Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010555
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8324010555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.

Iva Maruščáka a JUDr. Lucie Bašistovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2024, v trestnej
veci obžalovaného H. Y., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. j/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 4T/18/2024 zo dňa 09.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému
H. Y., nar. XX. mája XXXX v X., X. oblasť,
A., trvale bytom X. oblasť,
E. okres, X. 4, A.,
t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,

u k l a d á :

Podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá trest prepadnutia veci, a to:
mobilný telefón značky M., čiernej farby, model Q W XXXXXXXXXXXXXXX, W XXXXXXXXXXXXXXX
so SIM kartou T. s ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý bol dobrovoľne vydaný obžalovaným, a
ktorý sa nachádza v zalepenej obálke bielej farby označenej ako „E. stopa číslo X“.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného H. Y. vinným zo zločinu prevádzačstva podľa
§ 355 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že- dňa 2. júla 2024 od presne nezisteného času minimálne od 14:32 hodiny do 18:05 hodiny pomáhal pri
neoprávnenom prechode cez územie D. republiky štyrom osobám a to štátnym občanom A. M. J., W. L.,
H. T., O. J., ktorí nie sú štátnymi občanmi D. republiky, ani nemajú na území D. republiky trvalý pobyt,

a to tým spôsobom, že tieto čakal na presne nezistenom mieste a po tom, čo tieto osoby neoprávnene
prešli cez vonkajšiu štátnu hranicu medzi A. a D. republikou mimo určených hraničných prechodov, ich s
cieľom a úmyslom previesť cez územie D. republiky, pešo neoprávnene doprevádzal cez lesný porast až
po miesto cca 200 metrov vo vnútrozemí D. republiky, na úrovni hraničného znaku 150 v katastrálnom
území obce A., okres D., kde mu v ďalšom konaní bolo zabránené hliadkou Mobilnej zásahovej jednotky

PZ D., ktorá ho na danom mieste obmedzila na osobnej slobode.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 za použitia § 38
ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 39 ods. 5 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere
štyroch rokov a ôsmich mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm.

a/ Tr. zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to mobilného telefónu značky M., čiernej
farby, model Q IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou T. s ICCID:
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný a to len proti výroku

o treste. V písomných dôvodoch podaných prostredníctvom zvoleného obhajcu uviedol, že na hlavnom
pojednávaní uznal vinu, preto sa vykonávalo dokazovanie len ohľadom trestu. Okresný súd prijal jeho
vyhlásenie o vine a po vykonaní potrebného dokazovania ohľadom trestu mu uložil znížený trest odňatia
slobody v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zákona vo výmere štyroch rokov a ôsmich mesiacov. On navrhol, aby
mu súd po vykonaní potrebných zistení uložil trest domáceho väzenia v zmysle § 53 Tr. zákona, pretože

podľa jeho názoru boli splnené podmienky pre takýto postup pretože, uložený trest by neprevyšoval
výšku 5rokov ahornáhranica trestnejsadzbypri§355ods.1písm.d)neprevyšujevýšku10rokov.Súd
návrhu obhajoby nevyhovel a s poukazom na jeho osobu, bližšie sa však nevyjadril, prečo ho vyhodnotil
negatívne. Je toho názoru, že okrem toho, že uznal vinu, doteraz viedol riadny život, bez dopustenia sa
akéhokoľvek protispoločenského konania, súdne trestaný nebol. Pokiaľ ide o nejaké konanie, ktoré by

porušovalo normu protispoločenského konania, je treba podľa názoru odvolateľa vychádzať z toho, aká
je situácia na A. už nie niekoľko rokov. Najmä nezmyselná vojna, ktorá trvá už takmer tri roky, ich núti
niekedy aj k spáchaniu takých konaní, ktorých by sa za bežných okolností nedopustili. S prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu a najmä na skutočnosť, že uznal vinu, doteraz trestaný nebol a že poskytol
pomocukrajinskýmobčanom,ktorísiútekomzachraňovalivlastnéživoty,zastávanázor,žesapodstatne

znižuje týmito okolnosťami spoločenská nebezpečnosť skutku, ktorého sa dopustil a že sú splnené
všetky podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia, ktorý by v tomto prípade splnil výchovný účel. Z
týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd na základe jeho odvolania zrušil napadnutý rozsudok a uložil
mu trest domáceho väzenia vo výške štyroch rokov a ôsmich mesiacov.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku uvedeného vo
výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní na otázky súdu položené podľa
ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal kladne. Súd preto po splnení
zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a

následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a v súlade s § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal len
dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.Okresný súd vo vzťahu k výroku o treste vykonal dokazovanie oboznámením odpisu registra trestov
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v ktorom obžalovaný doposiaľ nemá žiadny záznam.
V Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má jeden záznam zo

dňa 28.06.2023 pre nedovolené prekročenie ukrajinsko-slovenskej hranice, za čo mu bolo uložené
napomenutie. Podľa správy Národnej ústredne Interpol zo dňa 17.07.2024 bol obžalovaný na území
A. hľadaný pre nelegálny lov, ktorý bol ukončený bez potrestania. Okresný súd u obžalovaného zistil
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že v minulosti viedol riadny život a podľa §
36 písm. l) Tr. zákona, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Poukázal aj

na znenie § 34 ods. 1 Tr. zákona a § 34 ods. 4 Tr. zákona, ďalej na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na

úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

S poukazom na ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zákona okresný súd znížil výrok o treste o jednu tretinu.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný vzhľadom na vykonané dôkazy sa nepochybne tým, že osobám,
ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky a taký čin spáchal

závažnejším spôsobom konania- na viacerých osobách, dopustil zločinu prevádzačstva podľa § 355
ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona.
Za tento trestný čin umožňuje zákon uložiť trest odňatia slobody vo výmere od siedmich do desiatich
rokov odňatia slobody.

Krajský súd dospel k záveru, že je v posudzovanom prípade nutné prihliadať na prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, ako aj na okolnosti prípadu, keď z výpovede
zadržaných osôb v prípravnom konaní, ktoré prevádzal obžalovaný a to W. L., ďalej svedka M. J. a
H. T. plynie, že títo mali v úmysle opustiť A. z dôvodu vyhnutiu sa toho, aby tam nezomreli vo vojne,
začo prevádzačom zaplatili od 3000 do 5000 A.. Uvedené okolnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu

v zmysle zaužívanej súdnej praxe takými okolnosťami, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona

Krajský súd mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu, ide o také výnimočné
okolnosti prípadu, ktoré za tejto situácie umožňujú postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Skutočnosti, že

obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, spolu s poľahčujúcou okolnosťou, že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a tento úprimne oľutoval, spolu s tým, že inak viedol riadny život, keď má manželku
a maloletú dcéru, viedli krajský súd k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným
zákonom bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšiehotrvania.Vosobeobžalovanéhoideoprvopáchateľa.Vzmysle§34ods.1Trestnéhozákonamáukladaný
trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti (represívna zložka) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc

z princípu humánnosti pri ukladaní trestu pri ukladaní trestu prvopáchateľom vystupuje do popredia
výchovná zložka trestu pred represívnou.

Z tohto dôvodu majúc za preukázané podmienky uvedené v § 39 ods. 1 Trestného zákona krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo

výmere troch rokov, ktorý považuje tak na nápravu obžalovaného ako aj z hľadiska generálnej prevencie
za trest primeraný a zákonný. Pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň uložil
aj trest prepadnutia veci. Na druhej strane bol však krajský súd toho názoru, že vzhľadom na to, že išlo
o odplatné prevádzanie osôb, nešlo o pomoc priateľom, bol krajský súd toho názoru, že vzhľadom na
závažnosť trestného konania nebolo možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody a nebolo možné

uložiť ani iný alternatívny druh trestu, pretože trest má aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti, a
iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by nebol dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti
ani na nápravu páchateľa.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.