Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Sátorová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32P/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200873
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324200873.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: Y. E., K.. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Z. R.. X, XXXXX
Y. C. G. G. - K., X., v konaní zastúpená JUDr. Beáta Hrušková, PhD., LL.M, MBA, advokátka so sídlom
Štefánikova 30, Nitra a manžela navrhovateľky: J. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Z. R.. X, XXXXX Y. C. G.
G. - K., X., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode: Y. E., X.. XX.XX.XXXX, L. C. H., takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci návrhu navrhovateľky na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

II. Súd konanie v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2024 sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že obaja manželia sú slovenskí štátni príslušníci, manželstvo uzavreli
v roku 2017 v Nemecku. Manželia spolu s maloletým dieťaťom žijú od roku 2016 v Nemecku. Vo veci
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bolo rozhodnuté súdom v Nemecku, a to

rozhodnutím Amtsgericht Passau sp. zn. XF XX/XX zo dňa 22.03.2024, ktorý súd upravil styk otca s
maloletým dieťaťom.

3. Predmetom tohto konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov na čas po rozvode
k maloletému dieťaťu.. Rodičia a maloleté deti majú obvyklý pobyt v Nemecku, preto sa súd musel v
prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci súdu konať vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a

povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu.

4. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností súd postupuje podľa Nariadenia Rady (ES) č.
2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

5. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 ES, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu
súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:
a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva,
b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

6. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 ES, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania

manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

7. Podľa článku 8 ods. 1, ods. 2 Nariadenia č. 2201/2003 ES, súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase

začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

8. Podľa článku 17 Nariadenia č. 2201/2003 ES, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,
v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci
súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom
vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec
prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a

rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje
neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd
predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie
vo veci.

13. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok vo veci
C-523/2017 zo dňa 2.4.2009, C-497/10 zo dňa 22.12.2010), pojem obvyklý pobyt v zmysle článkov 8
a 10 Nariadenia, sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje
istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa
v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť

vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia
do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky
a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť
dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa
v danom štáte.

14.Súdvychádzajúcztvrdenínavrhovateľkyvnávrhu,zoskutočnostízistenýchzospisutunajšiehosúdu
sp. zn. 32P/31/2024 dospel k záveru, že v predmetnom konaní nie je daná právomoc súdov Slovenskej
republiky na rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
z dôvodu, že nie sú splnené podmienky predpokladané článkom 8 Nariadenia t.j. dieťa, vo vzťahu ku

ktorému majú byť upravené práva a povinnosti rodičov nemá obvyklý pobyt na území Slovenska v čase
začatia konania. Pri posudzovaní, ktorá krajina je krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa súd
vychádzal najmä z tvrdení a zo skutočností zistených z konania sp. zn. 32P/31/2024 a z rozhodnutia
nemeckého súdu sp. zn. XF XX/XX zo dňa 22.03.202, že rodičia a maloleté dieťa žijú v Nemeckejspolkovejrepublike.Zuvedenéhovyplýva,žemaloletédieťamávNemeckejspolkovejrepublikecentrum
svojho života, a to aj s prihliadnutím na jeho rodinný, osobný a sociálny život.

15. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto súd
konanie vo veci návrhu navrhovateľky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zastavil a osobitným výrokom vyslovil, že nemá
právomoc v tejto časti konať a rozhodnúť. Tuzemský súd nemôže vec postúpiť cudzozemskému súdu.

16.Tunajšísúdbudeďalejkonaťvčastinávrhunavrhovateľkynarozvodmanželstva,nakoľkovoveciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi
príslušníkmi sú obaja manželia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.