Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619201625
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3619201625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho, v spore žalobcu: Obec Skačany, so sídlom
Skačany, Nám. SNP 451, IČO: 00 311 057, zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom v
Topoľčanoch, Nám. M. R. Štefánika 30/33, IČO: 42 133 173, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., E. F. G. H. XXX/XX, o určenie, že odo dňa 03.08.2015 nemožno od zamestnávateľa
- žalobcu spravodlivo žiadať, aby naďalej zamestnával žalovanú ako zamestnanca na pozícii riaditeľky
základnej školy, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. septembra
2023, č. k. PE-3C/17/2020-119, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že odo dňa 03.08.2015 nemožno
od žalobcu spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával žalovanú na pracovnej pozícii riaditeľky
základnej školy a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že odo dňa 03.08.2015 nemožno
od zamestnávateľa - žalobcu spravodlivo žiadať, aby naďalej zamestnával žalovanú ako zamestnanca

na pozícii riaditeľky základnej školy. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola do funkcie vymenovaná
na obdobie 5 rokov, pričom funkčné obdobie žalovanej ako riaditeľky základnej školy trvalo najdlhšie
do 02.08.2015. Po tomto období nebola žalovaná znovu ustanovená do funkcie riaditeľky školy a už
viac ako 8 rokov nevykonáva pedagogickú prax, nezúčastňuje sa na pravidelnom vzdelávaní, nespĺňa
kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie riaditeľky základnej školy. Preto bol žalobca toho názoru,
že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby žalovanú naďalej zamestnával na pracovnej pozícii
riaditeľky základnej školy. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a poukázala na rozhodnutie Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 12.11.2014, ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu o neplatnosti právnych
úkonov žalobcu potvrdené. Žalovaná uviedla, že vo funkcii riaditeľky školy bola iba 3 mesiace, pričom
dodnes platí uzatvorená pracovná zmluva z 02.08.2010 na pozíciu riaditeľky B. C. A. I. F., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou je platový dekrét. V novembri 2011 prišla osobne po prvej výzve starostu
obce a usilovala sa o získanie pracovnej pozície učiteľky a uzatvorenie novej pracovnej zmluvy,
ale riaditeľka jej ponúkla výpoveď. Rovnakým spôsobom riaditeľka odmietla spolu so starostom jej
požiadavku na pracovnú pozíciu učiteľky. Starosta jej dal 02.12.2010 okamžitú výpoveď a vypovedal

ju z pracoviska a následne ustanovil novú riaditeľku. Od roku 2015 žiadala nového starostu o
doriešenie pracovnoprávneho sporu a zabezpečenie pracovnej pozície učiteľky, pričom k vyriešeniu
tohtosporunedošlo.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutieodôvodnilustanovením§79ods.1Zákonníka
práce a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.Uviedol, že v zmysle uvedeného ustanovenia musel preskúmať, či sú dané dôvody, pre ktoré by
nebolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby zamestnával žalovanú na pozícii riaditeľky. Ide
napríklad o také dôvody, kedy počas trvania súdneho sporu došlo k takým reorganizačným zmenám,

že zamestnávateľ objektívne nepotrebuje výkon práce zamestnanca a bolo by nespravodlivé „nútiť“
zamestnávateľa vytvárať pre zamestnanca pracovnú pozíciu, ktorú už nepotrebuje. V tejto situácii by
bolo vhodné vychádzať aj zo zásady zakotvenej v čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce (samozrejme
pod podmienkou jej nezneužívania), v zmysle ktorej zamestnávateľ má právo na slobodný výber
zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a právo určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto

práva, ak Zákonník práce, osobitný právny predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republikaviazaná,neustanovujeinak(napr.rozhodnutieKrajskéhosúduvTrnave,sp.zn.25Co/43/2014,
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 9C/53/2007). Súd poukázal na to, že ako vyplýva
z menovacieho dekrétu, funkcia žalovanej zanikla uplynutím funkčného obdobia piatich rokov dňa
02.08.2015. Žalovaná zároveň nepodala žiadosť o zaradenie do nového výberového konania. Pozícia
riaditeľa bola obsadená inou osobou, pričom škola môže mať iba jedného riaditeľa, a táto pozícia

je momentálne obsadená. Došlo teda k takej zmene, pre ktorú nemôže žalovaná vykonávať pozíciu
riaditeľa školy. Z tohto dôvodu nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalovanú
zamestnával na pozícii riaditeľa. Zároveň je objektívne nemožné, aby žalobca vytvoril ďalšiu pozíciu
riaditeľa už popri obsadenej pozícii riaditeľa. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel.
Rozhodnutieonáhradetrovkonaniasúdodôvodnilust.§255ods.1CSPavsporeúspešnémužalobcovi

priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, domáhajúc sa jeho zmeny
tak, že súd rozhodne, že jej pracovný pomer naďalej trvá a zároveň zaviaže žalobcu na náhradu trov
konania. Namietala, že súd nepreskúmal dôsledne všetky dôkazy v spise a neposúdil ich komplexne,

v dôsledku čoho vychádza rozsudok z nesprávneho posúdenia veci. Poukázala na to, že žaloba žalobcu
bola podaná v roku 2019, žiadal ukončiť jej pracovný pomer k 03.08.2015 a ku dňu vydania rozsudku
uplynulo 8 rokov. K termínu ukončenia pracovného pomeru k 03.08.2015 mala 61 rokov, teda 3 roky
pred odchodom do starobného dôchodku. Ukončením pracovného pomeru so spätnou platnosťou 8
rokov urobil súd z nej nezamestnanú a druhýkrát ju rovnakým spôsobom ako zamestnávateľ vyhodil na

ulicu. Súd rozsudkom vytvára precedens pre všetkých zamestnávateľov, že nie sú povinní dodržiavať
zákony a iné právne normy. Jej zamestnávateľ odmietal dodržiavať zákony 13 rokov. V zozname
listinných dôkazov chýba základný dokument pracovnoprávneho procesu, a tým je pracovná zmluva.
Na základe tejto pracovnej zmluvy sa ona stala pedagogickým zamestnancom školy, menovaným dňa
15.07.2010 do funkcie riaditeľa školy. Poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Partizánske

z 30.06.2011 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.11.2014, ktoré sú záväznými dokumentmi
a nespochybniteľnými dôkazmi toho, že ona sa od 02.12.2010 domáhala určenia, že jej pracovný pomer
trvá. Uviedla, že ona mala záujem o pracovné miesto učiteľky, čo bolo v priebehu konania dostatočne
preukázané, pričom takéto pracovné miesto bolo voľné v decembri 2010. V čase trvania súdneho
konania došlo totiž u zamestnávateľa viackrát k zmenám personálneho obsadenia, viacerí odišli do

dôchodku, zomreli alebo vymenili pracovisko. Žalobca spolu s úradujúcou riaditeľkou základnej školy,
ktorá bola do súčasnosti trikrát potvrdená výberovým konaním do funkcie riaditeľky, odmietajú po celý
čas plniť ustanovenia Zákonníka práce a zákony Slovenskej republiky. Ona sa nedomáhala návratu
do funkcie riaditeľky, keď jej funkčné obdobie sa skončilo 03.12.2010. Zamestnanci s ňou odmietali
spolupracovať od jej nástupu do práce v auguste 2010. Ďalej chronologicky a podrobne poukázala na

konkrétne skutočnosti z predchádzajúcich súdnych sporov, týkajúce sa trvania jej pracovného pomeru
a náhrady mzdy, z ktorých citovala určité časti. Uviedla, že súd svojim rozhodnutím de facto zrušil
jej pracovný pomer v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce a predchádzajúcimi právoplatnými
rozhodnutiami súdu. Podľa nej je pracovná zmluva dodnes platná a pracovný pomer u žalobcu naďalej
trvá. Menovací dekrét u nej tvoril iba prílohu pracovnej zmluvy, pričom platnosť tohto menovacieho

dekrétu skončila jej odvolaním z funkcie riaditeľky školy dňa 03.12.2010. Dodala, že ona sa 13 rokov
domáha spravodlivosti, bola bezdôvodne zhanobená pred žiakmi a celou obcou a je presvedčená, že
má morálne právo domáhať sa spravodlivosti a vymôcť si spravodlivý rozsudok ešte za života.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.5. Ustanovenie § 79 Zákonníka práce upravuje následky, ktoré vyvoláva právne relevantná
skutočnosť, a to, že skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo súdom vyhlásené

za neplatné. Za predpokladu, že zamestnanec svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe prejaví podaním žaloby
o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zákonnej dvojmesačnej lehote a zároveň
oznámi zamestnávateľovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, je takýto
zamestnanec oprávnený požadovať náhradu mzdy za obdobie odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi,

že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práce.
Za obdobie, v ktorom zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu a neumožní mu pracovať, je
zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.

6. Zákonník práce pozná jedinú výnimku z toho zákonného pravidla, a to situáciu, keď pracovný
pomer netrvá, ale končí a povinnosť zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu alebo mu platiť

náhradu mzdy je predčasne ukončená právoplatným rozhodnutím súdu z dôvodu, že nie je možné
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Uplatnenie tejto
výnimky prichádza do úvahy len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý má za to, že
zamestnávateľ preukázal ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého je v rozpore s dobrými mravmi
alebo inak nespravodlivé žiadať od zamestnávateľa, aby prideľoval prácu zamestnancovi, s ktorým

neplatne skončil pracovný pomer.

7. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd nerozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o určenie,
že odo dňa 03.08.2015 nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával žalovanú
na pracovnej pozícii riaditeľky základnej školy, vyhovel s tým, že ona sa naďalej domáha rozhodnutia,

aby súd vyslovil, že jej pracovný pomer naďalej trvá.

8. V súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru žalovanej bolo súdom vydané
právoplatné rozhodnutie , ktorým bolo určené, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá (strany
sporu v opačnom postavení - viď rozsudok Okresného súdu Partizánske, č. k. 5Cpr/1/2012-154

zo dňa 15.05.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.11.2014, č. k.
17CoPr/7/2014-187), ako aj následné rozhodnutia, týkajúce sa náhrady mzdy z titulu neplatných
skončení pracovného pomeru žalovanej (zo dňa 02.12.2010 a zo dňa 25.11.2011). Z rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.10.2019, č. k. 5Cpr/1/2012-354 a dopĺňacieho rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 15.06.2022, č. k. 5Cpr/1/2012-394, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.02.2024, č. k. 17CoPr/6,7/2022 vyplýva, že žalovanej (tam
v postavení žalobkyne) bola priznaná náhrada mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru
až do 02.08.2015, pričom súd konanie v časti nároku na náhradu mzdy odo dňa 03.08.2015 z titulu
neplatného skončenia pracovného pomeru dňa 25.11.2011 prerušil do právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci samej o žalobe o určenie, že odo dňa 03.08.2015 nemožno od zamestnávateľa - obec Skačany

spravodlivo žiadať, aby naďalej zamestnával žalovanú ako zamestnanca na pozícii riaditeľky základnej
školy, teda do právoplatného skončenia konania v tejto veci.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná vykonávala prácu
riaditeľky základnej školy reálne od 02.08.2010 do 02.12.2010, pričom túto funkciu mohla vykonávať

najdlhšie na zvolené obdobie, t. j. po dobu piatich rokov (do 03.08.2015). Funkcia žalovanej teda zanikla
uplynutím funkčného obdobia piatich rokov. Táto pozícia riaditeľa bola obsadená inou osobou a je tomu
tak doposiaľ.

10. V kontexte uvedených skutočností sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,

pokiaľ žalobe vyhovel. V danom prípade u žalobcu došlo k takej zmene, pre ktorú nemôže žalovaná
vykonávať pozíciu riaditeľa školy a z týchto dôvodov potom nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby žalovanú od 03.08.2015 zamestnával na pozícii riaditeľa Základnej školy a materskej
školy Skačany. S poukazom na tieto skutočnosti nemajú odvolacie námietky žalobkyne reálny dopad na
vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej veci.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % voči žalovanej, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle ust. § 262 ods.

2 CSP o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).