Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123316092
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:6123316092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu: 365.bank,

a. s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpeného
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava- Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/XX, XXX XX D. B., právnej zastúpenej
Advokátska kancelária- Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:
50 663 160, v konaní o zaplatenie 4.092,67 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.092,67 Eur spolu s úrokom vo výške 819,57
Eur ako aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.092,67 Eur od 18.01.2022 do zaplatenia

a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 55,80 Eur, pričom súd povoľuje žalovanej splácať
žalobcovi vyššiu uvedenú istinu, úrok, úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho
mesiaca vopred, počnúc od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len
jednej z nich.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.05.2023 pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 4.092,67 EUR spolu s príslušenstvom.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2017 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere č.
1737338570 (ďalej len „Úverová zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej

bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.500,-- EUR, ktorý žalovaná načerpala dňa 19.12.2017
(aktuálny stav úveru, posledná strana). Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že
žalobca upozornil žalovanú na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Keďže žalovaná úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
17.01.2022 a požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná do zosplatnenia
uhradila na úver sumu 3.543,13 EUR z čoho pripadlo na istinu 1.407,33 EUR, na úroky 1.836,40 EUR
a na poplatky a poistné 299,40 EUR, pričom bližšie rozviedol ako k uvedeným sumám dospel. Žalobca

si ďalej uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny
úveru, a teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi
vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Všetky písomnosti zo strany žalobcu
(banky), vrátane predžalobnej výzvy, zasielanej prostredníctvom advokáta žalobcu, boli žalovanej riadnedoručenévsúladesoVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,akoajvsúladesrozsudkomNajvyššieho
súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS
SR pod č. 4/2021.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom odpore (na základe ktorého bol v upomínacom konaní
zrušený platobný rozkaz a vec postúpená následne tunajšiemu sudu), v ktorom namietala porušenie
ustanovenia § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázala na to, že v zmysle podanej žiadosti
o úver zo dňa 19.12.2017 požadovala poskytnutie úveru vo výške 300 Eur. Napriek tomu jej žalobca

poskytol úver vo výške 5.500,-- Eur. Z podanej žiadosti ďalej vyplýva, že žalobca okrem príjmu žalovanej
v zistenej výške 470,-- Eur, nemal o majetkových, sociálnych a rodinných pomeroch žalovanej žiadne
informácie. Po tomto zmluvnej vzťahu žalobca pokračoval v tomto trende a v krátkom rozmedzí poskytol
žalovanej celkovo tri úvery - na základe zmluvy o úvere č. 1737338570 zo dňa 19.12.2017, na základe
zmluvy o úvere č. 1861491451 zo dňa 23.2.2018 a na základe zmluvy o úvere č. 1864833342 zo dňa
18.10.2018. Predmetná úverová zmluva je teda prvou v poradí, udáva trend plnenia povinnosti žalobcu

zisťovať "bonitu" žalovanej. Žalobca takýmto spôsobom obišiel svoju povinnosť odmietnuť poskytnúť
úver v ešte vyššej výške a rozdelil úver na tri časti. Vzhľadom na majetkové pomery žalovanej považoval
zrejme poskytnutie úveru vo vyššej výške za nedôvodné, ale obišiel to takým spôsobom, že úver
rozdelil na tri úverové vzťahy s miernym časovým odstupom, pričom k zlepšeniu majetkových pomerov
u žalovanej nedošlo. Pri predmetnej výške v úverovej zmluve bola dohodnutá výška splátky na úrovni

91,56 Eur, teda po odpočívaní tejto sumy z príjmu žalovanej, jej zostalo na životné náklady okolo 380,--
Eur, pričom žalobca nemal žiadne informácie o jej životných nákladoch. Už vo vyššie uvedenej žiadosti
o úver sa nachádza konštatovanie, že zrážky, výživné a iné výdavky sú vo výške 0,- Eur, čo je zjavne
nepravda, nakoľko žalovaná znášala a znáša tieto výdavky, už len minimálne vo forme úhrad základných
potrieb, plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu a manželovi. Následkom porušenia § 7 ods. 1 a nasl.

zákona č. 129/2010 Z.z. je jednak nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru a jednak pri
hrubom porušení tejto povinnosť i vznik právnej fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle
§ 11 ods. 2 cit. Zákona. Žalobcovi nevzniklo právo požadovať jednorázové splatenie úveru a jednak
je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ by súd napriek vyššie uvedenej obrane priznal
žalobcovi plnenie, navrhla sa priznať plnenie v splátkach a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov

konania.

4. Žalobca v písomnej replike uviedol, že pred uzavretím zmluvy o úvere sa samotná žalovaná obrátila
na žalobcu so žiadosťou o spotrebiteľský úver č. 1737338570 (ďalej len „žiadosť o úver“). V nej uviedla
základné údaje potrebné pre posúdenie jej bonity, najmä: rodinný stav (vydatá), počet vyživovaných detí

(2), druh bývania (vlastné), stav zamestnania (zamestnanec v SR), čistý mesačný príjem (XXX,- E.),
iné príjmy a dôchodok (0,- EUR), mesačné splátky iných úverov a pôžičiek (0,- EUR), zrážky, výživné
a iné výdavky (0,- EUR). Žalobca dané informácie overoval vyžiadaním si podkladov z príslušných
registrov a databáz. Konkrétne si zaobstaral dáta zo Sociálnej poisťovne (SP), ktoré potvrdili čistý príjem
žalovanej vo výške XXX,- E.. Následne žalobca overoval výdavky žalovanej vyžiadaním si podkladov

zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI), ktoré taktiež potvrdili, že žalovaná nemala v
čase uzavretia zmluvy o úvere žiadne iné úverové záväzky. Žalobca tak skúmal bonitu žalovanej s
odbornoustarostlivosť,keďprimárnedisponovalúdajmiodsamotnejžalovanejojejpríjmoch,výdavkoch
a rodinnom stave, ktoré následne overal údajmi z príslušných registrov a databáz. Zdôraznil, že samotná
žalovaná uviedla v žiadosti o úver, že nemá žiadne výdavky. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ je pritom spotrebiteľ

povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie
jeho bonity. Ak teda žalovaná v odpore namieta, že v čase uzavretia zmluvy o úvere výdavky mala, de
facto tým tvrdí, že vedome poskytla žalobcovi nepravdivé údaje v záujme získať úver. Túto skutočnosť
sa navyše snaží špekulatívne využiť vo svoj vlastný prospech. Súd má podľa nej ignorovať fakt, že
žalovaná poskytla žalobcovi nepravdivé informácie, a naopak má za to paradoxne potrestať žalobcu,

pretože si ich dostatočne nepreveril. Takéto správanie je hrubo nekorektné. Preto žalobca apeluje na
súd,abyhoposúdilcezprizmudobrýchmravov(§3ods.1OZ)vspojenísozákladnousúkromnoprávnou
zásadou neminem laedere (nikoho nepoškodzovať). V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok KS v
Nitre zo dňa 27.1.2022 sp. zn. 7CoCsp/36/2020, z ktorého aj citoval. Tiež uviedol, že ako súkromný
subjekt bez verejno-mocenských oprávnení nemá prístup k databázam dodávateľov služieb a energií a

nedisponuje ani právomocou dopytovať sa týchto subjektov akékoľvek otázky týkajúce sa ich klientov.
Jedinou možnosťou žalobcu, ako zistiť dotknuté výdavky, je preto opýtať sa na ne priamo spotrebiteľa a
spoľahnúť sa, že mu poskytne v súlade s § 7 ods. 2 ZoSÚ pravdivé informácie. Poukázal tiež na to, že
v čase uzavretia zmluvy o úvere (19.12.2017) bolo životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu 199,48EUR a pre nezaopatrené dieťa 91,06 EUR. Žalovanej tak po splátke úveru zostala suma prevyšujúca
životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu a dve nezaopatrené deti (XXX,- E. – XX,XX E. =
XXX,XX E. / X F. XX,XX E. + XXX,XX E. = XXX,XX E.). Práve suma zodpovedajúca životnému minimu,

ktorá zostala žalovanej po splátke úveru, má postačovať na pokrytie jej každodenných výdavkov (na
stravu, energie a pod.). Žalobca preto nie je povinný tieto výdavky podrobne zisťovať a preverovať
(pričom ani objektívne nemá prostriedky na to, aby tak urobil). V čase uzavretia zmluvy o úvere
ešte nebolo účinné opatrenie NBS upravujúce postup veriteľa pri skúmaní bonity (dotknuté opatrenie
nadobudlo účinnosť až 1.1.2018). Žalobcovi preto nemožno vytýkať, ak po overení príjmov a výdavkov

žalovanej, s prihliadnutím na jej rodinný stav a počet detí považoval z hľadiska bonity za rozhodujúce,
aby žalovanej po splátke úveru zostala suma v hodnote životného minima. Citujúc zákon čo sa považuje
za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ žaloba zdôraznil , že preukázateľne zisťoval
rodinný a osobný stav žalovanej (tieto údaje mu poskytla žalovaná), a zároveň overoval jej príjmy a
výdavky v SP a SRBI. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
13.5.2021 sp. zn. 17CoCsp/9/2021, na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.8.2019

sp. zn. 41Co/10/2019, na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.5.2021 sp. zn.
12CoCsp/28/2020, a na uznesenie Krajského súdu v Banskej v Bystrici zo dňa 19.9.2018 sp. zn.
41Co/14/2018, z ktorých aj citoval. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že v žiadosti o úver pôvodne požiadala
o 300,- EUR, avšak napokon uzavrela zmluvu, v ktorej prejavila vôľu požičať si 5.500,- EUR, k tomu
v replike žaloba uviedol, že výška peňažných prostriedkov uvedená v žiadosti o úver je iba predbežná

a nie je záväzná. Skutočnosť, že žalovaná v žiadosti o úver pôvodne žiadala o 300,- EUR, nemá
absolútne žiadny vplyv na to, že následne uzavrela so žalobcom platnú úverovú zmluvu, na základe
ktorej jej žalobca poskytol 5.500,- EUR. Napokon fakt, že žalovaná v priebehu nasledujúceho roka
uzavrela so žalobcom ďalšie dve úverové zmluvy, nemení nič na tom, že v čase uzavretia zmluvy, ktorá
ja predmetom tohto konania, nemala žiadne iné úverové záväzky a spĺňala predpoklady pre poskytnutie

úveru. Pri uzatváraní neskorších dvoch zmlúv bola jej bonita opätovne skúmaná a vyhodnocovaná.
Ničím nepodložená domnienka žalovanej, že malo ísť o akési obchádzanie povinnosti zo strany žalobcu
je preto zjavne vyfabulovaná a nezakladá sa na skutočnosti.

5. Žalovaná v písomnej duplike namietala, že nie je konaním s odbornou starostlivosťou (§ 7 Zákona

o spotrebiteľských úveroch), ak sa pripravený dodávateľ uspokojí s uvedením kolónky, že spotrebiteľ
nemážiadne(nulové)zrážky,výživnéainévýdavky,pričommázároveňoznámené,žežalovanávyživuje
dve deti. Podľa čl. 8 ods. 1 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48 z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS je z citácie zjavné, že
hodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa nemá byť postavené len na jeho prehláseniach, ale tieto majú

byť doložené podpornými dôkazmi. Žalobca nepredložil a ani nedisponuje dôkazmi o tom, že spotrebiteľ
nemá žiadne výdavky. Je len logické, že táto suma musí byť vyššia ako nula. Ďalej uviedla, že je teda na
súde vyhodnotiť, či porušenie povinnosti podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch je hrubým, alebo
nie, ale „nie hrubé“ porušenie má právne následky, ktoré znamenajú, že podanej žalobe nie je možné
vyhovieť v celom rozsahu. Podľa názoru žalovanej bol prístup žalobcu tak flagrantný, že porušenie

možno označiť za hrubé. Uvádzala, že žalobcovi musí byť jasne, že v Slovenskej republike nie je možné
viesť domácnosť s nulovými výdavkami, tak ako sú uvedené v žiadosti. Následne poukázala na to, že
sumy životného minima od 1.7.2017 do 30.6.2018 199,48 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú
osobu , 139,16 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, 91,06
eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. Čistý príjem XXX E.

– splátka úveru 91,56 Eur – životné minimum na jednu plnoletú osobu a dve deti 381,60 Eur = - 3,16
Eur. Žalobca teda uviedol domácnosť žalovaného do stavu, kedy neostalo (i keď s malým rozdielom)
jej členom ani životné minimum. K tomu treba dodať, že následne žalovanej poskytol ďalšie dve úvery.
Dodávateľ má na účely zisťovania bonity zisťovať individuálnu finančnú a sociálnu situáciu spotrebiteľa
žiadajúceho o úver a nie odkazovať na štatistické údaje o životných minimách. Taktiež mimo merita je

tvrdenie žalobcu, že je bežné, že žiadateľ chce úver vo výške 5.000,-- Eur, ale banka mu poskytne napr.
3.000,-- Eur. Tu žalovaná žiadala 300,-- Eur a žalobca poskytol úver vo výške 5.500,-- Eur. Podstatou
povinnosti skúmať bonitu je práve predchádzanie tomu, aby sa dostali dlžníci do úverových špirál,
teda do stavu, kedy už nebudú môcť úvery platiť. Žalobca uvedené dosiahol jednak touto predmetnou
úverovou zmluvou a jednak následne poskytnutím ďalších dvoch úverov.

6. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania na deň 05.09.2023, na ktorom rozhodol v spore,
ktorého sa žalobca, jeho právny zástupca a ani žalovaná nezúčastnili, pričom sa ho zúčastnil len právnyzástupca žalovanej, avšak právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ako aj neúčasť riadne písomne
ospravedlnil a tak súd v spore konal a napokon aj rozhodol bez jeho účasti.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s formulárom:
„Žiadosť o spotrebiteľský úver“ č. 1737338570 podpísaným žalovanou dňa 19.12.2017, so Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 zo dňa 19.12.2017 , s formulárom „Formulár
pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička “ podpísaným žalovanou dňa
19.12.2017, s formulárom „ Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov“, so Spotrebiteľskou

rozhodcovskou zmluvou zo dňa 19.12.2017, s Dohodou o zrážkach zo mzdy z 19.12.2017, s Aktuálnym
stavom úveru číslo úverovej zmluvy: 1737338570 so stavom ku dňu 16.02.2023, so Sadzobníkom
poplatkov žalobcu pre fyzické osoby – predávané produkty platným účinným od 01.07.2017,
so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 26.06.2017, s Obchodnými
podmienkami žalobcu pre spotrebiteľské úvery účinnými od 01.01.2016, s Prípisom zo dňa 21.12.2021
označeným ako „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ a s podacím hárkom č.

EPH263426135 a doručenkou k nemu ,s Prípisom zo dňa 17.01.2022 označeným ako „Výzva
na úhradu dlžnej sumy“ a s podacím hárkom č. č. E. a doručenkou k nemu, s prípisom zo dňa
13.02.2023 označeným ako „Predžalobná výzva na plnenie“ a podacím hárkom č. EPH2314065906
k nemu, s prípismi predloženými žalobcom a to „Dáta dopytu SP2“ a Dáta dopytu SRBI“ zo
dňa 19.12.2017, s prípismi predloženými žalovanou a to so Žiadosťou o spotrebiteľský úver“ č.

1861491451 podpísanou žalovanou dňa 23.02.2018, so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere - dobrá
pôžička č. 1861491451 zo dňa 23.02.2018, so Žiadosťou o spotrebiteľský úver“ č. 1864833342
podpísanou žalovanou dňa 18.10.2018 , so Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č.
1864833342 zo dňa 18.10.2018, s Potvrdeniami UPSVaR Poprad, ako aj oboznámiac sa s ďalšími
listinnými dôkazmi, ktoré si obstaral súd postupom v zmysle 185 ods. 2 a § 295 Civilného sporového

poriadku, a síce s výstupom z kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho
súdu, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov
zverejnenými uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške
od 1500 eur do 6500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 3. štvrťrok roku

2017 so stavom platným k 30.09.2017 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie
so zistením údaja kedy boli zverejnené, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom
financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenými uvedenou
inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 3. štvrťrok

roku 2017 so stavom platným k 30.09.2017 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej
inštitúcie so zistením údaja kedy boli zverejnené, so Zoznamom registrov údajov o spotrebiteľských
úveroch vedeným Národnou bankou Slovenska, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 19.12.2017 bola medzi žalobcom ako bankou ( v tom čase vedenou pod obchodným menom

„Poštová banka, a.s.“) a žalovanou ako klientom/dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere
- dobrá pôžička č. 1737338570. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo
výške 5.500,-- Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 91,56 EUR, z ktorej
suma 84,96 EUR mesačne predstavovala anuitnú splátku ( úroky + istina úveru) a suma 6,60 EUR
mesačne náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver na mesiac, pričom posledná splátka

mala byť vo výške 91,37 EUR, z ktorej suma 84,77 EUR mesačne predstavovala anuitnú splátku
( úroky + istina úveru) a suma 6,60 EUR mesačne náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver
na mesiac. Jednalo sa teda o poistený úver s tým, že žalovaná ako dlžník žiadala o Základný súbor
poistenia.

9. Splatnosť jednotlivých mesačných splátok bolo dojednaná na 20. deň v kalendárnom mesiaci.
pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 20.01.2018 a termín konečnej splatnosti bol
dojednaný na deň 20.12.2025. Zároveň v bode 2.3 článku 2 predmetnej zmluvy sa nachádzal aj rozpis
splatnosti jednotlivých splátok predmetného úveru s uvedením aká čiastka tej-ktorej mesačnej splátky
sa započítava na istinu, úroky poplatky a poistné v tom-ktorom termíne splatnosti, ako aj hodnota

príslušného zostatku po uhradení tej-ktorej splátky.

10. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 13,50 % , fixná úroková sadzba 10,50
% p.a., odplata za poskytnutie úveru 11,94 % , najvyššia prípustná výška hodnoty odplaty 17,46 %,priemerná RPMN na trhu 8,73 % a celková čiastka , ktorú má žalovaná zaplatiť v sume 8.789,57 Eur.
V zmluve je tiež uvedený zákonný úrok z omeškania v čase uzavretia zmluvy vo výške 5% p.a., a tiež
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskejcentrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhozáväzku.Dobatrvania
je podľa uvedenej zmluvy vymedzená tak, že táto zmluva je uzatvorená na dobu určitú do splatenia
všetkých záväzkov žalovanej ako dlžníka vyplývajúcich z tejto zmluvy.

11. V bode 2.2 predmetného článku uvedenej zmluvy sa pri „Predpokladoch výpočtu RPMN“ uvádza,

že RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že Dlžníkovi bude poskytnutý Úver v schválenej výške
jednorázovo v deň uzavretia zmluvy. Zmluva ostatne platná dohodnutý čas a Dlžník a Banka budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve. Na účely výpočtu RPMN sa použili
celkové náklady dlžníka spojené so zmluvou s výnimkou poplatkov , ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za
nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve.

12. Podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu hodnota RPMN
pri zadaní parametrov predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 ,
a síce „dátum pôžičky“: 19.12.2017, „výška pôžičky“: 5.500,-- EUR, „Periodicitia splátok“: mesačne,
„Početsplátok“:95(t.j.bezposlednej96.splátky,ktorájeznížená),„Deňsplátky“:20-týdeň,„Dátumprvej
splátky“: 20.01.2018 pri zohľadnený splátky 91,56 EUR (t.j. hodnota mesačnej splátka spolu s poistením)

a "Dodatočnom náklade" 91,37 EUR splatnom dňa 25.12.2025 ( t.j. hodnote poslednej 96. splátky
spoistením),predstavujehodnotu13,46%scelkovou čiastkouurčenounasplatenietohtoúveruvsume
8.789,57 EUR. Údaj o RPMN uvedený vo vyššie uvedenej zmluve teda nie je uvedený v neprospech
žalovanejakospotrebiteľaarovnakotakúdajocelkovejčiastkeurčenejnasplatenietohtoúveruuvedený
v predmetnej zmluve a to aj pri zarátaní dojednaného poistenia tohto úveru je správny.

13. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
zverejňovaných Ministerstvom financií SR, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od
1500 eur do 6500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 3. štvrťrok roku 2017 so

stavomplatnýmk30.09.2017 bola12,19%p.a.,pričomuvedenýstavbolnastránkeMinisterstvafinancií
SR zverejnený dňa 31.10.2017. Uvedená hodnota nezodpovedá hodnote priemernej RPMN uvedenej
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 zo dňa 19.12.2017, ktorá je uvedená
hodnotou 8,73 %.

14. Ďalšie Súhrnné informácie o údajoch o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov pri
novoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmipreOstatnéspotrebiteľskéúveryvovýškeod1500
eur do 6500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov za obdobie pre 4. štvrťrok roku 2017
so stavom platným k 31.12.2017 boli na stránke Ministerstva financií SR zverejnené až dňa 31.01.2018,
a teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 zo

dňa 19.12.2017 ešte neboli ešte neubehlo 15 kalendárnych dní od ich zverejnenia v zmysle ( § 9 ods.
2 písm. z./ zákona č- 129/2010 Z.z.).

15. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery so
zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 3. štvrťrok roku 2017 so stavom platným k 30.09.2017 bola
8,73 % p.a., pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 31.10.2017.

16. Najvyššia prípustná výška odplaty tak podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z. ku dňu 08.11.2017, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá
pôžička č. 1783787433 predstavovala hodnotu 17,46 % p.a. ( t.j. 2 x 8,73 % p.a.), pričom túto hodnotu
neprekračuje hodnotaRPMNčiužstanovenávzmluve,alebovypočítanákalkulačkounavýpočetRPMN
(§ 11 ods. 1 písm. g./ ták. č. 129/2010 Z.z.).

17. Z bodu 3.1 článku 3 uvedenej zmluvy vyplynulo, že s uvedeným úverom súvisia poplatky a síce
poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet v banke (t.j. u žalobcu) – bezodplatne, poplatok
za poskytnutie úveru pri čerpaní v inej banke– bezodplatne, poplatok za splátku úveru v hotovosti –bezodplatne, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti – bezodplatne, poplatok za zmenu
zmluvných podmienok 40,--EUR a poplatok za vystavenie potvrdenia o zostatku úveru 40,-EUR.

18. Podľa článku 6 bod 6.3 uvedenej zmluvy právne vzťahy neupravené uvedenou zmluvou sa riadia
Obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery (v uvedenom bode uvedeného článku uvádzané
pod skratkou OP , ktorej význam je uvedený v článku 4 bod 4.3 uvedenej zmluvy- poznámka súdu)
a právnym poriadkom Slovenskej republiky.

19. Podľa výpisu z Aktuálneho stavu číslo úverovej zmluvy: 1737338570 so stavom ku dňu 16.02.2023,
žalovaná čerpala úver v plnej výške 5.500,-- Eur, čo v sporovom konaní nebolo spochybnené.

20. Z uvedeného výpisu z Aktuálneho stavu vyplynulo, že žalovaná na uvedený úver k uvedenému dňu
16.02.2023zaplatila sumuvovýške3.543,13Eur.Uvedenáskutočnosťžalovanounebolaspochybnená.

21. Zároveň z uvedeného výpisu z Aktuálneho stavu tiež vyplynulo, že žalovaná bola v omeškaní
s úhradami splátok splatných od mesiaca september 2021.

22. Podľa článku 4 bod 4.5 predmetnej zmluvy v prípade riadneho nesplácania úveru je žalobca
ako banka okrem iného podľa podbodu i/ oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade

omeškania žalovanej ako dlžníka so splatením splátok je žalobca ako banka oprávnená vyhlásiť úver
za predčasne splatný, ak je žalovaná ako dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky
a žalobca ako banka upozornila žalovanú ako dlžníka na uplatnenie tohto svojho práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní.

23. Prípisom zo dňa 21.12.2021 označeným ako „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“,
bolažalovanáupozornenánato,žek21.12.2021bolapohľadávkažalobcu(banky) zpredmetnejZmluvy
o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 439,88 EUR , pozostávajúcej z omeškanej
splátky vo výške 393,08 EUR, poplatkov vo výške 27,-- EUR a poistného vo výške 19,80 EUR. Zároveň
týmto prípisom bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie vyššie uvedenej sumy na príslušný úverový účet

a to v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia uvedenej výzvy. Tiež bola upozornená na to, že pokiaľ
k uvedenej úhrade nedôjde , banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť predmetný
úver za predčasne splatný. Uvedená výzva bola žalovanej podľa doručenky doručená dňa 27.12.2021.

24. Prípisom zo dňa 17.01.2022 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“, bola žalovanej

oznámenápredčasnásplatnosťúveruk17.01.2022zdôvoduporušeniazmluvnýchpodmienok.Zároveň
bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.329,02 Eur v lehote do 10 kalendárnych dní
od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola žalovanej podľa doručenky doručená dňa 20.01.2022.

25. Listom zo dňa 13.02.2023 označeným ako „Predžalobná výzva na plnenie“, žalobca cestou svojho

právneho zástupcu opätovne vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu a to bezodkladne v celkovej výške
4.344,52 EUR. Výzva žalovanej mala byť podľa podacieho hárka č. EPH2314065906 pod podacím
číslom RF6935932639SK doručovaná dňa 15.02.2023. Žalobca nepreukázal, kedy bola žalovanej aj
doručená, a to prípadne aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou o doručovaní poštových zásielok.

26. Podľa Zoznamu registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeného Národnou bankou Slovenska
v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 boli v prevádzke
Spoločný register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal
vykonávať činnosť od 01.10.2015, Nebankový register klientskych informácií "NRKI" - časť Register

spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, a do ktorého
poskytujeúdajeajžalobca,Registerúdajovospotrebiteľskýchúveroch,ktorýzačalvykonávaťčinnosťod
01.10.2015, a napokon aj Register EURI (Európsky register informácií) , ktorý začal vykonávať činnosť
až od 10.7.2017.

27. Podľa prípisu “Dáta dopytu SRBI“ žalobca pri posudzovaní bonity žalovanej okrem iného vychádzal
aj zo Spoločného registra bankových informácií "SRBI", do ktorého nazrel dňa 19.12.2017. Podľa
uvedeného dáta dopytu žalovaná v tom čase nemala žiadne iné úvery.28. Podľa Žiadosti o spotrebiteľský úver podpísaného žalo19.12.2017, táto prejavila záujem o úver vo
výške 300,--EUR s dobou splácania 5 rokov. V rámci tejto žiadosti uvádzala svoj čistý mesačný príjem vo

výške XXX,--E., iný príjem neuvádzala a zároveň neuvádzala žiadne výdavky (mesačné splátky úverov
a pôžičiek, zrážky, výživné a iné výdavky). Tiež uviedla počet vyživovaných detí číslom: 2 a svoj rodinný
stav ako: vydatá.

29. Následne po uzavretí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 zo dňa

19.12.2017 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu ďalších dvoch Zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, a síce dňa 23.02.2018 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1861491451
s poskytnutým bezúčelovým úverom vo výške 1.330,--EUR a dňa 18.10.2018 Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere - dobrá pôžička č. 1864833342 s poskytnutým bezúčelovým úverom vo výške 3.100,--EUR. Aj
v prípade oboch týchto následných spotrebiteľských zmlúv žalovaná v žiadostiach im predchádzajúcich
uvádzala, že nemá žiadne výdavky (mesačné splátky úverov a pôžičiek, zrážky, výživné a iné výdavky),

že má dve vyživované deti a že jej rodinný stav je: vydatá. Menila sa len výška jej príjmu, kedy v prípade
prvej z týchto uvádzaných zmlúv ho uvádzala vo výške XXX,--EUR a v prípade druhej zmluvy vo výške
XXX,--EUR.

30. Pokiaľ ide o súčasné osobné a majetkové pomery žalovanej táto je podľa Potvrdenia Úradu

práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 21.04.2023 od 01.04.2022 vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie , pričom podľa potvrdení toho istého úradu počnúc januárom
2023 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi za rok 2023 vo výške XXX,--EUR a zároveň aj poberá aj
prídavok na jedno nezaopatrené dieťa vo výške 60,--EUR. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je
podľa Potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 21.04.2023

aj manžel žalovanej, tento počnúc od 06.12.2022.

31. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 19.12.2017, teda
ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570
(ďalej len ako „Občiansky zákonník“ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 266 ods.5 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom k 19.12.2017, teda ku dňu
platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 ( ďalej len ako
„Obchodný zákonník“ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak), pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahovmedzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

35. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655

ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.

36. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

37. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom

na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

38. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred

znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

39. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.

40. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

41. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

42. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
k 19.12.2017, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č.
1737338570 (ďalej len ako „zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“ pokiaľ ďalej nie je

uvedené inak), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu

1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

43. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./, i./ a l./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na

účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

44. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy

ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

45.Podľa§7ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľjepovinnýposkytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

46. Podľa § 7 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej
starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a
účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16
a 17.

47. Podľa § 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený
poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to
v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu:

a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo
b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

48. Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať

a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

49. Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí súzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

50. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

51. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

52. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný predkladať
Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje
o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

53. Podľa § 21 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Ministerstvo alebo ním určená
osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka
Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie
informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.

54. Podľa článku 10 ods. 2 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES zo dňa
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza

g./ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v

čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;

55. Podľa § 9 ods.9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

56. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

57. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje zabezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

58. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ročná percentuálna miera
nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

59. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec
poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a
čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so

spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej
percentuálnejmierynákladovcelkovénákladyspotrebiteľapodľaprvejvetysvýnimkouinýchskutočných
nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

60. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane
platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

61. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte
ročnejpercentuálnejmierynákladovzpredpokladu,žeúrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúveruaostatné
poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

62. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak je to potrebné, môžu sa
pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

63. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

64. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

65. Podľa §1 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri

poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.66. Podľa §1 ods.2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

67.Podľa§1ods.3písm.b.) nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch prepočítavané
na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že

1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,
3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.

68. Podľa §1 ods.4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

69. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

70. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

71. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
- dobrá pôžička č. 1737338 zo dňa 19.12.2017 medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom
spotrebiteľskoprávnym a teda že uvedená zmluva spĺňa predpoklady pre jej zadefinovanie ako
spotrebiteľskej zmluvy a to jednak v zmysle § 52 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak

aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania
predmetnej zmluvy (ďalej len ako „zák.č. 129/2010 Z.z.“). Z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere - dobrá pôžička č. 1737338 zo dňa 19.12.2017 , nie je zrejme, aby žalovaná pri uzatváraní
uvedenej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom samotný

spotrebiteľskoprávny charakter predmetnej zmluvy medzi stranami sporu ani nebol sporný.

72. Súd sa predovšetkým zameral na tie námietky, ktoré prezentovala žalovaná cestou svojho právneho
zástupcu vo svojich písomných podaniach, resp. jeho prednesoch a ktoré sa týkali otázky správneho
posúdenia jej bonity na poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu.

73. Žalovaná predovšetkým namietala, že žalobca pri poskytovaní predmetného úveru v rámci
posudzovania jej bonity nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď okrem jej príjmu vo výške 470,--
Eur, nemal zistené žiadne iné informácie o jej majetkových, sociálnych a rodinných pomeroch, a že
sa len uspokojil s informáciami uvedenými v príslušných kolónkach „Žiadosti o spotrebiteľský úver“,

v ktorých sa uvádzalo, že žalovaná nemá žiadne zrážky, výživné a iné výdavky, napriek tomu, že mu
z uvedenej žiadosti bolo známe, že žalovaná vyživuje dve deti. Podľa žalovanej žalobcovi muselo byť
jasne, že v Slovenskej republike nie je možné viesť takúto domácnosť s nulovými výdavkami, a teda že
suma výdavkov musí byť vyššia ako nula.

74. K tomuto súd poznamenáva, že podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola žalovaná ako spotrebiteľ povinná
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.75. Údaje , ktorá žalovaná uviedla v Žiadosti o spotrebiteľský úver, boli údajmi, ktorá ona sama
poskytovala žalobcovi, pričom správnosť týchto údajov osvedčila aj svojim podpisom. V spore nebolo

preukázané, že by žalovanú niekto nahováral či prípadne iným spôsobom jej nanucoval uviesť žalobcovi
v predmetnej žiadosti tie údaje, ktoré mu v nich uviedla. Je zrejmé, že teda konala z vlastnej vôle pri
plnom vedomí.

76. Ak teda v žiadosti neuvádzala žiadne výdavky (mesačné splátky úverov a pôžičiek, zrážky, výživné

a iné výdavky), pričom tvrdí, že tento údaj bol klamlivý, súd je zhodne so žalobcom tohto názoru, že
takéto jej správanie je hrubo nekorektné a ako také cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) v spojení
so základnou súkromnoprávnou zásadou neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) nemôže požívať
súdnu ochranu.

77. Ďalej je potrebné tiež zvážiť, vo vzťahu ku ktorým údajom prezentovaným žalovanou ako

spotrebiteľkou, žalobca mohol a aj prípadne vykonal šetrenie overenia ich správnosti.

78. V tomto smere súd dáva za pravdu žalobcovi, že tento ako súkromný subjekt bez verejno-
mocenských oprávnení nemá prístup k databázam dodávateľov služieb a energií a nedisponuje
ani právomocou dopytovať sa týchto subjektov akékoľvek otázky týkajúce sa ich klientov. Jedinou

možnosťoužalobcu,akozistiťdotknutévýdavky,jepretoopýtaťsananepriamospotrebiteľaaspoľahnúť
sa, že mu poskytne v súlade s § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch pravdivé informácie.

79. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok súdneho dvora EÚ (štvrtá komora) sp.zn. C- 449/13
zo dňa 18.12.2014 vo veci CA Consumer Finance SA c/a G. H. a spol., podľa ktorého „Článok 8 ods. 1

smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej
bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú
tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak
neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom“.

80. Bolo preukázané, že žalobca pred uzavretím zmluvy so žalovanou vykonal príslušný dopyt
do jedného z úverových registrov, ktoré sú ( a aj v čase uzavretia zmluvy už boli) vedené v
Zozname registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedenom Národnou bankou Slovenska, a síce do
Spoločného registra bankových informácií "SRBI", z ktorého aj súdu predložil príslušný výstup. Podľa
uvedeného výstupu (dáta dopytu) žalovaná v tom čase nemala žiadne iné úvery.

81. Rovnako tak overoval aj príjem žalovanej dopytom do Sociálnej poisťovne, z ktorého súdu taktiež
prezentoval príslušný výstup.

82. Je zrejmé, že takto si splnil povinnosť, ktorá mu vyplynula z § 7 ods.17 písm b./ v spojení s ods.

16 písm b./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy.

83. Rovnako tak nie je potrebné zabúdať, že samotná žalovaná obdržala aj sumu 5.500,--EUR, ktorá jej
bola vyplatená ako bezúčelový úver, a teda ju v danej chvíli mala plne k dispozícii, takže v čase kedy

nastúpila jej povinnosť splácania predmetného úveru nedisponovala len uvedeným príjmom vo výške
XXX,--EUR ale tiež majetkovou hodnotou v podobe poskytnutej čiastky úveru v sume 5.500,--EUR.

84. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca následne jej mal poskytnúť ďalšie dva spotrebiteľské úvery,
z hľadiska posudzovania jej bonity pri poskytnutí tohto (prvého) úveru, plnenia z ktorého sú predmetom

tohto sporu, to nemá žiaden význam, pretože ide o určité budúce situácie, ktoré v čase uzatvárania tejto
zmluvy, neboli stranám známe, a preto ani nemohli mať žiaden dopad na posúdenie jej bonity pri tomto
prvom úvere.

85. Napokon pokiaľ žalovaná tvrdila, že predmetný úver bol vlastne prvou z troch časti vyššieho úveru,

ktorý žalobca takto rozložil na tri časti, a že takýmto spôsobom jeho poskytnutia sa mal žalobca snažiť
obísť svoju povinnosť žalovanej takýto vysoký úver neposkytnúť, toto tvrdenie žalovanej nebolo ničím
preukázané.86. Súd tak ustálil, že žalobca pri poskytovaní predmetného spotrebiteľského úveru pri posudzovaní
bonity žalovanej nejako nepochybil a v konečnom dôsledku tak z hľadiska splnenia si týchto jeho
povinnosti nenastala žiadne taká okolnosť, pre ktorú by bolo potrebné považovať úver, poskytnutý

žalovanej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 zo dňa
19.12.2017, za bezúročný a bez poplatkov.

87. Súd v ďalšom upriamuje pozornosť na judikatúru európskeho súdneho dvora na povinnosti
vyplývajúce pre neho ako vnútroštátny súd pri posudzovaní ochrany spotrebiteľa v súvislosti s aplikáciou

úniového spotrebiteľského práva (porovnaj bod 62, 77, 79 rozsudku SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 21. apríla 2016 vo veci C – 377/14 - Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s.
( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 377/14“).

88. Do pozornosti súd zároveň dáva aj samotným Ústavným súdom SR prezentovaný právny názor
(ktorý tento vyvodzuje z judikatúry Súdneho dvora EU) a síce, že vykonanie ex offo kontroly

relevantných zmluvných podmienok (v spotrebiteľskej zmluve – poznámka súdu) nie je o možnosti, ale
o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto
nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa
taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane prípadu“ (rozsudok C-243/08, E.:E.:I.:XXXX:XXX, bod

32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre
ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie C-76/10, E.:E.:I.:XXXX:XXX, bod 50), a to bez ohľadu
na zastupovanie spotrebiteľa advokátom (porov. rozsudok C-497/13, E.:E.:I.:XXXX:XXX, bod 47).
( porovnaj bod 33 odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022-68zo dňa
13.07.2023).

89. Vychádzajúc z týchto právnych názorov vyšších súdnych autorít tak súd bez zreteľa na to, že zo
strany žalovanej ako spotrebiteľa neboli prípadne určité ďalšie skutočnosti tohto úverového vzťahu
namietané, ako aj bez zreteľa na to, že žalovaná v tomto spore bola zastúpená advokátom, posudzoval
a hodnotil predmetný úverový vzťah a proces jeho vzniku mu predchádzajúci samostatne ex offo a

na základe uvedeného tak jednoznačne neurčil určité skutočnosti za nesporné do času, pokiaľ ďalšie
prípadné dôkazy tvrdenie žalobcu nepodporovali.

90. Na základe takto vykonaného postupu súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním zároveň
neboli zistené po preskúmaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338 zo dňa

19.12.2017 žiadne prípadne iné nedostatky uvedenej zmluvy, príp. procesu týkajúce sa jej uzatváranie
medzi stranami, ktoré by prípadne odôvodňovali prijať záver, že predmetný úver mal by byť bezúročný
a bez poplatkov.

91. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že predmetná zmluva je uzavretá v písomnej

forme (§ 9 ods. 1 zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy),
a že v predmetnej zmluve sú jasne a zrozumiteľne uvedené zmluvné strany identifikačnými údajmi
vyžadovanými zákonom (§ 9 ods. 2 písm b./ a d./ zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy).

92. Ďalej z uvedenej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver je spotrebiteľským úverom bezúčelovým (§ 9
ods. 2 písm.a./ zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy).

93. V zmluve je stanovená doba jej trvania, tak že táto trvá do splatenia všetkých záväzkov žalovanej
ako klienta podľa tejto zmluvy a zároveň je v nej uvedený aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru a to dátumom: 20.12.2025 (§ 9 ods. 2 písm f./ zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy ).

94. V zmluve je uvedená celková výška úveru sumou 5.500,-- EUR, ako aj mena v akej sa úver spláca
a síce v mene EURO príslušnými mesačnými splátkami (§ 9 ods. 2 písm g./ zák.č.129/2010 Z.z. v znení

platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy). Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné,
že žalobca žalovanej predmetnú sumu v plnom rozsahu vyplatil.95. Ďalej je v tejto zmluve uvedená úroková sadzba a to hodnotou 10,50 % p.a. platnou ku dňu
schválenia úveru, ako aj výška odplaty hodnotou 11,94 %, (§ 9 ods. 2 písm i./ a písm.j/ zák.č.129/2010
Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy ), je v nej uvedená ročná

percentuálna miera nákladov vo výške 13,50 % p.a., a vychádzajúc z článku II bod 2.2 predmetnej
zmluvy v spojení s formulármi „Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dobrá
pôžička“, a „Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov“, ktoré tvorili súčasť predmetnej zmluvy,
sú v nej uvedené aj predpoklady, z ktorých sa vypočítavala (§ 9 ods. 2 písm k./ zák.č.129/2010 Z.z.
v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy). Predmetný údaj o RPMN uvedený vo

vyššie uvedenej zmluve nie je uvedený v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, čo vyplynulo z jeho
preverenia na kalkulačke na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu.

96. V zmluve je tiež uvedená celková čiastka , ktorú musí žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť, vymedzená
sumou 8.789,57 EUR (§ 9 ods. 2 písm k./ zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy).

97. Rovnako tak je v predmetnej zmluve uvedená výška mesačnej splátky sumou 91,56 EUR pre prvú až
predposlednú splátku a sumou 91,37 EUR pre poslednú splátku, ako aj počet týchto splátok stanovený
hodnotou 96, termín ich splatnosti , ktorý je uvedený výslovne vždy k 20-tému dňu v mesiaci. Zároveň
je v nej uvedená informácia o splatnosti prvej splátky, ktorá je splatná dňa 20.01.2018, kedy zároveň

v bode 2.3 článku 2 predmetnej zmluvy je uvedený aj výslovný rozpis splatnosti jednotlivých splátok
predmetného úveru s uvedením aká čiastka tej-ktorej mesačnej splátky sa započítava na istinu, úroky
poplatky a poistné v tom-ktorom termíne splatnosti. ako aj hodnota príslušného zostatku po uhradení
tej-ktorej splátky (§ 9 ods. 2 písm l./ zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy).

98. V zmluve je tiež uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 8,73
% ročne, ktorá však nekorešponduje s údajmi vyplývajúcim zo Súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR pre
Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 eur do 6500 eur vrátane so

zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 3. štvrťrok roku 2017 so stavom platným k 30.09.2017
zverejneným na stránke Ministerstva financií SR dňa 31.10.2017, ktoré sú relevantné pre stanovenie
uvedenej hodnoty priemernej RPMN (§ 9 ods. 2 písm z./ zák.č.129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy), a podľa ktorých uvedený údaj predstavoval hodnotu 12,19 % p.a..

99. Uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 8,73 % ročne, ktorú
žalobca v zmluve uvádza, je hodnotou, ktorá zo Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk pre Ostatné spotrebiteľské úvery so
zmluvnousplatnosťouod5do10rokovpre 3.štvrťrokroku2017sostavomplatnýmk30.09.2017,avšak
táto hodnota nie je tou hodnotou, na ktorú merilo poukazovalo ust. § 9 ods.2 písm z./ zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.

100. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na § 21 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ktoré bolo do zákona zapracované
novelou č. 394/2011 Z.z. účinnou od 01.12.2011.

101. Pôvodné znenie uvedeného § v spojení s jeho odsekom 1 znelo „veriteľ je povinný predkladať
Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.( odsek ) Ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo
nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa odseku 1 (odsek 2)“. Zároveň vtedajší § 9 ods.

2 písm. y./ pojednávajúci o priemernej RPMN odkazoval na toto ustanovenie.

102.Vsúvislostistýmtopôvodnýmznenímdôvodovásprávakzákonuč.129/2010Z.z.k §9vtedajšieho
znenia uvedeného zákona uvádzala, tak ako to na to poukázala aj žalovaná , že „Priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia
je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách
ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú vsúlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy
o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku
dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový

priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo
bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)“. Zároveň k vtedajšiemu ustanoveniu § 21 táto dôvodová
správa uvádzala, že „Uvedené ustanovenie je prebraté z doterajšej právnej úpravy, ktorá súvisí so
zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu k porovnaniu RPMN na porovnateľné úverové
produkty zverejňovaním priemerných hodnôt RPMN na spotrebiteľský úver. Zverejňovanie priemerných

RPMN umožňuje spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na
trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Podľa tohto ustanovenia majú veritelia
povinnosť poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto
zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi upravuje všeobecný právny
predpise, vydaný Ministerstvom financií SR.“

103. Ako je zrejmé, aj zákonodárca v súvislosti so zverejňovaním údaja o priemernej RPMN operoval
s termínom „veriteľ“ a nie banka, resp. pobočka zahraničnej banky, pričom sa mohol jednať jedine
o veriteľa definovaného v tom čase v § 2 písm. b/ uvedeného zákona, ktorým sa rozumela fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

104. Následná vyššie uvedená novela č. 394/2011 Z.z., ktorá pozmenila text § 21 ods. 2 citovaného
zákona sa však nijako nedotkla okruhu subjektov, ktoré boli povinné príslušné dáta o úveroch
predkladať ministerstvu (ostali ním „veritelia“). Dôvodová správa k tejto novele pre uvedenú zmenu tohto

ustanovenia uvádzala, že táto bola vykonaná z dôvodu, že „Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v
znení neskorších predpisov pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb bez ich súhlasu,
vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska a DataCentrum spracúvajú

osobné údaje veriteľov, ktorí sú fyzickými osobami a zodpovedných osôb veriteľov, ktoré predkladajú
údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a vyhlášky č.
289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, v rozsahu meno a
priezvisko fyzickej osoby, telefónne číslo a e-mailová adresa.“

105. Z výkladu zákonodarcu k uvedenému ustanoveniu, ktorý je tak možné vyvodiť z jeho dôvodových
správ teda vyplýva, že zákonodarca zdôrazňuje že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných
informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných
informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk. Táto bola určujúca len posudzovanie najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa nariadenia vlády

Slovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,nievšakakoúdajopriemernejRPMN,ktorýsamalobjaviťvzmysle
§ 9 ods. 2 písm.z./ zákona č. 129/2010 Z.z. v čase uzatvárania Zmluve o spotrebiteľskom úvere.

106. Napokon je to aj logické, keďže úvery okrem bánk poskytujú aj tzv. nebankové subjekty , ktoré na
to majú príslušné oprávnenie, a teda do prepočtu RPMN na trhu je potrebné zahrnúť aj údaje , ktoré

prichádzajú od týchto subjektov.

107. Vzhľadom na uvedené tak súd uzatvára, že pokiaľ ide o údaj o priemernej RPMN , ktorý mal
byť uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, mal ním byť údaj zverejnený Ministerstvom financií SR
ako údaj vyplývajúci zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

veriteľmi pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 eur do 6500 eur
vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 3. štvrťrok roku 2017 so stavom platným k
30.09.2017, a teda údaj 12,57 % p.a. , a nie 8,73 %, ako to uvádzala predmetná zmluva.

108. Podľa § 11 ods. 1 písm b./ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu podpisu zmluvy, by absencia

vyššie uvedeného údaja o priemernej RPMN mala spôsobovať to, že predmetný úver by mal byť
bezúročný a bez poplatkov.109. I keď v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené znenie § 11 ods.
1 písm. b./ citovaného zákona bolo síce platné a účinné, podľa názoru súdu uvedená okolnosť, t.j.
uvedenie nesprávneho údaja o priemernej RPMN na trhu v danej zmluve, pri eurokomformnom výklade

tejto náležitosti zmluvy nemohla sama o sebe viesť k sankcii v podobe straty nároku na úroky a poplatky
prináležiace k predmetnému úveru.

110. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom od 01.05.2018, t.j. na
základe novely č. 279/2017 Z.z. už údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver nie je povinným údajom, ktorý sa má uvádzať v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a zároveň podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona od prijatia citovanej novely už absencia tohto
údaja nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.

111. Ako vyplýva z dôvodovej správy k uvedenej novele č. 279/2017 Z.z. (viď táto správa k čl. XII K
bodu 3, 30, 35, 45) uvedená zmena je „Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zabezpečenie

súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") aj
v spojitosti s úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2. Vypustenie náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného

rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods.
2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia
v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že ,,členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto smernice.". Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné

podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť
individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z
bodu 57 predmetného rozsudku. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48/ES by sa nemalo
podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok

10 ods. 2 uvedenej smernice.“

112. Podľa rozsudku SÚDNEHO DVORA (šiesta komora) z 5. novembra 2019 vo veci C – 331/18 –
TE. proti Pohotovosti, s. r. o., ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C – 331/18“, bod 2 jeho výroku
„Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra

2016, Home Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo
veci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej
úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.“

113. Ako vyplýva z bodu 55 a 56 rozsudku SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016

vo veci C – 42/15 – Home Credit Slovakia , a.s. proti Kláre Bíróovej ( ďalej len ako „ rozsudok
SD EÚ sp.zn. C – 42/15“, „ .... pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské
štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica
obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky
rozsudok z 12. júla 2012, SC Volksbank România, C-602/10, EU:C:2012:443, body 63 a 64). Pritom

je potrebné konštatovať, že článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu, pokiaľ
ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere.“. Ako sa ďalej v bode 57 a 58
uvedeného rozsudku uvádza „Je nepochybné, že v zmysle článku 10 ods. 2 písm. u) tejto smernice
zmluva o úvere musí zrozumiteľne a stručne uvádzať prípadné iné zmluvné ustanovenia a podmienky.
Cieľom tohto ustanovenia je však stanoviť povinnosť zahrnúť do zmluvy vyhotovenej písomne alebo na

inom trvalom nosiči akékoľvek ustanovenie a akúkoľvek povinnosť, ktoré sa dohodli medzi zmluvnými
stranami v rámci ich úverového zmluvného vzťahu. Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať
tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť
do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.“

114. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd uzatvára, že aj keď Zmluva o spotrebiteľskom úvere -
dobrá pôžička č. 1737338570 zo dňa 19.12.2017 neobsahovala správny údaj o priemernej hodnote
RPMN na trhu v čase uzatvorenia tejto zmluvy, uvedená skutočnosť vzhľadom na vyššie prezentovaný
eurokomformný výklad nespôsobila, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy, len z toho dôvodu malbyť bezúročný a bez poplatkov, aj keď právny úprava § 11 ods. 1 v tom čase platného a účinného zákona
č. 129/2010 Z.z. takýto následok stanovovala.

115. Súd ďalej konštatuje , že najvyššia prípustná výška odplaty podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v danom prípade nie je prekročená, nakoľko táto ku dňu uzavretia
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1737338570 zo dňa 19.12.2017 predstavovala
hodnotu 17,46 % p.a. (t.j. 2 x 8,73 % p.a. podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom

financií SR pre Ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 3. štvrťrok
roku 2017 so stavom platným k 30.09.2017), pričom hodnota RPMN či už uvedená v zmluve, alebo
vypočítaná podľa kalkulačky na výpočet RPMN, túto najvyššiu prípustnú hodnotu neprekračuje.

116. Súd nezistil žiadne pochybenie na strane žalobcu ani v súvislosti s predčasným zosplatnením
predmetného úveru. Podľa skutkových tvrdení sa tak malo stať dňom 17.01.2022, pričom vykonané

dokazovanie uvedené tvrdenia preukázalo.

117. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ,
platného a účinného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

118. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz

text oboch uvedených ustanovení súčasne.

119. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby žalobca ako veriteľ mohol žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo potrebné, aby mu toto právo
vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo určené rozhodnutím.

120. V danom spore je zrejmé, že takéto oprávnenie žalobcu vyplývalo priamo z predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1783787433, a síce z jej článku 4 bod 4.5..

121. Okrem toho je potrebné uviesť, že z obsahu uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka (t.j. §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka) je možné vyvodiť, že povinnosťou
žalobcu ako veriteľa je upozorniť žalovanú ako dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako
k zosplatneniu dôjde. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to
upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 (predtým ods. 8) Občianskeho zákonníka a
samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho

zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o
zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej
nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.

122. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje,
aby v prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na
zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako

15 dní pred uplatnením práva na zosplatnenie, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota
15 dní začína plynúť nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (pozri § 122 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda
podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa

na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie právna na zosplatnenie
neúčinné. (viď. Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR,
ESD, ESĽP- I. (§ 1 - § 135 C) vydavateľstvo Eurounion, spol. s. r. o., Bratislava, 2015, komentár k §53 ods. 9, str. 758 a 759, resp. aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/178/2017
zo dňa 19.4.2018).

123. V danom spore z Aktuálneho stavu číslo úverovej zmluvy: 1737338570 so stavom ku dňu
16.02.2023 vyplynulo, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradami splátok pred dátumom
17.01.2022, keďže od mesiaca september 2021 bola v omeškaní s úhradami mesačných splátok.

124. Prípisom zo dňa 21.12.2021 označeným ako „ Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti

úveru“, adresovaným žalovanej žalobca túto upozornil na nedoplatok na splátkach úveru vo výške
439,88 EUR, ktorý žiadal uhradiť v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia uvedenej výzvy, a zároveň
ju upozornil na svoje oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť uvedenej pohľadávky. Bolo preukázané,
že uvedené upozornenie bolo žalovanej riadne doručené dňa 27.12.2021.

125. Že k úhrade uvedeného dlhu v žalobcom určenej lehote zo strany žalovanej nedošlo je zrejmé

z Aktuálneho stavu číslo úverovej zmluvy: 1737338570 so stavom ku dňu 16.02.2023.

126. Je teda zrejmé, že došlo k naplneniu predpokladov predvídaných ust. článku 4 bod 4.5.predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. 1783787433 , a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
o omeškaní žalovanej s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia

dlhšieho než tri mesiace.

127. Následným prípisom zo dňa 17.01.2022 adresovaným žalovanej a označeným ako „Výzva
na úhradu dlžnej sumy“ žalobca vykonal predčasné zosplatnenie predmetnej pohľadávky v súlade
s článkom 4 bod 4.5 predmetnej zmluvy, a to k ním uvedenému dátumu 17.01.2022. Uvedené

zosplatnenie bolo realizované platne, keďže bolo zrealizované najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcejsplátky,ktoroubolasplátkasplatnázamesiacjanuár2022,ktorejsplatnosťmalanastaťdňa
20.01.2022 (porovnaj body 12.6 a 12.7 odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejnené pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a
súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych). Bolo preukázané, že aj táto uvedená

výzva bola žalovanej riadne doručená, a to dňa 20.01.2022.

128. Keďže zároveň súd z hľadiska povinnosti žalobcu riadne skúmať bonitu žalovanej tak ako už
vyššie uviedol nezistil žiadne pochybenia či nedostatky, nebolo možné konštatovať, že by toto žalobcom
vykonané predčasné zosplatnenie bolo prípadne neplatné v zmysle § 11 ods.2 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v dôsledku nekonania žalobcu pri poskytovaní tohto úveru s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona.

129. V konaní nebolo sporné, že žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej výške 5.500,--EUR, ako aj
to, že táto na predmetný úver uhradila dosiaľ celkovú sumu vo výške 3.543,13 Eur. Žalobca v žalobe

rozviedol, ako bolo s touto uhradenou sumou naložené a síce, že táto suma vo výške 1.407,33 Eur bola
započítaná na istinu, vo výške 1.836,40 Eur na úroky a vo výške 299,40 Eur na poplatky a poistné.

130. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal žalovanú na úhradu žalobcom
požadovaných a vyčíslených súm v plnom rozsahu, kedy ju takto zaviazal na zaplatenie sumy istiny

vo výške 4.092,67 EUR, sumy vyčíslených úrokov vo výške 819,57 EUR a sumy 55,80 EUR ako dosiaľ
neuhradeného poistného a poplatkov.

131. Suma istiny výške 4.092,67 EUR predstavuje rozdiel sumy 5.500,- EUR ako výšky poskytnutého
úveru a sumy 1.407,33 EUR ako sumy z platieb vykonaných žalovanou započítanej na istinu pred

zosplatnením úveru.

132. Suma vyčíslených úrokov vo výške 819,57 EUR predstavuje rozdiel sumy 2.655,97 EUR a sumy
1.836,40 EUR ako sumy z platieb vykonaných žalovanou započítanej na doteraz zaplatené úroky,
pričom uvádzaná suma 2.655,97 EUR bola vypočítaná ako: celkové náklady 8.789,57 €EUR mínus

istina poskytnutého úveru: 5.500,- € mínus poistné 633,60 EUR (96 mesiacov x 6,60 EUR).133. Suma 55,80 EUR predstavuje neuhradené poistné vo výške 19,80 EUR a poplatky vo výške
36,- EUR, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a
zosplatňujúce výzvy žalovanej strane).

134. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

135. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a
dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

136. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

137. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

138. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 369 ods.1,3
Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa ním uplatneného

v žalobe , t.j. odo dňa 18.01.2022, keďže k tomuto dátumu žalovaná bola už preukázateľne v omeškaní.

139. V čase omeškania žalovanej sa úhradou vyššie uvedenej priznanej sumy bola úroková sadzba
hlavných refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie za obdobie od
16.03.2016 do 26.7.2022 vo výške 0,00% p.a., 27.07.2022 do 13.09.2022 vo výške 0,50% p.a., za

obdobie od 14.09.2022 do 01.11.2022 vo výške 1,25% p.a., za obdobie od 02.11.2022 do 20.12.2022
vo výške 2,00% p.a., za obdobie od 22.12.2022 do 07.02.2023 vo výške 2,50% p.a., za obdobie od
08.02.2023 do 21.03.2023 vo výške 3,00% p.a., a za obdobie od 22.03.2023 do dňa rozhodovania súdu
vo výške 3,50 % p.a.. Pri započítaní 5 percentuálnych bodov v zmysle citovaného nariadenia úroky
z omeškania z priznanej sumy istiny predstavovali súdom priznané percento týchto úrokov uvedené vo

výroku rozsudku.

140. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

141. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

142. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

143. I keď súčasné znenie Civilného sporového poriadku nemá ustanovenie obdobné pôvodnému
ustanoveniu § 160 ods. 1 druhá veta za bodkočiarkou niekdajšieho Občianskeho súdneho poriadku,

v zmysle ktorého súd mohol určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určil, takýto postup a priori nie je zo zákona vylúčený. Súd túto možnosť môže
vyvodiť z § 232 ods. 4 CSP v časti za bodkočiarkou , nakoľko toto ustanovenie sa môže týkať práve
prípadov , kedy už v čase rozhodovania bola splatná celá suma, ktorá bude rozložená do splátok.
(porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.

Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 803).

144. Súd prihliadajúc na súčasné osobné a majetkové pomery žalovanej, ktorá tieto súdu prezentovala
prostredníctvompríslušnýchpotvrdeníÚraduprácesociálnychvecíarodinyPoprad,pracoviskoLevoča,z ktorých vyplynulo, že je toho času vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a zároveň je
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 315,--EUR, ako aj prídavku na jedno nezaopatrené dieťa
vo výške 60,--EUR, kedy v evidencii uchádzačov o zamestnanie je vedený aj jej manžel žalovanej,

umožnil tejto súdom priznanú istinu a jej príslušenstvo splácať v príslušných mesačných splátkach po
50,-- EUR, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich (tzv.
doložka cross default).

145. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

146. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

147. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

148. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

149. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

150. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

151. Žalovaná už v rámci svojho písomného odporu pre prípad, že súd žalobe žalobcu vyhovie,
navrhovala nepriznať žalobcovi „právo“ na náhradu trov konania , pričom túto svoju požiadavku
odôvodňovala tým, že je v hmotnej núdzi.

152. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj
zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na

súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes
už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009,
sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za
predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa

uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS
292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000) (porovnaj bod 43 odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu
SR sp.zn. I.ÚS/387/2019-60 zo dňa 02.04. 2020).

153. Dôvody hodné osobitného sú tak naďalej generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
konania, pričom § 257 CSP je formulovaný podstatne všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára
väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.

154. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či tedana ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania.

155. K aplikácii ustanovenia § 257 CSP dochádza poväčšine prípadov z aspektov sociálnych, je možné
medzi dôvody hodné osobitného zreteľa zhrnúť aj npr. podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
povaha a okolnosti sporu prípadne aj zložitosť doposiaľ neriešenej právnej probelmatiky (porovnaj
Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 942).

156. Podľa názoru súdu skutočnosť, že sa v danom spore jednalo o spor so spotrebiteľským
charakterom sám o sebe nevedie a ani nemôže viesť k záveru, že spotrebiteľ nech by vystupoval
na akejkoľvek strane sporu mal byť automaticky oslobodený od náhrady trov konania v prípade, ak by
sa stal neúspešnou stranou v takomto spore. Právna úprava náhrady trov konania na danú skutočnosť
takto nereflektuje a preto už len na základe takejto charakteristiky daného sporu podľa názoru súdu

nebolo namieste, aby vo vzťahu k osobe žalovanej aplikoval § 257 CSP.

157. Rovnako tak takýmto dôvodom pre aplikáciu uvedeného ustanovenia vo vzťahu k osobe žalovanej
nie je ani jej subjektívny názor o tom, že by v danom spore malo byť rozhodnuté inak ako očakávala.
Takéto očakávania neúspešnej strany sporu sú pre posúdenie aplikácie § 257 CSP irelevantné.

158. Je síce pravdou, že žalovaná toho času je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je
poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi, na to však súd reflektoval v rámci poskytnutia splátkového
kalendára menovanej na splatenie priznaného nároku a jeho príslušenstva a rovnako tak môže učiniť aj
v rámci prípadného rozhodovania o výške trov konania úspešnej strany sporu, ktorou v tomto prípade by

po právoplatnosti tohto rozsudku bol žalobca. Tak ako to judikatúra výslovne uvádza , nepriznanie trov
konania úspešnej strane sporu má byť len výnimočným prípadom. Samotná okolnosť sociálnej situácie
na strane neúspešnej žalovanej bez ďalšieho nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom pre nepriznanie
trov žalobcovi, pokiaľ žalovaná svojim postojom a prezentáciou v rámci samotného sporového konania
zavdala príčinu k tomu, že takýto spor sa vôbec viedol.

159.Žalovanásvojuobranuzaložilanaskutočnostiach,ktorésamaspôsobilasvojimvedomýmkonaním.
Bránila sa tým, že žalobca riadne nepreveril skutočnosť, či má, resp. nemá nejaké výdavky, o ktorých mu
však sama v Žiadosti o spotrebiteľský úver vedome uviedla že ich nemá, pričom v rámci svojej procesnej
obrany zastávala názor, že by takéto výdavky skutočnosti v čase podpísania zmluvy mala mať. O aké

výdavky by sa malo jednať však v spore nič bližšie neuviedla okrem všeobecnej frázy , že žalobcovi musí
byť jasne, že v Slovenskej republike nie je možné viesť domácnosť s nulovými výdavkami. V konaní však
nepredložilaanižiadenrelevantnýdôkaz,žetakétovýdavkynadomácnosťaj vskutočnostimala.Listiny,
ktoré súdu predkladala vo veci jej sociálnej situácie, sa totiž týkali už len jej súčasnej situácie. Na druhej
strane ani žiadnym rozumným spôsobom nevysvetlila prečo vo veci svojich výdavkov pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru žalobcu zavádzala Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca overil
tvrdeniažalovanejvovecijejsociálnejsituácievrámcimožnosti,ktorémuzákonposkytoval. Zatakéhoto
stavu veci buď žalovaná skutočne v danom čase nemala žiadne výdavky tak ako uvádzala, čo potom
ale znamená, že zbytočne vyvolala spor potom čo sa neuspokojila s výsledkom upomínacieho konania,
alebo takéto výdavky mala (ktoré však dosiaľ v konaní ani nepreukázala) a ich vedome zamlčala, avšak

v takomto prípade rovnako tak vyvolala uvedený spor a to v dôsledku svojho hrubo nekorektného
správania sa, keďže žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru uviedla do omylu ohľadne tých
zložiek jej majetkového statusu, vo vzťahu ku ktorým nemohol tento vykonať ich preverenie. Podľa súdu
takýto postup nemôže požívať súdnu ochranu v podobe prípadného odpustenia žalovanej nahradiť
náklady na vedenie takéhoto sporu žalobcovi.

160. Vzhľadom na uvedené tak o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovanú
zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom pomeru
jeho úspechu v tomto spore, čo v danom spore znamenalo v plnom rozsahu.

161. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6
Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštanciesamostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné

vynútenie ním uloženej povinnosti.

162. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.