Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122208998
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122208998.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUD.
Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Vierou Kubicovou, advokátkou, Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 11 802 090, proti žalovanej: Ing. Jana Kollárová, správca konkurznej
podstaty úpadcu: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31

690 904, so sídlom kancelárie správcu: Masarykova 21, 040 01 Košice, zn. správcu: S1177, právne
zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DEMKO & PARTNERS s. r. o., sídlo: Werferova 1, 040 11
Košice – mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní
žalovanej proti výroku II. uznesenia Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/16/2022-128 z 23.júla 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/16/2022-128 z 23.júla 2024 v napadnutom výroku
II. tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a stranám sporu nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že
pohľadávka žalobcu vyplývajúca z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná poisťovňa,
a.s. v konkurze, Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017, uplatnená v prihláške
pohľadávky zo dňa 09.03.2018 do konkurzu vedeného na majetok úpadcu Rapid life životná poisťovňa,
a.s. v konkurze, Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017 v celkovej výške
5.221,13 eur, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 6005, je čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existuje a žalobca je jej veriteľom. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 24.06.2024 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie
zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje späťvzatie odôvodnil tým,
že žalobu považuje za dôvodnú, ale vzhľadom na priebeh konkurzného konania úpadcu a zverejnený
súpis majetku úpadcu má za to, že aj v prípade získania výťažku zo speňaženia zapísaného majetku
pravdepodobnenedôjdekuspokojeniujehopohľadávky.Žalobcauviedol,ženiejemožnézodpovednosť

za zastavenie konania pripísať žalobcovi, ale sú tu dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), na ktoré by mal súd prihliadnuť,
pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach z dôvodu zlyhania tretích osôb (Spotrebiteľské centrum,
predlžovanie lehoty na popretie pohľadávky, popretie pohľadávky žalobcu po štyroch rokoch, zmeny
správcov). Priznaním náhrady trov konania žalovanému by došlo k ešte väčšiemu prehĺbeniu ujmy
žalobcu a prehĺbeniu nespravodlivosti, ktorá bola žalobcovi v tomto prípade už spôsobená a je stále

otázne či dôjde k jej náprave.3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a stranám sporu nepriznal nárok na
náhradu trov konania. V uznesení konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby,
ale aplikáciou ustanovenia § 257 CSP dospel k záveru, že v tomto spore vychádzajúc z jeho charakteru

neprizná nárok na náhradu trov konania ani jednej strane. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
charakter prejednávaného sporu má určitý sociálny aspekt, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že situáciu
predchádzajúcu začatia tohto konania nezavinila ani jedna strana sporu a žalobca bol ukrátený na
svojich právach vyplývajúcich z poistných zmlúv ním nezavinenou vzniknutou situáciou, ktorá vyústila
do konkurzu na majetok úpadcu a následným zneužitím jeho situácie nekontaktným spotrebiteľským

centrom, ktoré malo vystupovať na ochranu jeho práv, a teda došlo k zásahu do jeho majetkovej sféry,
ktorú zaťažuje aj skutočnosť, že v tomto konaní v zmysle procesných ustanovení musí byť zastúpený
advokátom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že danú situáciu nezavinila ani strana žalovanej,
ktorá v konkurznom konaní úpadcu musí konať s odbornou starostlivosťou (popieranie prihlásených
pohľadávok), a teda aj v prípade jej neúspechu v spore (pri meritórnom rozhodnutí) by súd zohľadnil
§ 257 CSP.

4. Proti výroku II. napadnutého uznesenia podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a písm. h) CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalovaný v odvolaní uviedol, že incidenčné konanie nemožno bez ďalšieho zaradiť k takým
druhom súdnych konaní, kde by existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa bola daná jeho
charakterom. Ak by tomu tak malo byť, viedlo by to nevyhnutne k dôsledku, že úspešným stranám
incidenčných konaní by prakticky v každom takomto spore nebola priznaná náhrada trov konania. Tento
dôsledok sa však vo vzťahu k incidenčným konaniam neprejavuje. Niet zároveň žiadneho rozdielu

medzi poistencom poisťovne, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo iným subjektom, ktorého
oprávnená pohľadávka nebola splnená dlžníkom, ktorý sa ocitol v konkurze.
Žalovaný ďalej uviedol, že sociálny aspekt je potrebné vzťahovať vždy k stranám konania, lebo takýto
aspekt vždy predstavuje vplyv samotného konania alebo vplyv okolností, ktoré sú s ním spojené na tú,
ktorú stranu sporu. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentuje v odôvodnení sociálnym aspektom, potom

je nevyhnutné, aby tento sociálny aspekt – teda vplyv samotného konania a s ním spojených okolností,
bol vo vzťahu k strane sporu (v tomto prípade žalobcovi) náležite zistený a vyhodnotený. Takéto zistenie
a hodnotenie však v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie absentuje.
Pokiaľ žalobca uviedol, že stratil svoje životné úspory a súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením
stotožnil, jednak treba zohľadniť, že žalobca nijako nepreukázal, že prišiel o celoživotné úspory a jednak

mohol žalobca svoje úspory uchovávať na sporiacom účte v banke podliehajúcom zákonnému systému
ochrany vkladov uložených v bankách. Uzavretie kapitálového životného
poistenia, ktoré poistenému neprinieslo želateľný výsledok, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa.
Takýmito relevantnými okolnosťami sú osobné, majetkové a zárobkové pomery strán konania. Tieto
pomery však nijako preukázané neboli. Nie je akceptovateľné, aby nepriznanie náhrady trov konania

bolo odôvodnené iba všeobecnou konštatáciou o existencii sociálneho aspektu, bez precízneho
vysvetlenia, ktoré konkrétne a bezpečne preukázané skutočnosti odôvodňujú, že žalobca by nebol
schopný nahradiť žalovanému trovy konania, resp. by bol schopný ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
Bez takéhoto vyhodnotenia je rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému
nepreskúmateľné.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu v súdom určenej lehote nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu voči žalovanému

o určenie popretej pohľadávky z poistnej zmluvy vo výške 5.221,13 eur s príslušenstvom. Súd prvej
inštancie konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil, konštatoval zavinenie zastavenia
konania žalobcom, avšak o náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 CSP.9. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Aplikácia § 257 CSP je výnimkou zo zásad zodpovednosti, ktoré sa aplikujú pri rozhodovaní
o náhrade trov konania podľa § 255 a § 256 CSP. Výklad pojmu dôvody hodné osobitného

zreteľa a výnimočnosť okolností je ponechaná súdnej praxi. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších autorít (napr. nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5Cdo/67/2010) však aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí byť náležite odôvodnená, riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Ustanovenie § 257 CSP nevytvára priestor pre ľubovoľnú úvahu súdu, práve naopak súd musí skúmať
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vždy individuálne (napr. uznesenia Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 2MCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012), t.j. musí skúmať existenciu majetkových, sociálnych,
osobných, zárobkových a iných pomerov všetkých strán sporu ako aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde a postoj strán v konaní (R24/1964).

12. Súd prvej inštancie založil svoje odôvodnenie na charaktere prejednávaného sporu, sociálnom

aspekte sporu a argumentácii, že situáciu predchádzajúcu začatiu tohto konania nezavinila ani jedna
strana sporu, žalobca bol ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z poistných zmlúv ním nezavinenou
situáciou.

13. Odvolací súd uvádza, že odôvodnenie uvedenými skutočnosťami bez bližšieho skúmania pomerov

strán nie je riadne a presvedčivé. Každé uplatnenie § 257 CSP si vyžaduje dôsledné individualizované
skúmanie jeho predpokladov, preto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania nemožno odôvodniť
všeobecne charakterom prejednávaného sporu. V konaní nebol riadne preskúmaný a preukázaný
sociálny aspekt, na ktorý súd prvej inštancie odkazoval v odôvodnení svojho rozhodnutia ani žiadne
osobné, majetkové alebo iné dôvody, ktoré by odôvodňovali iný než v § 256 CSP upravený postup pri

rozhodovaní o náhrade trov konania.

14. Ak dôjde v konaní k späťvzatiu žaloby a zároveň nie je preukázaná existencia dôvodu hodného
osobitného zreteľa, súd o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za zavinenie,
t.j. bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo a tiež bez ohľadu

na to, ktorá zo strán zavinila situáciu predchádzajúcu súdnemu sporu. Súd zavinenie za zastavenie
konania posudzuje výlučne z hľadiska procesného, preto ak procesná strana zaviní, že konanie muselo
byť zastavené a o veci preto nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť
druhej procesnej strane trovy konania. V prejednávanom prípade bolo preto na mieste, aby súd prvej
inštancie, rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý zobral žalobu späť bez toho, aby bol v spore uspokojený,

uložil povinnosť nahradiť trovy žalovanému.

15. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa
ktorej nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 257 CSP a strana, ktorá by inak trovy získala, sa to dozvie až z rozhodnutia (rozsudok ESĽP Čepek

proti Českej republike).

16. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého II. výroku rozsudku z hľadísk žalovaným uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti I. tohto uznesenia.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal odvolací súd
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).