Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-3C/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522202183
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3522202183.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mičkovou v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX C. XX, zast. Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, SNP 10, 920 01 Hlohovec proti
žalovanej 1) D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, C., zast. JUDr. Jozef Zemko, advokát, M. Hricku
1832/30, 911 01 Trenčín a žalovanej 2) G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, C. o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu osobným motorovým vozidlom
pre každodobých vlastníkov rodinného domu I. J. XX postaveného na parcele reg. C – KN č. XXX v k.ú.,
C., evidovaného na LV č. XXX pre k.ú. C., okres Nové Mesto nad Váhom cez novovytvorený diel č. 1 reg.

C – KN č. XXX k.ú. obec C., okres Nové Mesto nad Váhom, LV č. XXX o výmere 59 m2, vytvoreného na
základe geometrického plánu č. 36762067-0402-2022 overeného Okresným úradom Nové Mesto nad
Váhom, katastrálnym odborom pod G1-530/2022, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalovaná 1), 2) ako i každodobí vlastníci nehnuteľnosti parc., reg. C -KN č. XXX k.ú. obec C.,
okres Nové Mesto nad Váhom, LV č. XXX, k.ú C., sú povinní strpieť umiestnenie poštovej schránky
a domového zvončeka žalobcu na pozemku C-KN č. XXX pre k.ú. obec C., okres Nové Mesto nad

Váhom, a to na bráne umiestnenej na tomto pozemku.

III. Žalobcovi sa ukladá povinnosť zaplatiť žalovaným 1/-2/ spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu
za zriadenie vecného bremena vo výške 270,- Eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi sa ukladá povinnosť zaplatiť žalovaným 1/-2/ spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu
za umiestnenie poštovej schránky a domového zvončeka žalobcu na pozemku C-KN č. XXX pre k.ú.
obec C., okres K. L. K. H., a to na bráne umiestnenej na tomto pozemku vo výške 50,- Eura v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu osobným motorovým vozidlom pre každodobých vlastníkov rodinného domu I. J. XX

postaveného na parcele reg. C-KN č. XXX v k. ú, C., evidovaného na LV č. XXX pre k. ú. a obec C.,
okres Nové Mesto nad Váhom cez novovytvorený diel č. 1 z parcely reg. C-KN č. XXX k.ú a obec C.,
okres Nové Mesto nad Váhom, LV č. XXX o výmere 59 m2, vytvoreného na základe geometrického
plánu č. 36762067-0402-2022 overeného Okresným úradom Nové mesto nad Váhom, katastrálnymodborom pod G1- 530/2022. Zmenou žaloby petitu zo dňa 22.03.2023 sa po čiastočnom späťvzatí
taktiež domáhal, aby súd zaviazal žalované 1), 2) ako i každodobých vlastníkov nehnuteľnosti parc. ,
reg. C – KN č. XXX v k.ú. obec C., okres Nové Mesto nad Váhom, LV č. XXX, k.ú. C. k povinnosti strpieť

umiestnenie poštovej schránky a domového zvončeka žalobcu na pozemku parc. , reg. C – KN č. XXX
v k.ú. obec C., okres Nové Mesto nad Váhom, LV č. XXX, k.ú. C. a to na bráne umiestnenej na tomto
pozemku.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa údajov evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č.XXX

vedeného Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom, pre okres Nové Mesto
nad Váhom, obec a katastrálne územie C., je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností: parcely
registra C-KN evidované na katastrálnej mape ako : parc. č. XXX o výmere 140 m2- zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 100 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 123
m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 135 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
XXX o výmere 114 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 116 m2- zastavaná plocha

a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 465 m2- záhrada, parc. č. XXX o výmere 417 m2 záhrada, parc. č.
XXX m2 o výmere 342 záhrada a stavby – rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č.XXX. Žalobca je
na uvedenom liste vlastníctva vlastníkom v rozsahu 1/1 vo vzťahu k celku. Podľa údajov evidovaných na
LV č. XXX pre k. ú. C. je žalovaná v 1. rade podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 2/3 vo vzťahu k celku,
žalovaná v 2. rade podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1/3 vo vzťahu k celku nehnuteľností: parcely

registra C-KN evidované na katastrálnej mape ako : parc. č. XXX o výmere 219 m2- zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 204 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 762 m2
- záhrada a stavby – rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č.XXX. Vzhľadom k tomu, že žalobca,
ako výlučný vlastník stavby- rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele reg. C-KN č. XXX v k. ú.
C.,nemáinýprístup-pešoanimotorovýmvozidlomksvojejnehnuteľnostiurčenejnabývanie(rod.domu

súp. č. XX) ako cez parcelu reg. C-KN č. XXX v k.ú. C., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej
v 1. a v 2. rade, opakovane žiadal vlastníkov nehnuteľností o usporiadanie pomerov sám a neskôr ich
aj prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
cesty - prechodu a prejazdu cez parcelu reg. C-KN č. XXX evidovanú na podielové spoluvlastníčky, teda
žalovanú v 1. a v 2. rade. Žalobca taktiež opakovane niekoľko rokov vyzýval podielových spoluvlastníkov

týchtonehnuteľnostíevidovanýchnaLVč.XXXnaichpredaj,stým,žemalastálemázáujempredmetné
nehnuteľnosti kúpiť a to aj z dôvodu, že tieto dlhodobo nie sú obývané (podľa vedomostí žalobcu aj
viac ako 20 rokov), uvedené nehnuteľnosti chátrajú a sú v stave, že ohrozujú svoje okolie a najmä
znehodnocujúnehnuteľnostižalobcu,zatekástrecha,narúšasastatikaobjektov,načožalobcažalované
opakovane bezvýsledne upozorňoval. Výzva na zriadenie vecného bremena však u žalovanej v 1. a v 2.

rade nebola akceptovaná, k zmiernemu riešeniu neprišlo, taktiež podielové spoluvlastníčky nemali ani
záujem o predaj predmetných nehnuteľností žalovanému. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom právneho
zástupcu síce oznámila žalobcovi, že v zásade nemá výhrady k tomu, aby žalobca prechádzal cez
parcelu reg. C-KN č. XXX a údajne nebude žalobcovi brániť v tomto práve prechodu, ale zásadne
nesúhlasí, aby sa toto právo prechodu vo forme vecného bremena zapísalo do katastra nehnuteľností,

pričom taktiež nesúhlasí s právom prejazdu cez parc. reg. C-KN č. XXX z dôvodu, že si žalobca môže
zabezpečiť prejazd cez parcelu reg. C-KN č. XXX v k, ú. C.. Žalobca dal do pozornosti, že táto parcela
nie je v jeho vlastníctve, patrí tretím osobám, nie je a ani nikdy nebola využívaná ako cesta a prístup
k rodinnému domu žalobcu, pričom práve parc. reg. C-KN č.XXX vo vlastníctve žalovaných bola vždy
a je využívaná ako cesta a prístup k rodinnému domu žalobcu z verejnej komunikácie. Žalobca taktiež

poukázal na to, že jeho dom bol postavený skôr (v roku 1906 bol daný do užívania) ako dom žalovaných
a tradične bol prístup k jeho domu cez parcelu č.XXX - je to priama cesta z verejnej komunikácie k
domu žalobcu a k jeho garáži postavenej na parc. č. XXX, ktorá plní funkciu k rodinnému domu súp.
č. XX. Prístup motorovým vozidlom cez parcelu XXX by mal, aj v súčasnosti má zásadný vplyv na
komfort podielových spoluvlastníčok pri užívaní tejto nehnuteľnosti - k uvedenému žalobca uviedol, že

vzhľadom k tomu, že podielové spoluvlastníčky na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX pre k.
ú. C. nevykonávajú riadnu údržbu, bol žalobca nútený vykonať niektoré nevyhnutné úpravy na týchto
nehnuteľnostiach sám a na vlastné náklady - v rodinnom dome súp. č. XX sa z dôvodu, že je dlhodobo
neobývaný (viac ako 20 rokov), nie je pripojený na žiadne siete, je v dezolátnom stave, nie je možné
užívať ho na trvalé bývanie bez zásadných rekonštrukčných zmien, je postavený z hliny, má narušenú

strechu, do domu zateká, vlhne aj susedná - žalobcova nehnuteľnosť, z dôvodu dlhodobého zatekania
a neudržiavania tejto nehnuteľnosti je narušená aj statika aj jeho domu, v dome žalovaných sa usídlili
hlodavce - myši a potkany, žalobca bol nútený zabezpečiť vlastnú nehnuteľnosť, ktorá má spoločný múr
s rodinným domom žalovaných, pred týmito hlodavcami dodatočnými stavebnými prácami. Z dôvodu,že návrhy a výzvy žalobcu na vykonanie nevyhnutnej opravy a údržby nehnuteľností žalovanej v 1.
a v 2. rade, taktiež výzva na možný predaj vyššie uvedených nehnuteľností ako i návrh na zriadenie
vecného bremena zostali bezúspešné, žalobca vyčerpal všetky možnosti zmierneho vyriešenia tejto

situácie. Za týmto účelom nechal žalobca vyhotoviť v spoločnosti TERRASAT s. r. o. aj geometrický plán
č. 36762067-0402-2022 - geodet A. A. M., úradne overený Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom,
katastrálnym odborom pod č. G1- 530/2022, v zmysle ktorého žiada tunajší súd o zriadenie vecného
bremena – práva cesty – prechodu a prejazdu cez diel č. 1 vo výmere 59 m2 od parcely reg. C-KN č. XXX
LV č. XXX k. ú. C.. Žalobca odôvodnil svoj návrh na umiestnenie poštovej schránky, resp. domového

zvončeka tak, že tento si žalobca nemá kde umiestniť tak, aby boli dostupné z verejnej komunikácie,
pričom toto umiestnenie je tiež medzi stranami sporu sporné.

3. Žalovaná 1) so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že podanú žalobu považuje za šikanóznu a ako „odplatu“
za to, že ani jedna zo žalovaných nechcela odpredať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
práve žalobcovi, tak ako to častokrát vo svojom návrhu opakuje. Žalobca si v plnej miere uvedomuje

skutočnosť, že v prípade, ak súd zriadi na parcele žalovaných právo prechodu a prejazdu, stane sa
táto nehnuteľnosť prakticky nevyužiteľná a jej trhová cena rapídne klesne. Žalovaná 1) má v pláne
rodinný dom, cez pozemok ktorého navrhuje žalobca zriadiť vecné bremeno, zrenovovať a využívať
ho ako víkendový dom. Avšak extrémny nárast cien stavebných materiálov ju donútili rekonštrukciu
odložiť. Zriadením vecného bremena v rozsahu, v akom ho žalobca v zmysle priloženého geometrického

plánu navrhuje, by podľa jej názoru prišlo do bezprecedentného zásahu vlastníckych práv žalovaných
a zároveň by bol maximálne znížený komfort žalovaných pri užívaní tejto nehnuteľnosti, nakoľko
žalobca navrhuje zriadenie vecného bremena v šírke 3,5m z celkovej šírky pozemku 4m. V liste zo
dňa 03.05.2022 „Návrh na zriadenie vecného bremena – vyjadrenie“, žalobcovi navrhli, aby sa obrátil
so žiadosťou o zriadenie vecného bremena na vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako

parcela reg. „C“ parc.č. XXX, cez ktorú by si vedel zabezpečiť nikoho neobmedzujúci a ničím nerušený
prístup k svojej nehnuteľnosti. Z obsahu podanej žaloby nie je zrejmé, či aj tak učinil. Z rozhodovacej
praxe súdov vyplýva, že pri rozhodovaní o práve prechodu a prejazdu súdy prihliadajú na to, že ide
o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto by sa mal brať do úvahy spravodlivý pomer medzi
výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením práva cesty pre

vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Preto je podľa jej názoru najvhodnejšie riešenie, zriadenie vecného
bremena cez parcelu č. XXX, keďže ide o parcelu, ktorá je neobývaná, dostatočne široká a leží v
ochrannom pásme od vodného toku, čiže nie je možné na nej stavať. Zároveň je táto parcela z pohľadu
žalobcu taktiež vo vlastníctve tretej osoby presne tak ako aj parcela, cez ktorú žiada žalobca zriadiť
vecné bremeno. Z uvedenej žaloby nie je zrejmé, či žalobca oslovil aj vlastníka parcely č. XXX za

účelom zriadenia vecného bremena, a prečo sa podanou žalobou domáha určenia zriadenia vecného
bremena práve cez nehnuteľnosť žalovanej 1 a žalovanej 2. Argument žalovaného, že jeho dom bol
postavený skôr, v roku 1906, ako dom žalovaných podľa jej názoru neobstojí. Taktiež podľa jej názoru
neobstojí argument žalobcu, že zriadenie vecného bremena v zmysle priloženého geometrického plánu
je priama cesta k jeho garáži. Žalovaná 1 uviedla, že má dôvodné podozrenie, že stavba, ktorú žalobca

vo svojom návrhu označil ako garáž, bola postavená bez vydaného stavebného povolenia, a teda k
takejto stavbe by nemalo byť možné zriadiť vecné bremeno právo prejazdu (rozsudok NS ČR z 22.
januára 2008, sp.zn.: 22Cdo 442/2007). Záverom uviedla, žalovanej 1 nie je známa skutočnosť, že by
ona sama resp. žalovaná 2 umožnila žalobcovi vstup do ich nehnuteľnosti. Taktiež nie je pravdou, že
by žalobca opakovane upozorňoval žalované na údajný zlý stav ich rodinného domu. V prípade, že by

žalobca pociťoval ohrozenie svojho vlastníctva stavbou žalovaných, tento má k dispozícii predsa úplne
iné inštitúty na ochranu svojich vlastníckych práv, ako žalobu na zriadenie vecného bremena.

4. Žalovaná 2) sa k podanej žalobe nevyjadrila.

5. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovanej 1) zo dňa 27.09.2022 uviedol, že práva prechodu
a prejazdu sa domáha z dôvodu, že iná cesta – prístup z hlavnej komunikácie do jeho nehnuteľnosti
určenej na bývanie (rodinný dom sú. č. XX) ako i garáže, nie je. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že
prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobcu je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a ako je zrejmé
z doterajšieho priebehu konania (tak mimosúdneho ako i súdneho - na základe vyjadrenia žalovanej v

1. rade zo dňa 30.08.2022) je medzi stranami prechod ale najmä prejazd cez novovytvorený diel č.1
z parcely reg. CKN č. XXX k.ú. C. v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. a v 2. rade sporný.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáha práva zriadenia vecného bremena práva prechodu a
prejazdu je aj tá skutočnosť, že obec C. nemá vybudovanú kanalizáciu, nehnuteľnosť žalobcu má pretoseptik (žalobca takto svoju nehnuteľnosť nadobudol) a tento je potrebné vyvážať - prístup k septiku
je možný fekálnym vozidlom iba z verejnej komunikácie a cez novovytvorený diel č.1 z parcely reg.
C-KN č. XXX k.ú. C. v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. a v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že

žalobca, ako výlučný vlastník stavby - rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele reg. C-
KN č. XXX v k. ú. C., nemá iný prístup (pešo ani motorovým vozidlom) k svojej nehnuteľnosti určenej
na bývanie (rod. domu súp. č. XX) ako cez parcelu reg. CKN č. XXX v k.ú. C., ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve žalovanej v 1. a v 2. rade, a preto opakovane žiadal vlastníkov nehnuteľností o
usporiadanie pomerov sám a neskôr ich aj prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval na zriadenie

vecného bremena spočívajúceho v práve cesty - prechodu a prejazdu cez parcelu reg. C-KN č. XXX na
podielové spoluvlastníčky, teda žalovanú v 1. a v 2. rade, žalovaný taktiež opakovane niekoľko rokov
vyzýval podielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX na ich predaj, s
tým, že mal a stále má záujem predmetné nehnuteľnosti kúpiť (aj aktuálne po podaní žaloby prebiehali a
prebiehajú mimosúdne rokovania, v zmysle ktorých má žalobca stále záujem tieto nehnuteľnosti kúpiť)
avšak doposiaľ bezúspešne, nezostáva mu iná možnosť, ako obrátiť sa na súd s podaním žaloby v

tejto právnej veci. Žalobca dal do pozornosti, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 1. a v 2. rade
sú dlhodobo neobývané a neobývateľné - (podľa vedomostí žalobcu aj viac ako 20 rokov), uvedené
nehnuteľnosti chátrajú a sú v stave, že ohrozujú svoje okolie a najmä znehodnocujú nehnuteľnosti
žalobcu, na čo žalobca žalované opakovane upozorňoval - nehnuteľnosti nie sú pripojené na vodu,
elektrickú energiu, plyn, sociálne zariadenie – atď. -preto nie je možné akceptovať tvrdenie žalovanej

v 1. rade, že tieto nehnuteľnosti má záujem využívať ako víkendový dom. Návrh žalovanej v 1. rade,
kedy má za to, že prístup k nehnuteľnostiam žalobcu by bol možný aj cez parcelu reg. C-KN č. XXX-
je neakceptovateľný. Žalobca uviedol, že táto je taktiež vo vlastníctve tretích osôb, cez túto parcelu by
nebol možný prechod a prejazd k nehnuteľnostiam žalobcu z hlavnej cestnej komunikácie a taktiež by
nebol možný prístup ku garáži žalobcu. Historicky od postavenia rodinného domu žalobcu v roku 1906

je prístup k tejto nehnuteľnosti realizovaný cez novovytvorený diel č.1 z parcely reg. C-KN č. XXX k.ú.
C. v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. a v 2. rade, je to jediná a tradičná prístupová cesta k
nehnuteľnostiam žalobcu. K tvrdeniam žalovanej v 1. rade, kedy žalovaná v 1. rade tvrdí, že nevyhnutné
opravy, ktoré zrealizoval žalobca na nehnuteľnostiach v jej podielovom spoluvlastníctve a na ktoré mu
ona nedala oprávnenie do týchto nehnuteľností vstúpiť – žalobca uviedol, že tieto opravy boli vykonané

z dôvodov ohrozovania nehnuteľnosti žalobcu, kedy sa žalovaná v 1. a v 2. rade o svoje spoluvlastníctvo
nestarali, jediný, kto so žalobcom komunikoval bol vtedajší tretí podielový spoluvlastník p. F. a ním
poverená oprávnená osoba p. E., takže žalobca nikdy do ich nehnuteľnosti nevstupoval bez súhlasu
podielového spoluvlastníka.

6. Žalovaná 1) k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.09.2022 uviedla, že sa domnieva, a je to aj z obsahu
vyjadrenia žalobcu zrejmé, že hlavným dôvodom podanej žaloby je skutočnosť, že žalovaná 1) odmieta
odpredať svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti práve žalobcovi. Je evidentné, že
podaná žaloba má pôsobiť na žalovanú 1) a žalovanú 2) aby ustúpili žalobcovi a svoje spoluvlastnícke
podiely mu odpredali. Žalobca si v plnej miere uvedomuje, že v prípade ak by súd vyhovel jeho

žalobnému návrhu, nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaných by extrémne klesla na
hodnote a stala by sa v budúcnosti už nepredajnou pre akéhokoľvek záujemcu. Túto jej domnienku
podporuje aj počiatok celého sporu medzi žalobcom a žalovanou 1. Prvá oficiálna ponuka na kúpu
spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1) prišla od žalobcu listom dňa 02.02.2022. Na túto ponuku
žalovaná 1) reagovala listom zo dňa 07.02.2022 negatívne, t.j. odmietla ponuku na odpredaj svojho

spoluvlastníckeho podielu. Geometrický plán na vyznačenie vecného bremena práva prechodu a
prejazdu cez nehnuteľnosť žalovaných bol vyhotovený 10.06.2022. Žalobný návrh na zriadenie vecného
bremena je datovaný na 20.07.2022. Bola presvedčená, že táto chronológia jednoznačne podporuje
naše tvrdenia. Ak by aj bolo v najlepšom záujme žalobcu len zriadenie vecného bremena, čo robil
žalobca od roku 2009, t.j. od nadobudnutia nehnuteľnosti ktorej je výlučným vlastníkom. Žalobcovi po

dobu 13 rokov neprekážalo, že cez nehnuteľnosti žalovaných nemá zriadené vecné bremeno právo
prechodu a prejazdu? Žalobca vo svojom vyjadrení taktiež tvrdí, že zriadenie vecného bremena žiada aj
z dôvodu, že tento má na svojom pozemku uložený septik, ktorý je potrebné vyvážať fekálnym vozidlom
len z verejnej komunikácie. Uviedla, že tento argument je pre ňu absolútne nepochopiteľný, nakoľko
nerozumie, prečo práve až po 13 rokov užívania danej nehnuteľnosti odôvodňuje žalobca zriadenie

vecného bremena práve prejazdom aj fekálneho vozidla. Ako žalobca po dobu 13 rokov riešil vývoz
septiku? Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení tvrdil, že zriadenie vecného bremena cez parcelu XXX je
pre neho neakceptovateľné, nakoľko táto parcela je vo vlastnícke tretej osoby. Je nesporné, že tak
ako parcela XXX tak aj parcela XXX je vo vlastníctve tretej osoby, avšak podľa jej názoru zriadenievecnéhobremenaprávaprechoduaprejazducezparceluXXXbybolozpohľaduzásahudovlastníckych
práv, komfortu všetkých vlastníkov, účelnosti a možnosti využitia najideálnejším riešením pre žalobcu.
Samotná parcela XXX je vo svojej najužšej časti široká približne 5m čo je o celý 1 meter viac ako šírka

nehnuteľnosti žalovaných. Je len na škodu veci, že žalobca nevyvinul najmenšiu snahu o komunikáciu s
vlastníkmi parcely XXX o prípadnej možnosti zriadenia vecného bremena. Čo sa týka vyjadrení žalobcu
ohľadom technického stavu nehnuteľnosti žalovaných, tak tieto jeho úvahy považovala žalovaná 1) za
bezpredmetné pre účely tohto konania, nakoľko technický stav týchto budov je pre posúdenie vhodnosti
zriadenia vecného bremena irelevantný.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.11.2022 uviedol, že argumentu žalovanej v 1. rade, že v prípade,
ak by súd cez predmetnú parcelu zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, nehnuteľnosť
žalovaných by extrémne klesla na hodnote a stala sa do budúcna už nepredajnou pre žiadneho
záujemcu, nemožno prisvedčiť - súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo skutkového stavu, aký je v
čase vyhlásenia rozhodnutia - aktuálny stav je taký, že tieto nehnuteľnosti dlhodobo nie sú obývané

(podľa vedomostí žalobcu aj viac ako 20 rokov), uvedené nehnuteľnosti chátrajú a sú v stave, že svoje
okolie ohrozujú a najmä znehodnocujú aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na čo žalobca
žalovanéopakovaneupozorňovalatietútosituáciuneriešia.Naotázkužalovanejv1.rade,kedysapýta,
čo robil žalobca od roku 2009 a kedy mu údajne neprekážalo, že nemá cez nehnuteľnosť žalovaných
zriadené vecné bremeno, žalovaný odpovedal, že v tomto období právo cesty - teda právo prechodu

a prejazdu využíval so súhlasom vtedajšieho spoluvlastníka, p. F., ktorého podiel v roku 2022 odkúpila
žalovaná v 1. rade. Žalobca teda so súhlasom vlastníka pozemku toto právo využíval viac ako 10 rokov,
je teda možné skonštatovať, že žalobca bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že toto
právo využíva v súlade s dohodou vtedajšieho podielového spoluvlastníka, pričom aj žalovaná v 1. rade
vo svojich vyjadreniach opakovane uvádza, že žalobcovi nikdy v tomto práve podieloví spoluvlastníci

nebránili, žalovaná v 2. rade bola a je už viac ako 10 rokov nečinná. Všetku komunikáciu za žalovanú
v 2. rade (avšak nie je zrejmé, či s jej súhlasom) vždy žalobcovi tlmočila žalovaná v 1. rade, resp. jej
dcéra, prostredníctvom ktorej záležitosti so žalobcom boli a sú doposiaľ riešené. K argumentu, prečo
sa až po 13 rokoch žalobca domáha zriadenia vecného bremena a argumentuje okrem iného aj tým,
že je jeho zriadenie, potrebné aj na vývoz septika fekálnym vozidlom z verejnej komunikácie - žalobca

uviedol, že takto bol vývoz septika realizovaný po celú dobu vlastníctva nehnuteľností zo strany žalobcu
a to už s vyššie uvedeným súhlasom p. F., vtedajšieho podielového spoluvlastníka nehnuteľností. K
argumentu žalovanej v 1. rade, že si žalobca môže zabezpečiť prejazd cez parcelu reg. C-KN č. XXX
v k. ú. C., žalobca uviedol, že táto parcela nie je v jeho vlastníctve, patrí tretím osobám, nie je a ani nikdy
nebola využívaná ako cesta a prístup k rodinnému domu žalobcu, pričom práve parc. reg. C-KN č.XXX

vo vlastníctve žalovaných vždy bola a je využívaná ako cesta a prístup k rodinnému domu žalobcu z
verejnej komunikácie, žalobca taktiež opakovane poukázal na to, že jeho dom bol postavený skôr (v
roku 1906 bol daný do užívania) ako dom žalovaných a tradične bol prístup k jeho domu cez parcelu
č.XXX - je to priama cesta z verejnej komunikácie k domu žalobcu a k jeho garáži postavenej na parc.
č. XXX, ktorá plní funkciu k rodinnému domu súp. č. XX.

8. Medzi stranami bola sporná skutočnosť, či sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena,
najmä či žalobca má možnosť dostať sa k svojej nehnuteľností iným spôsobom ako cez parcelu č. XXX,
resp. cez parc. č. XXX.

9. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných strán sporu, obhliadkou na mieste
samom a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: výpis LV č. XXX, výpis z LV č. XXX, výzva
žalobcu na zriadenie vecného bremena s podacím lístkom, vyjadrenie žalovanej na výzvu 1) spolu s
odpoveďou, potvrdenie Obce C., geometrický plán, fotodokumentácia žalobcu, čestné prehlásenie N. F.
o tom, že uzavrel ústnu dohodu so žalobcom, vyjadrenie spoločnosti Ruagro – vývoz septika, záznam

z obhliadky na mieste samom, výzva žalovanej 1) na odstránenie vrátnika, čestné prehlásenie O. L.,
vyjadrenie O. L., vyhlásenie A. F., vyhlásenie O. L., znalecký posudok 24/2023. Takto zistil nasledovný
skutkový stav.

10. Žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že nie je pravda, čo tvrdí žalobca o potkanoch v ich

nehnuteľnosti. Dá sa prejsť k žalobcovej nehnuteľnosti zozadu z verejnej komunikácie. Býva v obci C.
od narodenia, vie ako tade ľudia chodili. Žalobca môže parkovať vonku, tiež septikové vozidlo nemusí
vstupovať do dvora, jej babka má dlhší dvor a septikové vozidlo natiahne hadicu. V C. žije viac dvoranov,
ktorí majú spoločné dvory a ktorí parkujú vonku. Žalobca má neoprávnene nasnímané kamery, mávideovrátnika. Ona tiež používa jeho pozemok na prechod k šope a tiež si nedala zriadiť vecné bremeno
k príchodu k šope. Septikové vozidlo má 20 ton a keď si to tam upraví, tak jej to celé rozbije. Žalobca
ich šikanuje.

11. Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že súhlasí s vyjadreniami žalovanej 1).

12. Z čestného prehlásenia N. F., ako bývalého spolumajiteľa v rokoch 2009 – 2021 vypláva, že uzavrel
ústnu dohodu o práve prechodu a prejazdu pre obyvateľov nehnuteľnosti C. XX cez parcelu č. XXX.

13. Z výzvy žalovanej 1) zo dňa 13.01.2023 vyplýva, že žalovaná 1) žiadala žalobcu, aby odstránil
jeho videovrátnika vrátane elektrického kábla, ktorý sa tiahne po stene domu (súpisné číslo XX) ako
i schránku namontovanú na bráne a aby skončil s neoprávneným zásahom – prejazdom jeho osobného
automobilu cez parc. č. XXX, LV č. XXX, k.ú. C..

14. Z vyjadrenia spoločnosti Ruagro, s.r.o. zo dňa 30.01.2023 vyplýva, že pri vývoze septiku
z nehnuteľnosti žalobcu, bytom C. XX, je nevyhnutné vstupovať na pozemok parc. č. XXX k.ú. C.,
nakoľko septik sa nachádza na parcele č. XXX k.ú C. a od hlavnej prístupovej cesty je vzdialený viac
ako 20 m a toto nie je možné riešiť napojením hadíc, ale je nevyhnutné fekálne vozidlo pristaviť na
pozemku parc. č. XXX.

15. Z obhliadky na mieste samom vykonanej dňa 08.03.2023 vyplýva, že na parcele č. XXX sa nachádza
stavba – dom v spoluvlastníctve žalovanej 1) a 2), ktorý je spojený so stavbou – domom č. XX vo
vlastníctve žalobcu. Na pozemok parcela č. XXX sa vchádza z hlavnej komunikácie (kovovou bránou)
a priamo cez tento pozemok parcela č. XXX sa vchádza na pozemok vo vlastníctve žalovaného, kde je

hneď za hranicou pozemkov garáž žalobcu s vchodom zo strany pozemku č. XXX. Z účelovej verejnej
komunikácie je možný vchod na pozemok žalobcu zo zadnej strany cez pozemok parcela č. XXX, ktorý
je vo vlastníctve tretej osoby. Do garáže sa však cez tento pozemok nedostane, resp. do garáže sa
autom žalobca môže dostať jedine cez pozemok parcela č. XXX.

16. Z výzvy žalovanej 1) zo dňa 27.01.2023 vyplýva, že žalovaná 1) opätovne žiadala žalobcu, aby
odstránil jeho videovrátnika vrátane elektrického kábla, ktorý sa tiahne po stene domu (súpisné číslo
XX) ako i schránku namontovanú na bráne a aby skončil s neoprávneným zásahom – prejazdom jeho
osobného automobilu cez parc. č. XXX, LV č. XXX, k.ú. C..

17. Z čestného prehlásenia L. O. vyplýva, že zvažuje v budúcnosti predaj parcely č. XXX výhradne spolu
s parcelou č. XXX ako jeden stavebný pozemok. V žiadnom prípade nemá záujem predať samostatne
pozemok parcelu č. XXX.

18. Z vyjadrenia L. O. zo dňa 16.02.2023 vyplýva, že s návrhom žalobcu na zriadenie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu reg. č.
XXX pre každodobých vlastníkov rodinného domu súp.č. XX postaveného na parcele reg. C-KN č. XXX
v k.ú. C. nesúhlasí a prechod a prejazd k domu súp. č. XX na parcele č. XXX, bol vždy od ulice cez
parc. č. XXX.

19. Z vyhlásenia A. F. zo dňa 29.01.2023 vyplýva, že má v pláne predať nehnuteľnosť (spoluvlastnícky
podiel 1) parcela č. XXX a parcela č. XXX LV č. XXX katastrálne územie C..

20. Z vyhlásenia L. O. zo dňa 29.01.2023 vyplýva, že má v pláne predať nehnuteľnosť (spoluvlastnícky
podiel 1) parcela č. XXX a parcela č. XXX LV č. XXX katastrálne územie C..

21. Z potvrdenia obce zo dňa 13.06.2022 vyplýva, že rodinný dom súp. č. XX, ktorý je postavený na
parcele XXX k.ú. C., bol daný do užívania v r. 1906.

22. Z výpisov z LV č. XXX N. XXX, všetky pre k.ú. C. mal súd preukázané nasledovné vlastnícke vzťahy.

Podľa LV č. XXX je žalobca vlastníkom rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele reg. C – KN
č. XXX ako aj priľahlých pozemkov parc. č. XXX o výmere 140 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc.
č. XXX o výmere 100 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 135 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 114 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere116 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 465 m2 - záhrada, parc. č. XXX o výmere
417 m2 záhrada, parc. č. XXX m2 o výmere 342 záhrada v podiele 1/1. Podľa LV č. XXX žalovaná v
1. rade je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 2/3 vo vzťahu k celku, žalovaná v 2. rade podielovou

spoluvlastníčkou v rozsahu 1/3 vo vzťahu k celku nehnuteľností: parcely registra C-KN evidované na
katastrálnej mape ako: parc. č. XXX o výmere 219 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o
výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 762 m2 - záhrada a stavby –
rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX, ktorý je bezprostredne susediaci s rodinným domom
žalobcu súp. č. XX.

23. Za účelom zriadenia vecného bremena na pozemku parc. č. XXX dal vyhotoviť žalobca 21.06.2022
geometrický plán č. 36762067-0402/2022 spolu so záznamom podrobného merania bol úradne overený
katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom dňa pod č. G1-530/2022. V grafickom
znázornení tohto geometrického plánu bol vyznačený rozsah vecného bremena - práva prechodu a
prejazdu dielom č. 1 o veľkosti 59 m2.

24. Zo záverov znaleckého posudku č. 24/20232 vypracovaného Ing. Pavlom Kušnírom, znalcom
z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti par. č. XXX je 15,91 eur/ m2, celková všeobecná hodnota predmetnej parcele je 938,69
eur, pričom všeobecná hodnota vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemok uvedenej

parcely je 277,- eur pri výmere 59 m2.

25. Podľa § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo

patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom
veci na nadobúdateľa.

26. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

27. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

28.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

30. Z citovaného zákonného ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka vyplýva, že zriadenie

vecného bremena súdom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia nasledovných zákonom
vymedzených hmotnoprávnych podmienok: 1) zriadenia vecného bremena sa domáha vlastník stavby,
ku ktorej má byť prostredníctvom zriadenia vecného bremena zabezpečený prístup, pričom vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku 2), vlastník stavby nemá možnosť zabezpečiť
prístup k stavbe inak, 3) neexistujú okolnosti, ktoré vylučujú zriadenie vecného bremena.

31. Pokiaľ ide o prvý predpoklad zriadenia vecného bremena, zo súdom vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca je vlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX,
k.ú C. ako aj susediacich parciel č. XXX N. XXX. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je vlastníkom aj
priľahlých parciel k parcele, na ktorej je postavená stavba. Súdna prax dospela k širšiemu výkladu

pojmu „priľahlý pozemok“ v prospech vlastníkov stavieb v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Pojem priľahlý pozemok je preto potrebné vykladať extenzívne, a teda za priľahlý pozemok
možno označiť nielen pozemok bezprostredne susediaci s pozemkom, na ktorom je umiestnená stavba,
ale aj pozemok, prípadne viaceré pozemky, cez ktoré vlastník stavby musí prechádzať v prípade, keďprichádza k stavbe z verejnej komunikácie. Podielovými spoluvlastníkmi priľahlého pozemku - parcele
č. XXX sú žalované 1/ a 2/. Na základe uvedeného mal súd preukázané splnenie prvého predpokladu
zriadenia vecného bremena.

32. Sporným medzi stranami bolo, či je naplnený druhý predpoklad zriadenia vecného bremena v zmysle
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a síce, či prístup žalobcov k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Pod pojmom zabezpečenia iného prístupu sa rozumejú situácie, ak má vlastník stavby zabezpečený
prístup k verejnej komunikácii v prvom rade na základe uzavretej zmluvy alebo po pozemkoch vo svojom

vlastníctve či spoluvlastníctve, hoci za sťažených podmienok alebo s horším prístupom. Žalované v
rámci procesnej obrany uviedli jeden možný alternatívny prístup, ktorým by sa žalobca mohol dostať
na svoje pozemky. Za účelom preskúmania týchto skutočností bola vykonaná aj obhliadka na mieste
samom, výsluch strán sporu a ďalšie dokazovanie, ktorým bolo zistené, že táto navrhovaná prístupová
trasa nespĺňa podmienky predpokladané uvedeným zákonným ustanoveným. Žalované argumentovali
tým, že je možné dostať sa na pozemky žalobcu cez parcelu č. XXX, k.ú. C., ktorá je v podielovom

spoluvlastníctve pani L. O. a pani A. F. každá v jednej polovici a táto trasa by zabezpečovala prístup
z účelovej komunikácie. Tento prístup by v prvom rade vyžadoval zriadenie vecného bremena resp.
nadobudnutie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, pričom však bolo preukázané vykonaným dokazovaním
(vyhláseniami vlastníčok), že tieto by uvedenú parcelu č. XXX predali výlučne spolu s parcelou č. XXX
ako jeden stavebný pozemok. Takéto odkúpenie by vyžadovalo značné náklady pre žalobcu spolu aspoň

s čiastočným spevnením povrchu pozemkov, taktiež by nebolo možné realizovať vývoz septika cez tieto
pozemky.

33. Súd poukazuje na skutočnosť, že iným prístupom k nehnuteľnosti tak ako ho ponímajú žalovaní
sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nerozumie teoretická možnosť akéhokoľvek prístupu

cez pozemky tretích osôb, ktoré nie sú upravené ako prístupové cesty, nikdy ako prístupové neslúžili a
aby bol prístup možný vyžiadali by si vynaloženie nepomerného množstva finančných prostriedkov. Na
základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalovanými navrhovaný prístup k stavbe žalobcu
by vyžadoval vynaloženie tak značných nákladov, že nepomer medzi nutnosťou takto vynaložených
nákladov a ujmou, ktorú utrpia žalované zriadením vecného bremena je pritom tak výrazný, že nie je

možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich vynaložil. Súd vychádzajúc z uvedených skutočností
na základe vykonaného dokazovania ustálil, že prístup k stavbe žalobcu nemožno zabezpečiť inak ako
je navrhované v žalobnom návrhu. Zároveň pri tomto rozhodnutí prihliadol na skutočnosť, že žalobca,
resp. jeho právni predchodcovia užívali parcelu č. XXX ako jedinú prístupovú cestu k svojmu domu
desiatky rokov, nakoľko dom žalobcu bol postavený v roku 1906, teda ešte pred domom žalovaných.

Taktiež žalobca využíval toto právo prechodu a prejavu so súhlasom bývalého spoluvlastníka parcely
č. XXX pána F. 13 rokov.

34. V rámci posudzovania existencie okolností, ktoré by vylučovali zriadenie vecného bremena súd
nemal preukázané skutočnosti, ktoré by existenciu takýchto okolností zakladali.

35. Medzi stranami sporu nebol sporný rozsah a obsah zriadeného vecného bremena, aj keď žalovaná
1) vo svojom vyjadrení uviedla, že sa jedná o neúmerný zásah v rozsahu 3,5 m zo šírky 4 metre,
avšak nenavrhla žiadne iné možné riešenie na zúženie rozsahu tohto práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu a súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že iným rozsahom tohto vecného bremena

by sa žalobca nemohol dostať k svojmu pozemku motorovým vozidlom. V takomto rozsahu užíval tento
pozemok po dobu 13 rokov, kedy bol ďalším spoluvlastníkom pán F., ktorý mu toto umožňoval ústnou
dohodou.

36. Keďže rozhodnutím o zriadení vecného bremena budú žalované právne obmedzené ako vlastníci

predmetného pozemku v zmysle Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR im za zásah do ich vlastníckeho práva
patrí primeraná náhrada. Pri určení jej výšky súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 24/20232
vypracovaného Ing. Pavlom Kušnírom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností. Súd znalcom stanovenú výšku náhrady považoval za primeranú a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným solidárne sumu 277,- eur.

37. Na základe toho, že súd rozhodol o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech
žalobcu, taktiež na základe usporiadania domov žalobcu a žalovaných, kedy tieto sú spojené pozdĺžne
za sebou stenou, a teda neexistuje iná prístupová cesta z verejnej komunikácie k domu žalobcu, aj nazáklade vykonanej obhliadky mal súd za preukázané, že iná možnosť umiestnenia poštovej schránky
a zvončeka k domu žalobcu z verejnej komunikácie neexistuje, rozhodol súd o návrhu žalobcu o
povinnosti strpieť umiestnenie poštovej schránky a domového zvončeka žalobcu na pozemku C-KN

č. XXX pre k.ú. obec C., a to na bráne umiestnenej na tomto pozemku. Žalobca navrhol jednorazovú
odmenu za strpenie tejto povinnosti žalovaným v sume 50,- eur. Súd mal za to, že takáto výška odmeny
je vzhľadom na hodnotu samotného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez
parcelu č. XXX v sume 277,- eur adekvátna a spravodlivá.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca
mal vo veci plný úspech, súd mu voči žalovaným 1), 2) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Trenčíne cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e )súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.