky) a odstrániť jeho nedostatky, tak nesplnil svoju
povinnosť a v tomto smere prvostupňové rozhodnutie nepodrobil odvolaciemu prieskumu, resp. sa
k vytýkaným vadám nevyjadril, čím založil vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia aj v tejto časti. Správny
súd podotýka, že správny orgán nie je povinný vyhovieť každej námietke účastníka konania, ale je
povinný (s výnimkami stanovenými zákonom, napríklad § 37 ods. 3 veta druhá Stavebného zákona) sa

každou námietkou relevantne zaoberať, to znamená vyhodnotiť, či ide o námietku podstatnú, dotýkajúcu
sa subjektívnych práv účastníka konania, ktorý ju vzniesol, a v zmysle takéhoto vyhodnotenia k nej
potom zaujať adekvátne stanovisko, pričom ak túto povinnosť nesplní prvostupňový orgán, je v súlade so
zásadou jednotnosti prvostupňového a druhostupňového správneho konania povinný tak učiniť odvolací
orgán, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Správny súd tak v súlade so zásadou subsidiarity správneho

súdnictva poukazuje na to, že s námietkami účastníkov konania je v prvom rade povinný vysporiadať
sa správny orgán a až po vykonaní administratívneho prieskumu je možné pristúpiť k preskúmaniu
konkrétnych námietok v správnom súdnom konaní. Správny súd nie je povinný nahrádzať činnosť ani
povinnosti správnych orgánov.

56. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti, keďže neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Pôvodný žalovaný
napadnutým rozhodnutím nedal dostatočnú odpoveď na žalobcom vznesené námietky v odvolacom
konaní,hociišloonámietkypodstatné,týkajúcesarozsahuvykonanéhodokazovaniaajehohodnotenia,
a obmedzil sa len na všeobecné konštatácie, bez toho, aby konkrétnou úvahou reflektoval na

odvolacie námietky a komplexne ich posúdil, s ohľadom na zásadné rozpory medzi predloženými
svetlotechnickými posudkami a na vplyv navrhovanej stavby na zastavateľnosť susediaceho pozemku.
Správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a podľa § 191 ods. 4 SSP vec
vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho

súdu a je povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky a svoje rozhodnutie dostatočne
a presvedčivo odôvodniť.

57. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

58. K žalobnému dôvodu, spočívajúcemu v tom, že žalobcovi v odvolacom konaní neboli doručené

podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že tento žalobný dôvod, obsahovo
spadajúci pod § 191 ods. 1 písm. g) SSP (podstatné porušenie ustanovení o konaní s potenciálnym
vplyvom na zákonnosť vydaného rozhodnutia) nepovažoval za opodstatnený. Ustanovenie § 3 ods. 2
Správneho poriadku, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukazuje, priamo neukladá správnemu orgánu(žalovanému) povinnosť doručovať účastníkom konania podklady rozhodnutia. Ustanovenie § 3 ods. 2
Správneho poriadku, a v nadväznosti naň aj ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, expressis
verbis zakotvujú len povinnosť správneho orgánu umožniť účastníkom realizovať im prislúchajúce práva,

najmä právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Realizácia tohto práva však nie je priamo viazaná na
procesný úkon doručovania, ale predpokladá iniciatívu samotného účastníka, ktorý má za predpokladu,
že disponuje informáciou o prebiehajúcom konaní, možnosť najmä nahliadnuť do administratívneho
spisu, požiadať o informáciu o stave konania či vyhotoviť si fotokópie dokumentov z administratívneho
spisu. V predmetnej veci podal v rámci administratívneho (územného) konania odvolanie žalobca, ktorý

ako iniciátor odvolacieho konania disponoval informáciou o prebiehajúcom konaní a poznal obsah
odvolacích námietok i zákonom stanovený postup správnych orgánov (najmä § 140b ods. 6 Stavebného
zákona), teda toto svoje právo mohol bez prekážok realizovať v súčinnosti so správnym orgánom.
V súlade so zásadou, že práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), tak správny súd konštatuje,
že zo strany správneho orgánu nedošlo k porušeniu práv účastníka podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku
ani k takémuto porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by samo osebe malo vplyv na nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Podľa správneho súdu nie je opodstatnená ani tá časť žalobnej námietky,
ktorá smeruje k nepreukázanosti vyššie označených podkladov rozhodnutia, keďže tieto sú obsahom
administratívnehospisu.Podľanázorusprávnehosúdutaknedošloknaplneniužalobnéhodôvodupodľa
§ 191 ods. 1 písm. g) SSP. Navyše, vzhľadom k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci
žalovanému na ďalšie konanie žalobcovi bude opätovne umožnené realizovať všetky práva, ktoré mu

v administratívnom konaní prislúchajú.

59. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP, správny súd len dodáva,
že predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy,
z ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového stavu v danej veci

vychádzal, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, akými úvahami sa riadil
a ako sa vysporiadal s aplikáciou príslušných ustanovení na danú vec, čo však v prípade napadnutého
rozhodnutia žalovaného nemožno konštatovať v celom rozsahu. Preskúmavanie uvedených žalobných
dôvodov v tomto konaní by preto s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia
bolo predčasné. Vo vzťahu k skutkovému stavu správny súd ešte dodáva, že ak v súvislosti s vytknutými

nedostatkami a v kontexte so zásadou materiálnej pravdy bude v danej veci potrebné doplniť
dokazovanie (ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia), správny orgán tak učiní a následne všetky
dôkazy vyhodnotí komplexne, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti.

60. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda

nepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia
v zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných
rozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a tiež so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov
verejnej správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a nedostatky prvostupňového konania je
možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného.

61. O trovách konania vo vzťahu k úspešnému žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP,
keď tomuto účastníkovi v súlade so zásadou úspechu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
účelne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny
úradník samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ súd

priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v súlade s § 169 SSP, keďže týmto účastníkom
vznikli v konaní trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorá im bola uložená súdom, spočívajúca v
podaní vyjadrení k veci. Ďalším účastníkom konania v rade 3/ až 5/ správny súd právo na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko im v konaní v súvislosti s plnením uloženej povinnosti žiadne trovy nevznikli.
Správnysúdvovzťahukďalšímúčastníkomkonaniavrade1/až5/nezistilanidôvodyhodnéosobitného

zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné im priznať náhradu ďalších trov konania.

62. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.