Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/122/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624241784
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624241784.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom ako
rodičia, dieťa rodičov: B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX a D. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., E. XXXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie maloletého dieťaťa: A.
A., nar. XX.X.XXXX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 4.12.2024 sa matka maloletého dieťaťa A. A., nar. XX.X.XXXX
domáha úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu. Zároveň podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia (doplnený dňa 30.12.2024), ktorým navrhuje zveriť maloleté dieťa

do svojej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu sumou 200,- eur mesačne
najneskôr do 21. dňa v mesiaci a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každý druhý týždeň v sobotu
od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým,
že po ukončení vzťahu sa otec maloletého začal správať veľmi manipulatívne a syna výrazne psychicky
zaťažoval. K návrhu a jeho doplneniu doložila rodný list maloletého dieťaťa, daňové priznanie k dani
z príjmov fyzickej osoby navrhovateľky za rok 2023 a potvrdenia o platbách.

2. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom
navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo
pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej aj len kolízny opatrovník).

3. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o
právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd
maloletému dieťaťu ustanovil na zastupovanie v konaní nariadení o neodkladného opatrenia Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica ako kolízneho opatrovníka.

4. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd
aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých
podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so
zdravotnýmpostihnutím,zabezpečísúdúčinnýprístupkspravodlivostinarovnakomzákladesostatnými
účastníkmi konania.5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

7. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Podľa 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení
v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť
neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení

je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd poukazuje na to, že neodkladné
opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava
pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a
požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne

pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Ak
však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme
dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného
opatrenia.

12. Povinnosťou súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým skúmať,
či je návrh navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, teda či je preukázaná
naliehavosť situácie a potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, bez ktorej by boli jeho
práva ohrozené. Nevyhnutnosť úpravy je ponechaná na voľnú úvahu súdu. Súd preskúmal návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh je v tomto prípade nedôvodný. Súd
nemal z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázané, že by bol vážne ohrozený
alebo narušený život, zdravie či priaznivý vývoj maloletého dieťaťa, a z toho dôvodu súd nekonal
o návrhu v zmysle § 365 ods. 1 CMP.

13. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a konštatuje, že v danom konaní
nie je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu ani z jeho
doplnenia nemožno vyvodiť skutočnosti, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah súdu v podobe
nariadenia neodkladného opatrenia ohľadom zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
matky, styku otca s maloletým dieťaťom ako ani uloženia povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté

dieťa v nevyhnutnej miere. Vychádzajúc z obsahu návrhu a jeho doplnenia možno vyvodiť, že
navrhovateľka sa domáha vydania neodkladného opatrenia totožného s rozhodnutím vo veci samej.
Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov dieťaťa v situácii, ktorá je naliehavá
a vyžaduje si okamžitý zásah súdu, bez ktorého zásahu by mohlo byť zdravie, život alebo priaznivý vývoj
dieťaťa ohrozený alebo vážne narušený. Uvedené však preukázané nebolo.

14. Navrhovateľka sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, a to z dôvodu
nevhodného správania otca po ukončení vzťahu rodičov (manipulatívne správanie voči maloletému
dieťaťu, jeho psychické zaťažovanie). Súd však konštatuje, že navrhovateľka svoje tvrdenie žiadnymspôsobom nepreukázala a neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa,
ani to, že bez neodkladnej zmeny úpravy by boli práva maloletého dieťaťa vážne ohrozené alebo
narušené. Súd poukazuje na skutočnosť, že maloletému dieťaťu je v súčasnosti zabezpečovaná

riadna starostlivosť zo strany oboch rodičov, pričom hoci z návrhu jednoznačne nevyplýva, či rodičia
naďalej žijú v spoločnej domácnosti, matka neosvedčila, že by sa maloleté dieťa nachádzalo v situácii
ohrozujúcej jeho život, zdravie, priaznivý psychický, sociálny vývin či uspokojovanie jeho základných
životných potrieb, t.j. neuviedla dostatočné dôvody na okamžité zverenie maloletého dieťaťa do svojej
osobnej starostlivosti, resp. tieto nepodložila dôkazmi, teda neosvedčila dôvodnú obavu o zdravý

vývoj maloletého dieťaťa. Tvrdenia o snahe otca o narušenie vzťahu maloletého dieťaťa s matkou
navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, ako ani tú skutočnosť, že by otcovo konanie malo mať
negatívny vplyv na maloleté dieťa. Zároveň konštatuje, že matka neuviedla relevantné skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, t.j. neuviedla dôvody,
ktoré by si vyžadovali dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.

15. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie povinnosti otcovi platiť na maloleté dieťa výživné v sume 200,-
eur, súd považuje návrh matky aj v tejto časti za nedôvodný. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Navrhovateľka uviedla, že od mesiaca apríl 2024
otec neprispieva na výživu maloletého dieťaťa, uvedené skutkové tvrdenie však žiadnym spôsobom

nepreukázala. Súd tak nemal osvedčené, že bez okamžitej úpravy výživného by mohlo dôjsť k ohrozeniu
zabezpečovania nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa do času, kým o úprave práv a povinností
nebude právoplatne rozhodnuté v konaní vo veci samej. Jednak preto, že maloletému dieťaťu je
zabezpečovanástarostlivosťzostranyrodičov(čovyplývaztvrdenianavrhovateľky„ponávrateodotca“)
a tiež preto, že navrhovateľka neosvedčila možné ohrozenie zabezpečovania nevyhnutných potrieb

maloletéhodieťaťabezokamžitejúpravyvýživného.Preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčase
vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nebolo preukázané, že by sa maloleté dieťa nenachádzalo
v situácii ohrozujúcej jeho výživu, z ktorého dôvodu súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka
potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

16. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania
vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené
skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa. Neodkladné opatrenie treba chápať ako
výnimočný inštitút procesného práva, ktorý možno aplikovať len za predpokladu, že vec neznesie odklad

a je potrebný okamžitý, bezodkladný zásah súdu, pretože bez jeho nariadenia by mohla nastať vážna
ujma. Nie je jeho účelom v skrátenom konaní nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorému by malo
predchádzať riadne dokazovanie na pojednávaní, ktoré pri inštitúte neodkladného opatrenia vzhľadom
na jeho charakter a krátkosť času nie je možné. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu posúdil ako nedôvodný, z ktorého

dôvoduhozamietol,pretoženebolisplnenépodmienkypodľa§325ods.1CSP,t.j.potrebabezodkladnej
úpravy pomery maloletého dieťaťa, ani preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd dáva do
pozornosti, že vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu začal
vykonávať dokazovanie, pričom je vytýčený termín pojednávania na deň 20.1.2025.

17. Na záver súd poznamenáva, že o trovách konania o neodkladnom opatrení súd osobitne
nerozhodoval, nakoľko toto uznesenie má charakter procesného rozhodnutia. O trovách konania,
vrátane trov konania o neodkladnom opatrení, rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí
(§ 58 ods. 1 CMP).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62

ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).