Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221431
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8114221431.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcov: 1/ A. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX D., 2/ E. F. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,
XXX XX D., 3/ I. E. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX D., XX/ E. E., C. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 4b/ J. K., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,

XXX XX D., 5a/ L. H., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX D., bytom XXX XX D., XX/
N. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX D., 5c/ K. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XX, XXX XX D., 6/ L. O., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX D., 7/ E.
K., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX D., 8/ G. A., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. R. XX, XXX XX F. X, 9/ I. H. Q. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX H.,
prechodne bytom J. B. D. X, A., T., 10/ J. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, XXX XX D.,
11/ F. U., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. P. H. XX/X, XXX XX C. (C.), T., 12/ E. N. H., C. H.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. C. XXXX/XX, XXX XX H., 13/ E. P., C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XX, XXX XX D., 14/ B. N., C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX D., 15/ I. S.,
C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX D., 16/ V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX,
XXX XX D., 17/ Q. C. N. Q., P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX M., 18/ D. Q., C. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX D., 19/ Q. F., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J.
XX, XXX XX F., 20/ I. Q., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., prechodne bytom C.

XX, XXX XX D., 21/ E. Q., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., prechodne bytom
C. XX, XXX XX D., 22/ I. K. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. X, XXX XX D., 23/ B. X., C.
X. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX D., 24/ A. K., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XX, XXX XX M., 25a/ Q. X., C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., 25b/ Q.
X., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX D., 25c/ K. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX D., 26/ N. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX
D., zomr. XX.XX.XXXX, 27a/ N. X., C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XX, XXX XX U., 27b/

N. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX D., 27c/ U. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. K. XX, XXX XX, D., 27d/ K. M., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX
D., 27e/ N. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. H. XXX, XXX XX U. H., 27f/ E. X., C. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX D., 28/ E. N., C. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom
P. XX, XXX XX D., 29/ E. G., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX D., 30a/ E. N. J., C.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. XXX, XXX XX Q. J. - J. Q., 30b/ N. J., C. J., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom H., XXX XX H., 30c/ E. J., C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX L., 30d/
H. D. J., C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX Y., 30e/ I. I. J., C. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. J. XXX, XXX XX Q. J. - J. Q., 31/ D. S., C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/
XX, XXX XX D., 32/ I. D. S., C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX D., 33/ I. E.
S., C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. E. G. XX, XXX XX Y., 34/ Q. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XX, XXX XX D., 35a/ I. D. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, XXX
XX D., 35b/ H. M. M., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX D., 36a/ E. G., C.

G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. G. X, XXX XX Z. - Q., XXX/XXXXX G., C. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XX, XXX XX K., 36c/ E. X. X., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX K.
L., 37a/ I. X. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX D. - K., 37b/ L. I., C. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., 37c/ I. M. K., C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXXX/XX, XXX XX D. - K., 38/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX D., 39/ B. O.,nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX D., K. W., W. C., 40/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XX, XXX XX D. X, W. C., 41/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX G.
M., W. C., 42/ E. G. N., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX D., 43/ B. A., C. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX D., 44/ N. S., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/
XX, XXX XX D., 45/ D. A. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX D., 46/ I. E. G., C. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX D., 47/ E. J., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/
XX, XXX XX D., 48/ E. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX D., 49/ E. M., C. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 50/ B. G., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX,

XXX XX D., 51/ E. R., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX D., 52a/ N. M., C. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX D. - K., 52b/ L. H., C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXXX/
XX, XXX XX D. - K., 52c/ I. K. M., C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXXX/XX, D. - K., 53/ B. M., C.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX D., 54/ E. B., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.
XX, XXX XX D., 55/ M. M., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. G. X, XXX XX D., 56/ D. L. D., C. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX L., 57/ I. E. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.

X, XXX XX M., 58/ E. V. E., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX M., 59a/ E. O., C. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX D., 59b/ I. E. E., C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
N. XX, XXX XX D., 59c/ I. J. O., C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. XX, XXX XX M., 60a/ N. E.,
C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX D. - K., 60b/ C. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX D. - K., 60c/ K. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/

XX B., XXX XX D. - K., 61/ A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. D. XX, XXX XX D., 62/ H.
D., C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX D., 63/ X. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. XX, XXX XX D., 64a/ I. Q., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX D., 64b/ N.
A., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., 64c/ K. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXX, XXX XX D., 65/ N. D., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, XXX XX D., 66a/ B.

C., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX D. - K., 66b/ I. T. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. J. XXXX/X, XXX XX D., 67/ Q. X., C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX
XX D., 68/ E. J., C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. E. XXXX/XX, XXX XX D., 69/ N. C., C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX H., 70/ B. K., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X,
XXX XX D., 71/ I. E. M., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX D., 72/ I. N. Z., C. K.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX M., 73/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX
XX D., 74/ I. E. Q. M., D., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 75/ G. K., C. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX D., 76a/ D. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX,
XXX XX D., 76b/ K. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., 77/ I. K., C. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. XX, XXX XX Q. J., 78a/ I. K., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.

XX, XXX XX Q. J., 78b/ X. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. R. X, XXX XX Q. J. - J. Q., 78c/ B.
E., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX Q. J., 79/ N. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, XXX XX D., 80/ E. P., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. XX, XXX XX Q. J., 81/
I. I. E., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX D., 82/ H. E. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XX, XXX XX D., 83/ I. S. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX D., 84/

I. B. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX D., 85/ I. N. O., C. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XX, XXX XX D., 86/ I. U. Q., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XX, XXX XX
D., 87/ I. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, XXX XX D., XXX/ Q. [., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXXX/X, XXX XX D. - K., 88b/ N. [., C. [., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX
XX D., 88c/ Q. C., C. [., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX D. – K., 88d/ V. [., C. [.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX D. – K., 89/ N. W., C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. XX, XXX XX D., 91/ N. Y., C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX D., 92/ F. Y.,
C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX D., 93/ X. Y., C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
P. X, XXX XX D., 94/ D. Y., C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. A. XXX/XX, XXX XX J. S., 95a/
B. S., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. K. P. XX, XXX XX D. - I. K. E., 95b/ D. E. D., C. S.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. O. XXX, XXX XX F. O., 95c/ E. E. E., C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. K. P. XX/X, XXX XX D. - I. K. E., všetci žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr. Michal
Feciľak, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovaným: 1/ K. C. - O. \. D., K. K. Z. E. X, XXX
XX D., X/ E. D., K. K. G. XX, XXX XX D., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Alojz
Naništa, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o

odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/285/2014 - 1377 zo dňa 04. mája
2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 16C/285/2014-1472 zo dňa 19.
júla 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 16C/285/2014-1603 zo dňa
06. septembra 2018, takto r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní s dedičmi po neb. žalobcovi 26/ N. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
trvale bytom N. XX, XXX XX D., zomr. XX.XX.XXXX, a to:

N. X., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX D. – K. ako žalobkyňou 26a/.

I. V. O., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX D. ako žalobkyňou 26b/,

D. X., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX D. – K. ako žalobcom 26c/,

E. E. K., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX D. – K. ako žalobkyňou 26d/,

E. B. E., C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX D. ako žalobkyňou 26e/.

II. P o t v r d z u j e rozsudok zo dňa 04.05.2018 č. k. 16C/285/2014 - 1377 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 19.07.2018 č. k. 16C/285/2014 - 1472 v spojení s opravným uznesením zo dňa
06.09.2018 č. k. 16C/285/2014 - 1603.

III. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho

konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva. Svoj návrh odôvodnili tým,
že sú, resp. ich právny predchodcovia boli ku dňu smrti, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa k.ú. K., a to parcely KN-E č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 10.284 m2,
parcely KN-E č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 861 m2, parcely KN-E č. XXX/X - trvalé trávne
porasty o výmere 4 m2 a parcely KN-E č. XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 5 m2, teraz zapísané

na LV č. XXXX, (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) v prospech žalovaného v 1. rade. K zápisu parcely KN-
E č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 179979 m2 na LV č. XXXX, v prospech žalobcov, resp.
ich právnych predchodcov, do katastra nehnuteľností došlo na základe návrhu žalobcov a ich právnych
predchodcov zo dňa 15.12.2003 v súlade s oznámením členov pozemkového spoločenstva R. S. z
18.02.1996 o vzniku spoločenstva bez právnej subjektivity a Notárskou zápisnicou č. Z. XXX/XX, Z. XXX/

XX U. Q. XX.XX.XXXX (ďalej aj „notárska zápisnica“). Prvotný záznam vlastníckych práv žalobcov, resp.
ich právnych predchodcov, do katastra nehnuteľností bol potom vykonaný K. M. D. v súlade s vyššie
uvedeným návrhom R. S. o zápis členov do listu vlastníctva z 15.12.2003 tak, ako to vyplýva z LV č.
XXXX. k.ú. K. z 05.02.2004 (ďalej len „prvotný list vlastníctva č. XXXX“).

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.II. Žalobcovia v 1. až 95c. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade
trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnutie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia v 1. až 95c. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade
trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnutie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 1 veta prvá, § 20 zákona čl. X/1913, § 1 ods. 1,
§ 2 písm. a), § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 zákona č. 81/1949 Zb., § 4 ods. 1 zákona č. 221/1991 Zb., § 2
ods. 1, § 31, § 32 zákona č. 181/1995 Z.z., § 123 ods. 1, 126 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 134 ods. 1
a 3 Občianskeho zákonníka.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil po právnej a skutkovej stránke tým, že na základe

vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.Základnýmiznakmiurbárskeho
spoločenstva bolo nedielne spoluvlastníctvo, t.j. nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne
„spravovaného“ majetku, rozhodovanie v zhromaždení spoluvlastníkov tohto spoločného majetku, a
to hlasovaním podľa princípu väčšiny hlasov vlastníkov počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov. V konaní nebolo sporné, že v minulosti boli vlastníkmi sporných nehnuteľností osoby uvedené

v predloženom hlasovacom zozname, pričom v pozemkovej knihe (PKV č. XX) bol ako vlastníci zapísaní
Urbárski gazdovia obce Šváby. Nezachoval sa však pozemnoknižný protokol obsahujúci zoznam
vlastníkov. Urbárski gazdovania sa následne pretransformovali na pasienkové spoločenstvo. Zákonný
článok X/1913 upravoval spravovanie spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom pasienkovej spoločnosti
ako právnickej osoby, ktorá taktiež figurovala ako vlastník zapísaný v pozemkovej knihe, no vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam na ňu neprešlo. Výnimku upravoval § 23 cit. zákonného článku. V roku 1949
bol prijatý zákon č. 81/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, ktorý sa vzťahoval na pasienkový
majetok. Tento zákon zmenil právny režim spoločenstiev, jednak likvidáciou urbárskeho spoluvlastníctva
a jednak aj v istých prípadoch spoločenstvá zrušil. V prípade spoločných nehnuteľností spadajúcich
pod zákonný článok X/1913, došlo k odňatiu vlastníckeho práva bez náhrady podľa zák. č. 81/1949 Zb.

v prospech družstva ku dňu založenia JRD v príslušnej obci, vzniknutého v období od 15.03.1949 do
01.10.1959. Vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam prešlo na družstvo jeho založením zo zákona a
teda nebolo podstatné, že vlastníctvo nebolo zapísané do pozemkovej knihy, keďže po r. 1950 zápis
v pozemkovej knihe už nebol konštitutívnym aktom. Z tohto dôvodu skutočnosť, že aj po r. 1949 bol
v PKV č. XX zapísaný ako vlastník urbár, resp. pasienkové spoločenstvo, nepreukazuje, že naďalej

existoval urbár a urbárske spoluvlastníctvo. Z prehľadu družstiev, správy JNV, ako aj rozhodnutia ONV
z r. 1968 mal súd za preukázané, že v obci S. vzniklo družstvo, v dôsledku čoho zanikol urbár, ako
aj vlastnícke právo jednotlivých urbárnikov. Skutočnosť, že družstvo nebolo evidované v podnikovom
registri, neznamená, že nevzniklo. V zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 49/1949 Zb. družstvo vznikne dňom,
ktorým sa ustanovujúca schôdzka pracujúcich roľníkov a ostatných záujemcov o členstve v družstve

uznesie na založení družstva; pre platnosť tohto uznesenia je potrebné, aby bolo schválené radou
okresného národného výboru. Zápis v podnikovom registri mal teda iba evidenčný charakter. Ako
podstatnéjevšakpotrebnéuviesť,žeprizánikuroľníckehodružstvaužneexistovalourbárskevlastníctvo
a urbárnici už nemohli s pozemkami disponovať a nijako o nich rozhodovať a ani ich žiadať vrátiť. (S.
E.: Pozemkové právo III. aktualizované vydanie, EROUNION 2010, str.182). Skutočnosť že roľníci po

rozpadeJRDŠvábyhospodárilisamostatnenasvojichpoľnohospodárskychpozemkochneznamená,že
sa im obnovilo spoluvlastníctvo aj k spoločným pasienkom. Vlastnícke právo urbárnikov sa neobnovilo
ani zrušením zák. č. 69/1949 Zb. zákonom č. 49/1959 Zb., nakoľko § 24 cit. zákona sa podľa názoru
súdu vzťahuje iba na prípady, kedy došlo k založeniu družstva podľa tohto zákona (t.j. zák. č. 49/1959
Zb.), pričom jeho členovia do neho vstúpili na základe vlastného dobrovoľného rozhodnutia (§ 2

ods. 2) a zároveň aj odovzdali svoje pozemky do spoločného hospodárenia. Ak by aj súd vychádzal
z predpokladu, že družstvo v obci Šváby a v obci Solivar nevzniklo a z toho dôvodu pasienkové
spoločenstvo nezaniklo (t.j. de jure by „urbárska spoločnosť“ existovala do r. 1995) a teda nezaniklo
by ani spoluvlastníctvo jeho členov uvedených v hlasovacom zozname pasienkového spoločenstva,
tak žalobe by napriek tomu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali postupnosť

nadobudnutia podielov po pôvodných členoch pasienkového spoločenstva uvedených v hlasovacom
zozname v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, t.j. nepreukázali právne nástupníctvo. Ako príklad
možno uviesť v dedičské konanie pod sp.zn. Q. XXX/XX po neb. X. D., nar. XXXX, v ktorom jednak
nebola prejednaná nehnuteľnosť mpč. XXX/X evidovaná v PKV č. XX, jednak tento poručiteľ mal dvochdedičov, a to X. D. a H. K., ktorá však v tomto súdnom konaní nebola stranou konania resp. jej právni
nástupcovia. Na základe uvedeného teda spoločenstvo na strane žalobcov nie je úplné pričom § 78
C.s.p. vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. O nútené procesné

spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a
teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov
spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Ak zanechal poručiteľ
viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané, ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom
súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva

ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto
veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto
vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako
žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. (rozsudok NS
SR z 31.3.2008 sp. zn. 2 Cdo 45/2008) Podobný záver vyslovil aj NS SR v rozsudku z 22.2.2008, sp.
zn. 5 MCdo 15/2007. V prípade úspechu v spore by tak vec (v tomto prípade spoluvlastnícky podiel

k spoločnej nehnuteľnosti) bol predmetom vyporiadania v následnom dedičskom konaní. Na základe
uvedeného má súd za to, že v predmetnom konaní mal byť žalobcom domáhajúcim sa určenia, že
do dedičstva po neb. X. D. patrí jeho spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, aj jeho
dcéra, prípadne by stála na strane žalovaných. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcov, že v
dedičských rozhodnutiach a v kúpnych zmluvách sa nikdy neuvádzal spoluvlastnícky podiel na majetku

pozemkového spoločenstva, pretože platilo, že ten, kto zdedil alebo odkúpil pozemky v celosti, v celosti
nadobudol aj podiel na majetku pozemkového spoločenstva vo S., nakoľko majetok po neb. X. D.
nadobudli obaja právni nástupcovia. Taktiež žalobcovia v konaní vôbec nepreukázali, že výlučne len
títo 54 zakladajúci členovia pozemkového spoločenstva nadobudli podiely v urbári po členoch z r. 1944
na základe ústnych zmlúv a dohôd, prípadne aj písomných listín, ktoré neboli zaevidované, či už v

pozemkovej knihe alebo neskôr v evidencii nehnuteľností v strediskách geodézie, a tak vstúpili do
oprávnenej držby spoluvlastníckeho podielu a následne tento podiel vydržali. Na základe uvedeného
súd uzatvára, že podmienka núteného spoločenstva nie je splnená, ak chýba čo i len jedna osoba,
no ako ďalší podobný príklad možno uviesť aj N. X., zomr. v r. XXXX, ktorého dedičstvo nadobudli
jeho dve deti, pričom taktiež do aktív nebol zahrnutý podiel v urbári, či N. A., nar. XXXX. Žalobcovia v

danom konaní preukázali iba postupnosť po prvých zakladajúcich členoch pozemkového spoločenstva
vzniknutého v r. 1995. Zákon č. 229/1991 Zb. v § 4 ods. 2 priznáva právo na reštitúciu aj tým
fyzickým osobám, ktoré sa stávajú oprávnenými osobami za pôvodných vlastníkov, ak zomreli. Sú
to prakticky dedičia, avšak v zmysle osobitných reštitučných ustanovení, teda nie podľa OZ, keď sa
dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, ale na základe rozhodnutia pozemkového úradu. Je potrebné

poukázať na to, že v reštitučnom konaní boli účastníkmi konania obaja nástupcovia po neb. X. D.,
t.j. X. D. aj jeho sestra H. K. a preto podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcov, že pozemkový
úrad si svojvoľne „rozmnožil“ účastníkov reštitučného konania. Ak by sa vychádzalo zo skutočnosti, že
pôvodníčlenoviapasienkovéhospoločenstvamaliibaprávoužívaniaspoločnejnehnuteľnosti(t.j.sporná
nehnuteľnosť by bola vo vlastníctve pasienkového spoločenstva), a v zmysle § 59 zákonného článku

X/2013 by sa účinnosťou zák. č. 181/1995 Z.z., ktorý zrušil zákonný článok X/2013, stali jej nedielnymi
spoluvlastníkmi, tak by bolo potrebné, aby všetci členovia, resp. ich právni nástupcovia, boli stranami v
tomto konaní. Okrem vyššie uvedeného je potrebné poukázať na to, že judikatúra je ustálená v tom
(napríklad Najvyšší súd ČR sp. zn. 3CDon 1091/96 alebo Ústavný súd ČR sp. zn. II.ÚS 770/02), že mimo
rámec správneho súdnictva nie je súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Vždy však

skúma, či ide o správny akt a či nejde o tzv. paakt, a teda skúma, či správny akt je vydaný v medziach
právomoci príslušného správneho orgánu a či je právoplatný. O tzv. paakt ide predovšetkým v prípade,
ak bol vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Je potrebné konštatovať, že
mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho
aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je

správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne
právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti
až do doby zrušenia jeho účinkov. Sporné parcely sú teda vo vlastníctve žalovaného v 1. rade aj v
dôsledku rozhodnutia správneho orgánu (Okresného národného výboru, finančného odboru, zo dňa
05.11.1968, č. Fin. Rp 348/1968 H.), pričom toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, a vydal

ho orgán na to oprávnený. Súd prvej inštancie v civilnom procese nie je oprávnený preskúmavať
právoplatné a vykonateľné rozhodnutia správnych orgánov, preto má za to, že žalovaný v 1. rade
nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti legitímne a žaloba žalobcov musela byť aj z tohto
dôvodu zamietnutá. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckehopráva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou,
ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným
držiteľom veci po celú vydržaciu dobu; b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav

užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a
pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou. Žalobcovia v tomto konaní nepreukázali reálnu držbu,

t.j. užívanie a nakladanie s nehnuteľnosťami, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, a
na ktorých sa nachádza miestna komunikácia, ako so svojim vlastným majetkom. Vzhľadom na to,
nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov o počiatku vydržacej doby počnúc 23.09.2005, t.j. od konania
mimoriadneho valného zhromaždenia, nakoľko uvedená skutočnosť nepreukazuje, že sa reálne chopili
držby pozemkov. Na druhej strane, ak by súd vychádzal od momentu zápisu vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, k.ú. K., tak v tomto prípade by zase neuplynula zákonná

lehota 10 rokov, nakoľko k výmazu vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, z
predmetného listu vlastníctva, došlo na základe rozhodnutia C ROEP 30/2013/Pe (R 163/2010). Na
základe uvedeného je teda zrejmé, že žalobcovia resp. ich právni predchodcovia, nemohli vydržať
vlastnícke právo k podielom na predmetných nehnuteľnostiach. Taktiež je potrebné uviesť, že niektorým
žalobcom bola poskytnutá náhrada za to, že rozhodnutím O. \., O. D. J. D., W. O. XX/XX-XX/K., zo

dňa 14.04.1999 nebolo možné vydať pozemok v k.ú. K.. Ide o I. D. Y. v notárskej zápisnici zn. Z. XXX/
XX, Z. XXX/XX, evidovaného pod č. XX a I. K. evidovaného pod č. XX (viď zmluva s SPF zo dňa
20.12.2001 na č.l. 586), a tiež X. Q. evidovaného pod 7 (viď zmluva s SPF zo dňa 20.12.2001 na č.l.
591). Priznanie vlastníckeho práva týmto osobám by tak bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na záver súd
poukázal na rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 978/2012 z 17.05.2012, podľa ktorého oprávnená osoba,

ktorej nehnuteľnosti prevzal štát v čase (podľa reštitučných predpisov) a to aj bezprávneho dôvodu,
nemôže sa domáhať ochrany práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. § 126), ani formou
určenia práva lebo právneho vzťahu ak mohla uplatniť nárok podľa ustanovenia predpisu reštitučnej
povahy. Reštitučné zákony vylúčili možnosť uplatniť práva na majetok, ktorý získal štát konfiškáciami,
znárodnením a ďalšími majetkovými opatreniam, podľa všeobecných predpisov, pričom úprava podľa

reštitučných predpisov je špeciálnou úpravou k predpisom všeobecným. V prípade neuplatnenia nároku
podľa reštitučného predpisu lebo neúspechu potencionálneho reštituenta v konaní podľa reštitučných
zákonov nie je možné „doháňať“ požiadavku v smere nadobudnutia alebo ochrany vlastníctva tým, že
bude podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva, opretá o ustanovenia Občianskeho zákonníka či iné
normy chrániace vlastnícke právo (rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 1235/2010, z 08.09.2010). Podľa

rozsudkuNSČRz30.07.2004,sp.zn.22Cdo361/2004,zpovahyzákonaopôdeakoosobitnéhozákona
vyplýva, že nároky ním upravené nemožno riešiť inak ako podľa ich ustanovení v zmysle usmernenia o
zákone všeobecnom a zvláštnom (lex specialis derogat lex generali). Ak ustanovuje zákon o pôde určité
podmienky a postup pre uplatnenie nároku, nemožno ten istý nárok uplatňovať podľa iného predpisu,
hoci tento predpis stanovil niektoré podmienky odlišne. To znamená, že hľadať riešenie vo všeobecnom

právnom predpise, nech formou požiadavky na vydanie veci alebo formou požiadavky či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je, je možné len vtedy, ak chýba špeciálna úprava vo zvláštnom zákone.
Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnej dobe bez právneho dôvodu sa nemôže
domáhaťochranyvlastníckehoprávapodľavšeobecnýchpredpisovatoaniformouurčeniavlastníckeho
práva, mohla tak požadovať vydanie veci podľa zákona o pôde. Súd mal za to, že žalobcovia, ktorí

neboli úspešní v reštitučnom konaní ohľadom vydania spornej parcely, sa nemôžu následne domáhať
určenia vlastníckeho práva k nej. Okrem toho poskytnutím ochrany tvrdenému vlastníckemu právu, ktoré
zaniklo pred viac ako 60 rokmi, by tak bola narušená právna istota osôb, ktoré v priebehu tejto doby
nadobudli veci od štátu. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného v 2. rade, že nie je pasívne vecne
legitimovaným subjektom, nakoľko nie je evidovaným vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalobcovia

nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade, keďže určovacím výrokom by nedošlo k zmene ich právneho postavenia
voči žalovanému v 2. rade. Súd nevykonal dokazovania oboznámením so zápisnicou zo dňa 25.4.2018
vo veci 20C/281/2004, nakoľko nezaznamenala dôkaz výsluchom či už strany alebo svedka a teda
neposkytovala pre toto konanie relevantný dôkaz.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v
plnej miere úspešným žalovaným v 1.a 2.rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.6. Proti rozsudku podali včas odvolanie tohto času označení žalovaní v 1. až 95c rade, pričom žiadali,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V podanom
odvolanížalobcoviauviedli,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym

skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázali na ust. § 1 ods. 1 zákona č. 81/1949 Zb., § 4, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2, § 5 ods.
3 zákona č. 69/1949 Zb., § 3 ods. 4 zákona č. 81/1949 Zb., § 4 Nariadenia ministra pôdohospodárstva č.
75/1949 Zb., pričom podľa ich názoru súd prvej inštancie si zamieňa jednotlivé družstvá, pričom obcou,
o ktorej JRD posudzovanej právnej veci ide o obec S. a nie obec K.. Preto aj pre vznik JRD a s tým

spojené účinky vo vzťahu k D. K. vo S. je potrebné skúmať a preukázať, či vzniklo, resp. bolo ustanovené
a založené JRD S. a nie N. K.. Súd prvej inštancie teda nesprávne zamieňa obec S. a k nej patriace
N. S. K. O. K. a k nej patriacemu N. K.. Čo sa týka listín, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri
tvrdení vzniku JRD v obci S., a to zo zápisnice zo zasadnutia JNV v D. z 03.12.1951 a správy JNV,
poľnohospodárskeho referátu v D. do Rady JNV konanej dňa 24.10.1953 v D., majú žalobcovia za to,
že tieto listiny nie sú listinami, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o tom, že v obci S., O.

D., bolo v súlade so zákonom č. 69/1949 Zb. v spojení s § 4 Nariadenie ministra pôdohospodárstva
č. 75/1949 Zb. zo 17.03.1949, založené jednotné družstvo. Zároveň žalobcovia zdôraznili, že okrem
týchto dvoch uvedených listín z iných na nich nadväzujúcich listín vyplýva pravý opak, a to, že v obci S.
JRD nikdy založené ani ustanovené nebolo. Zároveň žalobcovia poukázali na chronológiu písomných
zmienok o JRD S. v archívnych dokumentoch, z ktorých vyplýva neexistencia vzniku založenia N. S.,

a to najmä citácie z kroniky obce S. z rokov 1948, 1949, 1950, 1951, 1952, 1953 a z roku 1954,
ako aj z rokov 1955, 1958, 1959. Z predmetných zápisníc podľa názoru žalobcov v priebehu rokov
1948 až 1959 vrátane, nie je žiadna zmienka ani o prípadnom založení a následne ani o zrušení
JRD S.. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odpovede K. H. zo dňa 20.11.2017, ktorý uviedol, že sa v
nimi uvádzanom fonde dokumenty k obci S., v súvislosti so založením JRD, nenachádzajú. Rovnaká

skutočnosť vyplýva aj z inventára povereníctva pôdohospodárstva z rokov 1945 až 1960 S. \. B. K..
Skutočnosť, že v obci S. JRD nikdy založené nebolo, a preto ani majetok D. K. R. S. nemohol prejsť do
vlastníctva neexistujúceho jednotného družstva vyplýva podľa žalobcov aj z postupu štátnych orgánov
v D., ktoré až do roku 1968 jednali s D. spoločenstvom R. S., ako s výlučným vlastníkom pozemkov,
ktoré boli od nepamäti v jeho vlastníctve. Skutočnosť, že v obci S. nebolo jednotné družstvo založené,

vyplýva ja z oznámenia Okresného súdu v Prešove z 11.10.2005, keď po lustrácii v menoslovoch
podnikového registra E. \. J. M. bolo zistené, že N. K. B. N. S. neboli zapísané v tomto podnikovom
registri, neboli zapísané ani v obchodnom registri Okresného súdu Košice I. a tak isto, subjekty s
zvedeným obchodným menom, nie sú zapísané ani v obchodnom registri Okresného súdu Prešove.
Nezaloženie a neexistencia JRD v obci S. vyplýva aj z listu Ministerstva vnútra SR, Slovenský národný

archív zo dňa 11.10.2005, ktorý uviedol, že požadované doklady o založení JRD S., sa v ich archíve
nenachádzajú. Rovnako ani Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, nemá informácie o
založení JRD v obci S.. So žalobcami citovaných listín v podanom odvolaní teda vyplýva, že JRD
S. ustanovené a ani založené nebolo. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali
postupnosť nadobudnutia podielov po pôvodných členoch pasienkového spoločenstva uvedených v

hlasovacom zozname, teda, že nepreukázali právne nástupníctvo, považujú žalobcovia toto tvrdenie
súdu prvej inštancie za irelevantné, keďže spravovanie spoločných nehnuteľností je potrebné rozdeliť
na dve skupiny, a to na spravovanie spoločných lesov, pričom toto upravoval zákonný článok X/1898 a
na druhú skupinu, do ktorej patrilo spravovanie spoločných pasienkov, ktoré bolo upravené zákonným
článkom X/1913 o nedielných spoločných pasienkoch. Na základe uvedeného vznikali združovaním

vlastníkov niekdajších urbárskych pozemkov urbárske spoločenstvá, a to buď lesné alebo pasienkové,
ktorých základným znakom bolo nedieľne spoluvlastníctvo, teda nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely
zospoločnespravovanéhomajetku.D.K.J.S.,resp.R.S.,spravujúcisavzmyslezákonnéhočl.X/1913,
zaniklo až na základe zákona č. 181/1995 Z.z., ktorým bol v zmysle § 32 ods. 2 zrušený zákonný čl.
X/1919 o nedielnych spoločných pasienkoch. Z uvedeného teda vyplýva, že pozemkové spoločenstvo

vo S., resp. R. S. sa spravovalo až do 01.09.1995, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 181/1995 Z.z., v
zmysle ktorého nebolo od 01.09.1995 pre podielnikov tohto pozemkového spoločenstva povinnosťou, a
to žalobcovia zdôrazňujú, evidovať, viesť, preukazovať právne nástupníctvo od hlasovacieho zoznamu
z roku 1944. Žalobcovia a ich právni predchodcovia ako podielnici pozemkového spoločenstva Urbár
S., naplnili ust. § 43 v spojení s § 29 a § 33 zákonného čl. X/1913 tým, že o členoch spoločenstva

viedli menoslov členov spoločenstva. Žiadna ďalšia povinnosť pre členov pozemkového spoločenstva
vo vzťahu k prechodom a prevodom užívacích podielov v predmetnom pozemkovom spoločenstve zo
zákonného článku X/1913, tak ako by si to predstavovali a ako to uvádzajú žalovaní, nevyplývala.
K prechodu vlastníckeho práva majetku pasienkového spoločenstva, došlo na jednotlivých členovpozemkového spoločenstva až po zrušení pozemkového spoločenstva vo S. zákonom č. 181/1995
Z.z. Za členov pozemkového spoločenstva vo S. je potrebné považovať žalobcov, resp. ich právnych
predchodcov, ktorí boli zapísaní v zozname podielnikov, ktorých zoznam bol následne odsúhlasený

na riadnom valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva, ktoré sa konalo dňa 26.02.1995 a
definitívne na mimoriadnom valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva, ktoré sa konalo dňa
22.09.1995. V zmysle charakteristiky pozemkového spoločenstva založeného podľa zákona č. 181/1995
Z.z. vyplýva, že pozemkové spoločenstvo ako také, nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Nemôže
byť zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastník, ale iba obhospodaruje a zveľaďuje už existujúci

majetok v správe, ktorý však aj naďalej ostáva v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých členov. Keď
zákonom č. 181/1995 Z. z. došlo aj k zániku pozemkového spoločenstva vo S., resp. Urbáru S., sa stali
všetky spoločné nehnuteľnosti spoločným majetkom členov pozemkového spoločenstve v pomere ich
užívacích podielov, vychádzajúc z menného zoznamu podielnikov D. K. J. S.. Novozaložené pozemkové
spoločenstvo Urbár S. založené podľa zákona č. 181/1995 Z.z. je pokračovateľom pôvodného
zaniknutého D. K. vo S., založeného v zmysle zákonného článku X/1913, pričom novozaložené

pozemkové spoločenstvo Urbár S., nie je obnoveným spoločenstvom, a ani nevstupuje do právnych
pomerov niekdajšieho spoločenstva, ktoré existovalo pred jeho zrušením. K prededeniu podielov
na majetku akéhokoľvek pozemkového spoločenstva založeného podľa zákonného článku X/1913,
mohlo dôjsť iba vtedy, ak boli podiely jednotlivých podielnikov pred založením spoločenstva podľa
citovaného zákona individuálne poznamenané a zapísané v pozemkovej knihe. Toto však nie je prípad

podielnikov pozemkového spoločenstva vo S.. Žalobcovia majú za to, že ich aktívna legitimácia v
posudzovanej právnej veci vychádza nie zo svojvoľného zoznamu účastníkov reštitučného konania
vytvoreného správnym orgánom, ale z hlasovacieho zoznamu podielnikov pozemkového spoločenstva
vo S., ktorý hlasovací zoznam, tzn. menný zoznam podielnikov a im prislúchajúca výška podielov, bol
schválený na riadnom valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva dňa 26.02.1995 a definitívna

podoba zoznamu podielnikov a výška podielov jednotlivých podielnikov bola schválená na mimoriadnom
Valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva Urbár S., ktoré sa konalo dňa 22.09.1995, ktoré
pozemkové spoločenstvo je pokračovateľom pôvodne zaniknutého D. K. vo S., nie je však jeho právnym
nástupcom. Skutočnosť, že pokiaľ v príslušnej obci JRD nevzniklo, majetok pozemkových spoločenstiev
zostáva zachovaný, vyplýva aj z bulletinu SAK, kde je k pozemkovým spoločenstvám uvedené, že

ak JRD nevzniklo, vlastnícke právo subjektov zostávalo zachované. Žalobcovia zastávajú názor, že
rozhodnutie finančného odboru O. Z. J. J. D., č. Fin. Rp. 348/1968HA z 05.11.1968, bolo vydané
v rozpore so zákonom, keďže štát nebol vlastníkov nehnuteľností, ktorých sa uvedené rozhodnutie
dotýkalo, teda s ktorými nakladal. Pokiaľ k vydaniu rozhodnutia neexistuje žiaden právny podklad, teda
zákonný základ pre uplatnenie právomoci, potom je takéto rozhodnutie ničotným aktom k vydržaniu

pozemkov žalobcami a tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobcovia a ich právni predchodcovia nemohli
vydržať vlastnícke právo k podielom na predmetných nehnuteľnostiach, žalobcovia uviedli, že všetky
rozhodnutia obnoveného pozemkového spoločenstva Urbár S., boli zo strany podielnikov schválené
valnými zhromaždeniami spoločenstva, ktoré rozhodnutia valných zhromaždení nikto z podielnikov a
ani iných osôb nikdy v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z. na súde nenapadol. Skutočnosť,

že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti je spôsobilým predmetom vydržania, vyplýva ako z teórie
práva, tak aj z ustálenej judikatúry súdov, ako napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/140/2007 zo dňa 29.04.2008. Dobromyseľnosť držby a užívania jednotlivých spoluvlastníckych
podielov podielnikov ako žalobcov obnoveného pozemkového spoločenstva Urbár S., vyplýva aj z
prvotného záznamu vlastníckych práv žalobcov a ich právnych predchodcov do katastra nehnuteľnosti,

ktorý bol vykonaný bývalou K. M. D. už v roku 2001, a to na LV č. XXX, pre katastrálne územie M.,
čo žalobcovia preukázali výpisom, ako aj v zmysle návrhu pozemkového spoločenstva Urbár S. zo
dňa 15.12.2003, o zápis členov spoločenstva do listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie K.
v spojení s oznámením o vzniku spoločenstva zo dňa 18.02.1996. Podľa názoru žalobcov, z ustálenej
judikatúry vyplýva, že ak osoba nestratila vlastnícke právo k majetku, môže sa svojho vlastníckeho

práva domáhať žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Na záver žalobcovia
poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Prešov v totožnej právnej veci, skutkovo aj právnej,
medzi tými istými stranami sporu, ako je tomu aj v posudzovanej právnej veci, v ktorom súd prvej
inštancie na základe rovnakých dôkazov predložených žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade, ako
vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcov, založenia - existencie JRD v obci S., rozhodnutí ONV v D.,

finančného odboru, tieto posúdil diametrálne odlišne, ako ich posúdil súd prvej inštancie v predmetnej
právnej veci a rozsudkom č. k. 20C/281/2004 - 2995 zo dňa 25.04.2018 určil, že žalobcovia sú vlastníkmi
žalovaných nehnuteľností, resp. že do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, patria žalované
nehnuteľnosti. Žalobcovia preto v plnej miere poukazujú na odôvodnenie rozsudku Okresného súduPrešov č. k. 20C/281/2004 - 2995 zo dňa 25.04.2018 vo vzťahu ku všetkým nepodloženým tvrdeniam
súduprvejinštancievposudzovanejprávnejveci,nazákladektorýchsúdprvejinštanciežalobužalobcov
zamietol. Následne podaním zo dňa 10.12.2024 poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Prešov

č.k. 32C/15/2023 zo dňa 12.07.2024 o určenie vlastníckeho práva, ktorým bolo žalobe tam uvedeným
žalobcom vyhovené.

7. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že žalobca vo svojom
odvolaní nesprávne cituje, resp. uvádza citáty z kroniky obce S.. Z kroniky z obce S. z roku 1953 vyplýva,

že jarné práce boli prevedené jednotne v jednotnom roľníckom družstve. Obtiaže boli s jarným osivom
a sadivom, lebo nebolo vlastného osiva a taktiež sa z 15. júna tohto roku spomína slovo „družstevníci“.
Okrem iného sa uvádza a spomína podávanie odhlášok z JRD a taktiež skutočnosť, že dodávky neboli
splnené, pretože nastalo rozpadnutie družstva. Žalobcovia opierajú svoje stanovisko o neexistenciu
dokumentov preukazujúcich vznik družstva, avšak na druhej strane bola jednoznačne preukázaná
existencia Jednotného roľníckeho družstva vo S.. Vznikom družstva teda došlo k prechodu vlastníckeho

právanaštátpodľazákonač.81/1949Zb.ojednotnýchroľníckychdružstvách.Tedavlastníctvobývalých
urbárnikov, ktorí tvorili pasienkové spoločenstvo z roku 1944, nebolo obnovené. Následne rozhodnutím
ONV č. Fin. Rp. 348/1968 H zo dňa 05.11.1968, boli nehnuteľnosti odovzdané S. E. D. a nestalo sa
tak na základe rozhodnutia roľníkov, ako to mylne uvádzajú žalobcovia. Napriek tomu, že žalobcovia v
archívnych dokumentoch SN a H. o vzniku JRD v obci S. nenašli, v S. B. J. D. sú uložené dokumenty,

ktoré existenciu družstva potvrdzujú. Vlastníctvo k pasienkovým pozemkom prešlo vznikom družstva ex
lege na štát. Nakoľko Jednotné roľnícke družstvo vo S. v roku 1953 existovalo, je zrejmé, že v roku 1953
patrilo vlastníctvo štátu. Zároveň z dokumentov najmä z kroniky obce S. vyplýva, že družstvo sa v roku
1953 rozpadlo. Preto nie je možné aplikovať ust. zákona č. 69/1949 Zb., ktorý predpokladal existenciu
družstva na to, aby mohlo vlastníctvo ex lege prejsť znova na bývalých vlastníkov. Nakoľko sa však

Jednotné roľnícke družstvo vo S. nemohlo v roku 1959 transformovať na družstvo podľa nového zákona,
keďže v tom čase už neexistovalo, zároveň však žiadne nové družstvo v obci S. nevzniklo, vlastníctvo k
pasienkovým pozemkom späť na bývalých vlastníkov neprešlo. Zo žaloby, ako aj z jednotlivých podaní
a prednesov, ako aj odvolania je zrejmé, že si žalobcovia uplatňujú spoločne svoje podielové vlastnícke
právo na predmetných nehnuteľnostiach. Napriek tomu, ako uvádzajú, že pôvodný podielnici nemajú

výšku svojich podielov zapísanú v pozemkovej knihe, veľkosť podielov je v hlasovacom zozname D.
K. J. S. z roku 1944 uvedená. Žalobcovia však žiadnym spôsobom nepreukázali, že práve im a len im
ostalo vlastnícke právo po bývalom D. K. J. S. zachované. Práve naopak, z predložených dedičských
rozhodnutí vyplýva, že súčasní žalobcovia nie sú konečnou skupinou osôb, ktorej by svedčalo právne
nástupníctvo po členoch bývalého pozemkového spoločenstva vo S. v prípade, ak by Jednotné roľnícke

družstvo vo S. neexistovalo. Okresný súd Prešov teda správne odôvodnil a práve na túto skutočnosť
poukázal, že v konaní nebolo preukázané, že výlučne len týchto 54 členov pozemkového spoločenstva,
ktoré vzniklo v roku 1995, by nadobudlo podiely v urbári po členoch D. K. vo S. z roku 1944. O.
\. D. uvádzal aj menovite na pojednávaní vo svojich vyjadreniach nesúlad a absenciu konkrétnych
osôb, a teda namietal a opakovane namieta odstrániteľnú vadu konania, a to neúplné nútené procesné

spoločenstvo podľa § 78 CSP, ktorú žalobcovia v konaní neodstránili. Skutočnosť, že založením
pozemkového spoločenstva v roku 1995 a hlasovaním na valnom zhromaždení tohto spoločenstva
si noví členovia odsúhlasili veľkosti podielov tak, aby konečná veľkosť zodpovedala súčtu podielov
pôvodných vlastníkov a týmto svojím konaním bez akýchkoľvek podkladov svojvoľne vylúčili niektoré
osoby, nie je dôvodom, aby súd nekonal so skutočným počtom potencionálnych spoluvlastníkov. Takéto

konanie zakladajúcich členov pozemkového spoločenstva z roku 1995 možno posudzovať minimálne
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň rozhodnutie Fin. Rp. 348/1968 H zo dňa 05.11.1968
nie je konštitutívnym rozhodnutím, na základe ktorého nevzniká ani nezaniká vlastnícke právo. V celom
rozsahu zároveň považujú odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúcej sa vydržania za správne. V prvom
rade vydržacia doba nezačala plynúť dňom konania valného zhromaždenia dňa 22.09.1995, nakoľko

návrh zápisu členov spoločenstva do listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. K., bol spísaný dňa 15.12.2003.
V roku 1999 boli vydané reštitučné rozhodnutia, z ktorých je zrejmé, že vlastníctvo prešlo na štát a z
tohto dôvodu im štát priznáva ich vydanie, resp. náhradu. Dňa 22.12.2004 na vtedajšom O. D. \. D.,
žalobcovia uplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Teda je zrejmé, že si boli vedomí
skutočnosti, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu. Vydržanie ustupuje reštitúcii a nie je možné priznať

nadobudnutievlastníckehoprávavydržanímnadobúdateľovi,akvlastníckeprávosivreštitučnomkonaní
uplatnila osoba, ktorej by malo vlastnícke právo svedčať pred jeho prechodom na štát. Rovnako aj
pri spracovaní ROEP v roku 2013, správny orgán dospel k záveru, že k vydržaniu vlastníckeho práva
nedošlo a zapísal vlastnícke právo žalovaných k nehnuteľnostiam v prospech Slovenskej republiky. Zuvedeného je zrejmé, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností dôjsť nemohlo, nakoľko žalobcovia
neboli preukázateľne po celú dobu dobromyseľní a zároveň vydržaniu bráni nimi uplatnená reštitúcia.
Vzhľadom na vyššie uvedené, preto žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil.

8.Kžalobcamipodanémuodvolaniusapísomnevyjadrilžalovanýv2.rade,pričomuviedol,žežiada,aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch vo vzťahu k žalovanému v 2. Rade, ako vecne
správny potvrdil. Žalovaný v 2. rade už vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.10.2015

poukázal na to, že žalobcovia v žalobe neodôvodnili svoj naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vo vzťahu k mestu. Absencia naliehavého právneho záujmu a jeho nepreukázanie žalobcami voči
žalovanému v 2. rade je dôvodom na zamietnutie žaloby. S poukazom na vyššie uvedené, teda žalovaný
v 2. rade konštatuje, že žalobcovia nielen nezdôvodnili existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, ale tento naliehavý právny záujem nie je daný, pretože určovacím výrokom by
nedošlo k zmene ich právneho postavenia voči žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade konštatoval, že

žalobcovia vo svojom odvolaní v podstate nespochybňujú závery súdu o nezdôvodnení a o nedostatku
naliehavého právneho záujmu a závery o nerozlučnom procesnom spoločenstve.

9. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade podali odvolaciu repliku žalobcovia, ktorí uviedli, že z ich strany sa
rozhodli žalovať aj žalovaného v 2. rade aj napriek skutočnosti, že žalovaný v 2. rade nie je v katastri

nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu v tomto konaní, a to iba
z dôvodu právnej istoty. Žalobcovia sa takto rozhodli s prihliadnutím na všetky okolnosti, pretože ak by
počas tohto konania v inom konaní pod sp. zn. 13C/141/2005 sa rozhodlo o skutočnosti, že vlastníkom
sporných nehnuteľností je žalovaný v 2. rade, a to mesto Prešov, táto skutočnosť by sa následne ľahšie
prenášala do tohto konania, a teda v tomto konaní by v takomto prípade vystupovali všetci účastníci,

čo by napĺňalo požiadavku o rýchlosti a hospodárnosti konania.

10. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade k podanému odvolaniu písomne uplatnili odvolaciu repliku
žalobcovia, ktorí uviedli, že samotná skutočnosť, že žalobcovia sú vo vyššie uvedených dokumentoch
označenýchžalovanýmoznačovanívýrazmi„družstevníci“,resp.skutočnosť,žeJednotnýnárodnývýbor

pôdohospodársky, referát D. uviedol do zoznamu JRD v D. O. aj JRD S., automaticky neznamená
ani nemôže znamenať, že JRD S. bolo založené v súlade so zákonom. Takéto dôkazy preto nie je
možné považovať za relevantné, nakoľko v žiadnom prípade nedosvedčujú vznik JRD S.. Označovanie
„družstevníci“ je možné vo svetle vtedajšej doby a praktík vtedajšej štátnej moci považovať za
skresľovanie skutočnej situácie v obci, pričom je potrebné zdôrazniť, že kroniku obce písal práve

predseda MNV. To, že v obci S. JRD nikdy založené nebolo, vyplýva aj z čestných prehlásení B. M., S. X.
a K. X.. V žiadnej z predložených listín zo strany žalovaných sa neuvádza, že by vznikol čo i len prípravný
výbor JRD S. a neexistujú žiadne zakladajúce ani schvaľovacie listiny predmetného JRD. K námietke
neúplného núteného spoločenstva žalobcovia tak ako vo svojom odvolaní, aj tentokrát poukazujú na to,
že súd prvej inštancie svojvoľne odmietol oboznámiť sa s rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

20C/281/2004, kedy v konaní bolo rozhodnuté, že žalobcovia sú vlastníkmi žalovaných nehnuteľností,
resp., že do dedičstva po právnych predchodcov žalobcov patria žalované nehnuteľnosti. Ak teda v
konaní 20C/281/2004 žalobcovia splnili procesnú podmienku núteného spoločenstva nevidia dôvod,
prečo by táto podmienka nemala byť splnená aj v posudzovanej právnej veci. Žalobcovia majú za to,
že otázka núteného spoločenstva by bola vyriešená už v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ by

sa tento zaoberal predloženými dôkazmi, namiesto ich svojvoľného a argumentačne nepodloženého
odmietania. Finančný odbor O. D. nemal právomoc rozhodovať o vzniku alebo zániku vlastníckych práv,
na vydanie takéhoto rozhodnutia nebol žiaden právny podklad, a teda toto rozhodnutie je ničotným
aktom. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nikdy neprešli do majetku JRD v obci S. B.
ani následne na Československý štát a sporné nehnuteľnosti neprešli na Československý štát ani na

základe rozhodnutia finančného odboru O. D. zo dňa 05.11.1968, nakoľko toto je ničotným rozhodnutím.

11. Na odvolaciu repliku žalobcov reagoval odvolacou duplikou žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol,
že žalobcovia sa snažia bagatelizovať pojmy „jednotné roľnícke družstvo“ a „družstevníci“, ktoré sa
jednoznačne nachádzajú v kronike obce S.. Žalovaný v 1. rade má za to, že predložené dokumenty, a

to správa od rady JNV konanej dňa 24.10.1953 v D., v ktorom sa v zozname jednotlivých roľníckych
družstiev nachádza aj JRD S., a to pod číslom 20 a kópia knihy obce S. z roku 1953 jednoznačne
preukazuje existenciu JRD vo S.. Z rôznych dokumentov je zrejmé, že situácia v obci S., ako aj v iných
obciach na Slovensku, pri zakladaní a fungovaní jednotných roľníckych družstiev nebola jednoducháa v tomto kontexte sa dnes s odstupom času ťažko riešia otázky, prečo niektoré dokumenty neostali
zachované alebo prečo sa zachovali len dokumenty JRD, ktoré fungovali dlhodobo. Listiny, ktoré
žalobcovia uvádzajú, teda listiny z rokov 1948 až 1959 nie sú pre toto konanie relevantné. Žalobcovia

nepredložili dokumenty z roku 1953, kedy JRD vo S. fungovalo. V čase vydania listín predložených
žalobcami JRD neexistovalo, preto sa v dokumentoch logicky nemôže nachádzať zmienka o ňom. V
konaní žalovaný v 1. rade taktiež predložil fotokópiu publikácie Nové obzory - spoločenskovedný zborník
J. K. č. 25 z roku 1984. V uvedenom zborníku sa nachádza odborný článok Socialistická kolektivizácia
poľnohospodárstva v bývalom D. O. v rokoch 1949 až 1953, ktorý situáciu ohľadom JRD rozoberá

v širších súvislostiach a v tomto článku sa rovnako nachádza aj zmienka o JRD vo S., a to ku dňu
30.07.1953. Žalovaný v 1. rade naďalej má za to, že súd prvej inštancie podrobne vyhodnotil všetky
dôkazy predložené v konaní a rozsudok netrpí žiadnymi vadami, a preto ho navrhuje ako vecne správny
potvrdiť.

12. Voči odvolacej duplike žalovaného v 1. rade podali odvolaciu dupliku aj samotní žalobcovia, v ktorej

uviedli, že medzičasom už odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 20C/281/2004 - 2995 zo dňa 25.04.2018, a to rozsudkom sp. zn. 23Co/171/2018
- 3161 zo dňa 20.11.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej potvrdil a z
tohto dôvodu majú žalobcovia za to, že v prejednávanej veci by mal odvolací súd z tohto rozsudku
vychádzať. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/44/2010

zo dňa 31.01.2012, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 3/2013, kde Najvyšší
súd SR vyslovil právnu vetu „Ak už bola v občiansko-právnom konaní právoplatne vyriešená určitá
otázka hmotno-právneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť
ako prejudiciálnu, viazaný jej neskorším posúdením“. Podľa názoru žalobcov, ani samotná skutočnosť,
že napriek veci už právoplatne meritórne rozhodnutej môže existovať aj iný pohľad na túto identickú

vec, nie je dostatočným dôvodom na nové rozhodnutie o tejto veci, pretože tento iný pohľad na tú istú
záležitosť mal byť a mohol byť predmetom prieskumu v rámci už právoplatne skončeného konania. Ako
to uviedol aj Najvyšší súd, z tohto pohľadu ani nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom
konaní vecne správne alebo nesprávne právne vec posúdil. Podľa názoru žalobcov v konaní došlo
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/171/2018 - 3161 zo dňa 20.11.2019 k vyriešeniu

hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, z ktorého sa aj tento nový nárok odvodzuje. Podľa názoru žalobcov
v predmetnom konaní 23Co/171/2018 bola vyriešená jednak otázka okruhu účastníkov na strane
žalovaných ako správna a vychádzajúca zo zákona č. 181/1995 Z. z., zároveň sa skonštatovalo, že
vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 29.09.1969 nenadobudlo právoplatnosť a rozhodnutia finančného
odboru O. J. D., sú nulitnými právnymi aktmi, pretože to boli rozhodnutia vydané bez právneho podkladu.

Zároveň JRD S. sa nenachádza v zozname družstiev, ktorých sa týka prevod. Z dôkazov, ktoré
produkovali žalobcovia, najmä zo správ a archívov vyplýva, že JRD v obci S. nebolo založené, a teda
ani pokiaľ by neboli pochybnosti o tom, že existoval právny predpis, ktorý umožňoval rozhodnúť o
prechode vlastníctva z JRD S. na štát, aj tak by takéto rozhodnutie finančného odboru bolo bez právneho
základu, pretože JRD S. nevzniklo. Dôkazy, ktorého existencii JRD S. predložili žalovaní, nie sú listinami

oprávnených štátnych orgánov, ktoré by mohli potvrdiť vznik tohto JRD. Zároveň podľa žalobcov je
odvolací súd v prejednávanej veci vyššie uvedenými vyriešenými hmotnoprávnymi otázkami medzi
stranami sporu viazaný.

13. Voči rozhodnutiu tunajšieho odvolacieho súdu č.k. 25Co/102/2018-1775 zo dňa 08.07.2020 podali

žalobcovia dovolanie. NSSR vo svojom rozhodnutí č.k. 7Cdo/96/2022-2312 zo dňa 29.05.2024 uviedol,
že odvolací súd pokračoval so žalobcom 27/ K. X. ako so zomrelou stranou sporu a nepokračoval
v konaní s jeho právnymi nástupcami v zmysle ust. § 64CSP. Tento procesný nedostatok je
neodstrániteľný v dovolacom konaní a sám o sebe spôsobuje právnu vadu, pre ktorú dovolací súd
nemôže pokračovať v dovolacom konaní a meritórne preskúmať ďalšie dovolacie dôvody.

14. Následne v rámci inštruktívneho odôvodnenia rozhodnutia č.k. 7Cdo/96/2022-2312 zo dňa
29.05.2024 a aj z dôvodu ďalších zistených úmrtí osôb na strane žalobcov po tomto rozhodnutí NSSR,
bolozprocesnýchdôvodovnutnévodvolacomkonanírozhodovaťopokračovanívkonanísichprávnymi
zástupcami vydaním samostatných uznesení. Bezprostredne pred termínom rozhodnutia vo veci samej

odvolacím súdom bola vykonaná rozsiahla lustrácia žalobcov, pričom nebolo zistené žiadane ďalšie
úmrtie osôb na strane žalobcov pred vydaním tohto rozhodnutia, okrem tých ktorí súd uvedení vo výroku
I tohto rozhodnutia.15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie

uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov
nie je dôvodné.

16. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcov odvolací
súd uvádza nasledovné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods.
2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na
zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené
odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

20. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

21. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

22. Podaním zo dňa 11.10.2024 právny zástupca žalobcov oznámil úmrtie žalobcu 26/, zároveň predložil

jeho úmrtný list. Z uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 34D/618/2024-34, Dnot 178/2024 zo dňa
03.12.2024 vyplýva, že po poručiteľovi 26/ N. X. boli povolaní dediť: manželka N. X. a deti I. V. O.,
D. Q., E. E. K. a E. B. E.. Dedičstvo po poručiteľovi v zákonnej lehote neodmietli a vyhlásili, že sú
spôsobilí dediť. Notár ako súdny komisár schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd v konaní pokračuje s právnymi nástupcami neb. žalobcu 26/, a to: N. X.

ako žalobkyňou 26a/, I. V. O. ako žalobkyňou 26b/, D. X. ako žalobcom 26c/, E. E. K. ako žalobkyňou
26d/ a E. B. E. ak žalobkyňou 26e/. Vzhľadom na to, že žalobca 26/ zomrel a dedičské konanie bolo
právoplatne skončené, odvolací súd podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP rozhodol, že v konaní bude pokračovať
s dedičmi žalobcu 26/ tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.23. Použitie ustanovenia § 382 CSP odvolacím súdom prichádza do úvahy iba v prípade, že uplatnený
nárok je potrebné posúdiť podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie,

alebo podľa toho istého právneho predpisu, ale podľa iného ustanovenia. V danom prípade nebolo
potrebné vyzvať strany sporu na postup podľa ust. § 382 CSP, keďže sa jedná o posúdenie podmienky
konania a to aktívnej vecnej legitimácie, ktorou sa súdy musia zaoberať vždy a zároveň sa ňou vo
svojom rozhodnutí (okrem mnohých iných dôvodov smerujúcich k zamietnutiu žaloby) zaberal aj súd
prvej inštancie keď uviedol cit.: „ak zanechal poručiteľ viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi

nimi vyporiadané, ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá
nie je poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia
považovaní za jej vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným
osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci
dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. (rozsudok NS SR z 31.3.2008 sp. zn. 2 Cdo

45/2008)“. Zároveň aktívnu vecnú legitimáciu v konaní pred súdom prvej inštancie namietal samotný
žalovaný v 1. rade, čím sa stala zároveň aj odvolacím dôvodom.

24. Odvolací súd ďalej uvádza, že preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne záverov o aktívnej vecnej legitimácii

žalobcov je vecne správne. Žalobcovia svoju žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
odôvodňovali tým, že ich právni predchodcovia boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
špecifikovaných v petite žaloby, v katastrálnom území K.. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu,
sporné nehnuteľnosti boli pôvodne evidované v pozemkovo-knižnej vložke č. XX, pre katastrálne územie
S., označené ako pastvisko M., o výmere 422196 m2. Vychádzajúc práve z tejto pozemkovo-knižnej

vložky č. XX je evidentné, že ako prvotný podielový spoluvlastníci sú tam zapísaní R. A. S., titulom
pokonania z roku 1873. Následne tieto nehnuteľnosti po roku 1948 sú už vedené na liste vlastníctva a sú
evidované na žalovanom v 1. rade, teda podľa výpisu z katastra ich má vo vlastníctve štát. Odvolací súd
uvádza, že ak žalobcovia tvrdia zachovanie svojho vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam
po bývalých urbárskych gazdoch, ani jediný dedič po týchto urbárskych gazdoch sa nemôže s

úspechom domáhať určenia, že je spoluvlastníkom veci, pokiaľ táto nehnuteľnosť nebola predmetom
konania o dedičstve a ohľadom ktorej nebolo potvrdené nadobudnutie dedičstva. Petit žaloby znel na
určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi. Žalobcovia sa teda nedomáhali skutočnosti, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po tých podielových spoluvlastníkoch, ktorí v roku 1944 podielovými
spoluvlastníkmi boli. Zo zoznamu z roku 1944 je zrejmé, že pôvodne k predmetnej nehnuteľnosti

existovalo omnoho viac podielových spoluvlastníkov, ako je uvedené v žalobe. Z tohto dôvodu nie je
ani momentálne možné identifikovať výšku predmetných podielov žalobcov k týmto nehnuteľnostiam.
Keďže súd je viazaný žalobným návrhom, žalobcovia ako dedičia po urbárskych vlastníkoch právnych
nástupcoch sa nemôžu s úspechom domáhať, že sú vlastníkmi nehnuteľností „patriacich do dedičstva“,
pretože v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tieto nehnuteľnosti boli predmetom konania

o dedičstve a ohľadom týchto podielových spoluvlastníkov ešte nebolo žalobcom potvrdené dedičstvo.
Procesne správne, bez ohľadu na to, či aj vecne dôvodné, tak bolo potrebné žalovať, že nehnuteľnosti,
resp. neprededené spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po právnych predchodcov žalobcov,
resp., že poručitelia boli ku dňu ich smrti ich vlastníkmi a zároveň označiť tých poručiteľov, ktorí sú
uvedení v zozname z roku 1944 ako podieloví spoluvlastníci tak, že títo poručitelia boli ku dňu ich

smrti podielovými spoluvlastníkmi k týmto nehnuteľnostiam. Predovšetkým z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, ktorý bol v priebehu celého konania namietaný, hlavne žalovaným v 1. rade, sa
odvolací súd s jeho názorom stotožnil, teda konštatoval, že v danej veci sa jedná o nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie.

25. Otázka určenia, že žalobcovia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností súvisí s posúdením, či
žalobcovia sú procesne oprávnení domáhať sa ochrany svojich práv nimi zvoleným procesnoprávnym
prostriedkom. Táto otázka súvisí nielen s problematikou prípustnosti určovacej žaloby ako takej,
ale tiež s problematikou vhodnosti a správnosti žalobcom zvoleného petitu takejto žaloby (určenie
čoho sa domáha) a tiež právnych vzťahov, z ktorých vyvodzuje uplatnený nárok na požadované

určenie. Žalobcovia uplatnenou žalobou žiadali určenie, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností,
odvodzujúc toto od tvrdeného predchádzajúceho vlastníctva ich právnych predchodcov. Táto žaloba
o určenie ich vlastníckeho práva nezodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a
žiadané určenie je neprípustné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v určovacom konaní súdnemôže nahrádzať dedičské konanie, ktoré má svoj osobitný postup a môže sa dotýkať aj práv
iných osôb, ako potencionálnych dedičov. Dokonca ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať
žalobou, podľa Civilného sporového poriadku určenia, že je vlastníkom alebo spoluvlastníkom veci

patriacej do dedičstva, pokiaľ táto nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom ktorej mu nebolo
potvrdené nadobudnutie dedičstva. Nemožno teda obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva
a určovacím výrokom vyhovieť žalobe uplatňujúcej, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva
a v konaní o dedičstve doposiaľ neprejednanej, pretože takouto deklaráciou súdu, by sa legalizovalo
nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve, čo nie

je prípustné (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.04.2011, sp. zn. 3Cdo/3368/2010).
Procesne správne tak bolo potrebné žalovať, že nehnuteľnosť, resp. neprededené spoluvlastnícke
podiely z nej patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, resp., že poručitelia boli ku dňu
ich smrti vlastníkmi aj zvyšných spoluvlastníckych podielov dotknutej nehnuteľnosti, v ktorom konaní
by sa navyše museli zúčastniť, či už ako žalobcovia alebo žalovaní, všetci potencionálni dedičia. V
konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až

do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci, sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v
danomurčovacomspore,títomajúpostavenietzv.nútenýchprocesnýchspoločníkovpodľaust.§78ods.
1 CSP. Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia,
inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Cdo/94/2018). Zároveň má odvolací súd za to, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič

domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o
posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu
smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba
dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie, vec je následne prejednaná v konaní
o dedičstve ako majetok poručiteľa. V tomto odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010, sp. zn. 3Cdo/154/2010, publikované aj v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu Slovenskej republiky pod č. 3/2011, ako aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1Cdo/26/2007 a 3Cdo/44/2008.

26. Zároveň odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 482/2013 - 50 zo dňa 11. decembra 2013, v ktorom sa okrem iného uvádza cit.: „Avšak práve
predpokladom aktívnej legitimácie sťažovateľa na podanie takéhoto návrhu je meritórne posúdenie
vlastníctva jeho predchodcu v namietanom konaní o osvedčenie nadobudnutia vlastníctva sťažovateľov
v nesporovom dedičskom konaní, ktoré nemôže subsumovať všeobecný súd v sporovom konaní o
určenie vlastníctva.“

27. Odvolací súd na záver svojho odôvodnenia poukazuje aj na neskorší právny záver vyslovený už
v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2014 sp. zn. 3MCdo/4/2013, cit.: „Ak
nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku,
nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca domáha určenia, že je (spolu)vlastníkom

veci patriacej do dedičstva“. „Aj v čase smrti manžela žalobkyne 1/ platilo, že v zmysle § 460
Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Na význam tohto ustanovenia
upozornil najvyšší súd už v rozsudku z 27. apríla 2004 sp. zn. 1 Cdo 104/2003, v ktorom uviedol,
že i keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne voči ani podiely,
ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej

ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti
poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstvo súd poveruje
notára ako súdneho komisára (§ 38 ods. 3 O.s.p.). Kým sa konanie o dedičstvo právoplatne neskončí
takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového
spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto voči vôbec dôjde.

V konaní o dedičstvo môže dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej celý
spoluvlastnícky podiel patriaci poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a
jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského
súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže
sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o (určenie) vlastníctva. Takýto dedič je aktívne

legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po
poručiteľovi. K námietke žalobcov v zmysle ktorej „niet právneho predpisu, ktorý by zamedzoval súdu
rozhodnúť na základe určovacej žaloby o spoluvlastníckych podieloch potomkov, najvyšší súd dodáva,
že princíp úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva, ktorá je v zmysle ustanovení § 175a až §175zd O.s.p. zverená súdu, akcentovali aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad rozsudok
z 19. septembra 2007 sp. zn. 3 Cdo 332/2007 a uznesenie z 31. januára 2011 sp. zn. 4 Cdo 267/2009).
Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený

ustanoveniami § 175a až § 175zd O.s.p., nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca
poručiteľa domáha, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva“.

28. K žalobcami predloženému rozhodnutiu Okresného súdu Prešov č.k. 32C/15/2023 zo dňa
12.07.2024 o určenie vlastníckeho práva odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia a to

konkrétne z odseku č. 94 predmetného rozhodnutia, je zrejmé že súd prvej inštancie zohľadňoval
žalobcami v konaní preukázanú zmenu jednotlivých vlastníkov vyplývajúcich z dedičských rozhodnutí
po pôvodných vlastníkoch.

29. Aj keď v odôvodnení citované právne závery súdu prvej inštancie: „Na záver súd poukázal na
rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 978/2012 z 17.05.2012, podľa ktorého oprávnená osoba, ktorej

nehnuteľnosti prevzal štát v čase (podľa reštitučných predpisov) a to aj bezprávneho dôvodu, nemôže
sa domáhať ochrany práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. § 126), ani formou
určenia práva lebo právneho vzťahu ak mohla uplatniť nárok podľa ustanovenia predpisu reštitučnej
povahy. Reštitučné zákony vylúčili možnosť uplatniť práva na majetok, ktorý získal štát konfiškáciami,
znárodnením a ďalšími majetkovými opatreniam, podľa všeobecných predpisov, pričom úprava podľa

reštitučných predpisov je špeciálnou úpravou k predpisom všeobecným. V prípade neuplatnenia nároku
podľa reštitučného predpisu lebo neúspechu potencionálneho reštituenta v konaní podľa reštitučných
zákonov nie je možné „doháňať“ požiadavku v smere nadobudnutia alebo ochrany vlastníctva tým, že
bude podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva, opretá o ustanovenia Občianskeho zákonníka či iné
normy chrániace vlastnícke právo (rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 1235/2010, z 08.09.2010). Podľa

rozsudkuNSČRz30.07.2004,sp.zn.22Cdo361/2004,zpovahyzákonaopôdeakoosobitnéhozákona
vyplýva, že nároky ním upravené nemožno riešiť inak ako podľa ich ustanovení v zmysle usmernenia
o zákone všeobecnom a zvláštnom (lex specialis derogat lex generali).“ boli prekonané novšou
judikatúrou, v tomto ohľade odvolací súd poukazuje ma rozhodnutia NSSR sp. zn. 1Cdo/193/2021,
5Cdo/511/2015 (v tomto smere s rovnakým právnym záverom vyšli aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp.

zn. 4Cdo 448/2013, 2MCdo 4/2014, 3Cdo 267/2013, 5Cdo 511/2015,1Cdo 68/2019), ako aj rozhodnutia
ÚSSR III. ÚS 657/2021 a III. ÚS 16/2012, uvedená skutočnosť nič nemení na právnom závere
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov z dôvodov vyššie uvedených odvolacím súdom, ako
aj čiastkovo uvedeného právneho posúdenia súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací súd vo vyššie
uvedených častiach odôvodnenia poukázal. Možno teda uzatvoriť a pozmeniť čiastkový záver súdu prvej

inštancie v tom, že reštitučné zákony, aj keď majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex
specialis, nevylučujú možnosť, v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno na daný
prípad uplatniť, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka (žalobou na
určenie vlastníctva, žalobou na vydanie veci a prípadne inou). Odvolací súd sa ani v danom prípade pri
vyššie uvedenom právnom posúdení veci neodklonil od doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho

súdu SR a ÚSSR.

30. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s právnym a skutkovým záverom súdu prvej inštancie uvedeným
k potenciálnej možnosti vydržania vlastníckeho práva, na ktoré poukazovali žalobcovia. Žalobcovia
resp. ich právni predchodcovia zároveň nemohli vydržať vlastnícke právo k podielom na predmetných

nehnuteľnostiach. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný
alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Žalobcovia v tomto konaní nepreukázali reálnu
držbu, t.j. užívanie a nakladanie s nehnuteľnosťami, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho
práva, a na ktorých sa nachádza miestna komunikácia, ako so svojim vlastným majetkom. Vzhľadom
na to, nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov o počiatku vydržacej doby počnúc 23.09.2005, t.j. od

konania mimoriadneho valného zhromaždenia, nakoľko uvedená skutočnosť nepreukazuje, že sa reálne
chopili držby pozemkov. Na druhej strane, ak by súd prvej inštancie vychádzal od momentu zápisu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, k.ú. K., tak v tomto prípade by zase
neuplynula zákonná lehota 10 rokov, nakoľko k výmazu vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych
predchodcov, z predmetného listu vlastníctva, došlo na základe rozhodnutia C ROEP 30/2013/Pe (R

163/2010). Splnenie podmienok pre vydržanie žalobcami pred súdom prvej inštancie tak preukázané
nebolo.31. Možno teda uzatvoriť, že žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázali postupnosť
nadobudnutia podielov po pôvodných členoch pasienkového spoločenstva uvedených v hlasovacom
zozname v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, t.j. nepreukázali právne nástupníctvo. Spoločenstvo na

strane žalobcov tak nie je úplné, pričom § 78 CSP vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov
právneho vzťahu.

32. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite

veci bez významu.

33. Z uvedených dôvodov sa už nebolo dôvodné zaoberať ďalšími odvolacími námietkami žalobcov,
ktoré pri ich nedostatku aktívnej vecnej legitimácie strácajú akékoľvek opodstatnenie.

34. Zároveň žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, keďže určovacím výrokom by nedošlo k zmene
ich právneho postavenia voči žalovanému v 2. rade. Skutočnosť, že žalobcovia sa rozhodli žalovať
žalovaného v 2. rade iba z dôvodu právnej istoty, nemôže za týchto okolností obstáť.

35. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 CSP, potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP. V odvolacom konaní boli obdobne ako pred súdom prvej inštancie úspešní žalovaní v 1. a 2.
rade, preto odvolací súd priznal úspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania
vo vzťahu k žalobcom v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

37. O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 453 ods.3 CSP v spojení s ust. § 255
ods.1CSP.Vdovolacomkonaníboliúspešnížalobcovia,pretoodvolacísúdpriznalúspešnýmžalobcom
náhradu trov dovolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v plnom rozsahu s tým, že o výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).