Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12C/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520206372
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1520206372.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., zastúpeným Advokátska kancelária JUDr. Olejár,
s.r.o., so sídlom Mnoheľova 839/10, 058 01 Poprad, IČO: 47 253 070, proti žalovanej: A. G. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., zastúpeným AL legal, s.r.o., so sídlom Šafárikovo
námestie7,81102Bratislava,IČO:51778904,ozrušeniespoločnéhonájmukdružstevnémubytu,takto

r o z h o d o l :

I. Súd r u š í právo žalobcu a žalovanej na spoločný nájom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa
na 6. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, na ul. D. E. X G. F. – H., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX,
vedeným Okresným úradom F., pre okres F. V, obec F.. H., katastrálne územie H., ktorého výlučným

vlastníkom je Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 05 Bratislava.

II. Súd u r č u j e , že byt bude naďalej užívať žalovaná, ako výlučná nájomníčka a členka družstva.

III. Žalobca je p o v i n n ý byt vypratať najneskôr do 30 dní odo dňa zabezpečenia bytovej náhrady,
a to náhradného ubytovania zo strany žalovanej po právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Bratislava V dňa 28.10.2020, sa žalobca voči žalovanej
domáhal zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 6.
poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, na ul. D. E. X G. F. – H., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX,
vedeným Okresným úradom Bratislava, pre okres F. V, obec F.. H., katastrálne územie H., ktorého
výlučným vlastníkom je Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 05 Bratislava (ďalej len
„byt“ alebo „družstevný byt“).
Podanú žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 01.07.1978, ktoré bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn.: 49Pc/12/018, zo dňa 09.01.2019, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 08.02.2019.
Žalobca podal dňa 26.04.1977 prihlášku za člena Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava
II. Základný členský vklad bol zaplatený dňa 23.06.1982. Na základe rozhodnutia predstavenstva
Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava II zo dňa 08.03.1983, vzniklo žalobcovi ako členovi
družstva, právo na pridelenie bytu č. XX I. J. K. 7 v F.. Účastníci teda za trvania manželstva nadobudli
právo spoločného užívania bytu manželmi k družstevnému bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve.

Na základe dohody o výmene bytu z 10.05.1994 sa účastníci stali spoločnými nájomcami bytu č. XX
I. D. E. X G. F..
Žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXXX v obci F. pri H., v ktorej sa dlhodobo
väčšinurokazdržiava.Žalovanátedamázabezpečenétrvalébývanievosvojomvlastníctve,ktoréreálneužíva. Žalobca naproti tomu nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ktorú by mohol užívať pre potreby svojho
bývania. Keďže sa bývalí manželia nedohodli ohľadne ďalšieho užívania bytu po rozvode, navrhujú aby
vo veci rozhodol súd.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 11.05.2021 uviedla, že je nesporné, že za
trvania manželstva vzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Nie je pravdou, že by trvalo
zdržiavala v zdedenom rodičovskom dome v Banke. Je pravda, že počas pandémie COVID19 tam trávila
väčšinu roka 2020, avšak išlo o výnimočnú situáciu v núdzovom stave. Počas bežných rokov žalovaná

využíva dedičstvo po rodičoch výlučne na rekreačné účely. Trávi tam prevažne víkendy a dlhšiu dobu
zostáva iba počas teplých mesiacov v roku. Všetky pracovné a životné väzby má v F., kde žijú jej deti
a vnučky. Keďže má záujem deťom naďalej pomáhať s vnúčatami a tiež má v úmysle nájsť si popri
dôchodku brigádu, je pre ňu dôležité mať tam zabezpečené bývanie.
Žalobca v družstevnom byte vôbec nebýva. V roku 2018 sa z bytu odsťahoval k svojej priateľke do
Mlynice pri Poprade a doposiaľ sa tam trvalo zdržiava. V družstevnom byte má síce trvalý pobyt, avšak

poštu si necháva preposielať na adresu v L..
Je pravdou, že medzi stranami k dohode nedošlo. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej návrh
dohody, podľa ktorej sa žalovaná mala stať samostatným nájomcom a členom družstva, s čím žalovaná
listom z 09.07.2020 vyjadrila súhlas. Žalobca tiež navrhoval finančné vyrovnania majetkovej hodnoty vo
výške 110.000 Eur. K prerušeniu vzájomnej komunikácie došlo z dôvodu vzniku pandemickej situácie.

Návrh žalobcu je v rozpore s odsúhlasenou dohodou a žalobca sleduje výlučne cieľ získania finančných
prostriedkov. Úmyslom žalobcu nie je zabezpečiť si bývanie v Bratislave, keďže sa pred dcérou Slávkou
vyjadril, že návrat a život v Bratislave už neplánuje.
V odôvodnení rozsudku o rozvode žalobca nepoprel, že mal v čase rozvodu mimomanželský vzťah so
ženou, s ktorou si plánoval budúcnosť. Ešte pred rozvodom opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval

sa do L.. To bola hlavná príčina rozvratu manželstva, ktorú zavinil žalobca. Žalovaná je poberateľkou
starobného dôchodku. Ak žalobca uvádza, že nevlastní žiadny majetok, je to čiastočne úmyselné
a čiastočne v dôsledku neuvážených rozhodnutí a investícii. Čo sa týka posúdenia miery, ktorou sa
bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu, je potrebné uviesť, že žalovaná vyvinula osobnú iniciatívu
o zaradenia do poradovníka čakateľov na byt, a to tak, že v rokoch 1981 a 1982 bola zapojená do

činnosti aktivistov Stavebného bytového družstva Bratislava II. Táto činnosť sa zohľadnila pri zaradení
do poradovníka čakateľov na byt. Súd by mal prihliadnuť, že žalovaná byt skutočne užíva a potrebuje
ho na bývanie v F., čo potvrdzujú aj vyhlásenia detí.

3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 01.07.2021 uvádza, že nie je pravdou, že žalovanej bolo navrhnuté

aby sa stala samostatným nájomcom bytu. Žalovanej bolo tiež dané do pozornosti, že druhý z bývalých
manželov má nárok na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Bola
upozornená, že v prípade neuzatvorenia dohody sa žalobca obráti na súd. Žalovaná v liste iba oznámila,
že má záujem byť jedinou nájomníčkou bytu, avšak k dohode nedošlo. Až po oznámení žalovanej
boli dňa 07.08.2020 cez právneho zástupcu zaslané žalovanej návrhy dvoch dohôd. Žalovaná mailom

31.08.2020 poslala právnemu zástupcovi iba svoje pripomienky k návrhu dohody. K návrhu sa vôbec
nevyjadrila a v maile uviedla, že návrh o byte je zatiaľ bezpredmetný. Nie je pravdou, že k prerušeniu
komunikácie ohľadom dohody došlo z dôvodu pandemickej situácie. Žalovaná od 15.09.2020 ohľadom
prípadných dohôd nekontaktovala ani žalovaného ani jeho právneho zástupcu, rovnako tak neurobil ani
žiadny jej právny zástupca. Keďže z nekonania žalovanej je zjavné, že nemala záujem dohodnúť sa,

bol žalobca nútený podať žalobu.
Pokiaľ ide o dom v F., žalobca netvrdí, že sa žalovaná v dome zdržiava trvalo, resp. že by v Bratislave
vôbec nebývala. Žalobca nespochybňuje vyjadrenia žalovanej, že tam išla iba na leto a v zime bola v F..
Vzhľadom na klimatické podmienky v F. a v H. je však pravdivým tvrdenie žalobcu, že ide o väčšinu
roka, keďže žalovaná sama uvádza, že v rodinnom dome trávi prevažne víkendy a dlhšiu dobu zostáva

počas teplých mesiacov v roku. Žalovaná tak robí už od roku 2010, keď dovŕšila dôchodkový vek a iba
sporadicky prichádzala za povinnosťami do F. vyplývajúcimi z jej politických funkcii. Aj to bola jedna
z mnohých príčin vzájomného odcudzenia sa manželov.
Počas trvania manželstva bol dom žalobcom kompletne zrekonštruovaný. Išlo o nemalú investíciu.
Žalobca plánoval, že tam budú spoločne prežívať dôchodok a budú ich navštevovať deti. V súčasnosti sa

tam nachádzajú tri samostatné bytové jednotky s úžitkovou plochou 270m2, ktoré užíva sama žalovaná.
Dom sa nachádza necelú hodinu od Bratislavy a teda žalovaná má možnosť ďaleko kvalitnejšieho
bývania, rovnako aj priestor pre čas trávený s deťmi a vnúčatami, ako v byte v Bratislave, ktorý dcéraI. opísala ako nedokončený a neudržiavaný. Tvrdenia žalovanej o úmysle nájsť si brigádu na dôchodku
sú účelové a nepravdepodobné, keďže tak doteraz neurobila.
Tvrdenia, že žalobca byt vôbec neužíva sú nepravdivé. V byte má všetky potrebné osobné veci

a zdržiava sa tam podľa potreby. Okrem iného si tam zaviedol firemnú kanceláriu. Kvôli pandemickej
situáciinemoholcestovaťadržiavalsavrodinnomdomeupartnerkyvobciL..Žalobcanaďalejvykonáva
v F. a jej okolí aktivity súvisiace s podnikateľskou činnosťou. Má v F. množstvo známych, žijú tam jeho
deti s rodinami a vnúčatá, s ktorými neplánuje prerušiť kontakt. Preposlať poštu si žalobca dal približne
3x, nakoľko sa jednalo o faktúry, ktoré chcel žalobca uhradiť včas. Uvedené nedokazuje, že sa z bytu

odsťahoval, že tam nebýva alebo že by tam bývať neplánoval. Firma žalobcu je aj naďalej podnikateľsky
aktívna a rozvíja svoje aktivity okrem oblasti Bratislavy aj na strednom a východnom Slovensku.
Deti účastníkov sú už plnoleté, každé dieťa vlastní svoju vlastnú nehnuteľnosť – byt. Nie je preto na
mieste aby dospelé deti navrhovali súdu ako má v danej veci rozhodnúť. Príčiny rozvratu manželstva
ustálil súd v bode 18 odôvodnenia rozsudku. Išlo o rozdielnosť pováh, záujmov, zanedbávanie
spoločného života a rozvoja manželského vzťahu. Je pravda, že žalobca mal v čase rozvodu

mimomanželský vzťah. Avšak nie je pravda, že to bola hlavná príčina rozvratu manželstva. Išlo o úplné
citové ochladnutie, ktoré žalovaná zavŕšila, keď sa rozhodla odísť sama žiť do rodičovského domu v F..
Žalobca nespochybňuje tvrdenie žalovanej, že sa zúčastňovala socialistických brigád. Je pravda, že
táto činnosť bola určitým spôsobom zohľadnená v zaradení v poradovníku na pridelenie bytu. Nie je
však pravda, že byt na J. G. H. bol bývalým manželom pridelený na základe tejto činnosti. Žalobca

dňa 26.40.1977, teda ešte pred uzatvorením manželstva podal prihlášku za člena Stavebného bytového
družstva. Byt by bol účastníkom skôr či neskôr pridelený. Účasť žalovanej na aktivitách stavebného
družstva iba o čosi urýchlila pridelenie bytu. Pokiaľ sa žalovaná zúčastňovala týchto aktivít, žalobca sa
staral o malú dcéru I.. Žalobca takisto potrebuje byt na bývanie v F.. Žalobca nemá žiadne zákonné
užívacie právo ani vlastnícke právo k rodinnému domu v L.. Žalobca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,

žiadnu „strechu nad hlavou“, kde by mohol prežiť bez obáv roky na dôchodku. V prípade neúspechu
v konaní sa zo žalobcu stane bezdomovec, pričom žalovaná má pre seba k dispozícii plnohodnotné
bývanie v rodinnom dome.
K vyhláseniu dcéry B. M. ohľadne ponuky na odkúpenie žalobcovho členského podielu na predmetnom
byte uvádza, že jej ponuku neodmietol. Navrhol, že v prípade, ak bude jediný nájomca a člen družstva,

môžu vymeniť bývanie v ich dvojgarzónke na M. ulici za byt na D. a byt na M. budú dediť aj ostatní
jej súrodenci. Žalovaná sama ponúkla dcére, že jej daruje – prevedie na ňu svoju polovicu členského
podielu,avšakpopresťahovanísadcérysrodinoubytýmtožalovanáprišlaobývanievF.,čojevrozpore
s jej tvrdeniami, že je dôležité mať zabezpečené bývanie v F..
K vyhláseniu dcéry I. uvádza, že v roku 2012 bola vykonaná v byte rekonštrukcia, ale nebol detailne

dokončenýdoideálnehostavukvôlivýhradámžalovanej,ktoránesúhlasilasničímčožalobcanavrhoval.
Nie sú pravdivé tvrdenia o sporoch o peniaze na byt a domácnosť. Posledných 12 rokov platil nájom
žalobca,porozvodeuhrádza1/3.Domnienkydcéryopredajibytusúscestnéanezmyselnéajšpekulácie
o kúpe bytu pre dcéry priateľky žalobcu. Dcéra nebýva s rodičmi od roku 2004 keď odišla do Rakúska
a k rodičom chodievala len na Vianoce. Jej vyhlásenia sú nepravdivé a účelové.

K vyhláseniu syna L. uvádza, že syn sa vyjadruje k firme žalobcu a k svojmu pracovnému pomeru vo
firme žalobcu. Žalobca nesúhlasí a zastáva názor, že vyhlásenie je pre rozhodnutie vo veci nepodstatné.
K vyhláseniu syna Iva uvádza, že obe vyhlásenia synov sú napísané takmer identicky a je otázne, či ich
písali skutočne sami synovia. Žalobca s nimi nesúhlasí. B. A. býva v byte, napriek tomu, že vlastní svoj
vlastný byt. Nemusel sa podieľať na uhrádzaní platieb za bývanie v čase, keď už mal svoj vlastný príjem.

Záverom vyjadrenia žalobca poukazuje na svoje pracovné aktivity a podnikateľskú činnosť. Uvádza,
že vďaka podnikaniu mohol rodine zabezpečiť pohodlný život. Synovia využívali všetky výhody práce
v rodinnej firme. Napriek finančných problémom firmy nezostali synovia bez práce ani deň ale plynule
pokračovali vo firemných priestoroch s výrobou nábytku. Pokiaľ bola práca vo firme tak nevýhodná, nikdy
ich nenútil v nej zotrvať. Žalobcovi vyčítali zlé ekonomické rozhodnutia, on sami so žiadnym riešením

nikdy neprišli, keď im ponúkol prevod obchodného podielu, toto odmietli, pre údajnú bezcennosť firmy.
V súčasnosti nemá spoločnosť žiadne dlhy. Celý život sa o deti staral, venoval sa im, platil výlety
a dovolenky a sponzoroval ich aktivity. Teraz mu vyčítajú, že aj to im bolo málo a vlastne im nič nedával
a nič nedostali. Žalovaná sa po roku 1989 začala politicky angažovať v komunálnej politike. Chodievala
domov neskoro večer, nevenovala sa domácnosti, nemala na to čas, stále bola unavená, cez víkend

odchádzala do Banky. Keď sa jej žalobca pýtal na predstavu o spoločnom živote, uviedla, že chce
mať od všetkých pokoj. Postoj žalovanej bol a je celý čas taký, že jej zarobené prostriedky sú iba jej
a žalobcove patria celej rodine. Všetky deti majú zabezpečené vlastné bývanie. Napriek krízovémuobdobiu v podnikaní rodina nikdy nebola ohrozená exekúciami a nehrozil žalobcovi žiadny osobný
bankrot. K dnešnému dňu nemá žiadne dlhy voči nikomu.

4. Žalovaná vo svojej duplike z 09.08.2021 uvádza, že žalobca sa snaží spochybniť skutočnosť, že
v liste z 15.06.2020 jej zo strany žalobcu nebol zaslaný návrh dohody – iba list, pričom samotný list mal
v predmete VEC uvedené „Návrh na uzatvorenie mimosúdnej dohody“. Žalovaná reagovala súhlasným
stanoviskom ohľadne bytu. Žalovaná má naďalej záujem o vyriešenie komplexnej majetkovej otázky.
Rozsah času, kedy užíva predmetný byt dostatočne dosvedčili deti, ktoré opakovane uvádzajú, že im

žalovaná pravidelne pomáha s deťmi v F.. Bolo by nelogické, keby pripadol byt žalobcovi, ktorý sa
v F. zdržiava minimálne. Hlavným dôvodom rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah žalobcu
s partnerkou. Pokiaľ ide o bývanie v rodinnom dome, žalovaná opakuje, že ide o dedičstvo po rodičoch.
Žalobca taktiež zdedil byt a pozemok vo Vrbovom, ktorých sa dobrovoľne zbavil.
Čestné vyjadrenia detí sú ich subjektívne pocity a názory na žalobcu a na situáciu v rodine. Žalobca
nerozvážne nakladal s finančnými prostriedkami. Celý rodinný majetok vložil do firmy a utratil. Deti

majú právo sa vyjadrovať k žalobe, lebo vedia o čo žalobca rodinu pripravil svojim zlým nakladaním
s majetkom a šafárením vo firme.

5. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.11.2021 žalobca opätovne poprel, že by so žalovanou
došlo k mimosúdnej dohode. Tvrdenie žalovanej, že dcéra B. priebežne riešila so žalobcom odkúpenie

jeho podielu na predmetnom byte je účelové a v súčasnosti aj bezpredmetné, keďže dcéra B. sa spolu
s manželom rozhodli pre kúpu iného bytu. K vyhláseniam detí dopĺňa, že tieto neobsahujú tvrdenia
o tom, že sa žalovaná stará o vnúčatá. Jediný, kto sa zmieňuje je syn A.. Z vyjadrenia však vyplýva, že
návštevy sa uskutočňujú v bytoch detí a z formulácie vyhlásenia nie je možné vyvodiť, že by starostlivosť
prebiehala v družstevnom byte. Žalovaná sa stavia do polohy starostlivej babičky a opatrovateľky

vnúčat. Jej záujem je len predstieraný a účelový. Od roku 2005 jej je ordinovaná liečba antidepresívami,
následkom čoho je jej reakčná schopnosť spomalená. Čo sa týka najstaršej 10ročnej vnučky, nevesta
sa väčšinou obracala o pomoc na svojich rodičov. K žalovanej ako svokre má rezervovaný vzťah, hlavne
z dôvodu nedostatočnej hygieny a udržiavania čistoty v domácnosti.
To, že hlavným dôvodom rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah žalobcu, je iba čisto žalovanej

subjektívny pohľad na vec. Príčiny rozvratu ustálil súd v bode 18 odôvodnenia rozsudku o rozvode
manželstva.
Žalovaná sama potvrdzuje, že rodinný dom v Banke nadobudla ako dedičstvo po rodičoch, a že sa ona
sama nijakým spôsobom nepričinila o jeho nadobudnutie. Uvedený dom zdedila spolu so súrodencami
a následne z prostriedkov patriacich do BSM vyplatila z dedičstva svojich súrodencov. Čo sa týka

dedičstva žalobcu – traja bratia zdedili 3izbový byt vo G.. Z dôvodu neefektívneho platenia nákladov
spojených s bytom, ktorý ani jeden z bratov neužíval, sa všetci traja dohodli na jeho predaji. Získaný
podiel žalobcu bol spotrebovaný na chod rodiny a na dovolenku. Pozemok v hodnote 800 Eur žalobca
predal bratovi.
Súdiac podľa štylistiky čestných vyhlásení synov má žalobca za to, že tieto napísala žalovaná. B. A. je

dyslektik a ani syn L. nevyniká v štylistike textu. Žalovaná deti po rozvode zmanipulovala takmer až do
nenávisti voči otcovi. Zabudli na všetko, čo pre nich žalobca za takmer 40 rokov urobil.
K jednaniam s dcérou B. žalobca uvádza, že tieto nie sú pre toto konanie relevantné. Žalobca nemal
žiadne neférové požiadavky a nereálne predstavy o cene bytu a ani neodmietal vyplatenie na základe
znalcom stanoveného posudku o cene bytu. Už v návrhu dohody o vyporiadaní BSM žalobca požadoval

vyplatiť sumu 110.000 Eur ako polovicu hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorá sa podľa
ustálenejsúdnejpraxerovnátrhovejcenečlenskéhopodieluvbytovomdružstve.Žalovanádodnešného
dňa nepredložila žiadny vlastný konkrétny finančný návrh. Žalovaná sa vyhýba akejkoľvek dohode
a je evidentná jej neochota dohodnúť sa. Najmä sa vyhýba žalobcovi vyplatiť akúkoľvek sumu z titulu
vyporiadania, avšak zároveň chce byť nájomníčkou bytu.

Žalovaná kritizuje zlé hospodárenie vo firme avšak žalobca sa pýta, čo konkrétne žalovaná priniesla
a ako prispela počas 40ročného manželstva pre rodinu v rámci finančného zabezpečenia. Podnikanie
so sebou prináša aj neúspechy a pády, čo však nikdy vážne ekonomicky neohrozilo fungovanie rodiny.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termíny 27.04.2023, 12.03.2024

a 03.12.2024, na ktoré predvolal obe sporové strany.
Strany sporu spočiatku prejavili záujem vec mimosúdne vyriešiť, napriek prerušeniam súdneho konania
z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní však k dohode medzi stranami nedošlo.Na pojednávaní dňa 03.12.2024 predstúpila PZ žalobcu, ktorá uviedla, že sa pridržiavajú svojich
doterajších písomných vyjadrení. V prospech žalobcu hovorí niekoľko faktorov. Jednak prihlášku za
člena družstva podal žalobca pred uzatvorením manželstva. Je splnená podmienka, že o nadobudnutie

členského podielu sa pričinil najmä žalobca. Rodinný dom v Banke získala žalovaná dedičstvom, avšak
bol rekonštruovaný firmou žalobcu a z prostriedkov BSM, ktorých výplatu si žalobca nijako nenárokuje.
V dome plánoval stráviť starobu so žalovanou. Práve to, že by bol členský podiel v jeho plnej dispozícii,
byboliakotakvyrovnanéjehonárokyzmanželstva.Pokiaľideodeti,tiesúplnezárobkovočinné,niesúd
odkázané na podporu rodičov. To, že platia hypotéky je súčasťou doby. B. A. síce býva v družstevnom

byte ale má vlastný byt. Vyjadrenie bytového družstva bolo neutrálne. Pokiaľ ide o platenie nákladov
za byt, tak žalovaná síce platí viac ale v jej platbe je zahrnutá aj platba za bývajúceho syna A..
Z vyúčtovania nákladov vyplýva, že priemerný mesačný náklad na byt je v priemere 41 Eur až 53 Eur,
čo sú ďaleko nižšie náklady ako platia strany. Preplatok ale ide stále na účet žalovanej. Obidve strany
sa tak momentálne rovnakým spôsobom podieľajú na úhradách za predmetný byt.
Poukazuje na podanie z 01.07.2021, kde uviedli všetky okolnosti, pre ktoré by mal byť žalobca určený

ako jediný nájomca bytu. Aktivity žalovanej, ktoré vykonávala len posunuli manželov k skoršiemu
nadobudnutiu bytu. To samotné nebolo skutočnosťou, pre ktorú došlo k nadobudnutiu bytu. Žalobca sa
však vtedy staral o maloletú dcéru. Žalobca uviedol svoje dôvody, pre ktoré byt potrebuje. Žalobca si na
starobnom dôchodku potrebuje riešiť aj zdravotnú starostlivosť a v F. navštevuje aj svojich lekárov. Nie
je pravda, že sa len sporadicky vyskytuje v byte. Žalobca tam bol aj vtedy, keď tam žalovaná nebola,

syn tam chodí len prespávať. Žalobca má v F. väzby a plánuje tam stráviť dôchodok. Momentálne býva
u priateľky v L., kde má vzťah a je tam spokojný. Žalobca sumu 100.000 Eur požadoval aby mohol
investovaťdonejakéhojednoizbovéhobytu,kdesibudemôcťsámživotzabezpečovať.Navrhujepriznať
byt žalobcovi a priznať nárok na náhradu trov konania.

Predstúpil žalobca, ktorý súdu uviedol, že celý život robil pre rodinu. Všetky majetky žalovanej
zveľaďoval, v Banke so žalovanou chcel tráviť penziu, s čím žalovaná nerátala. Nič si neuplatňoval
z BSM a všetky nechal k dispozícii deťom. Jediné čo požadoval je mať strechu nad hlavou, keďže ju
majú všetci. Je dôchodca a nemá okrem penzie iný príjem. Momentálne žije mimo F., kde si platí nájom.
Nie je pravdou, že žalobca odišiel z manželstva. Súd by mal vziať do úvahy, že jediný nie je zaistený

a má vážne pochybnosti, ak by súd zveril vyrovnanie žalovanej, tak by sa nedočkal ničoho. Dohody
ohľadne predaja neprešli cez žalovanú, ktorá vyhlásila, že byt nepredá aj pred realitným maklérom.
Žalobcapodnikaldoroku2022avF.sazdržovalpermanentne.Niejepravdou,žebytneužíval.Žalovaná
v byte nič nespravila, všetko poprerábal žalobca. Po dohode, že byt sa bude predávať, spravil úkony
aby sa byt zhodnotil. Od roku 2012 sa v ňom nič nespravilo, bol v zlom stave. Žalovaná nikdy nedbala

na poriadok a hygienu. To bola hlavná príčina rozvratu manželstva. Jej neúcta voči žalobcovi sa nedala
vydržať.

Predstúpila PZ žalovanej, ktorá uviedla, že sa pridržiava podaných písomných vyjadrení a listinných
dôkazov. Má za to, že argumenty žalobcu nie sú pravdivé a presvedčivé. Spočiatku sa javila žaloba ako

nadbytočná, z dôvodu mimosúdnych rokovaní, k dohode však nedošlo. V rámci navrhovaných dohôd
o vyporiadaní BSM sa riešila aj otázka bytu, podľa čoho mala byť výlučná nájomníčka žalovaná. Preto
bola podaná žaloba prekvapivá. Žalobcovi by nemalo byť priznané právo výlučného nájmu, pretože toto
právo by malo vychádzať z komplexných skutočností. Žalobca bol príčinou rozvratu manželstva, ktorý
opustil spoločnú domácnosť za priateľkou do Mlynice, na čo by mal súd prihliadnuť. Taktiež pokiaľ ide

ofinančnúotázku,obajasúpoberateliastarobnéhodôchodku.Pokiaľideomierupodielunanadobudnutí
bytu, tak práve žalovaná vyvinula osobnú iniciatívu na zaradenie do poradovníka čakateľov na byt ako
aktivista stavebného bytového družstva. Uvedené preukazuje aj čestné vyhlásenie p. M. predložené
súdu. Súd by mal tiež zohľadniť, kto skutočne užíva predmetný byt, ktorý užíva žalobkyňa a zdržiava sa
v Bratislave. Dom v F. slúži len na rekreačné účely. Žalobca sa v byte nachádza 1-2x za mesiac. Súd

by mal zohľadniť aj finančnú stránku celej veci. Žalobca počas celého manželstva nerozvážne nakladal
s finančnými prostriedkami čo preukazujú aj čestné vyhlásenia detí. Ak by bol ako výlučný nájomca
určený žalobca, nedošlo by k finančnému vyrovnaniu pre žalovanú, lebo tie finančné prostriedky zrejme
by boli len z predaja bytu, pričom sa jedná o majetok rodiny, ktorý sa rodina snaží zachovať. Je na strane
súdu aby tieto okolnosti posúdil.

Správnymnázoromsúdusastotožňujú.Okolnosti,ktorébymalsúdzvážiťsvedčiavprospechžalovanej.
Žalobca domácnosť opustil ešte pred rozvodom manželstva. Pokiaľ ide o oprávnené potreby účastníkov,
žalovaná byt užíva spolu so synom častejšie ako žalobca, ktorý sa ani nepodieľa na pravidelných
poplatkoch spojených s bytom. Pokiaľ ide o náhradné ubytovanie, keby bol priznaný žalovanej výlučnýnájom, sú tu dané dôvody osobitného zreteľa, pretože žalobca obdobný byt nepotrebuje. Žalovaná by
náhradné ubytovanie pre žalobcu vedela zabezpečiť.
Návrh žalovanej na priznanie bytu je oprávnený. Väčšia váha dôkazov aj relevantných okolností je na

jej strane. Zároveň vie lepšie hospodáriť s prostriedkami. Rovnakého názoru sú aj deti. Byt viac užíva
žalovaná,viacvňomžijeahospodárisním.Navrhujepriznaťbytžalovanejapriznaťajnároknanáhradu
trov konania.

Predstúpilažalovaná,ktorásúduuviedla,žepokiaľideopredajbytuarokovanísrealitnýmikanceláriami,

žiadne prieky žalovaná nerobila. Zamkla len svoju izbu a izbu syna A., lebo predtým žalobca povedal,
že musia byt vysťahovať, lebo byt sa bude predávať a ak to nevysťahujú, tak to s partiou vyvezie do
zberného dvora. Takže boli zamknuté len dve izby zo štvorizbového bytu. Záujemcom byt vždy otvorila.
Podľa poslednej dohody žalobca súhlasil s vyplatením hodnoty členského podielu v sume 100.000 Eur.
Ústne sa už aj syn so žalovaným dohodli. Pokiaľ ide predložené doklady z bytového družstva zo strany
žalobcu, ide o relevantné doklady, sú tam popísané náklady na byt ohľadne družstva. Čo sa však týka

inkasa na elektriku a plyn, to vždy platila žalovaná. Žalobca uvádza, že za byt platí pomerne, hlavné
je, že celý život domácnosť a byt financovala žalovaná. Podnikanie žalobcu nebolo úspešné, jeho zisky
nestačili na splácanie dlhov a preto sa museli splatiť z rodinných peňazí. Žalobca o rodinu viac pripravil
ako do nej investoval. Pokiaľ ide o byt, užíva ho žalovaná a syn Ivo. Do Bratislavy chodí len občas,
v poslednej dobe vôbec, len na oslavy kamarátov. Byt nepotrebuje. Žalobcovi by viac vyhovovalo vyplatiť

mu 100.000 Eur. Keď syn Ivo svoj byt predá, túto sumu budú mať pre žalobcu na vyplatenie.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 26.02.1977 žalobca podal prihlášku za člena Stavebného bytového družstva.

NazákladeDohodyovýmenebytuaprevodečlenskýchprávapovinnostíkudňu15.05.1994,sažalobca
a žalovaná stali nájomcami bytu na D. E. X, G. F., číslo bytu XX.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.01.2019, č.k.: 49Pc/12/2018-22, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08.02.2019, súd rozviedol manželstvo strán sporu.
Ako vyplýva z bodu 18. odôvodnenia predmetného rozsudku, súd ustálil príčinu rozvratu manželstva
najmä v rozdielnosti pováh, záujmov, zanedbávaní spoločného života a rozvoja manželského vzťahu, čo
malo za následok vážne narušenie ich vzťahov ako i citové odcudzenie manželov a následné porušenie

povinnosti vernosti zo strany žalobcu.

Dňa 01.06.2020 oznámilo Bytové družstvo Petržalka žalobcovi, že základný členský vklad bol uhradený
dňa 23.06.1982. Právo na pridelenie bytu č. XX I. J. K. N. X G. F. mu vzniklo na základe rozhodnutia
predstavenstva SBD v obvode Bratislava II, zo dňa 08.03.1983. Na základe výmeny bytu sa stali

nájomcami družstevného bytu, ktorý je predmetom tohto konania.

Ako vyplýva z výpisu LV č. XXXX, vyhotoveného ku dňu 26.10.2020, vedeného Okresným úradom F.,
katastrálny odbor, okres F. G., obec BA-mč. H., kat. územie H., výlučným vlastníkom družstevného bytu
je Bytové družstvo, Petržalka, Budatínska 1, Bratislava.

Ako vyplýva z výpisu LV č. XXXX, vyhotoveného ku dňu 26.10.2020, vedeného Okresným úradom
Piešťany, katastrálny odbor, okres H., obec F., kat. územie F., výlučným vlastníkom tam zapísaných
parciel registra „C“ a stavby – rodinného domu, súp, č,. XXXX, na parc. č. XXXX, je žalovaná.

Z výpisu LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, okres H., obec L., kat.
územie L., ku dňu 07.05.2021 vyplýva, že výlučnou vlastníčkou tam zapísaných parciel registra „C“
a rodinného domu súp. č. XXX, na parc.č. XXXX, je O. P..

Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres F. G., obec F.. H.,

kat. územie H., ku dňu 30.06.2021 vyplýva, že A. C. je výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na 1poschodí bytového domu G. XX G. F..V čestnom vyhlásení syn strán sporu L. C., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 11.05.2021, uviedol, že pracoval
v rodinnej firme KIMALL, spol. s.r.o. Uviedol, že otec doviedol firmu ku krachu zlými ekonomickými
rozhodnutiami a nezáujmom, ktorý uňho prepukol odkedy si našiel priateľku. S ňou sa začal venovať

ezoterike, alternatívnej liečbe, zúčastňoval sa v pracovných dňoch rôznych detoxikačných seáns.
Firemné peniaze míňal na rôzne „zázračné“ prístroje, vitamíny a pobyty. Otec dlhy vo firme vyrovnal
predajom technológie a know how. Pracovný pomer s ním otec ukončil k dátumu 30.11.2018. Za
celý čas nijakým spôsobom z úspešnej stavebnej firmy neprofitovali, všetci súrodenci si boli nútení
vziať na svoje bývanie úver a teraz sa pokúša o byt pripraviť aj mamu. Ako príklad otcovho zlého

ekonomického rozhodnutia uvádza rozhodnutie predať dva rodinné domu, ktoré s mamou vlastnili za
účelom zabezpečenia kapitálu pre financovanie nadstavby šiestich bytov na Pluhovej ulici. Za predaj
domov otec rodine sľúbil ponechať dva byty v nadstavbe. Firme mal predaj zvyšných štyroch bytov
zabezpečiť zisk na ďalšie stavebné aktivity. Išlo však len o mylné predstavy. Realita bola taká, že aj po
predaji piatich bytov bola firma stále v dlhoch a na kúpu šiesteho si vzal s manželkou úver, ktorý doteraz
spláca. Kontakt s otcom nemá žiadny.

V čestnom vyhlásení dcéra B. M., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 11.05.2021 uviedla, že ohľadne
družstevného bytu dala otcovi ponuku na odkúpenie jeho členského podielu. Navrhovala vypracovanie
znaleckého posudku na stanovenie trhovej ceny nehnuteľnosti, pričom mu ponúkla vyplatenie 50%
z tejto sumy. Ponuku odmietol. Takúto reakciu od otca nečakala, pretože sa pred ňou vyjadril, že návrh

a život v Bratislave už neplánuje a čakal len na jej svadbu aby mohol odísť.

V čestnom vyhlásení zo dňa 10.05.2021, Q. L. M., nar. XX.XX.XXXX uviedla, že jej sestra – žalovaná,
v rokoch 1981 a 1982 bola zapojená do činnosti aktivistov Stavebného bytového družstva F. II. Prípravu
podkladov robili aktivisti zadarmo minimálne raz týždenne po 2 hodiny, za čo SBD zohľadnilo ich činnosť

pri zaraďovaní členov do poradovníka čakateľov na byt. Tak to bolo aj v prípade vtedy manželov C..

V čestnom vyhlásení syn strán sporu A. C., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 11.05.2021 uviedol, že pracoval
v rodinnej firme KIMALL, spol. s.r.o. od roku 2010. V rodičovskom byte na Zadunajskej ceste 1 po
odchode súrodencov zostal bývať sám s rodičmi. Na tejto adrese má trvalý pobyt. Otec sa z bytu

odsťahoval trvalo v roku 2018, kedy si našiel novú známosť. V tom období previedol na neho aj
platby internetových služieb, keďže povedal, že on už internet nepotrebuje, keďže odchádza z F.. Otec
v súčasnosti uhrádza 1/3 nájmu. Poplatky za elektrinu, plyn, koncesionárske poplatky viažuce sa k bytu
neuhrádzaaninikdyneuhrádzal.Poštu,ktoráchodínaotcovomenomuposielaodfotenúcezWhatsApp.
Mama sa v byte na D. E. X zdržiava často. Okrem mesiacov s teplým počasím, kedy je v dome v Banke,

je v F. stále. Navštevuje jeho súrodencov a ich rodiny, stará sa o vnučky. Otec do F. chodí minimálne,
zvyčajne len keď potrebuje niečo vybaviť. Ich kontakt sa obmedzuje iba na to, že mu telefonicky oznámi,
že sa chystá do F. niečo vybaviť, aby vedel, že príde do bytu, prípadne sa informuje, či mu neprišla pošta.

Mailom z 12.05.2021 sa vyjadrila dcéra I. C., ktorá uviedla, že tvrdenie otca, že potrebuje byt na svoje

bývanie považuje za nepravdivé. Už roky v byte nebýva, býva s ňou v jej veľkom dome pri Poprade,
kde prevádzkujú liečiteľskú činnosť. Do Bratislavy podľa jej vedomosti takmer nechodí, o údržbu bytu sa
nestará. Každú nehnuteľnosť, ktorú nadobudol vždy rýchlo a pod cenu predal, peniaze strovil nevedno
kde a nevedno na čo. Najneskôr do polroka boli peniaze preč. Vždy hovoril, že on nič vlastniť nechce,
že do robu si to aj tak nikto nevezme. Pri rozvodovom konaní s matkou tvrdil, že s priateľkou chce stráviť

zvyšok života. Má za to, že bytom chce disponovať len za účelom jeho rýchleho predaja.

Dňa 30.01.2024 na výzvu súdu poskytlo svoje vyjadrenie Bytové družstvo Petržalka, ktoré uviedlo, že
v družstevnom byte evidujú tri bývajúce osoby, a to žalobcu, žalovanú a A. C., nar. XXXX. Náklady
za plnenia spojené s užívaním bytu uhrádzajú obaja účastníci nasledovne: od roku 2019 žalobca vo

výške 64,48 Eur/mesačne a žalovaná 164 Eur/mesačne. O účastníkoch nemajú iné bližšie informácie
a nepoznajú ich rodinnú situáciu, preto nevedia uviesť stanovisko, kto by mal byť výlučným nájomcom
bytu.

Na fotografiách predložených stranami sporu je vidieť odfotený rodinný dom, ktorý má byť rodinným

domov v L. pri H., rodinný dom v obci F. v stave pred a po rekonštrukcii ako aj rodinný dom v obci L.,
postavený pre syna L. a dcéru I. a rodinný dom v obci Q..Z predložených vyučovaní nákladov za plnenia spojené užívaním bytu za obdobie od roku 2019 do roku
2023 vyplýva výška jednotlivých ročných vyúčtovaní a každoročná výška preplatku.
K uvedenému bol predložený aj predpis mesačných platieb a porovnanie nákladov a predpisu.

8. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom syna A. ani nevyhovel návrhu žalobcu prednesenom na
pojednávaní,žeprípadnénávrhynadoplneniadokazovaniasúdudoplní,pokiaľsúdrozhodneoodročení
pojednávania, nakoľko vykonanie týchto dôkazov bolo ponechané na úvahe súdu, a teda neboli riadne
navrhnuté a zároveň vzhľadom na skutkový stav, ktorý bolo možné ustáliť z predložených dôkazov, by

bol navrhovaný postup nehospodárny.

9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 703 ods. 2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z
nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z

rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 OZ, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods. 1 a 3 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni,
ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo
nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody

hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo
naprístrešie.Aksarozvedenýmanželzatrvaniamanželstvaaleboporozvodemanželstvavočidruhému
manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického
násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že o podanej žalobe vo veci zrušenia
spoločného nájmu družstevného bytu a s tým súvisiacimi právami a povinnosťami strán bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania manželstva vzniklo žalobcovi právo na pridelenie

bytu č. XX I. J. X G. F., a to na základe rozhodnutia Stavebného bytového družstva Bratislava II zo
dňa 08.03.1983, čím vznikol manželom spoločný nájom k družstevnému bytu a ich spoločné členstvo
v bytovom družstve. Sporné tiež nebolo, že na základe dohody o výmene bytu zo dňa 10.05.1994
sa strany sporu stali spoločnými nájomcami družstevného bytu, o ktorý v tomto konaní ide. Sporné
taktiež nebolo, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V,

č.k.: 49Pc/12/2018-22, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2019. Keďže však nedošlo k dohode
medzi stranami ohľadne ďalšieho užívania bytu po rozvode, a to ani po začatí súdneho konania, zostalo
uvedené na rozhodnutí súdu.12. V konaní zostalo sporné, kto by mal zostať nájomcom družstevného bytu a členom družstva, keď sa
uvedeného domáhajú obe sporové strany, pričom obe uviedli vlastné dôvody, pre ktoré sa uvedeného
domáhajú.

13. Ako súd konštatoval vyššie, medzi stranami bola nesporná skutočnosť, že hoci prihlášku za člena
Stavebného bytového družstva ešte pred vznikom manželstva podával sám žalobca dňa 26.04.1977,
členstvo v bytovom družstve vzniklo stranám spoločne až v čase po uzatvorení manželstva a to
zaplatením členského vkladu dňa 23.06.1982. Obdobne právo na pridelenie bytu žalobcovi ako členovi

družstva, vzniklo až po uzatvorení manželstva so žalovanou. Manželom tak vznikol spoločný nájom
družstevného bytu ako aj spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Tieto skutočnosti tak nebolo
potrebné ďalej v konaní dokazovať.
Ustálenie uvedeného je však nevyhnutným predpokladom pre usporiadanie vzájomných práv
a povinností bývalých manželov, ktorí zároveň boli spoločnými členmi družstva. Ako vyplýva
z ustanovenia § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, základným predpokladom usporiadania

vzájomných práv a povinností bývalých manželov, ktorí boli spoločnými členmi družstva, je predpoklad,
že po rozvode manželstva nedošlo medzi bývalými manželmi k dohode. Súd rozhoduje na návrh
ktoréhokoľvek z manželov, to znamená, že každý z bývalých manželov môže v danom prípade
vystupovať v postavení žalobcu ako aj žalovaného a súd v takomto type konania nie je viazaný
žalobným návrhom. O podanej žalobe súd rozhoduje na základe viacerých skutočností, medzi ktoré

okrem tých, ktoré vyslovene predpokladá Občiansky zákonník v ustanovení § 705 ods. 3, patria aj
sociálna, zdravotná, finančná situácia, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, miera, ktorou sa bývalí
manželia pričinili o nadobudnutie bytu, či oprávnené potreby účastníkov (pozri aj Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn: 3Cdo/26/2010, alebo Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.: 26Cso/2879/2006).
Aktívne vecne legitimovaným je tak ktorýkoľvek z manželov.

14. Keďže bolo v danom konaní zrejmé, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o ďalšom
nájme družstevného bytu, napriek skutočnosti, že strany sporu sa v priebehu konania pokúsili
viackrát mimosúdne dohodnúť, uvedené zostalo na rozhodnutí súdu, zvažujúc všetky vyššie uvedené
rozhodujúce kritéria. Dôkazné bremeno preukázania uvedených relevantných skutočností zaťažovalo

v tomto konaní obe strany sporu rovnako. Pokiaľ obe strany sporu prejavovali v konaní záujem naďalej
byt užívať ako jediný nájomca, je výhradne ich povinnosťou súdu uviesť relevantné dôvody svojho
záujmu a tieto podporiť tomu zodpovedajúcimi dôkazmi.

15. V danom prípade v súdnom konaní prejavili záujem byt užívať ako jediný nájomcovia obe strany

sporu, preto bolo potrebné v konaní posúdiť, v prospech koho svedčí väčšia časť podstatných okolností
rozhodovania o ďalšom nájme bytu.
Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, žalovaná v tomto smere poukazovala, že hlavnou príčinou
rozvratu manželstva bol mimomanželsky vzťah žalobcu, ktorý sa ešte za trvania manželstva odsťahoval
v roku 2018 k svojej priateľke do obci L. pri H., kde žije dodnes. Súd však v priebehu konania vnímal

vzájomnú odcudzenosť strán sporu, ktorá mala svoj pôvod ešte skôr ako žalobca porušil svoju povinnosť
vernosti v manželstve so žalovanou. Ako vyplynulo z vyjadrení strán, žalobca sa venoval počas
manželstva podnikateľskej činnosti a žalovaná pôsobila v komunálnej politike. Nesporné boli tvrdenia
strán, že v dôsledku ich pracovného vyťaženia ako aj rozličných záujmov, kedy spolu netrávili takmer
žiadny voľný čas, došlo k zanedbávaniu ich spoločného života a zanedbávaniu rozvoja manželského

zväzku, čo malo za následok narušenie ich vzájomného vzťahu, ako konštatoval aj Okresný súd
Bratislava V, v konaní o rozvode manželstva. Manželstvo strán sporu bolo neharmonické už podstatne
skôr ako sa žalobca odsťahoval za svojou priateľkou do obce L., pričom žalovaná nijako nerozporovala
tvrdenia žalobcu o tom, že ešte počas trvania manželstva ona najradšej trávila svoj voľný čas sama
v rodinnom dome v F. H. H.. Počas trvania manželstva došlo vzájomným nezáujmom o seba samých,

k citovému odcudzeniu manželov, čo viedlo k mimomanželskému vzťahu žalobcu a jeho odsťahovaniu
sa za priateľkou do obci Mlynica.
Vychádzajúc z uvedených skutočností preto nebolo možné jednoznačne konštatovať, ktorá strana sporu
nesie väčšiu mieru zodpovednosti za rozvrat manželstva, keď príčiny jeho rozvratu možno pripisovať
obom manželom v rovnakej miere a toto kritérium preto nebolo pre súd v danom prípade rozhodujúce.

16. Súd ďalej zvážil sociálne, ekonomické a zdravotné aspekty u strán sporu a ich súvis s potrebou
užívania predmetného družstevného bytu.Pokiaľ ide o ekonomický aspekt danej veci, strany zhodne v konaní uvádzali, že v súčasnosti je ich
jedinýmpríjmomstarobnýdôchodok.Žalovanávpriebehukonaniasíceuvádzala,žejevjejzáujmenájsť
si popri dôchodku brigádu v F., uvedené tendencie však súdu nijako nepreukázala a v priebehu celého

súdneho konania si žiadnu brigádu nenašla. Žalobca naopak uvádzal, že predmetný byt potrebuje aj
z dôvodu svojich podnikateľských aktivít, keď si v uvedenom byte mal zriadiť svoju firemnú kanceláriu.
Tieto skutočnosti však takisto súdu nijako nepreukázal a ani len neuviedol aká firma by mala na danej
adrese sídliť a čomu sa v rámci svojich podnikateľských aktivít má venovať.
Žalobca tiež v priebehu konania tvrdil, že sa v danom byte zdržiava podľa potreby, pričom tento rozsah

v priebehu celého konania nijako presnejšie nešpecifikoval a súdu neuviedol žiadne konkrétne dôvody,
pre ktoré by užívanie daného bytu reálne potreboval. Len všeobecne uvádzal, že má v F. aktivity,
stretáva sa so svojimi známymi a na pojednávaní dňa 03.12.2024 uviedol aj, že v F. navštevuje lekárov.
Nič z uvedeného však súdu nepreukázal žiadnym dôkazom. Nenavrhol výsluch žiadneho zo svojich
údajných známych v Bratislave a nepredložil ani žiadne potvrdenie o navštevovaní lekára v danom
meste.

Pokiaľ ide o žalovanú, tá v konaní poukazovala, že v byte sa nachádza často, okrem teplých mesiacov
v roku, kedy tento čas trávi prevažne v rodinnom dome v Banke. Najmä čestnými vyhláseniami detí
preukázala, že v byte sa skutočne zdržiava a v F. trávi čas aj so svojimi deťmi a vnúčatami. Obdobne
pokiaľ ide o úhrady spojené s užívaním bytu, v konaní bolo preukázané, že tieto vo väčšej miere uhrádza
žalovaná v porovnaní so žalobcom, čo potvrdilo aj Bytové družstvo vo svojom vyjadrení na výzvu súdu.

Žalobca síce v tomto smere poukazoval, že žalovanej platby zahŕňajú aj platby za syna A., ktorý v byte
takisto býva, uvedené však nič nemení na tom, že žalovaná uhrádza za byt viac ako žalobca. Nebolo
pre toto konanie relevantné tvrdenie žalobcu, keď poukazoval, že preplatky za byt, ktoré sú na základe
záverečného ročného vyúčtovania pravidelné, sú vyplácané výhradne na účet žalovanej. Súd uvádza,
žeakmážalobcazato,žemuvdôsledkuuvedenéhovyplývavočižalovanejpeňažnýnárok,tentobymal

byť predmetom samostatného súdneho konania a nie je relevantným pre posudzovanie o rozhodovaní
o ďalšom nájme družstevného bytu.

17. Pokiaľ ide o otázku, kto z rozvedených manželov sa akou mierou pričinil o to, že nadobudli nájom
družstevného bytu, je pravdou, že prihlášku za člena Stavebného bytového družstva podal žalobca ešte

pred uzatvorením manželstva dňa 26.04.1977, avšak spoločný nájom bytu manželom aj ich spoločné
členstvo v družstve vzniklo až za trvania manželstva. V konaní bolo nesporné, že žalovaná po uzatvorení
manželstva bola zapojená do činnosti aktivistov Stavebného bytového družstva Bratislava II, čo sa
zohľadnilo pri zaraďovaní členov do poradovníka čakateľov na byt. Svojou činnosťou sa tak aktívne
pričinila o to, že manželia nadobudli nájom družstevného bytu. Ako bolo uvedené, žalobca podal

prihlášku za člena družstva ešte pred uzatvorením manželstva, čo bolo nesporne základným kritériom
pre pridelenie družstevného bytu. Po uzatvorení manželstva však aktívnu činnosť o pridelenie bytu
vykonávala žalovaná, a teda možno ustáliť, že sa obaja manželia pričinili o nadobudnutie nájmu bytu
rovnakým dielom. Neobstojí poukazovanie žalobcu, že pokým žalovaná vykonávala činnosť aktivistu,
on sa staral o maloletú dcéru I.. Starať sa o maloleté dieťa je základnou povinnosťou obidvoch rodičov

a zaväzuje ako otca tak aj matku rovnako a nemožno na uvedené prihliadať ako na akúsi formu „obety“
na úkor druhého manžela, ako sa to pokúšal vykresliť žalobca.

18. Do úvahy v danom prípade bolo potrebné vziať aj otázku účelného využitia bytu. Tieto predpoklady
podľa názoru súdu svedčali vo väčšej miere v prospech žalovanej. V prvom rade žalobca v priebehu

celého konania nijako nepopieral, že žalovaná využíva predmetný byt častejšie. Žalobca trvalo už od
roku 2018 žije v obci L. so svojou priateľkou. Uviedol, že si tam platí nájom a je tam spokojný. V danom
kontexte pôsobia prehnane a účelovo vyjadrenia žalobcu, že ako jediný z celej jeho rodiny zostal
bez strechy nad hlavou a je bezdomovcom. Žalobca má predsa zabezpečené skutočné bydlisko už
od roku 2018 a zo žiadnych skutočností, ktoré strany uviedli v priebehu konania nič nenasvedčovalo

tomu, že by o takúto formu bývania mal prísť. Ak žalobca aj nie je vlastníkom nejakej nehnuteľnosti,
uvedené neznamená, že by mal byť bezdomovcom. Poukazoval, že žalovaná ako aj jeho deti vlastnia
nehnuteľnosti, ktoré slúžia na bývanie. V tomto smere by však ani prípadný úspech žalobcu v tomto
konaní nebol riešením pre jeho obavy, nakoľko ani toto konanie nerieši otázku vlastníctva akejkoľvek
nehnuteľnosti. Žalobca poukazoval, že v F. má väzby, navštevuje lekárov a plánuje tam stráviť dôchodok.

Uvedené opätovne pôsobí rozporuplne a špekulatívne, keď na jednej strane žalobca tvrdí, že je
spokojný v L., na druhej strane plánuje stráviť dôchodok v F.. Žalobca však už na dôchodku je
avkonanínijakonepreukázal,žebyvykonávalakékoľvekčinnostismerujúcektomu,abysapresťahoval
naspäť do Bratislavy. Žalobca tvrdil, že má v konaní známych s ktorými sa stretáva, pracovné aktivitya navštevuje tam lekárov, no žiadne z týchto tvrdení nijako v priebehu celého konania nepreukázal
a nijako nešpecifikoval. Súdu tak v priebehu celého konania zostalo neznáme ako často sa vlastne
žalobca v F. vyskytuje a za akým konkrétnym účelom. Súdu je samozrejme jasné, že žalobca obdobne

ako žalovaná má záujem tráviť čas so svojimi deťmi, ktoré v Bratislave žijú, tieto však ako vyplynulo z ich
čestných vyhlásení majú bližší vzťah so žalovanou ako žalobcom, pričom syn L. vo svojom čestnom
vyhlásení navyše uviedol, že nemá žiadny kontakt s otcom – žalobcom.
Ako je uvedené vyššie, to, že žalovaná užíva byt častejšie ako žalobca nespochybňoval ani žalobca.
Navyše z čestných vyhlásení detí strán sporu, ktoré žijú taktiež v F., je zrejmý ich bližší vzťah so

žalovanou ako matkou, než so žalobcom ako otcom. Žalovaná sa so svojimi deťmi v F. stretáva
a trávi s nimi čas. Uvedené rodinné väzby žalovanej v meste F. preto súd posúdil ako intenzívnejšie,
než na strane žalobcu, a preto aj uvedené hľadisko je nezanedbateľnou okolnosťou pre posúdenie
účelného využívania predmetného bytu. Napokon, ako vyplynulo aj z vyjadrení strán sporu pred začatím
pojednávania dňa 03.12.2024, ako aj z postoja žalobcu k riešeniu sporu v priebehu celého konania, jeho
záujmom bolo predovšetkým predmetný byt predať (v tomto smere sa následne viedli aj mimosúdne

rokovania medzi stranami), pričom sa vyslovil súhlasne o vysporiadanie formou kompenzácie za členský
podielvovýške100.000Eur.Žalobcataknarozdielodžalovanejneprejavovalvpriebehuceléhokonania
trvalý záujem byt užívať.
V otázke účelného užívania bytu sa súd obrátil v zmysle zákona aj na Bytové družstvo, ktoré však na
výzvu súdu vyslovene uviedlo, že sa k danej veci nevie vyjadriť, preto v tejto súvislosti súd vyjadrenie

prenajímateľa nebral do úvahy.

19. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti preto súd dospel v danom prípade k záveru, že v záujme
najrozumnejšieho usporiadania vzťahov bývalých manželov k družstevnému bytu bude namieste, keď
byt bude po zániku manželstva ako jediná nájomníčka a členka družstva naďalej užívať žalovaná, ktorá

predmetný byt využije účelnejšie ako žalobca. Pre akékoľvek nepravidelné aktivity žalobcu v meste F.
bude pre neho postačujúce, keď mu bude zo strany žalovanej zabezpečená bytová náhrada.

20. Platí princíp, podľa ktorého druhému manželovi patrí ako bytová náhrada náhradný byt, avšak, ak
sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len

na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. V rovnakých prípadoch platí, že ak sa rozvedený manžel
za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe,
ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia,
súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. Berúc do úvahy uvedené, súd zvažujúc všetky okolnosti
daného prípadu dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré postačuje žalobcovi zo strany žalovanej ako bytovú náhradu zabezpečiť len náhradné ubytovanie.
Dokazovaním mal súd preukázané, že už počas manželstva sa žalobca odsťahoval do obce L. pri
H., kde žije so svojou priateľkou aj v súčasnosti. Bytovú otázku tak má v danom prípade vyriešenú.
Vo vzťahu k jeho vôli zdržovať sa v F. uviedol len veľmi vágne tvrdenia, ktoré nijako nepreukázal
ani nekonkretizoval. V zákone však platí princíp, podľa ktorého druhému manželovi patrí ako bytová

náhrada náhradný byt, avšak ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že
rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Jedine za predpokladu
fyzického alebo psychického násilia voči druhému manželovi za trvania manželstva alebo po jeho
skončení môže súd rozhodnúť, že mu bytová náhrada nepatrí. Takéto okolnosti však neboli v konaní
ani len tvrdené, súd preto musí vychádzať z predpokladu, že je na mieste daná zákonná potreba

zabezpečiť určitú formu náhradného ubytovania pre žalobcu. Zabezpečovanie bytovej náhrady vo forme
náhradného bytu v meste F., keď dlhodobo žije v L. H. H., kde je podľa vyjadrení právnej zástupkyne na
pojednávaní spokojný a má tam viacročný vzťah, by sa javilo neopodstatneným. Za daných okolností,
keď sa v F. zdržuje len občasne, svoj účel splní aj náhradné ubytovanie. Nie je nevyhnutné pre žalobcu
zabezpečovať náhradný byt. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle zákona je náhradný byt bytom,

ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Z tvrdení
žalobcu však vyplýva, že do F. chodieva sám. Nie je preto dôvod zabezpečovať mu veľkostne taký byt,
v ktorom by potreboval zabezpečiť bývanie pre členov jeho domácnosti alebo ktorý by bol rozlohou
a usporiadaním podobný družstevnému bytu. Náhradným ubytovaním je v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení, byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni

alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej
časti bytu u iného nájomcu.21. Záverom súd dodáva, že rozhodnutím o zrušení spoločného nájmu bytu manželmi k družstevnému
bytu, zaniká aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve a členom družstva ostáva ten z
rozvedených manželov, ktorý bol súdom určený za jediného nájomcu bytu. Tým nezaniká iba spoločné

členstvo rozvedených manželov, ale aj členstvo jedného z nich. Otázka, či a akou sumou bude
nadobúdateľčlenskéhopodielupovinnývyplatiťzozostatkovejhodnotytohtopodieludruhéhoúčastníka,
zostáva aj po rozhodnutí súdu o zrušení spoločného nájmu otvorená a je možné o nej rozhodnúť (pokiaľ
sa strany o vyplatení zostatkovej hodnoty nedohodnú mimosúdne), až po právoplatnom skončení tohto
konania.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, v zmysle
ktorého súd neprizná náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán, ak existujú dôvody hodné
osobitnéhozreteľa.Zhľadiskaaplikácieustanoveniasúvýznamnétiežokolnosti,ktoréviedlikuplatneniu
nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.:
3MCdo/5/2006). Relevantným kritériom je teda aj to, že sa jedná o vec, v ktorej je usporiadanie

vzájomných práv a povinností strán sporu bez ohľadu na nimi požadovaný nárok na úvahe súdu, čo
priamo vyplýva z ustanovenia § 705 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka. Zároveň je potrebné
prihliadnuť aj na spravodlivé usporiadanie vzťahov. Súd nie je viazaný žalobným návrhom a každý
žalobný návrh v takejto veci je vzájomným žalobným návrhom, teda žalobca a žalovaný vystupujú
v obidvoch procesných postaveniach, kedy každý z nich môže byť súdom určený ako ďalší nájomca

v závislosti od skutočností zistených v konaní. Predmetné konanie preto nie je typickým sporovým
konaním. V danom prípade obe strany sporu mali rovnaký podiel na tom, že tento spor vznikol a tiež na
tom, že v danom prípade musel rozhodovať súd, keďže sa po rozvode a ani po začatí súdneho konania
nedokázali dohodnúť, napriek tomu, že súd viackrát prerušil súdne konanie z dôvodov mimosúdnych
rokovaní. Keďže teda obe strany sporu disponovali v danej veci aktívnou vecnou legitimáciou, pričom

konečné rozhodnutie súdu v danej veci nebolo nijako závislé od konečných návrhov strán sporu, súd
dospel k záveru, že s ohľadom na rovnaký podiel oboch strán na vzniku sporu, povahu takéhoto sporu
a s tým súvisiacu neprimeranú tvrdosť rozhodnutia, ak by mala jedna zo strán platiť trovy druhej strane,
nepriznal súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).