Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27CbVO/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624201226
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1624201226.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina
10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Národná agentúra pre sieťové a elektronické
služby, Kollárova 8, 917 02 Trnava, IČO: 42 154 424, zast.: inLEGAL s.r.o., Kamenárska 17/A, 821 04
Bratislava, 2/ DITEC, a.s., Mlynské Nivy 55, 821 09 Bratislava, IČO: 31 385 401, zast. MENKE LEGAL
s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 799, v žalobe o určenie neplatnosti zmluvy,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2024 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
Zmluvy na zabezpečenie služieb migrácie pre Modul CEP na novú infraštruktúru, zabezpečenie služieb
prevádzkovej podpory a na úpravu a rozvoj Modulu CEP, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/ dňa 27. 4. 2023 (ďalej len „Zmluva“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16. 10. 2023, ktorý
tvorí jej neoddeliteľnú súčasť (ďalej len „Zmluva v znení dodatku č. 1“), z dôvodu, že žalovaní pristúpili

k uzatvoreniu zmluvy bez akéhokoľvek súťažného postupu, nedôvodne aplikovali priame rokovacie
konanie v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“), v dôsledku čoho bola zmluva uzatvorená v rozpore s týmto
zákonom, čo zakladá jej neplatnosť.

2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 18.07.2024 súdu podanie, ktorým zobral žalobu

späť. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 142/2024
Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej
siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o strategických investíciách), ktorým
došlo k zmene ZVO. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Zmluvy v znení jej
dodatku č. 1. Podľa ust. § 180 ZVO ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že
verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu,

koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode,
v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Skutočnosť, že
žalovaný 1/ svojim konaním porušil ZVO žalobca deklaroval rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX/X
zodňa21.12.2023,právoplatnýmtohoistéhodňa(ďalejlen„rozhodnutieUVO“),vktoromkonštatoval,že
žalovaný1/svojímkonanímporušil§10ods.1a§81písm.b) bod2a3ZVO,pričomtotoporušeniemalo
vplyv na výsledok verejného obstarávania. Dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických

investíciách,ktorýmdošlokvypusteniu§180ZVOvaktuálnomznení,ktorýupravovalpovinnosťžalobcu
podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s jeho ustanoveniami.Zákonom o strategických investíciách bolo do ZVO vložené prechodné ustanovenie § 187p ods. 5, ktoré
upravilo povinnosť žalobcu v prípade, že podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti
zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 ZVO a konanie nebolo právoplatne

skončené, vziať návrh späť. Vzhľadom na to, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy bol zo strany
žalobcu podaný podľa predpisov účinných do dňa účinnosti zákona o strategických investíciách, pričom
súdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne ukončené, vznikla žalobcovi ex lege povinnosť zobrať späť
dôvodne a na základe zákona podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy o poskytovaní služieb.

3. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že z dôvodov
hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na § 257
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že procesne nezavinil zastavenie konania,
pretože späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť
stanovil priamo zákonom o strategických investíciách. Žalobca sa domnieva, že vzhľadom na povahu
konania, ktoré začalo na základe splnenia si povinnosti žalobcu zo ZVO, by sa mal súd zaoberať

okolnosťami osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a žiadnej zo strán sporu náhradu
nepriznať. Žalobca je toho názoru, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju zákonnú
povinnosť a domnieva sa, že z uvedených dôvodov, a to bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by
práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Podľa
názoružalobcudôvodhodnýosobitnéhozreteľa,ktorýumožňujetrovykonaniastranámsporunepriznať,

spočíva najmä v povinnosti úradu ex lege podať návrh na určenie neplatnosti Zmluvy a zákonom o
strategickýchinvestíciáchdanejpovinnostizobraťtentonávrhspäť.Dôvodnosťnepriznanianáhradytrov
tohto súdneho konania stranám sporu v kontexte vyššie uvedených skutočností hodných osobitného
zreteľa, žalobca zakladá aj na ustálenej súdnej praxi v obdobných veciach.

4. Súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít (viď napr. Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 387/2019-60 zo dňa 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť
č. 9815/10), umožnil žalovaným vyjadriť sa k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania
a k prípadnej aplikácii § 257 CSP.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení súdu doručenom dňa 30.07.2024 vyjadril len svoj súhlas so späťvzatím
žaloby, k návrhu žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sa nevyjadril.

6. Žalovaný 2/ v podaní súdu doručenom dňa 01.08.2024 vyjadril svoj nesúhlas s návrhom žalobcu
na nepriznanie trov konania žiadnej zo strán. Žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú, domnieva sa,

že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keďže zo samotnej žaloby nie je zrejmé, na základe akej
dokumentácie žalobca dospel k záveru, že žalovaný 1/ si v predmetnom prípade absenciu hospodárskej
súťaže vytvoril sám, neopísal rozhodujúce skutočnosti spojené a absenciou hospodárskej súťaže,
ani neoznačil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný 2/ má za to, že žalobca by bol v konaní
neúspešný. Ani z rozhodnutia UVO nevyplýva, že by podmienky pre priame rokovacie konanie neboli

splnené, toto konštatuje len, že žalovaný 1/ podmienky na použitie priameho rokovacieho konania
nepreukázal, pričom žalovaný 2/ účastníkom tohto konania nebol a nemohol sa efektívne brániť.
Rozhodnutie UVO je podľa žalovaného 2/ pre súd irelevantné, nakoľko súd ním v zmysle § 193 CSP nie
je viazaný a toto nepredstavuje žiaden dôkaz v prospech žalobcu. Žalovaný 2/ sa napokon domnieva,
že pri uplatnení podania návrhu na určenie neplatnosti zmluvy je potrebné prihliadať aj na závažnosť,

na materiálny korektív zisteného porušenia ZVO tak, aby sa zároveň zohľadnila aj účelnosť využitia
predmetného inštitútu. Podľa žalovaného 2/ preto žalobca nie je v každom prípade zisteného rozporu
so ZVO povinný podať žalobu o neplatnosť zmluvy, avšak jej podanie závisí aj od voľnej úvahy žalobcu.
S poukazom na uvedené žalovaný 2/ uviedol, že s aplikáciou § 257 CSP nesúhlasí, nakoľko žalobca
nepreukázal,žebyžalobupodaldôvodne.Žiadal,abysúdzaviazalžalobcunaplnúnáhradutrovkonania

žalovaného 2/. Dňa 02.08.2024 žalovaný 2/ doručil súdu aj plnomocenstvo na zastupovanie v konaní
udelené právnemu zástupcovi dňa 31.07.2024.

7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Podľa § 180 ods. 1 a 2 ZVO účinného do 26.06.2024, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným
obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto
zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet
zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy

podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Na súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy
alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 a ods.14
rovnako a § 181 ods. 10 obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu je záujem úradu na
zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný vždy.

11. Podľa Čl. XI bod 33 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa § 180 vypúšťa.

12. Podľa Čl. XI bod 36 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa za § 187o
vkladá § 187p (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), ktorého odsek 5 znie: Ak
úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180
ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť.

13. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Vzhľadom na to,
že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu

podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez
posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov
by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.

14. Vzhľadom na zastavenie konania následkom späťvzatia žaloby žalobcom súd o návrhu žalovaného

1/ na spojenie veci zo dňa 04.07.2024 nerozhodoval.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo zásady, že v sporových konaniach vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri náhrade trov
konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,

ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, ku ktorému súd nedospel
z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

19. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe
zotrvať, navrhovať jej zmenu, prípadne ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup
žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov
konania podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP, prípadne podľa zásady za zavinenie

zastavenia konania podľa § 256 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť, primárne procesne
platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne
z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje
dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastaveniakonania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Konštatovanie
žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne a rovnako námietky žalovaného 2/ o tom, že žaloba
dôvodne podaná nebola, by boli pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola

žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k
dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V
predmetnej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne, zo
správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť. Z
uvedených dôvodov má súd za to, že je potrebné pričítať zavinenie na zastavení konania podľa § 256

ods. 1 CSP žalobcovi. V takom prípade by patril nárok na náhradu trov zastaveného konania žalovaným.

20.Žalovaný1/saknáhradetrovkonanianevyjadril,žalovaný2/žiadal,abysúdzaviazalžalobcunaplnú
náhradu trov konania žalovaného 2/. Žalobca v späťvzatí žaloby ohľadom náhrady trov konania navrhol
aplikovať ustanovenie § 257 CSP, tvrdiac, že späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu,
ale zákonodarcu, ktorý mu uložil povinnosť žalobu podať a následne zmenou úpravy povinnosť žalobu

vziať späť stanovil priamo zákonom o strategických investíciách. Súd preto na základe návrhu žalobcu
skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady

zodpovednosti za výsledok konania i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov

konania. Predpokladom jeho použitia je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia
výnimočnosti daného prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter
konkrétneho konania alebo konkrétnej situácie), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany. Použitie §
257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter

a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu.

22. Toto ustanovenie zakladá moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych
noriem, upravujúcich náhradu trov konania, vychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady
procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebo okolnosti na strane

účastníkov konania sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o
povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania preto prichádza do úvahy len výnimočne a musí sa
vykladať reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie

javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z
uvedených dôvodov preto ustálená judikatúra vyžaduje riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu
vodôvodnenírozhodnutiaonepriznanínáhradytrovkonania.Stranesporu,ktorámalavoveciúspech(aj
analogicky ktorá nezavinila zastavenie konania), nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného
ustanovenia § 257 CSP, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom

druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky,
či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, sp.
zn. III. ÚS 638/2016).

23.Vdanomprípadesúddospelkzáveruokumulatívnomnaplneníobochpodmienokpreaplikáciu§257
CSP, teda tak existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj existencie výnimočných okolností
na základe komplexného vyhodnotenia okolností vzniku a priebehu daného sporu. V prípade predmetnej
žaloby išlo o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžadovalo preukazovanie

naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýval priamo z osobitného právneho predpisu – zákona
o verejnom obstarávaní, pričom žaloba bola podaná žalobcom ako ústredným orgánom štátnej správy
pre verejné obstarávanie, ktorý k jej podaniu pristúpil po tom, čo pri výkone dohľadu nad verejným
obstarávaním právoplatne ustálil záver o uzavretí zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávanía následným podaním predmetnej žaloby splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 180 ZVO
(v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd). Pokiaľ žalovaný 2/ v tejto súvislosti
poukazuje na aplikáciu ustanovení § 181 ods. 7, 8, 9, 10 a 14 ZVO účinného ku dňu podania žaloby

tvrdiac, že žalobcovi nie vždy vzniká povinnosť žalobu podať a jej podanie závisí „od voľnej úvahy“
žalobcu, súd uvádza, že ide o ustanovenia korigujúce už súdne konanie o určenie neplatnosti zmluvy
stanovením prípadov, kedy súd zmluvu za neplatnú nevyhlási, nie žalobcovu povinnosť žalobu podať.
Osobou oprávnenou podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 ods. ZVO účinného v čase
podania žaloby bol Úrad pre verejné obstarávanie, a teda žalobca, pričom v zmysle ustálenej judikatúry

toto oprávnenie bolo jeho obligáciou, ktorá v zásade neumožňovala Úradu, ak zistí, že došlo k porušeniu
zákona, rozhodnúť sa, či žalobu podá alebo nie. Ak teda v čase podania žaloby Úrad pri výkone dohľadu
nad verejným obstarávaním zistil, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore
so zákonom uzavrela zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej
zmluve alebo rámcovej dohode, bol povinný podať návrh na určenie jej neplatnosti súdom. ZVO účinný
ku dňu podania žaloby dokonca jej podanie Úradu umožňoval aj bez toho, aby kvalifikovane začal

alebo meritórne ukončil konanie vykonávané v rámci jeho dohľadu. V priebehu konania došlo k zmene
právnej úpravy, keď dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým
došlojednakkvypusteniu§180ZVO,upravujúcehopovinnosťÚradupodaťnávrhnaurčenieneplatnosti
tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s ustanoveniami ZVO, a zároveň k vloženiu prechodného
ustanovenia § 187p ods. 5 do ZVO, ukladajúceho povinnosť Úradu v prípade, že podal podľa predpisov

účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods.
1 ZVO a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať takýto návrh späť. V nadväznosti na uvedenú
zmenu relevantnej právnej úpravy, ktorá nastala v priebehu konania pred rozhodnutím súdu o merite
sporu zákonom o strategických investíciách, tak došlo zo strany žalobcu späťvzatím žaloby k splneniu
povinnosti vyplývajúcej z dikcie ustanovenia § 187p ods. 5 ZVO. Ak aj žalovaný 2/ namietal, že nie je

dôvod na aplikáciu § 257 CSP nakoľko žalobca nepreukázal, že by jeho žaloba bola podaná dôvodne,
súd dodáva, že ako už bolo vyššie uvedené, súd nepristúpil k meritórnemu preskúmavaniu dôvodnosti
žaloby ako takej, pretože pri doručenom späťvzatí žaloby posudzuje súd len či súd dané procesné
dôvodynazastaveniekonaniaavčastináhradytrovkonaniaposudzujezavineniezazastaveniekonania
zprocesnéhohľadiska.Vrámcirozhodovaniaoaplikáciiust.§257CSPzohľadňujeokolnostiosobitného

zreteľa, ktorými sú osobné, sociálne, finančné a iné pomery strán sporu. S touto námietkou žalovaného
2/ sa tak súd nestotožnil. Vyššie uvedené skutočnosti v danej veci teda súd súhrnne kvalifikoval
ako skutočnosti predstavujúce kumulatívne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP.

24. Pre úplnosť súd na záver v súvislosti so žiadosťou žalovaného 2/ o náhradu trov konania poukazuje
na špecifickosť jeho konania v súvislosti s vynakladaním trov konania. Žalovaný 2/ totiž v konaní právne
zastúpený nebol. Súd mu žalobu na vyjadrenie nedoručil. K prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného
2/ jeho právnym zástupcom došlo až dňa 31.07.2024, t.j až po tom, ako mu bolo zo strany súdu doručené
späťvzatie žaloby žalobcom, a to dňa 23.07.2024 spolu s oznámením, že má možnosť sa k aplikácii

ust. § 257 CSP v danej veci vyjadriť. Do tohto momentu súd so žalovaným 2/ nekonal a žalovanému 2/
žiadne trovy konania v súvislosti s týmto konaním ani nevznikli. Po prevzatí právneho zastúpenia došlo
zo strany žalovaného 2/ k jedinému úkonu v konaní - podaniu zo dňa 01.08.2024, v ktorom uvádzal
dôvody nedôvodnosti žaloby, hoci so spätzatím žaloby súhlasil. Pri doručení svojho vyjadrenia pritom
žalovaný 2/ neplnil ani povinnosť vyplývajúcu z výzvy súdu, pretože súd ho na vyjadrenie nevyzval, ale

mu len umožnil, aby sa v lehote 10 dní k uvedenému vyjadril. V tomto podaní žalovaný 2/ žiadal, aby bol
žalobca zaviazaný na náhradu trov konania a nesúhlasil s aplikáciou ust. § 257 CSP. Trovami konania sú
pritom všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva. Výdavok možno vo všeobecnosti považovať za odôvodnený
vtedy, ak bol zapríčinený nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho

cieľa. Teda nepriznanie náhrady trov konania žalovaného 2/ sa nejaví ako neprimeraná tvrdosť alebo
v rozpore s dobrými mravmi.

25. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal nakoľko dospel k záveru, že hoci žalovaný 1/ a 2/ by mali nárok na náhradu trov

konania podľa § 256 ods. 1 CSP, sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne
nárok na náhradu trov konania oprávnenej strane neprizná v zmysle § 257 CSP.26. Súd na podporu svojich záverov týkajúcich sa dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257
CSP zároveň odkazuje tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave prijaté s rovnakými závermi v
obdobných právnych veciach (v súvislosti so zastavením konania v nadväznosti na zmenu relevantnej

právnej úpravy v priebehu konania pred právoplatným rozhodnutím súdu o merite sporu novelizáciou
ZVO účinnou od 31.03.2022), napr. uznesenie sp. zn. 3CobVO/1/2022 zo dňa 22.06.2022, sp. zn.
3CobVO/3/2021zodňa24.05.2022,sp.zn.3CobVO/3/2022zodňa24.05.2022,sp.zn.7CobVO/1/2023
zo dňa 20.09.2023.

27. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujemožnépodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručeniapísomnenaOkresný
súd Malacky.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.