Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Ek/1105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124310282
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Jašušáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124310282.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., C., D.: XX XXX XXX, C. C.
A. XX, XXX XX E. F., právne zast.: JUDr. Pavol Prospecha, IČO: 51 474 786, so sídlom Lichnerova
23, 903 01 Senec a Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej: G. H., nar: XX.XX.XXXX, so sídlom E. A. I., XXX XX
E. A. I., o vymoženie 1.731,82 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej

u súdneho exekútora:, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod
sp. zn. 171EX 296/24, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.

II. Oprávnenému sa voči povinnej priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie vo výške 130,56 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.05.2024 domáhal od
povinnej vymoženia 1.731,82 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, na základe

exekučného titulu – rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., pod sp. zn. 80/01/16 zo dňa 24.11.2016, ktorý sa stal
právoplatným dňa 22.03.2017 a vykonateľným dňa 28.03.2017 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 26.07.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Eva
Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj ako

„súdny exekútor“), ktorý predmetnú exekúciu vedie pod spisovou značkou 171EX 296/24.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 10.09.2024 doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa
02.09.2024, v ktorom žiadala o preskúmanie exekúcie, nakoľko si myslí, že je už dávno premlčaná,
navyše nie je schopná predmetnú pohľadávku uspokojiť, nakoľko dostáva len dôchodok cca 700,- Eur
a býva v dome dôchodcov, kde platí cca 650,- Eur. Vôbec nevie ako je možné, že až teraz niekto

chce také nekresťanské peniaze. Ak je všetko v zmysle zákona, tak je ochotná súhlasiť so splátkovým
kalendárom v sume maximálne 20,- Eur mesačne. Ďalej dodala, že užíva lieky, ktoré si musí sama
hradiť, nie je naozaj platobne schopná.

4. Oprávnený prostredníctvom svojho ďalšieho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa
17.09.2024 uviedol, že nepriaznivá finančná situácia, ktorou povinná odôvodňuje svoj návrh na

zastavenie exekúcie, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, nakoľko
nemajetnosť musí byť preukázaná v exekučnom konaní, tvrdenia povinného nie sú postačujúce.Prechodné zhoršenie finančnej situácie povinného, resp. nedostatok majetku na uspokojenie
oprávneného v exekučnom konaní nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože pohľadávka
oprávnenéhomôžebyťuspokojenáúplnealebosčastinásledne,pozlepšeníjehomajetkovýchpomerov,

resp. iným spôsobom vedenia exekúcie ako zrážkami z dôchodku povinnej. Námietka premlčania
taktiež neobstojí, nakoľko exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 28.03.2017, návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný dňa 14.05.2024. t.j. pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby. Vymáhaná
pohľadávka oprávneného je teda v celom rozsahu dôvodná, tak ako to vyplýva z exekučného titulu,
povinná neuviedla iné skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného, nepreukázala žiadne

relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti,
resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol
zamietnuť návrh povinnej ako nedôvodný v celom rozsahu. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na
náhradutrovprávnehozastúpeniavrozsahu100%vcelkovejvýške130,56zadvaúkonyprávnejslužby.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinnej spolu s vyjadrením oprávneného dňa 19.09.2024 súdu na

rozhodnutie, k samotnému návrhu uviedol, že oprávnený sa právom domáha úhrady pohľadávky na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdom. Podľa jeho názoru účelom podania návrhu
na zastavenie exekúcie je iba jeho oddialenie.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na

základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na
vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,

ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia
exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti,
avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to
bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie

citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť.10. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení

uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré
musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,

ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

11. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania

návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie
na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané
po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného
poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu

a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k
ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku
podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať
len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky

skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna
skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa

zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.

12. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 22.08.2024
a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala na poštovú prepravu dňa 09.09.2024, súdnemu
exekútorovi bol doručený dňa 10.09.2024. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinnej na zastavenie

exekúcie nebol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, pričom nie je ani dôvodný.

13. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa
ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie

neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

14. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je
oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak

neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť
exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, pričom povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny

dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom
rozsahu právoplatný a vykonateľný.

15. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho
rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako

o tom boli poučení v exekučnom titule i samotní povinní. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom
povinnádobrovoľnenesplnila,máoprávnenýprávo,vsúladesprávnymporiadkomSlovenskejrepubliky,
toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného,pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo
pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

16. K splneniu dlhu v splátkach sa oprávnený vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu, nevyjadril.
Súd k tomuto len dodáva, že posudzovanie žiadosti povinnej o splátkach je plne v kompetencii
povereného súdneho exekútora za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 61g Exekučného
poriadku.

17. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázala aj na svoju momentálnu nepriaznivú
finančnú situáciu v dôsledku nedostatočného príjmu z dôchodku a nákladov na domov dôchodcov,
v ktorom býva a lieky. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením oprávneného,
že nemajetnosť, resp. nepriaznivá finančná situácia, nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie
exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok
povinnejnestačíaninaúhradutrovexekúcie,atozisteniamisúdnehoexekútora.Akvexekučnomkonaní

bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinnej
súdnym exekútorom, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie
exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d), avšak až po uplynutí piatich rokov
od začatia exekúcie, nakoľko finančná situácia povinnej sa za ten čas môže zmeniť. Súdny exekútor
je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom

chránených záujmov účastníkov konania.

18. Ohľadom námietky premlčania súd podotýka, že vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká,
ak je premlčaná, a ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej
doby. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Tento hmotnoprávny úkon

(prejav vôle), môže byť obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, to znamená, že môže byť
urobený voči oprávnenému cestou súdu. Súd však túto námietku povinného považuje za nedôvodnú
a to z nasledujúceho dôvodu: Exekučný titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho
arbitrážneho súdu zo dňa 24.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2017 a vykonateľnosť
dňa 28.03.2017. Dňom nasledujúcim po vykonateľnosti, t.j. dňom 29.03.2017, začala plynúť 10-ročná

premlčacia lehota v zmysle vyššie citovaného § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený však
podal dňa 24.05.2024 návrh na vykonanie exekúcie, námietka premlčania zo strany povinnej je teda
neopodstatnená, nakoľko stále platí, že pre pohľadávku, vyplývajúcu z Exekučného titulu platí 10-
ročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia

plniť. Námietka premlčania zo strany povinnej preto neobstojí.

19. Súd v tomto bode konštatuje, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiaden
zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jej návrhu na zastavenie exekúcie súdom,
t.j. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,

ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. že
exekučný titul bol zrušený. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko
povinná nesplnila to, čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.

20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel

k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností
niejedôvodný,súdnemalzostranypovinnejzapreukázané,žebolanaplnenápodmienkanazastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.23. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

25. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

26. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej

odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

28. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 199a, § 199d Exekučného poriadku a § 255 Civilného
sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku. Keďže súd návrh povinnej na

zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie úspešný, trovy si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil,
a preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 130,56 Eur, pozostávajúcich z odmeny za dva
úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 17.09.2024 každý vo výške 40,67 Eur a 2x režijný paušál

za rok 2024 každý vo výške 13,73 Eur + 20% DPH; to všetko podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a
ods. 2 písm. c) Vyhlášky. Trovy, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinnej
vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom
po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 199d Exekučného poriadku. (II. výrok uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.