Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203404
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6723203404.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., t.č. bytom F. G. XXXX/X, XXX XX E.,
občianka SR, v zast.: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen,
proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, XXX XX E., invalidný dôchodca,
občan SR, v zast.: Hriadel-Heger & Partners s.r.o. so sídlom Odborárska 21, 831 02 Bratislava, IČO:
51 643 359, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala voči žalovanému určenia
vlastníctva k podielu, v ktorom je zapísaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXXX pre obec a kat.
úz. E., na J. K. E., katastrálnom odbore. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnila nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, prednesov
právnych zástupcov sporových strán, vyjadrenia žalobkyne, vyjadrenia žalovaného, ako aj na základe
listinných dôkazov: plnej moci zo dňa 27.07.2023, rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária
Banská Bystrica zo dňa 14.07.2023, výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E. zo dňa 14.07.2023,
darovacej zmluvy zo dňa 23.10.2006, písomnej žiadosti o vrátenie daru zo dňa 13.01.2020, vyjadrení
účastníkov konania, ako aj ostatných listín, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa dňa 23.10.2006 uzatvorila darovaciu zmluvu so svojimi deťmi, a to synom (žalovaným) D.
B., nar. XX.XX.XXXX a dcérou I. L., M. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom darovacej zmluvy bol byt č. X,
nachádzajúcisanaX.B.A.N.X,O.C.P.P..XXXX,Q.L.F.G.A.E.,stojacehona pozemkochKN-Cparc.
č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, pričom predmetom bol aj prevod k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu
5475/65700-ín v pomere k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného domu
a na domom zastavaných pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/XX zast. plocha a nádvoria o výmere 140
m2, KN-C parc.č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 140 m2 a na k domu priľahlom pozemku

KN-C parc.č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 171 m2; pričom tieto nehnuteľnosti sú zapísané
na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E.. Uvedené nehnuteľnosti boli darované každému z obdarovaných
v rozsahu 1-ice.5. Žalobkyňa svoj žalobný návrh o určenie vlastníctva odôvodnila ustanovením § 630 Občianskeho
zákonníkaapoukázala,žepísomnouvýzvouzodňa 13.01.2020vyzvalažalovanéhoako obdarovaného
na vrátenie daru s poukazom na skutočnosť, že dlhodobo a opakovane neprejavuje záujem o jej

osobu a to od momentu darovania dotknutej nehnuteľnosti (od roku 2006), neposkytuje jej potrebnú
pomoc, starostlivosť, najmä pri návštevách lekárov, nenavštevuje ju a ani žiadnym iným spôsobom jej
neprejavuje, ako svojej matke, prirodzenú úctu.

6. Na otázku sudcu, prečo písomne vyzvala žalovaného na vrátenie daru až v roku 2020, keď sa

nesprával podľa jej predstáv od roku 2006, žalobkyňa odpovedala, že sa začala domáhať vrátenia
daru až potom keď už nevládala. Uviedla, že pokiaľ sa vedela sama o seba postarať, predmetnú vec
nechcela riešiť súdom. Ďalej uviedla, že predmetný byt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jej syna
(žalovaného),akoajvnučky,ktoráspoluvlastníckypodielk nehnuteľnostinadobudlavdedičskomkonaní
po nebohej matke (dcére žalobkyne), ktorá zomrela v roku 2012; tento byt žalobkyňa v súčasnosti užíva
aj napriek tomu, že nie je jeho vlastníkom. Náklady spojené s užívaním predmetného bytu, ako sú

poplatky do spoločenstva, preddavky na dodávku energií, uhrádza žalobkyňa z vlastných finančných
prostriedkov.

7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak písomne, ako aj v ústnom prednese uviedol,
že nesúhlasí s podanou žalobou, považuje ju za nedôvodnú a žiadal, aby ju súd po vykonanom

dokazovaní zamietol. V prípade zamietnutia žaloby nežiadal náhradu trov konania. Podľa neho
žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vrátenia daru – spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ici k bytu,
bližšie špecifikovaného v podanej žalobe, a to na podklade odvolania darovania datovaného dňa
13.01.2020. Žalovaný uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou (jeho matkou) v žiadosti o vrátenie
daru a v žalobe sú pre neho prekvapivé a šokujúce. Prehlásil, že žiadnym spôsobom neporušil dobré

mravy voči svojej matke a vôbec nie nekvalifikovaným spôsobom vyžadovaným v ust. § 630 OZ, t.j.
hrubým spôsobom. Právny zástupca žalovaného uviedol, že k tomu aby bol relevantne uplatnený nárok
darcu – žalobkyne na vrátenie daru, absentuje základný zákonný predpoklad správania sa žalovaného
ako obdarovaného, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu
k darcovi alebo členom jeho rodiny. Pred uzatvorením darovacej zmluvy (táto bola uzatvorená dňa

23.10.2006) udržiaval so žalobkyňou štandardný a normálny vzťahu, taký aký existuje medzi synom
a matkou. Následne sa podrobne vyjadril k obdobiu po uzatvorení darovacej zmluvy, kedy podľa
vlastných slov sa o matku staral, v prípade potreby jej bol zabezpečiť časenku aby nečakala dlho
u lekára. S matkou k lekárovi nechodil, pretože táto si to nepriala vzhľadom k tomu, že bola čulá,
pohyblivá a samostatná. Zároveň uviedol, že jej na vlastné náklady zorganizoval oslavu v hoteli I. A. E.

A. M. XXXX, a to pri príležitosti životného jubilea 90 rokov.

8. S poukazom na skutočnosti uvádzané žalobkyňou ako dôvod na vrátenie daru, ako aj na správanie
sa žalobkyne v období do roku 2006 do roku 2020, eventuálne do dňa podania žaloby; žalovaný
vzniesol námietku premlčania práva na účinné domáhanie sa vrátenia daru. Taktiež z opatrnosti

vzniesol námietku premlčania práva domáhať sa vrátenia daru na súde, pretože výzva na vrátenie daru
(označená ako žiadosť o vrátenie daru) bola datovaná 13.01.2020 a samotná žaloba na súd napadla
09.08.2023, teda po uplynutí premlčacej doby.

9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

11. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, čo nespochybňovala ani jedna sporová strana, že
žalobkyňadarovacouzmluvouzodňa23.10.2006darovalažalovanémudopodielovéhospoluvlastníctva
nehnuteľnosti špecifikované v čl. 2 predmetnej listiny. Takisto bolo nesporné, že žalobkyňa sa domáhala
vrátenia daru listinou označenou ako „žiadosť o vrátenie daru“ zo dňa 13.01.2020 s odôvodnením, že
žalovaný voči nej hrubo porušil dobré mravy tým, že dlhodobo a opakovane neprejavuje záujem o jej

osobu – sústavne od momentu darovania, t.j. od roku 2006. Taktiež jej neposkytuje potrebnú pomoc,
starostlivosť pri návštevách lekárov, nenavštevuje ju, ani žiadnym iným spôsobom jej neprejavuje ako
svojej matke prirodzenú úctu. V závere listiny ho žiada o uzatvorenie dohody o vrátenie daru, v opačnom
prípade sa bude domáhať svojho práva na súde.12. Občiansky zákonník uvádza v zákonnom ustanovení § 630 jedinú zákonnú podmienku pre vznik
nároku darcu voči obdarovanému domáhať sa vrátenia daru, a to správanie obdarovaného voči darcovi

alebo členom jeho rodiny, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Nárok na vrátenie daru vzniká darcovi
v prípade, že správanie obdarovaného hrubo porušuje dobré mravy a smeruje priamo buď voči darcovi
alebo proti členom jeho rodiny. Právo domáhať sa vrátenia daru sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň kedy sa mohlo toto právo po prvý krát uplatniť. Možnosť
vrátenia daru však netrvá neobmedzený čas. Časovým obmedzením je všeobecná trojročná premlčacia

lehota vyplývajúca z § 101 OZ, podľa ktorého ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, táto je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Premlčacia doba začína plynúť odo
dňa keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo dňa keď obdarovaný svojim správaním
naplnil skutkovú podstatu ust. § 630 OZ.

13. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd bližšie nezaoberal dôvodmi, ktoré viedli

žalobkyňu k požiadavke vrátiť dar od žalovaného, pretože bol povinný vyhodnotiť dôvodnosť
a opodstatnenosť vznesenej námietky žalovaným.

14. Je zrejmé, aspoň tak to vyplývalo z výpovede žalobkyne, že jej syn (žalovaný) sa k nej správal
spôsobom uvádzaným v § 630 OZ už od uzavretia darovacej zmluvy čo znamená, že tento stav

žalobkyňa „trpela“ takmer 14 rokov, pretože darovacia zmluva bola uzavretá v roku 2006 a žalobkyňa sa
domáhala vrátenia daru až v roku 2020. Na otázku sudcu nevedela dať právne relevantnú a uspokojivú
odpoveď jej právnej nečinnosti v období 2006 – 2020. Je potrebné uviesť aj to, že žalobkyňa nevedela
náležite preukázať, že žiadosť o vrátenie daru zo dňa 13.01.2020 bola žalovanému aj doručená, teda,
že táto listina sa dostala aj do jeho fyzickej dispozície.

15. Ak by sa obdarovaný zachoval k darcovi, alebo členovi rodiny tak, že by hrubo porušil dobré mravy,
darcovi vzniká právo požadovať od obdarovaného vrátenie daru, pričom toto právo sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe od okamihu, kedy dôjde k takémuto správaniu zo strany
obdarovaného. Ak by však do budúcnosti opäť došlo ku konaniu, ktoré možno považovať za konanie

s charakterom hrubého porušenia dobrých mravov voči darcovi, plynie darcovi nová premlčacia doba.
Preto dal súd žalobkyni priamu otázku, a to kedy naposledy sa k nej žalovaný správal spôsobom, ktorý
vyhodnotila ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Žalobkyňa uviedla, že ju nekontaktoval, nebol za
ňou, netelefonoval jej, nepýtal sa jej na to, či niečo potrebuje alebo nie, od osláv jej životného jubilea
90 rokov, v D. XXXX A. R. I. E.. Žalovaný tvrdil, že bol s matkou (žalobkyňou) v kontakte ešte v marci

2020, kedy mala 91 rokov. Na doplňujúcu otázku žalobkyňa uviedla, že určite od marca 2020 až do
februára 2024 sa žalovaný o ňu nezaujímal.

16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa si svoj nárok na vrátenie daru voči
žalovanému súdnou žalobou uplatnila po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa

tvrdila, že so žalovaným nebola v kontakte od marca 2019, žalovaný tvrdil, že s matkou nebol v kontakte
od marca 2020 pretože si to vyslovene neželala. Pokiaľ začala plynúť premlčacia lehota v marci 2020,
uplynula v marci 2023 (v zmysle pravidla počítania lehôt podľa rokov). Žaloba bola doručená na súd
elektronickým podaním cez portál e-žaloby dňa 09.08.2023, teda po 6-tich mesiacoch od uplynutia
premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu potom súd žalobu, ako premlčaný nárok, zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

19. Súd o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal žalovanému náhradu trov konania aj napriek tomu,
že bol v konaní úspešný, a to z dôvodu, že si žalovaný voči žalobkyni náhradu trov neuplatňoval a
v prípade ak by na náhrade trov konania trval, súd by mu túto nepriznal vzhľadom na vzťah medzi

žalobkyňou a žalovaným, ktorý je vzťahom medzi matkou a synom; ako aj z dôvodu sociálnych
a nepriaznivých finančných pomerov žalobkyne, ktorá poberá mesačný dôchodok vo výške 400,- eur,
pričom táto suma jej musí stačiť na pokrytie tak osobných potrieb ako aj nákladov spojených s bývaním.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§

362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).