Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200076
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200076.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej
veci žalobcu: Miroslav Babic - STAVSTROJ, s miestom podnikania Školská 1570/15, 962 05 Hriňová,
IČO: 34 324 003, právne zast.: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka, so sídlom Kozačeka 2003/40, 960
01 Zvolen, IČO: 31 024 360, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100090438/2023 zo dňa 10. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017, o výsledku
ktorej vyhotovil Protokol č. 100510898/2021 zo dňa 31.03.2021 (ďalej len ako „protokol z daňovej
kontroly“ alebo aj len „Protokol“). Na základe výsledkov daňovej kontroly a na základe výsledkov

vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101132769/2021 zo dňa 01.07.2021 vyrubil
žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 19 197,86 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie rok 2017. Toto rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu
dňa 23.07.2021. Na základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo
rozhodnutie č. 102196508/2021 zo dňa 09.11.2021, právoplatné dňa 29.11.2021, ktorým rozhodnutie
správcu dane č. 101132769/2021 zo dňa 01.07.2021 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Následne na základe výsledkov ďalšieho konania a v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní
správca dane vydal rozhodnutie č. 102253966/2022 zo dňa 12.08.2022 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 18 968,99
Eurnadanizpríjmovfyzickejosobyzazdaňovacieobdobierok2017.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,

že vierohodnosť uplatnených daňových výdavkov za nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických
spotrebičov a za nákup náhradných dielov v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní po daňovej
kontrole a vo vyrubovacom konaní po odvolaní bola spochybnená, preto správca dane opätovne
vyhodnotil za nepreukázané, že daňové výdavky boli vynaložené kontrolovaným daňovým subjektomna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov a z uvedeného dôvodu nemôžu byť uznané
do daňových výdavkov daňového subjektu A. B. – STAVSTROJ za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo
výške základ dane 75 875,94 Eur. Konštatoval, že v súvislosti s uplatnením daňových výdavkov za

nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických spotrebičov a za nákup náhradných dielov, výsledky
vykonanéhodokazovaniavovyrubovacomkonanípovráteníodvolacímorgánomnepriniesližiadnenové
zistenia a dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu zistení správcu dane, resp. priaznivejšie výsledky pre
daňový subjekt. Z uvedeného dôvodu správca dane trval na svojich záveroch a zisteniach. Uviedol, že
v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní opakovane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti, výsledky

dokazovaní a výpovede svedkov v ich vzájomnej a logickej súvislosti a zistil, že daňový subjekt daňové
výdavky na nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických spotrebičov a za nákup náhradných dielov
v zmysle kúpnych zmlúv uplatnené v základe dane v celkovej výške 75 875,94 Eur nepreukázal, čím
nedodržalpodmienkupreukázateľnostivzmysleustanovení§2písm.i)a§21ods.1zákonač.595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“ alebo „zákon
o dani z príjmov“).

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101785858/2022 zo dňa 20.06.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie

žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný opísal odvolacie dôvody žalobcu,
popísalnímzistenýskutkovýstavvecianáslednesavyjadrilkjednotlivýmnámietkamžalobcuuvedeným
v odvolaní, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené.

4. V rámci zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že daňový subjekt A. B. – STAVSTROJ je

v združení s C. D. – STAVSTROJ na základe Zmluvy o vzniku združenia „STAVSTROJ“ bez právnej
subjektivity podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.10.1997. Členovia združenia sa riadia
zmluvou o združení, v ktorej je ustanovené, že všetky vstupy aj výstupy sa evidujú a konajú IČO-m a
DIČ-om A. B. – STAVSTROJ. C. D. vo vlastnom mene nerobí žiadne vstupy ani výstupy pre združenie
a ani pre samostatné podnikanie pod vlastným IČO-m a DIČ-om. V zmluve o združení je ustanovený

pomer 50:50 na celý chod združenia, t. j. príjmy aj výdavky si účastníci združenia delia v pomere 50:50.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní po odvolaní správca dane vylúčil z daňových
výdavkov (nákladov), spolu sumu 75 875,94 Eur (50 % zaúčtovaných výdavkov združenia), pričom išlo
o tieto druhy výdavkov:

i) výdavky (náklady) za nákup krmiva pre psov v sume 635,52 eura; daňový subjekt o zvieratách
neúčtoval;
ii) výdavky (náklady) za nákup americkej chladničky, kombinovaného sporáka a automatickej práčky
spoluvsume990,42Eur;elektrickéspotrebičesanenachádzalivpodnikateľskýchpriestorochdaňového
subjektu, t. j. daňový subjekt nevyužíval elektrické spotrebiče na podnikateľské účely;

iii) výdavky (náklady) spolu v sume 74 250,00 Eur za nákup používaných náhradných dielov na základe
Kúpnych zmlúv uzatvorených v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 588 a nasl.) s predávajúcimi E. B. B.,
F. G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B., o ktorých daňový subjekt účtuje v peňažnom denníku ako o výdavkoch
ovplyvňujúcich základ dane. Daňový subjekt nepreukázal, že uvedené fyzické osoby (predávajúci) tovar
skutočne predali kontrolovanému daňovému subjektu a nepreukázal vyplatenie ním deklarovaných súm

jednotlivým fyzickým osobám.

6. Ohľadom výdavkov (nákladov) za nákup stravy pre psov v sume 635,52 Eur žalovaný poukázal
na § 9 ods. 7 a § 11 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra
2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti

o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky
účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú
zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej len „Postupy účtovania“), pričom uviedol, že
žalobca o zvieratách (psoch) neúčtoval v zmysle postupov účtovania a zvieratá neboli zaradené v

inventúrnomsúpisemajetkuzazdaňovacieobdobierok2017.Dôvodil,ženakúpenézvieratásavzmysle
postupov účtovania vykazujú v knihe zásob, resp. v zodpovedajúcej analytickej skladovej evidencii a
uvádzajú sa vo výkaze o majetku záväzkov. Podmienku zaúčtovania výdavku (nákladu) pre daňové
účely tak žalobca nesplnil.7. K výdavkom (nákladom) za nákup americkej chladničky striebornej farby, kombinovaného sporáka
striebornej farby a automatickej práčky Samsung, žalovaný uviedol, že zamestnanci správcu dane dňa

21.09.2020 miestnym zisťovaním zistili, že elektrické spotrebiče sa nenachádzajú na adrese miesta
podnikania, t. j. daňový subjekt nevyužíval elektrické spotrebiče na podnikateľské účely. Poukázal tiež
na to, že už na ústnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2020 žalobca A. B. uviedol, že elektrické
spotrebiče sa nachádzajú na dcérinej chate, na adrese J. D. X, XXX XX K.. Ďalej žalovaný konštatoval,
že uvedené elektrospotrebiče sa na adrese J. L. XXXX nenachádzali ani v čase ďalšieho miestneho

zisťovania, vykonanom správcom dane v druhom vyrubovacom konaní dňa 22.12.2021. Tiež poukázal
na to, že ani výpovede svedkov, zamestnancov daňového subjektu, na ústnych pojednávaniach dňa
04.04.2022, nepotvrdili tvrdenie žalobcu o používaní týchto elektrospotrebičov zamestnancami, ale ani
ich umiestnenie v objekte žalobcu. Podľa žalovaného tak žalobca nepreukázal, že elektrospotrebiče
využíval na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a vo vyrubovacom konaní po
odvolaní nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by zakladali uznanie predmetných výdavkov ako

daňových výdavkov (nákladov).

8. K výdavkom (nákladom) za nákup používaných náhradných dielov na základe Kúpnych zmlúv
uzatvorených v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s predávajúcimi E. B. B., F. G., D. H.,
E. D. A., I. I. a F. B., o ktorých žalobca účtoval v peňažnom denníku ako o výdavkoch ovplyvňujúcich

základ dane, žalovaný uviedol, že správca dane spochybnil tieto výdavky, pretože žalobca nepreukázal,
že uvedení predávajúci tovar skutočne predali kontrolovanému daňovému subjektu, čo podľa neho
vyplývalo z toho, že úhrady za nakúpený tovar boli realizované len v hotovosti pod hodnotu 5 000,00
eur; účastník združenia C. D. sa na ústnom pojednávaní dňa 21.10.2020 vyjadril, že si presne nepamätá
ako dochádzalo k odovzdávaniu hotovosti a že všetky nákupy sprostredkoval otec pána A. B., pán F. B. ;

väčšina kúpnych zmlúv bola vystavená v mesiaci december roka 2017; v kúpnych zmluvách nie je bližšie
špecifikované o aké náhradné diely sa jedná, údaje boli dopísané rukou, druhé strany kúpnych zmlúv,
práve s podpismi a údajmi o tovare boli predložené až po vyžiadaní správcom dane. Správca dane dňa
22.12.2021vykonalnaadreseJ.L.M.XXXXmiestnezisťovanie,atiežžiadalopredloženievýdavkových
pokladničných dokladov ku všetkým kúpnym zmluvám, ktoré mal žalobca zaslať do 31.12.2021. Uviedol,

že výdavkové pokladničné doklady ku kúpnym zmluvám, predložené súčasne s kúpnymi zmluvami
neobsahovali podpisy predávajúcich (zápisnica o ústnom pojednávaní s účastníkom združenia C. D. č.
100746071/2020 zo dňa 03.04.2020). Na všetkých výdavkových pokladničných dokladoch ku kúpnym
zmluvám, ktoré žalobca doložil dodatočne správcovi dane prostredníctvom všeobecného podania pre
finančnú správu, bolo namiesto podpisu dodatočne dopísané daňovým subjektom „viď zmluva“. Podľa

žalovaného, tiež podpisy na dokumentoch predložených daňovým subjektom (kúpne zmluvy) neboli
totožné s podpismi a pečiatkou uvedenou na notársky overených dokumentoch zaslaných správcovi
dane v iných konaniach z Okresného súdu Banská Bystrica, t. j. podpisy predávajúcich E. B. B., F.
G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B. uvedené na jednotlivých kúpnych zmluvách sa nezhodovali s podpismi
týchto osôb na iných dokumentoch doručených správcovi dane. Správca dane tiež zistil, že predávajúci

za rok 2017 nepodali daňové priznanie alebo v podanom daňovom priznaní predmetný príjem z
predaja náhradných dielov nepriznali. Taktiež, náhradné diely v zmysle kúpnych zmlúv neboli uvedené
v inventúrnom súpise majetku, žalobca ich zaúčtoval priamo do spotreby, bez odpisovania. Podľa
žalovaného tak v peňažnom denníku zaúčtované zásoby žalobca nepreukázal. Uvedené skutočnosti
pretopodľažalovanéhospochybnilizaúčtovanévýdavky(náklady)adaňovýsubjektanivovyrubovacom

konaní po odvolaní nepredložil správcovi dane nové, relevantné dôkazy.

Na základe uvedených skutočností tak žalovaný dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt porušil
ustanovenie § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, pretože sa nejednalo o
výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov.

Žalobca, podľa žalovaného, vo vyrubovacom konaní po odvolaní nepredložil nové relevantné dôkazy,
ktoré by zakladali uznanie predmetných výdavkov ako daňových výdavkov (nákladov).

9. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu, uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu, pričom sa s nimi nestotožnil, pretože správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a

opakované vyrubovacie konanie, ktorými dostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie správcu dane
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je zrozumiteľné a preskúmateľné a správca dane
uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia početné dôkazy odôvodňujúce výrok rozhodnutia.Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

10. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich
zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalobca v správnej žalobe v bode III. namietal nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly, ktorá podľa
neho spočívala v predčasnom účelovom ukončení daňovej kontroly, pred zákonným, úplným a správnym
zistením a preverením všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Daňová kontrola
podľa žalobcu nebola vykonaná v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jej účelu, ako to kodifikuje
§ 44 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“), čo podľa neho potvrdzuje aj

skutočnosť, že protokol z vykonanej daňovej kontroly preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie
dôkazovvzákonnomobsahuarozsahu.Správcadanepretonajehozákladenemoholvydaťrozhodnutie
pre nesprávne právne posúdenie, vzhľadom k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, a to z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena správcom dane, a preto bolo toto rozhodnutie predčasné.

12. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak vzniknú
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti
kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Forma danej

výzvy nie je síce zákonom predpísaná, ale musí byť počas vykonávania daňovej kontroly dostatočne
vymedzená a komunikovaná daňovému subjektu. Oboznámenie Žalobcu s vykonanými úkonmi správcu
dane dňa 22.02.2021 a Protokol z daňovej kontroly zo dňa 31.03.2021 podľa žalobcu nepokrýva výzvu
podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže táto má zákonom jasne definovaný obsah, účel a časové
hľadisko jej uplatnenia. Touto podstatnou námietkou žalobcu sa, v súlade s jej dôvodmi, nezaoberal

ani prvostupňový orgán a ani žalovaný, keď sa nezaoberal námietkou žalobcu o nesplnení zákonného
účelu daňovej kontroly, v nadväznosti na zákonnú lehotu výkonu daňovej kontroly v zmysle § 46 ods.
l0 Daňového poriadku, ale sa uspokojil s uvedením termínov začatia a ukončenia daňovej kontroly, bez
vysporiadania sa s touto námietkou žalobcu.

13. V bode IV. správnej žaloby žalobca namietal, že výrok rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom
konaní obsahuje len uvedenie ustanovenia procesného predpisu (Daňového poriadku), avšak
neobsahuje uvedenie ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Výrok
prvostupňového rozhodnutia obsahuje len konštatovanie, že sa ním v zmysle zákona č. 595/2003 Z.
z. vyrubuje žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane bez toho, aby bolo z výroku rozhodnutia

žalobcovi zrejmé, jasné a zrozumiteľné pre zabezpečenie jeho ústavného práva v zmysle čl. 48 ods. 2
siedmy oddiel, prvá hlava Ústavy Slovenskej republiky, ktoré ustanovenia zákona o dani z príjmov boli
právnym základom vydaného rozhodnutia správcu dane. Podľa žalobcu, ani žalovaný tento nedostatok
rozhodnutia správcu dane napadnutým rozhodnutím, neodstránil.

14. Ďalej uviedol, že z celého napadnutého rozhodnutia je preukázateľné formalistické vysporiadanie
sa s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, keď bez zákonného skúmania a
hodnotenia opisuje závery prvostupňového orgánu, pričom bez jasného, zrozumiteľného a správneho
odôvodnenia sa na str. 21 napadnutého rozhodnutia len „nestotožňuje s námietkami žalobcu„ a
na str. 21 žalovaný uvádza, že: „Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR

rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“. Podľa žalobcu, žalovaný neuvádza žiadne
vlastné závery, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré skutočnosti hodnotil z hľadiska
nespochybniteľného preukázania skutkového stavu, a ktoré považoval za rozhodujúce pre potvrdenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú
podľa žalobcu nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie a sú vydané

predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V napadnutom rozhodnutí absentujú
vlastné závery žalovaného, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie
vo veci a akými úvahami sa pri ich vyhodnotení riadil. Namiesto zrozumiteľného opisu predmetu konania,
vymedzenia sporných otázok a následného logického a právneho zhodnotenia zisteného skutkovéhostavu ako aj vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu žalovaný podľa žalobcu obsiahlo opísal
všetky podklady, ktoré vo veci zhromaždil, avšak následne už neuviedol, aké konkrétne závery z tých
ktorých skutkových zistení vyvodil.

15. Žalobca tiež dôvodil, že na str. 4, 5 a 9 napadnutého rozhodnutia žalovaný nepravdivo uviedol
ako dôvod neuznania výdavkov na krmivo pre psy správcom dane, že žalobca nesplnil podmienku
zaúčtovania. Uvedený údaj je podľa žalobcu nepreskúmateľný. Ak žalobca o týchto výdavkoch
neúčtoval, na základe akej skutočnosti zistil žalovaný, že o aký výdavok sa jednalo a na základe akej

právnej skutočnosti bol tento výdavok predmetom kontroly.

16. Podľa žalobcu, žalovaný nepravdivo uvádza, že žalobca vo vyrubovacom konaní po odvolacom
konaní nepredložil nové relevantné dôkazy. Poukázal na to, že prílohou odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu boli dôkazy o využití plemien psov, ktoré strážili majetok združenia, a ktoré anulovali
nezákonné výsluchy svedkov poľovníckeho združenia I..

17. Tiež je podľa žalobcu preukázané, že Protokol z vykonanej daňovej kontroly č. 100510898/2021 zo
dňa 31.03.2021, doručený 31.03.2021, obsahuje skúmané výdavky na včelstvá, ovce a koňa. Žalovaný
sa právnou skutočnosťou porušenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku správcom dane, keď tento v skutkovo
zhodných prípadoch, bez odôvodnenia, rozdielne posudzoval zaúčtované výdavky, vôbec sa nezaoberal

a svojím napadnutím rozhodnutím nezákonne potvrdil tvrdenie správcu dane bez skúmania preukázania
správnosti záverov správcu dane.

18. Žalobca ďalej namietal, že výpovede svedkov, ktorí potvrdzovali využívanie predmetných
spotrebičov, sa vôbec nehodnotili, a to bez odôvodnenia. Žalovaný neskúmal prvostupňové rozhodnutie

abezvlastnéhoodôvodnenéhozáveruhopotvrdil.Podľažalobcu,postupomanapadnutýmrozhodnutím
žalovaného v odvolacom konaní bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. Ďalej konštatoval, že jeho námietka v odvolaní smerovala voči nevykonaniu dôkazu výsluchom
svedka F. A. I. bez zákonného odôvodnenia. Námietka tiež podľa neho smerovala na porušenie
ústavných práv vlastniť majetok a diskrimináciu pre vek. Tiež poukázal na to, že z ním predložených
dokladov k neuznaným kúpnym zmluvám na nákup použitých náhradných dielov je preukázané, že:
kúpne zmluvy obsahovali konkrétny predmet predaja; prevzatie finančných plnení v zmysle týchto

kúpnych zmlúv bolo predávajúcimi potvrdené; predávajúcimi bolo v kúpnych zmluvách potvrdené, že ich
nevyužívali na podnikanie; žalobca uviedol, ako a kedy došlo k odovzdaniu finančných plnení v zmysle
kúpnych zmlúv; žalobca preukázal namontovanie nakúpených náhradných dielov do preukázaných
mechanizmov v kontrolovanom zdaniteľnom období a ich využívanie na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov a žalobca predložil dôkazy o ekonomickej výhodnosti predmetných

nakúpených náhradných dielov, ktoré správca dane žiadnymi dôkazmi nevyvrátil.

20. Namietal tiež, že žalovaný na strane 19 napadnutého rozhodnutia nepravdivo uvádza, že nedošlo
kporušeniudaňovéhotajomstvaE.B.N.–zamestnankyňoužalovaného.Žalovanýsatiežnevysporiadal
so všetkými námietkami podanými žalobcom v odvolaní a vo Vyjadrení k Protokolu, a preto na nich

žalobca naďalej trvá.

21. V bode V. správnej žaloby žalobca ohľadom zistenia skutkového stavu poukazuje na množstvo
zákonných ustanovení a rozhodnutí súdov rôzneho stupňa, pričom poukázal a opísal zásadu voľného
hodnotenia dôkazov, a to teóriu hodnotenia, kritérium závažnosti, kritérium zákonnosti, kritérium

pravdivosti, úvahy pri hodnotení dôkazov, skutočnosť, že každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo a všetky
dôkazy sa hodnotia v ich vzájomnej súvislosti, povinnosť prihliadnuť na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo, objektívnosť pri hodnotení dôkazov a právo na obhajobu.

22. Žalobca na záver uviedol, že z celého administratívneho spisu a námietok žalobcu je preukázané,

že v konaní žalovaného ako aj prvostupňového orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch. Tiežuviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil tvrdenie správcu dane o podvodnom konaní
žalobcu, jeho dodávateľa a dodávateľa žalobcu, bez akéhokoľvek zákonného dokazovania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

23. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným
v žalobe. K námietke žalobcu o nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca
dane nie je subjektom, ktorý je v rámci daňovej kontroly nositeľom dôkazného bremena. Dôkazné

bremeno znáša kontrolovaný daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového
poriadku. Správca dane vedie dokazovanie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a preto primárne
určuje rozsah daňovej kontroly tak, aby bol dosiahnutý jej účel (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku).
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu
dane vymedzené práva a povinnosti v ustanovení § 45 Daňového poriadku. Žalovaný rozhodnutím
č. 102196508/2021 zo dňa 06.11.2021 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 101132769/2021 zo dňa

01.07.2021 z dôvodu zistenia pochybení, ktoré správca dane odstránil vydaním nového rozhodnutia,
ktorým je prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný nezistil v prvostupňovom rozhodnutí
také nedostatky, ktoré by zakladali zrušenie tohto rozhodnutia, vrátane zisteného skutkového stavu.
Namietanú nezákonnosť daňovej kontroly žalobca neopiera o žiadne ustanovenie Daňového poriadku.
Správca dane ukončil daňovú kontrolu zákonným spôsobom, a to doručením Protokolu o daňovej

kontrole v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 Daňového poriadku; daňovú kontrolu vykonal v zákonnej
lehote jeden rok v zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

24. K námietke žalobcu ohľadom ust. § 46 ods. 5 a 10 Daňového poriadku, a že Oboznámenie žalobcu
s vykonanými úkonmi správcu dane dňa 22.02.2021 a Protokol z daňovej kontroly zo dňa 31.03.2021

nepokrýva výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že námietka, že správca dane
porušil § 46 ods. 5 Daňového poriadku nie je opodstatnená. Z dikcie odvolania zo dňa 18.08.2021 ako
aj z dikcie odvolania zo dňa 26.09.2022 je zrejmé, že žalobcovi boli známe pochybnosti správcu dane,
vyjadrovalsaknim,podávalvysvetleniaapredkladaldôkazykuskutočnostiamzistenýmsprávcomdane.
Dňa 22.02.2021 na ústnom pojednávaní správca dane oboznámil daňový subjekt s doteraz vykonanými

úkonmi v rámci daňovej kontroly a s preukázanými kontrolnými zisteniami. Žalobca zápisnicu zo dňa
22.02.2021 podpísal a dňa 05.03.2021 sa dostavil k správcovi dane na ústne pojednávanie, na ktorom
predložil vyjadrenie ku kontrolným zisteniam a doklady. Táto procesná časť naplnila povinnosť správcu
dane upravenú ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Aj na ústnom pojednávaní dňa 31.03.2021
bol daňový subjekt oboznámený s kontrolnými zisteniami, pričom ani na jednom z uvedených ústnych

pojednávaní žalobca nenamietal, žeby mu neboli známe pochybnosti správcu dane.

25. Ohľadom námietky, že výrok rozhodnutia správcu dane neobsahuje všetky zákonné náležitosti,
žalovaný poukázal na ust. § 63 ods. 3 Daňového poriadku a konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie
správcu dane obsahuje všetky náležitosti v zmysle tohto ustanovenia. Žalovaný nezistil, že by výrok

rozhodnutia neobsahoval zákonné náležitosti. Podľa žalovaného, rozhodnutie správcu dane obsahovalo
aj žalobcom namietané nedostatky, a to ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo
(§68ods.5Daňovéhoporiadku),lehotuplnenia,aksaukladápovinnosťplniťaakideopeňažnéplnenie,
aj sumu a číslo účtu príslušného poskytovateľa platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená.
Tiež uviedol, že rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 Daňového poriadku nie je

rozhodnutím vydaným po ukončení vyrubovacieho konania, akým je prvostupňové rozhodnutie.

26. K námietkam žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza žiadne vlastné závery na
základe,ktorýchvydalnapadnutérozhodnutie,ktoréskutočnostihodnotilzhľadiskanespochybniteľného
preukázania skutkového stavu, a ktoré považoval za rozhodujúce pre potvrdenie rozhodnutia

prvostupňového orgánu, žalovaný uviedol, že postup žalovaného je uvedený v § 74 Daňového poriadku
a zákonnosť postupu žalovaného žalobca nerozporuje. S poukazom na ust. § 74 ods. 2 prvej vety
Daňového poriadku žalovaný uviedol, že rozsah odvolania je daný dôvodmi, námietkami odvolania,
ktoré žalovaný preskúmal a vyjadril sa k nim. Keďže preskúmaním napadnutého rozhodnutia a námietok
uvedených v odvolaní žalovaný nezistil ani hmotnoprávne, ani procesnoprávne porušenia, rozhodnutie

správcu dane potvrdil.

27. Žalobca tiež namietal, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu. Žalovaný k tomuto uviedol, že nevydal súdne rozhodnutie. K napadnutému rozhodnutiu

žalovaný uviedol, že namietanú nezrozumiteľnosť a nejasnosť odôvodnenia rozhodnutia mal žalobca
konkretizovať,t.j.uviesťkonkrétne,nejasnéanezrozumiteľnéjednotlivéčastiodôvodnenianapadnutého
rozhodnutia a uviesť, v čom spočíva nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť.

28. K námietke ohľadom neuznania výdavkov na krmivo pre psy správcom dane, žalovaný uviedol, že

táto námietka je neopodstatnená. Žalovaný neuviedol, že žalobca neúčtoval o výdavkoch za krmivo pre
psov, ale k výdavkom (nákladom) za nákup stravy pre psov v sume 635,52 Eur uviedol, že žalobca
neúčtoval o zvieratách (psoch) v zmysle postupov účtovania; zvieratá neboli zaradené v inventúrnom
súpise majetku za zdaňovacie obdobie rok 2017; ďalej uviedol, že nakúpené zvieratá sa v zmysle
postupov účtovania vykazujú v knihe zásob, resp. v zodpovedajúcej analytickej skladovej evidencii a
uvádzajú sa vo výkaze o majetku záväzkoch. Žalobca si uplatnil daňové výdavky (náklady) na živé

zvieratá, o ktorých neúčtoval.

29. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že z administratívneho spisuje preukázané, že Protokol z vykonanej
daňovej kontroly dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 č. 100510898/2021 z
31.03.2021, doručený dňa 31.03.2021, obsahuje skúmané výdavky na včelstvá, ovce a koňa. Žalovaný,

sa právnou skutočnosťou porušenia správcom dane § 3 ods. 9 Daňového poriadku, keď tento v
skutkovo zhodných prípadoch, bez odôvodnenia, rozdielne posudzoval zaúčtované výdavky, vôbec
nezaoberal a potvrdil tvrdenie správcu dane bez skúmania preukázania správnosti záverov správcu
dane. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane vyjadrenie k zápisnici o
ústnom pojednávaní č. 100292982/2021 zo dňa 22.02.2021 na ústnom pojednávaní dňa 05.03.2021

a predložil aj rozhodnutie č. 500/1814/20138/2017 zo dňa 30.11.2017, ktorým Pôdohospodárska
platobná agentúra schválila poskytnutie podpory formou jednotnej podpory na plochu, platby na
poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby na chov bahníc, jariek a kôz
a platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami. Podľa žalovaného týmto dôkazom
žalobca preukázal opodstatnenosť zaúčtovaných výdavkov (nákladov) na včelstvo a ovce. Žalovaný

neporušil zásadu uvedenú v § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pretože výdavky (náklady) za krmivo pre
psov neboli skutkovo zhodné s výdavkami (nákladmi) súvisiacimi s chovom včiel a oviec, v ktorom
prípade bola žalobcovi poskytnutá aj štátna podpora.

30. Žalovaný tiež uviedol dôkazy, ktorými preukázal, že žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a v

priebehu vyrubovacieho konania nebolo upreté právo predkladať dôkazy a vyjadrenia ku kontrolným
zisteniam: 100230831/2021 zo dňa 09.02.2021, úradný záznam 10025197/2021 zo dňa 15.02.2021,
zápisnica o ústnom pojednávaní (ďalej len „ZÚP“) 100292982/2021 zo dňa 22.02.2021, ZÚP Vyjadrenie
žalobcu k ZÚP zo dňa 22.02.2021 a predloženie dôkazov 100383445/2021 zo dňa 05.03.2021, ZÚP
100509822/2021 zo dňa 31.03.2021, ZÚP 100963993/2021 zo dňa 03.06.2021, ZÚP Vyjadrenie žalobcu

k protokolu e. č. 6/05708495/2021 zo dňa 10.05.2021 101014228/2021 zo dňa 10.06.2021, ZÚP...
atď. Každé ústne pojednávanie bolo zaznamenané do zápisnice o ústnom pojednávaní, žalobcovi bolo
umožnené vyjadriť sa k obsahu zápisnice a vzniesť návrhy a námietky k jej obsahu, čo potvrdil svojím
podpisom zápisnice. Žalobca mal možnosť dostatočne sa oboznámiť s každým zistením a kvalifikovane
sa k nemu vyjadriť, čo preukazujú nielen vyššie uvedené dokumenty, ale aj celé rozhodnutie správcu

dane a rozhodnutie žalovaného. Žalovaný trval na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je vydané
v rozpore so všeobecne záväzným daňovým predpisom, Daňovým poriadkom, vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

31. Žalobca v replike trval na námietkach uvedených v žalobe, pričom uviedol, že trvá na námietke
nezákonnosti daňovej kontroly, ako aj na neoznámení špecifikovaných pochybností správcu dane
v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Opakovane nesúhlasil ani s tým, že by výrok rozhodnutia

správcu dane obsahoval všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku a že by odôvodnenie
žalovaného bolo v súlade so zákonom. Poukázal opakovane na § 3 ods. 9 a 10 Daňového poriadku,
s ktorými nie je v súlade tak konanie správcu ako aj žalovaného.Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

32. Žalovaný v duplike uviedol, že nepodáva písomné vyjadrenie.

Konanie pred správnym súdom

33. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) tohto

zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z
uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/15/2023
prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou sp.
zn. BB-75S/15/2023.

34. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. BB-75S/15/2023-307 zo dňa 17.07.2023,
právoplatným dňa 11.08.2023, návrh žalobcu zo dňa 03.03.2023 na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)
zamietol z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.

35. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň
02.10.2024, kde sa právny zástupca žalobcu vyjadril zhodne s obsahom žaloby. Správny súd následne
určil termín vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 116 SSP na deň 30.10.2024, kedy bol rozsudok
verejne vyhlásený v pojednávacej miestnosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

36. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13
ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie

správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134
ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu
dane, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 18 968,99 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za

zdaňovacie obdobie rok 2017, keď vylúčil z daňovo uznateľných výdavkov žalobcu výdavky (náklady)
za nákup krmiva pre psov v sume 635,52 Eur, výdavky (náklady) za nákup americkej chladničky,
kombinovaného sporáka a automatickej práčky spolu v sume 990,42 Eur a výdavky (náklady) spolu
v sume 74 250,00 Eur za nákup používaných náhradných dielov, s odôvodnením, že sa nejednalo o
výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov,

pričom žalobca vo vyrubovacom konaní po odvolaní nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by
zakladali uznanie predmetných výdavkov ako daňových výdavkov. Žalobca tak porušil § 2 písm. i) v
nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

38.Podľa§493eSSPvetapredbodkočiarkou;konaniazačatéaneskončenédo30.06.2023sadokončia

podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.

39. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023; na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

40. Podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom a účinnom v zdaňovacom
období roku 2017; na účely tohto zákona sa rozumie
a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,
b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem

osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,
c/ príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne
používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickejosoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo
11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

h/zdaniteľnýmpríjmompríjem,ktorýjepredmetomdaneaniejeoslobodenýoddanepodľatohtozákona
ani medzinárodnej zmluvy,
i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej

potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa
§ 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak,
j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak,

m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi
oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa
využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje
alebo účtovala, 1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto
ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

41. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

42. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

43. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe
daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou

vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

45. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku; Ak tento zákon alebo osobitné
predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena
c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo,
lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a
ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

47. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

48. Správny súd v rámci súdneho prieskumu posudzoval opodstatnenosť tvrdení žalobcu, čo do
porušenia, tak hmotnoprávnych ako aj procesných predpisov. Správny súd konštatuje, že na proces
daňovejkontroly,určovaniaavyrubovaniadaňovýchpovinnostísavzťahujevšeobecnýdaňovýprocesný
predpis, ktorým je Daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2
Daňového poriadku). Vzhľadom na to, že daňové orgány postupujú v konaniach o jednotlivých druhoch

danínazákladespoločnéhoprocesnéhopredpisu,možnouplatňovaťspoločnéprocesnédaňovézásady
a judikatúrne závery týkajúce sa procesného postupu podľa Daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis
neupravuje inak, teda aj v konaní o dani z príjmov.

49.Žalobcanamietalnezákonnosťdaňovejkontrolyanesplneniepovinnostipodľa§46ods.5Daňového
poriadku v spojení s ust. § 46 ods. l0 Daňového poriadku. Tiež namietal, že správca a žalovaný

nebrali do úvahy všetky dôkazy a pripomienky žalobcu a žalovaný sa nevysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Správny súd úvodom uvádza, že aj v daňovom konaní
týkajúcom sa dani z príjmov platí, že dôkazné bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových
oprávnení na úseku dane z príjmov, vrátane uplatnených daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový
subjekt. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou

faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia NS SR sp.
zn. 9Sžsk1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50, publikované

v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

50. Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené (rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54). 44. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že prenos
dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt

má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

51. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení

deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov a
týmto prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na prenos
dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je ale akákoľvek pochybnosť správcu dane o
pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je

pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných
podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (rozhodnutie NS SR 6 Sžfk40/2018 zo dňa 03.09.2019).
Hocijetoprávesprávcadane,ktorývediedokazovanievdaňovomkonaní,pričomhodnoteniezískaných
dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže

jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne, resp. že niektoré dôkazy nevyhodnotí vôbec. Správca dane
musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný
prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).52. Správny súd preto k námietkam žalobcu ohľadom nezákonnosti daňovej kontroly a hodnotenia
žalobcom predložených dôkazov uvádza, že žalobca ohľadom nezákonnosti daňovej kontroly neuviedol
žiadne ustanovenie Daňového poriadku, s ktorým by bola predmetná daňová kontrola žalobcu na dani

z príjmov fyzickej osoby v rozpore. Rovnako netvrdil, ktoré konkrétne ním predložené dôkazy neboli
vykonané a pokiaľ by vykonané boli, čo by bolo nimi preukázané a ako by to zmenilo v konečnom
dôsledkuskutkovýstavaspolustýmajprávneposúdenieveci.Uvedenéžalobnénámietkypretosprávny
súdpovažujelenzavšeobecné,neumožňujúcevykonaťsprávnemusúduplnohodnotnýsúdnyprieskum.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020 (bod 43), kde sa najvyšší súd zaoberal otázkou efektivity vykonania
navrhovaných dôkazov, s tým, že dospel k záveru, že pokiaľ by vykonanie dôkazov, ktorých vykonania
sa dožadoval žalobca neprinieslo žalobcovi iné, pre neho priaznivejšie postavenie, inak povedané
nemali by schopnosť „prebiť“ už objektívne zistený skutkový stav, nie je dôvod na takúto žalobnú
námietku reflektovať. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho
spisu v spojení s Daňovým poriadkom, že predmetná daňová kontrola bola vykonávaná v súlade

s Daňovým poriadkom a jej zákonnosť žalobca nijakým relevantným spôsobom nespochybnil.

53. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa v danej veci viaže na preukázanie podmienok pre uznanie
daňových výdavkov „nákladov“. Podmienky pre uplatnenie daňového výdavku (nákladu) v oblasti dane
z príjmu (§ 2 písm. i) a § 21 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a podmienky pre uplatnenie práva na

odpočetDPH(§49ods.1a2anasl.zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnoty),niesúidentické.

54. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že základnými zákonnými podmienkami
pre uznanie daňového výdavku sú 1. vecnosť, 2. preukázateľnosť vynaloženia a 3. zaúčtovanie.
Už nesplnenie jednej z troch zákonných podmienok vylučuje opodstatnenosť zahrnutia nákladov do

daňových výdavkov.

55. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov. Pri podmienke zaúčtovania je potrebné skúmať, či bol výdavok riadne
zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je

potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností
aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol
(nestačí pritom len realizácia platby). V prípade deklarovaných odplatných nadobudnutí tovaru/služieb
(výdavok ako kúpna cena, resp. cena za poskytnutú službu) daňové doklady musia jednoznačne
preukazovať prijatie plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu deklarovaného

plnenia aj reálne došlo a to v rámci zmluvných dojednaní od jednotlivých dodávateľov. Ako už bolo vyššie
uvedené, dôkazné bremeno daňového subjektu sa ale viaže práve k preukázaniu týchto podmienok pre
uznanie daňových výdavkov. Rovnako aj vnášanie pochybností správcom dane musí byť smerované
k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky uvedené podmienky pritom majú objektívny
charakter, čo znamená, že podmienky uplatnenia daňového výdavku buď sú alebo nie sú dané.

56. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že základnou zásadou daňového konania je zásada
zákonnosti,ktorásapremietado§3ods.1Daňovéhoporiadku,avšakvychádzaprimárnezčlánku2ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto zásady sú orgány verejnej správy pri správe daní povinné
postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne záujmy štátu, ale aj na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správe daní postupovať v
úzkejsúčinnostisdaňovýmisubjektmi.Tátospoluprácaorgánovverejnejsprávyvrámcidaňovejkontroly
s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, medzi ktoré
patrí aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena
zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o

správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo
o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzve
daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam vyjadril a aby pravdivosť údajov preukázal (viď
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.06.2023, sp. zn. 1Sfk/29/2021).

57. Daňový poriadok v § 46 ods. 5 Daňového poriadku pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť
oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril,
najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajovriadne preukázal. Takéto oznámenie spolu s výzvou môže byť daňovému subjektu oznámené písomne
alebo na ústnom pojednávaní. Správny súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022, v ktorom sa uvádza, že výzva podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku „môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme
alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré
správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v
procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt“.

58.Zadministratívnehospisuvyplýva,žesprávcadanežalobcuinformovalodôvodnýchpochybnostiach
o splnení podmienok pre uznanie sporných daňových výdavkov (krmivo pre psy, elektrospotrebiče
a náhradné diely), a to na ústnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2021, čo potvrdzuje zápisnica
č. 100292982/2021, ktorú žalobca podpísal a dňa 05.03.2021 sa dostavil k správcovi dane na ústne
pojednávanie, na ktorom predložil vyjadrenie ku kontrolným zisteniam a doklady, čo potvrdzuje zápisnica

č. 100383445/2021. Rovnako na ďalšom ústnom pojednávaní konanom dňa 31.03.2021 bol žalobca
oboznámený s kontrolnými zisteniami, čo tiež potvrdzuje zápisnica č. 100509822/2021. Žalobca na
žiadnom z ústnych pojednávaní nenamietal, že mu pochybnosti správcu dane nie sú známe. Na základe
vyššie uvedených skutočností tak správny súd zastáva názor, že došlo v procese dokazovania k výzve
na odstránenie identifikovaných pochybností, a teda aj k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane

na žalobcu. Nie je pritom potrebné, aby muselo byť formálne označené, že sa jedná o výzvu podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku. Ako z vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva,
pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré správca
dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Námietka
žalobcu je tak nedôvodná.

59. Ohľadom námietky voči výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý podľa žalobcu nespĺňal zákonné
náležitosti, správny súd uvádza, že náležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v ust. § 63 ods. 3 písm. d)
Daňového poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje údaje podľa písmena c), t. j. označenie fyzickej alebo
právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, rozhodnutie vo veci s uvedením

ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť
plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu
a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Správny súd má za to, že prvostupňové rozhodnutie
tieto náležitosti spĺňa. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia správca dane označil žalobcu, uviedol, že
vyrubuje žalobcovi rozdiel dane v sume 18 968,99 Eur, slovom: osemnásťtisícdeväťstošesťdesiatosem

eur a deväťdesiatdeväť eurocentov, na dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov
za zdaňovacie obdobie rok 2017, a to podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Rovnako uviedol sumu
a číslo účtu, na ktorý má byť táto suma zaplatená, ako aj lehotu 15 dní, v ktorej má byť táto suma
zaplatená. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, toto konanie nie je
súčasťou daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania, ale ide o samostatné konanie, ktoré začína až

uplatnením preukázaného nároku oprávnenou osobou u správcu dane. Keďže v tomto prípade nebol
takýto návrh podaný, nemohlo byť súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia rozhodnutie o náhrade
nákladov. Správny súd z uvedených dôvodov považuje aj túto námietku za nedôvodnú.

60. K námietkam žalobcu ohľadom neuznania výdavkov, resp. nákladov (krmivo pre psov,

elektrospotrebiče a náhradné diely) prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené aj žalovaným
v napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že nebolo preukázané, že výdavky (náklady) za
nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických spotrebičov a za nákup náhradných dielov, spolu v
sume 75 875,94 Eur, boli vynaložené žalobcom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov
a z uvedeného dôvodu nemôžu byť uznané do daňových výdavkov žalobcu. Uvedené skutočnosti

jednoznačne vyplývajú z administratívneho spisu.

61. Ohľadom výdavkov (nákladov) za nákup krmiva pre psov z administratívneho spisu vyplýva, že tieto
psy nie sú zaradené v inventúrnom súpise majetku za zdaňovacie obdobie roka 2017. Správny súd
poukazuje na § 9 ods. 7 Postupov účtovania, podľa ktorých sa zásoby členia na materiál, vlastnú výrobu,

zvieratá a tovar, pričom zásoby sa podľa § 11 ods. 1 Postupov účtovania účtujú v knihe zásob a podľa §
11 ods. 3 písm. d) Postupov účtovania ako zásoby vlastnej výroby sa účtujú aj psy. Z uvedeného vyplýva,
že nakúpené zvieratá (v tomto prípade psy) sa musia vykazovať v knihe zásob, resp. zodpovedajúcej
skladovej evidencii a uvádzať vo výkaze o majetku a záväzkoch. Toto však v prípade žalobcu nebolosplnené, čo vyplýva aj z výsluchu C. D. – STAVSTROJ (druhý účastník združenia), ktorý je zaznamenaný
v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101609679/2020 zo dňa 21.10.2020, ktorý uviedol, že skladovú
evidenciu ako združenie nevedú. Správca dane tiež svojím šetrením zistil, že žalobca bol preukázateľne

členom Poľovníckeho združenia „I.“, XXX XX K., a choval poľovných psov. Z výsluchov štatutára a člena
Poľovníckehozdruženia„I.“,XXXXXK.,akoajinformáciízinternetuapredloženýchpreukazovopôvode
psov žalobcom jednoznačne vyplýva, že išlo o psy, ktoré mali za sebou výstavy a zložené poľovné
skúšky, a teda nešlo o strážne psy, ale o poľovné psy. Navyše, skladové priestory na adrese J. L. XXXX,
XXX XX J. L. sú zároveň aj sídlom spoločnosti STAVSTROJ združenie s.r.o. a z predloženej vzorovej

Faktúry číslo 20180645 vyplýva, že daný objekt je už strážený strážnou službou. Správca dane tak
podľasprávnehosúdupostupovalsprávne,keďvylúčilzdaňovýchvýdavkovvýdavky(náklady)zanákup
krmiva pre psov v sume 635,52 Eur.

62. K výdavkom (nákladom) za nákup americkej chladničky, kombinovaného sporáka a automatickej
práčky spolu v sume 990,42 Eur, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že

tieto neboli používané žalobcom na podnikateľské účely. Z vykonaného dokazovania správcom dane,
výsluchov zamestnancov žalobcu a najmä z výpovede samotného žalobcu, ktorý je zaznamenaný
v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 101462515/2020 zo dňa 21.09.2020, na ktorom žalobca A.
B. jednoznačne uviedol, že elektrospotrebiče sa nachádzajú na dcérinej chate v Detve. Fotografie
priložené k predmetnej zápisnici, preukazujú, že tieto elektrospotrebiče sú súčasťou kuchynskej linky.

Počas druhého vyrubovacieho konania po odvolaní bolo vykonané opakované miestne zisťovanie v
podnikateľských priestoroch žalobcu dňa 22.12.2021 (zápisnica č. 102620712/2021), počas ktorého
správca dane zistil, že americká chladnička šedej farby, plynový sporák šedej farby a biela automatická
práčka Samsung sa nenachádzajú v podnikateľských priestoroch žalobcu na adrese J. L. M. XXXX,
avšak na tejto adrese sa nachádzajú biela práčka Zanussi s prípojkou a biela mraznička. V druhom

vyrubovacom konaní tiež správca dane vykonal výsluchy množstva svedkov, zamestnancov žalobcu
(dňa 11.03.2022) ohľadom umiestnenia predmetných elektrospotrebičov v podnikateľských priestoroch
žalobcuaichpoužívaniezamestnancamižalobcu,očomspísalzápisniceoústnompojednávaní,ktorých
obsah je uvedený aj v prvostupňovom rozhodnutí (str. 57 a nasl. prvostupňového rozhodnutia). Na
základe uvedených skutočností správca dane dospel podľa správneho súdu k správnemu záveru, že

uvedené elektrospotrebiče neboli využívané žalobcom na podnikateľské účely.

63. Ohľadom výdavkov (nákladov) za nákup používaných náhradných dielov na základe Kúpnych
zmlúv uzatvorených v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s predávajúcimi E. B. B., F.
G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B., správny súd uvádza, že správca dane oprávnene spochybnil tieto

výdavky z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by tovar skutočne kúpil od uvedených predávajúcich.
Z rozsiahleho dokazovania vyplývajúceho z administratívneho spisu je totiž zrejmé, že úhrady za
nakúpený tovar boli realizované len v hotovosti pod hodnotu 5 000,00 Eur (vždy v okrúhlych sumách).
C. D. sa na ústnom pojednávaní dňa 21.10.2020 (zápisnica č. 101609679/2020) vyjadril, že si presne
nepamätá ako dochádzalo k odovzdávaniu hotovosti a že všetky nákupy sprostredkoval otec žalobcu

A. B., F. B.. Z predložených kúpnych zmlúv vyplýva, že väčšina bola vystavená v mesiaci december
roka 2017, pričom v týchto kúpnych zmluvách nie je presne špecifikované, o aké náhradné diely
sa jedná, údaje boli na zmluvách dopísané rukou a druhé strany kúpnych zmlúv, ktoré obsahovali
podpisy a údaje o tovare boli predložené až po ich vyžiadaní správcom dane. Správca dane vykonal
dňa 22.12.2021 na adrese J. L. M. XXXX miestne zisťovanie (zápisnica č. 102620712/2021), pričom

žiadal o predloženie výdavkových pokladničných dokladov ku všetkým kúpnym zmluvám, ktoré mal
následne žalobca zaslať do 31.12.2021. Ku kúpnym zmluvám boli súčasne doložené výdavkové
pokladničné doklady (čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní s C. D. č. 100746071/2020 zo
dňa 03.04.2020), ktoré neobsahovali podpisy predávajúcich. Ale následne, na všetkých výdavkových
pokladničných dokladoch ku kúpnym zmluvám, ktoré boli správcovi dane doložené dodatočne v podaní

e. č. 6/13290230/2021 zo dňa 29.12.2021, bolo namiesto podpisu dodatočne dopísané „viď zmluva“.
Z predloženého administratívneho spisu tiež vyplýva, že podpisy na kúpnych zmluvách predložených
žalobcom neboli totožné s podpismi a pečiatkou uvedenou na notársky overených dokumentoch
zaslaných správcovi dane v iných konaniach z Okresného súdu Banská Bystrica, t. j. podpisy
predávajúcich E. B. B., F. G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B., uvedené na jednotlivých kúpnych zmluvách, sa

nezhodovali s podpismi týchto osôb na iných dokumentoch doručených správcovi dane.

64. Správca dane zistil, že predávajúci za rok 2017 nepodali daňové priznanie alebo v podanom
daňovom priznaní predmetný príjem z predaja náhradných dielov nepriznali, čo však bolo ichpovinnosťou v zmysle zákona. Navyše, predávajúci uvedení na kúpnych zmluvách sú už zosnulí, a teda
niejemožnétvrdeniažalobcuoveriťajzostranypredávajúcich.Taktiežnáhradnédielyvzmyslekúpnych
zmlúv neboli uvedené v inventúrnom súpise majetku podľa § 9 ods. 7 Postupov účtovania, ale žalobca

ich zaúčtoval priamo do spotreby, bez odpisovania. Z uvedeného vyplýva, že v peňažnom denníku
zaúčtované zásoby žalobca nepreukázal. Navyše z miestnych zisťovaní správcu dane a zo zisťovania
cien náhradných dielov a strojov, do ktorých boli podľa žalobcu namontované, je zrejmé, že cena
jednotlivých náhradných dielov bola vyššia než cena celého stroja, do ktorého mala byť predmetná
súčiastka namontovaná. Uvedené skutočnosti tak aj podľa správneho súdu spochybňujú zaúčtované

výdavky (náklady) a žalobca nepredložil správcovi dane ani žalobcovi také relevantné dôkazy, ktorými
by tieto pochybnosti správcu dane a žalovaného vyvrátil.

65. Správca dane a žalovaný spochybnili splnenie zákonných podmienok uznania týchto daňových
výdavkov (nákladov) podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Správca dane vzniesol
relevantné pochybnosti a bolo umožnené žalobcovi sa k týmto vyjadriť, prípadne zistené pochybnosti

odstrániť predložením požadovaných dôkazov na objasnenie sporných skutočností. Týmto došlo k
presunu dôkazného bremena späť na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil žiadne také dôkazy,
ktoré by hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že deklarované výdavky (náklady)
boli uskutočnené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. Teda vo vzťahu k preukázaniu
podmienok uplatnených daňových výdavkov (nákladov), toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol,

v dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňových výdavkov a ich vylúčení z daňových
výdavkov v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov, dôvodný a správny, súladný s ustanoveniami §
2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

66. Žalobca poukázal na to, že v Protokole sú zahrnuté výdavky na včelstvá, ovce a koňa, pričom

namietal, že správca dane v skutkovo zhodných prípadoch, bez odôvodnenia, rozdielne posudzoval
zaúčtované výdavky, čím sa žalovaný vôbec nezaoberal. Správny súd má za to, že žalovaný neporušil
§ 3 ods. 9 Daňového poriadku, keďže v predmetnej veci išlo o výdavky (náklady) za krmivo pre psov,
ktoré neboli skutkovo zhodné s výdavkami (nákladmi) súvisiacimi s chovom včiel a oviec. Z vyjadrenia
žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100292982/2021 zo dňa 22.02.2021, ktoré podal na

ústnom pojednávaní dňa 05.03.2021 (zápisnica č. 100383445/2021) a z predloženého rozhodnutia č.
500/1814/20138/2017 zo dňa 30.11.2017, vyplýva, že Pôdohospodárska platobná agentúra schválila
žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej podpory na plochu, platby na poľnohospodárske
postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby na chov bahníc, jariek a kôz a platby
pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami. Týmto dôkazom žalobca preukázal, že

zaúčtované výdavky (náklady) na včelstvo a ovce sú že opodstatnené. Vzhľadom na iný skutkový stav
týkajúci sa týchto výdavkov tak správca dane pristupoval správne, keď ich hodnotil odlišne. Námietka
žalobcu tak nie je dôvodná.

67. K námietke nevykonania dôkazu výsluchom svedka F. A. I. bez zákonného odôvodnenia a k

porušeniu ústavných práv vlastniť majetok a diskrimináciu pre vek, správny súd uvádza, že žalobca
v žalobe neuviedol, čo by sa malo predmetných výsluchom zistiť a aký podstatný dopad by mohol mať
výsluch tejto svedkyne na rozhodnutie správcu dane. Ide o všeobecnú námietku, ktorá je z dôvodu jej
nekonkrétnosti nepreskúmateľná správnym súdom. Navyše, v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku
je to správca dane, ktorý vedie dokazovanie, teda rozhoduje aj o tom, aké dôkazy a akým spôsobom

vykoná.

68. Žalobca tiež namietal, že žalovaný na strane 19 napadnutého rozhodnutia nepravdivo uvádza,
že nedošlo k porušeniu daňového tajomstva E. B. N. – zamestnankyňou žalovaného. Správny súd
poukazuje na skutočnosť, že žalobca neuviedol v čom vidí nezákonnosť zasahujúcu do jeho práv,

ani netvrdil a nekonkretizoval nezákonnosť voči preskúmavaným rozhodnutiam. Je potrebné uviesť,
že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi
žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd
nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani

všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu
alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené
všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len
za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami správcu dane a žalovaného, resp.s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

69.Ohľadomnámietkynedostatočnéhozisteniaskutkovéhostavu,kdežalobcapoukazovalnamnožstvo
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, avšak bez uvedenia skutkového stavu vecí v týchto rozhodnutiach
s priamou aplikáciou na predmetnú vec, správny súd odkazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho
správneho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 (bod 46), v ktorom uviedol
v súvislosti s často sa opakujúcou argumentáciou účastníkov, ktorá sa opiera o citáciu rozhodovacej

činnosti (judikatúru) SD EÚ, že povinnosťou sťažovateľa, pokiaľ sa v predchádzajúcom daňovom konaní
alebo súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky SD EÚ, bolo jeho dôkazným
bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov SD
EÚ a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia
len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. Správny súd zastáva názor, že
uvedené je použiteľné aj na žalobcom poukazované závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu

SR, uvádzaných v žalobe.

70. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúcehojehovydaniu.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdvychádza zoskutkového
stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia
(§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie
zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1

SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti
stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je
limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr

uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd neprihliada.

71. K námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a odporuje platným právnym
predpisom, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny súd uvádza, že po preskúmaní správnej žaloby

a vyjadrenia žalovaného, ako aj administratívneho spisu, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj
správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že
správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania
orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania

vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne
odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový
stav a postup správcu dane a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny súd opakovane
uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecné námietky nezákonnosti,

obsahujúce tvrdenia žalobcu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodovavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,avšakbez
konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu,
žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musia byť aj z tohto dôvodu vyhodnotené ako
nedôvodné.

72. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil
a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj
s ustanoveniami Daňového poriadku a zákona o dani z príjmov. Správny súd po preskúmaní veci dospelk záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia Daňového
poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné
skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru,

že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom
rozsahu zamietol.

73. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu
spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne
nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami
logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie

sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska
k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa
žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých
dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len
vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie

nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny
súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných
žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo
výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a
contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému

žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní
od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.