Rozsudok – Trestné činy proti mieru ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 15T/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9524100155
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9524100155.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M.

na hlavnom pojednávaní dňa 10.7.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

E. N., nar. XX.XX.XXXX v M., trvalé bytom V. XXX/X,
prechodne bytom V., uA., W.
sa uznáva vinným, že

1/ v presne nezistenom čase, niekedy v roku 2009 kúpil na portáli bazos.sk vojenské látkové sako šedej
farby zabalené v šedom látkovom obale, na ľavom rukáve v spodnej časti s nápisom Großdeutschland,
vo vrchnej časti s nášivkou s nápisom Staligrad 1942-1945, v strede s orlicou a hákovým krížom, na
pravom rukáve s nášivkou tanku, na pravom vrchnom vrecku s odznakom hákového kríža a nad ním s
nášivkou orlice s hákovým krížom, na ľavom vrchnom vrecku s odznakom hákového kríža s nápisom
National Sozialistische D.A.P., odznakom železného kríža v strede s hákovým krížom a rokom 1939,
odznakom s helmou, na ktorej je hákový kríž s popisom 20 JULI 1944, odznakom s puškou, orlicou

a hákovým krížom a na golieri stužka so železným krížom v strede s hákovým krížom a s vojenskou
látkovou čiapkou šedej farby s odznakom orlice a s hákovým krížom, ktoré prechovával v byte na 4.
poschodínaul.K.XXX/X,M.,ktorývtomčaseužívalsoB.N.,nar.XX.XX.XXXXasichspoločnými,vtom
čase maloletými synmi, pričom uvedené odevné zvršky v období mesiaca marec 2021 prostredníctvom
svojej sestry K. V. nechal preniesť na adresu A. XXX/X, M., kde boli dňa 15.02.2023 zaistené počas
domovej prehliadky, vykonanej na základe príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu,

2/ presne nezisteným spôsobom v presne nezistenom čase si po 27.03.2021 zaobstaral medailu s

modrou stužkou na prednej strane vyobrazená hlava z profilu a zadnej strane znak, medailu so stužkou
naprednejstranesnápisomPRODEOETPATRIAashelmouarokom1914-1918,medailusostužkouv
tvare štvorkríža v strede s rokmi 1914-1918, štvorkríž čierno-striebornej farby so stužkou z jednej strany
rokom 1939 a z druhej strany rokom 1813, obraz s fotkou vojaka v hnedom ráme, preukaz s fotkou
vojaka s vyobrazenou orlicou s hákovým krížom a so znakom SS, hnedý papier „das Eiferne kreuz“ s
vyobrazeným čiernym dvojkrížom, hnedú obálku A4 „Karel Konstacký“ z jednej strany s menom, adresou
a poštovými známkami

a z druhej strany s pečiatkami orlice s hákovým krížom, ktoré prechovával v izbe č. 10 v moteli TAM
MOTEL na adrese Pezinská 53, Malacky do dňa 15.02.2023,

pričom predmetné symboly v bode 1/ a 2/ na zaistených stopách a vydaných veciach predstavujú
propagáciu a niektoré až glorifikáciu ideového diškurzu historického nacizmu, ktorý je založený na báze
rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu a vo svojom komplexe je možné ich využiť na podporu a propagáciu
hnutí, ktoré sú zamerané aj na popieranie, alebo nabádanie na popieranie práv a slobôd na báze

historického nacizmu a -súčasného konceptu neonacizmu,teda

prechovával extrémistický materiál,

čím spáchal

prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 422c Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:
1. Vojenského látkového saka šedej farby zabaleného v šedom látkovom obale, na ľavom rukáve v
spodnej časti s nápisom Großdeutschland, vo vrchnej časti s nášivkou s nápisom Staligrad 1942-1945,
v strede s orlicou a hákovým krížom, na pravom rukáve s nášivkou tanku, na pravom vrchnom vrecku s
odznakom hákového kríža a nad ním s nášivkou orlice s hákovým krížom, na ľavom vrchnom vrecku s

odznakom hákového kríža s nápisom National Sozialistische D.A.P., odznakom železného kríža v strede
s hákovým krížom a rokom 1939, odznakom s helmou, na ktorej je hákový kríž s popisom 20 JULI
1944, odznakom s puškou, orlicou a hákovým krížom a na golieri stužka so železným krížom v strede
s hákovým krížom,
2. Vojenskej látkovej čiapky šedej farby s odznakom orlice a s hákovým krížom,

3. Medaily s modrou stužkou na prednej strane vyobrazená hlava z profilu a zadnej strane znak,
4. Medaily so stužkou na prednej strane s nápisom PRO DEO ET PATRIA a s helmou a rokom
1914-1918,
5. Medaily so stužkou v tvare štvorkríža v strede s rokmi 1914-1918,
6. Štvorkríža čierno-striebornej farby so stužkou z jednej strany rokom 1939 a z druhej strany rokom

1813,
7. Obrazu s fotkou vojaka v hnedom ráme,
8. Preukazu s fotkou vojaka s vyobrazenou orlicou s hákovým krížom a so znakom SS,
9. Hnedého papiera „das Eiferne kreuz“ s vyobrazeným čiernym dvojkrížom a
10. Hnedej obálky A4 „Karel Konstacký“ z jednej strany s menom, adresou a poštovými známkami a z

druhej strany s pečiatkami orlice s hákovým krížom.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že obžalovaný E. N. v presne
nezistenom čase, niekedy v roku 2009 kúpil na portáli bazos.sk vojenské látkové sako šedej farby

zabalené v šedom látkovom obale, na ľavom rukáve v spodnej časti s nápisom Großdeutschland, vo
vrchnej časti s nášivkou s nápisom Staligrad 1942-1945, v strede s orlicou a hákovým krížom, na pravom
rukáve s nášivkou tanku, na pravom vrchnom vrecku s odznakom hákového kríža a nad ním s nášivkou
orlice s hákovým krížom, na ľavom vrchnom vrecku s odznakom hákového kríža s nápisom National
Sozialistische D.A.P, odznakom železného kríža v strede s hákovým krížom a rokom 1939, odznakom s

helmou, na ktorej je hákový kríž s popisom 20 JULI 1944, odznakom s puškou, orlicou a hákovým krížom
a na golieri stužka so železným krížom v strede s hákovým krížom a s vojenskou látkovou čiapkou šedej
farby s odznakom orlice a s hákovým krížom, ktoré prechovával v byte na 4. poschodí na ul. K. XXX/X.,
M., ktorý v tom čase užíval so B. N., nar. XX.XX.XXXX a s ich spoločnými, v tom čase maloletými synmi,
pričom uvedené odevné zvršky v období mesiaca marec 2021 prostredníctvom svojej sestry K. V. nechal

preniesťnaadresuA.XXX/X,M.,kdebolidňa15.02.2023zaistenépočasdomovejprehliadky,vykonanej
na základe príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu a tiež presne nezisteným spôsobom v
presne nezistenom čase si po 27.03.2021 zaobstaral medailu s modrou stužkou na prednej strane
vyobrazená hlava z profilu a zadnej strane znak, medailu so stužkou na prednej strane s nápisom PRO
DEO ET PATRIA a s helmou a rokom 1914-1918, medailu so stužkou v tvare štvorkríža v strede s rokmi

1914-1918, štvorkríž čierno-striebornej farby so stužkou z jednej strany rokom 1939 a z druhej stranyrokom 1813, obraz s fotkou vojaka v hnedom ráme, preukaz s fotkou vojaka s vyobrazenou orlicou s
hákovým krížom a so znakom SS, hnedý papier „das Eiferne kreuz“ s vyobrazeným čiernym dvojkrížom,
hnedú obálku A4 „Karel Konstacký“ z jednej strany s menom, adresou a poštovými známkami a z druhej

strany s pečiatkami orlice s hákovým krížom, ktoré prechovával v izbe č. 10 v moteli TAM MOTEL na
adrese Pezinská 53, Malacky do dňa 15.02.2023,
pričom predmetné symboly na zaistených stopách a vydaných veciach predstavujú propagáciu a
niektoré až glorifikáciu ideového diškurzu historického nacizmu, ktorý je založený na báze rasizmu,
xenofóbie a antisemitizmu a vo svojom komplexe je možné ich využiť na podporu a propagáciu hnutí,

ktoré sú zamerané aj na popieranie, alebo nabádanie na popieranie práv a slobôd na báze historického
nacizmu a súčasného konceptu neonacizmu.
Obžalovaný E. N. uviedol, že od mladosti sa zaujímal o históriu a to hlavne vojenskú. Z tohto záujmu o
históriu vznikla u neho zberateľská vášeň, na základe ktorej nakupoval na internete a burzách literatúru
o 1. a 2. svetovej vojne, zbieral vojenský materiál, napr. vyznamenania, a to nielen nemecké, ale aj
americké a japonské vyznamenania a vojenské oblečenie. Okrem vojenských predmetov zbieral aj iné

historické predmety z obdobia 20. storočia, napr. modlitebné knižky, plakety z roku 1980, ručne vyšívané
vreckovky, taktiež predmety, ktoré sa v minulosti bežne používali v domácnosti, napr. kuchynské náradie,
čapice - ako súčasť školských uniforiem detí. V predmetoch uvedených vo výroku rozsudku išlo o jeho
súkromnú zbierku. V žiadnom prípade tieto materiály neukazoval, nenosil so sebou. O jeho zbierke v
podstate vedeli iba blízki rodinní príslušníci. Ideológiu fašizmu, resp. komunizmu nikdy neriešil. Zaujímal

ho iba vojak v poli v tom čase, čo tento prežíval na fronte a keď sa z neho vrátil. Osobu Adolfa Hitlera
charakterizoval ako diabla a jeho konanie ako nehumánne a proti bohu, označil ho za psychopata
a manipulátora. V historickom či zberateľskom združení evidovaný nie je. Nikdy nebol ani členom
neonacistického resp. iného združenia, ktoré by podporovalo rasovú neznášanlivosť alebo propagovalo
potláčanie práv iných menšín. Poukázal na to, že v Šahách na vlastné náklady opravil pomníky vojakov

Sovietskeho zväzu padlých v 2. svetovej vojne.
Predmetné sako kúpil prostredníctvom internetu asi pred 15 rokmi v rámci výpredaja skladu divadla.
Bývalo zavesené v nepriehľadnom obale v šatníku. Ostatné predmety jeho zbierky boli v škatuli uloženej
tiež v šatníku. Knihy boli medzi inými knihami v obývacej miestnosti. Sako sa nepoužívalo často, nikomu
ho nedával, aby si ho obliekol. Osobne ho nenosil, pretože bolo menšej veľkosti ako sám používa.

Veci, ktoré dobrovoľne vydal v ubytovni TAM MOTEL začal zbierať asi rok na to, ako bol prepustený
z väzby.
Obhajobu obžalovaného vyvracia výpoveď svedkyne B. N., jeho bývalej manželky, ktorá uviedla, že
obžalovaný sa vždy zaujímal o históriu. Spomínal, že v škole dosahoval v dejepise dobré študijné
výsledky a súčasne konštatoval, že by bolo dobré mať doma aj nejaké historické predmety. S chlapcami

sa zvykol učiť dejepis a to nielen učivo z obdobia 2. svetovej vojny, ale všeobecne predmet podľa
školskýchosnov.HistoricképredmetyzačalobžalovanýzbieraťkeďsinašielprácuvMalackách.Kupoval
ich hlavne na internete. Svedkyňa si nie je vedomá, že by obžalovaný chodil aj na nejaké zberateľské
burzy. Veci, ktoré mal v zbierke, ktorých nebolo veľa, boli uložené v drevenej krabici v obývačke. Išlo
o odznaky, menšiu čiapku maďarského vojaka, štyri vreckovky a staré noviny. Obžalovaný zbieral aj

makety tankov a knihy rôznych žánrov, vrátane obdobia 2. svetovej vojny a mal aj knihu „Mein Kampf“.
Makety tankov boli najprv na poličkách v obývačke, ale keď ich už bolo veľa, tak ich pozbierali a zaniesli
na chatu, ktorú vlastnili. Sako a čiapka boli v šatníku obžalovaného.
Veci, ktoré by slúžili v minulosti v domácnosti, neboli súčasťou tejto zbierky, išlo o veci výlučne s
vojenskoutematikou.Všetkyveci,ktorétvorilijehozbierku,akoajvšetkyjehoostatnéosobnévecineskôr

odniesla so svojim synom sestra obžalovaného.
Obžalovaný viedol synov k histórii, hovoril im, že by mali históriu poznať. Koncom týždňa, keď sa
obžalovaný vrátil domov z práce, zvykli príležitostne ako rodina pozerať filmy, či už s vojenskou
tematikou, alebo životopisné. Stalo sa, že počas pozerania filmu o koncentračných táboroch žiadal ju
a ich deti, aby mu ukázali zuby, alebo ich triedil ako židov v koncentračných táboroch. Takto žartovne

imitoval obsah filmu. Tiež sa jedenkrát stalo, že ju žiadal, aby mu pobozkala ruku ako Adolfovi Hitlerovi.
Rovnako sa stalo, že ju a chlapcov žiadal, aby si obliekli sako tmavosivej farby, na ktorom boli našité
rôzne hákové kríže a nášivky, ako aj čiapku, ktorú k nemu mal, na ktorej bol hákový kríž. U synov zvykol
pred zrkadlom skúšať, aké účesy používali v minulosti chlapci, ktorí išli do vojny. Keď mali synovia asi 12
až 13 rokov, dal ich raz oboch ostrihať na účes, ktorý bol podobný účesu, ako používal Adolf Hitler. Vo

vzťahu k budúcim možným partnerkám synov im obžalovaný spomínal, že by bol rád, ak by ho zoznámili
so svojimi priateľkami a možno raz spomenul, že by bolo dobré, ak by tými priateľkami neboli osoby
rómskeho pôvodu alebo tmavej pleti. V jej prípade zas žiadal, aby išla na odber krvi s cieľom zistiť, či
nie je inej rasy, konkrétne či nie je Rómka. Tvrdil, že svet by bol dobrý, keby všetci žili podľa Hitlera.Schvaľoval jeho konanie v tom, že všetkých židov a ostatných, ktorí mu nevyhovovali odpratal. Knihu
„Mein Kampf“ nazval bibliou a podľa tejto knihy by mal podľa jeho názoru žiť každý.
Na druhej strane svedkyňa potvrdila, že obžalovaný nikdy neopomenul pri sviatku zosnulých zastaviť sa

na cintoríne pri pomníkoch padlých sovietskych vojakov a zapáliť na nich sviečky, čo komentoval tým,
že je potrebné si na padlých vojakov spomenúť.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že nevydala jeho sestre všetky veci z jeho zbierky, že ju o
veci zo zbierky ani nežiadal, žiadal od nej svoje osobné veci, pretože žiadne nemal keď bol prepustený z
väzby, v ktorej sa nachádzal z dôvodu jeho stíhania za týranie blízkej a zverenej osoby, kde sú poškodení

jehobývalámanželkaadeti.Rovnakovyslovilnesúhlassúdajmisvedkyne,žejužiadal,abyišlanaodber
krvi a že by niekedy vyslovil súhlas s tým, aby nejaká etnická skupiny skončila v plynových komorách.
Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky (č. l. 188-193) u K. V., sestry obžalovaného, v jej byte na ulici
A. X v M. preukazuje, že tu boli zaistené rôzne predmety s nacistickými symbolmi, ku ktorým menovaná
uviedla, že ide o veci jej syna C., ktorý je ich zberateľom. Medzi vecami sa nachádzalo aj sako a čiapka
uvedené vo výroku rozsudku v skutku pod bodom 1.

Zápisnica o vydaní veci s fotodokumentáciou (č. l. 150-161) preukazuje, že obžalovaný na výzvu vydal
veci uvedené vo výroku rozsudku v skutku pod bodom 2.
Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru Spoločenské a humanitné vedy, odvetvia Politický
extrémizmus F. B. (č. l. 101-149) vyplýva, že predmety zaistené v rámci domovej prehliadky, ako aj veci
vydané obžalovaným (uvedené vo výroku rozsudku) vo svojom komplexe je možné využiť na podporu a

propagáciu hnutí, ktoré sú zamerané aj na popieranie, alebo nabádanie na popieranie práv a slobôd na
báze historického nacizmu a súčasného konceptu neonacizmu. U niektorých je využitie iným spôsobom
v zásade úplne vylúčené aj bez zvláštneho metodologického spracovania; k takémuto vyhodnoteniu
postačí priemerná inteligencia, zdravý rozum a bežná znalosť historických skutočností a súdobých reálií.
Znalec tým mal na mysli úplne zrejmé použitie nacistických symbolov na konkrétnych predmetoch.

Vzhľadom na rôznorodosť matérie, ktorá mu bola predložená na skúmanie, dospel k záveru, že táto
široká paleta rôznych vecí z histórie má nejakú výpovednú schopnosť a to konkrétne, že ich držiteľ či
vlastník ňou prejavuje sympatie či príťažlivosť k vojskám Nemecka pôsobiacim v 2. svetovej vojne. Z
tohto konštatovania potom vyplýva následný súvisiaci záver, že tým prejavuje sympatiu a príťažlivosť
k nacistickej ideológii. To, že pri niektorých predmetoch išlo o repliky, nemá žiadny význam, pretože aj

keď by o repliky išlo, ide o symboly, ktoré nesú so sebou nejaký ideový diškurz.
Pokiaľ znalec do problematických zaradil aj predmety so železným krížom z obdobia 1. svetovej vojny,
vychádzal z historických súvislostí, najmä z toho, že ideológia Tretej ríše v mnohom odkazovala na
ideológiu spred 1. svetovou vojnou cisárskeho Nemecka a kampaň, ktorá bola Hitlerom vedená, bola
vedená s odôvodnením odplaty za porážku, ktorú Nemecko v 1. svetovej vojne utrpelo a návrat k

Veľkonemeckej ríši. Železný kríž ako taký má síce pôvod pred vznikom nacizmu, ale nie je možné
opomenúť skutočnosť, že bol následne používaný v rôznych modifikáciách nacistami, teda opäť nesie
so sebou nejaký ideový diškurz.
Na otázku, či aj medaily v počte 2 ks, ktoré sú predmetom obžaloby a pochádzajú z obdobia Rakúsko-
Uhorska je možné považovať za súčasť tej širokej matérie, na ktorú znalec odkazuje pri závere o jej

extrémistickom charaktere, znalec uviedol, že je potrebné uvedomiť si odlišnosť extrémistickej scény
napr. v ČR a SR. Extrémistická scéna v ČR v rámci použitia symbolov je viac naviazaná na symboliku
Tretej ríše. V rámci extrémistickej scény v SR v širších súvislostiach je možné za takúto symboliku
považovať aj symboliku Uhorska, pretože extrémisti, prípadne ich časť pôsobiaca na území SR s väčším
podielom maďarskej menšiny, presadzujú v tomto smere ideológiu s návratom k veľkému Uhorsku a

zrušeniu Trianonskej zmluvy.
Z vyššie uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný si obstaral a následne prechovával
v byte, v ktorom má trvalé bydlisko, resp. následne v byte jeho sestry a v izbe, ktorú užíval ako svoje
prechodné bydlisko, veci uvedené vo výroku tohto rozsudku, ktoré pochádzali, prípadne boli replikami
vecí z obdobia existencie Rakúsko-Uhorska, ako aj prvej a druhej svetovej vojny. Tento záver súdu nie

je možné považovať za sporný, pretože obžalovaný vlastníctvo k veciam, ktoré sú uvedené vo výroku
rozsudku uznal.
Po právnej stránke súd konanie obžalovaného hodnotil ako prechovávanie extrémistického materiálu v
zmysle § 130 ods. 7 Trestného zákona.
Podľa § 130 ods. 7 písm. a) Trestného zákona extrémistickým materiálom sa totiž na účely tohto zákona

rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení,
zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k
potláčaniu základných ľudských práv a slobôd.Veci, ktoré sa v zbierke obžalovaného nachádzali a ktoré sú predmetom výroku tohto rozsudku charakter
extrémistického materiálu napĺňajú samy o sebe použitím symbolov priamo odkazujúcich na ideológiu
nacizmu, či už ide o napr. ríšsku orlicu, hákový kríž, ako aj železný kríž.

Súčasne bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s tým, či je možné v súlade s ustanovením § 130 ods.
8 Trestného zákona dospieť k záveru, že materiál nachádzajúci sa v zbierke obžalovaného sa nemôže
považovať za materiál podľa odseku 7, ak by išlo o materiál, ktorý sa preukázateľne vyrába, rozširuje,
uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom realizácie vzdelávacích,
zberateľských alebo výskumných aktivít.

Obžalovaný sa v rámci svojej obhajoby označil práve za zberateľa s tým, že jeho zbierka neobsahovala
výlučne veci, resp. predmety, ktoré súviseli s 2. svetovou vojnou, ale malo ísť aj o rôzne historické
predmety v minulosti používané v domácnostiach, modlitebné knižky, vyšívané vreckovky, rôzne plakety
z obdobia 80. rokov minulého storočia a japonské vyznamenania z druhej svetovej vojny. Súčasne však
uznal, že nie je evidovaný v žiadnom zberateľskom združení.
Súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného v tomto smere, že je výlučne zberateľ, bez existencie

postranného motívu neobstojí.
Tvrdenie o tom, že v jeho zbierke sa nachádzali aj iné historické predmety, zostalo iba vo forme jeho
tvrdenia, bez toho, aby o tom produkoval čo i len jeden dôkaz. Obžalovaný si pritom sám protirečil,
pretože uvádzal, že jeho zbierka vyplývala najmä z jeho záujmu o vojaka vo vojne, ako sa tento
cítil na fronte, ako vojnu prežíval. Práve preto nemal súd žiadne pochybnosti vyplývajúce z obsahu

výpovede svedkyne B. N., bývalej manželky obžalovaného, ktorá potvrdila práve tento jeho záujem
o obdobie svetových vojen a súčasne aj záujem o ideológiu nacistického Nemecka, čo sa v konaní
obžalovaného prejavovalo rôznym spôsobom, či už imitovaním situácií z vojnových filmov, resp. filmov o
koncentračných táboroch, ako aj jeho verbálneho prejavu hlásajúceho rasovú a etnickú neznášanlivosť,
vyzdvihovanie skutočnosti, že on a jeho synovia sú bielej rasy, vyzdvihovanie ideológie hlásanej Adolfom

Hitlerom a pod., tak ako je to uvedené v citácii výpovede svedkyne vyššie. Ani svedkyňa neidentifikovala
iné predmety ako súčasť zbierky obžalovaného okrem tých, ktoré úzko súviseli s obdobím svetových
vojen.
Z použitia pojmu „preukázateľne“ v ustanovení § 130 ods. 8 Trestného zákona vyplýva, že samotný účel
prechovávania materiálu majúceho charakter extrémistického materiálu, ktorý má spočívať v realizácii

vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít, musí byť hodnoverným spôsobom dokázaný,
resp. zdokumentovaný. Nemôže teda postačovať, ak takýto účel bude len obžalovaným tvrdený.
Táto skutočnosť by musela vyplývať aj z iných objektívne preukázateľných skutočností (napr.
vykonaných vzdelávacích seminárov, publikovaných vedeckých prác, preukázaných účastí na
stretnutiachzberateľov,čidokoncačlenstvovtakomtozáujmovomzdruženíapod.),čovšakniejeprípad

obžalovaného.
Skutočnosť, že obžalovaný v rámci pamiatky zosnulých aj s rodinou zapálil sviečky na hroboch padlých
sovietskych vojakov nebola pre súd tak podstatnou, aby uznal obhajobu obžalovaného za vierohodnú,
najmä s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania a správanie sa obžalovaného v domácom
prostredí, kde verbálne šíril rasovú neznášanlivosť a oslavoval kroky vojnového zločinca.

Symboly majú veľkú moc a práve symboly pochádzajúce z obdobia Rakúsko-Uhorska a svetových vojen
sú symbolmi, ktoré majú výpovednú hodnotu o názoroch obžalovaného. V tomto smere súd odkazuje
na závery znalca. Nie bez významu v tomto smere je aj fotodokumentácia, ktorá zachytáva upravenú
helmu vojaka nacistického Nemecka, ktorú obžalovaný používal ako tienidlo na lampe.
Obžalovaný tým, že prechovával extrémistický materiál, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty

prečinu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona, pričom konal v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a bol si vedomý toho, že ide o
extrémistický materiál.
Prechovávanie extrémistického materiálu je akýkoľvek spôsob držania umožňujúci faktickú dispozíciu s

takýmto materiálom. Osoba musí mať takýto materiál vo svojej moci, avšak nemusí ho mať vždy u seba
(napr. jeho prechovávanie u známeho, v sklade, úkryte a pod.), čo je aj prípad obžalovaného, keď časť
tohto materiálu mal u svojej sestry.
Záver súdu o tom, že obžalovaný vedel, že ide o extrémistický materiál, sa opiera o. i. aj o vyjadrenie
svedkyne, že obžalovaný zvykol na jazdu na motocykli používať helmu nemeckého vojaka z obdobia

2. svetovej vojny a k tomu jej a deťom uvádzal, že pri tom nesmie byť policajtmi chytený. Obžalovaný
podľa záveru súdu takto veci hromadil nie zo záujmu o históriu, povedzme druhej svetovej vojny, ale
ako jeho prihlásenie sa k ideám nacizmu.Za spáchanie prečinu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona je
ustanovený trest odňatia slobody až na dva roky.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34

Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný E. N. podľa odpisu registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu Ústrednej
evidencie priestupkov MV SR (č. l. 223) vyplýva, že bol od roku 2019 do roku 2022 dvakrát postihnutý
za priestupky v doprave, pokutou 20 eur za nedodržanie rýchlosti jazdy a napomenutím za nepoužitie

stretávacích svetiel. V súčasnej dobe na základe podania obžaloby za zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b), písm. j) Trestného zákona sa koná dokazovanie na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde
Levice, pričom vo veci doteraz nebol ani neprávoplatne vyhlásený odsudzujúci rozsudok.
Nakoľko v spáchaní priestupkov na úseku dopravy išlo o menej závažné porušenie povinností vodiča, čo

sa prejavilo aj výškou, resp. druhom uložených sankcií, súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
podľa§36písm.j)Trestnéhozákona,žepredspáchanímskutkuviedolriadnyživot.Priťažujúcuokolnosť
nezistil žiadnu.
Prevaha poľahčujúcich okolností znamenala povinnosť súdu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť
hornú hranicu trestnej sadzby trestu o jednu tretinu a tak súd mohol obžalovanému ukladať trest odňatia

slobody až na 16 mesiacov.
Za primeraný a spravodlivý súd považoval trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, výkon
ktorého podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok, teda na samej dolnej hranici, keď
túto mohol určovať na 1 až 5 rokov.
Súd pri uložení trestu odňatia slobody zohľadnil, že prvou, najmenej spoločensky nebezpečnou formou

konania (ktorú napokon i zákonodarca stanovenými trestnými sadzbami najmenej prísne postihuje) pri
trestných činoch extrémizmu je prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného
zákona. Ide o najnižšiu formu konania čo do nebezpečnosti a spoločenskej škodlivosti daného trestného
činu, keďže Trestný zákon sankcionuje len samotnú dispozíciu páchateľa vecou, ktorá napĺňa znaky
podľa§130ods.7Trestnéhozákona.Súdtiežprihliadalnadoterajšíriadnyživotobžalovaného,akoajto,

že predmety svojej zbierky v podstate nikde nezverejňoval a slúžila mu výslovne v domácom prostredí,
ako aj na to, že súčasným uložením trestu prepadnutia veci bude odstránený škodlivý následok jeho
konania.
Nakoľko v materiáli, ktorý bol predmetom „zbierky“ obžalovaného, išlo o veci, ktorými bol spáchaný
trestný čin vo forme ich prechovávania, súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vojenského

látkového saka šedej farby zabaleného v šedom látkovom obale, na ľavom rukáve v spodnej časti
s nápisom Großdeutschland, vo vrchnej časti s nášivkou s nápisom Staligrad 1942-1945, v strede s
orlicou a hákovým krížom, na pravom rukáve s nášivkou tanku, na pravom vrchnom vrecku s odznakom
hákového kríža a nad ním s nášivkou orlice s hákovým krížom, na ľavom vrchnom vrecku s odznakom
hákového kríža s nápisom National Sozialistische D.A.P., odznakom železného kríža v strede s hákovým

krížom a rokom 1939, odznakom s helmou, na ktorej je hákový kríž s popisom 20 JULI 1944, odznakom
s puškou, orlicou a hákovým krížom a na golieri stužkou so železným krížom v strede s hákovým krížom;
vojenskej látkovej čiapky šedej farby s odznakom orlice a s hákovým krížom; medaily s modrou stužkou
na prednej strane vyobrazená hlava z profilu a zadnej strane znak; medaily so stužkou na prednej
strane s nápisom PRO DEO ET PATRIA a s helmou a rokom 1914-1918; medaily so stužkou v tvare

štvorkríža v strede s rokmi 1914-1918; štvorkríža čierno-striebornej farby so stužkou z jednej strany
rokom 1939 a z druhej strany rokom 1813; obrazu s fotkou vojaka v hnedom ráme; preukazu s fotkou
vojaka s vyobrazenou orlicou s hákovým krížom a so znakom SS; hnedého papiera „das Eiferne kreuz“
s vyobrazeným čiernym dvojkrížom a hnedej obálky A4 „Karel Konstacký“ z jednej strany s menom,
adresou a poštovými známkami a z druhej strany s pečiatkami orlice s hákovým krížom. Súčasne súd

rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
prechovával extrémistický materiál,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia, prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie má

odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.