Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203577
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:4123203577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s.,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: P. D., A.. XX.XX.XXXX, W. T.M.
XXXX/XX, XXX XX N. P., zast. JUDr. Jozef Pirohár, advokát, Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, IČO:
42 199 671, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č.k. 20Odi/2/2023-152 zo dňa 08. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Odi/2/2023-152 zo dňa 08. januára
2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejaj„súd“)prvýmvýrokomzrušiloddlženie
žalovaného: P. D., A. XX.XX.XXXX, W.: T.M. XXXX/XX, XXX XX N. P., ktorý bol uznesením Okresného
súdu Nitra č.k. 27OdK/111/2022 - 19 z 27. mája 2022 oddlžený. Druhým výrokom priznal žalobcovi
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil
s poukazom na ust. § 3 ods. 2 veta štvrtá, § 166f ods. 1, § 166g ods. 1- 5, zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší konkurz na
majetok dlžníka: P. D.. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Návrh
odôvodnil tým, že ako veriteľ sa domáhal zrušenia oddlženia z dôvodu, že žalovaný pri oddlžení nemal
poctivý zámer, nesplnil podmienku platobnej neschopnosti, zatajil majetok, ktorý vlastnil. Súčasne bez
vážneho dôvodu neposkytol správcovi primeranú súčinnosť, ktorú zákon od neho vyžaduje, zároveň zo

správania dlžníka pred vyhlásením konkurzu možno usudzovať, že sa do dlhovej pasce priviedol sám
a následne využil možnosť oddlženia sa formou konkurzu. Doplnil, že dlžník pred vyhlásením konkurzu
mal snahu poškodiť svojho veriteľa a domáhal sa zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenska
nemal hlavné centrum záujmov.

3. Súd skúmal zachovanie procesných podmienok konania v zmysle § 166f ods. 1 ZKR, a to aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a zachovanie prekluzívnej lehoty na

podanie žaloby. Súd konštatoval, že lehota na podanie návrhu na zrušenie oddlženia bola zachovaná,
nakoľko návrh žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného bol podaný na Okresnom súde Nitra dňa
25.04.2023, teda skôr ako uplynula lehota 6 rokov od vyhlásenia konkurzu. Žalobca bol aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca mal oprávnenie na podanie návrhu na zrušenieoddlženia na základe § 166f ods. 1 ZKR. Žalobca je veriteľom dotknutým oddlžením, keďže jeho
pohľadávky vznikli pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR) a zároveň nejde o oddlžením
nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZKR). Ďalej súd konštatoval, že žaloba bola podaná proti pasívne vecne

legitimovanému subjektu, teda dlžníkovi (žalovanému), na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz.

4. Po vyhodnotení procesných podmienok konania v zmysle § 166f ods. 1 ZKR, súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná pre naplnenie skutkových
okolností nepreukázania poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 ZKR, zároveň na strane žalovaného

bol preukázaný nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. a), písm. c) a písm. h) ZKR.

5. Súd mal v konaní preukázané naplnenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods.
2 písm. a) ZKR. Neuvedenie časti svojho majetku, nie nepatrnej hodnoty, zakladá skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru pri oddlžení. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný je evidovaný ako vlastník
štyrochmotorovýchvozidiel,ato:zn.ŠkodasEČ:N.,zn.ŠkodasEČ:N.,zn.AVIAsEČ:N.azn.Škodas

EČ:N.,ktorýchhodnotajepribližnevovýške3.500,-eur.Žalovanýsabrániltým,žeideovozidlá,ktoréuž
fyzicky neexistujú a boli buď rozpredané na súčiastky alebo havarované. Na preukázanie svojich tvrdení
predložil technický preukaz k vozidlu zn. Škoda s EČ: N.. Na pojednávaní uviedol, že k vozidlám, ktoré
boli predané, boli vyhotovené aj kúpne zmluvy a pri predaji odovzdal všetky doklady spolu s vozidlami.
Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný sa ani po zistení, že sú na neho

stále evidované štyri vozidlá, ktoré podľa neho neexistujú, nesnažil zariadiť vyradenie týchto vozidiel
z evidencie. Súd mal preukázané, že dlžník v zozname majetku neuviedol štyri motorové vozidlá, pri
ktorých je uvedený ako vlastník.

6. V konaní bol preukázaný aj dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods.

2 písm. c) ZKR, teda že žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol
nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. V tejto súvislosti žalobca za nepravdivú dôležitú
informáciu považoval tvrdenie žalovaného, že žije na Slovensku so svojou manželkou a dcérou a
zdržiava sa tu 50 % času. Žalobca preukázal, že toto tvrdenie je nepravdivé, keďže dcéra žalovaného

žije v Prahe so svojím manželom a žalovaný na stretnutí so správcom dňa 08.11.2022 sám priznal, že
na Slovensku sa nezdržiava ani dva dni v týždni. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žije s manželkou
v dome dcéry. Nevyjadril sa k tomu, z akého dôvodu v čestnom vyhlásení zo dňa 19.04.2022 uviedol,
že žije so svojou dcérou, keď táto dlhodobo žije v Prahe so svojim manželom. Žalovaný uvedenie tejto
informácie v prílohe k návrhu vysvetľoval tým, že nie je zrejmé, ako súvisí pobyt dcéry v Českej republike

s uvedením nepravdivej dôležitej informácie, keď túto skutočnosť nezamlčoval. Žalovaný aj v životopise
v riadku, do ktorého sa zapisujú deti, ktoré žijú s dlžníkom v spoločnej domácnosti, uviedol svoju dcéru.
Súd považoval túto informáciu za dôležitú na posúdenie rodinných vzťahov žalovaného. Nakoľko bolo
preukázané, že išlo o nepravdivú informáciu, bol daný dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR.

7. Za ďalšiu nepravdivú dôležitú informáciu považoval žalobca skutočnosť uvedenú v žiadosti o
poskytnutie právnej pomoci, v ktorej uviedol, že ako podnikateľ sa dostal do druhotnej platobnej
neschopnosti a musel si požičiavať, aby mal z čoho uživiť rodinu. Žalobca uvedenú informáciu považoval
za nepravdivú z dôvodu, že žalovaný je v prevažnej miere dlžný za nezaplatené odvody na zdravotnom

a sociálnom poistení a má nezaplatenú DPH. Žalobca na základe uvedeného vyvodil, že žalovaný
disponoval príjmami, len odmietal uhrádzať svoje záväzky. Tvrdenie žalobcu v tomto smere je len
všeobecné, bez konkrétneho uvedenia príjmov žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný je dlžný za
nezaplatené odvody a dane, nebola dôkazom toho, že sa žalovaný nemohol dostať do druhotnej
platobnej neschopnosti, a teda že táto informácia uvedená v žiadosti bola nepravdivá.

8. Žalobca ako ďalší dôvod nepoctivého zámeru uviedol, že žalovaný bez vážneho dôvodu neposkytol
správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať. Žalobca uviedol, že dlžník
sa nedostavil na stretnutie dňa 24.10.2022, ktorého čas sám navrhol, a ktorého predmetom mali byť
nezrovnalosti v majetku dlžníka, ktorý nepriznal a ktorý uviedol ako majetok vo výlučnom vlastníctve

manželky.Žalovanýkuvedenémuuviedol,žesinebolvedomý,žebysazámernebezdôvodnenedostavil
na stretnutie so správcom a poukázal na písomné ospravedlnenie z 18.10.2022, v ktorom zdôvodnil,
prečo sa v daný termín nemohol zúčastniť stretnutia. Súd nemal preukázané, že žalovaný sa na
dohodnuté stretnutie so správcom nedostavil bez vážneho dôvodu. Súd neskúmal, či stretnutie, na ktorésa žalovaný nedostavil, bolo dohodnuté medzi žalovaným a správcom alebo išlo o termín, ktorý pevne
stanovil správca. Žalovaný preukázal, že pred termínom stretnutia zaslal správcovi ospravedlnenie, v
ktorom vysvetlil, prečo sa nemôže termínu zúčastniť. Takisto bolo preukázané, že žalovaný sa dostavil

na stretnutie so správcom dňa 31.10.2022. Na základe uvedeného nebol preukázaný dôvod na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. d) ZKR.

9. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne
neschopný, pretože bol zamestnaný s príjmom 1.200,- eur mesačne a z rozdielu medzi výdavkami

a príjmami žalovaného bol pomerne dostatočný priestor na riadne splácanie svojich záväzkov. Súd
konštatoval, že samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjem žalovaného ešte neznamená,
že je splnená podmienka platobnej schopnosti. Súd mal za to, že žalobca neuviedol také okolnosti,
ktoré by v rámci zákonnej definície platobnej neschopnosti vyvrátili takto zákonom definovanú platobnú
neschopnosťkudňupodanianávrhunaoddlženie.Žalobcanepreukázalanineoznačilhodnotuzáväzkov
dlžníka, ktorá je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti

dlžníka. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný ako dlžník mal aj ďalšie záväzky, nielen záväzky voči
žalobcovi, s ktorými bol v omeškaní a ktoré bolo potrebné vziať do úvahy na posúdenie platobnej
neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR. Všeobecné konštatovanie, že žalovaný mal príjem, z ktorého
mohol čiastočne uhrádzať svoje záväzky, na vyvodenie záveru o platobnej schopnosti žalovaného
nestačí. Preto žalobcom uvádzaný dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, že v

čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol žalovaný ako dlžník platobne neschopný, žalobca
žiadnym spôsobom súdu nepreukázal.

10. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne
neschopný, bol v logickom vzájomnom rozpore s tvrdením, že žalovaný sa úmyselne priviedol do

platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalobca uviedol, že žalovaný sa úmyselne
vyhýbal splácaniu svojich záväzkov a to tým, že sa zamestnal v zahraničí, aby sťažil výkon exekučného
práva a uspokojenia svojich veriteľov. V konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali, že
žalovaný sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný
tvrdenie žalobcu, že sa vyhýbal splácaniu svojich záväzkov, vyvrátil tým, že preukázal splácanie

záväzkov niektorým zo svojich veriteľov (Daňový úrad, Sociálna poisťovňa).

11. Žalobca ako ďalší dôvod nepoctivého zámeru uviedol, že zo správania sa dlžníka pred podaním
návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
Žalobca uviedol, že pri daňových kontrolách žalovaného bolo zistené, že si uplatňoval nižšiu daňovú

povinnosť ako si mal uplatniť, prípadne v nadmernom odpočte si uplatnil viac ako si mal. Žalovaný sa
dlhodobo vyhýbal plateniu odvodov, zaplatil len tie dlhy, za ktoré mu hrozilo trestné stíhanie. Takisto
žalobca poukázal na to, že manželka žalovaného nakupovala spoločné veci vo vlastnom mene a mala
vydanú platobnú kartu k účtu, ktorý zriadila ich dcéra. Žalovaný potvrdil, že jeho manželka je vlastníčkou
motorového vozidla, ktoré kúpila z prostriedkov, ktoré jej darovala ich dcéra. Zároveň uviedol, že v danej

veci sa vedie osobitné konanie o vylúčenie majetku zo súpisu podľa § 167j ZKR. Žalovaný vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že v čase, keď bol zamestnaný v zahraničí, uhradil svoje pohľadávky Daňovému úradu
a Sociálnej poisťovni.

12. Na základe vyjadrenia žalovaného, ako aj z predloženia poštových poukazov predložených

žalovaným, mal súd preukázané, že žalovaný zvýhodnil svojich veriteľov Daňový úrad a Sociálnu
poisťovňu, keď Daňovému úradu uhradil všetky svoje pohľadávky, pričom iným veriteľom (žalobcovi)
neuhradil žiadnu pohľadávku. Žalobca preukázal, že v čase, kedy žalovaný uhrádzal svoj dlh Daňovému
úradu a Sociálnej poisťovni (2020-2021) bolo vedené voči žalovanému exekučné konanie v prospech
oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktoré začalo dňa 10.09.2008.

13. Súd mal za to, že bola naplnená skutková podstata uvedená v § 166g ods. 2 písm. h) ZKR a to,
že zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu zvýhodniť iného
veriteľa. Žalovaný uhradenie dlhov iba niektorým veriteľom v čase, kedy nebol schopný splatiť všetky
svoje pohľadávky, nevysvetlil. Žalovaný sa tiež nevyjadril k vyjadreniu žalobcu, že uvedené splnil pod

hrozbou trestného konania. Súd považoval za preukázané, že úhradou pohľadávok veriteľov Daňový
úrad a Sociálna poisťovňa došlo k zvýhodneniu týchto veriteľov.14.Žalobcaakojedenzdôvodovnepoctivéhozámeruuviedol,žežalovanýnemalvčasepodanianávrhu
centrumhlavnýchzáujmovnaúzemíSlovenskejrepubliky(§166gods.2písm.l)ZKR),nakoľkovdanom
čase sa zdržiaval prevažnú časť roka v Rakúsku, kde aj býval a pracoval. Uvedené vyvrátil žalovaný,

ktorýpreukázal,žetrvalýpobytmánaSlovensku,kdežijesosvojoumanželkou.Súdmalpreukázané,že
žalovaný vykonával podnikanie na Slovensku, je zdravotne poistený na Slovensku a na miesto trvalého
pobytu sa pravidelne vracal zo zahraničia, nakoľko sa staral o svoju chorú manželku. S poukazom na
uvedené súd považoval za centrum hlavných záujmov žalovaného územie Slovenskej republiky.

15. Žalobca ako dôvod na zrušenie oddlženia uvádzal aj to, že žalovaný po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností (§ 166g
ods. 1 ZKR). Žalovaný v priebehu celého konania neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých
by vyplývala existencia jeho poctivého zámeru spočívajúca v tom, že po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu následkom oddlženia vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh (dlhy) v rámci svojich schopností
a možností. Žalovaný uviedol, že po oddlžení nesplácal žiadne svoje dlhy, pretože bol upozornený

Centrom právnej pomoci, že po podaní návrhu už nemá splácať žiadne dlhy. Z dikcie § 166g ods. 1
ZKR vyplýva, že pokiaľ dlžník - žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o
jeho úprimnej snahe riešiť svoj dlh v rámci svojich schopností a možností po podaní návrhu, platí, že
dlžník, t.j. žalovaný, poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemal. Súd preto dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná aj pre naplnenie skutkových okolností nepreukázania poctivého zámeru u

žalovaného v zmysle § 166g ods. 1 ZKR.

16. Súd sa v konaní zaoberal aj požiadavkou žalobcu prihliadať podľa § 166g ods. 3 ZKR na osobu
dlžníka (žalovaného) prísnejšie. V tejto súvislosti žalobca žiadal zohľadniť, že žalovaný 29 rokov
vykonával podnikateľskú živnosť. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd prihliadol na

jehoosobumiernejšievzmysle§166gods.4ZKR,nakoľkojetakmervdôchodkovomveku,vnajbližšom
čase mu vznikne nárok na starobný dôchodok. Súd vzal do úvahy skúsenosti žalovaného v podnikaní,
ako aj to, že je blízko dôchodkového veku. Súd vychádzal pri rozhodovaní z vykonaného dokazovania.

17. Súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru,

že žaloba žalobcu je dôvodná pre naplnenie skutkových okolností nepreukázania poctivého zámeru
žalovaného v zmysle § 166g ods. 1 ZKR a zároveň boli naplnené aj skutkové podstaty nepoctivého
zámeru žalovaného v zmysle §166g ods. 2 písm. a), písm. c) a písm. h) ZKR. Vyhodnotením zistených
skutočností tak súd dospel k záveru, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého
zámeru podľa ustanovení ZKR, a to aj v kontexte so závermi vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu SR

sp. zn. III ÚS 570/2016, podľa ktorého pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu
spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka fyzickej osoby) a záujmy stále
neuspokojených veriteľov, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP, a to tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že

odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b), d), f), g)
a h) CSP.

20. Poukázal na bod 21. odôvodnenia súdneho rozhodnutia a uviedol, že súd v konaní postupoval
v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP. Žalovaný sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer

žalovaného z viacerých dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. a), c), d), e), f), h), l) ZKR, taktiež
žiadal prihliadnuť prísnejšie na dlžníka s poukazom na § 166g ods. 3 ZKR, ďalej poukázal na § 166g
ods. 1 ZKR s odôvodnením, že žalovaný neuhrádzal záväzky po splatnosti. Konštatoval, že žalobca
poňal svoju žalobu pomerne zoširoka, a teda uplatnil takmer všetky možné dôvody, pre ktoré malo byť
dlžníkove oddlženie zrušené. Vzhľadom na uvedené venoval pozornosť najmä tým tvrdeniam, ktoré

považoval za také, ktoré by súd mohol vziať do úvahy, tak ako to vyplýva z jeho písomného vyjadrenia
zo dňa 19.07.2023. Poukázal na pojednávanie dňa 08.12.2023.21. K ust. § 166g ods. 2 písm. a) ZKR - motorové vozidlá Škoda s EČ: N., zn. Škoda s EČ: N., zn.
AVIA s EČ: N. a zn. Škoda s EČ: N. fyzicky neexistujú. Poukázal na ust. § 68 zákona č. 79/2015 Z. z.
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z. z.“). Považoval

nesporné, že zákon č. 79/2015 Z. z. pripúšťa, že motorové vozidlá môžu prestať existovať aj bez toho,
aby boli vyradené z evidencie vozidiel. Mal za to, že tvrdenia žalovaného ohľadne predmetných vozidiel
neboli súdom ani žalobcom vyvrátené, a preto tento dôvod na zrušenie oddlženia neobstojí. Opätovne
dal do pozornosti, že predmetné automobily sú staršie ako 20 rokov, niektoré aj vyše 30 rokov, pričom
ak by mali nejakú hodnotu, určite by neušli pozornosti exekútorom v šiestich exekučných konaniach v

prospech žalobcu, ale aj správcovi v samotnom konaní o oddlžení. Považoval za zarážajúce, že práve
v tomto konaní sú tieto už neexistujúce automobily dôvodom na zrušenie oddlženia.
22. K ust. § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, mu nebolo celkom jasné, ktorá, podľa súdu dôležitá nepravdivá
informácia mala za následok prihliadnutie na tento dôvod pri zrušení oddlženia. Odôvodnenie považoval
za vágne, čo následne môže viesť k arbitrárnosti celého rozhodnutia. Podľa neho informácia o tom,
či v domácnosti dlžník žije z dospelou dcérou alebo nie, bez ďalších súvisiacich skutočností nemala

ako ovplyvniť priebeh oddlženia. Mal za to, že žalovaný uvedením tejto skutočnosti sa nesnažil zaviesť
správcu alebo súd, myslel tým skôr to, že sa doma stretáva s dcérou, nakoľko kvôli dlhotrvajúcim
zdravotným problémom svojej ženy (onkologická pacientka, osteoporóza v pokročilom štádiu) nemôže
za dcérou vycestovať do Prahy, preto ona chodí „domov“ za svojimi rodičmi.

23. K ust. § 166g ods. 2 písm. h) ZKR videl rozpor v zisteniach súdu ako aj tvrdeniach žalobcu, kde na
jednej strane žalobca na viacerých miestach tvrdil, že žalovaný sa vyhýbal splácaniu svojich záväzkov,
keď svoje dlhy ani napriek výzvam či už zo strany veriteľov alebo exekútorov nesplácal. Dlžník sa
zamestnal v cudzine, aby sťažil výkon exekučného práva a uspokojenie svojich veriteľov. Na druhej
strane mal súd preukázané, že žalovaný uhrádzal dlh Daňovému úradu (ktorému uhradil všetky svoje

pohľadávky) aj Sociálnej poisťovni. Uvedené skutočnosti podľa neho kolidujú s tvrdeniami súdu, ktoré sú
uvedené v bode 29. rozhodnutia. Mal za to, že v danom prípade nebolo nijakým spôsobom preukázané,
že mal snahu zvýhodniť niektorého z veriteľov. Polemizoval, či žalobca pred podaním konal dôsledne
a zodpovedne a s odbornou starostlivosťou, keď až po oddlžení dlžníka poukázal na skutočnosť, že
žalovaný mal mať v držbe alebo vlastníctve automobily nezanedbateľnej hodnoty, resp. malo dochádzať

k snahe dlžníka zvýhodňovať niektorého z veriteľov, pričom týmito majú byť práve Sociálna poisťovňa a
Daňový úrad. Bolo otázne, či neexistovali iné právne nástroje, ak je pravda čo žalobca uviedol, ako sa
domôcť svojich pohľadávok a prečo tieto inštitúty žalobca dôsledne a včas neaplikoval.

24. Napokon považoval za nutné brať na zreteľ, že žalovaný, napriek neľahkej životnej situácii, sa

zamestnal v zahraničí a z takéhoto príjmu dlhšiu dobu splácal svojim veriteľom pohľadávky, a to napriek
skutočnosti, že doma mal manželku s ťažkým zdravotným postihnutím. Považoval za zrejmé, že ak by
bol splatil svoju pohľadávku aj žalobcovi, tak by vôbec o oddlženie nemusel žiadať.

25. Namietal priznanú náhradu trov konania z dôvodu, že v danom prípade v zmysle ust. § 257 CSP

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mal súd nepriznať náhradu trov konania, nakoľko
žalovaný bol dobromyseľný a neporušil žiadny právny predpis.

26. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 08.01.2024, č.k.
20Odi/2/2023-152 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, alternatívne zmeniť, a to tak, že žalobu

zamietnuť a náhradu trov priznať žalovanému.

27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného,
nakoľko sudkyňa sa počas pojednávania vyjadrovala k spornosti tvrdení strán sporu, keď zhodnotila,
že v konaní je nesporné, že žalobca je veriteľom žalovaného, ako aj skutočnosť, že na žalovaného

bol vyhlásený konkurz. Naopak za sporné považovala medzi stranami poctivý zámer žalovaného ako
dlžníka pri oddlžení.

28. Uviedol, že žalovaný (poznámka odvolacieho súdu: žalovaný mal v tomto prípade pravdepodobne
na mysli žalobcu) sa totižto domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z viacerých

dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. a), c), d), e), f), h), l) ZKR a že uplatnil takmer všetky dôvody,
ktoré mu zákon poskytuje, k tomu, aby bolo dlžníkovi zrušené oddlženie. Dlžník sa viac ako 20 rokov
vyhýbal riadnemu splácaniu dlhov. Bolo na neho vedených niekoľko desiatok exekúcií a pri oddlžení
uviedol nepravdivé skutočnosti, na základe ktorých veriteľ (žalobca) podal návrh na zrušenie oddlženia zdôvodov uvedených v žalobe. V prípade, ak by sa žalovaný snažil žiť poctivo, pred vyhlásením konkurzu
by splácal svoje dlhy zo mzdy, ktorú poberal v zahraničí, poskytoval správcovi súčinnosť a nezamlčiaval
majetok, ktorý nadobudol pravdepodobne aj z neuhrádzania svojich záväzkov, žalobca by nepodal tak

široko koncipovaný návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, prípadne by ho nepodal vôbec.

29. Skutočnosť, že zákon poskytuje majiteľom vozidla možnosť, že motorové vozidlá môžu prestať
existovať aj bez toho, aby boli vyradené z evidencie vozidiel, a to na základe žiadosti o vydanie
rozhodnutiaoneexistenciivozidla,považovalzapriťažujúcuokolnosťnastranežalovaného.Nakoľko,ak

žalovanýmalotomtoinštitútevedomosťabolobypravdivéjehotvrdenie,ženiektoréautádalzošrotovať,
prípadne odovzdal, využil by tento inštitút, aby tieto autá zanikli. Keďže však tento inštitút nevyužil,
disponujedokladmivozidielatietovozidlázatajilvcentreprávnejpomociakosvojevlastníctvo,malzato,
že žalovaný sa opäť snažil vyhnúť zákonnému postupu a tak sa zvýhodniť ešte aj nad rámec oddlženia.

30. Podľa žalovaného informácia o tom, či v domácnosti dlžník žije s dospelou dcérou alebo nie,

bez ďalších súvisiacich skutočností nemala ako ovplyvniť priebeh oddlženia. Táto informácia zakladá
pochybnosti o dôveryhodnosti dlžníka, ako aj o úprimnej snahe oddlžiť sa. Nakoľko, keď už pri podaní
návrhu zavádza, že žije s dcérou v spoločnej domácnosti, ktorá dlhodobo žije v Prahe, pracuje v Prahe
a podľa jej vlastných slov z konania sp. zn. 31Cbi/5/2023 sa musí starať o manžela, ktorý je v zlom
zdravotnom stave a vyžaduje si jej prítomnosť v domácnosti (teda v Prahe).

31. Z pohľadu žalobcu sa otázka spoločnej domácnosti s dcérou a manželkou a uvedenie nepravdivých
informáciížalovanýmzdápodstatnáprezrušenieoddlženiaprenepoctivýzámer.Nazákladeuvedeného
považoval za podstatné aj skutočnosť, či sa dlžník zdržuje na Slovensku 50 % alebo sa nezdržuje
pre pracovné povinnosti na Slovensku takmer vôbec. Nakoniec v priebehu samotného konkurzného

konania bolo očividné, že na základe nezdržiavania sa na Slovensku, vyvstal problém medzi dlžníkom a
správcom, kedy sa dlžník nemohol na úvodné stretnutie so správcom dostaviť z dôvodu nezdržiavania
sa na Slovensku.

32. Žalovaný ďalej namietal, že videl rozpor v zisteniach súdu, ako aj tvrdeniach žalobcu, kde na jednej

strane žalobca na viacerých miestach tvrdil, že žalobca sa vyhýbal splácaniu svojich záväzkov a na
druhej strane mal súd preukázané, že žalovaný uhrádzal dlh Daňovému úradu (ktorému uhradil všetky
svoje pohľadávky) aj Sociálnej poisťovni. Slovenská konsolidačná, a.s. poukazovala počas konania na
skutočnosť, že dlžník uhradil len pohľadávky Daňovému úradu a Sociálnej poisťovni, kde mu hrozilo
trestné stíhanie. Ostatné pohľadávky týchto dvoch inštitúcií vôbec neuhradil, čo bolo v rozpore s tým čo

tvrdil, ale boli prihlásené veriteľmi prihláškami do konania. Podotkol, že žalovaný už opäť figuruje ako
dlžník Sociálnej poisťovne. Slovenská konsolidačná, a.s. naďalej trvá na skutočnosti, že žalovaný sa
nesnažil splácať svoje dlhy, nakoľko v roku 2020 a 2021 zarobil netto viac ako 24.000 eur, no splatil
len dve pohľadávky, kde mu hrozilo trestné stíhanie vo výške viac ako 3.500 eur, čo netvorí ani 15 %
jeho zárobku a ostatné pohľadávky, o ktorých tvrdil žalovaný, že sú splatené, napríklad voči Všeobecnej

zdravotnej poisťovni, a.s. nie sú pravdivé, nakoľko VšZP, a.s. si prihlásila nedoplatok vo výške viac
ako 7.993,13 eur a na daňových nedoplatkoch žalovaný dlží Slovenskej konsolidačnej, a.s. 21.846,08
eur. Žalovaný na záver spochybnil konanie žalobcu pred oddlžením, keď podľa jeho názoru neaplikoval
inštitúty vymoženia pohľadávok riadne a včas.

33. Na základe uvedeného navrhol zamietnuť odvolanie v celom rozsahu ako nedôvodné.

34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.

Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
vyhovieť.

35. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

36. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP, v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkýmiargumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

37. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

38. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

39. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

40. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku

pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je
platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť
uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

41. Podľa § 166 ods. 1 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený
domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez
ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

42.Podľa§166eods.1ZKR,ooddlženírozhodnesúdvuzneseníovyhláseníkonkurzualebovuznesení
o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze
alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú,
o ktoré dlhy ide.

43. Podľa § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na

spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

44. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr, ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

45. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo

výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

46. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do

platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

47. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

48. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

49. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

50. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že právny účinok oddlženia je v ustanovení § 166e ods.

2 ZKR upravený tak, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom, t.j. pohľadávky vymedzené v § 166a ZKR, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli
prihlásené, stávajú sa voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, pričom
podľa § 166e ods. 1 ZKR. O oddlžení rozhodne súd tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, v akom nebudú uspokojené v konkurze

alebo splátkovým kalendárom. Okrem toho, ZKR v ust. § 166b komplexne upravuje pohľadávky, ktoré
sú vylúčené z uspokojenia a v ustanovení § 166c upravuje nedotknuté pohľadávky. Právnym následkom
oddlženiajetedanevymáhateľnosťpohľadávokvrozsahu,vakomsúdzbavildlžníkadlhov,čoznamená,
že dlhy, resp. záväzky dlžníka nezanikajú, ale stávajú sa nevymáhateľnými v takom rozsahu, v akom sa
neuspokoja na základe rozvrhu alebo splátkového kalendára.

51. Nakoľko proces oddlženia vedie k tomu, že dlžníkovi sú za určitých podmienok „odpustené“ jeho
dlhy, čím dochádza k prelomeniu zásady pacta sunt servanda a ku zrušeniu jeho zmluvných povinností
voči veriteľom i proti ich vôli, mala by byť právna úprava mechanizmu oddlženia nepochybne založená
na korelácii medzi kľúčovými súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda), základnými princípmi

(napr. princíp právnej istoty, princíp právneho štátu, princíp ochrany legálne nadobudnutých práv) a
právami veriteľa (právo vlastniť majetok) na jednej strane a snahou umožniť predlženému dlžníkovi
„začať znovu od začiatku“ na strane druhej. Túto skutočnosť konštatoval aj Ústavný súd nálezom III.
ÚS 570/2016, keď v súvislosti so samotným účelom oddlženia vyslovil: ,,Pri rozhodovaní o oddlžení
je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane

dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Ak sa tejto svojej povinnosti konajúci
súd nezhostí rešpektujúc požiadavku spravodlivosti vo vzťahoch dlžníka a veriteľov, potom buď poškodí
dlžníka tým, že mu oddlženie nepovolí, prípadne mu na účel skúšobného obdobia uloží neprimeranézáťaže, alebo poškodí veriteľov tým, že vytvorí predpoklady na nevymáhateľnosť ich riadne prihlásených
a zistených pohľadávok, a to bez relevantných dôvodov.“

52. Odvolací súd zastáva právny názor, že konanie žalovaného je nevyhnutné posudzovať ako celok,
súd prvej inštancie správne dospel k záveru, žalobcom tvrdené skutočnosti nepreukazujú také správanie
sa dlžníka pred podaním návrhu, z ktorého by bolo možné usúdiť úmyselné privedenie sa do platobnej
neschopnosti, aby bol žalovaný oprávnený podať návrh na oddlženie. Skutočnosti, ktorými disponoval
konkurzný súd pri vyhlásení konkurzu sú absolútne totožné s tými, z ktorých vychádzal konajúci súd a

preto najmä s poukazom na princíp právnej istoty nie je možné, aby konajúci súd takýmto spôsobom
spochybňoval rozhodnutie iného súdu. Podľa ust. § 166i ods. 1 ZKR je výslovne zverená kompetencia
preskúmať majetkové pomery dlžníka správcovi. Odvolací súd pripomína, že kontrolné mechanizmy pre
oddlženie fyzickej osoby konkurzom majú „ex post“ povahu. Kontrolný mechanizmus je zákonodarcom
zhmotnený predovšetkým v inštitúte návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer (§ 166f a § 166g
ZRK).

53. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Predpokladom platobnej neschopnosti
je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť
svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak

teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť,
nie je možné takéhoto dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí
aj NS ČR sp. zn. 29 Odo 236/2003 zo 6.9.2005. Platobná neschopnosť je jednou z podmienok, ktoré
musia byť splnené kumulatívne, aby fyzická osoba mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa
štvrtej časti ZKR.

54. Medzi stranami vznikol spor o nepoctivom zámere žalovaného ako dlžníka pri oddlžení v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27OdK/111/2022, ktorú pochybnosť žalobca zakladal na
tom, že žalovaný v zozname majetku neuviedol časť svojho majetku (§ 166g ods. 2 písm. a) ZKR), že
žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c)

ZKR), že žalovaný bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť (§ 166g ods. 2 písm.
d) ZKR), že žalovaný sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti (§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR), že
žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR), že žalovaný
mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR),
že žalovaný na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov

(§ 166g ods. 2 písm. l ZKR), a že zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že
vynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich schopností a možností (§ 166g ods. 1 ZKR).

55. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní boli naplnené skutkové okolnosti nepreukázania
poctivého zámeru žalovaného v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR a zároveň naplnené aj skutkové podstaty

nepoctivého zámeru žalovaného v zmysle ust. § 166g ods. 2 písm. a), c) a h) ZKR. Súd vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že konanie žalovaného
naplnilo pojem nepoctivého zámeru podľa ust. ZKR.

56. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v konaní postupoval v rozpore s ust. § 181

ods. 2 CSP. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním žalovaného nestotožnil. Odvolací súd poukazuje na
bod 17. a 18. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom jasne určil sporné a nesporné skutočnosti.
Ďalej v bode 20. a 21 stručne uviedol, čo žiadal žalobca a následne uviedol, ktoré skutkových okolností
nepoctivého zámeru boli v konaní naplnené. Ďalej sa súd v konaní zaoberal jednotlivými skutkovými
podstatami nepoctivého zámeru, ku ktorým uviedol stručnú, ale za to výstižnú právnu úvahu, na základe

ktorej prisvedčil tvrdeniam žalobcu, alebo mu nedal za pravdu.

57. Žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené až 06.12.2023, teda 2 dni pred pojednávaním. Odvolací súd považuje za
zrejmé zo spisového materiálu, že súd Upovedomením zo dňa 21.11.2023 zrušil pojednávanie vytýčené

na deň 01.12.2023 a zároveň vytýčil nový termín pojednávania na deň 08.12.2023 (č.l. 120). Uvedené
bolo žalobcovi doručené 21.11.2023, žalovanému dňa 06.12.2023. Odvolací súd považuje za dôležité v
tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že mailom zo dňa 21.11.2023 boli sporové strany upovedomené
zo strany súdu o doručenej elektronickej pošte do elektronickej schránky. Odvolací súd v tejto súvislostipoukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ustanovenie, podľa ktorého majú mať strany spravidla
najmenej 5 dní na prípravu na pojednávanie, treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na
osobitosť procesnej situácie. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný bol upovedomený aj mailom o

doručeníupovedomeniaozmenetermínu,ktoréajsámžiadal,doelektronickejschránky,jejehokonanie,
ktorým si poštu prebral až 06.12.2023, možné považovať za účelové, pretože v konaní nepreukázal,
ako toto oneskorené doručenie pošty o elektronickej schránky (2 dni pred pojednávaním), negatívne
ovplyvnilo prípravu strany na pojednávanie. Odvolací súd zastáva právny názor, že ani dodržanie 5
dňovej lehoty na prípravu na súdne pojednávanie, by nezmenilo rozhodnutie súdu v posudzovanej

právnej veci. Nemenej dôležitá skutočnosť je tá, že ak by negatívne ovplyvnila krátkosť lehoty na
prípravu právneho zástupcu, pre ktorú by nemohol uplatniť/získať nejaký dôkaz, tento by predložil spolu
v odvolaní, prípadne by tieto skutočnosti namietal aj priamo na pojednávaní, čo sa však nestalo.

58. K naplneniu skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR odvolací súd
uvádza, že neobstojí tvrdenie, že súd neprihliadol na skutočnosť, že motorové vozidlá fyzicky neexistujú.

Odvolací súd hodnotí túto argumentáciu za rozporuplnú. Na jednej strane tvrdí, že vozidlá neexistujú, na
druhej strane má za to, že automobily sú staršie ako 20, niektoré aj 30 rokov a nemajú žiadnu hodnotu.
Odvolací súd sa stotožnil so zistením skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že hodnota
4 motorových vozidiel EČ N. XXX Y., N. XXX Y., N. XXX Y. a N. XXX Y. je vo výške približne 3.500 eur.
Za dôležitú v tejto súvislosti odvolací súd považuje skutočnosť, že dlžník v zozname majetku neuviedol

tieto štyri vozidlá, ktoré vlastní. Z uvedeného bola jednoznačne naplnená skutková podstata nepoctivého
zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR. Neuvedenie časti svojho majetku, ktorý presahuje rámec
nepatrnej hodnoty, zakladá skutkovú podstatu nepoctivého zámeru pri oddlžení.

59. K naplneniu skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR odvolací súd

uvádza, že v konaní je preukázané, že žalovaný uviedol nepravdivú informáciu, že žije na Slovensku
so svojou manželkou a dcérou. Odvolací súd prisvedčil argumentácii žalobcu, ktorý uviedol, že ZKR
vymedzuje, že dôvodom na zrušenie oddlženia je, že žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu uviedol
alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj
keď vedel, alebo v prihliadnutím na okolnosti musel vedieť. Súd preto postupoval správne, ak považoval

informáciu, ktorú uviedol žalovaný v životopise, že dcéra žije s dlžníkom v spoločnej domácnosti,
za dôležitú na posúdenie rodinných vzťahov žalovaného. S poukazom na skutočnosť, že sa jedná
o informáciu dôležitú pre posúdenie rodinných vzťahov žalovaného, bolo preukázané, že sa jedná o
nepravdivú informáciu, a preto je daný odvolací dôvod podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR.

60. K naplneniu skutkovej podstaty podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR má odvolací súd za to, že
postup súdu prvej inštancie bol vecne správny, keď skonštatoval, že žalovaný uhrádzal dlhy iba
niektorým veriteľom v čase, kedy nebol schopný splatiť všetky svoje pohľadávky, a to Sociálnej poisťovni
a Daňovému úradu. Úhradu týchto pohľadávok nevysvetlil. Z toho možno usúdiť, že žalovaný mal
snahu zvýhodniť iného veriteľa. V konaní bolo preukázané, že úhradou pohľadávok Daňového úradu a

Sociálnej poisťovne došlo k zvýhodneniu týchto veriteľov. K tendenčnosti konania žalovaného odvolací
súdužlendodáva,žežalovanýzaplatilpohľadávkyvočiDaňovémuúraduaSociálnejpoisťovnilen vtom
rozsahu, v ktorom mu hrozilo trestné stíhanie. Ostatné pohľadávky neuhradil, a k týmto skutočnostiam
neuviedol žiadne relevantné tvrdenia.

61. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 CSP potvrdil.

62. K ustanoveniu § 257 CSP odvolací súd uvádza, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady

zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej
strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani
exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým

vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu
napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či sp. zn. 3
MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie
je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho
rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie

náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (uznesenie II. ÚS/113/2019 zo dňa 6. júna
2019).

63. Aplikujúc uvedené na posudzovanú právnu vec, žalovaný neodôvodnil jeho žiadosť o postup podľa

§ 257 CSP takými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočný postup
súdu pre nepriznanie náhrady trov konania tak, ako to žiadal v odvolaní.

64. Podľa právnej vety judikátu R 72/2018 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7 Cdo 14/2018 z 28. februára 2018), s ktorou je v súlade aj dlhodobo ustálená súdna prax krajských

a okresných súdov, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

65. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu preukázateľne
žiadne nevznikli.

66. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).