Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Cpr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240220
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123240220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: J&T BANKA, a.s., so

sídlom Sokolovská 700/113a, Karlín, 186 00 Praha 8, IČO: 47115378, podnikajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 35 964 693, právne zastúpená Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO:
47 232 471, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. G. XXX/XX, v zastúpení
Mgr. Róbert Schronk, advokát so sídlom Nitra, Štúrova 1417/37, v spore o určenie výšky náhrady mzdy,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že
nárok žalovanej na náhradu mzdy za obdobie od 10.09.2019 do 10.10.2020, z dôvodu neplatného

skončenia pracovného pomeru podľa rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Cpr/6/2019 zo
dňa 14.02.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoPr/3/2022 zo dňa
24.08.2023 je premlčaný a zároveň súd určuje, že nárok na náhradu mzdy z uvedeného neplatného
skončenia pracovného pomeru je znížený o sumu, ktorú nechávame na učenie podľa rozhodnutia súdu
v medziach jeho sudcovskej úvahy.
Žalobu odôvodnil tým, že cieľom predmetnej žaloby je odstrániť stav právnej neistoty, ktorý na strane
žalobkyne nastal po právoplatnosti rozsudku o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,

ktoré sa viedlo na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5Cpr/6/2019 a daný rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoPr/3/2022 zo dňa 24.08.2023.
V uvedenom konaní žalobkyňa – A. B. C. žiadala súd, aby rozhodol o neplatnosti skončenia
jej pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 16.08.2019 a to voči
zamestnávateľovi J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, ktorá je v súčasnom konaní v pozícii
žalobkyne, pričom v predmetnom konaní si žalobkyňa neuplatnila iný nárok vyplývajúci z hmotného
predpisu a to Zákonníka práce, teda ani nárok na náhradu mzdy za čas medzi jej žiadosťou o ďalšie

zamestnávanie do času právoplatného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si neuplatnila nárok na náhradu mzdy v konaní vedenom o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalobca sa dostáva do stavu právnej neistoty, ktorá
je spôsobená povinnosťou zaplatiť náhradu mzdy v spore úspešnej zamestnankyni a to pod hrozbousankcie uloženia trestu podľa Trestného zákona a na strane druhej bez kvalifikácie uvedenej náhrady ju
nie je možné vyplatiť bez rizika vzniku škody na strane zamestnávateľa a na základe týchto skutočností
má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že nárok žalovanej na náhradu mzdy neexistuje.

Zároveň v predmetnej žalobe žalobca vzniesol námietku premlčania na náhradu mzdy z dôvodu
neplatného skončenia pracovného pomeru a to od 16.08.2019 do uplatnenia si náhrady mzdy v súdnom
konaní zo strany žalovanej.
Žalobca v žalobe tvrdí, keďže k riadnemu a včasnému uplatneniu nároku zo strany zamestnankyne -
žalovanej nedošlo, potom vzhľadom na ich vznesenú námietku premlčania, nie je možné príslušnú časť

nároku na náhradu mzdy priznať v súdnom konaní a zároveň ju je možné určiť ako premlčanú.
Poukazujúc na skutočnosť, že žalovaná v období rozhodnom pre určenie náhrady mzdy vykonávala
prácu v pracovnom pomere pre iného zamestnávateľa, za ktorú dostávala mzdu, žalobca zastáva názor,
že by malo dôjsť k zníženiu povinností zo strany žalobcu poskytnúť náhradu mzdy a to najmenej vo
výške mzdy, ktorú obdržala od iného zamestnávateľa.

2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil v žalobe rozsudky Okresného súdu
Topoľčany pod sp. zn. 5Cpr/6/2019 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.7CoPr/3/2022 zo dňa
24.08.2023, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch, navrhol výsluch žalovanej, urobiť
dopyt na Sociálnu poisťovňu.

3./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.

4./ Právny zástupca žalobcu v rámci procesného útoku tvrdil, že nakoľko do dnešného dňa neplnil nárok
žalobkyne na náhradu mzdy, hoci existencia tohto nároku vyplýva z hmotného práva a na jeho existenciu
sa nevyžaduje žiadne súdne rozhodnutie. Z tohto tvrdenia jednoznačne vyplýva, že žalovaná, ako aj

právny zástupca sú jednoznačne toho názoru, že žalobca by mal plniť.
Predmetný rozsudok OS pracovisko Topoľčany je právoplatný, právoplatnosť nadobudol v polovici júla
2024.
Je pravdou, že žaloba bola podaná v októbri 2023, ale v priebehu celého konania vedeného pod sp. zn.
5Cpr/6/2019 bolo vedené zo strany právneho zástupcu žalovaného.

Momentálne nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by zo strany žalovanej bola podaná žaloba o náhradu
mzdy a pokiaľ si pamätá, žalobca dostal písomné vyjadrenie, v ktorom žalovaná uviedla, že trvá na
ďalšom zamestnaní.
Pracovný pomer so žalovanou sa skončil výpoveďou, pokiaľ je informovaný od klienta, nebolo žalovanej
vyplatené žiadne odstupné, o tomto nebol informovaný, to on neriešil.

Dôvodom pre podanie takejto žaloby bolo odstránenie právnej neistoty klienta z dôvodu, ktorý sa mal
týkať možného rizika podania trestného oznámenia vo veci nevyplatenia mzdy a odstupného a zároveň
to súvisí s tým, aby žalobca ako banka vedel presne identifikovať výšku svojich záväzkov, ktorú nevie
stanoviť. Súd môže určiť v zmysle Zákonníka práce, že niektorá časť je premlčaná a ďalej súd má
moderačné oprávnenie k otázke výške mzdy presahujúcej 12 mesiacov až do 36 mesiacov na určenie

výšky mzdy po skončení pracovného pomeru. Táto žaloba by nebola určite potrebná, ak by žalovaná
komunikovala so žalobcom a oznamovala mu rozhodujúce údaje o záležitostiach súvisiacich práve
aj s nárokmi neplatného pomeru. Príkladom je aj priznaná náhrada trov konania v predchádzajúcom
súdnom spore o neplatnosť, kde sa klient snažil nahradiť náhradu trov konania, avšak právny zástupca
neodpovedá na emaily, listiny si nechá uložiť na pošte.

5./ Právny zástupca žalovanej v rámci procesnej obrany tvrdil, že žalovaná považuje oba žalobné
návrhy za nedôvodné v celom rozsahu a žiada, aby ich súd zamietol. Žalobca v posudzovanej veci
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení toho, že pohľadávka na náhradu mzdy je
premlčaná. Skutočnosti tvrdené v žalobe nie sú dôvodom pre existenciu naliehavého právneho záujmu

a ani ho nepreukazujú. Otázku premlčania je možné meritórne skúmať ako predbežnú otázku v konaní
o splnenie povinnosti, t.j. v konaní v ktorom by sa žalovaná v pozícii žalobkyne domáhala zaplatenia
náhrady mzdy. Za žalovanú v tomto konaní potvrdzuje, že takéto konanie ku dnešnému dňu na žiadnom
súde neprebieha, čiže žalovaná si doteraz nepodala žiadnu žalobu na uplatnenie nároku na náhradu
mzdy.

Súd v tomto konaní nerozhoduje o povinnosti zaplatiť náhradu mzdy a preto ani nemá žiadny dôvod
posudzovať samostatne otázku premlčania. To by platilo aj v prípade, ak by zaplatenie náhrady mzdy
bolo predmetom iného konania, nakoľko v takom prípade by túto otázku posudzoval súd v príslušnom
inom konaní ako otázku predbežnú.K ďalším dnes uvedeným skutočnostiam PZ žalobcu, podľa ktorých jeho klient subjektívne pociťuje
obavu z možnosti podania trestného oznámenia, táto skutočnosť rovnako nezakladá žiadny právny
záujem na požadovanom určení. Či žalobca pácha, alebo nepácha nejakú trestnú činnosť si musí

vyhodnotiť žalobca sám, to nie je úloha tohto súdu.
Ďalší dôvod, ktorý dnes uviedol PZ žalobcu, podľa ktorého žalobca sa domáha požadovaného určenia
tiež z dôvodu, že aby presne vedel, akú má výšku záväzkov, k tomu uvádza, že nie je úlohou súdu
vyčísľovať konkrétnu výšku prípadných nárokov na náhradu mzdy, naopak je to základná elementárna
povinnosť žalobcu, resp. každého zamestnávateľa a žalobca si v podanej žalobe povinnosť nesplnil.

Žalovanej nie je zrejmé, na základe čoho by mal súd vyčísľovať výšku peňažného nároku na náhradu
mzdy.
Ďalej uviedol, že rozhodnutie KS v Nitre, ktoré bolo pripojené k žalobe, nezakladá taktiež žiadny
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
KS v Nitre, ako súd odvolací, posudzoval výlučne odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie,
pričom v prvoinštančnom rozsudku náhrada mzdy nebola riešená, nakoľko ani nebola predmetom

prvoinštančného konania, preto sa ňou nemal prečo zaoberať ani Okresný súd a už vôbec nie
Krajský súd. Z vyjadrenia KS navyše ani nevyplýva možnosť samostatne žalovať určenie premlčania
pohľadávky.
Nárok na rozhodnutie, aby súd „znížil náhradu mzdy podľa vlastnej úvahy súdu je taktiež nedôvodný,
nakoľko žalobca nemá vecnú legitimáciu na jeho podanie. Túto legitimáciu má len ten zamestnávateľ,

od ktorého je súdnou cestou požadovaná náhrada mzdy. Rovnako analogicky pasívnu vecnú legitimáciu
má len ten zamestnanec, ktorý sa cestou súdu domáha jej zaplatenia. Uvedené vyplýva z ustanovenia
§ 79 Zákonníka práce, podľa ktorého súd môže znížiť, alebo nepriznať len takú náhradu mzdy, o ktorej
priznaní súčasne rozhoduje. Inými slovami pre rozhodovanie súdu o znížení alebo nepriznaní náhrady
mzdy musia byť kumulatívne splnené dve podmienky:

1/ zamestnanec sa domáha zaplatenia náhrady mzdy v súdnom konaní
2/ zamestnávateľ sa v tom istom konaní domáha jej zníženia, alebo nepriznania.
Ani jedna z uvedených podmienok nie je v tomto konaní splnená.
O znížení, alebo nepriznaní náhrady mzdy by mal súd rozhodovať tak, že v príslušnej zníženej alebo
nepriznanej časti žalobu zamestnanca zamietne a nie tým, že vydá určovací výrok v samostatnom

konaní. Ak zamestnanec nepožaduje cestou súdu zaplatenie náhrady mzdy, zamestnávateľ nemá
žiadny právny záujem na určení, že akákoľvek náhrada mzdy sa znižuje, alebo nepriznáva.
Pre úplnosť poukazuje aj na to, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť tiež pre jeho neurčitosť
a nesúlad s hmotným právom. Podľa petitu má byť premlčaný nárok na náhradu mzdy za obdobie od
10.9.2019 až 10.10.2020, avšak podľa Zákonníka práce a rozhodnutí NS SR má nárok na náhradu

mzdypovahusamostatnéhonárokuzakaždýkalendárnymesiacatedavposudzovanomprípadezrejme
ide o väčší počet samostatných právnych nárokov, ktoré však v žalobe nie sú špecifikované ani čo do
výšky, ani čo do obdobia, ktorého sa ten ktorý nárok má týkať. Rovnako nemožno vyhovieť ani druhému
petitu, ktorým žalobca požaduje „znížiť náhradu mzdy“, nakoľko súd nemôže znížiť akúkoľvek náhradu
mzdy, ale len náhradu prevyšujúcu 12 mesiacov.

Ďalej potvrdil, že žalovaná v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru písomne
doručila žalobcovi, že žalobu o náhradu mzdy nepodala, čo už uviedol vo svojom prejave. V súčasnej
dobe žalovaná pracuje, začala pracovať už počas pojednávania o určenie neplatnosti výpovede.

6./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

založenými v súdnom spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

6a./ Nebolo sporným, že na Okresnom súde v Topoľčanoch sa viedlo konanie pod spisovou značkou
5Cpr/6/2019, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktorý si na súd podala žalovaná, ktorá vystupovala v predmetnej veci ako žalobkyňa proti žalobcovi,

ktorý v predmetnom konaní vystupoval ako žalovaný.
V predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č.k. 5Cpr/6/2019-236
zo dňa 14.02.2022 a to tak, že súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, a to okamžitým skončením pracovného pomeru zo
dňa 16.8.2019, ktoré žalovaný doručil žalobkyni dňa 16.08.2019, je neplatné.

Z predmetného rozsudku bolo zistené, že žalobkyňa - žalovaná sa podanou žalobou domáhala
proti žalovanému - žalobcovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
16.08.2009, ktorý žalovaný - žalobca doručil žalobkyni - žalovanej dňa 16.08.2019, pričom žalovaná akozamestnankyňa pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.04.2014 na pozícii poradca
klienta, s miestom výkonu práce v Nitre.
Voči predmetnému rozsudku bolo zo strany žalobcu ako žalovaného podané odvolanie a Krajský

súd v Nitre rozsudkom č.k. 7CoPr/3/2022-377 zo dňa 24.08.2023 rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch potvrdil a v časti priznania náhrady trov konania zrušil.

6b./ Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený, odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu
prvej inštancie a mal za to že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.08.2019 je neplatné

a to z titulu, že právo žalovaného okamžite skončiť so žalobkyňou - žalovanou pracovný pomer bolo
uplatnené až dňa 16.08.2019, teda po uplynutí dvojmesačnej zákonnej prekluzívnej lehoty, keď podľa §
68 ods.2 prvá veta Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, no
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, pričom súd prvej inštancie poukázal,
že žalobca ako zamestnávateľ - žalovaný sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel dňa 07.05.2019

a od tohto obdobia začala plynúť prekluzívna lehota a uplynula skôr, ako došlo k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru zo dňa 16.08.2019.

7./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

8./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9./ Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

10./ Podľa 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí,
svýnimkou,aksúdrozhodne,ženemožnoodzamestnávateľaspravodlivopožadovať,abyzamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

11./ Podľa 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

12./ Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

13./ Podľa § 100 ods. 2 OZ , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

14./ Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15./ Zhodnotením skutkového stavu veci, súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalobcom
uplatnený nárok nie je dôvodný a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

16./ Predmetom sporu bolo určenie, že nárok žalovanej na náhradu mzdy za obdobie od 10.09.2019
do 10.10.2020, z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa rozsudku Okresného súdu

Topoľčany pod spisovou značkou 5Cpr/6/2019 zo dňa 14.02.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom KS v
Nitre č.k. 7CoPr/3/2022 zo dňa 24.08.2023 je premlčaný a zároveň žalobca požadoval určiť, že nárok
na náhradu mzdy z uvedeného neplatného skončenia pracovného pomeru je znížený o sumu, ktorú
nechávajú na určenie podľa rozhodnutia súdu v medziach jeho sudcovskej úvahy.17./ Právny zástupca žalobcu tvrdil, že do dnešného dňa neplnil nárok žalovanej na náhradu mzdy,
hoci existencia tohto nároku vyplýva z hmotného práva a na jeho existenciu sa nevyžaduje žiadne

súdne rozhodnutie, pričom právny zástupca žalovanej, ako aj žalovaná sú jednoznačne toho názoru, že
žalobca by mal plniť. Tvrdil, že pre podanie takejto žaloby bolo odstránenie právnej neistoty žalobcu
z dôvodu, ktorý sa mal týkať možného rizika podania trestného oznámenia vo veci nevyplatenia mzdy
a odstupného a zároveň, aby žalobca vedel presne identifikovať výšku svojich záväzkov, ktorú nevie
stanoviť, pričom súd môže určiť, že niektorá časť nároku žalovanej je premlčaná a ďalej môže použiť

moderačné oprávnenia k otázke výške mzdy presahujúcej 12 mesiacov až do 36 mesiacov a taktiež
tvrdil, že takáto žaloba by nebola potrebná, ak by žalovaná komunikovala so žalobcom a oznámila mu
rozhodujúce údaje súvisiace s nárokmi neplatného pomeru.
Právny zástupca žalovanej tvrdil, že žalobca na predmetnej veci nemá žiadny naliehavý právny záujem,
ani na určení toho, že pohľadávka je premlčaná, pričom otázku premlčania je možné meritórne skúmať
ako predbežnú otázku v konaní o splnenie povinnosti, čiže keby žalovaná v pozícii žalobkyni sa

domáhala zaplatenia náhrady mzdy, pričom žalovaná takýto návrh nepodala a takéto konanie ku
dnešnému dňu na žiadnom súde neprebieha, tvrdil, že žalovaná si doteraz nepodala žiadnu žalobu na
uplatnenie nároku na náhradu mzdy.

18./ Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že nárok žalovanej a to náhrada mzdy za obdobie

od 10.09.2019 do 10.10.2020 z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru je premlčaný a
zároveň žiadal určiť, že nárok na náhradu mzdy z uvedeného neplatného skončenia pracovného pomeru
znížený o sumu, ktorého výšku ponecháva na rozhodnutie súdu.
Súd prvej inštancie uvádza, že zamestnávateľ pri neplatnom skončení pracovného pomeru je povinný
zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, pričom táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámi zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.
Súd na návrh zamestnávateľa môže náhradu mzdy, ktorá presahuje 12 mesiacov, primerane znížiť
(takzvané moderačné právo súdu) alebo zamestnancovi náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov

vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov, to neplatí, ak došlo k
neplatnému skončeniu pracovného pomeru s oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti počas poskytovania ochrany podľa ZOOPČ.
Náhradu mzdy je nutné si uplatniť žalobou a to buď už v rámci podania žaloby o neplatné skončenie
pracovného pomeru, alebo samostatne. Ak zamestnanec podá žalobu len na náhradu mzdy bez toho,

aby sa aj domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru (alebo podal žalobu o neplatné
skončenie pracovného pomeru po prekluzívnej lehote) žaloba musí byť bez ďalšieho zamietnutá (III ÚS
611/2015). Keďže pri podaní žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru nie je možné vyčísliť
konečnú, celkovú náhradu mzdy, v rámci petitu stačí uviesť, že žalovaný (zamestnávateľ) je povinný
zaplatiť žalobcovi (zamestnancovi) náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, (prípadne uviesť konkrétny dátum, ak je v
čase podania žaloby známy) až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo keď súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Z výsluchu žalobcu, ako aj právneho zástupcu žalovanej bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná
(ako žalobkyňa) si podala žalobu na súd, predmetom ktorej bolo určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a z predmetného návrhu bolo jednoznačne zistené, že súčasťou tohto
nároku nebol aj nárok na náhradu mzdy.
Zároveň právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná si do dnešného dňa nepodala
žiadnu žalobu na uplatnenie nároku na náhradu mzdy a ani sa na žiadnom súde nevedie takéto konanie
a vzhľadom na túto skutočnosť, súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že o takomto návrhu žalobcu

nie je možné rozhodnúť a to z titulu, že nárok na náhradu mzdy sa uplatňuje len žalobou, ktorú môže
podať len žalovaná, pričom právo na náhradu mzdy má zamestnanec len za predpokladu, že súd
vysloví neplatnosť skončenia pracovného pomeru v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru
alebo samostatne a to zamestnancom t.j. žalovanou, pričom zo strany žalovanej takáto žaloba doposiaľ
podaná nebola, čiže nebol žalovanou uplatnený nárok na náhradu mzdy a z toho titulu žalobca nie je

aktívne legitimovaný na podanie takéhoto nároku, ktorého predmetom by bolo zníženie sumy týkajúce
sa vyplatenia náhrady mzdy.19./ Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na náhradu mzdy si možno uplatniť len žalobou, nie je možné ani
vyslovenie, že takýto nárok je premlčaný, pretože premlčaním, respektíve plynutím premlčacej doby, ako
aj presným výpočtom mzdy by sa zaoberal súd prvej inštancie len v rámci konania o náhradu mzdy, ktorý

by bol podaný zo strany žalovanej ako aktívne legitimovanej, či už samostatnou žalobou alebo v žalobe
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a až pri skúmaní uplatneného nároku na náhradu
mzdy, respektíve pri výpočte nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru by
sa súd prvej inštancie zaoberal aj vznesenou hmotnoprávnou námietkou a to námietkou premlčania,
pričom premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného

pomeru nezačína plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale
od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje (NS SR spisová
značka 1Cdo/180/2009) a z tohto titulu súd žalobu žalobcu, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

20./Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21./ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22./ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

23./ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP tak, že
v konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257

CSP a náhradu trov konania žalovanej nepriznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa §
262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.