Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224011213
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224011213.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obvineného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C. D., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods.
2 písm. a) Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu samosudkyne Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 25T/85/2024 zo dňa 07.01.2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave

dňa 23.01.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamieta sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyne Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 25T/85/2024 zo dňa
07.01.2025bolopodľa§241ods.1písm.f)zákonač.301/2005Z.z.Trestnýporiadokvzneníneskorších

predpisov (ďalej len „TP“) rozhodnuté o odmietnutí obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda č. 2Pv 354/24/2201-57 zo dňa 09.12.2024.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že obžaloba neobsahuje všetky náležitosti podľa §
235 TP. Neobsahuje odôvodnenie všetkých znakov trestného činu, ktoré obvinený podľa prokurátora
podávajúceho obžalobu naplnil a neobsahuje ani poukázanie na konkrétne skutočnosti, z ktorých toto

odôvodnenie vychádza. Prokurátor zároveň neodôvodnil žiadnou, ani jednoduchou právnou úvahou,
prečo obžaloba vychádza z naplnenia zákonného znaku odôvodňujúceho konkrétnu trestnú sadzbu.
Právnu úvahu prokurátora o dôvodnosti stíhania aj pre kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 360a
ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len
„TZ“) pritom považuje za významnú aj z dôvodu vyššej trestnej sadzby. V odôvodnení obžaloby vôbec
nie sú spomenuté obhajobné argumenty obvineného, napriek ich existencii, a ani žiadne stanovisko

prokurátora k nim. Vlastné právne úvahy prokurátora boli v obžalobe uvedené len všeobecnou
formuláciou: „Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že postavenie obvineného
predsúdjevplnejmieredôvodné“,ktorávonkoncomnemôženaplniťpožiadavkunariadneodôvodnenie
obžaloby podľa jeho obligatórnych (zákonom určených) náležitostí. Neuvedenie akejkoľvek právnej
úvahy je zásadný nedostatok obžaloby, ktorý nie je možné odstrániť v konaní pred súdom, pretože
ide o zákonnú náležitosť obžaloby podľa § 235 TP. Obžaloba v tomto prípade neobsahuje vo svojom

odôvodnení ani náznak úvah, ktoré by viedli prokurátora k podaniu obžaloby. V prípade obvineného
tak prišlo podaním obžaloby k situácii, že by sa už ako obžalovaný, ktorý bude vystavený verejnému
trestnému procesu, dostal do situácie, že by nevedel, ako je obžalobný návrh odôvodnený, nevedel by,
akým úvahám prokurátora čelí, aké má vyvracať, v čom sa s ním prípadne prokurátor stotožňuje, čím
by mu bolo znemožnené uplatňovať právo na obhajobu.

Proti uzneseniu podal v lehote sťažnosť prokurátor, pričom obvinený sťažnosť nepodal.V podanej sťažnosti zo dňa 10.01.2025 prokurátor, uviedol, že sa s postupom súdu a s jeho rozhodnutím
nestotožňuje. Vytýkaná absencia právnych úvah a odôvodnenie právnej kvalifikácie sú veľmi jasne
uvedenéužvovýrokovejčastipredmetnejobžaloby.Právavýrok,ktorýobsahujesamotnýskutok,právnu

vetu a právnu kvalifikáciu slúži na to, aby obžalovaná osoba vedela, čo je jej kladené za vinu a zároveň
presné vymedzenie skutkovej podstaty trestného činu a jej pomenovania. Nie je zrejmé, čo iné mal
v odôvodnení obžaloby uviesť. Nemožno sa stotožniť s tým, aby len inak uviedol alebo preformuloval
informácie, ktoré sú jasne uvedené vo výroku obžaloby. Taktiež obhajoba nikdy neuvádzali, že im nie
je zrejmé, čo je im kladené za vinu. Súd pri prijatí obžaloby nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku

obžaloby, ale výhradne skutkom samotným. Pokiaľ v právnej kvalifikácii nie je na účinnosť konkrétneho
zákona poukázané, má sa za to, že skutok je právne kvalifikovaný podľa zákona účinného v čase
podania obžaloby. Počas celého konania obvinený spáchanie skutku vôbec nepopieral, akurát vyjadril
právny názor, že sa nejedná o trestný čin, lebo nemal v úmysle poškodenú zastrašovať. Toto nemohol
vyhodnotiť ako obhajobu, keďže na spáchanie skutku postačuje podstatné zhoršenie kvality života
poškodenej, a tým nemal dôvod s tým v obžalobe polemizovať. S prítomnosťou úmyslu u obžalovaného

sa náležite vysporiadal, keď jasne uviedol, že obžalovaný si bol vedomý, že sa vystavuje riziku trestného
stíhania.Knámietke,žesanevysporiadalsnávrhomobvinenéhonaprerušenietrestnéhostíhaniadodal,
žesanejednánávrh,ktorýmbysamalorgánčinnývtrestnomkonanímeritórnezaoberať,aledostatočne
o ňom rozhodol podaním obžaloby. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa.

K sťažnosti sa vyjadril obvinený prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 17.01.2025. S napadnutým
uznesenímsúhlasí.Odmietatakézjednodušovaniepovinnostíprokuratúryarezignáciunaúlohyuložené
im TP a zákonom o prokuratúre. Obžaloba obsahuje modifikovanú skutkovú vetu oproti uzneseniu
o vznesení obvinenia, čo sa stalo zrejme v dôsledku jeho obhajobnej aktivity. Nesúhlasí s právnou
kvalifikáciou skutku, keďže bolo preukázané, že nenaplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty. Tiež

nesúhlasí s tvrdení, že skutok je právne kvalifikovaný podľa znenia zákona účinného v čase podania
obžaloby,čonevyplývazožiadnehoustanovenia.Nesúhlasístvrdenímprokuratúry,žespáchanieskutku
nepopieral, keďže ho od začiatku popieral a k tomu smerovali aj jeho návrhy na doplnenie dokazovania,
ktorým nebolo vyhovené. Tiež nie je jeho povinnosťou dokazovať svoje nevinu, ale je to štát, kto nesie
dôkaznébremenopreukázaniajehoviny.Vobžalobenebolouvedené,včomspočívalo„zhoršeniekvality

života poškodenej“, ani k tomu vykonané dôkazy.

Podľa § 192 ods. 1 TP pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 TP
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť
podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje, že okresný súd po namietnutí vád
prípravného konania obžalovaným podaním dňa 17.12.2024 postupoval správne, keď vo veci vydal dňa
07.01.2025 uznesenie, ktorým rozhodol o odmietnutí obžaloby. Je ale treba okresnému súdu vytknúť,

že po podaní obžaloby nerozhodol prednostne a urýchlene o ponechaní vo väzbe podľa § 238 ods. 4
TP. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že o ponechaní vo väzbe treba zásadne rozhodnúť ako
o prvej veci po podaní obžaloby, a o ostatných otázkach až najskôr s týmto rozhodnutím, nie pred ním.

V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 TP uviedol

všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru o prijatí obžaloby, s ktorým
sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia z hľadiska
relevantných skutočností zodpovedá obsahu spisového materiálu a primerane reaguje na podaný odpor,
v ktorom obvinený nenamietal žiadne vady prípravného konania.

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby sťažnostný súd opakoval vo svojom
rozhodnutí všetky správne právne závery súdu prvého stupňa a preto postačí, ak na tieto ako na správne
len poukáže s tým, že sa s týmito v plnom rozsahu stotožňuje.Podľa § 241 ods. 1 TP obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného
zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej

dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu
f) odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na
obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli
poskytnuté nezákonné benefity,

l) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný v lehote
piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vady
prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok
pre postup podľa písmena f).

Dôvody na odmietnutie obžaloby sú demonštratívne uvedené v § 241 ods. 1 písm. f) TP a sú to

predovšetkým závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, nepredloženie úplného
spisu prokurátorom, nespĺňanie náležitosti obžaloby podľa § 235 TP alebo poskytnutie nezákonných
benefitov spolupracujúcej osobe. Uvedené dôvody spája to, že sú procesnej povahy, majú teda svoj
základ v porušení pravidiel upravujúcich trestné konanie.

Podľa § 235 písm. d) TP ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré
obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu
obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval.

Nespĺňanie náležitostí obžaloby podľa § 235 TP predstavuje v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) TP výslovný

a obligatórny dôvody na odmietnutie a vrátenie veci prokurátorovi. V tomto smere postupoval okresný
súd správne, keď skúmal obžalobu z hľadiska, či spĺňa všetky zákonné náležitosti.

Vo veci bolo vykonané vyšetrovanie, keďže sa jedná o prečin a obvinený je vo väzbe. V prípade konania
vyšetrovania musí obžaloba obligatórne obsahovať aj odôvodnenie obžalobného návrhu v zmysle § 235

písm. d) TP. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že obžaloba takéto odôvodnenie
neobsahuje.

V odôvodnení obžaloby je uvedený jedine popis realizovaných dôkazov. Nemožno súhlasiť s názorom
prokurátora, že obvinený svoj skutok od počiatku priznáva a neuvádza nič na svoju obhajobu. V trestnom

konaní totiž nestačí preukázať iba to, že sa skutok stal, ale aj že skutok je trestným činom, teda že
týmto skutkom boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty. Z tohto hľadiska tvrdenie obvineného, že
svoje konanie nepovažuje za trestný čin, treba považovať za relevantnú obhajobu, ktorej sa je potrebné
primerane venovať v rámci odôvodnenia obžaloby v zmysle § 235 písm. d) TP uvedením stanoviska
prokurátora k nej.

V obžalobe úplne absentujú právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval. Právne úvahy prokurátora
musia obsahovať odôvodnenie naplnenia všetkých znakov trestného činu, ktorý je obžalovanému
kladený za vinu, a poukázanie na konkrétne skutočnosti, z ktorých takéto závery vyvodzuje. Nepostačuje
prosté poukázanie na znenie skutkovej vety, keďže tá vyjadruje samotný skutok, a nie úvahy, na základe

ktorých bol skutok posúdený ako trestný čin. Právna úvaha prokurátora nemusí byť vyjadrená v takých
parametroch, ako je tomu pri rozsudku, avšak bolo povinnosťou prokurátora pri podaní obžaloby aspoň
rámcovo uviesť, z ktorých dôkazov vyvodzuje naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu,
v tomto prípade konkrétne: a) podstatné zhoršenie života poškodenej, b) postavenie poškodenej ako
chránenej osoby. Neuvedenie akejkoľvek právnej úvahy ani v minimálnom rozsahu je preto zásadný

nedostatok, ktorý nie je možné odstrániť v konaní pred súdom, pretože ide o zásadnú zákonnú náležitosť
obžaloby, ktorú podal prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní. Táto chyba vyvolala potrebu
rozhodnutia podľa § 241 ods. 1 písm. f) TP, teda odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorke.

Sťažnostný súd nezistil, že by prvostupňovým rozhodnutím bolo vytýkané neuvedenie znenia Trestného

zákona, podľa ktorého má byť skutok posudzovaný. Súd sa iba zaoberal neodôvodnením kvalifikovania
skutku podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty § 360a ods. 2 Trestného zákona, ako je uvedené vyššie.K nerozhodnutiu o návrhu na prerušenie trestného stíhania sa prvostupňový súd vyjadril, že sa nejedná
o zásadné porušenie práv obvineného. Sťažnostný súd k tomu dodáva, že sa nejedná o žiadne
porušenie práv obvineného, keďže o prerušení trestného stíhania sa nerozhoduje na návrh obvineného,

ale jedná sa o autonómne rozhodnutie policajta, ktoré je navyše oprávnený urobiť aj súd po podaní
obžaloby, preto by vracanie veci bolo bezpredmetné.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) TP nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia,
sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.