Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200165
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej
veci žalobcu: BM-Trans, spol. s r.o., so sídlom Kratinova 71, 036 08 Martin, IČO: 30 222 664, právne
zast.: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3439, O-112/2023 zo dňa 17. mája 2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán“) vykonal v období od 09.03.2022 do
08.06.2022 v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona

č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) u žalobcu a na inšpektoráte práce
výkon inšpekcie práce, ktorý bol zameraný na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“ alebo „zákon o BOZP) a
nadväzujúcich právnych a ostatných predpisov so zameraním na prácu s chemickými faktormi v zmysle

nariadenia vlády č. 355/2006 Z. z. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov bol výkon inšpekcie zameraný
na kontrolu vzniku a založenia pracovnoprávneho vzťahu ako aj náležitostí dokumentov preukazujúcich
vznik týchto vzťahov a ich súlad s príslušnými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z. z.“ alebo „Zákonník práce“), zánik
pracovnoprávneho vzťahu, so zameraním na povinnosť zamestnávateľa vydať potvrdenie o zamestnaní
v súlade s § 75 ods. 2 Zákonníka práce, na kontrolu dodržiavania povinnosti zamestnávateľa poskytnúť
cestovné náhrady pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách (Zákonník práce, zákon č.

283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), na povinnosť zamestnávateľa
poskytovať mzdu a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“ alebo „zákon o nelegálnej
práci“).

2. Z uvedenej inšpekcie práce bol vyhotovený protokol č.: IZA-41-9-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa
08.06.2022, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2022, Dodatku č. 2 zo dňa 31.08.2022 a Dodatku č. 3
zo dňa 19.09.2022 (ďalej len „Protokol“), v ktorom bolo konštatovaných celkovo 14 nedostatkov, z toho
5 spočívajúcich v porušení zákona č. č. 124/2006 Z. z., 6 spočívajúcich v porušení Zákonníka práce a 3
spočívajúce v porušení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“ alebo „zákon o cestovných náhradách“). Na základe inšpekciou
práce zistených nedostatkov prvostupňový orgán zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí konania o uložení
pokuty zo dňa 25.01.2023 za porušenie uvedené v bode č. 15 Protokolu, ktoré mu bolo doručené dňa
06.02.2023. Žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty v stanovenej lehote nevyjadril.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Následne prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. IPZA/IPZA_PRODD/ROZ/2023/793 zo dňa
08.03.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 600 Eur za
porušenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce tým, že žalobca ako zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi A.
B. (nar. XX.XX.XXXX) mzdu za vykonanú prácu v lehote splatnosti dohodnutej v predloženej pracovnej

zmluve, kde bolo dohodnuté, že: „mzda je splatná za mesačné obdobie pozadu, najneskôr do 30. dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca“, keď mu časť mzdy za mesiac 7/2021 vyplatil až dňa 12.01.2022.
Uvedené porušenie zákona bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v
nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorá bola vykonaná v období
od 09.03.2022 do 08.06.2022 u žalobcu a na inšpektoráte práce.

4. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opísal priebeh inšpekcie práce
u žalobcu a jej výsledok, na základe ktorého uložil žalobcovi pokutu. Konštatoval, že žalobca k výkonu
inšpekcie práce predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú so zamestnancom A. B. (nar. XX.XX.XXXX)
zo dňa 23.10.2017 v znení Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 25.05.2018, Dodatku k pracovnej

zmluve zo dňa 06.09.2019, Dohody o zmene pracovnej zmluve zo dňa 05.01.2021. Tiež predložil
doklad o zložkách mzdy a vykonaných zrážkach za mesiac júl 2021, výpis z účtu zo dňa 30.08.2021 a
12.01.2022. Uviedol, že z predloženej pracovnej zmluvy z čl. V bodu č. 2 vyplýva, že medzi žalobcom
a vyššie menovaným zamestnancom bola splatnosť mzdy dohodnutá nasledovne: „Mzda je splatná
za mesačné obdobie pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.“ Podľa

výplatnej pásky zamestnanec A. B. vykonával prácu pre žalobcu v mesiaci 07/2021 v rozsahu 128
hodín, za ktorú mu patrila mzda vo výške 539,34 Eur. Žalobca ako zamestnávateľ vyplatil menovanému
zamestnancovi mzdu za mesiac 07/2021 na jeho osobný účet prostredníctvom bankového prevodu dňa
30.08.2021 vo výške 528,93 Eur a zvyšok sumy (doplatok) vo výške 10,41 Eur poskytol zamestnancovi
prostredníctvom bankového prevodu až dňa 12.01.2022, teda po lehote splatnosti. S poukazom na

vyššie uvedené skutočnosti mal prvostupňový orgán za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ
nevyplatil zamestnancovi A. B. mzdu za vykonanú prácu v lehote splatnosti dohodnutej v predloženej
pracovnej zmluve, keď mu časť mzdy za mesiac 7/2021 vyplatil až dňa 12.01.2022, a tým porušil ust.
§ 129 ods. 1 Zákonníka práce.

5. Ďalej uviedol, že za uvedené porušenie Zákonníka práce je oprávnený uložiť žalobcovi v zmysle §
19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu až do výšky 100 000 Eur, pričom vzhľadom na
závažnosť porušenia pracovnoprávnych predpisov je potrebné žalobcovi pokutu uložiť. Uviedol, že pri
ukladaní pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade s
ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a

závažnosť ich následkov; b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti
zamestnávateľa; c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa
odseku 2 písm. a) prvého bodu; d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného
systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a e)
opakované zistenie toho istého nedostatku. Zároveň konštatoval, že sa zaoberal všetkými dôkazmi,

ktoré sú podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia a zohľadnil všetky poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, ktoré mali vplyv pre určenie výšky pokuty. Taktiež pri určovaní výšky pokuty prihliadal aj
na súčasnú ekonomickú situáciu. Po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona o inšpekcii práce a
ďalších skutočností prvostupňový orgán dospel k záveru, že výška pokuty 600,- Eur je primeraná, plnírepresívnufunkciuajeciteľnáajvmajetkovejsférepáchateľasprávnehodeliktu.Uloženápokutaplnítiež
preventívnu úlohu, preto musí mať silu odradiť žalobcu od protiprávneho postupu, prípadne zanedbania
plnenia povinností, pričom pokuta uložená vo výške 600 Eur je podľa neho postačujúcou za zistený stav.

Pri určovaní výšky pokuty prihliadal na práva samotného žalobcu, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť
chrániťzáujmyštátuaspoločnosti,právaazáujmyfyzickýchosôb-zamestnancovadôslednevyžadovať
plnenie ich povinností, a to v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Konštatoval, že takto určená pokuta je dostatočne
odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny účel.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova
1887/10, 040 01 Košice (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3439, O-112/2023
zo dňa 17. mája 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol

odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh
administratívneho konania, uviedol dôvody odvolania žalobcu, relevantné právne predpisy vzťahujúce
sa na vec, stručne opísal skutkový stav veci a nakoniec právne posúdenie veci žalovaným a stanovisko
k námietkam účastníka konania.

7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že prvostupňový orgán preukázal, že žalobca
ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa
žalovanéhoprvostupňovýorgánprihliadolnavyjadreniaadôkazy,ktorérelevantnepopísalavyhodnotilv
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. Prvostupňový orgán správny delikt náležite v správnom konaní preukázal.

Prvostupňové rozhodnutie netrpí vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.

8. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobcu v odvolaní k porušeniu ustanovenia
§ 129 ods. 1 Zákonníka práce má charakter priznania porušenia povinnosti, nakoľko žalobca výslovne
uviedol, že došlo omylom k chybe v počte dní práceneschopnosti zamestnanca p. B., nakoľko

žalobca kalkuloval s prekážkami v práci na strane zamestnanca z dôvodu jeho práceneschopnosti.
Žalobca odôvodnil neuloženie sankcie nedbanlivostným konaním s absenciou úmyslu konania s
ohľadom na výšku spôsobenej škody v rozsahu 10,41 Eur, pričom táto suma bola dňa 12.01.2022
žalobcom doplatená. Podľa žalovaného však výška spôsobenej škody nemá vplyv na skutkový stav
porušenia uvedeného ustanovenia Zákonníka práce, nakoľko v uvedenom prípade nebolo konštatované

nevyplatenie mzdy, ale neposkytnutie mzdy za vykonanú prácu v mesiaci júl 2021 v plnej výške v lehote
splatnosti dohodnutej v predloženej pracovnej zmluve, t. j. do 30.08.2021, pričom časť mzdy vo výške
10,41 Eur bola doplatená až dňa 12.01.2022.

9. Podľa žalovaného závažnosť zisteného správneho deliktu spočíva v tom, že žalobca priamo zasiahol

do mzdových nárokov zamestnanca tým, že neposkytol mzdu v plnej výške v zúčtovacom období
august 2021, pričom žalobca vykonal doplatok časti mzdy až dňa 12.01.2022, čím nedodržal nielen
dohodnutý výplatný termín, ale aj lehotu splatnosti vo výraznej miere (časť mzdy splatná v mesiaci
august 2021, doplatok do mzdy vykonaný dňa 12.01.2022). Zistený správny delikt tak pretrvával, pričom
bol odstránený až na základe upozornenia zo strany povereného zamestnanca Sociálnej poisťovne.

Žalovaný tiež uviedol, že prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty zohľadnil individuálne pochybenie
zo strany osoby zodpovednej za spracovanie miezd, ktoré viedlo k rozporovanému nedbanlivostnému
konaniu, ako aj výšku vzniknutej škody. Uložená pokuta je preto v zákonom stanovenej spodnej hranici,
rešpektujúc zásadu uvedenú v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

10. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že došlo z jeho strany k doplateniu dlžnej časti mzdy dňa
12.01.2022, žalovaný uviedol, že v prípade, ak by nedošlo k doplateniu časti dlžnej mzdy, išlo by o
porušenie ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré sa zakladá na odlišnej právnej i skutkovej
kvalifikácii, a uvedené zistenie by bolo súčasťou prerokovaného protokolu v znení jeho dodatkov.
Nedbanlivosť konania, resp. absencia úmyslu ukrátiť zamestnanca na jeho mzdových nárokoch

spoločne so skutočnosťou, že po upozornení zo strany Sociálnej poisťovne došlo k náprave konania
a prekvalifikovaniu skutku z porušenia ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce na ustanovenie § 129
ods.1Zákonníkaprácenemožnopovažovaťzatakéokolnosti,ktorébypodmieňovalineuloženiesankcie
za zistené porušenie, nakoľko k uvedenému protiprávnemu konaniu došlo a jeho skutková podstata bolanaplnená. Žalovaný tiež konštatoval, že v prípade, že zamestnávateľ mešká s výplatou splatnej mzdy,
je v omeškaní, pričom pri omeškaní mzdy je možné domáhať sa úrokov z omeškania, avšak iba podľa
občianskoprávnych predpisov.

11. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie, prvostupňový
orgán náležite odôvodnil, prihliadal na všetky zákonné kritériá premietnuté v § 19 ods. 6 zákona o
inšpekcii práce, náležite sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, pričom jeho voľná
úvaha, ktorou sa riadil, sa neprieči zásadám logického myslenia a sankcia ustálená na sume 600 Eur

je vzhľadom na zistené nedostatky (jeho rozsah) primeraná, plniaca nielen preventívnu a výchovnú
funkciu, ale aj represívnu funkciu. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, že uloženie
pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné jednak z dôvodu postihu protiprávneho správania a jednak
z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce. Stotožnil sa aj
s jeho názorom, že pokuta uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby vo výške 600 Eur nemôže pre
žalobcu predstavovať postih neprimerane prísny a je primeraná k zisteným nedostatkom. Uzavrel, že

argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a žalobca
nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

12. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou žiadal o preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré považoval
za nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné. Žiadal preto obe napadnuté rozhodnutia zrušiť,
alternatívne upustiť od uloženia pokuty, resp. ju znížiť v rámci sankčnej moderácie. Žalobu odôvodnil
tým,žev časeprípravypodkladovprevýplatyzamestnancomzamesiac7/2021,vprípadezamestnanca

A. B., kalkuloval s prekážkami v práci na strane zamestnanca z dôvodu práceneschopnosti A. B.. V tom
čase vypočítal s prihliadnutím na okolnosti C. A. B. jeho mzdu za mesiac 7/2021 vo výške 528,93 Eur,
ktorú mu vyplatil na jeho bankový účet dňa 30.08.2021. Dôvodil, že vyplnil a poslal Sociálnej poisťovni
tlačivo Mesačný výkaz poistného a príspevkov (ďalej len „MVP“) za A. B. za mesiac 07/2021, avšak
spravil v ňom omylom chybu v počte dní práceneschopnosti A. B. v danom mesiaci, a to o jeden deň,

pričom túto chybu v počítaní žalobca nespozoroval a táto chyba spôsobila zlý výpočet mzdy A. B. za
mesiac 07/2021. Na túto skutočnosť bol žalobca upozornený až dodatočne Sociálnou poisťovňou dňa
10.01.2022. Žalobca preto vykonal kontrolu MVP a zistil vyššie uvedenú chybu v počítaní a obratom túto
chybu odstránil a zaslal Sociálnej poisťovni opravený výkaz MVP za A. B.. Zároveň zaslal na účet A. B.
čiastku vo výške 10,41 Eur, keďže po oprave chyby v počítaní v pôvodnom MVP zistil, že skutočná mzda

A. B. za mesiac 07/2021 bola vo výške 539,34 Eur. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že táto situácia vznikla
nevedome nedopatrením v rámci účtovného oddelenia žalobcu pri príprave podkladov pre výpočet
mzdy za daný kalendárny mesiac. Podľa žalobcu sa ani jeden orgán verejnej správy nijakým spôsobom
nevysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutých rozhodnutí s týmito skutkovými okolnosťami, a preto
je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu nesprávne.

13. S poukazom na ust. § 179 Zákonníka práce uviedol, že si je vedomý účelu tohto zákonného
ustanovenia o splatnosti mzdy a s vedomím toho zaslal v dobrej viere na účet zamestnanca A. B. dňa
30.08.2021 čiastku vo výške 528,93 Eur ako výplatu mzdy za mesiac 07/2021 s tým, že takáto mzda mu
za predmetný mesiac aj vzhľadom na PN A. B. prináleží. Akonáhle sa však dozvedel o svojom omyle,

tak túto skutočnosť okamžite napravil a doposlal na účet A. B. ostatnú čiastku mzdy za mesiac 07/2021.

14. Žalobca ďalej popísal správne delikty, ich znaky a následky správnych deliktov. Uviedol, že čiastka,
ktorú omylom nevyplatil v termíne splatnosti mzdy, bola vo výške 10,41 Eur, čo sú 2% z celkovej výšky
mzdy, na ktorú mal A. B. nárok za mesiac 07/2021. Táto čiastka nebola A. B. vyplatená z dôvodu

chyby v počítaní a táto chyba bola odstránená ihneď po jej zistení. Žalobca dôvodil, že nikdy nebolo
jeho úmyslom bezdôvodne nevyplatiť zamestnancovi časť mzdy, na ktorú mal A. B. nárok. Preto podľa
neho nie je na mieste jeho postih uložením pokuty v zmysle prvostupňového rozhodnutia potvrdeného
napadnutým rozhodnutím. Žalovaný sa nijako nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
naplnenímvšetkýchznakovsprávnehodeliktu,atonajmäjehomateriálnymznakomaanisokolnosťami,

za ktorých k nevyplateniu časti mzdy za mesiac 07/2021 A. B. došlo. Žalobca mal za to, že v predmetnom
prípade by nemal byť postihnutý za naplnenie formálnych znakov uvedeného správneho deliktu, pretože
v čase zistenia pochybenia závadný stav okamžite odstránil. Uviedol, že nepopiera, že jeho konaním
mohli byť naplnené formálne znaky predmetného správneho deliktu, avšak podľa neho je potrebné sazaoberať celkovou situáciou, v ktorej sa nachádzal. Podľa žalobcu jeho konanie (nevyplatenie celej
mzdy, resp. doplatenie až 12.01.2022) nemalo pre spoločnosť ani pre samotného zamestnanca nijaký
vážny následok, a teda závažnosť konania žalobcu je nepatrná a nemôže ísť v tomto prípade o správny

delikt, a preto nie je správne ho potrestať pokutou za spáchanie tohto správneho deliktu. Rozhodnutie
prvostupňového ako aj napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za neprimerane prísne vzhľadom na
skutočnosti, za ktorých došlo k naplneniu formálnych znakov predmetného správneho deliktu.

15. V ďalšom bode správnej žaloby žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia sú zmätočné a

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a
vec nesprávne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutia považoval za neprimerane prísne vzhľadom na
skutočnosti, za ktorých došlo k naplneniu formálnych znakov predmetného správneho deliktu. Podľa
žalobcu v napadnutom rozhodnutí v celom rozsahu absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah žalovaného,
ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov predložených žalobcom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje
len uvedenie niekoľkých ustanovení právnych predpisov, bez akéhokoľvek priradenia k prezentovanému

skutkovému stavu veci. Žalovaný sa podľa neho nevysporiadal s jedinou námietkou a jediným dôkazom
navrhnutým žalobcom a len stroho konštatoval naplnenie formálnych znakov predmetného správneho
deliktu. Následne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžp 15/2012 zo dňa
23.10.2012, sp. zn. 2 Sžo 81/2007 zo dňa 16.04.2008 a sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31.01.2011,
pričom tvrdil, že ani jedno z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy nenaplnilo podmienky

uvedené v uvedenej judikatúre, a zároveň tvrdil, že nespĺňajú kvalitatívne nároky nastavené zákonom
a výkladom správnych súdov na rozhodnutia orgánov verejnej správy. Žalobca považoval rozhodnutie
žalovaného za nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je dostatočne jasné, z akých skutočností a dôkazov
vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní, keď posudzoval odvolací argument žalobcu. S poukazom
na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR tvrdil, že rozhodnutie žalovaného nemožno

považovať za súladné so zákonom z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že žalovaný
nekonal v súlade s právnymi predpismi, a preto je jeho postup a napadnuté rozhodnutie v rozpore s:
a) Ústavou Slovenskej republiky, b) Listinou základných práv a slobôd, c) zákonom č. 328/2002 Z.z., d)
ústavným princípom legality a právneho štátu, e) princípom právnej istoty a f) právom na dobrú správu

vecí verejných.

16. Žalobca záverom poukázal na ust. § 198 SSP, pričom uviedol, že v prípade, že by sa správny súd
nestotožnil s názorom žalobcu o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, tak žiadal, aby súd rozhodol
o upustení od uloženia pokuty, resp. o znížení výšky pokuty uloženej prvostupňovým rozhodnutím,

ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, pretože žalobca mal za to, že účel správneho trestania
možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Podľa žalobcu prvostupňový orgán pri uložení pokuty
nedostatočne zhodnotil stav, za akého malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. Dôvodil, že svojím
konaním nespôsobil tretej osobe žiadnu škodu na majetku, zdraví ani na životnom prostredí. Namietal,
že prvostupňový orgán dostatočne neprihliadol na závažnosť porušenia všeobecne záväzných právnych

noriem zo strany žalobcu. Podľa žalobcu, ani prvostupňový orgán a ani žalovaný dôkladne neposúdili a
nezohľadnilivšetkyrelevantnéskutočnosti.Žalobcatvrdil,ženásledkyjehoprotiprávnehokonanianeboli
natoľko závažné, že by odôvodňovali uloženie pokuty. Podľa názoru žalobcu uložená pokuta absolútne
stráca akúkoľvek výchovnú funkciu. Podľa žalobcu, ďalšími kritériami, ktoré musia byť zohľadnené pri
ukladaní pokuty, sú trvanie protiprávneho konania, minulosť sankcionovaného subjektu a opakovanosť

protiprávnehokonania.Sprihliadnutímnauvedenéstrácapotomvýchovnáfunkciapokuty,ktoráorgánmi
verejnej správy oboch stupňov nebola nijak hodnotená.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje svoje rozhodnutie ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu za skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Z dôkazov založených v administratívnom spise, vykonaných v priebehu správneho konania, a
zo správnej úvahy správnych orgánov uvedenej v oboch rozhodnutiach, je vo veci jednoznačne
preukázané a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva jednoznačné zistenie, že sa žalobca,

ako zamestnávateľ, dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, spáchaného tak, ako to
uviedol prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, zistili
všetky skutočnosti dôležité pre vyhotovenie svojho rozhodnutia, v konaní o uložení pokuty neporušili
žiadnu zo zásad správneho konania a konali v súlade s platnými právnymi predpismi, keď vykonalidôkazy, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise a dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti. Žalovaný mal za to, že pri rozhodovaní v konaní o uložení pokuty prihliadal na všetky
vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené žalobcom, ktoré boli podkladom na spravodlivé a

zákonné rozhodnutie vo veci samej. Prvostupňový orgán posudzoval každý dôkaz jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu, pričom rovnako postupoval aj
žalovaný ako odvolací orgán. V rozhodnutí prvostupňového orgánu uloženie pokuty a jej výšku riadne
odôvodnil. Rovnako postupoval aj žalovaný ako odvolací orgán.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že vyjadrenie žalobcu k porušeniu ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka
práce má charakter priznania porušenia povinnosti, nakoľko žalobca výslovne uvádza, že došlo omylom
k chybe v počte dní práceneschopnosti zamestnanca A. B., nakoľko žalobca kalkuloval s prekážkami v
prácinastranezamestnancazdôvodujehopráceneschopnosti.Žalobcaodôvodňujeneuloženiesankcie
nedbanlivostnýmkonanímsabsenciouúmyslukonaniasohľadomnavýškuspôsobenejškodyvrozsahu
10,41 Eur, pričom táto suma bola dňa 12.01.2022 doplatená zo strany žalobcu. Žalovaný k tomuto

uviedol, že výška spôsobenej škody, miera zavinenia v kontexte absolútnej objektívnej zodpovednosti
za správne delikty však nemá vplyv na skutkový stav porušenia uvedeného ustanovenia Zákonníka
práce, nakoľko v uvedenom prípade nebolo konštatované nevyplatenie mzdy, ale neposkytnutie mzdy za
vykonanú prácu v mesiaci júl 2021 v plnej výške v lehote splatnosti dohodnutej v predloženej pracovnej
zmluve, t. j. do 30.08.2021, pričom časť mzdy vo výške 10,41 Eur bola doplatená až dňa 12.01.2022.

Dôvodil, že závažnosť zisteného správneho deliktu spočíva v tom, že žalobca priamo zasiahol do
mzdových nárokov zamestnanca tým, že neposkytol mzdu v plnej výške v zúčtovacom období august
2021, žalobca vykonal doplatok časti mzdy až dňa 12.01.2022, čím nedodržal nielen dohodnutý výplatný
termín, ale aj lehotu splatnosti vo výraznej miere (časť mzdy splatná v mesiaci august 2021, doplatok do
mzdy vykonaný v januári 2022). Z uvedeného vyplýva, že zistený správny delikt pretrvával, odstránený

bolažnazákladeupozorneniazostranypoverenéhozamestnancaSociálnejpoisťovne.Ďalejuviedol,že
prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty zohľadnil individuálne pochybenie zo strany osoby zodpovednej
zaspracovaniemiezd,ktoréviedlokrozporovanémunedbanlivostnémukonaniu,akoajvýškevzniknutej
škody, a preto je uložená pokuta v zákonom stanovenej spodnej hranici. Nedbanlivosť konania, resp.
absencia úmyslu ukrátiť zamestnanca na jeho mzdových nárokov spoločne so skutočnosťou, že po

upozornení zo strany Sociálnej poisťovne došlo k náprave konania a prekvalifikovaní skutku z porušenia
ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce na ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce, nemožno
považovať za také okolnosti, ktoré by podmieňovali neuloženie sankcie za zistené porušenie, nakoľko
k uvedenému protiprávnemu konaniu došlo a jeho skutková podstata bola naplnená.

19. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené,
nevidel dôvod ich označenia za nezákonné a uloženie pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1.
zákona č. 125/2006 Z. z. vo výške 600 Eur považoval za adekvátne. Žalovaný mal za to, že napadnuté
rozhodnutia sú jasné, zrozumiteľné a dávajú odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
ktoré sa v konaní vyskytli. Žalovaný s poukazom na znenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku zastával

názor, že v danom prípade boli dodržané aj všetky ostatné zásady správneho konania, pričom výšku
pokuty inšpektorát práce riadne odôvodnil s poukazom na zákonné kritériá uvedené v § 19 ods. 6
zákona č. 125/2006 Z. z. Napadnuté rozhodnutia podľa neho vychádzajú zo spoľahlivo zisteného
skutkovéhostavu,pričomsažalovanývrámciodvolaciehokonaniadostatočnevysporiadalsnámietkami
žalobcu. Oba orgány verejnej správy zistili presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si v

súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku obstarali všetky nevyhnutne potrebné dôkazy za účelom
preukázania správneho deliktu. Právo účastníka konania v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku
navrhovať dôkazy a ich doplnenie nebolo prvostupňovým orgánom opomenuté. Z celého predloženého
administratívneho spisu je podľa neho bez pochýb zrejmé, že oba orgány verejnej správy disponovali
dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu.

20. Žalovaný uzavrel, že obe napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného skutkového
stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a že tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady
materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32
ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Žalobca ani v rámci konania na druhom stupni

neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s
ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo preukázal,
že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v Správnom
poriadku. Prvostupňový orgán dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základevykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil,
popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k správnemu deliktu, ktorý bol predmetom uloženia
pokuty. Výška pokuty bola dôsledne v správnom konaní zvážená a odôvodnená v prvostupňovom

rozhodnutí, ktoré je správne a vychádza zo zásad správneho konania a trestania.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

21. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby správnym súdom

22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon
súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/43/2023 vedie na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/43/2023.

23. Správny súd uznesením č. k. ZA-30S/43/2023-47 zo dňa 13.09.2023, právoplatným dňa 19.09.2023,
podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko nezistil naplnenie zákonného
predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených
v odôvodnení predmetného uznesenia.

24. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože
nezistil podmienky pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 23.10.2024 (§ 137 ods. 4
SSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.11.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

25. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v
zmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej

žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

26. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

29. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z.z.; tento zákona) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone

dohľadu podľa osobitného predpisu, „(ďalej len „dohľad“)1)
c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpekcia práce je
a/ dozor nad dodržiavaním

1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)

vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú
zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca

vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej
kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva
práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom,
8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov

na výkon prác pri poskytovaní služieb,
b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c/ poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi
4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o

spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

32. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce
a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú

1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení
a
2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia,

i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)
j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných
predpisov,

33. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce je v správnom konaní správnym

orgánom prvého stupňa.

34. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie
práce.Inšpektorátprácevykonávainšpekciuprácepodľa§2ods.1písm.a/prostredníctvominšpektorov
práce.

35. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.; Inšpektorát práce je právnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku

tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,
2. smrť, najmenej 33 000 eur.36. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.; Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

37. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.; na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/
a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia

podľa tohto zákona.

38. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce; zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí
podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky
a dĺžku výpovednej doby.

39. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce; mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

40. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 600
Eur za porušenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce tým, že žalobca, ako zamestnávateľ, nevyplatil svojmu
zamestnancovi A. B. (nar. XX.XX.XXXX) celú mzdu za vykonanú prácu v lehote splatnosti dohodnutej v
predloženej pracovnej zmluve. Žalobca, ako zamestnávateľ, mal podľa pracovnej zmluvy vyplatiť A. B.

mzdu vždy do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, avšak časť mzdy za mesiac 7/2021 mu
vyplatil až dňa 12.01.2022. Toto porušenie zákona bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v období od
09.03.2022 do 08.06.2022 u žalobcu a na inšpektoráte práce, z ktorej bol vyhotovený Protokol, kde bolo
toto porušenie zákona uvedené v bode 15.

41. Správny súd konštatuje, že po preskúmaní veci zistil, že z administratívneho spisu, vyjadrení žalobcu
v administratívnom konaní, ale aj z obsahu žalobných bodov vyplýva, že žalobca uznáva spáchanie
správneho deliktu, avšak primárne namieta výšku uloženej pokuty, s ktorou nesúhlasí, pretože išlo o
chybu v počítaní dní práceneschopnosti zamestnanca A. B., čo spôsobilo aj zlý výpočet jeho mzdy.
Tvrdil, že táto chyba vznikla nevedome nedopatrením a mal za to, že v predmetnom prípade by

nemal byť postihnutý za naplnenie formálnych znakov uvedeného správneho deliktu, pretože v čase
zistenia pochybenia závadný stav okamžite odstránil. Nepoprel, že jeho konaním mohli byť naplnené
formálne znaky predmetného správneho deliktu, avšak podľa neho je potrebné sa zaoberať celkovou
situáciou, v ktorej sa nachádzal, závažnosť jeho konania je nepatrná a nie je správne ho potrestať
pokutou za spáchanie tohto správneho deliktu. Rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj napadnuté

rozhodnutie považoval za neprimerane prísne. Týmto spôsobom tak žalobca nespochybnil samotné
porušenie zákona, nerozporoval zdokumentovaný skutkový priebeh správneho deliktu, ale výšku a
spôsob určenia sankcie.

42. Správny súd tiež konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nevyplatil

svojmu zamestnancovi A. B. celú mzdu za vykonanú prácu za mesiac júl 2021 v lehote splatnosti
dohodnutej v predloženej pracovnej zmluve, t. j. do 30.08.2021, ale časť mzdy vo výške 10,41 Eur
mu vyplatil až dňa 12.01.2022, čím žalobca porušil ustanovenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Treba
poukázať na skutočnosť, že súdny prieskum rozhodnutia v rozsahu namietanej výšky pokuty je v
podstate kontrolou správnej úvahy administratívneho orgánu, najmä či pri stanovení výšky pokuty

postupoval v súlade so zákonom, teda či je uložená v rámci zákonného rozpätia (§ 19 ods. 1 písm. a)
zákona č. 125/2006 Z. z.) a či boli zohľadnené všetky hľadiská, na ktoré bol povinný prihliadať (§ 19
ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.). Správny súd pritom nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu orgánu
verejnej správy vlastnou úvahou.43. K žalobcom namietanej výške pokuty 600 Eur správny súd uvádza, že horná hranica sankčného
rozpätia je v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. suma 100 000 Eur, pričom žalobcovi

bola uložená pokuta vo výške 600 Eur, t. j. na spodnej hranici možného uloženia pokuty za ním spáchaný
správny delikt. Správny súd poukazuje na to, že z povahy pokuty ako majetkovej sankcie vyplýva, že
pokiaľ má byť primeraná, musí reflektovať aj na majetkové pomery konkrétneho subjektu, ktorému sa
ukladá. Uložená sankcia má mať represívny, ako aj preventívny účel, t. j. má efektívne pôsobiť ako trest
a aj ako odstrašenie od ďalšieho porušovania povinností, či už porušovateľa zákonných povinností, ale

aj ďalších subjektov. Správny súd má za to, že správna úvaha prvostupňového orgánu a aj žalovaného
pri rozhodovaní o výške sankcie vychádzala z týchto zásad.

44. Žalobca v žalobe poukazoval na to, že svojím konaním nespôsobil tretej osobe žiadnu škodu na
majetku, zdraví ani na životnom prostredí. Namietal, že jeho konanie nemalo pre spoločnosť ani pre
samotného zamestnanca nijaký vážny následok, a teda závažnosť konania žalobcu a jeho následky

sú nepatrné. Uviedol, že predmetná časť mzdy nebola vyplatená omylom. Táto situácia podľa neho
vznikla nevedome nedopatrením v rámci účtovného oddelenia žalobcu pri príprave podkladov pre
výpočet mzdy za daný kalendárny mesiac, pričom v čase zistenia pochybenia žalobca závadný stav
okamžite odstránil. Správny súd má za to, že tieto námietky žalobcu nie sú relevantné. Ide o vyvodenie
administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt, pri ktorom je žalobca ako právnická osoba

objektívne zodpovedný (teda bez ohľadu na zavinenie) a skutková podstata správneho deliktu, za
ktorý bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť, nevyžaduje žalobcom uvádzaný následok,
ku ktorému by malo dôjsť nevyplatením podľa žalobcu nepatrnej časti mzdy zamestnancovi v lehote
stanovenej v pracovnej zmluve. Navyše ide len o ničím nepodložené subjektívne vyjadrenie názoru
žalobcu, ktoré ani žiadnym spôsobom nepreukazuje.

45. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán aj žalovaný správne vyhodnotili závažnosť spáchania
správneho deliktu, ktorá podľa nich spočívala v tom, že žalobca priamo zasiahol do mzdových nárokov
zamestnanca, tým, že mu neposkytol mzdu v plnej výške v zúčtovacom období august 2021, pričom
žalobca vykonal doplatok časti mzdy až dňa 12.01.2022, čím nedodržal nielen dohodnutý výplatný

termín, ale aj lehotu splatnosti vo výraznej miere (časť mzdy splatná v mesiaci august 2021, doplatok
do mzdy vykonaný dňa 12.01.2022). Ako poľahčujúcu okolnosť vzali do úvahy, že žalobca, ako
zamestnávateľ, svojím konaním dodatočne uspokojil mzdový nárok dotknutého zamestnanca, keď mu
vyplatil zvyšnú časť mzdy za júl 2021 dňa 12.01.2022, avšak stalo sa tak až po lehote splatnosti v
súlade so znením § 129 ods. 1 Zákonníka práce, a aj to až po upozornení žalobcu Sociálnou poisťovňou

dňa 10.01.2022. Správny súd konštatuje, že skutočnosť, že žalobca napravil svoju chybu a dodatočne
doplatil predmetnú časť mzdy zamestnancovi A. B., nie je relevantnou skutočnosťou. Podstatným je, že
jeho konaním došlo k finančnému obmedzeniu dotknutého zamestnanca, a to bez ohľadu na to, akej
výšky sumy sa toto obmedzenie týkalo.

46. Ohľadom času trvania porušenia ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, za ktoré bola uložená sankcia,
je potrebné uviesť, že žalobca neposkytol zamestnancovi A. B. mzdu v plnej výške v zúčtovacom období
august 2021. Žalobca vykonal doplatok časti mzdy až dňa 12.01.2022, teda prekročil lehotu splatnosti
vo výraznej miere (vyše štyroch mesiacov). Správny súd poukazuje na skutočnosť, že zistený správny
delikt pretrvával a bol odstránený až na základe upozornenia zo strany povereného zamestnanca

Sociálnej poisťovne. Pokiaľ by na túto skutočnosť nebol zo strany Sociálnej poisťovne upozornený,
predmetný správny delikt mal pretrvávajúci charakter. Je však treba poukázať na to, že prvostupňový
orgán aj žalovaný ako poľahčujúcu okolnosť vzali do úvahy, že sa tieto skutočnosti týkali len jedného
zamestnanca a nešlo o opakované zistenie porušovania ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce žalobcom.

47. Podľa správneho súdu neobstojí ani žalobná námietka o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej
pokuty. Z ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. vyplýva, že za porušenie ust. § 129 ods. 1
Zákonníka práce (v tomto prípade nevyplatením mzdy zamestnancovi v plnej výške v lehote splatnosti
podľa pracovnej zmluvy), je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do 100 000 Eur. Prvostupňový
orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri ukladaní pokuty za tieto porušenia právneho predpisu

zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade s ustanovením § 19
ods.6zákonaoinšpekciiprácenazávažnosťzistenéhoporušeniapovinnostíazávažnosťichnásledkov,
počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet
nelegálne zamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráceuzamestnávateľaalebočiideoojedinelývýskytnedostatku
a opakované zistenie toho istého nedostatku, pričom uviedol, v čom videl poľahčujúce okolnosti.
Prvostupňový orgán preto za porušenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce, ktorého sa dopustil žalobca,

uložil žalobcovi pokutu 600 Eur, čo je podľa správneho súdu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami
zákona o inšpekcii práce. Ide o pokutu uloženú v dolnej hranici zákonnej sadzby vo výške 600 Eur,
a teda nejde o neprimerane prísnu pokutu.

48. Prvostupňový orgán, čo potvrdil aj žalovaný, uviedol, akými úvahami sa pri ukladaní predmetnej

pokuty riadil a že jej úhrada nebude mať pre žalobcu likvidačný charakter. Na základe vyššie uvedeného
má správny súd za to, že orgány verejnej správy pri určení výšky pokuty postupovali v súlade s
ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., keď pri ukladaní pokuty prihliadli na závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a
riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,
skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany

práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a opakované zistenie toho istého
nedostatku, ako aj na jej preventívnu a represívnu funkciu. Správny súd pritom nezistil, že by orgány
verejnej správy vybočili z medzí ustanovených zákonom. Neobstoja preto tvrdenia žalobcu, že ide o
neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniu, ktoré skutočne nastalo, ani že jej výška je nedostatočne
zdôvodnená. Navyše žalobca nekonkretizoval nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Len

vo všeobecnosti tvrdil, že výška pokuty nebola odôvodnená. Správny súd sa s týmto tvrdením žalobcu
nestotožňuje, pretože z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ako pri určovaní výšky pokuty
boli zohľadnené hľadiská v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a svoju úvahu pri určovaní výšky
pokuty zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Pri posúdení opodstatnenosti výšky uloženej pokuty, ktorá
nevybočovalazozákonomstanovenéhorozpätia,správnysúdnezistilnezákonnosť.Zadministratívneho

spisu, ako aj rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného nevyplýva, že by výška uloženej pokuty
bola neprimeraná a že by orgány verejnej správy pri jej ukladaní vybočili z rozsahu správnej úvahy.
Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, pri určení výšky pokuty reflektovali aj na ekonomickú situáciu
žalobcu, čím bol naplnený aj represívny účel uloženej pokuty, ktorú má žalobca ako porušovateľ zákona
pociťovať aj ako trest.

49. Ohľadom námietok žalobcu, že žalovaný a prvostupňový orgán nezohľadnili, že predmetnú časť
mzdy žalobca zaplatil obratom, ako sa o nej dozvedel a že išlo len o nepatrnú čiastku, správny súd
uvádza, že tieto skutočnosti nie sú pre uloženie výšky pokuty rozhodujúce. Správny súd poukazuje na to,
že žalobca doplatil predmetnú časť mzdy zamestnancovi A. B. až po tom, čo ho na to upozornil poverený

zamestnanec Sociálnej poisťovne, a teda impulzom pre skončenie porušovania zákona o inšpekcii bola
práve táto skutočnosť. Zistený správny delikt teda pretrvával, odstránený bol až na základe upozornenia
zo strany povereného zamestnanca Sociálnej poisťovne. Bez tohto upozornenia by predmetný správny
delikt mal pretrvávajúci charakter.

50. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za

následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, aplikovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ,
aj vnútroštátnou, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých
bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho
nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých
rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri

právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých
rozhodnutiach, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti, nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru

o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov v niektorých
častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. V rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutiav rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné
týmto žalobným bodom vyhovieť.

51. Žalobca na záver v žalobe navrhol sankčnú moderáciu. Dôvodil, že prvostupňový orgán pri o uložení
pokuty nedostatočne zhodnotil stav, za akého malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. Dôvodil, že
svojím konaním nespôsobil tretej osobe žiadnu škodu na majetku, zdraví ani na životnom prostredí.
Tiež namietal, že prvostupňový orgán dostatočne neprihliadol na závažnosť porušenia všeobecne
záväzných právnych noriem zo strany žalobcu a nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti. Následky

jeho protiprávneho konania podľa neho neboli natoľko závažné, že by odôvodňovali uloženie pokuty.
Podľa názoru žalobcu uložená pokuta absolútne stráca akúkoľvek výchovnú funkciu. Správny súd
uvádza, že správna žaloba žalobcu je žalobou vo veci správneho trestania a pri tomto type správnej
žaloby je zakotvený osobitný moderačnú prostriedok - sankčná moderácia (§ 198 SSP). Správny súd
konštatuje, že moderačnému návrhu nebolo možné vyhovieť, keďže žalobca nepreukázal, že výška
pokutyjeneprimeranápovaheskutku(správnysúdzdôvodovuvedenýchvyššiemázato,žeprimeranou

je) a ani to, že by mala pre žalobcu likvidačný charakter, čo sú alternatívne dôvody pre sankčnú
moderáciu. Ústavný súd ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 3/02 uviedol, že
v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená ich majetková
základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú likvidačný
charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné

výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba
k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však netvrdil ani neosvedčil, že by
zaplatenie predmetnej pokuty vo výške 600 Eur malo pre neho likvidačný charakter. Správny súd preto
návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu nevyhovel.

52. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že prvostupňový orgán
a žalovaný správne aplikovali ustanovenia Zákonníka práce a zákona o inšpekcii práce, a že ich
správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna, že výška uloženej pokuty spĺňa kritériá preventívnej
aj represívnej funkcie. Žalovaný aj správca dane pri jej ukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona
a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z
dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov/prípadov v ustanovení §
195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol a zamietol
aj žalobcom alternatívne podaný návrh na moderáciu uloženej sankcie.

54. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny

súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v
prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len
výnimočne(§168SSP),pričomtakétovýnimočnéokolnostinenastali.Pretosprávnysúdanižalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.