Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617205363
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2617205363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v sporovej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX,
štátny občan SR, 2/ D. E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, štátna občianka SR, 3/ D. F.
G., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX I., štátna občianka SR a 4/ E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XX, XXX XX I., štátny občan SR, všetci zast. splnomocnenkyňou: WEBBER LEGAL, s.r.o. Prešov,
Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, o 4.986,98 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7Csp/103/2017-309 zo dňa 16. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I/ uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu vo výške 4.986,98 eur, spolu so zmluvným úrokom vo
výške 183,67 eur, s úrokom z omeškania vo výške 7.312,71 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 %
ročne zo sumy 98.599,67 eur od 21.7.2014 do 24.7.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne

zo sumy 97.753,29 eur od 25.7.2014 do 22.8.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy
96.753,29eurod23.8.2014do22.9.2014,súrokomzomeškaniavovýške8,0%ročnezosumy5.753,29
eur od 23.9.2014 do 23.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 94.753,29
eur od 24.10.2014 do 20.11.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 93.753,29
eur od 21.11.2014 do 17.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 92.753,29
eur od 18.12.2014 do 20.1.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 91.753,29
eur od 21.1.2015 do 18.2.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 90.753,29 eur

od 19.2.2015 do 19.03.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 89.753,29 eur
od 20.3.2015 do 20.4.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 88.753,29 eur
od 21.4.2015 do 20.5.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 87.753,29 eur
od 21.5.2015 do 19.6.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 86.753,29 eur
od 20.6.2015 do 21.7.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 85.753,29 eur
od 22.7.2015 do 20.8.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 84.753,29 eur od
21.08.2015 do 18.09.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 83.753,29 eur od

19.9.2015 do 20.10.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 82.753,29 eur od
21.10.2015 do 20.11.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 81.753,29 eur od
21.11.2015do6.4.2016,súrokomzomeškaniavovýške8,0%ročnezosumy78.753,29eurod7.4.2016
do 25.7.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 77.753,29 eur od 26.7.2016do 24.8.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 76.753,29 eur od 25.8.2016 do
15.11.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 75.753,29 eur od 16.11.2016 do
3.5.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 4.986,98 eur od 4.5.2018 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 8,0 % ročne zo sumy 183,67 eur odo dňa 21.7.2014 do zaplatenia, a
to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II/ žalobkyni priznal voči žalovaným
1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

( ďalej len ,, Obch.z.“ ); § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 3 a 4 a § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník ( ďalej len ,, O.z.“ ) ako aj § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z.

3. Vecne dôvodil súd prvej inštancie tým, že mal preukázané že žalobkyňa ( pôvodným obchodným
menom Dexia banka Slovensko a.s. ) ako veriteľ a žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ ako dlžníci uzatvorili

dňa 3.9.2007 zmluvu o poskytnutí úveru č. 96/044/07 v zmysle § 497 a nasl. Obch.z., na základe
ktorej bol žalovaným poskytnutý dňa 6.9.2007 bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000.000,-
Sk, t.j. 132.775,68 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v mesačných splátkach po 29.424,- Sk,
t.j. 976,70 eur, splatných vždy k 16. dňu kalendárneho mesiaca, pričom doba splatnosti úveru bola
dohodnutá na 20 rokov ( keďže žalobkyňa ako veriteľ konala pri uzatváraní a plnení zo zmluvy v

rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní naopak pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci
predmetu podnikateľskej činnosti, v zmluve sú označení ako fyzické osoby, nie podnikatelia, jednalo sa
o spotrebiteľskú zmluvu ). Už druhú splátku dňa 16.11.2007 nezaplatili žalovaní riadne v dohodnutej
sume. Voči majetku žalovaných sa začalo exekučné konanie. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaní
porušili dohodnuté zmluvné podmienky ( bod 9.1.2.3. zmluvy v spojitosti s bodom 11.4.1.3. zmluvy ),

ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že na majetok žalovaných začalo exekučné konanie ( bod 11.4.1.6.
zmluvy ), žalobkyňa listom zo dňa 10.7.2014 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru s príslušenstvom ku
dňu 11.7.2014 a zároveň vyzvala žalovaných na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do
21.7.2014. Ku dňu 21.7.2014 žalobkyňa evidovala voči žalovaným pohľadávku vo výške 106.096,05
eur, z toho istina úveru predstavovala sumu vo výške 98.599,67 eur, nezaplatené úroky z úveru vo

výške 183,67 eur a nezaplatené úroky z omeškania vo výške 7.312,71 eur. Odo dňa vyhlásenia úveru
za predčasne splatný žalovaní vykonávali rôzne úhrady tak, že ku dňu 15.11.2016 mali voči žalobcovi
dlh z titulu istiny úveru vo výške 75.753,29 eur. Po podaní žaloby sa dňa 25.8.2017 konala dražba
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. C. v BSM žalovaných 1/ a 2/ v podiele 1/1, ktoré
nehnuteľnosti boli predmetom záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku žalobkyne uplatnenú v

tomto konaní. Čistý výťažok z dražby vo výške 70.013,02 eur, ktorý bol žalobkyni zaslaný na účet,
žalobkyňa započítala na čiastočnú úhradu istiny, a rovnako započítala aj žalovanými uhradenú časť
dlhu dňa 3.5.2018 vo výške 753,29 eur, teda predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby o
sumu 70.766,31 eur istiny, zostala istina vo výške 4.986,98 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške
183,67 eur, úrokom z omeškania vo výške 7.312,71 eur a úrokmi z omeškania. Vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania žalovanými, súd prvej inštancie skúmal, či žalobkyňa uplatnila svoj žalobný nárok
v premlčacej dobe. Preskúmaním úverovej zmluvy a úverových podmienok zistil, že podľa bodu 9.1.2.3.
zmluvy o poskytnutí úveru č. 96/044/07 sa klient zaväzuje, že najneskôr 14 dní po príslušnej udalosti
bude banku pravdivo písomne informovať o začatí exekúcie voči jeho majetku. Podľa bodu 11.4.1.3.
zmluvy o poskytnutí úveru č. 96/044/07 je banka oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia

klientovi, rozhodnúť o predčasnom splatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom, ak klient nedodržiava
povinnosťvyplývajúcumuzbodu9.zmluvy.Podľabodu11.4.1.6.zmluvyoposkytnutíúveruč.96/044/07
je banka oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi, rozhodnúť o predčasnom
splatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom, ak sa na majetok klienta začalo exekučné konanie. Z
listinného dôkazu - ,, rozhodnutie banky o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 10.7.2014 “

dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalovaní nedodržali povinnosť vyplývajúcu im z bodu 9. zmluvy
o poskytnutí úveru č. 96/044/07, ako aj z dôvodu, že na majetok žalovaných začalo exekučné konanie,
preto žalobkyňa oprávnene rozhodla o predčasnej splatnosti úveru s príslušenstvom ku dňu 11.7.2014.
Úver sa teda stal splatný dňom 11.7.2014. Žalobkyňa poskytla žalovaným lehotu na uhradenie dlhu do
21.7.2014. Až deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty na dobrovoľné zaplatenie dlžnej sumy, t.j. dňa

22.7.2014 si mohla žalobkyňa uplatniť svoju pohľadávku voči žalovaným prvýkrát na súde. Všeobecná
trojročná premlčacia doba teda začala plynúť od 22.7.2014 a uplynula dňa 22.7.2017. Nakoľko konanie
začalo dňom doručenia žaloby na súd, t.j. 17.7.2017, je nesporné, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila
na súde pred uplynutím premlčacej doby.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni
priznal ich plnú náhradu, nakoľko bola v konaní úspešná v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali včas v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaní s
návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním im práva na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Odvolanie odôvodnili výpočtom odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1
písm. b) - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f) - súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h)
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolatelia
namietali právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom ,, premlčania “, ktoré považujú za nesprávne
a zároveň vzhľadom na uplatnené prostriedky procesnej obrany aj za také, ktoré porušuje ich právo
na spravodlivý súdny proces, pretože súd prvej inštancie sa dôkladne nevysporiadal s ich jednotlivými

námietkami. Tieto boli obsiahnuté najmä, nie výlučne, v stanovisku zo dňa 16.10.2020 a odkazujú na
nich aj v odvolaní. Napádaný rozsudok je nepreskúmateľný, pretože nedáva odpovede na ich podstatné
argumenty, najmä nie na argument, čo právne znamená, že podľa rozhodnutia banky o predčasnej
splatnosti úveru zo dňa 10.7.2014 sa úver stal predčasne splatný ku dňu 11.7.2014. Predčasná
splatnosť bola vyhlásená ku dňu 11.7.2014, túto skutočnosť koniec koncov správne konštatuje aj súd

prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia rozsudku a rovnako tiež zjavne vyplýva z právneho úkonu
– rozhodnutia banky o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 10.7.2014. Začiatok plynutia premlčacej
doby nesprávne viaže na dátum 22.7.2014, kedy si podľa súdu mohla žalobkyňa uplatniť svoju
pohľadávku voči žalovaným prvýkrát na súde, keďže údajne uplynula lehota na dobrovoľné zaplatenie
dlžnej sumy. Takéto právne posúdenie v odôvodnení neopiera o žiadne zákonné ustanovenie a je tak

nepreskúmateľné.

6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že v zmysle bodu 7.4. úverovej zmluvy bola amortizácia úveru dohodnutá do
240mesiacovododňapodpisuúverovejzmluvy,pričomdeňamortizácieúverusamoholzmeniťvzmysle

bodu 11.4.2. úverovej zmluvy. Podľa bodu 11.4.2. úverovej zmluvy: ,, V rozhodnutí Banky o predčasnej
splatnosti Úveru bude uvedený deň, v ktorý alebo do ktorého má Klient splatiť zostatok istiny Úveru
s príslušenstvom. Deň uvedený v rozhodnutí Banky sa automaticky stane novým dňom Amortizácie
úveru, a to bez dodatku k Úverovej zmluve “. V rozhodnutí banky o predčasnej splatnosti úveru bol
v súlade s vyššie citovaným zmluvným ustanovením uvedený deň, do ktorého majú žalovaní splatiť

zostatok istiny úveru s príslušenstvom a teda žalovaní boli vyzvaní na úhradu v lehote do 21.7.2014.
Tento deň sa stal novým dňom amortizácie úveru. Zároveň boli žalovaní v predmetnej výzve upozornení
na skutočnosť, že v prípade neuhradenia záväzku v stanovenej lehote bude banka svoju pohľadávku
vymáhať využitím všetkých dostupných právnych prostriedkov. Žalobkyňa stanovila splatnosť záväzku
najneskôrnadeň21.7.2014.Predmetnáformuláciaúhradyzáväzkuboladostatočnezrozumiteľná,určitá

a jasná a v žiadnom prípade z nej nevyplývali ,, viacvýznamové výklady
“ ako tvrdia žalovaní. Takéto tvrdenia žalovaných vyznievajú špekulatívne a sú iba účelovou obranou
žalovaných v predmetnom konaní. Už v podanej žalobe, v článku II., tvrdila, že žalovaní boli vyzvaní na
predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 21.7.2014, rovnako v žalobe poukázala aj na vyššie
citovaný bod 11.4.2 úverovej zmluvy. Z článku III. žaloby vyplýva, že ku dňu 21.7.2014 evidovala voči

žalovanýmpohľadávkuvšpecifikovanejvýškeažeododňavyhláseniaúveruzapredčasnesplatný,tj.od
21.7.2014 boli na istinu úveru vykonané úhrady a v článku IV. žaloby si uplatnila, okrem istiny aj zmluvné
úroky a úroky z omeškania vyčíslené pevnou sumou do 21.7.2014 a pokračujúce úroky z omeškania od
21.7.2014 do zaplatenia. Trojročná premlčacia doba začala plynúť až dňa 22.7.2014 a keďže žaloba
bola podaná na súd dňa 17.7.2017, bola podaná včas. Keďže v rozhodnutí o predčasnej splatnosti úveru

určila resp. stanovila žalovaným lehotu na splnenie dlhu do 21.7.2014, nemohla si úspešne uplatniť svoj
nárok na súde skôr ako 22.7.2014, v opačnom prípade by bola žaloba podaná nedôvodne a predčasne,
pred uplynutím lehoty stanovenej na plnenie. Svoje právo mohla teda vykonať po prvý raz najskôr
dňa 22.7.2014. Vzhľadom na podanie žaloby na súde dňa 17.7.2017 a teda v trojročnej premlčacej
dobe, nie je nárok žalobcu premlčaný. S poukazom na uznanie záväzku žalovaných podľa zmluvy o

usporiadaní vzájomných vzťahov medzi klientom a bankou zo dňa 5.4.2011, bola dokonca premlčacia
doba desaťročná, keďže v zmysle § 110 ods. 1 O.z. ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, na čo poukázala aj v podanom odvolaní
zo dňa 23.7.2021.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalovaných proti rozsudku súdu prvej
inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379

a § 380 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny vrátane výroku o trovách konania, preto ho podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

8. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, zohľadniac pri tom dôvody odvolania,

konštatuje, že súd prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci a preto v zmysle § 383
C.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné
zdôrazniť, že žalovaní odvolatelia neuviedli v odvolaní žiadne také nové relevantné skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ani nežiadali
doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 C.s.p. o ďalšie nové relevantné
skutočnosti, ktoré nemohli byť bez ich viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto

pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu pričom nevstupoval do
procesu modifikácie skutkového stavu na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie
právnej otázky ( nie otázky skutkovej ), nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie
dokazovania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. ( a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom ).

9. Z ustanovenia § 382 C.s.p. vyplýva, že ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje
ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto
ustanovenia vyjadrili.

10. Ak by odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 382 C.s.p., a zároveň by pri svojom
rozhodovaní použil ako rozhodujúce zákonné ustanovenie, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie
nebolo použité, a ktorého aplikácie sa v priebehu sporu strany nedomáhali, a to ani v priebehu
odvolacieho konania ( viď R 3/2011, 3Cdo/76/2014, 4Cdo/299/2014 ), išlo by o prekvapivé rozhodnutie
predstavujúce vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) C.s.p.

11. O „ nové “ ustanovenie právneho predpisu však nejde vtedy, ak už bolo predmetné
ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, napr. v skoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie
( zrušenom na základe použitia opravných prostriedkov ), alebo ak jeho možná aplikácia bola
posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Rovnako nemožno dospieť

k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, ak pri svojom rozhodovaní použil iné
ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, ak sa aplikácie tohto
ustanovenia domáhala niektorá zo strán sporu, či už v priebehu prvoinštančného konania, alebo v
odvolacom konaní, a druhá strana sporu mala procesnú možnosť sa k tomu vyjadriť ( 3Obdo/4/2020 ).

12. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že v odvolaní ( zo dňa 23.7.2021, č.l. 247 ) ňou podanom
voči rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 7Csp/103/2017-237 zo dňa 16. júla 2021 poukázala na to, že na
vec by sa mala vzťahovať desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 110 ods.1 O.z., pretože žalovaní
uznali dlh dňa 5.4.2011 ,, zmluva o usporiadaní vzájomných vzťahov medzi klientom a bankou “.

13. Aj v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý napadli odvolaním žalovaní, bolo konštatované v jeho bode
6, že žalobkyňa v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 7Csp/103/2017-237 zo dňa 16. júla
2021 poukazovala na uznanie dlhu žalovanými, ako aj to, že na vec by sa mala vzťahovať desaťročná
premlčacia lehota v zmysle § 110 ods.1 O.z., pretože žalovaní dňa 5.4.2011 uznali dlh.

14. Odvolací súd mal za to, že je na vec potrebné aplikovať ust. § 110 ods.1 O.z. t.j. desaťročnú
premlčaciu dobu od uznania dlhu 5.4.2011, ktorá uplynula 5.4.2021. Žalobný nárok žalobkyne bol na
súde prvej inštancie ( tzv. žalobné právo žalobkyne ,, actio nata “ ) uplatnený žalobou pred uplynutím
premlčacej doby, keďže skutkové tvrdenie, že dňa 5.4.2011 došlo k uznaniu dlhu vzniknutému zo
zmluvného vzťahu strán sporu ,, zmluvu o poskytnutí úveru č. 96/044/07 zo dňa 3.9.2007 “ nebolo

popreté stranami sporu ( pozn: tu žalovanými ) a aplikácie tohto ustanovenia ( § 110 ods.1 O.z ) sa
v konaní domáhala jedna zo strán ( žalobkyňa ).15. Odhliadnuc od vyššie uvedeného dáva odvolací súd do pozornosti, že tu k zosplatneniu úveru
nedošlo z dôvodu omeškania žalovaných, ako dlžníkov s úhradou splátok úveru, kde by bolo potrebné
aplikovať ust. § 53 ods.9 a § 565 O.z., ale k zosplatneniu došlo na základe individuálne dojednaného

zmluvného ustanovenia ( bod 11.4. zmluvy o poskytnutí úveru č. 96/044/07 t.j. následkom protiprávneho
konania dlžníkov, ktorí konali v rozpore s dojednanými zmluvnými ustanoveniami ).

16. Zmluvné strany si taktiež v zmluve o poskytnutí úveru č. 96/044/07 dojednali tzv. ,, splatnosť
zostatku istiny úveru a príslušenstva “ v zmysle bodu 11.4.2. úverovej zmluvy: ,, V rozhodnutí banky

o predčasnej splatnosti úveru bude uvedený deň, v ktorý alebo do ktorého má klient splatiť zostatok
istiny úveru s príslušenstvom. Deň uvedený v rozhodnutí banky sa automaticky stane novým dňom
amortizácie úveru, a to bez dodatku k úverovej zmluve “. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne
vyplýva, že strany dojednali ,, splatnosť zostatku úveru po rozhodnutí banky o predčasnej splatnosti
dňom do ktorého má ,,klient,, úver splatiť. “ Niet pochýb, že v rozhodnutí o predčasnej splatnosti zo
dňa 10.7.2014 je uvedený deň do ktorého má ,, klient “, úver splatiť ,, 21.7.2014 “ a to bez ohľadu na

deklaráciu žalobkyne, že ,, banka rozhodla o predčasnej splatnosti ku dňu 11.7.2014 “, pretože k novácii
( nahradeniu existujúceho, teda doterajšieho záväzku novým záväzkom ) ohľadom bodu 11.4.2 zmluvy
o poskytnutí úveru č. 96/044/07 nedošlo.

17. S prihliadnutím už na hore uvedené preto odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1

C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a zároveň ho
potvrdil aj v časti rozhodnutia o trovách konania.

18. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal proti

žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že
strana,ktorámalaplnýúspechvoveci(žalobkyňa),mánároknanáhraduvšetkýchúčelnevynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala ( žalovaní ), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257
C.s.p.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s. p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).