Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010604
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010604.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX C.
D., trvale bytom B. E. B., C. XXXX/X, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre
zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.
1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z. z., na verejnom zasadnutí dňa 20. novembra 2024

prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 28. augusta 2024, sp. zn. 26T/43/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. augusta 2024, sp. zn. 26T/43/2024, bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a

psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného
od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že „od presne nezistenej doby najneskôr do 08.03.2024 vo
večerných hodinách v presne nezistenom čase v okrese Bánovce nad Bebravou ako aj všade tam,
kde sa zdržiaval, neoprávnene prechovával pri sebe metamfetamín (pervitín), ktorý následne delil na
menšie dávky a tieto predával v okrese Bánovce nad Bebravou ďalším konzumentom a to minimálne F.
G., ktorému dňa 08.03.2024 vo večerných hodinách v Bánovciach nad Bebravou na ul. Vystrkov pred

bytovým domom 1147/1 po predchádzajúcej dohode cez mobilnú aplikáciu Messenger predal pervitín
v množstve dvoch dávok v celkovej sume 20,- eur a tiež v období augusta až októbra 2022 v presne
nezistenom čase, na presne nezistenom mieste a v presne nezistenom množstve predal F. G. pervitín
najmenej jedenkrát za sumu 10,- eur za jednu dávku, a H. I., ktorému v presne nezistenej dobe od
26.02.2024 do 04.03.2024 v presne nezistenom čase na námestí v Bánovciach nad Bebravou a na
námestí v Bánovciach nad Bebravou pri obchodnom dome Tesco predal dvakrát pervitín v množstve po

1 dávke za sumu 10,- eur za jednu dávku, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín (pervitín)
zaradený do II. skupiny psychotropných látok, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.
3Tk/3/2020 zo dňa 28.01.2021, právoplatným dňa 08.04.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 2To/20/2021-1083 zo dňa 08.04.2021 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za
čo mu bol okrem iného uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s probačným
dohľadom nad jeho správaním počas skúšobnej doby vo výmere 2 roky.“

Za to bol obžalovaný okresným súdom odsúdený podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., §

38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem)mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 3 písm. a) Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na
1 (jeden) rok.

Okresný súd zároveň rozhodol podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. o zhabaní zaistených vecí, a to: 2ks
kovový kotol medenej farby osadený v zelenom vrchnáku z PET fľaše, vlastníkom ktorých vecí sa stáva

štát.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o uloženom treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne:

„S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa
v plnom rozsahu stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súdom uložený trest
odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne za použitia ustanovenia § 39 ods. 5
Tr. zákona podľa môjho názoru vzhľadom na závažnosť spáchaného zločinu a jeho rozsah ako i osobu

obžalovaného je neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel tak individuálnej,
ako ani generálnej prevencie, či výchovný účel u obžalovaného. Súčasne som názoru, že vo veci sú
splnené zákonné podmienky na uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
vo vzťahu k 1 ks mobilného telefónu značky iPhone 7.

Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov uvedených
v § 33a Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Tr. zákona bez zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona. Súčasne pri ukladaní trestu
postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom rozpätie trestnej sadzby ustálil na 7 až 15 rokov.
Následne za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona určil konkrétnu výšku trestu odňatia slobody vo

výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne, ktorú výšku vzhľadom na spáchanie trestného činu, jeho
následok, zavinenie, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, považoval za primeranú
a zároveň vzhľadom k potrebe ochrany spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou a vzhľadom k
potrebe prevýchovy páchateľa za žiaducu. Pri zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu súd pritom ustálil, že v prípade obžalovaného existujú dôvody k aplikácii

ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona k čomu dodal, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a významne
napomohol objasneniu trestnej činnosti, ktorá bola preukazovaná okrem priznania obžalovaného v
podstate len dvoma kľúčovými svedkami, skoršie odsúdenie sa týkalo páchania trestnej činnosti
mladistvého obžalovaného, nebolo preukázané obohacovanie sa predajom drog, iba príležitostný predaj
dvom jeho známym, pričom posúdením predmetných okolností dospel k záveru, že takto uložený

trest v dostatočnej miere bude plniť výchovnú zložku trestu a taktiež represívnu zložku trestu, ale aj
individuálnej, či generálnej prevencie. Súd mal za to, že Trestným zákonom určená trestná sadzba za
stíhanú trestnú činnosť by bola pre obžalovaného neprimerane prísna.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie

po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo

odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súdprihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodeným trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Zo základných zásad ukladania trestov zakotvených v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a
nasledovných vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V rámci zásad pre ukladanie trestov je nevyhnutné, aby súd prihliadol aj na to, že páchateľ

trestného činu získal trestným činom majetkový prospech v súvislosti s ktorou skutočnosťou je páchateľa
potrebné postihnúť na majetku.

Podľa výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, súd pri určovaní druhu a
výmery trestu postupoval podľa ustanovení § 33a Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, pričom obžalovanému
uložil trest odňatia slobody podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 5 Tr. zákona, § 38 ods.

2 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zákona.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených vodseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri

vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Páchateľovi trestného činu môže súd v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine
na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby.

Zustanovení§39ods.5Tr.zákonavyplýva,žeaplikáciacitovanéhoustanoveniajeprimárnefakultatívna
a musí zohľadňovať okrem iného aj kritéria vymedzené ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona súd vychádzal zo skutočností spočívajúcich v
okolnostiach prípadu, spôsobu páchania trestnej činnosti, postoja páchateľa k trestnej činnosti ako aj
k možnostiam jeho nápravy. S poukazom najmä na okolnosti prípadu a pomery páchateľa zastávam
naopak názor, že všetky tieto skutočnosti nie sú v prípade obžalovaného jednotlivo alebo v ich súhrne
skutočnosťami, ktoré sú natoľko mimoriadne a výnimočné, že by odôvodňovali voči obžalovanému A.

B. postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa z formálno-právneho hradiska dopustil na úseku drogovej
criminality opätovne zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona účinného od 06.08.2024, za ktorý dovoľuje Trestný

zákon obžalovanému podl'a § 173 ods. 3 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 až 15 rokov.
Súd však uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov,
teda o 2 roky a 4 mesiace kratšiu výmeru trestu odňatia slobody, než ako by tomu bolo bez aplikácie
ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona.

Požívanie ako i nakladanie s návykovými látkami malo v živote obžalovaného nie krátkodobo popredné
miesto a to napriek škodlivým aj kriminogénnym následkom, ktoré vyvrcholili v stíhanej trestnej činnosti a
súčasne k špeciálnej recidíve. Obžalovaný sám uviedol, že je pravidelným užívateľom návykových látok
- pervitínu aj marihuany a od týchto sa cíti byť závislý, marihuanu užíval raz-dvakrát za týždeň a pervitín
raz-dvakrát za dva týždne. Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného

zdravia k duševnému stavu obžalovaného vyplýva, že u obžalovaného je prítomný syndróm závislosti od
viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne pervitínu a marihuany. Z ďalších záverov znalca si dovolím
upriamiť pozornosť najmä na skutočnosť, že obžalovaný v čase spáchania činu pritom vedel rozpoznať
protiprávnosť svojho konania a toto ovládať.

Z hľadiska charakteru trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu poukazujem najmä na
skutočnosť, že obžalovaný od presne nezistenej doby najneskôr do 08.03.2024 neoprávnene
prechovával pervitín a tento užíval nielen pre osobnú potrebu ale delil na menšie dávky a predával vBánovciach nad Bebravou ďalším konzumentom a to minimálne F. G. a H. I.. Takéto konanie vykazuje
príznaky systematickosti, v rámci ktorej malo bžalovaný vybudovanú sieť stálych odberateľov.
Obžalovaný sa týmto konaním dopustil stíhaného zločinu, čo nemožno v žiadnom smere s prihliadnutím

k spôsobu páchania trestnej činnosti a gradácií páchanej trestnej činnosti obžalovaným aj s prihliadnutím
k jeho doterajšej trestnej činnosti považovať za ojedinelé zlyhanie z jeho strany. Súd v danom smere
nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že v dobe páchania stíhanej trestnej činnosti bol obžalovaný
podmienečne odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť drogového charakteru so závažnosťou obzvlášť
závažného zločinu, pričom aktuálne stíhanej trestnej činnosti sa mal dopustiť sčasti v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, ktoré mu taktiež nebolo dostatočnou výstrahou pred páchaním závažnej
drogovej trestnej činnosti.

Je tiež potrebné prihliadnuť k skutočnosti, že celkovo znaky konania obžalovaného sa do istej miery
približujú znakom ďalšej vyššej kvalifikovanej skutkovej podstate pri takejto trestnej činnosti. Nemožno
prehliadať, že obžalovaný návykovú látku - pervitín predával ďalším minimálne dvom stotožneným

osobám a to svedkovi G. a svedkovi I..

Samotný charakter konania obžalovaného navyše vykazoval znaky opakovanosti a mnohosti útokov
za účelom ďalšieho zabezpečenia návykovej látky nielen pre svoju osobu a to napriek tomu, že riadne
vykonával pracovnú činnosť z ktorej mal pravidelný a dostatočný príjem.

V rámci hodnotenia osoby obžalovaného a jeho vzťahu k dodržiavaniu právneho poriadku nemožno
opomenúť ani priestupkové postihnutia v celkovom počte štyroch záznamov z toho jeden na
úseku verejného zdravotníctva, dvakrát na úseku civilnej ochrany a jedenkrát proti občianskemu
spolunažívaniu.

Takto zistené okolnosti zároveň dôvodne spochybňujú a odporujú jeho vlastnej proklamácii, že sa k
drogám nechce vrátiť, keď navyše ani predchádzajúce uložené ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou zjavne nesplnilo u obžalovaného svoj účel.

Podľamôjhonázorunajmäzataktozvýraznenýchokolnostízistenéhostavuvecinemožnovtrestnejveci
obžalovanéhovzhliadnuťdobrodenieTrestnéhozákonaspočívajúcevustanovení§39ods.5Tr.zákona.
Navyše ani prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže byť sama o sebe okolnosťou, ktorá
by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ustanovenie
§ 39 Tr. zákona je nazvané "mimoriadne zníženie trestu", z čoho je možné vyvodiť, že ho možno

aplikovať len pri ojedinelých okolnostiach a fakultatívne. Zistené okolnosti prípadu nesvedčia tomu, že
by práve v nich mohla byť videná možnosť na postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona a samotné vyhlásenie
obžalovaného o vine, ktoré bolo súdom prijaté, by malo byť u obžalovaného s prihliadnutím k vyššie
uvedenému zohľadnené výlučne ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona.

Z uvedených dôvodov považujem uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4
roky a 8 mesiacov za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona, na ktoré neboli splnené zákonné
podmienky aj v spojení s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, za neprimerane mierny trest, ktorý
nepovedie k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona. Uložený trest nezodpovedá všetkým
hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na závažnosť, spôsob a okolnosti

spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, predovšetkým na vyššie osobitne uvedené skutočnosti,
je uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov za použitia ustanovenia
§ 39 ods. 5 Tr. zákona, na ktoré vo veci nie sú splnené zákonné podmienky, neprimerane mierny.
Takto uložený trest nemôže v žiadnom prípade pozitívne pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti
viedol riadny život. Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani z hľadiska verejného záujmu voči

ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak,
aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Súčasne takýto trest nemôže
dostatočne vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Mám za to, že v prípade obžalovaného A. B. bude len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody

na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr.
zákona splňať kritériá individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.Taktiež je vo veci odôvodnené uloženie trestu prepadnutia veci - v konaní zaisteného mobilného
telefónu zn. iPhone 7 so SIM kartou, ktorý bol použitý na páchanie trestnej činnosti. Vykonaným
dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že mobilný telefón je vo vlastníctve obžalovaného a tento

používal obžalovaný pri komunikácii s odberateľmi a to minimálne svedkom G.. Pokiaľ súd neuložil
trest prepadnutia veci primárne s poukazom na skutočnosť, že nemožno konštatovať, že by išlo o vec
používanú výhradne, či prioritne na trestnú činnosť a ničím sa nelíši od oblečenia, obuvi obžalovaného,
ktorú mal na sebe v čase, keď sa stretol so svedkami a je účelnejšie vrátiť vec, ktorá cenu má zrejme
len pre obžalovaného, s uvedeným záverom sa absolútne nestotožňujem. Pre splnenie podmienok na

uloženie trestu prepadnutia veci sa totiž nevyžaduje aby išlo o vec používanú výhradne či prioritne na
trestnú činnosť, pričom stačí jej ojedinelé použitie.

V danom prípade bola splnená podmienka vecného súvisu s použitím mobilného telefónu a páchanej
trestnej činnosti, keď obžalovaný mal prostredníctvom mobilného telefónu komunikovať s odberateľmi
návykových látok minimálne v rozsahu, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Na podklade

uvedeného bolo podľa môjho názoru dostatočne a nepochybne preukázané vlastníctvo obžalovaného k
predmetnému mobilnému telefónu vrátane SIM karty a vo veci boli splnené všetky zákonné podmienky
pre uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.

poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/43/2024-333 zo dňa 28.08.2024
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa §
173 ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n)
Tr. zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnom upravenej trestnej sadzby so zaradením
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm.

a) Tr. zákona a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vysloví trest prepadnutia veci a to mobilného
telefónuzn.iPhone7,čiernejfarbysoznačnýmpoškodenímdisplejaaSIMkartou,priponechanívýrokov
o uložených ochranných opatrení.”

K podanému odvolaniu sa písomne prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol

nasledovné:

„Obhajoba pokladá uložený trest za primeraný a spravodlivý.

Máme za to, že odôvodnenie Okresnej prokuratúry nepostačuje na zmenu rozhodnutia. V konaní je

potrebné zohľadniť niekoľko podstatných skutočností. Je pravdou, že v minulosti bol obžalovanému
uložený trest za spáchanie obdobného trestného činu, ale je potrebné zároveň aj uviesť, že mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom
nad jeho správaním počas skúšobnej doby vo výmere 2 roky a iné, trest mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 3Tk/3/2020. Daný trest mu bol uložený predovšetkým z dôvodu, že sa

jednalo o mladistvú osobu. Za uvedený trestný čin nebol nikdy vo väzbe resp. vo výkone trestu.

Obžalovaný, tak ako vyplýva z úvodu vyjadrenia, nikdy nebol vo výkone trestu alebo vo väzbe. V tomto
prípade sa jedná o prvý trest, ktorý je nepodmienečný. Aj na takúto skutočnosť by podľa obhajoby súd
mal prihliadať. Zároveň je nutné upriamiť pozornosť, že sa stále jedná o osobu v zmysle § 127 ods. 2 a

teda osobou blízkou veku mladistvého a súd by mal aj na túto okolnosť prihliadať.

Je pravdou, že obžalovaný spáchal obdobný trestný čin dva krát, ale podľa uvedeného je aj potrestaný.
Jednak vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie má obžalovaný kvalifikovanejšiu skutkovú
podstatu a jednak jemu predchádzajúci trest nebol zrušený, ale bude musieť si ho riadne odpykať.

Krajský súd by mal vziať do úvahy teda aj tú skutočnosť, že k trestu, ktorý mu vymeral Okresný súd
Partizánske t.j. 4 roky a 8 mesiacov bude musieť vykonať trest 2 roky, ktorý mu bol uložený Okresným
súdom Trenčín. Zároveň aj v prípade podmienečného prepustenia má jeho predchádzajúci trest svoje
negatíva, nakoľko pri tomto treste bude musieť vykonať trest až vo výmere 3 nakoľko v tom čase sa

obdobný trestný čin posudzoval podľa predchádzajúcej právnej úpravy a teda sa v tom čase jednalo o
obzvlášť závažný zločin. Z uvedeného vyplýva, že aj pri ponechaní trestu tak ako rozhodol Okresný súd
Partizánske bude musieť obžalovaný vykonať trest spolu vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.Obhajoba má za to, že aj bez predchádzajúceho trestu je samotný trest 4 roky 8 mesiacov primeraný,
zákonný a spravodlivý a práve jeho zvyšovanie by obhajoba pokladala za neprimerane prísny.

Všetky podstatné okolnosti obhajoba uviedla a žiadame Krajský súd, aby prijal naše vyjadrenie a
rozhodol v súlade s ním, tak že zamietne odvolanie.“

Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť
podľa petitu písomných dôvodov podaného odvolania. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora

zamietnuť.

Krajský súd ako odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného
odvolanianaverejnomzasadnutípreskúmalvrozsahuazdôvodovpodľa§317ods.1Tr.por.zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania obžalovaného
a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania

správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste
obžalovanému.

Z podaného odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie bolo podané proti výrokom napadnutého
rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody. Súčasne prokurátor v odvolaní namietal,

že u obžalovaného boli splnené podmienky aj pre uloženie trestu prepadnutia veci vzťahujúci sa na
zaistené veci, a to mobilného telefónu zn. iPhone 7, čiernej farby so značným poškodením displeja a SIM
kartou.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu

o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil
s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého

a druhého stupňa, ktoré zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému,
majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd konštatuje, že správnosť uvedených
skutkových zistení prokurátor v dôvodoch podaného odvolania ani nenamietal. Odvolací súd dospel
k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva jasné a riadne odôvodnené odpovede na to, čo
v danom prípade viedlo okresný súd k rozhodnutiu o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Vychádzajúc z návrhu prokurátora v tomto odvolacom konaní, v ktorom prokurátor navrhoval po
zrušení napadnutých výrokov o uloženom treste uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia, odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona

v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej aj len „Tr. zák.“) okresnému súdu umožňovalo po individuálnom
zhodnotení okolností prípadu tohto obžalovaného uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v prejednávnom prípade nevyhnutné zohľadniť, že obžalovaný
urobil úplné vyhlásenie o svojej vine. Za správny považuje odvolací súd aj záver okresného súdu, že

obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento čin úprimne oľutoval vzhľadom na jeho postoje
pri prejednávaní veci. S poukazom na to okresný súd správne súd použil v prípade obžalovaného
ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák. Uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov,
podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na prejavené postoje obžalovaného je spôsobilý viesť
obžalovaného k náprave, dlhodobo ochráni spoločnosť tým, že zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a na druhej strane tiež dá aj signál ďalším páchateľom trestných činov, že má pre nich
význam účinne napomáhať príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu obžalovaného na základe zistených skutočností jeho prípadu,
významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd
poukazuje na to, že samotná závažnosť trestného činu neoprávnenej výroby a obchodovania s

omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. je vyjadrená
trestnou sadzbou, zakotvenou v osobitnej časti Trestného zákona. Na základe okresným súdom správne
zistených skutočností, významných pre posúdenie závažnosti trestného činu, spáchaného obžalovaným
v prejednávanom prípade, ani odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru
o zvýšenej závažnosti trestného činu na rámec skutkovou podstatou uvedeného činu predpokladanej

základnej závažnosti činu. Okolnosť, že z poznatkov o osobe obžalovaného možno dôvodne vyvodiť
existenciu určitých sklonov k páchaniu obdobnej trestnej činnosti už pred spáchaním predmetnej trestnej
činnosti, okresný súd nepochybne zohľadnil v tom, že tomuto obžalovanému nepriznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a čin právne posúdil aj podľa § 173 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., teda
prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol už za taký čin právoplatne odsúdený.

Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené
skutočnosti,ktorébyodôvodňovaliuloženietrestuobžalovanémuvovyššejvýmere,akopridolnejhranici
zákonom ustanovenej sadzby, ktorý názor je zrejme zhodný aj s názorom prokurátora s poukazom na
jeho návrh, ako by mal odvolací súd rozhodnúť, a s poukazom na splnenie podmienok pre použitie

ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. v prejednávanom prípade, odvolací súd nepovažoval za dôvodný
názor prokurátora v odvolaní o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým
rozsudkom okresného súdu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky prokurátora o nezákonnosti

aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a neprimeranej miernosti
uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. nie sú dôvodné.

Pokiaľ prokurátor v odvolacích dôvodoch namietal, že obžalovanému mal byť uložený tiež trest
prepadnutia konkrétnej veci, ktorú označil, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odvolací súd k tomu na

základepreskúmaniavecidospelkzáveru,žeokresnýsúdvnapadnutomrozsudkusprávnekonštatoval,
že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky uvedeného ustanovenia pre uloženie
daného trestu obžalovanému. Použitie konkrétnej označenej veci obžalovaným na spáchanie trestného
činu nevyplývalo v danom prípade z opisu skutku v skutkovej vete podanej obžaloby. Vec z tohto
hľadiska musí mať význam pre naplnenie zákonných znakov trestného činu. Možno sa stotožniť tiež so

záverom okresného súdu, že predmetná vec mala iný primárny účel a stala len náhodným prostriedkom
protiprávneho konania obžalovaného.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.