Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/100/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215168
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2116215168.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu: Peter Rýzek E.S.O., miesto podnikania:
Čáčov 197, Senica, IČO: 40 206 181, zast. splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XX,
F., zast. splnomocnenkyňou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36
857 548, o zaplatenie 2.531,36 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 16C/207/2016-298 zo dňa 19. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) Okresný súd Trnava ( ďalej aj ,, súd prvej inštancie “ ) I.
výrokom žalobu zamietol; II. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a III. výrokom priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, 3 a 4, § §

54 ods. 2, § 631, § 634 ods. 1 a 2, § 641 ods. 1 a § 652 ods. 1 a 2 O.z., § 706 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v platnom znení ( ďalej aj „O.z.“ ), s poukazom na procesné ustanovenia § 251,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov ( ďalej aj „C.s.p.“ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy
2.531,36 eur ( pozn. pôvodne sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.950,19 eur a úroku

z omeškania 5,05 % p.a. z uvedenej sumy od 13.2.2015 do zaplatenia, vzhľadom k tomu že súd
prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zamietol návrh žalobcu v časti o zaplatenie 418,83 eur a
úroku z omeškania 5,05 % p.a. z uvedenej sumy od 13.2.2015 do zaplatenia, a žalobca voči tejto
zamietnutej časti odvolanie nepodal, zostal predmetom konania žalobný nárok na zaplatenie 2.531,36
eur a príslušenstva, ktorému súd prvej inštancie v prvom rozsudku vyhovel a voči ktorému podal
odvolanie žalovaný, o ktorom odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie ) so zákonným úrokom z omeškania na základe faktúry č. 001/2015 a to za
žalobcom tvrdenú vykonanú prácu uvedenú v predmetnej faktúre na rodinnom dome žalovaného s tým,
že podľa tvrdení žalobcu došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo v súlade s § 631
a nasl. O.z., kde sa so žalovaným dohodol na vykonaní vodoinštalačných a kúrenárskych prác. Žalovanýsporoval nárok žalobcu čo do dôvodu i výšky a tvrdil, že práce uvedené v spornej faktúre žalobca
nevykonal. Medzi stranami sporu bolo sporným, či došlo medzi nimi k ústnej dohode na vykonaní prác v
zmysle faktúry č. 001/2015 a či tieto práce žalobca pre žalovaného aj reálne vykonal. Súd prvej inštancie

konštatoval, že medzi stranami sporu bolo sporné, či bola uzatvorená zmluva o úprave a oprave veci v
zmysle § 652 a nasl O.z. ústnou formou. Podľa žalobcu takáto ústna dohoda existovala a na jej základe
postupovalpodľapokynovžalovanéhostým,žepráceuvedenévofaktúreajvykonal,avšakžalovanýmu
odmietal uhradiť sumu uvedenú vo faktúre. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného
vykonal vodoinštalačné a kúrenárske práce, pričom tieto práce prebehli v roku 2012 a žalovaný mu

za tieto práce uhradil sumu 3.000 eur, ktorú sumu mu žalobca fakturoval faktúrou č. 2012/32. Nebolo
sporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca
vykonával pre žalovaného vodoinštalačné, kúrenárske a kanalizačné práce. Pritom z faktúry č. 2012/32
nevyplýva, v akom rozsahu žalobca tieto práce vykonal a z ktorých konkrétnych činností pozostávali.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených
skutočnostiach, t. j. že práce naviac fakturované v zmysle faktúry č. 001/2015 boli vykonané, a že strany

sporu boli dohodnuté o predmete opravy a úpravy veci. Z výpovedí žalobcom navrhnutých svedkov
jednoznačne vyplynulo, že svedkovia neboli prítomní pri dohode o úprave a oprave veci. Súčasne z ich
výpovede nevyplývalo, že práce naviac, tak ako boli žalobcom fakturované, aj boli vykonané. V zmysle
faktúry č. 001/2015 žalobca fakturoval žalovanému: - montáž potrubia, opravu vnútornej kanalizácie,
opravu - úpravu vonkajšej kanalizácie pri garáži, montáž kotolne, dopojenie tepelného čerpadla, natlak.

a odvzduš. systému ÚK, dopravné. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2016 žalobca špecifikoval práce
uvedenévofaktúreč.001/2015akmontážipotrubiauviedol,žešloopotrubienamontovanéktepelnému
čerpadlu, ktoré práce neboli účtované vo faktúre č. 2012/32 a dohoda bola, že budú účtované v ďalšej
faktúre; pri oprave vnútornej kanalizácie šlo o demontáž pôvodného potrubia, kde vysekal otvory do
podlahy a následne vložil nové potrubie, čo bolo vykonané v lete 2013; pri oprave a úprave vonkajšej

kanalizácie šlo o to, že pri vykonávaní prác inou firmou došlo k poškodeniu potrubia kanalizácie vedúcej
k žumpe a žalovaný požiadal žalobcu o opravu a tak žalobca odmontoval poškodenú kanalizáciu a
prehĺbil výkop a uskutočnil montáž novej kanalizácie, ktoré práce mali byť vykonané v decembri 2013;
pri montáži kotolne, dopojenie tepelného čerpadla, natlakovanie a odvzdušnenie systému ÚK pomáhal
žalobcovi svedok G. a to preto, že nebolo možné, aby mohla montáž kotolne uskutočniť jedna osoba,

pričom tieto práce mali byť vykonané v septembri 2013. K spusteniu kotolne bolo nutné, aby asistoval
ďalší technik, s ktorým realizoval žalobca spúšťanie kotolne. Následne žalobca v rámci svojej výpovede
na pojednávaní dňa 23.5.2017 uviedol, že práce naviac, ktoré sú predmetom tohto konania sú: čistenie
pred pokládkou podlahového kúrenia, montáž potrubia pre tepelné čerpadlo, montáž tepelného čerpadla
a kotolne, príprava pre sprchový kút vo wellnes, príprava teplej a studenej vody vo vonkajšom priestore,

montáž WC v suteréne, úprava inštalácie pri váhoryse, prerábka vonkajšej kanalizácie po inštalácii
nového čerpadla, montáž šachty vonku. Tvrdil, že to, že išlo o práce naviac, mali preukazovať výpovede
svedkov G. a H.. Po oboznámení sa s obsahom svedeckej výpovede svedka G. súd prvej inštancie
uviedol, že z jeho výpovede nevyplýva, že bol prítomný pri montáži kotolne a tepelného čerpadla, ako
to tvrdil žalobca, ale že :„v rámci dokončovacích prác sa robila v kúpelni sanita, kuchyňa odpady,

pričom v kúpeľni sa museli prerábať skrinky a mali sa robiť aj sprchové kúty, avšak chýbali komponenty“.
Tvrdenia ohľadom prác týkajúcich sa sprchovacích kútov tvrdil aj žalobca, tieto práce neboli predmetom
sporu a faktúry č. 001/2015, preto ich nepovažoval za opodstatnené. Z výpovede uvedeného svedka
nevyplývalo, že by vykonával práce týkajúce sa montáže kotolne a dopojenia tepelného čerpadla, keď
svedok tvrdil, že „robil pomocné práce - pri podlahovom kúrení, keď sa robil odpad v kúpeľni, podával

kľúče, materiál do ruky, upratoval“. Hoci žalobca tvrdil, že uvedený svedok bol prítomný pri vykonávaní
prác pri montáži kotolne a dopojení tepelného čerpadla, z jeho výpovede svedka toto tvrdenie žalobcu
nevyplývalo. Naviac žalobca netvrdil, že by bol tento svedok prítomný pri vykonávaní ostatných prác
v zmysle faktúry č. 001/2015 a ani sám svedok nepotvrdil, že pomáhal pri ostatných „dokončovacích
prácach“. Súčasne tento svedok nepotvrdil, že bol prítomný pri dohode strán sporu o predmete úpravy

a opravy veci v zmysle faktúry č. 001/2015. Žalobca tvrdil, že pri spustení kotolne bolo nutné, aby mu
asistoval ďalší technik, s ktorým realizoval spúšťanie kotolne, avšak neuviedol meno tohto technika a
nenavrhol jeho výsluch, preto nemal preukázané ani toto tvrdenie žalobcu. Z výpovede svedka H. zistil,
že tento sprostredkoval stretnutie medzi stranami sporu, potvrdil, že žalobca pre žalovaného vykonával
práce na rodinnom dome, avšak súčasne potvrdil, že nebol prítomný pri dohode strán sporu o predmete

opravy alebo úpravy veci čo do rozsahu a spôsobu opravy a že informácie mal zväčša od „žalobcu,
ktorý mu povedal, že si musel niečo vyčistiť, pripraviť a musel robiť prierezy“. Z uvedeného vyplýva,
že svedok nebol prítomný pri tom, ako mal žalobca realizovať tzv. dokončovacie práce, ale informácie
mal sprostredkovane a to od samotného žalobcu. S ohľadom na uvedenú svedeckú výpoveď súd prvejinštancie konštatoval, že ani z tejto výpovede nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca tzv.
dokončovacie práce reálne vykonal, svedok nebol prítomný jednak pri dohode strán sporu o predmete
opravy a úpravy v zmysle faktúry č. 001/2015 a súčasne nebol prítomný pri vykonávaní prác žalobcom v

zmysle uvedenej faktúry. Skutočnosť, že sa tento svedok domnieval, že práce žalobca vykonal, nebola
relevantná a dostatočná pre prijatie záveru o unesení dôkazného bremena žalobcom ohľadom reálneho
vykonania prác. Hoci svedok tvrdil, že z dodacích listov vyplýva, že tam uvedený materiál sa týka
kanalizácie a prekládky, súd prvej inštancie nemal túto skutočnosť hodnoverne preukázanú ďalším
dôkazom a tak nebolo možné prijať jednoznačný záver o tom, že žalobca vykonal práce v zmysle faktúry

č. 001/2015 a že žalovaný za tieto práce nezaplatil. Z pokladničných dokladov vyplývajú úhrady rôznych
súm, avšak bez akejkoľvek špecifikácie vo vzťahu k odoberanému materiálu. Súčasne z dodacích listov
vyplýva množstvo odobratého materiálu v období od 09-11/2013, avšak nebolo zrejmé, na ktoré práce
z faktúry č. 001/2015 bol použitý ten ktorý materiál. Tieto skutočnosti žalobca v spore netvrdil. Svedok
H. sa nevedel vyjadriť ani k dopojeniu tepelného čerpadla, resp. či žalobca vykonal túto prácu, pretože
v tom čase nebol na stavbe. Taktiež sa svedok vyjadril k prekladu kanalizácie, pričom uviedol: „musel

to tam vraj žalobca prerábať“. Svedok mal informácie od žalobcu, preto jeho výpoveď nebola priamym
dôkazom potvrdzujúcim tvrdenia žalobcu o vykonaní tzv. dokončovacích prác. V spore bolo vykonané
znalecké dokazovanie znalcom Ing. Petrom Mateášom, ktorého úlohou bolo určiť hodnotu prác v zmysle
žalobcom predloženej faktúry č. 001/2015. Znalec v znaleckom posudku č. 106/2021 ( č. l. 182 ) v bode
2.4 uviedol, že „miestne šetrenie bolo vykonané dňa 13.5.2023 za prítomnosti žalobcu a žalovaného,

pričom žalobca popísal, kde vykonával montážne práce a kadiaľ boli ťahané rozvody kúrenia medených
rúrok. Žalovaný rozporoval dĺžku 75bm potrubia k pripojeniu tepelného čerpadla, pričom znalec vykonal
kontrolné meranie s výsledkom 37,01 m.“ Žalobca dal znalcovi zoznam prác, ktoré vykonával na stavbe
rodinného domu. Znalec pri zodpovedaní otázok ohľadom ceny vykonaných prác vychádzal z tvrdení
žalobcu týkajúcich sa jeho popisu vykonávaných činností. Úlohou znalca bolo ohodnotiť práce, ktoré

žalobca tvrdil, že vykonal, pričom znalec nie je dôkazom o tom, že rozsah prác bol vykonaný, že došlo
k dohode o rozsahu prác a že práce vykonal žalobca. Naviac ku skutočnosti, že žalobca účtoval cenu
práce za montáž potrubia odlišnú dĺžku, ako bola reálne pripojená, sa súd nestotožňuje s tvrdením
žalobcu v rámci záverečnej reči, že si žalovaný bol vedomý všetkého rozsahu prác. Práve naopak, z
uvedeného vyplýva, že uvedenú prácu žalobca nevykonal.

4. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalobcovi a taktiež priznal aj štátu voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť,
vyhovením jeho žalobnému návrhu a priznaním mu náhrady trov konania, s poukazom na odvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. Argumentoval tým, že záver sudu prvej
inštancie o neprípustnosti ním navrhovaných dôkazov z dôvodu zákonnej koncentrácie je nesprávny,
čím v konečnom dôsledku došlo k porušeniu jeho procesných práv, preto navrhol, aby odvolací súd v

súlade s § 384 ods. 2 C.s.p. vykonal výsluch svedka A. I. J., výsluch žalobcu a žalovaného a výsluch
svedka A. K. H. a aby vykonal aj znalecké dokazovanie a obhliadku nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie
tak nedostatočne zistil skutkov stav, keď odmietol vykonať ním navrhované dôkazy, nevykonanie ktorých
následne nesprávne právne posúdil, celkom zmätočne viedol konanie a prekvapivo rozhodol bez
vykonania ďalšieho dokazovania vo veci, keď rozhodol o zamietnutí žaloby, čím došlo k porušeniu

práv žalobcu na spravodlivý proces. Napokon samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je
jednostranné, dôkazy sú hodnotené izolovane a podstatné skutočnosti vyplývajúce s jednotlivých
výpovedí neboli zo strany súdu prvej inštancie vôbec vyhodnotené, resp. ich hodnotenie súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol. Súd prvej inštancie sa zároveň v napadnutom rozhodnutí
nezaoberal zjavne účelovou obranou žalovaného, ktorý na jednej strane spochybňoval vôbec akúkoľvek

existenciu pohľadávky za práce ( tieto nemali byť najskôr vykonané vôbec ) a po prvotnom výsluchu
žalobcu účelovo zmenil svoju obranu, keď poukázal na to, že práce vyfakturované faktúrou č. 001/2015
mali byť zhodné z prácami vykonanými v roku 2013.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je

správnyaspĺňavšetkyzákonomvyžadovanénáležitosti,navrholhopotvrdiťakovecnesprávnyapriznať
mu náhradu trov odvolacieho konania.7. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca ( replika ), ktorý zotrval na skutočnostiach
uvedených v odvolaní a navrhol, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol vyhovením jeho žalobnému
návrhu a priznaním mu nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

9. V danej veci sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia ceny prác, ktoré mu vyúčtoval faktúrou
č. 001/2015. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na závere, že sa jedná
o nárok žalobcu na plnenie majúce vyplývať zo zmluvy o oprave a úprave veci uzavretej ústne ( pozn.
vyplývalo to zo žalobného návrhu ako aj opísaného skutkového deja ) s tým, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o
oprave a úprave veci, ktorá by obsahovala podstatné náležitosti, a to predmet zmluvy a jej odplatnosť

( pozn: dohoda o výške ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, a ak nedošlo k dohode o jej výške
pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný
predpisniejevydaný,cenuprimeranúpričomzaprimeranúcenutrebapovažovaťcenu,ktorásavmieste
a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo / opravu / ).

10. Spornou otázkou medzi stranami boli podstatné náležitosti majúcej byť uzavretej zmluvy ( jej
predmetu ) o oprave a úprave veci, ktorej cenu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 001/2015.

11. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie
výsluchom svedka A. I. J., konateľa spoločnosti GEOTHERM Slovakia, s.r.o., že práce, ktoré vyúčtoval

žalovanému faktúrou č. 001/2015 v rodinnom dome žalovaného boli ním skutočne vykonané; výsluch
stránsporukupresneniuprác,ktorébolidohodnutéafakturovanénazákladefaktúryč.2012/32afaktúry
č. 001/2015 a výsluchom svedka A. K. H. k doplneniu časovej súvislosti, t. j. v ktorom čase sa presne
nachádzal v rodinnom dome žalovaného a k prácam, ktoré na rodinnom dome v tom čase boli vykonané,
a to predovšetkým s ohľadom na to, že svedok priniesol osobne na stavbu akumulačnú nádobu, ktorá

sa montuje priamo so zdrojom tepla ( tepelným čerpadlom ) treba uviesť, že táto nie je opodstatnená,
pretože sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho
kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už
skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať ( viď.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 ). Pokiaľ súd prvej inštancie

dospel k záveru, že v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p. už na dôkazy nebude prihliadať, čím došlo k procesnej
preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo
možné predložiť skôr; neporušil rovnosť strany, pokiaľ išlo o jej právo uplatňovať prostriedky procesného
útoku alebo procesnej obrany.

12. Treba však uviesť, že prihliadanie na uplatnené prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany ( najmä na dôkazy predložené alebo navrhnuté stranami ) nemožno zamieňať s vyhodnotením
dôkazov. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( § 191 ods.
1 C.s.p. ). Pokiaľ vyhodnotenie dôkazov súdom vedie k úspechu jednej strany vo veci samej, môže sa

druhejstranejaviťakonesprávne,resp.jednostranné.Podstatnévšakje,abysúdvyhodnoteniedôkazov
v rozsudku jasne zdôvodnil, aby bolo logické a aby bola zrejmá súvislosť medzi jednotlivými dôkazmi,
ich vyhodnotením a skutkovými závermi súdu. V preskúmavanej veci je z odôvodnenia napadnutého
rozsudku zrejmá logická súvislosť medzi dôkazmi, ako aj úvaha, na základe ktorej súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keďže tento skutkový záver vyplýva z

vykonaného dokazovania a je dostatočne jasne zdôvodnený.

13. Súd prvej inštancie správne posúdil, že nie je možné subsumovať skutkové tvrdenia žalobcu pod tie
právne normy, ktorých aplikácia by mala na danú vec dopadať ( § 652 a nasl. O.z. a ani ustanovenia
týkajúce sa všeobecnej úpravy v zmysle § 632 a nasl. O.z. ), pretože súdom prvej inštancie zistený

skutkový dej nenapĺňal hypotézu týchto právnych noriem.

14. Podľa článku 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.15. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bode 45 uviedol, prečo a z akých dôvodov nevyhovel
dôkaznýmnávrhomstranysporu.Okremvyššieuvedeného§153ods.2C.s.p.toboloajto,ženavrhnuté

dôkazy boli už doterajším konaním bez dôvodných pochybností vyvrátené dôkazmi, ktoré boli pred
súdom prvej inštancie vykonané.

16. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 26Co/9/2022 zo
dňa 31.3.2023, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, tak urobil z dôvodu,

že z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie nebolo možné vo vzťahu k podstatnej skutkovej otázke ,, predmetu diela“ dospieť
k právnemu záveru, ktorý z týchto zistení vyvodil súd prvej inštancie a preto bolo také rozhodnutie
potrebné považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy, resp. článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd ( I. ÚS 243/07 ) a teda došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods.1 písm. b/ C.s.p. Súdu prvej inštancie uložil, aby znova posúdil žalobou uplatnený nárok čo do

vyhovujúcej časti vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré treba vyhodnotiť podľa §
191 C.s.p. a v písomnom vyhotovení rozsudku uviesť podstatné náležitosti podľa § 220 ods. 2 C.s.p.

17. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
uplatneného nároku voči žalovanému, a preto, ak súd prvej inštancie žalobcu zamietol, tak jeho

rozhodnutie bolo vecne správne, a odvolací súd ho potvrdil podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p. v spojení
aj so závislými výrokmi o nároku na náhradu trov konania ( II. a III. ), ktoré
výroky osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu neboli napadnuté, avšak rovnako ako závislý výrok od
veci samej boli v rámci odvolacieho konania potvrdené.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo
zrejmé, že žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalovanému ako úspešnej strane sporu
tohto odvolacieho konania bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho
konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

19. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).