Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Ek/2154/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119442287
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6119442287.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Kliniec, so sídlom exekútorského úradu Hollého č. 1/417, 971 01

Prievidza, pod sp. zn. XXXXX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie žiadnemu z
účastníkov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie a opravným návrhom, doručeným súdu dňa
21.11.2019, resp. dňa 7.2.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške XXX,XX eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom, č. k. XXX/X/XXXX - XX zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
X.X.XXXX (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vydal
dňa 12.2.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kliniecovi, so
sídlom exekútorského úradu Hollého č. 1/417, 971 01 Prievidza (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju
ďalej vedie pod sp. zn. XXXXX XX/XX.

3. Súd mal zo spisového materiálu preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené

povinnému dňa 3.3.2020. Dňa 6.5.2024 podal povinný na poštovú prepravu návrh na zastavenie
exekúcie, súdnemu exekútorovi doručený dňa 7.5.2024. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal
návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie. V danom prípade podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ide o neskôr podaný návrh
na zastavenie exekúcie, ktorý v zmysle § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku nemá odkladný
účinok.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil, a exekúciu navrhol zastaviť z dôvodu, že nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody,
pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s verejným poriadkom a Ústavou SR a unijným
právom, pretože mu podľa jeho názoru boli odňaté ústavné práva. Ďalej uviedol, že návrh na vykonanie
exekúcie sa podal na súd dňa 12.2.2020. Súčasne povinný namietal, že súd pri posudzovaní návrhu na

vykonanie exekúcie opomenul preskúmať tento návrh v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného
poriadku, pričom povinný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX. Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného jeho
nemajetnosť, pričom podľa jeho tvrdenia nevlastní žiadny majetok a nemá ani príjem, ktorý by podliehal
exekúcii a je na invalidnom dôchodku, z ktorého musí platiť výživné na syna. Povinný taktiež namietal

nedostatokriadnehodoručeniaexekučnéhotituluastýmspojenýnedostatokformálnejalebomateriálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, pričom poukázal na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru
oochraneľudskýchpráv,NálezÚSSR,sp.zn.III.ÚS107/07.Vzhľadomnauvedenéskutočnostipovinný
žiadal súd, aby predmetnú exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov
exekúcie.

5. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k obsahu návrhu povinného
na zastavenie exekúcie uviedol, že v základnom konaní povinný prostriedky procesnej obrany voči
oprávneným uplatneného nároku neuplatnil, počas sporu ostal pasívny, pričom odpor voči platobnému
rozkazu nepodal. Ďalej uviedol, že v podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný neuviedol žiadne
nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil.

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného
na rozhodnutie súdu dňa 11.7.2024.

7. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na

vykonanie exekúcie doručený súdu.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety

sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak
a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatichpracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

18. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody,
pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený
na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Návrh na zastavenie exekúcie je akýmsi

opravnýmprostriedkomprotinávrhunavykonanieexekúcie,resp.exekúciiakotakej,ktorýmôžepovinný
podať i opakovane, avšak s rozličnými právnymi účinkami. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie
exekúcie) musí povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V
návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí
povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie

exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže
povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ide o normatívne vyjadrenie
časového rámca možnej obrany povinného. Skúmanie časového rámca podania návrhu na zastavenie
exekúcie je tak nevyhnutným formálnym predpokladom rozhodnutia súdu vo veci. Inak povedané, ak
právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu

neprihliadne.Súdnávrhvecnevyhodnotítak,akokebypredmetnétvrdenieneobsahoval.Procesnýúkon
povinného(návrhnazastavenieexekúcie)jetedavpredmetnejčastineúčinný.Dôsledkomnievčasného
predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie
exekúcie. Tým sa konštituuje princíp procesnej zodpovednosti za podaný návrh a koncentrácia konania
samotná, systematický zaradená do ustanovení Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.04.2017.

Procesná obrana povinného sa tak sústreďuje do určitých časových úsekov, v rámci ktorých je povinný
oprávnený (a súčasne povinný) sa brániť, inak sa vystavuje nebezpečenstvu pre seba nepriaznivých
právnych následkov. Prípadná procesná pasivita povinného v konaní tak pre neho nemôže priniesť
priaznivé právne dôsledky. Práve naopak, ak sa povinný domáha určitých právnych následkov, musí
tvrdenú skutočnosť preukázať a uplatniť ju v zákonom stanovenej lehote (lat. vigilantibus iura scripta

sunt), inak ponesie nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného/nepreukázaného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti).

20. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa
3.3.2020. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 - dňovú lehotu na to, aby podal

návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku
pripadol na deň 18.3.2020. Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený
poverenému súdnemu exekútorovi až dňa 7.5.2024 (podaný na poštovú prepravu dňa 6.5.2024), súd
konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t.

j. oneskorene. Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je
možné povinným odpustiť. Len na dôvažok súd uvedie, že na to, aby sa mohol procesný úkon považovať
za uskutočnený v zákonnej lehote, v rámci ktorej je schopný vyvolať zákonom predpokladané právnenásledky, musí byť uskutočnený včas a riadne odovzdaný. Ako súd už vyššie načrtol, včas je úkon
uskutočnený, ak je vykonaný v rámci plynutia zákonnej lehoty 15 dní.

21. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný
oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15
- dňovej lehoty (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto
dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu
na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal. Zároveň súd konštatuje, že ak by aj bol

návrh povinného podaný v zákonnej lehote, súd by ho zamietol ako nedôvodný.
22. Nad rámec však súd uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie okrem iného namietal nedostatok
riadneho doručenia exekučného titulu, pričom spochybnil formálnu a materiálnu vykonateľnosť
exekučného titulu.

23. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku

platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. XXX/X/XXXX - XX zo dňa 9.5.2017.
Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 7.9.2017. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti
zákonnými prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že len vykonateľné rozhodnutie sa stáva exekučným

titulom. A teda základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh,
je jeho vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia
umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to
tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného

titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky
vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania. (uznesenie Ústavného súdu SR z 3.mája 2011, č.k. III. ÚS 4l/2011-31).

24. V zmysle vyššie uvedeného musí exekučný súd skonštatovať, že vykonateľnosť exekučného titulu

je alfou a omegou celej exekúcie. Procesná teória rozoznáva materiálnu a formálnu vykonateľnosť
exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť hovorí o obsahovej stránke exekučného titulu a o
jeho nevyhnutných požiadavkách na vymedzenie povinnosti, ktorá sa má nútene vymôcť. V tomto
smere je možné za materiálne vykonateľný považovať iba ten exekučný titul, kde je presne a
nepochybne vymedzený nositeľ oprávnenia, ďalej nositeľ povinnosti, predmet a rozsah povinnosti

a čas plnenia. Formálna vykonateľnosť hovorí o formálnej stránke exekučného titulu, t. j. o jeho
nevyhnutných náležitostiach v zmysle jednotlivých procesných predpisov, podľa ktorých bol vydaný,
ako aj o náležitostiach týkajúcich sa doručenia rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní
či nepodaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie, resp. doložka vykonateľnosti rozhodnutia je
potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti a teda o splnení všetkých náležitostí kladených na formálnu

stránku exekučného titulu. Exekučný súd v rámci svojej činnosti v exekučnom konaní je v zmysle
ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít oprávnený skúmať, či exekučný titul bol vydaný na to
právomocným orgánom ako aj materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Robí tak jednak
pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie alebo v neskoršom štádiu exekučného konania na
námietku povinného pri návrhu na zastavenie exekúcie. Pri tejto kontrolnej činnosti exekučný súd nie

je viazaný doložkou vykonateľnosti rozhodnutia a môže naplnenie podmienok formálnej vykonateľnosti
opätovne posúdiť a preskúmať. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 EMCdo 3/2013
zo dňa 26.02.2014 „Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený
sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného
konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či

rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza
zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností
o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pritom o posudzovanie
obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.“ Rovnako aj Ústavný
súd Slovenskej republiky zastáva názor, že exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou

vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia a posudzuje otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí
samostatne (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa
09.12.2009).25. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na
potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

26. Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

27. Podľa § 109 ods. 1 CSP, za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola

adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.

28. K námietke povinného, že mu v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom pod sp. zn. XXX/X/XXXX, nebol riadne doručený platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, č. k. XXX/X/XXXX - XX zo dňa 9.5.2017, súd uvádza, že na základe doručenky Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorá tvorí súčasť tohto spisu, súd zistil, že platobný rozkaz Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. XXX/X/XXXX - XX zo dňa 9.5.2017 prevzala dňa 22.8.2017 osoba,
ktorú povinný splnomocnil na preberanie písomností v zmysle vyššie uvedeného ust. § 109 ods. 1
CSP, čo mal súd preukázané na doručenke označením „spln. 34/2017“. Zároveň mal preukázané, že
táto osoba svojim podpisom potvrdila príjem tejto písomnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
konštatuje, že exekučný titul bol doručovaný v súlade so zákonom, a preto námietka povinného, že mu v

súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. XXX/X/XXXX, nebol
riadne doručený platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. XXX/X/XXXX - XX zo
dňa 9.5.2017, nie je dôvodná.

29. Súd k tvrdeniu povinného o jeho nepriaznivej finančnej situácii konštatuje, že tvrdená nemajetnosť

povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a
skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho
exekútora, pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotného
povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúciu z dôvodu
nemajetnosti povinného zastavuje súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods.

1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: „exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie,
ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.“

30. Pokiaľ ide o námietku povinného, že súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie opomenul
preskúmať tento návrh v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, pričom povinný
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa
9.11.2023, súd v danom prípade poukázal na skutočnosť, že opakujúcim príslušenstvom pohľadávky
v danej veci bol uplatnený nárok oprávneného v podobe úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo

sumy XXX,XX eur od 05.02.2013 do zaplatenia.

31. Podľa § 53 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch
rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie

pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

32. V danej veci súd konštatuje, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 7.9.2017. Návrh na

vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 21.11.2019. Z toho vyplýva, že v danom prípade návrh na
vykonanie exekúcie nebol podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu,
v dôsledku čoho súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nezamietol návrh v časti tohto
opakujúceho sa príslušenstva pohľadávky, a teda z tohto dôvodu zastavenie exekúcie tak ako navrhoval
povinný, nie je dôvodné.

33. Na záver súd uvádza, že pokiaľ povinný nesúhlasil s exekučným titulom, mohol a mal voči nemu
v zmysle poučenia podať odpor a brániť sa v základnom konaní, čo však neurobil, v dôsledku čoho toto
rozhodnutie nadobudlo účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom,na základe ktorého sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému nárokov
mu z neho vyplývajúcich.

34. Exekučný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie,
a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre
posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný
nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie, v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní,
a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na

zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
(výrok I. tohto rozhodnutia).

36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

41. O trovách účastníkov konania rozhodol súd tak, že v konaní úspešný oprávnený si nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia z titulu vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil,
a v spojení so skutočnosťou, že povinný predmetným návrhom na zastavenie exekúcie nebol ani len v
čiastočnom rozsahu úspešný, preto súd žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal. (výrok II. tohto
rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.