Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117213125
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1117213125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu

JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: Š. Y., Q.. XX.XX.XXXX,
U. S.O. XX/XX, XXX XX Y., zastúpený advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie
SNP 17/29, 960 01 Zvolen, zapísaný v SAK pod číslom XXXX, proti žalovanému: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151
866, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobené nesprávnym úradným postupom pri
výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I, sp.zn.
4C/29/2017-98 zo dňa 09.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu a druhým výrokom priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2.Podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.05.2017, sa žalobca domáhal
voči žalovanému náhrady škody vo výške 2.000,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) titulom nesprávneho úradného postupu pri
výkoneverejnejmoci.Svojužalobuodôvodniltým,žepodanímzodňa18.09.2013požiadaloprešetrenie
postupu príslušníkov Obvodného oddelenia PZ v Pliešovciach z dôvodu, že dňa 16.06.2013 zistil, že

v tento a predchádzajúci deň mu boli priamo z jeho záhrady pri rodinnom dome odcudzené/ukradnuté
nepoužívané časti poľnohospodárskych strojov - 10 diskov podmetacích BDT, 4 ks železné konzoly, 4
ks odhŕňacie dosky na pluh, dve nápravy z vlečky a rôzne iné náhradné diely ako nasádzače na disky a
pluhy a pod.. Uvedenú skutočnosť nahlásil žalobca nasledujúci deň 17.06.2013 na Obvodnom oddelení
PZ v Pliešovciach, pričom spolu s príslušníkom obvodného oddelenia Q.. X. E., po podaní oznámenia,
vstúpil do prevádzky zberných surovín v Pliešovciach, kde v prítomnosti majiteľa zberných surovín H. E.,
spoznal vyššie uvedené hnuteľné veci a žiadal o ich vydanie, resp. zaistenie, aby nedošlo k ich predaju.

Poverený príslušník tieto veci nezaistil a majiteľ zberných surovín tieto veci odmietol vydať s tým, že za
ne zaplatil ako za železný šrot a osoby ktoré sa dopustili krádeže mu tieto peniaze nemajú z čoho vrátiť.
Uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru
inšpekčnej služby zo dňa 23.10.2013 sp.zn. Č.:Y.-XXX/OISS-T.-XXXX, bolo začaté trestné stíhanie zaprečinzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§326ods.1písm.c)Trestnéhozákonazdôvodu,
že dňa 17.06.2013 o 08.00 hod. na policajnej stanici v Pliešovciach Obvodného oddelenia PZ M.,
oznámil žalobca príslušníkovi PZ krádež poľnohospodárskych súčiastok zo svojej záhrady pri rodinnom

dome a tiež uviedol, že odcudzené poľnohospodárske súčiastky sa nachádzajú v zberných surovinách
v Pliešovciach a že predchádzajúci deň zadržal aj páchateľov tohto skutku, napriek tomu príslušník PZ
tieto odcudzené veci nezaistil v zmysle § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom
znení. Uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,
odbor inšpekčnej služby stred pod Č.: Y.-XXX/OISS-T.-XXXX zo dňa 30.01.2014, podľa § 214 ods. 1

Trestného poriadku s poukazom na § 214 ods. 2 Trestného poriadku, bolo začaté trestné stíhanie za
prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak,
že vec npor. X. E., služobne zaradeného na Obvodnom oddelení PZ Zvolen ako referent pre riadenie
referentov s územnou a objektovou zodpovednosťou na Policajnej stanici Pliešovce, Č.K.: XXXXXX, v
služobnom pomere od 01.10.2005, postúpil na disciplinárne konanie riaditeľovi Okresného riaditeľstva
PZ Zvolen, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o podozrenie z

disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v platnom
znení. Výsledky vyšetrovania tak potvrdili, že poverený príslušník nepostupoval podľa platných právnych
predpisov keď pochybil, a týmto nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil
najmenej v sume 2.000,- eur. V danom prípade však iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, najmä
stratou dôvery v činnosť príslušníkov PZ, žalobca preto žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 1.000,- eur. Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaním
zo dňa 15.04.2014, na čo žalovaný odpovedal listom zo dňa 26.09.2014, doručeným žalobcovi dňa
07.10.2017, ktorým žiadosti o náhradu škody nevyhovel.

3.Žalovaný sa vyjadril k žalobe s tým, že zo stanoviska úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly
a inšpekčnej služby ako aj stanoviska Okresného riaditeľstva PZ Zvolen vyplýva, že žalobca dňa
17.06.2013 na OO PZ Pliešovce oznámil krádež poľnohospodárskych súčiastok zo záhrady rodinného
domu, pričom poverenému príslušníkovi OO PZ Pliešovce oznámil, že páchatelia, ktorí krádež dňa

15.06.2013 vykonali, odcudzené veci odovzdali do výkupne v Pliešovciach ktorej majiteľ H. E. im vyplatil
za šrot 90,- eur. Následne sa žalobca aj s príslušníkom OO PZ Pliešovce presunul do výkupne, kde
žiadal zaistenie vecí, pričom ich policajt nezaistil. Oznámenie bolo zaevidované ako priestupok, pričom
následným šetrením bolo zistené, že E. Y.. G. J. F.. dňa 15.06.2013 ukradli zo záhrady za rodinným
domom č. XX/XX na ulici S. v obci Y., v tráve odložené staré železo - časti starých poľnohospodárskych

strojov o celkovej hmotnosti 415 Kg, ktoré odovzdali v zberných surovinách, čím spôsobili žalobcovi
škodu, podľa odborného vyjadrenia, vo výške 62,25 eur. Priestupkový spis K.-M.-K.-XXX/XXXX-R. bol
odovzdaný na skrátené vyšetrovanie Obvodného oddelenia PZ Zvolen, nakoľko bolo zistené, že E. Y..
sa uvedeného skutku dopustil aj napriek tomu, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f)

Trestného zákona. Konanie proti E. Y.. bolo na OO PZ Zvolen vedené pod Č.:K.-XXXX/ZV-M.-XXXX,
a žalobca si ako poškodený trestným činom uplatnil nárok na náhradu škody v predmetnom trestnom
konaní. V priebehu konania žalobca namietal výšku škody spôsobenej mu trestným činom (najskôr to
bolo v zmysle zápisnice zo dňa 30.08.2013 cca 200,-eur, neskôr podľa zápisnice zo dňa 23.10.2013
žalobca upravil výšku škody na 2000,-eur) a argumentoval tým, že obvinený neodcudzil železný šrot,

ale rôzne funkčné kovové súčiastky strojov, ktoré mal žalobca zakúpiť asi v roku 1993. Dôkazmi
vykonanými v trestnom konaní však bolo preukázané, že síce išlo o kovové súčiastky, ale tieto boli
značne zhrdzavené a tak ich bolo možné hodnotiť len ako železný šrot. Trestným rozkazom sp. zn. 4T
12/2014-128, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2014, bol E. Y.. uznaný vinným zo spáchania
prečinu krádeže a bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 62,25 eur a so zvyškom

nároku bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie. Konanie proti J. F.., ktoré nenapĺňalo
skutkovú podstatu trestného činu krádeže, bolo vedené Obvodným úradom Zvolen pod č. K.-M.-XPPX-
XXXX/XXXX-R. ako priestupok. V priestupkovom konaní č. K.-M.-K.-XXXX/XXXXX vedenom proti J. F..
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, a Okresným úradom Zvolen mu bola uložená
sankcia - pokuta vo výške 100,-eur, s tým, že žalobca bol so svojím nárokom odkázaný na súd, nakoľko

sa v konaní nepodarilo zistiť presnú výšku škody, a to aj z dôvodu, že obvinený z priestupku J. F..
spôsobil škodu na majetku spoločne s E.Á. Y.., ktorého konanie bolo kvalifikované ako prečin krádeže.
Z rozhodnutia č. K.-M.-K.-XXXX/XXXXX zo dňa 13.12.2013 vyplýva, že obvinený J. F.. celú vec ľutuje a
je ochotný uhradiť celú spôsobenú škodu, ako sa dohodli so žalobcom. V oboch konaniach si žalobcauplatnil nárok na náhradu škody voči páchateľom, pričom v súdnom konaní sp.zn. 4T 12/2014-128
súd rozhodol tak, že obvineného zaviazal nahradiť žalobcovi škodu vo výške 62,25,- eur, ktorej výška
bola ustálená na základe odborného vyjadrenia. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že v

danom prípade nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci, ktorými sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

4.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 4, § 17 ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a vecne tým, že v odseku 5. napadnutého rozhodnutia
uviedol vykonané dokazovanie, v odsekoch 10. až 12. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu
aplikovanúpriobjektívnejzodpovednostištátuvprípadenesprávnehoúradnéhopostupuprevznikpráva
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V odseku 13. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
odôvodnilsvojerozhodnutie,ževdanomprípadesanejednáonesprávnyúradnýpostuporgánuverejnej

moci, v odseku 14. napadnutého rozhodnutia odôvodnil, že nemal za preukázané, že škoda, ktorú
žalobca vyčíslil na sumu 2.000,- eur, mu skutočne v uplatnenej výške vznikla a v odsekoch 15. až
17. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil neunesenie dôkazného bremena žalobcu
o existencii vzťahu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Rovnako súd
prvej inštancie konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku

nemajetkovej ujmy, a to v odsekoch 18. a 19. napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách konania
súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s tým, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5.Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v celom rozsahu, ktoré
odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP tým, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §
389 CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie a aby priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6.Žalobca zdôraznil nespornú skutočnosť, ktorou je skutkový dej opísaný žalobcom v podanej žalobe,
uvedený v odseku 2. tohto rozhodnutia, rovnako uvedený i žalovaným vo vyjadrení k žalobe uvedený v
odseku 3. tohto rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že po zistení, že súčiastky sa nachádzajú v prevádzke
zberných surovín v Pliešovciach, nasledujúci deň, t.j. 17.06.2013, na Obvodnom oddelení PZ v
Pliešovciach, toto nahlásil a spolu s príslušníkom Q.. X. E., po podaní oznámenia, vstúpili do prevádzky

zberných surovín v Pliešovciach, kde v prítomnosti majiteľa zberných surovín H. E., spoznal vyššie
uvedené súčiastky a žiadal ich vydanie, resp. zaistenie príslušníkom OO PZ v Pliešovciach. Q.. X. E.
tieto súčiastky nezaistil a majiteľ zberných surovín tieto hnuteľné veci odmietol vydať žalobcovi. Podľa
názoru žalobcu, príslušník OO PZ v Pliešovciach Q.. E. postupoval v rozpore s povinnosťami príslušníka
policajného zboru, najmä § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších

predpisov. Žalobca citoval ust. § 21 ods. 1, ods. 2 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení
neskorších predpisov a tiež poukázal a citoval § 89 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, § 8 ods. 1
prvá veta, ods. 3 zák. č. 171/1993 Z. z. s tým, že zákon o policajnom zbore ako aj trestný poriadok,
jednoznačne ukladal príslušníkovi PZ Q.. E. oprávnenie na zaistenie veci pre podozrenie, že vec súvisí
so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu

veci, resp. na rozhodnutie v konaní, tak ako uvádza vyšetrovateľ PZ „… pri vykonávaní služobnej činnosti
vznikla ujma tým, že neboli zaistené odcudzené veci. Zaistením vecí by mohli byť zistené okolnosti, či
skutočne bolo odcudzených len 415 kg častí poľnohospodárskych strojov … alebo ich bolo odcudzené
o vyššej hmotnosti …”.

7.Žalobca namieta, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy a tak ani nevyhodnotil v konaní
preukázané skutočnosti, že v danom období bol policajný zbor ovládaný zločineckou skupinou, čo
vyplýva napr. z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý opakovane rozhodoval o sťažnostiach proti
rozhodnutiu o vzatí do väzby, resp. neprepustení z väzby na slobodu či predĺžení lehoty väzby a tiež, že
uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor

inšpekčnej služby stred, pod Č. : Y.-XXX/OISS-T.-XXXX zo dňa 30.01.2014, bolo rozhodnuté podľa § 214
ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 214 ods. 2 Trestného poriadku, vo veci začatia trestného
stíhania pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona tak, že vec Q.. X. E., bola postúpená na disciplinárne konanie riaditeľovi OR PZ Zvolen,lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o podozrenie z disciplinárneho
previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v platnom znení. Proti

tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 06.02.2014 sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Okresnej
prokuratúry Zvolen tak, že sťažnosť ako nedôvodnú v rozpore so zisteniami vyšetrovateľa odboru
inšpekčnejslužbystred,zamietol.Žalobcaopäťnamietaobjektívnosťrozhodovaniaprokurátorovvtomto
období a to najmä rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval úzke prepojenie všetkých
stupňov prokuratúry a mafie, avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť zrejme opomenul vyhodnotiť

a bez ďalšieho zjavne nesprávne rozhodnutie akceptoval. S príslušníkom OO PZ Pliešovce, ktorý
objasňoval skutok zo dňa 15.06.2013, bol napokon vykonaný „priateľský“ pohovor, pričom disciplinárne
opatrenie vzhľadom na kamarátsky vzťah nadriadeného a disciplinárne obvineného uložené nebolo.
Napriek uvedeným zisteniam, mal súd prvej inštancie za to, že sa nejedná o nesprávny úradný postup
orgánuverejnejmoci (odsek13.napadnutéhorozsudku),keďžeQ..E.okrempovýšeniainýmspôsobom
postihnutý nebol. Žalobca je toho názoru, že výsledky vykonaného vyšetrovania potvrdili, že poverený

príslušníkQ..E.nepostupovalpodľaplatnýchprávnychpredpisov,alepochybil,atýmtojehonesprávnym
úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil najmenej v sume 2.000,-eur.

8.Žalobca namieta vyhodnotenie uplatneného nároku na náhradu škody súdom prvej inštancie. Žalobca
predložil vyjadrenia firiem Robus s.r.o., Centex s.r.o. k cene náhradných dielov, ktoré súd prvej inštancie

vyhodnotil tak, že nejde o listinné dôkazy preukazujúce výšku skutočnej škody na majetku žalobcu,
nakoľko tieto preukazujú cenu nových súčiastok ku dňu 29.10.2013; a z predloženej faktúry a dodacieho
listu je zrejmé, že žalobca odcudzené súčiastky zakúpil dňa 30.05.1994 a ku dňu odcudzenia t.j.
15.06.2013, tieto boli podľa vyjadrenia svedkov v značnej miere prežrané hrdzou. Žalobca v ďalšom
citoval z odseku 14. napadnutého rozhodnutia. Žalobca s takýmto odôvodnením rozsudku súdu prvej

inštancie nesúhlasí a v tejto súvislosti poukázal na svoje písomné podania zo dňa 14.11.2013 a zo dňa
22.11.2013, ktorými doplnil výšku spôsobenej škody a to cenovými odhadmi: a) cenový odhad na dva
kusy náprav zo 7-tonovej vlečky od spoločnosti R O B U S s.r.o.; b) cenová ponuka náhradných dielov
na pluh PHX 35 od spoločnosti CENTEX RS; c) ocenenie náhradných dielov v zmysle Príjemky - výdajky
zo dňa 30.05.1994 s faktúrou č. XXXXXXXX; d) cenová ponuka od spoločnosti TECHNIK, s.r.o. Zvolen v

zmysle daňového dokladu č. XXXX zo dňa 27.05.1994 na tyče prierez U-80DL 4,90 bm na sumu 40,92,-
eur; e) doklad o kúpe nápravy a dvoch kompresorov zo dňa 20.04.1994 s dokladom o zaplatení 53,67
eur (1.617,-Sk); f) doklad o kúpe ložiska 6211 v počte 2 kusy zo dňa 07.04.2007 v cene 17,66 eur (532,-
Sk); g) schéma zemiakového sadzača, z ktorého boli odcudzené náhradné diely; h) disky BDT 3.0, plus
nákres a zoznam náhradných dielov podľa cenovej ponuky spoločnosti AGROBON Zvolen spol. s r.o.

v sume 480,06,- eur; i) cenová ponuka spoločnosti T. - J. J. na ukradnuté diely z kosačky ŽTR 165 na
sumu 380,-eur.

9.Žalobca namieta vyhodnotenie a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu existencie
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či

nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou s apelom, že nebyť porušenia povinnosti podľa § 21 ods.
1 a 2 zákona č. 171/1993 Z. z. Q.. E., tak by nedošlo ku zmenšeniu majetku žalobcu. Žalobca poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009 zo dňa 30.06.2010, v ktorom najvyšší súd
konštatoval, že zákon o zodpovednosti za škodu bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah
jej náhrady, preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442

Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére
poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým peňažného.

10.Žalobca namieta odôvodnenie v odseku 20. rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenej

nemajetkovej ujme, čo ako uviedol žalobca znamená, že strata dôvery v činnosť príslušníkov policajného
zboru, negatívny postoj v danom prípade zúčastnených zložiek policajného zboru a s tým spojené pocity
bezprávia a svojvôle nie sú podľa súdu prvej inštancie takým zásahom do osobnostných práv, ktoré
by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy čo i len vo výške 1.000,-eur, keďže
na Slovensku je bežné a pravidelné, že príslušníci policajného zboru namiesto „pomáhať a chrániť“ sa

riadia skôr heslom „okradnúť a zabrániť“ vyšetreniu skutku.11.Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov a navrhol ho potvrdiť.

12.Žalovaný nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre priznanie nároku na
náhradu škody, odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ale len opakované tvrdenia a
poukazovanie na informácie, ktoré boli použité v konaní pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa
žalovaný opakovane vyjadril, naďalej ich považuje za nedôvodné a nepreukazujúce vznik nároku na

náhraduakejkoľvekškodyuplatnenejžalobcom.Žalovanýsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie
v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko sa mu nepodarilo preukázať kumulatívne
splnenie zákonných podmienok (nesprávny úradný postup, škodu/skutočnú škodu, nemajetkovú ujmu
a príčinnú súvislosť), v dôsledku čoho zodpovednosť štátu nie je daná. Rovnako v súvislosti s
nemajetkovou ujmou žalovaný konštatuje, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by boli relevantné pre

posúdenie, či a v akej miere nemajetková ujma žalobcovi vznikla. Je to práve žalobca, ktorý je povinný
preukázať vznik ujmy, ktorá v zmysle konštantnej judikatúry je považovaná za ujmu v osobnej sfére
poškodeného (ujma vzniknutá v inej ako majetkovej sfére poškodeného), pričom uvedené je možné
preukázať(najmä)výsluchompoškodeného.Výsluchaanižiadnyinýrelevantnýdôkazzostranyžalobcu
nebol predložený, pričom žalobca sa nezúčastnil ani pojednávania dňa 09.11.2021.

13.Žalovaný k príčinnej súvislosti dal do pozornosti súdu aj skutočnosť, že ku krádeži došlo na
pozemku žalobcu, ktorý v čase skutku nebol oplotený, čo vyplýva z výpovede žalobcu (zápisnica o
výsluchu svedka - poškodeného Č.: K.-XXXX/ZV-M.-XXXX zo dňa 30.08.2013). Vzhľadom na definíciu
príčinnej súvislosti a skutkový stav veci má žalovaný za to, že nemôže existovať priama, bezprostredná,

neprerušená príčinná súvislosť medzi (údajným) nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v konaní
príslušníka OO PZ v Pliešovciach a vznikom škody, ktorej sa žalobca domáha, nakoľko je nesporné, že
škoda žalobcovi vznikla práve v dôsledku odcudzenia žalobcom uvádzaných vecí na jeho neoplotenom
pozemku páchateľmi, ktorí boli zo spáchania činu usvedčení. V tejto súvislosti žalovaný tiež poukázal
na princíp prevencie obsiahnutý v Občianskom zákonníku, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje pri úprave

zodpovednosti za škodu. Žalovaný tak poukázal na všeobecnú - generálnu preventívnu povinnosť, a
to na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, každý je povinný pri akomkoľvek
svojom počínaní zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno vzhľadom na konkrétnu časovú
a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať (z judikatúry k všeobecnej preventívnej povinnosti
uvádzame napr. rozsudok NS ČR z 11.10.2006, sp. zn. 25Cdo 1369/2006 alebo rozsudok KS v Nitre

sp. zn. 3 Cob 133/2007). Preto k tvrdeniu žalobcu, že „nebyť porušenia povinnosti podľa § 21ods. 1 a
2 zákona o Policajnom zbore príslušníkom OO PZ v Pliešovciach, Q.. E., tak by nedošlo k zmenšeniu
majetku žalobcu“, žalovaný uviedol, že ak by si žalobca svoje vlastníctvo dostatočne chránil a nemal by
ho voľne uložené na neoplotenom pozemku, nemuselo by dôjsť ku krádeži a tak k zmenšeniu majetku
žalobcu.

14.K ostatným skutočnostiam, ktoré nie sú obsahom vyjadrenia k podanému odvolaniu a týkajú sa
predmetnej právnej veci, sa žalovaný v plnom rozsahu pridržal svojich písomných vyjadrení a ústnych
prednesov.

15.Žalobca k vyjadreniu žalovaného, reagoval v replike s tým, že zopakoval svoje tvrdenia uvedené v
podanom odvolaní i s citáciou príslušných zákonných ustanovení, tiež zhrnul stanovisko žalovaného k
podanému odvolaniu, pričom zdôraznil, že žalovaný, skutočnosti a tvrdenia žalobcu vo svojom vyjadrení
nepoprel.

16. Žalovaný sa k replike žalobcu podaného odvolania vyjadril v duplike s tým, že zopakoval svoje
vyjadrenie, zotrval na svojich ústnych vyjadreniach a písomných podaniach a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

17. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.12.2024; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil
v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.
Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný, ak konanie súdu prvej inštancie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). V prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré
aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. S poukazom na uvedené v
spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd
zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní
relevantné.

19. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
vyplýva, že žalobca zistil, že v dňoch 15.06.2013 a 16.06.2013 mu boli z jeho záhrady pri rodinnom
dome odcudzené nepoužívané časti poľnohospodárskych strojov - 10 diskov podmetacích BDT, 4 ks
železné konzoly, 4 ks odhŕňacie dosky na pluh, dve nápravy z vlečky a rôzne iné náhradné diely

ako nasádzače na disky a pluhy a pod., čo nahlásil dňa 17.06.2013 na OO PZ v Pliešovciach,
pričom po podaní oznámenia, spolu s príslušníkom OO PZ Q.. X. E., vstúpili do prevádzky zberných
surovín v Pliešovciach, kde v prítomnosti majiteľa zberných surovín H. E., spoznal vyššie uvedené
hnuteľné veci a žiadal o ich vydanie, resp. zaistenie. Príslušník OO PZ Q.. X. E. veci nezaistil a
majiteľ zberných surovín tieto veci odmietol vydať. Žalobca podaním zo dňa 18.09.2013 požiadal o

prešetrenie postupu príslušníka OO PZ v Pliešovciach. Následne uznesením Ministerstva vnútra SR,
sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby sp.zn. Č.:Y.-
XXX/OISS-T.-XXXX zo dňa 23.10.2013, bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona z dôvodu, že dňa 17.06.2013 o
08.00 hod. na policajnej stanici v Pliešovciach OO PZ Zvolen, oznámil žalobca príslušníkovi PZ krádež

poľnohospodárskych súčiastok zo svojej záhrady pri rodinnom dome a tiež uviedol, že odcudzené
poľnohospodárske súčiastky sa nachádzajú v zberných surovinách v Pliešovciach a že predchádzajúci
deň zadržal aj páchateľov tohto skutku, napriek tomu príslušník PZ tieto odcudzené veci nezaistil v
zmysle § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení. Uznesením Ministerstva
vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby stred

pod Č.: Y.-XXX/OISS-T.-XXXX zo dňa 30.01.2014, podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom
na § 214 ods. 2 Trestného poriadku, začaté trestné stíhanie za prečin zneužívanie právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, vo veci Q.. X. E., služobne zaradeného na OO
PZ Zvolen ako referent pre riadenie referentov s územnou a objektovou zodpovednosťou na Policajnej
stanici Pliešovce, Č.: XXXXXX, v služobnom pomere od 01.10.2005, bolo postúpené na disciplinárne

konanie riaditeľovi OR PZ Zvolen, lebo výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide
o podozrenie z disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej
polície v platnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“). V zmysle uvedeného má žalobca zato, že
výsledky vyšetrovania potvrdili, že poverený príslušník nepostupoval podľa právnych predpisov a týmto

nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil najmenej v sume 2.000,- eur.
A keďže iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, najmä stratou dôvery v činnosť príslušníkov PZ,
žalobca žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.000,- eur. Žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.04.2014 sa žalobca obrátil na žalovaného, ktorý v

zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za vzniknutú škodu zodpovedá.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, nazáklade toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil, keď aplikoval
v napadnutom rozsudku citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., pričom tieto ustanovenia,
týkajúce sa žalobcom uplatneného nároku, aj správne vyložil a vysvetlil. Dokazovanie vykonané súdom

prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre
samotné rozhodnutie, čím ďalšie dokazovanie nebolo potrebné a ani hospodárne. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť, tieto náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky) a tak rozhodnutie zodpovedá kritériám uvedených v § 220 ods.
2 CSP. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal
so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené
otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s

podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, ods.
3 CSP), odvolací súd využíva možnosť danú § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty/námietky žalobcu
v odvolaní.

21. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie vôbec nevzal
do úvahy a ani nevyhodnotil v konaní preukázané skutočnosti, že v danom období bol policajný zbor
ovládaný zločineckou skupinou, že uznesením Ministerstva vnútra SR pod Č. : Y.-XXX/OISS-T.-XXXX
zo dňa 30.01.2014 bola vec Q.. X. E. postúpená na disciplinárne konanie riaditeľovi OR PZ Zvolen,

lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o podozrenie z disciplinárneho
previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., namietal objektívnosť rozhodovania prokurátorov
vo vzťahu, ktorým konštatoval prepojenie všetkých stupňov prokuratúry a mafie, vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

kumulatívne splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody
ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa
štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí.
Podľa konkrétnych skutkových okolností v individuálnej veci môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú

s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel
predpísaných právnymi predpismi pre správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu určeného
postupu. O ,,úradný“ postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, a
pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci (porovnaj sp. zn. 4 Cdo 24/2004). Význam
pojmu „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním

rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát N. XXX/XXXX
a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/6/2014, sp.zn. 3Cdo/38/2015, sp.zn.
5Cdo/201/2011,sp.zn.6Cdo/90/2012,sp.zn.2Cdo/2/2017).Ajkeďsauvedenývýkladtýkarozhodovacej

činnosti súdu, uvedené možno podľa názoru odvolacieho súdu bezpochyby aplikovať aj na činnosť
orgánov verejnej moci.
Z uznesenia Ministerstva vnútra SR pod Č.: Y.-XXX/OISS-T.-XXXX zo dňa 30.01.2014 je zrejmé, že vec
v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorej sa mal dopustiť Q.. X. E. tým, že odcudzené veci nezaistil v

zmysle § 21 zákona č. 171/1993 Z.z., bola postúpená na disciplinárne konanie riaditeľovi OR PZ Zvolen,
lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o podozrenie z disciplinárneho
previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. Z obsahu spisu ministerstva vnútra pod Č.:
Y.-XXX/OISS-T.-XXXX nevyplýva, že by Q.. X. E. bolo disciplinárnym rozkazom uložené niektoré z
disciplinárnych opatrení podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za disciplinárne previnenie podľa

§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. Disciplinárne konanie Q.. X. E., bolo skončené pohovorom dňa
29.03.2014 pod K.-M.-K.-XXX-XXX/XXXX a to v dôsledku zohľadnenia povahy samotného previnenia a
s ohľadom na jeho dovtedajší postoj k plneniu služobných povinností. Na základe uvedeného tak možno
uzavrieť, že v konaní, ktoré je predmetom uplatneného nároku o zodpovednosti za škodu spôsobenúpri výkone verejnej moci, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánom verejnej moci, nakoľko
takáto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí.
Pre komplexné posúdenie veci je tiež dôležité uviesť, že sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu ministerstva

vnútra Č.: Y.-XXX/OISS-T.-XXXX zo dňa 30.01.2014, bola ako nedôvodná zamietnutá prokurátorom
Okresnej prokuratúry vo Zvolene pod sp.zn. XPv XXX/XX/XXXX-6 zo dňa 27.12.2014. V odôvodnení
svojho rozhodnutia prokurátor okresnej prokuratúry o.i. uviedol, že v danom prípade nejde o trestný čin
tak, ako to predpokladá ust. § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ale čin vykazuje podozrenie z
disciplinárnehoprevineniapodľa§52ods.1zákonač.73/1998Z.z..Odvolacísúd,vkontexteuvedeného

rozhodnutia prokurátora okresnej prokuratúry už len poznamenáva, že služobný úrad disciplinárne
konanie vo vzťahu X. Q.. X. E. ukončil pohovorom dňa 29.03.2014 pod K.-M.-K.-XXX-XXX/XXXX.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci súdneho konania o náhrade škody. Nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaný
príslušným orgánom, pričom otázku nesprávneho úradného postupu nie je možné riešiť ani ako otázku

predbežnú.
K ostatným tvrdeniam žalobcu uvedených v námietke odvolací súd nevyjadruje svoje právne stanovisko,
nakoľko sa netýkajú vecne odvolacích dôvodov ktoré by bolo možné/dôvodné preskúmať (...policajný
zbor ovládaný zločineckou skupinou..., ...prepojenie všetkých stupňov prokuratúry a mafie...).

22. Námietku žalobcu ohľadom vyhodnotenia súdom prvej inštancie uplatneného nároku na náhradu
škody, uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Žalobca si titulom náhrady škody uplatnil sumu 2.000,-eur (škoda ukradnutých náhradných dielov), ktorú
preukazovalcenovýmodhadomspôsobenejškodyspoločnostiROBUSs.r.o.zodňa29.10.2013(č.l.58),
bez ratifikácie právneho titulu takýto odhad vykonať. Cenovou ponukou náhradných dielov na pluh PHX

35 spoločnosti CENTEX s.r.o. (č.l. 59), bez dátumu, bez pečiatky a bez podpisu. Faktúrami a dodacím
listom nečitateľných súčiastok zakúpených dňa 30.05.1994 (č.l. 60-69), (poznámka odvolacieho súdu: k
odcudzeniu došlo v dňoch 15.-16.06.2013). V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na
odsek 14. rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom sa dostatočne vysporiadal s uplatneným nárokom,
keď vo veci vykonal dokazovanie v medziach dôkazných návrhov sporových strán v dostatočnom

rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie vzniku škody, ktorá mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Q.. X.S. E.. Vykonané dôkazy vyhodnotil súd prvej inštancie
v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 CSP, jeho skutkové zistenia majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo. Vec posúdil správne po právnej

stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. a
dospel tak k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním
vzniku majetkovej škody a uplatnenej výšky. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, tak ako tiež uviedol
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, čo vyplýva aj z rozhodnutia prokurátora okresnej prokuratúry vo
Zvolene pod sp.zn. XPv XXX/XX/XXXX-X zo dňa 27.12.2014, že z výpovede Š. Y. (žalobcu) zo dňa

30.08.2013 vyplýva, že „... za domom má záhradu, ktorá nie je oplotená, a v tejto záhrade má uskladnený
voľne v tráve pohodený železný šrot, resp. už 20 rokov nepoužívané časti poľnohospodárskych strojov
(tieto vymenoval) a podľa neho mali by mať váhu cca 1000 kg. ...“. Na tomto mieste odvolací súd
prisvedčil obrane žalovaného uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, ktorý uviedol, že žalobcovi
vznikla škoda odcudzením žalobcom uvedených vecí na jeho neoplotenom pozemku páchateľmi, ktorí

boli zo spáchania činu usvedčení. Žalovaný poukázal na princíp prevencie obsiahnutý v Občianskom
zákonníku, na všeobecnú - generálnu preventívnu povinnosť (§ 415 Občianskeho zákonníka) so
záverom, že ak by si žalobca svoj majetok dostatočne chránil a nemal by ho voľne uskladnený/pohodený
na neoplotenom pozemku, nemuselo by dôjsť ku krádeži a tak k zmenšeniu jeho majetku.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Odvolací súd dodáva, že zo znenia § 415 Občianskeho zákonníka, ale aj ustálenej judikatúry (napríklad
N. XX/XXXX) je zrejmé, že všeobecná prevenčná povinnosť zahŕňa aj povinnosť správať sa natoľko
obozretne, aby konaním či opomenutím nevznikla škoda (na zdraví, majetku, či iných hodnotách) inému
ani sebe samému. Správať sa v rozpore s týmto pravidlom znamená správať sa protiprávne (Š., H.. a

kol.: Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 1187). Ak sa
má vlastník častí poľnohospodárskych strojov v rámci tzv. bežnej opatrnosti správať podľa citovaných
úvah t.j., aby nedošlo ku škode na majetku, treba zvážiť, o aké konanie či opomenutie pôjde za situácie,
ak nepoužívané časti poľnohospodárskych strojov ich vlastník umiestni voľne na neoplotený pozemokpri svojom rodinnom dome? Z uvedeného jednoznačne vychádza porušenie preventívnej povinnosti,
v dôsledku ktorej, ak vznikla škoda na majetku, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení, ktoré vyplývajú z obsahu spisu tak vyplýva

spoluzavineniežalobcunavlastnejmajetkovejškode.Inakpovedané,porušenímpovinnostiustanovenej
v § 415 Občianskeho zákonníka žalobcom, je tak v príčinnej súvislosti so vznikom majetkovej škody
(odcudzenie nepoužívaných častí poľnohospodárskych strojov umiestnených voľne na neoplotenom
pozemku pri rodinnom dome žalobcu). Na základe uvedeného tak možno vyvodiť, že škodlivý následok
by možno nenastal, ak by bol pozemok oplotený, t.j. ak by žalobca svoju prevenčnú povinnosť neporušil.

23. Námietku žalobcu ohľadom vyhodnotenia súdom prvej inštancie existenciu príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou, nezákonným úradným postupom a vzniknutou ujmou, uvedenú v odseku 9. tohto
rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Napriek absencii legálnej definície pojmu príčinná súvislosť v zákone č. 514/2003 Z.z., ustálená
súdna prax definuje príčinnú súvislosť, ako priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci

ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina
niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý s ňou spojený následok sa stáva príčinou
ďalšieho javu. Zodpovednosť však nie je závislá na neobmedzenej kauzalite, lebo atribútom príčinnej
súvislosti je “priamosť” pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Ako už odvolací súd uviedol v odseku 21. tohto rozhodnutia, že v konaní
ktoré je predmetom uplatneného nároku o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánom verejnej moci a tým ani nevznikla škoda/majetková
ujma, vo vzťahu ktorej napriek uvedenému odvolací súd k preukázaniu jej existencie a výšky vyslovil

právny názor uvedený v odseku 22. tohto rozhodnutia, nemožno tak deklarovať vzťah príčinnej súvislosti
medzi nezákonným úradným postupom a škodou/majetkovou ujmou. Aj tu odvolací súd upriamuje
pozornosť na vyššie uvedenú skutočnosť, že priamou príčinou škody bol neoplotený pozemok na ktorom
žalobca uskladnil nepoužívané časti poľnohospodárskych strojov a tak spoluúčasť žalobcu na vzniku
škody vylučuje objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu.

Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že k prípadnému vzniku nároku
na náhradu škody titulom zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z., musí byť splnená
kumulatívne existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu, škoda (materiálna
alebonemateriálna)akauzálnynexusmedzinezákonnýmrozhodnutím/nesprávnymúradnýmpostupom
a vznikom škody. Len na základe preukázania všetkých uvedených zákonných predpokladov žalobcom,

môže byť následne daná zodpovednosť žalovaného. Napriek tomu, že v konaní nebola splnená už
prvá podmienka prípadného vzniku nároku na náhradu škody titulom zodpovednosti podľa zákona č.
514/2003 Z.z., súd prvej inštancie vyhodnotil a odôvodnil aj ďalšie zákonné podmienky, ktoré rovnako
neboli splnené.

24. Námietku žalobcu ohľadom vyhodnotenia súdom prvej inštancie uplatnenú nemajetkovú ujmu vo
výške 1.000,-eur, uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je subsidiárnym nárokom a prichádza do úvahy až potom, ak je
za preukázané, že len samotné konštatovanie porušenia práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
porušovania základného práva nie je v konkrétnom prípade dostatočným zadosťučinením a spôsob,

akým došlo k porušeniu, vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (napr. uznesenie ÚS SR sp.
zn. T.. Ú. XXX/XX). Judikatúra (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. Z.. Ú. XX/XXXX-XX zo
dňa 11.02.2020) vymedzuje nemajetkovú ujmu ako rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity
poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné
vzťahy, spoločenské postavenie a pod.. Podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru v znení protokolu číslo

XX, každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. „...
Náhrada škody by mala predstavovať spravodlivé zadosťučinenie a zahŕňať napríklad peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako aj iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie,
uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Tá by mala zahŕňať ujmu
spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho

utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v
dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú
ujmu. ...“. Na preukázanie existencie nemajetkovej ujmy nepostačuje v rámci dokazovania len uviesť,
že nesprávny úradný postup mal negatívny dopad na určitú sféru osobného života, ale v súladeso zásadou kontradiktórnosti konania je potrebné zistiť skutočnosti preukazujúce negatívny následok
takéhoto nesprávneho úradného postupu. Povinnosť uniesť dôkazné bremeno spočíva nielen v tvrdení
existencie nemajetkovej ujmy, ale poškodený je povinný ju objektivizovať a navrhnúť dôkazy. Nárok

nemajetkovej ujmy je potrebné vždy posúdiť v kontexte konkrétnych skutkových okolností každého
individuálneho prípadu, pričom sa pri rozhodovaní uplatňuje princíp primeranosti a vychádza sa zo
závažnosti následkov, ktoré poškodenému vznikli v jeho doterajšom živote, rodinnom, pracovnom a
ako to ovplyvnilo napr. jeho budúce spoločenské uplatnenie. Stanovenie výšky nemateriálnej ujmy v
peniazoch tak nie je predmetom ľubovôle, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných

hľadiskách vychádzajúcich zo skutkového stavu a na základe dokazovania a zisťovania konkrétnych
následkov v jednotlivých oblastiach života poškodeného.
Žalobca svoj nárok nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ale najmä poukázal na stratu dôvery v činnosť príslušníkov policajného zboru a s tým spojené pocity
bezprávia a svojvôle. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti uplatneného nároku odôvodnil

v odseku 19. napadnutého rozhodnutia správne a dostatočne. Odvolací súd dodáva, že len všeobecný
popis následkov na vznik nemajetkovej ujmy v podobe straty dôvery v činnosť príslušníkov policajného
zboru a s tým spojené pocity bezprávia a svojvôle, na preukázanie následkov ktorých nenavrhol žalobca
žiadne dôkazy, nemajú relevanciu pre takto vymedzený nárok. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. sa neodškodňuje každá nemajetková ujma, ktorá vznikne dotknutej osobe nesprávnym úradným

postupom orgánu verejnej moci, ale len ujma kvalifikovaná a značnej intenzity.

25. V závere odvolací súd konštatuje, že ústavné právo na odškodnenie garantované čl. 46 Ústavy
SR nemá absolútnu povahu, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady jeho uplatnenia (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. Z.. Ú. XXX/XXXX,

Z.. Ú. XXX/XXXX, Z.. Ú. XXX/XXXX, Z.. Ú. XXX/XXXX, Z.. Ú. XXX/XXXX). Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci je normatívne upravená v zákone
č. 514/2003 Z.z. a ako zdôraznil NS SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/184/2018 zo dňa 28.05.2020, nemá
povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potencionálne škody vzniknuté
poškodenému subjektu v súvislosti s výkonom verejnej moci orgánmi verejnej moci. S prihliadnutím na

uvedené súd prvej inštancie z dotknutej právnej úpravy správne atrahoval obligatórne podmienky pre
založenie zodpovednosti žalovaného na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., odôvodnenie
napadnutého rozsudku nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také,
ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu. Odvolací súd tak
po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Ako vyplýva z judikatúry ústavného
súdu,ibaskutočnosť,žežalobcaakoodvolateľsasprávnymnázoromsúduprvejinštancienestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. Podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (napr. rozhodnutia ÚS SR Z..Ú. XXX/

XX, Z..Ú. XXX/XX, Z..Ú. XXX/XX).

27. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného konštatuje, že obsah podaného odvolania žalobcu
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu veci alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)