Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/167/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010005
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:8124010005.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v konaní o návrhu navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bývalej manželky C. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, na vyslovenie účasti C. C.
na súdnej rehabilitácii podľa zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 119/1990 Zb.“, ak nie je uvedené inak) na neverejnom zasadnutí dňa 31. januára 2025 prejednal
sťažnosť navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 26. novembra 2024, sp. zn.
1Nt/1/2024 a takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
II. Podľa § 9 zákona č. 119/1990 Zb. sa zamieta návrh navrhovateľky na vyslovenie, že C. C., nar.
XX.XX.XXXX v D. E. F. je účastný súdnej rehabilitácie o zbavenie jeho osobnej slobody väzbou od
11.12.1986 do 4.2.1987 v trestnom stíhaní, právoplatne zastavenom uznesením staršieho vyšetrovateľa
bývalej Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov zo dňa 31.3.1987, sp. zn. OPv-298/86, pretože rovnaký
návrhbolužpreskúmanýpodľaštvrtéhooddieluzákonač.119/1990Zb.vkonanívedenomnaOkresnom
súde Prešov, sp. zn. 5Nt/17/2016.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26. novembra 2024, sp. zn. 1Nt/1/2024, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 9 v spojení s § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii návrh na
vyslovenie, že C. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E. F. je účastný súdnej rehabilitácie podľa § 33 ods. 2 zákona
č. 119/1990 Zb. pokiaľ ide o zbavenie jeho osobnej slobody od 11.12.1986 do 04.02.1987 z a m i e t
a , ako oneskorene podaný.
Proti tomuto uzneseniu navrhovateľka prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote podala písomne
odôvodnenú sťažnosť. V úvode dôvodov sťažnosti obhajoba poukázala na obsah výrokovej časti
napadnutého uznesenia. Podľa názoru obhajoby záver okresného súdu o oneskorene podanom návrhu
s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 1, 2 zákona č. 119/1990 Zb. nie je správny, pretože sa týka lehôt na
podanie návrhu na prieskumné konanie podľa tretieho oddielu zákona č. 119/1990 Zb. Navrhovateľka
podala návrh podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. teda podľa oddielu osem uvedeného zákona,
ktorý návrh podľa názoru navrhovateľky je možné podať kedykoľvek. Navrhovateľka následne namietala
aj nesprávnosť konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia. Nedostatok videla v tom,
že súd prvého stupňa rozhodol o jej návrhu podľa ôsmeho oddielu zákona č. 119/1990 Zb. rozhodol na
neverejnom zasadnutí, hoci sa na postup v tomto konaní vzťahuje tretia veta § 9 zákona č. 119/1990 Zb.
Preto navrhovateľka navrhla, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a návrhu sám vyhovel,
alebo aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.K sťažnosti navrhovateľky sa prokurátor písomne vyjadril tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu
považuje za správne a zákonné. Preto navrhol zamietnuť sťažnosť navrhovateľky ako nedôvodnú podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm.
a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce
tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť navrhovateľky
je dôvodná, avšak z iných, ako ňou uvádzaných dôvodov.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky, podľa ktorých malo dôjsť k porušeniu jej práva na súdnu ochranu
z dôvodu, že okresný súd rozhodol napadnutým uznesením o jej návrhu na neverejnom zasadnutí,
keďže navrhovateľka podala návrh podľa ôsmeho a nie tretieho oddielu zákona č. 119/1990 Zb., krajský
súd sa so správnosťou takejto argumentácie nestotožnil.
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. ustanovenia tohto zákona sa použijú obdobne na rehabilitáciu
a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku v súvislosti s trestnými činmi
uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, aj keď sa nezačalo trestné stíhanie, pokiaľ
nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Ustanovenie § 27 sa použije obdobne.
Podľa§9zákonač.119/1990Zb.rozhodnutiepodľadruhéhooddielu,akniejeustanovenéinak,robísúd
na neverejnom zasadaní. V konaní o návrhu podľa tretieho oddielu môže súd rozhodnúť na neverejnom
zasadaníibaozamietnutínávrhupodanéhooneskorenealeboneoprávnenouosoboualeboozamietnutí
návrhu vo veci, ktorá už podľa tohto oddielu bola preskúmaná, alebo o zamietnutí návrhu vo veci, na
ktorú sa tento zákon nevzťahuje. V ostatných prípadoch súd rozhoduje na verejnom zasadaní.
Z citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. vyplýva, že toto zákonné ustanovenie
prikazuje analogické použitie iných zákonných ustanovení uvedeného zákona na prípady, vymedzené
v tomto citovanom ustanovení. To znamená, že ak by prípad nezákonného zbavenia osobnej slobody
alebo majetku bez vedenia trestného stíhania súvisel s trestnými činmi uvedenými v § 2 (druhý oddiel)
alebo 4 (tretí oddiel) zákona č. 119/1990 Zb., v rámci trestného konania by museli byť na podklade
§ 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. analogicky aplikované jedine ustanovenia druhého až a piateho
oddielu zákona č. 119/1990 Zb. Je tomu tak preto, že ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb.
neobsahuje žiadnu úpravu procesného postupu súdu v trestnom konaní pri rozhodovaní na podklade
tohto ustanovenia. Ak teda okresný súd v tomto trestnom konaní dospel k záveru, podľa ktorého
prípad navrhovateľky sa týka trestného činu podľa § 4 (tretí oddiel) zákona č. 119/1990 Zb. a návrh
navrhovateľky bol podaný oneskorene, na podklade § 33 ods. 2 analogicky podľa § 9 druhá veta zákona
č. 119/1990 Zb. bol okresný súd oprávnený rozhodnúť o zamietnutí oneskorene podaného návrhu na
neverejnom zasadnutí. Vzhľadom na to, že zákonná právna úprava umožňovala okresnému súdu na
neverejnom zasadnutí rozhodnúť o zamietnutí návrhu z dôvodu jeho oneskoreného podania, pri právnej
fikcii ústavnosti aj ustanovenia § 9 zákona č. 119/1990 Zb. nie je možné dospieť k dôvodnému záveru
oporušeníprávnavrhovateľkynasúdnuochranupodľačlánku36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd
a podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe preskúmania správnosti a zákonnosti samotného napadnutého uznesenia však krajský súd
zistil, že okresný súd prehliadol, že v prejednávanom prípade je daný dôvod na zamietnutie návrhu
navrhovateľky pre takzvanú „prekážku už rozhodnutej veci“ podľa § 9 zákona č. 119/1990 Zb., pretože
ide o návrh vo veci, ktorá už bola preskúmaná podľa štvrtého oddielu zákona č. 119/1990 Zb.
Ako vyplýva z petitu návrhu navrhovateľky (zo dňa 1.1.2024) v tomto trestnom konaní, vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1Nt/1/2024, sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala, aby
súd rozhodol, že C. C. je podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v celom rozsahu účastný súdnej
rehabilitácie pokiaľ ide o zbavenie jeho osobnej slobody v období od 11.12.1986 do 4.2.1987. Z obsahu
návrhu vyplýva, k pozbaveniu osobnej slobody menovaného došlo prostredníctvom využitia inštitútu
väzbyvtrestnomstíhaní,právoplatnezastavenomuznesenímstaršieho vyšetrovateľabývalejVojenskej
obvodovej prokuratúry Prešov zo dňa 31.3.1987, sp. zn. OPv-298/86.
Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Prešov, vedeného pod sp. zn. 5Nt/17/2016, nepochybne
vyplýva, že uznesením Okresného súdu Prešov už zo dňa 24.6.2022, sp. zn. 5Nt/17/2016, bolorozhodnuté tak, že „podľa § 33 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení, sa zamieta návrh
A. B., nar. XX.XX.XXXX, že C. C., nar. X.X.XXXX v D. E. F., okr. F., naposledy bytom G., H., I. J.
D. XXXX/XX, nebohý od XX.XX.XXXX, je účastný súdnej rehabilitácie za väzbu, do ktorej bol vzatý
uznesením prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov sp. zn. OPv 298/86 zo dňa
11.12.1986, z ktorej bol prepustený uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To 18/1987
zo dňa 4.2.1987.“ Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 30.3.2023, sp. zn. 3Tos/98/2022, bolo
rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti navrhovateľky A. B. proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného
súdu Prešov zo dňa 24.6.2022, sp. zn. 5Nt/17/2016.
Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že návrh navrhovateľky, o ktorom rozhodoval okresný súd
napadnutým uznesením pod sp. zn. 1Nt/1/2024, sa týka veci, ktorá už bola preskúmaná podľa štvrtého
oddielu zákona č. 119/1990 Zb. v konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5Nt/17/2016.
Táto skutočnosť tak podľa § 9 zákona č. 119/1990 Zb. sama osebe zakladá zákonný dôvod na
rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľky aj na neverejnom zasadnutí bez pristúpenia k prieskumu
splnenia formálnych podmienok podaného návrhu, ako aj preskúmania jeho vecnej opodstatnenosti.
Vzhľadom na to, že okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky ako oneskorene
podaný, teda z nesprávneho dôvodu, krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté
uznesenie v celom rozsahu a sám rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.