Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021204851
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0021204851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C.,
D. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO:
35 724 803, pr. zast. Remedium Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, 2/ U9, a.s., so
sídlom v Bratislave, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, pr. zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o.,
IČO: 36 795 038 so sídlom v Bratislave, Dunajská 15, 3/ EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 47 032 979, pr. zast. Remedium Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Michalovce zo dňa 12. apríla 2023 sp.zn. 7Csp/141/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. apríla 2023 č.k. 7Csp/141/2021-220.

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

O d ô v o d n e n i e

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 12. apríla

2023 č.k. 7Csp/141/2021-220 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 5.11.2021, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil
neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 12.8.2021 s odôvodnením, že je vlastníkom nehnuteľností
na LV č. XXXX rodinný dom so súpisným číslom 3000 s príslušenstvom, postavený na pozemku parcely
1354/1 - 135 m2, 1354/2 - 85 m2 a 1354/3 - 24 m2 a LV č. XXXX, parcely 1355/1 - 127 m 2 a 1355/2

- 6 m2, katastrálne územie E., obec C., F. C., kde majú trvalý pobyt osoby : G. B., A. B. a A. B.. Dňa
14.3.2013 podpísala sestra žalobkyne zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zmluva
o splátkovom úvere č. 5062178085 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného -Slovenská
sporiteľňa a C. H., I. XXX/XX, J.. Dňa 9.6.2015 darovacou zmluvou prešli nehnuteľnosti vo vlastníctve
K. L. na žalobkyňu. Právny predchodca žalovaného dňa 7.9.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
vzhľadom na to, že podľa neho nedošlo k úhrade celého dlhu. V priebehu roku 2017 boli vykonané
tri kolá dobrovoľnej dražby, ktoré boli neúspešné. Postúpenie nie je platné. Oznámenie o postúpení

pohľadávky nebolo žalobkyni nikdy doručené. Žalobkyni bol doručený dražobnou spoločnosťou U9
znalecký posudok č. 9/2020 oznámenie o prvom kole dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala konať dňa
16.7.2020. Následne bol vypracovaný znalecký posudok. Žalobkyňa ešte pred opakovanou dražbou
vznielal námietku premlčania záložného práva. Aj v tomto konaní vznáša námietku premlčania, nakoľkomá za to, že od poslednej neuhradenej splátky 24.11.2015 kvôli ktorej došlo k vyhláseniu pohľadávky za
mimoriadne splatnú uplynulo viac ako tri roky. Výkon záložného práva bol v rozpore s dobrými mravmi
a rovnako v rozpore s ústavným právom na obydlie a právom na súkromný život. Poukázala na §

12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle ktorého dražobník zaistí hodnotenie predmetu
dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby s tým, že cena predmetu dražby
určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Ďalej
poukázala na článok 21 ods. 1 Ústavy, a to na nedotknuteľnosť obydlia. Ďalej poukázal na ustanovenie
§ 37 OZ a na potrebu aplikácie § 41 OZ. Poukázal aj na Smernicu rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 16Co 100/13 a
nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 107/07, v zmysle ktorého k znakom právneho štátu patrí princíp
právnej istoty. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Ncdo 20/2011 a navrhla,
aby súd rozsudkom určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti konaná dňa 12.8.2021 vo vzťahu ku skôr
uvedeným nehnuteľnostiam je neplatná.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom na LV č. XXXX, kat. úz. E., s
výpisom LV č. XXXX, kat. úz. E., so zmluvou o splátkovom úvere uzatvorenou medzi C. H. a Slovenskou
sporiteľňou a. s., so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou
zo dňa 14.3.2013 uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou a K. L., M. B., s oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 7.9.2016, s výzvou na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia

predmetu dražby zo dňa 16. 12. 2016, s oznámením o dobrovoľnej dražby zo dňa 16.5.2017, so
znaleckým posudkom č. 9/2020 zo dňa 7.2.2020, s oznámením o dražbe zo dňa 4.6.2020, s notárskou
zápisnicou sp. zn. Nz 23912/2021, s oznámením o opakovanej dražbe zo dňa 7.7.2021.

4. Mal za to, že podanie takejto žaloby (určenie právnej skutočnosti - neplatnosti dobrovoľnej dražby)

pripúšťa § 21 ods. 2 zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Právne vec posúdil podľa § 100
ods. 1,2,3, § 101, § 151j ods. 1 až 5, § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 3 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
(OZ) spolu s § 12 ods. 1 až 6, § 21 ods. 1 až 7 zák. č. 527/2002 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne nie je dôvodná

5.1. Žalobkyňa tvrdila, že došlo k premlčaniu pohľadávky dňa 20.8.2019 a ku dňu 18.6.2020 došlo
aj k premlčaniu záložného práva. Vzniesla námietku premlčania výkonu záložného práva a tvrdila, že
námietku premlčania záložného práva podala ešte pred opakovanou dražbou a to doporučeným listom
zo dňa 28.7.2021, ktorý bol doručený navrhovateľovi dražby, dražobníkovi a aj notárovi. Túto skutočnosť
rozporoval žalovaný v 2.rade a žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala uplatnenie

námietky premlčania jej doručením jednotlivým osobám, ktorým mala túto námietku premlčania doručiť
pred opakovanou dražbou.
5.2. Súd vychádzal z úvahy, že záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je
podľa Občianskeho zákonníka trojročná, pričom táto lehota začína plynúť od momentu kedy sa mohlo
záložné právo vykonať po prvýkrát. Vzhľadom na akcesorickú a subsidiárnu povahu záložného práva je

potrebné prihliadať na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa tak nepremlčí
skôr, ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. Uplatniť námietku premlčania môže žalobca, ak má
o to záujem pred ukončením dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba je ukončená udelením príklepu
licitátora a preto namietať premlčanie záložného práva je možné len do tohto príklepu. Ak sa záložca
nedovolá premlčania záložného práva pred tým, ako bolo právo vykonané, záložca sa nemôže domáhať

zrušenia následkov už vykonaného práva.
5.3. S poukazom na uvedené súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že námietku premlčania
zo dňa 28.7.2021 pred opakovanou dražbou doručila jednotlivým ňou uvádzaným osobám. Súd
zároveň uviedol, že ak by aj žalobkyňa túto skutočnosť preukázala, nemalo by to vplyv na právne
posúdenie v predmetnej veci, nakoľko podľa názoru súdu žalobkyňa si mohla uplatniť premlčanie

výkonu záložného práva iba v samostatnom, osobitnom konaní v rámci žaloby, ktorou by sa domáhala
určenia nevykonateľnosti záložného práva z dôvodu jeho premlčania. Vzhľadom na uvedené uzavrel,
že nemohol v predmetnej veci prihliadať na vznesenú námietku premlčania, ktorej uplatnenie zo strany
žalobkyne do času výkonu záložného práva, ani nebolo preukázané / nález Ústavného súdu SR, sp. zn.
IV.ÚS 307/2020 zo dňa 23.6.2020/.

6.1. Konštatoval, že žalobkyňa podala žalobu v prekluzívnej trojmesačnej lehote s tým, že v rámci
podanej žaloby (okrem premlčania) namietala neplatnosť postúpenia pohľadávky, znalecký posudok,
ktorým bola ohodnotená hodnota nehnuteľnosti, určená všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti,spochybnila inštitút dobrovoľných dražieb a poukázala na to, že spolu so svojou rodinou nemajú kam
ísť, čím je porušené ich ústavné právo na obydlie.
6.2. Na základe oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zo strany Slovenskej sporiteľne

adresovaného žalobkyni zo dňa 7.1.2019 a podacím hárkom o doručení predmetného oznámenia o
postúpení pohľadávky súd mal za to, že v danom prípade bolo preukázané postúpenie predmetnej
pohľadávky na žalovaného v 1. rade, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
11.6.2003, sp. zn. Obo 210/01 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2016 sp. zn.
9Co 704/2015.

6.3. Podľa súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 9/2020 zo dňa 23.2.2020 zodpovedá ustanoveniu
§ 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v tom zmysle, že bol vypracovaný v lehote do 6 mesiacov
pred konaním dobrovoľnej dražby konanej dňa 12.8.2021. V tejto súvislosti súd poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej cena určená znaleckým posudkom nemôže zakladať dôvod
neplatnosti dobrovoľnej dražby.
6.4. Vo vzťahu ku neprijateľným podmienkam, na ktoré poukázala žalobkyňa v žalobe a ktoré

majú zakladať hrubú nerovnováhu práv a povinnosti v neprospech spotrebiteľa, súd poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v predmetnej veci zo dňa 2.6.2022, ktorým potvrdil uznesenie o zamietnutí
neodkladného opatrenia prvostupňového súdu v predmetnej veci. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa
v spore nemá postavenie spotrebiteľa, to znamená že súd v tejto veci nemôže aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch, zákonoch o spotrebiteľských úveroch a prípadne Smernicu

Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, prípadne ďalšie zákony na
ochranu spotrebiteľov.
6.5. K tvrdenej skutočnosti, že žalobkyňa spolu so svojou rodinou nemajú kam odísť a ich vypratanie
by malo za následok porušenie ich ústavného práva na obydlie súd poukázal na rozhodnutie krajského
súdu sp.zn. 5CoCsp 44/2022 (vydané v predmetnej veci vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia), v ktorom odvolací súd odkázal na ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia
komora) z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13. Záložné právo predstavuje právny prostriedok
zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, navyše žalobkyňa v spore nemá
postavenie spotrebiteľa.

7.1. Vo vzťahu k namietanému porušeniu zásady nemmo plus iuris súd poznamenal, že podľa § 2 písm.
a/zákonač.527/2022Z.z.odobrovoľnýchdražbách,dražbajeverejnékonaniektorejúčelomjeprechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa
pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb, na vopred určenom mieste s výzvou

na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku prejde príklepom licitátora
vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade ide o osobitný
druh nadobudnutiu vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 OZ. V danom prípade nejde o inštitút zmluvnej
povahy a preto nemožno na tento prípad aplikovať zásadu nemmo plus iuris, ktorá sa spája so zmluvným
prevodom vlastníckeho práva, čo je zrejmé aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 60/2017

zo dňa 31.10.2018.
7.2. Súd zdôraznil, že výkon záložného práva v rámci zákona o dobrovoľných dražbách a to zákona č.
527/2002 Z. z. je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky ako inštitút uspokojenia záložného
práva, ktorého rozpor s Ústavou SR pri posudzovaní tohto zákona Ústavným súdom SR súdu nie je
známy. A to či už pre rozpor s Ústavou SR alebo dobrými mravmi.

8. S poukazom na uvedené súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách neplatnosť záložnej zmluvy, ani porušenie
ustanovenia tohto zákona pri konaní dobrovoľnej dražby dňa 12.8.2021, ktorej neplatnosť namietala
predmetnou žalobu a preto žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným v spore žalovaným 1./, 2./, 3./
súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

10.1. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie.10.2. Podľa odvolateľky súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nevysporiadal sa so
vznesenou námietkou premlčania pohľadávky, nezaoberal sa platnosťou, resp. neplatnosťou záložnej
zmluvy, v ktorej súvislosti poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k.

6C/106/2011, z ktorého citovala. Ďalej namietala, že súd nezabezpečil do konania celý dražobný spis,
na základe ktorého by sa oboznámil so všetkými skutočnosťami ohľadom priebehu dobrovoľnej dražby.
Zároveň súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobkyňou (nekonkretizovala aké dôkazy).

11.1. Žalovaní v 1. a 3. rade sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že sa v plnom rozsahu

stotožňujú s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11.2. Poukázali na ust. § 362 ods. 1, § 363, § 365 ods. 3, § 373 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP zdôrazniac,
že v odvolaní sa popri iných náležitostiach vyžaduje, aby bolo uvedené z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), ktoré (rovnako ako dôkazy na ich preukázanie) možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Zároveň zdôraznili, že súd nevyzýva

na doplnenie odvolacích dôvodov. Z Komentára Civilného sporového poriadku citovali výklad v zmysle,
ktorého nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom
konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Žalovaní majú
za to, že v predmetnej veci žalobkyňa iba cituje ustanovenia zákona, avšak konkretizácia odvolacích
dôvodov v jej odvolaní absentuje. S ohľadom na uvedené sa žalovaní nemôžu vyjadriť ku konkrétnym

skutočnostiam, ktoré napáda. Žalobkyňa neuviedla aké dôkazy ňou navrhnuté súd nevykonal ani v čom
má spočívať nesprávnosť právneho posúdenia, a preto nie je možné relevantne sa vyjadriť k jej
námietkam.
11.3. Žalovaní v 1. a 3. rade majú za to, že súd sa s námietkou premlčania vznesenou žalobkyňou
vyporiadal v bodoch 44. až 46. odôvodnenia, a teda je zrejmé, že uvedená námietka je zjavne

nedôvodná.
11.4. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že súd nezabezpečil celý dražobný spis podľa žalovaných nie je zrejmé
na základe akej skutočnosti mal súd celý dražobný spis zabezpečiť, keďže žalobkyňa nepodala návrh
na vykonanie takéhoto dôkazu a rovnako nie je zrejmé na základe akého dôvodu mal konajúci súd
z vlastnej iniciatívy vyhľadávať dôvody neplatnosti dražby v prospech žalobkyne. V tejto súvislosti

žalovaní poukázali na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/66/2019 publikované v Zbierke stanovísk NS
a Rozhodnutí súdov pod č. R 9/2021, v zmysle ktorého predpokladom úspešnosti žaloby o určenie
neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve
porušením týchto ustanovení faktický dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia
byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade

zaťažuje žalobcu.
Napriek tomu, že podľa žalovaných sa jedná o neprípustné novoty v odvolacom konaní, vyjadrili sa
aj k námietkam žalobkyne vo vzťahu k náležitostiam záložnej zmluvy, kde poukázali na Komentár
k Občianskemu zákonníku k ust. § 151 zdôrazniac, že v záložnej zmluve treba uviesť presné
označenie veriteľa a dlžníka pohľadávky a právny titul, z ktorého táto pohľadávka vznikla (ods.

2). V ods. 3 je ustanovená ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o zriadení záložného práva, a to
určenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa
pohľadávka zabezpečuje. Určitý a nezameniteľný opis pohľadávky by mal obsahovať označenie
veriteľa a dlžníka a uvedenie právneho dôvodu pohľadávky, ktorý je potrebné vymedziť konkrétnymi
právnymi skutočnosťami. Ak je pohľadávka peňažná, záložná zmluva obsahuje výšku istiny, alebo pokiaľ

výška istiny nie je v čase uzavretia zmluvy známa najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje. Žalovaní v 1. a 3. rade zastávajú názor, že záložná zmluva v predmetnom prípade
nepochybne obsahuje nielen určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, ale aj
najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje (105.524,00 €). Námietky žalobkyne
z uvedeného dôvodu považujú za zjavne účelové a nedôvodné.

12. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Má za to, že odvolanie neobsahuje žiadne dôvody, na základe
ktorých by bolo možné dospieť k záveru o potrebe zrušenia, pričom zdôraznil, že k namietanému
nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobkyňa uviedla iba, že súd dospel k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci, avšak v čom vidí nesprávne právne posúdenie neuviedla (bližšie nešpecifikovala).
Nestotožnilsaanisnámietkoužalobkyne,žesasúdnevysporiadalsovznesenounámietkoupremlčania,
keďže s touto námietkou sa súd vyčerpávajúco vysporiadal v bodoch 44 až 46 odôvodnenia rozsudku.
K tvrdeniu o nezabezpečení celého dražobného spisu a nevykonaní všetkých dôkazov navrhnutýchžalobkyňou žalovaný v 2. rade poukázal na to, že konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je
konaním s ochranou slabšej strany, a teda nie je sporom spotrebiteľským, pričom zdôraznil, že žalovaní
v 2. a 3. rade nemajú postavenie spotrebiteľa a vo vzťahu k žalobkyni ani postavenie dodávateľa. V tejto

súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach v Žiline sp. zn. 9Co/131/2019 z 21.11.2019.
Citoval článok 6 a 8 CSP a poukázal na nález Ústavného s údu SR sp. zn. III.ÚS/32/2015 (s poukazom
nakontadiktórnosťkonania).Žalovanýv2.rademázato,žežalobkyňamalaaktívnevkonaníuplatňovať
svoje práva a navrhovateľ dôkazy, avšak z jej písomných podaní nevyplýva, žeby navrhovala vyžiadanie
celého dražobného spisu a rovnako mu nie sú známe žiadne žalobkyňou navrhované dôkazy, ktoré by

súd prvej inštancie nevykonal. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia v tejto
právnej veci. K námietke žalobkyne, že sa súd prvej inštancie nezaoberal ne/platnosťou záložnej zmluvy,
poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe neplatnosť záložnej zmluvy vôbec netvrdila, a v tomto smere
neuniesla bremeno tvrdenia. Z uvedeného dôvodu sa súd ani nemohol takouto námietkou zaoberať.

13. V odvolacej replike žalobkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach a vyjadrila názor, že súd prvej

inštancie bol povinný zo zákona (ex offo) zabezpečiť kompletný dražobný spis, v ktorej súvislosti
poukázala na ustanovenie § 185 ods. 2 a 3 CSP. Zotrvala aj na svojej námietke, že sa súd nezaoberal
ne/platnosťou záložnej zmluvy. Svoje vyjadrenie doplnila v tom zmysle, že namieta platnosť právneho
úkonu – mimoriadna splatnosť a následné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného
v 1. rade na žalovaného v 1. rade. Zo spisu vyplýva, že ju právny predchodca žalovaného v 1. rade

vyzval poslednou výzvou na uhradenie viac ako troch splátok ku dňu 5.8.2016, inak pristúpi k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, v ktorej súvislosti poukázala na § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného podľa
nej vyplýva, že zosplatnenie úveru mohol právny predchodca žalovaného v 1. rade urobiť po termíne
20.8.2016. Zároveň je žalobkyňa toho názoru, že z ust. § 565 druhá veta OZ vyplýva, že veriteľ mohol
zosplatniť úver najneskôr do 25.8.2016 (keďže splatnosť splátok bola k 25. dňu v mesiaci). Má zato, že

nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru, a preto právny predchodca žalovaného v 1. rade nebol
oprávnený postúpiť pohľadávku na žalovaného v 1. rade s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách. (Vyjadrila názor, že platné zosplatnenie celého úveru mohlo byť vykonané
v termíne od 20.8.2016 do 25.8.2016). Keďže právny predchodca žalovaného v 1. rade vyhlásil celý
úver za predčasne splatný až dňa 7.9.2016, urobil tak po uplynutí lehoty stanovenej zákonom (§ 565

druhá veta OZ) a nebol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalovaného v 1. rade. Vyhlásenie predčasnej
splatnosti je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 a § 39 OZ, v ktorej súvislosti poukázala
žalobkyňa na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 a zároveň poukázala na to, že súd je povinný ex
offo skúmať neplatnosť postúpenia pohľadávky, ako aj neplatnosť zosplatnenia celého úveru.

14. Žalovaní v 1. a 3. rade v odvolacej duplike namietali tvrdenie žalobkyne vo vzťahu k možnosti
zosplatniť úver iba v ňou tvrdenom období od 20.8.2016 do 25.8.2016 (ktorý výklad by bol šikanózny
a znemožňoval platné zosplatnenie úveru). V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. PL. ÚS 11/2016. Zdôraznili, že prezentovaný výklad ust. § 53 ods. 9 OZ vyznamenal, že
možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru má dodávateľ len v prísne vymedzenom časovom období

a následne napriek tomu, že by mal naďalej splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ (pretrvávajúce
omeškanie spotrebiteľa a upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ) by musel opätovne
bez opory v právnych predpisov upozorňovať spotrebiteľa, že môže uplatniť právo podľa § 565 OZ
napriek tomu, že tak už urobil a platobná disciplína dlžníka sa neobnovila. Dokonca by mohla nastať
situácia, že veriteľovi by bolo úplne znemožnené využitie tohto práva. V tejto súvislosti poukázali na

uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2CoCsp/3/2023, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
15CoCsp/3/2023, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoCsp/16/2022.

15. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaných v 1. a 3. rade opakovane namietala platnosť
právneho úkony - mimoriadnej splatnosti a následného postúpenia pohľadávky, pričom zotrvala na

svojich vyjadreniach a zdôraznila, že vyhlásenie žalovaného v 1. rade o pravosti a výške pohľadávky
spoukazomnazákonč.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,ust.§7ods.2vetadruhájenepravdivé,
keď si do pohľadávky zahrnul aj nárok, ktorý bol zo zákona neprípustný. Za týmto účelom žiada, aby si
súd vyžiadal od žalovaného v 2. rade celý dražobný spis, aby mohol overiť celý priebeh dražby a posúdiť
jej platnosť. Opakovane poukázala na výzvu pred zosplatnením zo dňa 5.8.2016, vyjadrila názor, že

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti tak mohlo dôjsť iba v období po 20.8.2016 do 25.8.2016. Poukázala
na rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 a 5Cdo/36/2020 s tým, že súd prvej inštancie je povinný
ex offo skúmať platnosť, resp. neplatnosť postúpenia pohľadávky a ne/platnosť zosplatnenia úveru. Má
za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vznesenou námietkou v súvislosti s ust. § 7 ods. 2zákona č. 527/2022 Z.z., podľa ktorého žalobkyňa namietala písomne vyhlásenie navrhovateľa dražby
o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva. Zároveň namieta
spornosť výšky pohľadávky v súvislosti s účtovaním poplatkov za upomienky, ktoré si žalovaný v 1. rade

uplatnil v dražbe a nie sú žiadnym spôsobom špecifikované. Citovala z rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 15Co/27/2018, 18Co/109/2011 a poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžr/150/2012.
Tiež poukázala na rozsudok súdneho dvora vo veci C-34/13 a poukázala na výklad pojmu dobré mravy.
Má za to, že vyhlásenie žalovaného v 1. rade o pravosti a výške pohľadávky je nepravdivé aj z dôvodu,
že napriek zákazu (§ 3 OZ) do pohľadávky zahrnul aj nárok, ktorý bol zo zákona neprípustný (vyplývajúci

z neprijateľných zmluvných podmienok).

16.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. decembra 2024 o 09.20

hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.12.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

19. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd

nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (e), dospel na základe vykonaných dôkaz k nesprávnym skutkovým
zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie potrebné pre rozhodnutie, náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správny právny záver, náležite rozsudok odôvodnil a neboli zistené žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Súd sa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu s tvrdeniami žalobkyne, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní dôvodov neplatnosti
dražby konanej dňa 12.8.2021, keďže nebolo preukázané porušenie žiadnych ustanovení zákona
527/2002 Z.z., nebola preukázaná neplatnosť úverovej ani záložnej zmluvy, rovnako nebola preukázaná
neplatnosť postúpenia pohľadávky. Zároveň má za to, že súd sa správne vysporiadal s námietkou
premlčania pohľadávky a záložného práva a aplikácia § 3 ods. 1 OZ na právne vzťahy medzi záložným

veriteľom a vlastníkmi bytu je v zmysle § 853 ods. 2 OZ vylúčená, preto nie je možné určiť neplatnosť
dražby aplikujúc § 3 ods. 1 OZ.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací
súd uvádza nasledovné:

26.1. Predmetom konania je určenie neplatnosti dražby, konanej dňa12.08.2021, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, tvoriace jej obydlie.26.2. Z opisu skutkových okolností v žalobe je zrejmé, že žalobkyňa nenamietala neplatnosť postúpenia
pohľadávky (s poukazom na to, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení), tvrdila, že pred
opakovanou dražbou vzniesla námietku premlčania pohľadávky a záložného práva (na ktorej zotrvala),

spochybňovalaplatnosť záložnejzmluvyprerozporsdobrýmimravmiaústavnýmprávomnaobydlie,aj
pre existenciu veľkého počtu neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, avšak bez ich konkretizácie.
Vo vzťahu k ustanoveniam zákona č. 527/2002 Z.z. poukázala iba na ust.§ 12 ods.1 zákona o dražbách
(určenie ceny predmetu dražby), avšak bez uvedenia čím by mala byť dotknutá na svojich právach.

27. Súd dospel k záveru, že nebolo preukázané porušenie ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. pri
konaní dobrovoľnej dražby dňa 12.8.2021, pretože znalecký posudok č. 9/2020 zo dňa 23.2.2020
zodpovedá ustanoveniu § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, zároveň v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe súdov cena určená znaleckým posudkom nemôže zakladať dôvod neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Mal za to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a na námietku premlčania
prvýkrát vznesenú v tomto konaní neprihliadol. Záložnú zmluvu považoval za platný právny úkon s

poukazom na rozhodnutie krajského súdu sp.zn. 5CoCsp 44/2022 (vydané v predmetnej veci vo vzťahu
k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia
komora) z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13.

28. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že sa súd prvej inštancie:

- nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania pohľadávky,
- nezaoberal ne/platnosťou záložnej zmluvy,
- nezabezpečil do konania celý dražobný spis a nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobkyňou
(nekonkretizovala aké dôkazy).

29.1. Súd prvej inštancie neprihliadol na vznesenú námietku premlčania pohľadávky a záložného práva,
pretože žalobkyňa nepreukázala, že námietku premlčania uplatnila do času výkonu záložného práva,
t.j. pred opakovanou dražbou (nepreukázala doručenie námietky) a zároveň vychádzal z názoru,
že žalobkyňa si mohla uplatniť premlčanie výkonu záložného práva iba v samostatnom, osobitnom
konaní v rámci žaloby, ktorou by sa domáhala určenia nevykonateľnosti záložného práva z dôvodu jeho

premlčania, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.ÚS 307/2020 zo dňa 23.6.2020.
29.2. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 307/2020 z 23. júna
2020 (zverejneného v zbierke rozhodnutí ÚS SR pod č. 68/2020) „Námietku premlčania je možné
účinne uplatniť pred súdom spravidla len v konaní vo veci samej. Komplexné posúdenie, či došlo v
konkrétnom prípade k premlčaniu (výkonu záložného) práva a k jeho právnym následkom vyplývajúcim

zo zákona, je spojené so zistením časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia
námietky (na súde alebo inom orgáne), premlčateľnosti práva (kvalifikovaný predmet premlčania). S
uvedenými predpokladmi premlčania sú spojené aj ďalšie právne otázky ako prerušenie, spočívanie,
neskončenie alebo nezačatie plynutia premlčacej doby, ktoré si obvykle vyžadujú viac ako len
osvedčenie rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom opatrení.“

29.3. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie aj s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2022 z 30. mája 2024, v ktorom dovolací súd vychádzal z úvahy,
že námietka premlčania prvýkrát vznesená až v rámci konania o určenie neplatnosti dražby nemá vplyv
na ne/platnosť dražby. Mal za to, že námietka premlčania záložného práva, ktorú žalobkyňa neuplatnila
v procese dražby, ktorou bol realizovaný výkon záložného práva, nemôže samostatne obstáť ako dôvod

neplatnosti dražby. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila námietku premlčania až po výkone záložného práva,
takto vznesená námietka už nevyvoláva právne následky. Dovolací súd v tejto súvislosti poukázal aj
na princíp právnej istoty. Nie je prípustné, aby vydražiteľ bol vystavený neistote, že v rámci konania o
určenie neplatnosti dražby môže byť prípadne prvýkrát vznesená i hmotnoprávna námietka - námietka
premlčania, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť dražby.

30. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v zmysle
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách neplatnosť záložnej zmluvy. Záložnú zmluvu považoval
za platný právny úkon, ktorý nie je v rozpore s dobrými mravmi a právom na obydlie s poukazom na
rozhodnutie krajského súdu sp.zn. 5CoCsp 44/2022 (vydané v predmetnej veci), ktorý okrem iného

konštatoval, že žalobkyňa v spore nemá postavenie spotrebiteľa a poukázal na rozsudok ESD z 10.
septembra 2014 vo veci C-34/13.31.1. Odvolací súd dopĺňa, že povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby znáša
žalobca. Žalobca je povinný v žalobe, prípadne v ďalších procesných konaniach označiť relevantné
skutočnosti, ktorými spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo z ktorých vyvodzuje porušenie

ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň vznik ujmy na svojich právach. Je tiež povinný
podoprieť svoje tvrdenia predložením a navrhnutím dôkazov v súlade s princípom hospodárnosti a na
základe pokynov súdu. Žalovaná strana má v rovnakom rozsahu možnosť uplatniť prostriedky procesnej
obranyaprocesnéhoútoku,môžepoprieťskutkovétvrdeniažalobcu,uviesťvlastnétvrdenie,spochybniť
dôkazy žaloby a navrhnúť vlastné dôkazy.

31.2. Žaloba o určenie neplatnosti dražby musí obsahovať všetky podstatné náležitosti, t.j. označenie
strán sporu, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, špecifikáciu konkrétneho práva alebo práv,
ktorých porušením mal byť žalobca dotknutý, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca domáha a musí
byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha. V tejto súvislosti nadobúda na právnom význame pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností ako nevyhnutná podmienka riadne podaného návrhu na začatie
súdneho konania. Práve z opísania rozhodujúcich skutočností je možné vyvodiť dôvody, pre ktoré má

byť vyslovená neplatnosť dražby. Súdu totiž nič nebráni v rozhodnutí konštatovať iný dôvod neplatnosti
dražby ako ten, ktorý bol skutkovo vymedzený v žalobe do uplynutia prekluzívnej lehoty, pokiaľ sa v
priebehukonaniapreukážejehoexistencia(viďrozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/220/2018
z 31.5.2021). Súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti,
ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne

neoznačil za dôvod neplatnosti dražby; takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým
spojenú zásadu rovnosti strán sporu, súd tu nepomáha jednej zo strán sporu v uplatňovaní jej práv,
ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na zistený skutkový stav. Lehota
uvedená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách teda slúži k uplatneniu práva na vyslovenie
(určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti

(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/118/2017 zo dňa 28.1.2020). Súd teda môže určiť
neplatnosť dobrovoľnej dražby nielen z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené, ale i z dôvodov,
ktoré vyšli v konaní najavo inak, aj keď ich žiadna zo strán sporu neoznačila.
31.3.Žalobkyňavšakdôvodneplatnostizáložnejzmluvyneuviedlaaztoho,čosastalovkonanízrejmým
podľaposúdeniaodvolaciehosúduaninevyplýval.Žalobkyňasamylnedomnieva,žeexoffoprieskum,či

užplatnostialeboprítomnostineprijateľnýchpodmienoksatýkaceléhospektradoúvahyprichádzajúcich
dôvodov. Tie sa musia alebo týkať podstatných náležitostí právneho úkonu, alebo musia byť celkom
zrejmé, alebo musia byť stranami v konkrétnej rovine tvrdené.
31.4. Z opisu skutkových okolností v žalobe však nevyplýva žiaden dôvod neplatnosti dražby, ktorý
by spočíval v konkrétnom postupe- konaní žalovaného v 1.rade, ktoré predchádzalo samotnej dražbe a

ktoré žalobkyňa považuje za odporujúce dobrým mravom, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby.

32. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

33. Podľa ust. § 853 ods. 2 OZ podľa ods. 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa
§ 711 a 712c, ani ust. § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného
domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva.

34. Otázku, či je možné pri posudzovaní platnosti dobrovoľnej dražby aplikovať ust. § 3 OZ, a teda či je
výkonzáložnéhoprávavrozporesdobrýmimravmi,riešilNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozhodnutí
sp.zn. 5Cdo/163/2021 zo dňa 28.2.2023 so záverom, že aplikácia § 3 OZ nie je v prípade posudzovania
platnosti dobrovoľnej dražby možná, nakoľko jeho aplikáciu vylučuje § 853 ods. 2 OZ.

35. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a z citovaného rozhodnutia najvyššieho
súdu neplatnosti dražby nie je možné domáhať sa z dôvodu, že by výkon tohto práva bol v rozpore s
dobrými mravmi.

36. Odvolací súd nevzhliadol rozpor s dobrými mravmi v žiadnom konaní žalovaných , ktoré

predchádzalo výkonu záložného práva a ktoré v konaní vyplynulo z predložených listinných dôkazov.

37.1. Nesprávnym v tejto súvislosti je tiež názor žalobkyne o neplatnosti záložnej zmluvy, vystavaný
výlučne na inštitucionálnom odmietnutí právnej možnosti výkonu (zrejme aj zriadenia) záložného práva ana argumentácii o kolízii výkonu tohto práva s ústavou garantovaným právom vlastniť majetok a právom
na rešpektovanie obydlia.
37.2. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že dobrovoľná dražba, bez ohľadu na to, či ňou dochádza

k realizácii záložného práva zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez
rozlíšenia, či je predmetom dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec,
je upravená samostatným zákonom (zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov), postup podľa ktorého pri výkone záložného práva právny poriadok

výslovne umožňuje v § 151j Občianskeho zákonníka. Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z
prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok a na rešpektovanie obydlia)
predpokladané Čl. 13 Ústavy SR, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek
tomu, že sa naoko javí byť v rozpore s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je.

38.1 Neplatnosť dražby nebolo možné určiť ani z dôvodu, že by výkonom záložného práva došlo k

zásahu do práva žalobkyne na obydlie, na ktorú skutočnosť poukazovala žalobkyňa v žalobe, a to
s poukazom na to, že právo na obydlie v sebe nezahŕňa, ako sa odvolateľka mylne domnieva, garanciu
nedotknuteľnosti vecného či obligačného práva k nehnuteľnosti, ktorá je obydlím.
38.2. K namietanej nelegitímnosti inštitútu dobrovoľnej dražby s poukazom na skutočnosť, že realizácia
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predstavuje neprimeraný zásah do práva žalobkyne

na obydlie, ale aj na súkromný a rodinný život odvolací súd uvádza, že právna úprava výkonu záložného
práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka v spojení s inštitútom dobrovoľnej dražby podľa zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nie je v rozpore s Ústavou SR a ani s právom Európskej únie.
Výkon záložného práva podľa § 151j OZ je jedným zo základných inštitútov zabezpečenia záväzkov
v právnom poriadku SR a táto úprava nezasahuje do práv garantovaných Ústavou SR, t. j. do práva

na obydlie, na súkromný a rodinný život a do práva vlastniť majetok. Dobrovoľná dražba bez ohľadu
na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva, zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské
záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu
dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
postup podľa ktorého pri výkone záložného práva Občiansky zákonník výslovne umožňuje v ust. §

151j. Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze
ústavných práv vlastniť majetok a na rešpektovanie obydlia, predpokladané článkom 13 Ústavy SR, v
intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek tomu, že sa navonok javí byť v rozpore
s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je.

39. Súdna prax sa ustálila v závere, že aj keď dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže
vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcov vlastniť majetok podľa článku 22 ústavy s dosahom na
ústavné právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20, neznamená to, že dražba takýchto
nehnuteľností nie je prípustná. Právo na obydlie v sebe nezahŕňa garanciu nedotknuteľnosti vecného
či obligačného práva k nehnuteľnosti, ktorá je obydlím. Možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských

zmlúv formou dobrovoľných dražieb pritom nie je v rozpore s Ústavou SR, ani s ochranou spotrebiteľa
vyplývajúcou z práva únie. Zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2 dáva možnosť osobe,
ktorá bola dražbou dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

40. Ani rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 vo veci C. J. proti SMART CAPITAL, a. s. nevylúčil

možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na obydlie pre nesúlad so smernicou
Rady 93/2013/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tomto
rozsudku zo dňa 10. septembra 2014 sa súdny dvor zaoberal výkonom záložného práva v právnom
poriadku Slovenskej republiky prostredníctvom inštitútu dobrovoľných dražieb voči spotrebiteľom a
nesúladu s právom Európskej únie, pričom skonštatoval, že slovenská právna úprava nie je v rozpore s

právom Európskej únie a poskytuje dostatočnú ochranu spotrebiteľom a že je možné vykonávať takéto
záložné právo aj formou dobrovoľnej dražby. Možnosť súdneho prieskumu výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby v podmienkach slovenského poriadku je daná napríklad inštitútom žaloby
o neplatnosť dražby.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, využitie zabezpečovacieho inštitútu v podobe záložného
práva, ktoré má svoju podrobnú zákonnú úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku a v osobitnom
zákone o dobrovoľných dražbách, nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani za
nekalú obchodnú praktiku záložného veriteľa. Proces dobrovoľnej dražby je striktne upravený v zákoneo dobrovoľných dražbách, pričom sa jedná o jediný nástroj, prostredníctvom ktorého možno vykonať
záložné právo, zabezpečujúce záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 10 OZ). Skutočnosť, že
predmetom zálohu je obydlie žalobkyne, nemôže teda sama o sebe predstavovať prekážku platného

zriadenia záložného práva a ani jeho následného výkonu.

42. Zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy zriadením záložného práva bolo výsledkom uzavretia
záložnej zmluvy medzi stranami sporu, ktorej platnosť v konaní vychádzajúc z posúdenia konkrétnej
zmluvy (t.j. mimo všeobecných tvrdení o rozpore s dobrými mravmi a protiústavnosti) spochybňovaná

nebola a ani súd dôvody neplatnosti nezistil.

43.1. Odvolací súd bral zreteľ na to, že ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods.2 zák.č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou
neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie
neplatnostidobrovoľnejdražbyskúmať(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz23.februára

2022, sp. zn. 4Cdo/149/2020).
43.2. Súd prvej inštancie však správne zohľadnil stanovisko Krajského súdu v Košiciach, ktorý
v uznesení sp. zn. 5CoCsp 44/2022 konštatoval, že žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľky. Odvolací
súd tu zároveň dopĺňa, že ani ex offo prieskum, či už platnosti alebo prítomnosti neprijateľných
podmienok sa netýka celého spektra do úvahy prichádzajúcich dôvodov, ale len tých, ktoré sú

celkom zrejmé, alebo sú stranami v konkrétnej rovine tvrdené. Podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno s identifikáciou akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky automaticky spájať neplatnosť
dražby, ale je potrebné v každom jednotlivom prípade posúdiť, aký mala dopad na právne a faktické
postavenie spotrebiteľa, na realizáciu práv a povinností strán a na uskutočnenie dražby a jej výťažok.
Účelom spotrebiteľskej ochrany je eliminovať dopady nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa oproti

obchodníkovianieochranaspotrebiteľapreddôsledkamineplneniasipovinností,ktorézaspotrebiteľsky
prijateľných podmienok prevzal. Preto spôsob posudzovania hmotnoprávnych oprávnení a povinností
spotrebiteľa, ale aj rozsah procesných ohľadov, ktorých sa spotrebiteľovi v sporovom konaní dostáva
(§ 290 a nasl. CSP) má svoje limity; v žiadnom prípade neznamenajú úplné vylúčenie základných
atribútov právnej istoty, a v nadväzujúcich procesných podmienkach ani kontradiktórnosti konania.

Záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemôže byť vystavaný len na subjektívnom hodnotení
sudcu, ale musí byť vždy preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského
kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka). Nakoľko je dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky značná
nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa zakladá, záver o neprijateľnosti

zmluvnej podmienky sa nevyhnutne bez kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde.
43.3. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené
ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý
na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2020, sp. zn. 6 Cdo 66/2019)
43.4. Žalobkyňa v konaní nekonkretizovala aké neprijateľné podmienky sa v zmluve o úvere nachádzali
a aký mali vplyv na výšku pohľadávky. Uvedené nevyplynulo ani z opisu skutkových okolností v žalobe,
ani z písomných podaní v konaní, či z prednesu na pojednávaní. Žalobkyňa nešpecifikovala ako bola
konkrétne dotknutá na svojich právach, nenamietala výšku vymáhanej pohľadávky.

44. Možno preto súhlasiť so záverom súdu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
porušenia ustanovení zákona 527/2002 Z.z., ani dôkazné bremeno na preukázanie iných dôvodov
neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 12.8.2021, z ktorých dôvodov nebolo možné ich žalobe
vyhovieť.

45.1. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku o nezabezpečení celého dražobného spisu a
nevykonaní všetkých dôkazov navrhnutých žalobkyňou, ktoré však žalobkyňa nekonkretizovala.
45.2. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že predpokladom dôvodnosti uvedenej námietky a naplnenia
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP je, aby v konaní pred súdom prvej

inštancie v prvom rade bol navrhnutý dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie
skutkového stavu vykonaný a zároveň, aby takýto dôkaz bolo možné vykonať materiálne a aj procesne
predpokladaným spôsobom.45.3. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže takýto dôkaz nenavrhla, ale ani v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie (a ani v odvolacom štádiu konania) neoznačila spornú
skutočnosť, na preukázanie ktorej mal tento dôkazný prostriedok slúžiť a zmysluplne nezdôvodnila

spravodlivosť vykonania tohto, svojou povahou vyšetrovacieho dôkazu. Už vôbec nehovoriac o tom, že
takto abstraktne označený dôkazný prostriedok bez konkretizácie konkrétnych častí spisu, ani nemožno
efektívne a podľa názoru odvolacieho súdu ani procesne bezvadne vykonať.
45.4. Odvolací súd v tejto spojitosti zdôrazňuje, že pravidlom kontradiktórnych konaní je nie len
formálne, ale aj materiálne uplatňovanie zodpovednosti strany za neunesenie dôkazného bremena.

Výrazom toho v procese dokazovania je okrem iného tiež požiadavka nezaťažovať zabezpečením
dôkazného prostriedku tú procesnú stranu, ktorá k dokazovanej skutočnosti nemá dôkazné bremeno.
Vo všeobecnosti dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu
za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania
platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (por.
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 696). Výstižné závery v otázke
rozloženia dôkazného bremena formuloval tiež ÚS SR vo svojom uznesení sp.zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa
21.1.2015 v ktorom konštatoval, že „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho
účastníka ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí“.

46.1. Pokiaľ žalobkyňa v odvolacej replike namietala aj ne/platnosť právneho úkonu – vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti a následné postúpenie pohľadávky s tým, že súd je povinný ex offo skúmať
neplatnosť postúpenia pohľadávky, ako aj neplatnosť zosplatnenia celého úveru, odvolací súd uvádza,
že sa jedná o neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Ide o skutkové tvrdenia,

ktoré žalobkyňou neboli doposiaľ uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a prvýkrát ich uvádza
až v odvolaní, hoci nepreukázala, že by ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a nejde ani o skutočnosti týkajúce sa procesných podmienok, týkajúce sa vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu alebo skutočnosti, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobkyňa tieto skutkové

tvrdenia neuviedla do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odvolacom konaní ich možno
uvádzať len za podmienok uvedených v § 366 CSP (uvedené platí aj v prípade spotrebiteľských sporov).
46.2. Vzhľadom na žalobkyňou novouvádzané skutkové tvrdenia, ktoré mohla uplatniť už v konaní pred
súdom prvej inštancie, odvolací súd na tieto nemohol prihliadať a z tohto dôvodu sa k týmto skutkovým
tvrdeniam ani bližšie nevyjadruje.

46.3. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že sa jedná o skutočnosti, ktoré má súd prvej inštancie skúmať ex offo
a poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020, 1Cdo/147/2017 odvolací súd uvádza, že tieto
nemožno aplikovať na prejednávaný prípad nakoľko sa vzťahujú na iné skutkové okolnosti a predmet
sporu, ako aj právne posúdenie iných otázok. V oboch prípadoch sa jedná o spor spotrebiteľského
charakteru a platnosť postúpenia pohľadávky je skúmaná pre potrebu posúdenia aktívnej legitimácie

žalobcu v spore, ktorú je súd povinný skúmať ex offo. Oproti tomu v preskúmavanej veci ne/platnosť
postúpenia pohľadávky nie je podstatná pre posúdenie vecnej legitimácie strán sporu (aktívnej ani
pasívnej).

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o náhrade
trov konania.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na

náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešným
žalovaným v 1. až 3. rade, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
Odvolací súd preto priznal žalovaným v 1. až 3. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

49.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).