Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122493853
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122493853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu JUDr. Mária
Kostolná, značka správcu: S1744, so sídlom kancelárie správcu Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina,
správca úpadcu KOVEL KBK s.r.o., so sídlom Višňové 627, 013 23 Višňové, IČO: 47 601 981, v konaní
zast. JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445
092 proti žalovanému JALBA, s.r.o., so sídlom Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 452, v konaní
zast. Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so sídlom kancelárie Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, IČO: 46
974 245 o zaplatenie 6.320,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného

súdu Žilina sp. zn. 38Cb/4/2023-84 zo dňa 24. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/4/2023-84 zo dňa 24. novembra 2023 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 6.320,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 22.000,- Eur od

15.01.2019 do 06.09.2020, zo sumy 20.100,- Eur od 07.09.2020 do 01.10.2020, zo sumy 15.900,- Eur
od 02.10.2020 do 09.10.2020, zo sumy 11.100,- Eur od 10.10.2020 do 22.10.2020, zo sumy 8.500,- Eur
od 23.10.2020 do 29.10.2020, zo sumy 5.000,- Eur od 30.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 1.320,- Eur
od 07.08.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 14.12.2022 sa
žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 6.320,- Eur z neuhradenej faktúry č. 20180271 vo
výške 5.000,- Eur splatnej dňa 14.01.2019, vo vzťahu ku ktorej žalovaný vykonal aj čiastočné úhrady a
z faktúry č. 20200088 vo výške 1.320,- Eur splatnej dňa 06.08.2020. Žalobca si zároveň uplatnil nárok
na zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zohľadňujúc deň splatnosti faktúr a čiastočné úhrady
realizované žalovaným a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
Eur.

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebola sporná existencia
záväzkovo-právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným titulom zmluvy o dielo, na základe ktorého
úpadca vystavil faktúru č. 20180271 na sumu 22.000,- Eur s dátumom splatnosti 14.01.2019 a faktúru č.20200088 na sumu 1.320,- Eur s dátumom splatnosti 06.08.2020. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný
realizoval čiastočné úhrady faktúry č. 20180271 celkom v sume 17.000,- Eur, ktorú skutočnosť žalobca
zohľadnil pri uplatňovaní istiny a príslušenstva titulom zákonného úroku z omeškania. Nebola tak sporná

samotná výška fakturovanej ceny zmluvného plnenia faktúrami č. 20180271 a 20200088 ani dátum
splatnosti týchto faktúr.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že obsahom procesnej obrany žalovaného obsiahnutej v odpore
bolo tvrdenie, že istina 6.320,- Eur bola v celom rozsahu uhradená v hotovosti do rúk konateľa úpadcu

Františka Kúdelku. Vzhľadom na charakter a obsah procesnej obrany žalovaného bol žalovaný v konaní
nositeľom dôkazného bremena ohľadne tvrdenej skutočnosti úhrady žalovanej istiny. Súd prvej inštancie
poukázal i na to, že skutkové tvrdenia žalovaného v odpore neboli dostatočne konkrétne, nakoľko
žalovaný neuviedol, kedy malo dôjsť k úhrade žalovanej istiny, hoci uvádzal, že záväzky žalovaného
proti úpadcovi boli splnené včas. Súd prvej inštancie zároveň nepovažoval za obvyklé v obchodných
záväzkovoprávnychvzťahoch,abypodnikateľskýsubjektnežiadaldokladoúhrade,resp.splnenísvojho

záväzku, ktorý by sa následne premietol v jeho účtovníctve. Takéto skutkové tvrdenia ohľadne existencie
dokladu o úhrade dlžnej sumy neboli súčasťou prostriedkov procesnej obrany žalovaného obsiahnutých
v odpore proti platobnému rozkazu a žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie z 20.01.2023 nevyužil
možnosť vyjadrenia sa k vyjadreniu žalobcu, napriek tomu, že žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného
poukázal na to, že žalovaný nepredložil potvrdenie prijatia hotovosti alebo iný účtovný doklad. Na

preukázanie skutkového tvrdenia úhrady istiny žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol
vykonať výlučne dôkaz výpoveďou konateľa žalovaného Jozefa Friča.

5. Podľa súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 24.11.2023 hodnovernosť procesnej
obrany žalovaného spochybnilo odlišné skutkové tvrdenie ohľadom úhrady dlžnej istiny, kedy konateľ

žalovaného uviedol, že suma 5.000,- Eur bola vyplatená zamestnancovi úpadcu p. A. na stavbe v
Uľanke v hotovosti, o čom má doklad v účtovníctve, ktorý predloží a ďalšia úhrada faktúry, ktorej
sumu si presne nepamätal, bola vyplatená p. Kúdelkovi, ktorý mal predtým firmu úpadcu a teraz je
zamestnancom žalovaného. Rovnako si nepamätal, kedy presne to bolo, ale v účtovníctve to určite
bude, a preto to doloží. Súd prvej inštancie potom poukázal na to, že doklad o úhrade je základným

dôkazným prostriedkom preukazujúcim úhradu záväzku, čoho si musí byť konateľ žalovaného ako
osoba v postavení štatutárneho orgánu právnickej osoby vedomý, a preto pokiaľ by žalovaný takýmto
dokladom disponoval, nepochybne by túto skutočnosť uviedol už v odpore a nepochybne by tento doklad
predložil už v prílohe odporu, resp. najneskôr na pojednávaní konanom dňa 24.11.2023. Podľa súdu
prvejinštancietakvyjadreniekonateľažalovaného,ženevedel,akédokladymádoložiť,neobstojí.Pokiaľ

zároveň na pojednávaní konanom dňa 24.11.2023 žalovaný navrhol predvolať p. Kúdelku a p. A., aby sa
k tomu vyjadrili, tak súd prvej inštancie s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania konštatoval, že
ide o prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré neboli uplatnené včas, majúce zároveň preukázať
skutkové tvrdenia žalovaného uvedené na pojednávaní konanom dňa 24.11.2023 odlišne, než skôr v
odpore, pričom je zrejmé, že žalovaný mohol tieto skutkové tvrdenia ako aj dôkazy označiť už skôr

tak, aby tieto dôkazy mohli byť vykonané na pojednávaní konanom dňa 24.11.2023, a preto súd prvej
inštancie na prostriedky procesnej obrany žalovaného uvedené a označené na pojednávaní konanom
dňa 24.11.2023 neprihliadal a dôkaz výsluchom p. Kúdelku a p. A. nevykonal, nakoľko by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania.

6. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by došlo k úhrade istiny zo
strany žalovaného úpadcovi, považoval žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný tak
v časti istiny, ako aj v časti príslušenstva titulom zákonných úrokov z omeškania a paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením.

7. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal v celom rozsahu odvolanie
žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v súvislosti s návrhom na vykonanie dokazovania v písomne podanom
odpore došlo k administratívnej chybe, kde žalovaný omylom uviedol nesprávny návrh na vykonanie
dôkazu výsluchom svedka Jozefa Friča, namiesto Františka Kúdelku - konateľa žalobcu, ktorý prevzal
žalovanú istinu v hotovosti od žalovaného. Po zistení uvedenej skutočnosti na pojednávaní konanom
dňa 24.11.2023 sa žalovaný snažil opraviť ním podaný návrh na vykonanie dôkazu, kde podal návrh na

vykonanie dôkazu výsluchom svedka Františka Kúdelku a na podporu svojej procesnej obrany zároveň
navrhol vykonať i výsluch svedka p. A.. Procesná obrana žalovaného bola založená na tom, že došlo
k úhrade žalovanej istiny k rukám konateľa žalobcu. Žalovaný ako osoba, ktorá si riadne a včas splnila
svoj peňažný záväzok, nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca nepremietol úhradu i do svojich
účtovných dokladov. Z uvedeného dôvodu bolo na mieste vykonať výsluch svedka Františka Kúdelku,
konateľa žalobcu. Uvedeným výsluchom by bola zároveň zodpovedaná i otázka, kedy a v akej výške

došlo k úhrade žalovanej istiny. Súd prvej inštancie postupoval príliš formalisticky, čo malo za následok
poškodenie práv žalovaného. Rýchlosť vedenia súdneho konania nesmie ísť na úkor dodržiavania
procesných práv, ako i náležitého zistenia skutkového stavu. Skutočnosť tvrdená žalobcom o tom,
že žalovaná istina nebola uhradená, mohla byť vyvrátená výsluchom svedka. Avšak bez vykonania
dôkazu, to nie je možné náležite zistiť. Žalovaný nebol v tomto konaní zastúpený advokátom, čo malo

za následok, že prostriedky procesnej obrany síce žalovaným navrhnuté v rámci možností boli, avšak
tieto neboli podané kvalifikovane tak, aby boli spôsobilé oslabiť práva protistrany. Žalovanému zo strany
súdu prvej inštancie nebolo doručené vyjadrenie sa žalobcu k podanému odporu a súčasne ani výzva
na vyjadrenie sa. Žalovaný tiež neeviduje doručenie poučenia, v rámci ktorého by ho súd prvej inštancie
poučil o povinnosti uplatňovať prostriedky procesnej obrany riadne a v dostatočnom časovom predstihu

a súčasne o prípadných následkoch nesplnenia si uvedenej povinnosti.

10. Podľa žalovaného súd prvej inštancie opomenul pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
aplikovať ustanovenie § 257 CSP. V súdenej veci je spoločnosť KOVEL KBK, s.r.o. ako úpadca
zastúpený správkyňou JUDr. Máriou Kostolnou, ktorá má právne vzdelanie a zároveň je zapísaná aj

ako advokátka. Správkyňa tak bola plne spôsobilá na kvalifikované zastupovanie žalobcu v konaní.
I napriek tomu splnomocnila na zastupovanie žalobcu iného advokáta. Žalovaný zastáva názor, že
zo strany správkyne došlo uvedeným postupom k neprimeranému navyšovaniu nákladov spojených s
vedením tohto súdneho konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žalovaný je preto
toho názoru, že súd prvej inštancie neposudzoval uplatnený nárok na náhradu trov konania z hľadiska

účelnosti a s poukazom na § 257 CSP.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol súdom prvej inštancie riadne poučený
o svojich procesných právach a povinnostiach, vrátane práva sa nechať v konaní právne zastúpiť.

Skutočnosť, že sa dal právne zastúpiť až v odvolacom konaní, je jeho slobodným rozhodnutím, keďže
mu od začiatku konania nič nebránilo nájsť si na účely procesnej obrany v spore advokáta. Žalovaný je
obchodnou spoločnosťou v obchodno-právnom spore, nie fyzickou osobou v postavení spotrebiteľa, na
základe čoho by mu základná znalosť jeho práva sa dať v súdnom konaní zastúpiť mala byť známa už
z jeho bežnej podnikateľskej praxe. Žalobca poukázal i na to, že žalovaný bol o sudcovskej koncentrácii

konania poučený písomne na každom predvolaní na pojednávanie. Pokiaľ žalovaný mal úmysel vykonať
výsluch svedka Františka Kúdelku, s poukazom na § 197 ods. 1 CSP nič mu nebránilo, aby zabezpečil
jeho prítomnosť na pojednávaní, keďže ako sám uviedol, v súčasnosti ti je tento zamestnancom
žalovaného.

12. Súd prvej inštancie dňa 30.01.2024 doručoval žalovanému ako odvolateľovi vyjadrenie žalobcu k
odvolaniu s tým, že k vyjadreniu má možnosť sa vyjadriť do 10 dní. Písomnosti boli dňa 13.02.2024
doručené do elektronickej schránky zástupcu žalovaného (§ 92 ods. 2 a § 110 ods. 1 CSP), žalovaný
sa už vo veci nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 31.10.2024,keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

14. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

15. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

16. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Podľa § 167 ods. 4 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa
odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej
súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej

koncentrácie konania

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

20. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov tvrdených a
obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie vec

správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací
súd nezistil porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces a ex offo nezistil ani vady týkajúce sa
procesných podmienok.

21. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na

zdôraznenie správnosti a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného, dopĺňa ďalšie
dôvody.

22. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že postupoval príliš formalisticky a poškodil práva
žalovaného, keď nepristúpil k výsluchu svedka Františka Kúdelku a odmietol vykonanie tohto dôkazu a

žalovaný mal za to, že rýchlosť vedenia súdneho konania nesmie ísť na úkor dodržiavania procesných
práv, ako i náležitého zistenia skutkového stavu, pričom žalovaný tiež zdôraznil, že neeviduje doručenie
poučenia o následkoch sudcovskej koncentrácie konania a žalovanému nebolo doručené ani vyjadrenie
sa žalobcu k podanému odporu a súčasne ani výzva na vyjadrenie sa.

23. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej
procesnejaktivitystranysporu.Procesnúaktivitustranarealizujeuplatňovanímprostriedkovprocesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto strany sú podľa § 151 ods. 1 CSP povinné uplatniť
prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas,pričomprostriedkyprocesnéhoútoku
a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla zabezpečiť už skôr, ak
vykonala starostlivosť so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada koncentrácie konania
sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v diskrečnej právomoci súdu

a ako koncentrácia zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna. Sudcovská koncentrácia v
zmysle § 153 ods. 2 CSP znamená, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zákonná koncentrácia konania v zmysle § 154 CSPznamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

24. V súdenej veci súd prvej inštancie aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania neprihliadal
na prostriedky procesnej obrany žalovaného uplatnené na pojednávaní konanom dňa 24.11.2023
a nevykonal dôkaz výsluchom p. Kúdelku a p. A., nakoľko by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania, keď súd prvej inštancie tiež konštatoval, že šlo o prostriedky procesnej obrany
žalovaného, ktoré neboli uplatnené včas, majúce zároveň preukázať skutkové tvrdenia žalovaného

uvedené na pojednávaní konanom dňa 24.11.2023 odlišne, než skôr v odpore proti platobnému rozkazu.

25. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že toto súdne konanie začalo podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní) a proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní žalovaný podal v zákonom
stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že istina uplatnená žalobcom, t.j. vo výške 6.320,- Eur, bola

úpadcovi v celom rozsahu uhradená, a to v hotovosti do rúk konateľa spoločnosti Františka Kúdelku. Na
preukázanie predmetného tvrdenia žalobca navrhuje svedeckú výpoveď konateľa žalovaného Jozefa
Friča.Zuvedenéhodôvoduzáväzokžalovanéhovočiúpadcovizanikol,atedažalobcomuplatnenýnárok
považuje žalovaný za nedôvodný. Pokiaľ ide o žalované príslušenstvo, žalovaný uvádza, že záväzky
žalovaného voči úpadcovi boli splnené včas, a preto nemá žalovaný vedomosť o oprávnenosti nároku

žalobcu na uplatňovanie úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky.

26. Žalobca podaním doručeným v upomínacom konaní dňa 16.01.2023 podal návrh na pokračovanie
v konaní a vyjadril sa k odporu žalovaného (§ 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.), na základe čoho
súd v upomínacom konaní dňa 17.01.2023 postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému

na je prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomil (§ 14 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z. z.). Podľa údajov elektronickej doručenky písomnosti boli žalovanému doručené do
elektronickej schránky dňa 31.01.2023.

27. Okresný súd Žilina (ďalej už len „súd prvej inštancie“) výzvou zo dňa 20.01.2023 vyzval žalovaného,

aby sa v lehote 30 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručovaného spolu s
toutovýzvou,uviedolďalšieskutočnostiaoznačildôkazynasvojuobranustým,ženaneskôrpredložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd prvej inštancie zároveň poučil žalovaného
podľa§153CSP(sudcovskákoncentráciakonania)apodľa§154CSP(zákonnákoncentráciakonania),
keď konštatované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie citoval a zároveň citoval ustanovenie § 167

ods. 4, § 150 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1, 2 CSP. Podľa údajov elektronickej doručenky, nachádzajúcej sa
na č.l. 46 listinnej podoby spisu, písomnosti boli žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa
20.01.2023.

28. V súdom prvej inštancie určenej lehote sa žalovaný k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

29. Súd prvej inštancie dňa 13.06.2023 na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň
05.09.2023 a podľa údajov elektronickej doručenky, nachádzajúcej sa na č.l. 54 listinnej podoby spisu,
žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie určené na deň 05.09.2023 doručené do elektronickej
schránky dňa 13.06.2023. Z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne súd prvej inštancie dňa

22.08.2023 zrušil pojednávanie určené na deň 05.09.2023.

30. Súd prvej inštancie dňa 05.10.2023 nariadil pojednávanie na deň 10.11.2023 a podľa údajov
elektronickejdoručenky,nachádzajúcejsanač.l.67listinnejpodobyspisu,žalovanémubolopredvolanie
na pojednávanie určené na deň 10.11.2023 doručené do elektronickej schránky dňa 13.10.2023.

Z dôvodu ošetrovania člena rodiny zákonnou sudkyňou súd prvej inštancie dňa 08.11.2023 zrušil
pojednávanie určené na deň 10.11.2023 a určil nový termín pojednávania na deň 24.11.2023 a podľa
údajov elektronickej doručenky, nachádzajúcej sa na č.l. 77 listinnej podoby spisu, žalovanému bolo
predvolanie na pojednávanie určené na deň 24.11.2023 doručené do elektronickej schránky dňa
20.11.2023.

31. Zo záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku o
pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 24.11.2023 (§ 98 CSP), ako aj z písomne spísanej
zápisnice (§ 99 CSP), odvolací súd zistil, že žalovaný uviedol, že 5.000,- Eur bolo vyplatenýchzamestnancovi úpadcu p. A., priamo na stavbe v Uľanke v hotovosti, o čom má žalovaný doklad v
účtovníctve, ktorý predloží a ďalšia úhrada faktúry bola vyplatená p. Kúdelkovi, teraz zamestnancovi
žalovaného, predtým mal firmu úpadcu a žalovaný si nepamätá presne, kedy to bolo, v účtovníctve to

určite bude, doloží to. Žalovaný nevedel aké doklady má predložiť, nemá problém to doložiť, samozrejme
prípadne aj svedkov, zistí, ktorí chlapi boli na stavbe a môže to doručiť. Žalovaný by chcel predvolať
aspoň p. Kúdelku a p. A., nech sa k tomu vyjadria.

32. Pokiaľ žalovaný v odvolaní konštatoval, že mu súdom prvej inštancie nebolo doručené vyjadrenie sa

žalobcu k podanému odporu a ani výzva na vyjadrenie sa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
údaje uvedené v doručenke sa v zmysle § 111 ods. 1 CSP považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak
a pre účely elektronického doručovania zákonodarca aj v ustanovení § 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.
z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) upravil,
že údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa ods. 3, t.j. prijímateľ potvrdil
elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel, sa považujú za pravdivé, kým

nie je preukázaný opak, keď elektronickou doručenkou sa podľa § 30 ods. 1 zákona č. 305/2013
Z. z. rozumie elektronický dokument jednoznačne identifikujúci moment elektronického doručenia,
odosielateľa, prijímateľa, elektronickú úradnú správu a jej obsah, keď identifikácia elektronickej úradnej
správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a
dokumenty, ktoré obsahuje. Elektronická doručenka teda identifikuje aj elektronickú úradnú správu a jej

obsah, pričom elektronickou úradnou správou na účely zákona o e-Governmente sa podľa § 3 písm.
f) zákona č. 305/2013 Z. z. rozumie elektronická správa tvorená jedným elektronickým podaním alebo
elektronickým úradným dokumentom vrátane príloh k nim, ak sa prílohy pripájajú.

33.Podľaúdajovelektronickejdoručenky,nachádzajúcejsanač.l.46listinnejpodobyspisu,súdomprvej

inštancie dňa 20.01.2023 odoslanou a žalovanému doručovanou prílohou bol dokument s označením
„potvrdenie_o_prideleni_veci.pdf“, dokument „Vyzva__167_4__podpisane_pecatou.asice„ a dokument
„Podanie_k_spisu_S_hlas_s_pokracovanim_v_konani.pdf“. Preto, ak podľa údajov elektronickej
doručenky, nachádzajúcej sa na č.l. 46 listinnej podoby spisu, elektronická úradná správa a jej obsah
boli identifikované tak, že pripojenou prílohou bola aj výzva súdu prvej inštancie podľa § 167 ods.

4 CSP a podanie žalobcu so súhlasom na pokračovanie v konaní, keďže žalovaný ako prijímateľ
potvrdil elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel, považujú sa tieto údaje
za pravdivé, čo znamená, že je pravdou, že žalovanému bolo doručené podanie žalobcu, ktorým žalobca
v upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní a vyjadril sa k odporu žalovaného a žalovanému
bola doručená aj výzva súdu prvej inštancie, ktorou žalovaného vyzval na vyjadrenie sa k vyjadreniu

žalobcu a zároveň žalovaného poučil o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania. Pretože podľa údajov elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 46 listinnej
podoby spisu, žalovanému súdom prvej inštancie bolo doručené podanie žalobcu obsahujúce návrh
na pokračovanie v konaní a vyjadrenie sa k odporu žalovaného a zároveň žalovanému bola doručená
výzva súdu prvej inštancie na vyjadrenie sa k podaniu žalobcu, v ktorej súd prvej inštancie poučil

žalovaného i o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, len strohé konštatovanie žalovaného v
odvolaní, že mu súdom prvej inštancie nebolo doručené vyjadrenie sa žalobcu k podanému odporu a
súčasne ani výzva na vyjadrenie sa, nebolo spôsobilé na preukázanie opaku. Pre úplnosť veci odvolací
súd udáva, že podanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 31.01.2023 aj v upomínacom konaní
spolu s upovedomení o postúpení veci súdu prvej inštancie.

34. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie o následkoch sudcovskej koncentrácie
žalovaného poučil vo výzve zo dňa 20.01.2023, realizovanej podľa § 167 ods. 4 CSP a doručenej
žalovanému do elektronickej schránky dňa 31.01.2023. Navyše, odvolací súd si nemohol nevšimnúť,
že súd prvej inštancie aj v každom predvolaní na pojednávanie, t.j. v predvolaní na pojednávanie

určenom na deň 05.09.2023, v predvolaní na pojednávanie určenom na deň 10.11.2023 a v predvolaní
na pojednávanie určenom na deň 24.11.2023, okrem iného citoval i ustanovenie § 153 CSP (sudcovská
koncentrácia konania) a ustanovenie § 154 CSP (zákonná koncentrácia konania).

35. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že v odpore omylom uviedol nesprávny návrh na vykonanie dôkazu

a po zistení uvedenej skutočnosti na pojednávaní dňa 24.11.2023 sa snažil opraviť ním podaný návrh
na vykonanie dôkazu a podal návrh na výsluch svedka Františka Kúdelku a zároveň navrhol i výsluch
svedka p. A., odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní ani len netvrdil, prečo návrh na vykonanie
dôkazu „opravil“ až na pojednávaní konanom dňa 24.11.2023, hoci odpor podával už dňa 02.01.2023.Navyše, žalovaný taktiež ani len netvrdil, prečo nezabezpečil prítomnosť „správneho“ svedka, resp.
svedkov na pojednávanie nariadené na deň 24.11.2023, keď podľa § 197 ods. 1 CSP platí, že ak
strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní a o tejto skutočnosti vopred

upovedomí súd a protistranu.

36. Pokiaľ žalovaný v odvolaní konštatoval, že nebol v konaní zastúpený advokátom, odvolací súd
nezistil a žalovaný ani len netvrdil, že by súdy mali zohľadňovať špecifické potreby žalovaného
vyplývajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia, resp. že by vo vzťahu k žalovanému šlo

o spor s ochranou slabšej strany v konaní (článok 6 CSP v spojení s § 290 a nasl. CSP), keď navyše
žalovaným bola právnická osoba vo forme obchodnej spoločnosti.

37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní konštatoval, že bolo na mieste vykonať výsluch svedka Františka
Kúdelku, čím by bola zároveň zodpovedá i otázka kedy a v akej výške došlo k úhrade žalovanej istiny,
odvolací súd udáva, že návrhmi na vykonanie dôkazov strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť.

Dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď povinnosť strán sporu označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, patrí k základným
princípom civilného sporového konania upraveným v čl. 8 CSP. Dokazovať v civilnom sporovom konaní
je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že v rámci procesnej obrany znáša povinnosť
tvrdenia a tým pádom i dôkaznú povinnosť, aj žalovaný. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú

povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j.
povinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporu,potom
spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (obdobne: Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo/285/2008 zo

dňa 24.02.2008). Aj výsluch svedka je dôkaz, a preto bolo na žalovanom, aby si najskôr relevantne
splnil svoju povinnosť tvrdenia, t.j. uviedol pravdivé, úplné a dostatočné skutkové tvrdenia na svoju
obranu. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní totiž má preukázať to, čo strany tvrdili, nie zisťovať
to, čo strany ani len netvrdili. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní konštatoval, že ako osoba, ktorá si
riadne a včas splnila svoj peňažný záväzok, nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca nepremietol

úhradu i do svojich účtovných dokladov, odvolací súd zdôrazňuje, že bol to prioritne žalovaný, ktorý
mal relevantne tvrdiť, kedy a v akej výške si svoj peňažný záväzok voči úpadcovi (žalobcovi) splnil,
keďže pre civilné sporové konanie všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010; rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017).

38. Zhodne so súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd je toho právneho názoru, že ak by žalovaný
bol konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, prostriedky procesnej obrany
spočívajúce v návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka Františka Kúdelku a p. A., mohol a mal

uplatniť už skôr, nie až na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 24.11.2023, na ktoré
pojednávanie navyše účasť týchto svedkov ani nezabezpečil. Pretože prostriedky procesnej obrany
uplatnené žalovaným na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 24.11.2023 by si vyžadovali
nariadenie ďalšieho pojednávania za účelom predvolania svedkov, odvolací súd uzatvára, že súd prvej
inštancie správne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania a správne na prostriedky procesnej obrany

uplatnené žalovaným na pojednávaní konanom dňa 24.11.2024 neprihliadal.

39.Žalovanývodvolanísúduprvejinštancietiežvytýkal,ženeposudzovalnároknanáhradutrovkonania
z hľadiska účelnosti a s poukazom na § 257 CSP.

40. V každom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj bez návrhu
o nároku na náhradu trov konania. Náhradu trov civilného sporového konania ovláda zásada úspechu
vo veci, upravená v ustanovení § 255 CSP, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie, upravenou v § 256 CSP. Ak však existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, podľa § 257 CSP
súd výnimočne náhradu trov konania neprizná. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku tak zo

zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a použitie ustanovenia
§ 257 CSP vždy musí mať výnimočný charakter a musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu. Vzhľadom na takúto povahu je preto nevyhnutné ustanovenie § 257 CSP vykladať reštriktívne
vo vzťahu k zásade úspešnosti strany pri rozhodovaní o náhrade trov konania a jeho použitie musí byťodôvodnené výnimočnými okolnosťami danej veci. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej
veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu a takéto rozhodnutie o nepriznaní trov konania sa nesmie
javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (napr.

rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 06.06.2019 sp. zn. II. ÚS 113/2019).

41. Každý subjekt, ktorý sa v sporovom konaní domáha ochrany svojich ohrozených alebo porušených
práv, má právo na súdnu ochranu, súčasťou ktorej je aj právo dať sa v súdnom konaní odborne
právne zastúpiť. Len skutočnosť, že správkyňa úpadcu na strane žalobcu má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, neznamená, že by jej malo byť upreté právo dať sa v súdnom konaní zastúpiť
advokátom. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak správca
konkurznej podstaty zastúpený v incidenčnom spore advokátom, je úspešný, má nárok na náhradu
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia advokátom (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
104/08) a tiež vyslovil, že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je
potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na

súde a iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom,
by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne (Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2016-39 zo dňa 07.08.2016). Skutočnosť, že stranou v spore bol správca
konkurznej podstaty úpadcu, ktorý sa dal v konaní odborne právne zastúpiť advokátom, preto nie je
možné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, aby takto úspešnej strane náhrada trov konania

proti protistrane priznaná nebola.

42. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného
dospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancievprvejvýrokovejvetevovecisamej,akoajvzávislej
druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru

úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).