Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124332819
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124332819.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
CHARINET, s. r. o., so sídlom Za dráhou 1919/27, 034 01 Ružomberok, IČO: 46 241 795, zast.
Mgr. Michal Kurnota, advokát, so sídlom Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov, IČO: 53 423 992 proti
žalovanému STONE COMPANY s.r.o., so sídlom Družstevná 74, 034 03 Ružomberok, IČO: 51 700

387, zast. JUDr. Jana Točeková, PhD., advokátka, so sídlom E. Hroboňovej 1375/8, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 51 428 423 o zaplatenie 7.011,47 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 38Cb/172/2024 - 122 zo dňa 3. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/172/2024 - 122 zo dňa 3. októbra 2024 vo výroku I.
m e n í tak, že z a m i e t a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadenia v prospech

žalobcu záložného práva k podielu 1/1 na hnuteľnej veci vo vlastníctve žalovaného, a to
- stroj - CONTOURBRETON NC 260 EX 12626, výrobné číslo: 69485,
na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 7.011,47 Eur spolu s
príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nezaplatenej odplaty za dodanie tovaru a služieb, ktoré žalobca
vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2400038 zo dňa 15.05.2024 a faktúrou č. 2400039 zo dňa

15.05.2024 a pohľadávky žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v súvislosti s uplatnením uvedenej pohľadávky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
38Cb/172/2024 a vo zvyšnej časti výrok I. rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/172/2024
- 122 zo dňa 3. októbra 2024 p o t v r d z u j e .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/172/2024 - 122 zo dňa 3. októbra 2024 vo výroku

II. m e n í tak, že z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby žalovaný
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
38Cb/172/2024 nenakladal s hnuteľnou vecou:
- stroj - CONTOURBRETON NC 260 EX 12626, výrobné číslo: 69485
v rozsahu úkonov, ktorými by túto vec previedol na tretiu osobu, zriadil na nej predkupné právo v
prospech tretej osoby, umožnil tretej osobe s ňou akokoľvek nakladať, predal ju na dobrovoľnej dražbe,

zaťažil ju zabezpečovacím prevodom práva, vecným bremenom, záložným právom alebo iným právom
tretej osoby alebo ktorými by ju vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej
právnickej osoby a vo zvyšnej časti výrok II. rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/172/2024
- 122 zo dňa 3. októbra 2024
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvom výroku nariadil zabezpečovacie opatrenie,

ktorým zriadil v prospech žalobcu záložné právo k podielu 1/1 na hnuteľných veciach vo vlastníctve
žalovaného, a to- stroj - Achilli AFR80M-CE, výrobné číslo: 201310120, rok výroby 2013,
- stroj - CONTOURBRETON NC 260 EX 12626, výrobné číslo: 69485,
- stroj - FELDER K 700 S, výrobné číslo: 424.01.034.18, kód: 5952, rok výroby: 2013,

- stroj - elektrický reťazový kladkostroj /ELECTRIC CHAIN HOIST DMK SERIES/, typ: 134 C, výrobné
číslo: 28820, rok výroby: 2015,
- vysokozdvižný vozík - model vozíka: H3.5FT, výrobné číslo: L177B27162F, rok výroby: 2008,
- nástroj - Makita LS0815FL, rok výroby: 2017,
- nástroj - Brúska na suché a mokré brúsenie PARKSIDE PNTS 250 A1, výrobné číslo: 201706017465,

rok výroby: 2017,
na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 7.011,47 Eur spolu s
príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nezaplatenej odplaty za dodanie tovaru a služieb, ktoré žalobca
vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2400038 zo dňa 15.05.2024 a faktúrou č. 2400039 zo dňa
15.05.2024 a pohľadávky žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v súvislosti s uplatnením uvedenej pohľadávky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

38Cb/172/2024.

2. V druhom výroku napadnutého rozhodnutia okresný súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil
žalovanému, aby až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp.zn. 38Cb/172/2024 nenakladal s hnuteľnými vecami:

- stroj - Achilli AFR80M-CE, výrobné číslo: 201310120, rok výroby 2013,
- stroj - CONTOURBRETON NC 260 EX 12626, výrobné číslo: 69485,
- stroj - FELDER K 700 S, výrobné číslo: 424.01.034.18, kód: 5952, rok výroby: 2013,
- stroj - elektrický reťazový kladkostroj /ELECTRIC CHAIN HOIST DMK SERIES/, typ: 134 C, výrobné
číslo: 28820, rok výroby: 2015,

- vysokozdvižný vozík - model vozíka: H3.5FT, výrobné číslo: L177B27162F, rok výroby: 2008,
- nástroj - Makita LS0815FL, rok výroby: 2017,
- nástroj - Brúska na suché a mokré brúsenie PARKSIDE PNTS 250 A1, výrobné číslo: 201706017465,
rok výroby: 2017,
v rozsahu úkonov, ktorými by tieto veci previedol na tretiu osobu, zriadil na nich predkupné právo v

prospech tretej osoby, umožnil tretej osobe s nimi akokoľvek nakladať, predal ich na dobrovoľnej dražbe,
zaťažil ich zabezpečovacím prevodom práva, vecným bremenom, záložným právom alebo iným právom
tretej osoby alebo ktorými by ich vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, družstva alebo
inej právnickej osoby.

3. V treťom výroku vo zvyšku návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojím návrhom domáhal voči
žalovanémuzaplateniasumy7.011,47Eurspríslušenstvomatrovkonania.Svojnárokodôvodniltým,že
žalovanému na základe osobitných dohôd dodal dohodnuté plnenie, a to internetové služby, montážne

a servisné práce kamerového systému a materiál, za čo vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2400038
a 2400039 dohodnutú odmenu, ktorá bola predmetom žaloby. Hoci žalovaný uvedené faktúry prevzal
a kvalitu ani včasnosť plnenia nenamietal, napriek výzvam žalobcu za poskytnuté služby dohodnutú
odplatu nezaplatil.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému
žalovaný podal odpor, v ktorom čiastočne uznal nárok žalobcu do výšky 2.889,20 Eur vo vzťahu k
faktúre č. 2400038 na základe žalobcom zaslanej cenovej ponuky. Namietal, že niektoré položky v tejto
faktúre s cenovou ponukou nekorešpondujú, montážne práce v rozsahu 13 hodín neboli preukázané
ani potvrdené žalovaným. Podľa žalovaného nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu osobitných

dohôd, ktorých obsahom by bolo plnenie ktoré je vyčíslené vo faktúrach č. 2400038 a č. 2400039. O
obsahu faktúry č. 2400039 zo dňa 15.05.2024 sa žalovaný dozvedel až v momente jej doručenia, ktorá
bola následne predmetom vzájomnej komunikácie. Namietal tvrdenie žalobcu, že plnenie z tejto faktúry
nerozporoval, keďže listom zo dňa 28.06.2024 požiadal žalobcu o vysvetlenie a rozpis k tejto faktúre,
pretože nie si je vedomý aké služby vo fakturovanej sume mal žalobca žalovanému poskytnúť.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného
označil jeho obranu za nepravdivú a účelovú, keďže žalovaný ukončuje podnikateľskú činnosť. Poukázal
nazmenuprocesnejobranyžalovaného,ktorývminulostitvrdil,ženárokžalobcuexistuje,avšakzanikol,pričom pred doručením platobného rozkazu doručil žalobcovi listinu, v ktorej oznámil, že fakturovanú
sumu neuhradí, keďže ju započítava so svojou pohľadávkou voči žalobcovi podľa faktúry č. 240121
z 29.05.2024 na sumu 4.410,60 Eur, pričom žalobca sa vyjadril k jednotlivým položkám tejto faktúry.

Žalovaný uviedol, že zostávajúcu sumu 2.600,87 Eur uhradí do 26.06.2024, čo však neurobil. V konaní je
už procesná obrana žalovaného iná, pričom podľa žalobcu započítanie žalovaného listinou z 12.06.2024
treba považovať za uznanie nároku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Žalobca
uviedol, že internetové služby poskytuje žalovanému už od roku 2018 a zároveň mu dodal kamerový
systém, k čomu predložil listinné doklady. Pred začatím poskytovania služieb poskytol žalovanému

cenovú ponuku a služby fakturoval žalovanému v súlade s ňou. Vyjadril k obsahu faktúry č. 2400039
a č. 2400038, pričom zľava vo výške 4.404,24 Eur bez DPH uvedená v žalobcom vystavenej faktúre č.
2400039 má zodpovedať hodnote plnenia, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 15.09.2024 bol zo strany žalobcu
doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia v znení jeho

opravy a doplnenia podaním žalobcu zo dňa 25.09.2024 a 01.10.2024. Návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva k hnuteľným veciam
označených v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia (ďalej aj „hnuteľné veci“), a to na zabezpečenie
pohľadávky žalobcu na zaplatenie istiny 7.011,47 Eur s príslušenstvom, vrátane pohľadávky z titulu
náhrady trov tohto konania a trov právneho zastúpenia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

žalobca navrhoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s totožnými hnuteľnými
vecami vo výlučnom vlastníctve žalovaného v rozsahu úkonov, ktorými by tieto veci previedol na tretiu
osobu, zriadil na nich predkupné právo v prospech tretej osoby, umožnil tretej osobe s nimi nakladať,
predať ich na dobrovoľnej dražbe, zaťažiť zabezpečovacím prevodom práva, vecným bremenom,
záložným právom alebo iným právom tretej osoby alebo ktorými by ich vložil ako nepeňažný vklad do

obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby. Navrhol nariadiť aj neodkladné opatrenie,
ktorým mal súd žalovanému zakázať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej akokoľvek nakladať
s peňažnými prostriedkami vedenými na účtoch žalovaného v ktorejkoľvek banke do výšky sumy
10.000,- Eur, ktoré obmedzenie však neplatí pre plnenie v prospech účtu žalobcu.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca pri odôvodnení návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia poukázal na obsah žaloby, odpor žalovaného a
písomného vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 15.09.2024. Podľa žalobcu vzhľadom na meniacu
sa procesnú obranu žalovaného je zrejmé, že tento zdržiava vydanie súdneho rozhodnutia, nakoľko
ukončujesvojupodnikateľskúčinnosť,pričompohľadávkažalobcuvočižalovanémuniejezabezpečená.

Aj keď žalovaný čiastočne akceptoval pohľadávku žalobcu, ani čiastočne ju neuhradil. Na základe
telefonického rozhovoru so zamestnankyňou žalovaného p. A. B. žalobca zistil, že žalovaný ukončil
nájom výrobnej haly ku dňu 30.08.2024 a od septembra v týchto priestoroch už budú noví nájomcovia.
Uvedená zamestnankyňa kontaktovala žalobcu v posledný deň, keď sa zamestnanci žalovaného
nachádzali vo výrobnej hale, t.j. 30.08.2024 s tým, aby si žalobca prešiel odobrať zariadenia, ktoré tam

v minulosti nainštaloval. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný postupne rozpredáva svoje stroje, výrobná hala
už je v podstate prázdna a ku dňu podania návrhu na neodkladné a zabezpečovacie opatrenie je už
vyprataná a nenachádza sa v nej žiaden výrobný stroj žalovaného. Z ohliadky výrobnej haly žalovaného
žalobca zistil, že žalovaný je vlastníkom hnuteľných vecí, voči ktorým navrhol zabezpečovacie a
neodkladné opatrenie. Podľa žalobcu z priložených dôkazov vyplýva, že žalovaný opustil miesto svojho

podnikania, postupne rozpredáva svoj hnuteľný majetok, ktorý predstavujú žalobcom identifikované
hnuteľné veci, a to stroje a nástroje žalovaného, čím reálne znižuje možnosť vymoženia pohľadávky
žalobcu, ak mu táto bude v súdnom konaní priznaná. Podľa žalobcu je preto reálna obava, že
žalovanému sa podarí zbaviť sa majetku bez toho, aby žalobcovi poskytol príslušné plnenie. Uvedené
hnuteľné veci sú jediným majetkom žalovaného významnejšej hodnoty, a teda spôsobilosť žalovaného

splatiť záväzky je už ku dňu podania návrhu ohrozená, pričom žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
Je preto potrebné vykonať preventívne opatrenia, aby sa žalovanému zabránilo v ďalšom zbavovaní
sa majetku a vyhýbaní sa jeho záväzkov. Vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
jej existenciu a trvanie, skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nie je zabezpečená, že hnuteľné veci sú
jediným majetkom žalovaného významnejšej hodnoty a ich prevodom na inú osobu alebo vložením

do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo ich zaťažením predkupným právom alebo záložným
právom inej osoby by došlo k zníženiu ich hodnoty a bolo by znemožnené, aby sa žalobca domáhal
zaplatenia jeho pohľadávky z finančných prostriedkov získaných ich predajom z dôvodu, že došlo a
dochádza k predaju hnuteľných vecí žalovaného, čo môže mať vplyv na možnosť žalobcu domáhaťsa uspokojenia jeho pohľadávky, ako aj z dôvodu, že žalovaný reálne uskutočnil úkony smerujúce k
ukončeniu podnikateľskej činnosti, vzhľadom na účelovú procesnú obranu žalovaného, ktorej jediným
cieľom je zdržanie vydania súdneho rozhodnutia, ako aj z dôvodu, že reálne nedošlo ani k čiastočnému

plneniu, je tu podľa žalobcu reálna obava, že majetok žalovaného nebude postačovať na úhradu jeho
dlhu voči žalobcovi a teda exekúcia bude ohrozená. Podľa žalobcu sú preto splnené všetky predpoklady
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

9. Žalobca zároveň považoval za vhodné, aby popri zabezpečovacom opatrení súd nariadil aj

neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanému nakladať s uvedenými hnuteľnými vecami, a
to vzhľadom na povahu hnuteľných vecí, ktoré je možné medzi fyzickými a právnickými osobami
jednoducho bez dokladov predávať alebo inak s nimi nakladať a samotné zabezpečovacie opatrenie
nemusí byť dostatočným nástrojom. Nič by potom nebránilo novému nadobúdateľovi hnuteľných vecí
od žalovaného s nimi ďalej nakladať, hoci by na nich viazlo teoreticky záložné právo, avšak prakticky by
táto vec bola nepostihnuteľná vzhľadom na to, že vlastník alebo držiteľ hnuteľnej veci by nebol známy.

Poukázal pritom aj na ustanovenie § 151h ods. 3 OZ v zmysle ktorého záložné právo nepôsobí voči
nadobúdateľovizálohu,akzáložcapreviedolzálohvbežnomobchodnomstykuvrámcivýkonupredmetu
podnikania. Podľa žalobcu žiadne ustanovenie CSP nezakazuje súčasné zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia a aj nariadenie neodkladného opatrenia o obmedzení
nakladania s vecou. Vzhľadom na povahu vecí žalobca považoval návrh za primeraný a vhodný.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal aj nariadenia
neodkladného opatrenia na základe ktorého by súd zakázal žalovanému nakladať s finančnými
prostriedkami na jeho účtoch. Práve blokovanie účtov môže viesť k tomu, aby aj v prípade, ak sa
žalovanémupodaríniektorýzostrojovpredaťazískaťtaknejakýmajetok,takpeniazebudúzablokované

v prospech žalobcu. Práve tento prostriedok žalobca považoval za jediný realizovateľný prostriedok,
ktorým možno žalovanému zabrániť v zbavovaní sa jeho majetku. Žiadal preto nariadiť neodkladné
opatrenie obmedzujúce právo žalovaného nakladať s finančnými prostriedkami na jeho účtoch až do
sumy 10.000,- Eur.

11. Podaním zo dňa 25.09.2024 doložil žalobca do súdneho spisu fotodokumentáciu výrobnej haly
žalovaného, fotografie jeho prístrojov a nástrojov s ich identifikáciou, záznam z telefonického hovoru
medzi žalobcom a zamestnankyňou žalovaného, z ktorého má vyplývať ukončenie podnikateľskej
činnosti žalovaného. Žalobca predložil aj inzeráty (č.l. 104 – 106), že žalovaný rozpredáva svoje
technické zariadenie, ktoré používal v prevádzke. Podľa žalobcu preto žalovaný aktívne vykonáva úkony

smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku, pričom nástroje predáva prostredníctvom fyzických osôb,
ktoré k nemu nemajú žiaden formálny vzťah, t.j. mimo účtovníctva žalovaného.

12. Okresný súd s odkazom na ust. § 324 ods. 1 a 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej „CSP“), na § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 343, § 344, § 326 ods. 1 a 2 a § 327 CSP vyhovel

návrhu žalobcu a nariadil zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie týkajúce sa žalobcom
špecifikovaných hnuteľných vecí. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca
domáhal uložiť žalovanému zákaz nakladať s peňažnými prostriedkami vedenými na jeho účtoch v
ktorejkoľvek banke do výšky 10.000,- Eur odmietol.

13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na dva dôvody nariadenia
neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy
z ohrozenia exekúcie. Posudzoval, či žalobcom uvedené skutočnosti osvedčujú obavu z ohrozenia
exekúcie v prípade priznania ním uplatnenej pohľadávky. Predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému a osvedčenie obavy

z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude žalobcovi priznaná súdnym rozhodnutím. Žalobca
bol preto povinný v návrhu uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Poukázal na ustanovenie § 343 CSP, v zmysle ktorého zabezpečovacie opatrenie s primeraným
použitím ustanovení o neodkladnom opatrení slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky v prípade,
že je obava, že exekúcia bude ohrozená a preto aj v tomto prípade, rovnako ako pri návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, je nevyhnutné osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa
a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie.14. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pre potreby jeho rozhodnutia
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia považoval za dostatočne
osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 7.011,47 Eur s

príslušenstvom podľa faktúry č. 2400038 so splatnosťou 22.05.2024 na sumu 3.997,- Eur a faktúry č.
2400039 so splatnosťou 22.05.2024 na sumu 3.014,47 Eur. K tomuto záveru dospel pri predbežnom
vyhodnotení prostriedkov procesného útoku žalobcu a prostriedkov procesnej obrany žalovaného
v odpore, ktoré ku dňu rozhodnutia o návrhu na zabezpečovacie a neodkladné opatrenie boli
spochybnené písomným vyjadrením žalobcu z 15.09.2024 a listinnými dokladmi k nemu pripojenými.

Okresný súd konštatoval, že z prejavu vôle žalovaného v listine označenej ako Započítanie pohľadávok
jednostranným právnym úkonom z 12.06.2024 vyplýva prejav vôle žalovaného zaplatiť na započítanie
voči pohľadávkam žalobcu z faktúr č. 2400039 a č. 2400038 pohľadávku žalovaného voči žalobcovi z
faktúry žalovaného č. 240121. Okresný súd zdôraznil, že toto osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu
konštatoval výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného a
zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikoval výsledok konania vo veci samej. Okresný súd zohľadnil aj

to, že žalovaný v odpore uviedol, že faktúru uplatnenú žalobcom v konaní eviduje vo svojom kontrolnom
výkaze, pričom ním uvedený list ktorým žiadal o vysvetlenie a rozpis k faktúre č. 2400039 zo dňa
28.06.2024 k odporu nepripojil.

15. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalobca na základe jeho tvrdení a predloženými listinnými

dôkaznými prostriedkami osvedčil obavu z možného budúceho ohrozenia exekúcie pre prípad, že
pohľadávka mu bude voči žalovanému priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Zdôraznil, že v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného
opatrenia sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a konštatoval, že
návrh na nariadenie neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia sa týka hnuteľných vecí, keď

veriteľ nevie nepochybne preukázať vlastnícke právo dlžníka výpisom z verejného registra. Pre potreby
osvedčenia vlastníckeho práva žalovaného k žalobcom označeným hnuteľným veciam považoval
okresný súd za dostatočné skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že skutočnosť, že žalovaný je
vlastníkom ním označených hnuteľných vecí zistil z ohliadky výrobnej haly žalovaného, v ktorej tento
vykonával svoju podnikateľskú činnosť a predložil aj podrobnú fotodokumentáciu priestoru žalovaného

a v ňom nachádzajúcich sa hnuteľných vecí s identifikačnými údajmi na ich výrobných štítkoch.

16. Podľa okresného súdu žalobca skutkovými tvrdeniami s odkazom na telefonický rozhovor so
zamestnankyňou žalovaného p. A. B. zo dňa 30.08.2024 a v spojení s predloženými inzerátmi na
predaj strojov vizuálne zhodných so strojmi, ktoré žalobca nafotil vo výrobnej hale žalovaného a v

spojení s tým, že žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie pre
prípad, že pohľadávka bude žalobcovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa okresného
súdu je zrejmé, že konanie žalovaného, ktorý ponúka na predaj svoje výrobné stroje osvedčuje tvrdenie
žalobcu, že žalovaný smeruje k ukončeniu podnikateľskej činnosti a zmenšovanie jeho majetku by
mohlo viesť k ohrozeniu vymáhateľnosti nároku žalobcu v prípade jeho úspechu v súdnom konaní.

Žalobca dostatočným spôsobom popísal skutočnosti, ktoré vzbudzujú obavu z možnosti uspokojenia
jeho pohľadávky voči žalovanému v exekučnom konaní z majetku žalovaného, ktoré tvrdenia boli
osvedčené predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami. Na osvedčenie obavy postačuje, ak
žalobca danosť tohto zákonného predpokladu osvedčí poukázaním na skutočnosti svedčiace, že
žalobca nebude v budúcnosti pravdepodobne schopný účinne vymôcť peňažný nárok a obava žalobcu z

ohrozeniaexekúciejeobavoureálnouabezprostrednou.Okresnýsúdmalpretoosvedčenépredpoklady
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia vo vzťahu k hnuteľným veciam
vo vlastníctve žalovaného, a to osvedčenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ako aj obavy
z ohrozenia exekúcie, pričom od žalobcu nemožno v tomto štádiu spravodlivo žiadať, aby preukazoval,
resp. osvedčoval neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by pohľadávka

žalobcu mohla byť uspokojená.

17. Okresný súd ďalej posudzoval vzájomný vzťah zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia,
keďže žalobca sa domáhal nariadenia ako zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva
k predmetným hnuteľným veciam, tak aj nariadenia neodkladného opatrenia zdržať sa nakladania

s uvedenými vecami. Z ust. § 324 ods. 3 CSP vyplýva vzťah subsidiarity medzi neodkladným a
zabezpečovacím opatrením a neodkladné opatrenie môže byť nariadené iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak zákonná úprava nevylučuje
kombináciu týchto prostriedkov ochrany. Podľa okresného súdu zatiaľ čo nariadenie zabezpečovaciehoopatrenia dáva veriteľovi možnosť uspokojiť pohľadávku voči dlžníkovi speňažením zálohu, potom
neodkladné opatrenie zabraňuje sťaženiu, prípadne zmareniu možnosti speňaženia zálohu veriteľom,
ktorý účel zabezpečovacím opatrením dosiahnuť nemožno. Platí zásada, že záložné právo ostáva

zachované aj v prípade jeho scudzenia po zriadení záložného práva, avšak sú zákonné výnimky (§ 151h
ods. 3 Občianskeho zákonníka - ďalej aj „OZ“), ktorých dôsledkom možno zabrániť práve nariadením
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, keď scudzenie zálohu v rozpore s vykonateľným
rozhodnutím o neodkladnom opatrení by malo za následok absolútnu neplatnosť prevodného úkonu.
Okresný súd ďalej uviedol, že v prípade vyhovenia len návrhu na zabezpečovacie opatrenie bez

neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému s hnuteľnými vecami nakladať, by mohlo viesť
k situácii, kedy zaťaženie zálohu právami ďalších tretích osôb by mohlo znížiť hodnotu zálohu a tým
sťažiť alebo zmariť možnosť jeho speňaženia a tým aj uspokojenia pohľadávky žalobcu v prípade jeho
úspechu v konaní. Okresný súd preto vyhovel návrhu na nariadenie ako zabezpečovacieho, tak aj
neodkladného opatrenia k predmetným hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného.

18. Okresný súd odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal
uložiť žalovanému zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami na jeho účtoch v bankách do výšky
10.000,- Eur, keďže ho považoval za neurčitý, pretože žalobca neidentifikoval konkrétny účet vo
vlastníctve žalovaného, ktorého by sa mal uvedený zákaz týkať a neboli predložené ani dôkazy o tom, že
žalovanýreálnedisponujefinančnýmiprostriedkamivovýške,sktorýmimumábyťzakázanédisponovať

na účte. Takáto neurčitosť návrhu má za následok jeho nevykonateľnosť, pričom v zmysle § 327 CSP
je vylúčené použitie ustanovení o odstraňovaní vád.

19.Protiprvémuadruhémuvýrokuuvedenéhorozhodnutiu,ktorýmibolovyhovenénávrhunanariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

20. Podľa žalovaného vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia obmedzil len na jednoduché konštatovanie existencie dôvodnej obavy, že exekúcia je

ohrozenábeztoho,abypresvedčivoodôvodnilprečonariadilzabezpečovacieaajneodkladnéopatrenie.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy
ako relevantné pre nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, keď okresný súd len
poukazuje na návrh žalobcu a na priebeh konania bez náležitého odôvodnenia, prečo existuje obava
ohrozenia exekúcie. Záver okresného súdu o splnení podmienok na nariadenie zabezpečovacieho a

neodkladného opatrenia nie je podľa žalovaného v napadnutom rozhodnutí presvedčivo odôvodnený,
čo má za následok nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť vydaného rozhodnutia. Okresný súd
neuviedol na základe akých skutkových okolností dospel k záveru, že je potrebné zamedziť prípadnému
prevodu vlastníctva k predmetným hnuteľným veciam. Odpoveď na túto otázku je možné hľadať iba v
rovine dohadov.

21. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistený skutkový stav veci. Podľa
žalovaného okresný súd nesprávne právne posúdil situáciu, keď dospel k záveru, že žalobca osvedčil
základné skutočnosti pre zriadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal,
že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobcove tvrdenia a reálny skutkový stav nezakladajú

opodstatnenosť obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný chcel zbavovať
resp. sa zbavoval predmetu záložného práva alebo by ho chcel inak scudziť, predávať za nízku
cenu, darovať, zamieňať alebo zaťažovať záložným právom alebo inými vecnými bremenami. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal jeho tvrdenie, že žalovaný končí svoju podnikateľskú činnosť. K
ukončeniu činnosti je potrebný súhlas valného zhromaždenia, ktoré sa skladá z dvoch spoločníkov

zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a takýto postup vyžaduje zákonom
stanovené náležitosti a trval by značné časové obdobie. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o skončení
podnikateľskej činnosti, pričom nedošlo v rámci spoločnosti žalovaného k žiadnemu právnemu úkonu,
ktorým by žalovaný ukončoval svoju podnikateľskú činnosť a táto informácia je len domnienkou žalobcu.
Vzhľadom na skutočnosť, že dvaja spoločníci žalovaného majú trvalé bydlisko v zahraničí, pričom

spoločníkakonateľMilanTalajmátrvalýpobytvBratislave,boloprenehodlhodoboneúnosnépravidelne
cestovať do Ružomberka a vykonávať podnikateľskú činnosť v tomto meste. Ohrozenie podnikateľskej
činnosti žalovaného je preto len domnienkou žalobcu a táto nepredstavuje vysokú pravdepodobnosťohrozenia výkonu exekúcie. Žalovaný ďalej vykonáva podnikateľskú činnosť a riadne spláca svoje
záväzky.

22. Žalovaný poukázal aj na to, že pohľadávka žalobcu je sporná a preto ani žalovaným uhradená
žalobcovi nebola, pričom žalovaný sa v konaní riadnymi prostriedkami bráni. Žalovaný namietal, že
časť zariadení žalobcu, ktoré boli predmetom faktúr, ktoré sú uplatnené v tomto konaní, boli žalobcom
demontované a sú vo vlastníctve žalobcu, o čom žalovaný priložil k odvolaniu protokol o demontáži.
Pohľadávkažalobcupretonemôžeexistovaťvtakejvysokejsumeakojuuvádzažalobca.Žalovanýďalej

uviedol,žehnuteľnéveciidentifikovanéžalobcomniesújehojedinýmmajetkomapoukázalnaexistenciu
základného imania a vkladov spoločníkov vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný ďalej poukázal na nejasný
spôsob, akým žalobca získal zoznam strojov s detailnými údajmi a vyhotovil fotografie týchto strojov v
priestorochžalovanéhoaniejemuzrejmýaninazákladeakéhosúhlasuvykonalzáznamztelefonického
hovoru medzi zástupcom žalobcu a zamestnankyňou žalovaného. Takéto konanie považoval žalovaný
za nezákonné a neetické.

23. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o predaji príslušných strojov prostredníctvom fyzických osôb
nemajúcich k žalovanému vzťah poukázal na to, že nie je zrejmé, kto podáva uvedené inzeráty, aký
je vzťah týchto osôb k žalovanému a nie je zrejmé, či sa jedná o totožné stroje, ktoré žalobca navrhol
zaťažiť zabezpečovacím a neodkladným opatrením.

24. Zdôraznil, že hodnota hnuteľných vecí postihnutá zabezpečovacím a neodkladným opatrením je
neúmerne vyššia vo vzťahu k zabezpečovanej a zároveň spornej pohľadávke žalobcu, keďže len jeden
z uvedených strojov CNC CONTOURBRETON NC 260 EX 12626 má hodnotu 45.000,- Eur a presahuje
hodnotu spornej pohľadávky 6-násobne. Ďalej uviedol, že uvedený stroj nebol nikdy vo vlastníctve

žalovaného, ale vlastníctvom anglickej spoločnosti STONE COMPANY UK Ltd., ktorá stroj zakúpila a
žalovanému prenajala, pričom k odvolaniu predložil faktúru o kúpe tohto stroja v spise na č.l. 150.

25. Žalovaný namietal, že výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému je sporná, a to vzhľadom na
vzájomnú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, vzhľadom na demontáž časť zariadení, ktoré sú

predmetom žalobcom vystavených faktúr, ako aj vzhľadom na neurčitosť žalobcom vystavených faktúr,
z ktorých nevyplýva aké služby a za aké obdobie a v akej výške žalobca fakturuje. Nesúhlasil so
záverom okresného súdu o osvedčení úkonov smerujúcich k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti a
k zmenšovaniu majetku žalovaného, pretože žalovaný neurobil žiadne kroky smerujúce k ukončeniu
jeho podnikateľskej činnosti a prípadný predaj niektorých hnuteľných vecí by súvisel len s ukončením

nájmu vo výrobnej hale v Ružomberku.

26. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o možnosti kombinácie zabezpečovacieho
opatrenia a neodkladného opatrenia, keďže v prípade hypotetickej existencie iných ďalších veriteľov
žalovaného by títo boli výrazne znevýhodnení, a to aj v prípade, ak by ich prípadná pohľadávka vznikla

skôr ako pohľadávka žalobcu, čím by došlo k neoprávnenému zvýhodneniu žalobcu.

27. Žalovaný namietal, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje zásah do právnej
sféry povinnej osoby, musí byť legitímne a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie
nesmie povinnú osobu obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu.

Okresný súd nezohľadnil princíp proporcionality, tento nedodržal a ujma spôsobená žalovanému je
neprimeraná k výhode, ktorú získal žalobca. Podľa žalovaného na domnienky žalobcu uvedené v
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia nemožno prehliadnuť. Okresný súd
nesprávne vyhodnotil požiadavku proporcionality zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, keďže
zásah do práv žalovaného zriadením zabezpečovacieho práva a zároveň neodkladného opatrenia je s

prihliadnutím na výšku sumy zabezpečovanej pohľadávky neprimeraný. Nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy
SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Je preto potrebné posúdiť, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru
a či ich uloženie sleduje legitímny cieľ. Podľa žalovaného nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

má negatívny následok na žalovaného napr. v nadväzujúcom rozhodnutí o trovách konania, ktorého
bezprostredne negatívne účinky nastávajú spolu s nariadením zabezpečovacieho a neodkladného
opatrenia. Aj keď žalovaný nedal príčinu na podanie uvedeného návrhu, bude niesť negatívne následky
spočívajúce v uložení povinnosti na náhradu trov v rozhodnutí vo veci samej.28. Podľa žalovaného preto žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy právnych pomerov
účastníkov konania a nepreukázal reálnosť hrozby ohrozenia exekúcie, ktorá by žalobcovi bez

nariadenia zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia hrozila. Nariadením zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia hrozí žalovanému vznik neprimeranej ujmy v príčinnej súvislosti s
nariadenímzabezpečovaciehoaneodkladnéhoopatrenia,keďsúdnadspravodlivoodôvodniteľnúmieru
neprimerane extenzívne vymedzil zákaz žalovanému nakladať s hnuteľnými vecami v uznesení. Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti zrušil, alebo aby návrh na nariadenie

zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385

ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania v senáte bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou vo veci samej domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 7.011,47 Eur s príslušenstvom na základe dvoch samostatne vystavených faktúr č.

2400039 a č. 2400038. Svoj nárok odôvodnil tým, že sa jedná o dohodnutú odplatu za poskytnuté
služby a plnenie žalobcu v prospech žalovaného, pričom žalovaný po doručení uvedených faktúr kvalitu
ani včasnosť plnenia nenamietal a napriek tomu dohodnutú odplatu nezaplatil. Z obsahu spisu ďalej
vyplýva, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný čiastočne uznal pohľadávku žalobcu
vo výške 2.889,20 Eur vo vzťahu k faktúre č. 2400038, pričom zostávajúci nárok z takto uplatnených

faktúrnamietalzdôvodunesúladuvyúčtovanejcenyplneniascenovouponukoužalobcu,nepreukázania
počtu vyúčtovaných hodín montážnych prác ako aj nepreskúmateľnosti a neurčitosti jednotlivých
položieknachádzajúcichsavžalobcomvystavenýchfaktúrach.Vodvolanínamietalspornosťžalobcovej
pohľadávky aj z dôvodu existencie vzájomnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ako aj z dôvodu
následne žalobcom vykonanej demontáže zariadení, ktoré boli predmetom žalovaných faktúr.

32. Po podaní odporu žalobca navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie vo
vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
pričom žalobca preukazoval vlastnícke právo žalovaného k hnuteľným veciam fotografickými snímkami
z výrobnej haly, v ktorej žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na zistený stav o

vyprataní výrobnej haly, získaní informácie od zamestnankyne žalovaného o ukončení podnikateľskej
činnosti žalovaného a vzhľadom na predloženie listinných dokladov inzerujúcich predaj hnuteľných
vecí patriacich žalovanému odôvodňoval žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
neodkladného opatrenia existenciou obavy z ohrozenia exekúcie.

33. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

34. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

35. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

36. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

37. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

38. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.39. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

40. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

41. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

42. V napadnutom rozhodnutí okresný súd dospel k záveru o splnení podmienok na nariadenie ako
zabezpečovacieho opatrenia, tak aj neodkladného opatrenia vo vzťahu k ním označeným hnuteľným
veciam, keďže mal osvedčenú existenciu nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana, a to peňažnú
pohľadávku uplatnenú v žalobe vo veci samej, ako aj obavu z ohrozenia exekúcie. Pri svojom
závere vychádzal zo žalobcom uvedených tvrdení a dokladov vo vzťahu k osvedčeniu existencie

pohľadávky, ktorej sa mala poskytnúť ochrana, ako aj z tvrdení žalobcu a ním predložených listín
o obave z ohrozenia exekúcie z dôvodu ukončovania podnikateľskej činnosti žalovaného, vyprataní
haly využívanej žalovaným na výkon jeho činnosti a ponúkaní na predaj hnuteľných vecí patriacich
žalovanému.

43. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v
podanom odvolaní.

44. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa mal uložiť žalovanému zákaz
nakladaťsfinančnýmiprostriedkaminajehoúčtochvbankáchokresnýsúdodmietolzdôvoduneurčitosti

a nevykonateľnosti navrhovaného petitu. Voči výroku o odmietnutí návrhu žalobca odvolanie nepodal
a preto výrok III. napadnutého rozhodnutia nie je dotknutý odvolaním a nie je predmetom prieskumu
odvolacieho súdu.

45. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa správne, vzhľadom na

povahunavrhovanéhozabezpečovaciehoopatrenia,zaoberalposúdenímspôsobilostipredmetuzálohu,
ktorý má byť postihnutý zabezpečovacím opatrením. Správne vymedzil predpoklady nariadenia
ako zabezpečovacieho tak aj neodkladného opatrenia, pričom predpokladom vo vzťahu k
zabezpečovaciemu opatreniu je aj existencia spôsobilého predmetu záložného práva, t.j. zálohu ktorý
musí byť prevoditeľný a vo vlastníctve dlžníka, t.j. žalovaného. Okresný súd správne vymedzil aj

spoločné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia spočívajúce
v osvedčení dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj
v osvedčení existencie obavy z ohrozenia exekúcie podľa § 343 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP.

46. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nesprávne

právne posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie
neobsahuje dostatočné uvedenie dôvodov, ktoré viedli okresný súd k vyhoveniu návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, namietal spornosť výšky pohľadávky, ktorej mala byť
poskytnutá ochrana zabezpečovacím a neodkladným opatrením, ako aj absenciu dôvodnej obavy
z ohrozenia exekúcie. Ďalej namietal nedodržanie princípu proporcionality a nesprávne posúdenie

kombinácie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k jednej hnuteľnej veci namietal
neexistenciu vlastníckeho práva žalovaného k nej (stroj CONTOURBRETON NC 260 EX 12626 – ďalej
aj „stroj NC 260“) ako aj jej niekoľkonásobne vyššiu hodnotu oproti spornej pohľadávke žalobcu. Podľa
odvolacieho súdu opodstatnená bola iba výhrada žalovaného týkajúca sa absencie vlastníckeho práva
žalovaného k stroju NC 260 a tvrdenie o neprimeranosti neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia

vo vzťahu k tomuto stroju. Podľa odvolacieho súdu ďalšie výhrady žalovaného voči dôvodom nariadenia
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vo vzťahu k ostatným hnuteľným veciam neboli dôvodné.

47. Odvolací súd sa najprv zaoberal tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že hodnota hnuteľných vecí,
ktoré sú postihnuté vydaným zabezpečovacím a neodkladným opatrením je neúmerne vyššia oproti

zabezpečovanej a pritom spornej pohľadávke, keď len hodnota jedného stroja CONTOURBRETON NC
260 EX 12626 je vo výške 45.000,- Eur a žalobcom uplatnená a sporná pohľadávka predstavuje len
jednu šestinu z hodnoty len tohto jedného zariadenia. Zároveň tvrdil, že žalovaný nebol nikdy vlastníkompredmetného stroja a pripojil kópiu faktúry v spise na č.l. 150, na základe ktorej bola fakturovaná cena
za uvedené strojné zariadenie na ťarchu nie žalovaného, ale spoločnosti STONE COMPANY UK Ltd.

48. Jedným zo základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia
vlastníckeho práva žalovaného k hnuteľnej veci, na ktorú sa má zriadiť záložné právo vo forme
zabezpečovacieho opatrenia, resp. ak má byť neodkladným opatrením uložený zákaz nakladania
s takouto vecou. Pokiaľ veriteľ uplatňuje návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
neodkladného opatrenia voči hnuteľným veciam patriacich žalovanému ako dlžníkovi, je zo strany

žalobcu ako veriteľa obtiažne zabezpečovať a preukazovať existenciu vlastníckeho práva k veciam,
s ktorými ako veriteľ dlžníka nedisponuje a o nadobudnutí ktorých zo strany dlžníka (žalovaného)
nemá objektívne možnosť zabezpečenia dôkazu za účelom osvedčenia vlastníckeho práva žalovaného
pre účely zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia. V tomto smere je preto pozícia žalobcu
ako veriteľa v prípade podávania návrhu na neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sťažená. Pri
označení uvedeného stroja NC 260 vo vlastníctve žalovaného žalobca vychádzal z toho, že bola

zabezpečená fotodokumentácia z ktorej vyplýva, že s týmto zariadením disponoval žalobca, nakoľko
podľa predložených fotografií sa jednalo o zariadenie nachádzajúce sa vo výrobnej hale používanej
žalovaným na jeho podnikateľské účely.

49. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pre účely rozhodnutia

o zabezpečovacom, resp. neodkladnom opatrení je postačujúce zo strany žalobcu osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia. Pre účely
rozhodnutia súdu prvej inštancie preto existencia fotografických snímok, vrátane presnej identifikácie
a špecifikácie uvedených zariadení nachádzajúcich sa v priestoroch využívaných žalovaným, dôvodne
viedla okresný súd k záveru, že sa jedná vo vzťahu ku všetkým veciam označeným žalobcom za veci

vlastnícky patriace žalovanému.

50. Uvedený záver však nebráni žalovanému, ktorý podáva odvolanie proti nariadenému
zabezpečovaciemu a neodkladnému opatreniu, t.j. v prvom úkone, ktorý mu patrí, aby tieto skutkové
tvrdenia vyvrátil, resp. spochybnil, ak sa jedná o také skutkové okolnosti, ktoré tu existovali už v čase

vydania napadnutého rozhodnutia, ktorý okamih je relevantný pre posudzovanie splnenia podmienok
pre nariadenie zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia podľa § 329 ods. 2 a § 344 CSP.

51. Pokiaľ preto žalovaný v odvolaní predložil kópiu faktúry, z ktorej vyplýva vyúčtovanie kúpnej ceny
a dodávka predmetného stroja NC 260 subjektu odlišnému od žalovaného, pričom žalobca na tieto

skutkové tvrdenia nereagoval, potom žalovaný na základe účinne uplatneného prostriedku procesnej
obrany, a to jeho tvrdenia o neexistencii vlastníckeho práva podloženého listinným dokladom, vyvrátil,
resp. v značnej miere spochybnil tvrdenia žalobcu o vlastníctve žalovaného vo vzťahu k stroju NC 260.
Keďže základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k hnuteľným
veciam je spôsobilý predmet záložného práva vlastnícky patriaci žalovanému, pretože len tento môže

byť postihnutý zabezpečovacím opatrením zriadením záložného práva, potom žalovaný účinne a
relevantným spôsobom vyvrátil existenciu predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva na uvedené strojné zariadenie CONTOURBRETON NC 260. Pokiaľ žalobca
odôvodňoval vlastnícke právo žalovaného k tomuto zariadeniu fotografickými snímkami, z ktorých
vyplývalo umiestnenie tohto zariadenia v priestoroch užívaných žalovaným a pokiaľ proti tomuto tvrdeniu

a listinnému dôkazu predložil žalovaný v odvolaní faktúru preukazujúcu vyúčtovanie kúpnej ceny a jeho
dodanie inému subjektu odlišnému od žalovaného, pričom sa jedná o skutkovú okolnosť existujúcu
pred rozhodnutím okresného súdu o neodkladnom opatrení (faktúra vystavená v roku 2018), potom
nebol nado všetku pochybnosť preukázaný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to
existencia vlastníckeho práva žalovaného k veci, na ktorú sa malo zriadiť záložné právo. Ten istý záver

platí aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, keďže žalovaný, ktorému podľa predloženej kópie faktúry
nesvedčí vlastnícke právo k tejto veci, nie je osobou oprávnenou na dispozičné úkony, ktoré mali byť
žalovanému ako vlastníkovi tejto veci zakázané v navrhovanom znení neodkladného opatrenia.

52. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní všeobecne namietal, že hodnota hnuteľných vecí,

t.j. všetkých, ktoré boli postihnuté zabezpečovacím a neodkladným opatrením, je neúmerne vyššia ako
je žalobcova pohľadávka a konkrétne poukázal na hodnotu stroja CNC CONTOURBRETON NC 260 EX
12626, ktorý má hodnotu 45.000,- Eur.53. Odvolací súd posúdil túto časť odvolacích dôvodov žalovaného ako námietku nedodržania princípu
proporcionality a úmernosti zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia vo vzťahu k právu
(peňažnej pohľadávke a jej výške), ktorému sa mala takýmto spôsobom poskytnúť ochrana.

54. Pred nariadením, či už neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia sa okrem splnenia
zákonom vymedzených predpokladov, t.j. osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie, posudzuje aj dodržanie zásady proporcionality navrhovaného
zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia, t.j. či právne účinky neodkladného, resp.

zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah. Neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie podľa svojej povahy zasahuje a obmedzuje
dispozičné oprávnenie žalovaného ako vlastníka alebo majiteľa určitej veci alebo práva a teda
obmedzenie nakladania s vecou ako spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov zasahuje do
výkonu vlastníckeho práva vlastníka veci, t.j. disponovať a nakladať s ňou. Nakladanie s vecami alebo
právami predstavuje realizáciu ekonomických hodnôt iným spôsobom ako ich užívaním a spotrebou.

Nariadením neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia dochádza nevyhnutne k zásahu do práv
povinnej osoby, a to hlavne vlastníckeho práva podľa článku 20 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu
preto zásah do práv povinnej osoby musí byť v súlade s princípom proporcionality, keď nikoho nie
je možné obmedziť nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Teda súd
je pri nariadení zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia povinný posudzovať, aby ujma

osoby, voči ktorej smeruje neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie nebola neprimeraná výhode,
ktorú navrhovateľ získava. Skúmanie proporcionality je možné z viacerých hľadísk, a to z hľadiska
kvalitatívneho ako aj kvantitatívneho. Proporcionalita z hľadiska kvalitatívneho znamená posudzovanie
povahy obmedzení, ktoré sa ukladajú povinnej osobe, pričom z hľadiska kvantitatívneho môže byť
uvedený princíp proporcionality posudzovaný z hľadiska rozsahu nariadených obmedzení ako aj

z hľadiska posudzovania hodnoty veci alebo práva voči ktorému obmedzenie smeruje vo vzťahu
k hodnote chráneného nároku, v danom prípade k výške pohľadávky, ktorej sa poskytuje ochrana.
V zásade však platí, že nepomer medzi hodnotou práva do ktorého sa zasahuje a hodnotou nároku,
ktorému sa poskytuje ochrana, nariadeniu neodkladného opatrenia nebráni, avšak tento nepomer
nesmie byť výrazný (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. : Civilný

sporový poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 1097).

55. Vo vzťahu k stroju CONTOURBRETON NC 260 žalovaný uviedol jeho hodnotu v sume 45.000,- Eur,
pričom žalobca, ktorému bolo odvolanie doručené, toto tvrdenie nenamietal ani nepoprel a nevyjadril
sa k nemu. Odvolací súd konštatuje, že z faktúry z roku 2018 (č.l. 150) vyplýva vyúčtovaná cena tohto

zariadenia spolu s ďalším zariadením vo výške 72.000,- Eur.

56. Odvolací súd konštatuje, že nielen vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o neexistencii jeho vlastníckeho
práva k tomuto predmetu zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia (CONTOURBRETON NC 260),
ale aj vo vzťahu k princípu proporcionality bola táto námietka dôvodná, keď nebolo vyvrátené jeho

tvrdenie o tom, že len hodnota tohto zariadenia niekoľkonásobne prevyšuje výšku žalobcovej (spornej)
pohľadávky. Teda pokiaľ žalovaný namietal nesplnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia, podľa odvolacieho súdu bola táto výhrada dôvodná len vo vzťahu
k uvedenému zariadeniu CONTOURBRETON NC 260, a to na základe dôvodného popretia a
spochybnenia vlastníckeho práva žalovaného k tejto hnuteľnej veci, ako aj z dôvodu neprimeranosti

navrhovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia pri porovnávaní hodnoty zabezpečovanej
pohľadávky (7.011,47,- Eur) voči nepopretej hodnote tohto zariadenia vo výške 45.000,- Eur. Odvolací
súd preto v tejto časti považoval odvolanie žalovaného za dôvodné ako vo vzťahu k zabezpečovaciemu
opatreniu (výrok I. napadnutého rozhodnutia), tak aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu (výrok II.
napadnutého rozhodnutia) a v zmysle § 388 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I. a vo výroku II.

zmenil tak, že návrh na zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k tejto hnuteľnej veci
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia k tejto hnuteľnej veci zamietol, ako je uvedené vo výroku
I. a II. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, pretože neboli splnené predpoklady na zrušenie a ani na
potvrdenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

57. Odvolací súd ďalej námietku absencie proporcionality nariadeného zabezpečovacieho a
neodkladného opatrenia posudzoval porovnaním hodnôt postihnutých hnuteľných vecí a výšky
pohľadávky aj vo vzťahu k ďalším hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom nariadeného
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vo výroku I. a II. napadnutého rozhodnutia.58. Žalovaný v bode 20. odvolania všeobecne namietal, že hodnota hnuteľných vecí je neúmerne
vyššia vo vzťahu k zabezpečovanej a spornej pohľadávke žalobcu. Konkrétnu špecifikáciu hodnoty však

uviedol len vo vzťahu k zariadeniu CNC CONTOURBRETON NC 260 EX 12626. Žalovaný neuviedol vo
vzťahu k ďalším hnuteľným veciam postihnutých neodkladným a zabezpečovacím opatreniam žiadne
konkrétne skutkové tvrdenia a nepredložil ani doklady preukazujúce všeobecné tvrdenie o neúmerne
vyššejhodnotezostávajúcichhnuteľnýchvecí.Pokiaľtedažalovanýnamietalnepomernevyššiuhodnotu
aj ďalších, t.j. všetkých hnuteľných vecí, avšak bez konkrétneho skutkového tvrdenia podloženého

príslušnými listinnými dokladmi alebo inými dôkaznými prostriedkami, neumožnil odvolaciemu súdu
preskúmať túto námietku neprimeranosti nariadeného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia.
Všeobecné konštatovanie o nepomerne vyššej hodnote aj ostatných strojov (okrem stroja CNC 260)
nepostačuje na to, aby z takéhoto všeobecného tvrdenia nepodloženého žiadnymi listinnými alebo inými
dôkaznými prostriedkami mohol odvolací súd konštatovať preukázanie tvrdení žalovaného o nedodržaní
princípu proporcionality vo vzťahu k tvrdeniu o neúmerne vyššej hodnote zostávajúcich hnuteľných vecí

voči pohľadávke, ktorej sa mala poskytnúť ochrana nariadením neodkladného a zabezpečovacieho
opatrenia.

59. Na námietku nedodržania princípu proporcionality vo vzťahu k hodnote zostávajúcich hnuteľných
vecí voči výške zabezpečovanej pohľadávky preto odvolací súd neprihliadol.

60. Podľa odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie o nariadení neodkladného a zabezpečovacieho
opatrenia vo zvyšnej časti týkajúcej sa zostávajúcich hnuteľných vecí postihnutých nariadením
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia vecne správne.

61. Žalovaný namietal neosvedčenie tvrdenia žalobcu o ohrození budúcej exekúcie, keď poukazoval
na to, že nedošlo k žiadnemu úkonu žalovaného smerujúceho k ukončovaniu činnosti žalovaného a
nebolo preukázané ani také nakladanie s majetkom, ktoré by mohlo vzbudiť obavu z ohrozenia exekúcie.
S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil a v celom rozsahu odkazuje na správne, dostatočné a
zrozumiteľné odôvodnenie okresného súdu a dopĺňa nasledovné.

62. Vzhľadom na povahu a účel zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia okresný súd nemusí
zisťovať všetky skutkové okolnosti v celej šírke tvrdení strán sporu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Je
však nevyhnutné zo skutkových tvrdení a listinných dokladov dospieť k dôvodnému záveru o osvedčení
existencienároku,ktorémusamáposkytnúťochranaaoexistenciidôvodnejobavyzohrozeniaexekúcie

a primeranosti požadovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vo vzťahu k zásahu do práv
žalovaného. Podľa odvolacieho súdu okresný súd vo vzťahu k zostávajúcim hnuteľným veciam správne
posúdil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie ako zabezpečovacieho tak aj neodkladného
opatrenia.

63. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre účely rozhodnutia o neodkladnom/zabezpečovacom opatrení
postačuje dokazovanie vo forme osvedčenia, t.j. aby z tvrdení a predložených dôkazov bolo možné s čo
najväčšou pravdepodobnosťou dospieť k záveru o existencii predpokladov na nariadenie neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia, a to ako vo vzťahu k osvedčeniu existencie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, tak aj k osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie.

64. Okresný súd obavu z ohrozenia exekúcie založil na tvrdeniach žalobcu podporených listinnými
dokladmi (fotografickými snímkami) a videozáznamom z hovoru so zamestnankyňou žalovaného o tom,
že dochádza k ukončovaniu podnikateľskej činnosti žalovaného v ním doteraz prenajatých priestoroch,
tieto priestory sú vyprázdňované a zároveň predložil listinné doklady o tom, že sa ponúkajú na predaj

hnuteľné veci patriace žalovanému, ktoré sú postihnuté zabezpečovacím a neodkladným opatrením.

65. Pokiaľ žalovaný namietal nepreukázanie tvrdení o ukončovaní jeho podnikateľskej činnosti, toto jeho
tvrdenie samo osebe nevyvracia dôvodnú obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie. Žalovaný nespochybnil,
naopak potvrdil, že dochádza k zrušeniu jeho prevádzky a vyprataniu haly, v ktorej boli umiestnené

hnuteľné veci, ktoré sú postihnuté neodkladným a zabezpečovacím opatrením a v ktorých priestoroch
žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť. Zároveň boli predložené fotografické snímky z internetu,
z ktorých vyplýva, že sú ponúkané na predaj hnuteľné veci, ktoré sú postihnuté zabezpečovacím a
neodkladným opatrením. Žalovaný v odvolaní ani nespochybnil tvrdenia žalobcu o vyprataní uvedenýchpriestorov, v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť a o prípadnom predaji hnuteľných vecí, keď v
bode 22. odvolania poukázal na to, že prípadný predaj niektorých hnuteľných vecí by súvisel len s
ukončovaním nájmu vo výrobnej hale v Ružomberku.

66. Aj vyjadrením samotného žalovaného bolo potvrdené tvrdenie žalobcu o ukončení podnikateľskej
činnosti žalovaného v konkrétnych priestoroch a o vypratávaní tejto haly. V spojení s existenciou
fotografických záznamov z internetu, že sa ponúkajú na predaj hnuteľné veci, ktoré sú vizuálne
totožné so zariadeniami z fotografických snímok zachytávajúcich zariadenia žalovaného v prenajatých

priestoroch, potom okresný súd na základe týchto skutkových okolností dospel k správnemu záveru o
existencii dôvodnej obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie na základe ukončenia činnosti v konkrétnych
priestoroch, vypratania tejto haly a zároveň rozpredaja uvedeného majetku. Či sa uvedené skutkové
okolnosti ukončenia nájmu, vypratanie haly a predaj vecí týka definitívneho ukončenia podnikateľskej
činnosti, alebo sa jedná o presun tejto činnosti na iné miesto (čomu by však odporoval predaj strojného
zariadenia, pripustený aj žalovaným v odvolaní) je vo vzťahu k existencii dôvodnej obavy z ohrozenia

exekúcie irelevantné, keď samotný žalovaný potvrdil ukončenie činnosti v konkrétnych priestoroch
a pripustil možný odpredaj týchto zariadení z dôvodu ukončenia nájomného vzťahu v predmetných
priestoroch, ktoré sú vypratávané.

67. Pokiaľ žalovaný namietal, že z fotografických snímok vyplýva, že sa jedná o predaj nie

prostredníctvom žalovaného, ale tretích osôb a zároveň nie je zrejmé, že sa jedná práve o veci, ktoré
sú postihnuté záložným právom a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, na tieto tvrdenia odvolací súd
neprihliadol.

68. Žalovaný účinne nepoprel a nespochybnil, že sa nejedná práve o tie veci, ktoré sú v jeho vlastníctve,

pričom mu boli doručené aj fotografické snímky predložené žalobcom jednak identifikujúce uvedené
zariadenia v čase, keď boli namontované a používané žalovaným pri jeho podnikateľskej činnosti
v predmetných priestoroch a zároveň aj fotografické snímky z internetu ponúkajúce na predaj vizuálne
totožné zariadenia z totožných priestorov užívaných žalovaným. Všeobecné tvrdenie žalovaného, že nie
jezrejmé,žesajednáozariadeniepatriacežalovanému,keďtototvrdeniejelenvrovineneosvedčených

pochybností, pričom žiadne relevantné dôkazy o tom, že sa jedná o iné zariadenia žalovaný nepredložil,
preto nie sú spôsobilé na zmenu správneho vyhodnotenia a záveru okresného súdu, že žalobcom
predložené fotografické snímky, z ktorých vyplýva ponuka na predaj zariadení sú tie stroje a zariadenia,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a ktoré sú postihnuté zabezpečovacím a neodkladným opatrením.
Tvrdeniežalovaného,ženiejezrejmé,ktotietopredmetypredáva,jevovšeobecnejrovine,keďžalovaný

nevyjadril nesúhlas s ich ponukou na predaj, naopak pripustil ich predaj v súvislosti s ukončením nájmu
žalovaného v predmetnej výrobnej hale.

69. Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na nepochybné ukončenie podnikateľskej činnosti žalovaného
v predmetných priestoroch, v spojení s existenciou fotografických snímok o ponuke na predaj týchto

zariadení, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa jedná o zariadenie iné, jemu nepatriace,
potom takéto konanie žalovaného okresný súd správne vyhodnotil ako konanie vyvolávajúce na strane
žalobcu dôvodnú obavu o ohrození exekúcie. Okresný súd preto správne vyhodnotil splnenie tohto
predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho a aj neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie reálnej
obavy z ohrozenia exekúcie, vzhľadom na okresným súdom zistený skutkový stav.

70. Odvolací súd neprehliadol na výhrady žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Okresný súd zrozumiteľne, jasne a dostatočným spôsobom odôvodnil osvedčenie
existencie obavy z ohrozenia exekúcie ako predpokladu nariadenia neodkladného a zabezpečovacieho
opatrenia,keďjednoznačneuviedolskutkovéokolnosti, ktoréhoviedliktomutozáveru,atoukončovanie

činnosti žalovaného v ním doteraz prenajatých priestoroch v spojení s osvedčenou skutočnosťou
o ponuke na predaj hnuteľných vecí patriacich žalovanému. Tito skutočnosti správne posúdil za
dostatočné na splnenie zákonného predpokladu osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie úkonmi a
postupmi žalovaného.

71. Žalovaný ďalej namietal, že pohľadávka uplatnená žalobcom, ktorej bola poskytnutá ochrana
nariadením zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia je sporná, a to vzhľadom na vzájomnú
pohľadávku žalobcu, vzhľadom na demontáž zariadení, ktoré dodal žalobca a ktoré sa nachádzajú v
jeho držbe, ako aj na neurčitosť žalobcom vystavených faktúr.72. Odvolací súd zdôrazňuje, že spornosť pohľadávky, ktorá je uplatnená v súdnom konaní v žalobe
vo veci samej, nie je sama o sebe dôvodom na nesplnenie podmienok na vydanie zabezpečovacieho

a neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené, predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho
ako aj neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca
predložil, ako to okresný súd uviedol, faktúry, na ktoré reagoval do vydania napadnutého rozhodnutia
žalovaný tým, že namietal výšku vyúčtovaného plnenia. Do vydania napadnutého rozhodnutia žalobca
poukázal aj na započítací prejav žalovaného voči žalobcom uplatnenej pohľadávke, pričom zároveň

žalovaný v odpore uznal časť žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške 2.889,20,- Eur. V danom
prípade teda nie je sporná existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, sporná je výška uplatnenej
pohľadávky, pričom zo samotného tvrdenia žalobcu vyplýva, že tento ju uznáva do sumy 2.889,20,- Eur.
Na druhej strane odvolací súd pripomína, že jeden z argumentov žalovaného voči výške uplatnenej
pohľadávky,atozapočítaniepohľadávkyžalovanéhovočižalobcovi,jetiežspornézostranyžalobcu.Nie
je účelom a zmyslom rozhodovania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení dospieť k definitívnemu

záveru o výške pohľadávky žalobcu a žalovaného, podstatné pre rozhodovanie o neodkladnom
a zabezpečovacom opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom samotný
žalovaný časť uplatnenej pohľadávky aj uznal. Sporná nie je teda samotná pohľadávka, ale jej výška,
ktorá bude predmetom posudzovania a zisťovania pri rozhodovaní vo veci samej. Ani na túto námietku
o spornosti výšky pohľadávky z hľadiska splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho a

neodkladného opatrenia preto odvolací súd vo vzťahu k zvyšnej časti hnuteľných vecí neprihliadol.

73. Žalovaný ďalej namietal absenciu proporcionality vydaného zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu
výšky zabezpečenej pohľadávky a kombinácie týchto zabezpečovacích prostriedkov.

74. Odvolací súd sa najprv zaoberal namietanou otázkou kombinácie zabezpečovacieho opatrenia a
neodkladného opatrenia týkajúcich sa tých istých vecí.

75. Žalovaný namietal kombináciu zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia z dôvodu, že v
prípade existencie ďalších veriteľov títo by boli vydaním takéhoto rozhodnutia znevýhodnení. Odvolací

súd konštatuje, že nie je zrejmé aké znevýhodnenie ostatných veriteľov mal žalovaný na mysli,
keď každý z do úvahy pripadajúcich veriteľov môže uplatniť prostriedok svojej ochrany prípadným
návrhom na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia. Samotné nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v kombinácii s neodkladným opatrením nijakým spôsobom mimo zákonný
rámec nezvýhodňuje postavenie žalobcu ako veriteľa oproti ostatným veriteľom, a to aj veriteľom so

skoršou pohľadávkou voči žalovanému. Na túto námietku preto odvolací súd neprihliadol.

76. Nad rámec uvedeného odvolací súd udáva, že okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal
vzťahom zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a správne uviedol, že vzťah zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia je postavený na zásade subsidiarity, kedy neodkladné opatrenie je možné

nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

77. Pri ochrane ohrozených práv žalobcu v prípade obavy z ohrozenia exekúcie, ak sa má poskytnúť
ochrana peňažnému nároku právna úprava dáva prednosť zabezpečovaciemu opatreniu, ktoré sa
realizuje zriadením záložného práva. Záložné právo má funkciu zabezpečovaciu ako aj uhradzovaciu,

čo znamená, že jeho zabezpečovacia funkcia núti dlžníka k úhrade pohľadávky a ak sa tak nestane,
vystavuje sa riziku speňaženia predmetu zálohu, ktorý slúži na uspokojenie peňažnej pohľadávky.
Zabezpečovacie opatrenie na základe zriadeného záložného práva nebráni žalovanému užívať, držať,
disponovať tento majetok pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, v danom prípade pri využívaní
prístrojov a zariadení na činnosť, na ktorú boli určené, avšak umožňuje žalobcovi ako veriteľovi posilniť

jeho právne postavenie ako veriteľa peňažnej pohľadávky bez toho, aby bolo neprimerane obmedzené
právo žalovaného, pričom výkon zriadeného zabezpečovacieho práva je viazaný na úspech žalobcu v
konaní vo veci samej. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva spĺňa zásadu
primeranosti a proporcionality (keď nebol žalovaným preukázaný neprimeraný rozdiel medzi výškou
zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou zostávajúcich hnuteľných vecí), pričom rozsah a povaha

zriadenia záložného práva zodpovedá poskytnutiu primeranej a efektívnej ochrany práv žalobcu v
prípade neuspokojenia priznanej pohľadávky domáhať sa jej uspokojenia speňažením predmetu zálohu
bez toho, aby boli obmedzené práva žalovaného ako vlastníka k týmto veciam do času realizácie
záložného práva.78. Na druhej strane nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa konkrétne vymedzeným spôsobom
zakazuje žalovanému nakladať s hnuteľnými vecami dochádza aj k obmedzeniu dispozície s

predmetnými vecami. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody posudzoval, či kombinácia
zabezpečovacieho opatrenia a rozsahu obmedzení pri nakladaní s hnuteľnými vecami obstojí z hľadiska
proporcionality.

79. Okresný súd odôvodnil kombináciu týchto zabezpečovacích prostriedkov tým, že zatiaľ čo

zabezpečovacie opatrenie umožňuje uspokojiť pohľadávku speňažením zálohu, tak neodkladné
opatrenie zabraňuje sťaženiu, prípadne zmareniu možnosti speňaženia zálohu veriteľom, ktorý účel
nemožno dosiahnuť výlučne zabezpečovacím opatrením. Voči uvedenému záveru odôvodňujúceho
súbežné nariadenie neodkladného a aj zabezpečovacieho opatrenia žalovaný neuviedol žiadne
odvolacie dôvody jeho nesprávnosti, čím neumožnil odvolaciemu súdu prieskum správnosti tohto záveru
o dôvodnosti kombinácie nariadenia neodkladného a aj zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na

individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci.

80. Odvolací súd nad rámec uvedeného udáva, že okresný súd poukázal na skutočnosť, že v
zmysle § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) síce pri scudzení veci záložné právo
prechádza na nadobúdateľa, avšak existujú aj zákonné výnimky (§ 151h ods. 3 OZ), ktorých dôsledkom

možno zabrániť práve nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Z dôvodu komplexného
posúdenia veci odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 151h ods. 3 OZ (záložné právo nepôsobí voči
nadobúdateľovi zálohu pri prevode zálohu v bežnom obchodnom styku) sa na súdom zriadené záložné
právo nevzťahuje. V zmysle § 343 ods. 2, druhá veta CSP záložné právo zriadené zabezpečovacím
opatrením vzniká zápisom do príslušného registra. Z ust. § 150h ods. 4 OZ vyplýva, že ustanovenie §

151h ods. 3 OZ (neprechádzanie záložného práva na nadobúdateľa pri bežnom obchodnom styku) sa
nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje
podľa tohto alebo iného zákona registrácia v osobitnom registri. Keďže v zmysle § 343 ods. 2 posledná
veta CSP sa na vznik záložného práva zriadeného na základe zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje
registrácia v príslušnom osobitnom registri (Notársky centrálny register záložných práv), potom nemôže

dôjsťknásledku,žepriprevodekonkrétnepostihnutýchhnuteľnýchvecíajvrámcibežnéhoobchodného
styku záložné právo na nadobúdateľa neprejde. Tento dôvod kombinácie zabezpečovacieho opatrenia
a neodkladného opatrenia preto neobstojí. Okresný súd však poukázal na to, že ak by sa výlučne
vyhovelo len návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez neodkladného opatrenia (zákaz
nakladania s hnuteľnými vecami), mohlo by dôjsť k situácii, kedy zaťaženie zálohu právami tretích

osôb by mohlo znížiť hodnotu tohto zálohu, v dôsledku čoho by došlo k sťaženiu alebo zmareniu
možnosti jeho speňaženia aj keby bolo záložné právo cez zabezpečovacie opatrenie zriadené.
Odvolací súd konštatuje, že táto úvaha okresného súdu nevybočuje z rámca zákonnej úpravy vzťahu
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, vzhľadom na individuálne skutkové okolnosti v
prejednávanej veci. Žalovaný žiadne odvolacie dôvody voči týmto záverom okresného súdu neuviedol,

čím opäť neumožnil odvolaciemu súdu prieskum správnosti tohto záveru o dôvodnosti kombinácie
nariadenia neodkladného a aj zabezpečovacieho opatrenia.

81. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalobca pri odôvodňovaní kombinácie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia uviedol, že k predaju uvedených hnuteľných vecí

dochádza prostredníctvom tretích osôb, pričom vzhľadom na absenciu verejne prístupného registra
evidujúceho vlastnícke vzťahy k predmetným hnuteľným veciam môže byť obtiažne alebo až nemožné
zistenie konkrétneho vlastníka veci. Odvolací súd konštatuje, že z dokladov predložených do súdneho
spisu vyplýva osvedčenie tvrdenia žalobcu o predaji vecí patriacich žalovanému prostredníctvom tretích
osôb, na čo poukázal aj žalovaný v odvolaní. Žalovaný však neuviedol, či sa jedná o postup tretích osôb

bez jeho vedomia alebo, či tieto osoby pri ponuke vecí na predaj postupujú na základe poverenia alebo
so súhlasom žalovaného, čomu by zodpovedalo aj vyjadrenie žalovaného v odvolaní, v ktorom pripustil
predaj hnuteľných vecí v súvislosti s ukončením nájmu v konkrétnych priestoroch. Podstatné pre účely
rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia je však osvedčená
a žalovaným nevyvrátená skutočnosť, že hnuteľné veci patriace žalovanému sú predmetom ponuky na

predaj.

82. Za danej skutkovej situácie, keď predpokladom úspešného výkonu záložného práva zriadeného
vo forme zabezpečovacieho práva je reálna existencia týchto vecí, t.j. aby bolo zistiteľné miesto, kdesa nachádzajú a osoba ich prípadného držiteľa, potom zodpovedá záverom okresného súdu, že v
prejednávanejvecisamotnézriadeniezáložnéhoprávanahnuteľnévecinemusísamoosebezabezpečiť
účel tohto zabezpečovacieho prostriedku, a to reálnu speňažiteľnosť konkrétnych hnuteľných vecí,

vzhľadom na možnosť zaťaženia týchto vecí právami tretích osôb alebo vzhľadom na sťaženie zistenia
umiestnenia a osoby držiteľa týchto vecí.

83. Vzhľadom na uvedené individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci sa stotožnil odvolací
súd so záverom okresného súdu o dosiahnutí účelu zabezpečenia reálnej exekvovateľnosti žalobcom

uplatnenej pohľadávky tým, že sa zriadi na zostávajúce hnuteľné veci nielen záložné právo, ale zároveň
sa nariadi aj neodkladné opatrenie obmedzujúce žalovaného v dispozičných úkonoch s týmito vecami,
vzhľadom na povahu týchto vecí ako aj vzhľadom na povahu úkonov a spôsobu akými sa tieto hnuteľné
veci patriace žalovanému ponúkajú na predaj, a to prostredníctvom tretích osôb. Podstatné v danom
prípade je osvedčenie ponúkania na predaj tých vecí, ktoré patria žalovanému, pričom žalovaný účinne
nepoprel, že sú to práve ním vlastnené veci, ktoré sú ponúkané na predaj tretími osobami. Práve tieto

okolnosti spôsobu predaja odôvodňujú popri zabezpečovacom opatrení aj nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré obmedzuje žalovaného na konkrétne dispozičné úkony s týmito vecami. Predloženými
dokladmi zároveň žalobca osvedčil nielen hrozbu, ale už aj reálne úkony smerujúce k scudzeniu
hnuteľných vecí, ktoré sú postihnuté neodkladným a zabezpečovacím opatrením, pričom takáto
dispozícia s majetkom dlžníka podľa zaužívanej judikatúry je dôvodom na záver o osvedčení obavy

z ohrozenia exekúcie. Ani na túto výhradu nemožnosti kombinácie zabezpečovacieho a neodkladného
opatrenia a na výhradu o neosvedčení obavy z ohrozenia exekúcie odvolací súd neprihliadol.

84. Pokiaľ žalovaný namietal neprimeranosť nariadeného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia
vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, ani na túto námietku odvolací súd neprihliadol. Spôsob

ponúkania na predaj hnuteľných vecí podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci odôvodňoval
kombináciunariadeniazabezpečovaciehoaneodkladnéhoopatrenia,t.j.abyzabezpečovacieopatrenie,
ktoré bolo nariadené dôvodne bolo možné aj reálne vykonať tak, aby nedošlo k scudzeniu týchto
vecí v prospech neznámych tretích osôb, čím by mohlo dôjsť k zmareniu výkonu záložného práva
z dôvodu neznámeho umiestnenia predmetu zálohu, resp., aby nedošlo k zaťaženiu týchto hnuteľných

vecí právami tretích osôb, čím by mohlo objektívne dôjsť k zníženiu hodnoty, a tým k sťaženiu alebo
až k znemožneniu výkonu záložného práva. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, so zdôraznením,
že žalovaný neuviedol konkrétnu hodnotu hnuteľných vecí, ktoré sú postihnuté záložným právom,
nedospel k záveru o neprimeranosti, t.j. porušeniu zásady proporcionality pri kombinácii uvedeného
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia vo vzťahu k totožným hnuteľným veciam.

85. Na námietku žalovaného, že žalovaný má aj iný majetok, a to základné imanie vo výške 5.000,-
Eur odvolací súd neprihliadol, pretože základné imanie podľa § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka, je
peňažným vyjadrením súhrnu vkladov spoločníkov, pričom reálnu existenciu akéhokoľvek vkladu, či už
vo forme peňažného alebo nepeňažného vkladu žalovaný ani len netvrdil.

86. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okrem vyššie uvedenej jednej hnuteľnej veci vo vzťahu k
ostatným hnuteľným veciam okresný súd správne posúdil existenciu a osvedčenie predpokladov na
nariadenie zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia a preto vo zvyšnej časti, vyjmúc uvedenú
jednu hnuteľnú vec – stroj - CONTOURBRETON NC 260 EX 12626, výrobné číslo: 69485, napadnuté

rozhodnutie v prvom a druhom výroku potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

87. O náhrade trov tohto konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o náhrade trov týkajúcich sa
rozhodovania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení rozhodne okresný súd v rozhodnutí vo veci
samej, ktorým sa konanie končí.

88. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).