Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/152/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206083
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124206083.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu
JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. XX, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO:
47 254 581, proti žalovaným: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX v
D., evidovanom na LV č. XXXX pre k. ú. D., v zastúpení zákonným zástupcom: MEZON Services s.

r. o., so sídlom Stredná 19, Trnava, IČO: 45 895 091, zastúpení splnomocnencom: VALACHOVIČ &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 647 903, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/79/2024 - 49 zo
dňa 02.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že:

Žalovaným ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
k nehnuteľnostiam, a to k bytu číslo X, vo vchode 1, na 2. poschodí bytového domu súpisné č.
XXX na parc. č. 854/63 vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 vzhľadom k celku a k prislúchajúcemu
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 5806/59152 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a na pozemku - parc. reg. „C“ č. 854/63 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

224 m2, ktoré sú evidované Okresným úradom Trnava - katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre okres
Trnava, obec D., katastrálne územie D., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/302/2024. Vo zvyšku návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

25 28Co/152/2024

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu
a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému (označenému ako Vlastníci bytov a nebytových

priestorov v Bytovom dome v zastúpení správcom: MEZON Services s. r. o., IČO: 45 895 091, Stredná
19, Trnava) uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vo vzťahu k
nehnuteľnostiam: byt, číslo: X, vchod: 1, poschodie: 2, v stavba, číslo súpisné XXX, popis stavby:
bytový dom - 12 b.j., postavený na parc. č. 845/63 s prislúchajúcim podielom vo veľkosti 5806/59152
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel
k pozemku: - pozemok, parc. č. 854/63, parcela registra ”C” evidované na katastrálnej mape, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 224 m2, ktoré vlastní žalobca v podiele 1/1
vzhľadom k celku a ktoré sú evidované na LV č. XXXX, ktorý je vedený na Okresnom úrade Trnava- katastrálny odbor, okres Trnava, obec D., katastrálne územie D.; pozemok, parc. č. 854/59, parcela
registra ”C” evidované na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej
výmere 6270 m2, ktorý vlastní žalobca v podiele 5806/480059 vzhľadom k celku, ktorá je evidovaná na

LV č. XXXX, ktorý je vedený na Okresnom úrade Trnava - katastrálny odbor, okres Trnava, obec D.,
katastrálne územie D.; a to až do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/302/2024. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi
priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), § 326
ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k

nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku daného uznesenia, pričom uvádzal, že sa stal výlučným
vlastníkom predmetného bytu, pričom mu zo strany žalovaného nebola od nadobudnutia vlastníckeho
právakbytuaždo24.06.2024(kedyžalobcaopakovanežiadalžalovanéhoojejsprístupnenie)doručená
Zmluva o výkone správy, preto neuhrádzal zálohové platby za byt, v dôsledku čoho mu vznikol voči
žalovanémudlh.Žalovanýzaslalžalobcovivýzvunauhradeniepohľadávokaoznámenieozačatívýkonu

záložného práva zo dňa 10.11.2023, v ktorej mu oznámil začatie výkonu zákonného záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, pričom v čase začatia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
bola výška pohľadávky žalovaného 2.067,09 eura pričom podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z.
platí, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej
záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur. Následne

dňa 15.07.2024 mu bol doručený platobný rozkaz, voči ktorému podal odôvodnený odpor, kde si
žalovaný okrem uvedenej sumy uplatňuje aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Žalobca uvádzal, že
nemôže byť v omeškaní s plnením, o ktorého povinnosti plniť nevedel a rovnako nemôže byť viazaný
úrokmi z omeškania ani zmluvnými pokutami vyplývajúcimi z ustanovení, o ktorých nemal vedomosť,
pričomžalovanýexistenciupovinnostižalobcuplniťodvodzujeodzmluvnéhozákladu,nieodzákonného,

teda od základu ktorého vedomosť sa neprezumuje. Žalobca mal za to, že hodnota jeho bytu je vo
výške najmenej 122.129,79 eura, čo znamená, že presahuje výšku pohľadávky žalovaného o 5.908-
krát. Mal za to, že žalovaný konal účelovo s cieľom poškodiť ho, kedy nepodal návrh na vydanie
platobného rozkazu v čase, keď jeho dlh predstavoval napr. 500,- eur, ale čakal až do momentu
kedy presiahne sumu 2.000,- eur a obratom mu oznámil začatie výkonu záložného práva na jeho byt,

ktorého hodnota je ale v absolútnom nepomere k výške dlhu na zálohových platbách. Žalobca namietal
povinnosť platiť žalovanému zmluvnú pokutu, ktorú si v upomínacom konaní uplatňuje, keď predmetná
pokuta predstavuje v súčte viac ako 5.600,- eur, pričom samotná výška istiny podľa platobného rozkazu
predstavovalalensumu2.357,74eura.Žalobcaďalejuviedol,ženemalžiadneskúsenostisvlastníctvom
bytu, a preto nemal vedomosť o tom, že s vlastníctvom bytu sú spojené aj pravidelné mesačné úhrady

žalovanému ako správcovi daného bytového domu. Opakovane sa obracal na žalovaného a žiadal od
neho, aby mu poskytol predmetnú Zmluvu o výkone správy, ktorá upravuje práva a povinnosti vlastníkov
predmetných bytových domov a ktorá mu nebola predložená pri uzatváraní kúpnej zmluvy na byt, ani
po tom, ako nadobudol predmetný byt. Žalobca žiadal, aby mu súd poskytol ochranu spočívajúcu v
uložení povinnosti žalovanému zdržať sa ním avizovaného výkonu záložného práva, nakoľko samotná

pohľadávka žalovaného je vo výraznom nepomere k hodnote zálohu, pričom žalovaný sa jej uspokojenia
domáha v samostatnom upomínacom konaní. Ak by mu súd neposkytol ochranu formou neodkladného
opatrenia, nezostávalo by mu nič iné ako sa po zrealizovaní predmetnej dobrovoľnej dražby domáhať
jej neplatnosti, čo by znamenalo nemalé náklady a vedenie niekoľkoročného súdneho sporu. Žalovaný
ako obchodník pritom od žalobcu ako spotrebiteľa požaduje úhradu plnenia (istina, úroky z omeškania

a zmluvná pokuta) bez toho, aby ho oboznámil so znením Zmluvy o výkone správy, žalovaný ho ani v
jednomvyúčtovanínákladovaanivsumárnejanalýzeneupozornil,žepristúpikvýkonuzáložnéhopráva.
Napriek tomu, že sám žalovaný vyčíslil istinu dlhu žalobcu ku dňu 10.11.2023 v sume 2.067,09 eura a
ku dňu 14.06.2024 (vydanie PR) v sume 2.357,74 eur, tak od žalobcu požaduje úhradu neprimeranej
zmluvnej pokuty v sume viac ako 5.600,- eur a tiež pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou, a to napriek tomu, že výška dlžnej istiny ku dňu začatia výkonu záložného práva predstavovala
len cca 1,7 % z hodnoty bytu žalobcu. Predmetný výkon záložného práva iniciovaný žalovaným
formou dobrovoľnej dražby generuje ďalšie neoprávnené a zároveň nedôvodné náklady (napr. odmena
dražobníka, odmena notára, odmena znalca a pod.). K tej istej pohľadávke tak v súčasnej dobeprebiehajú2konania,atovýkonzáložnéhopráva,akoajupomínaciekonanie,čohonásledkommôžebyť
duplicitné vymáhanie tej istej pohľadávky. Svoj nárok žalobca preukazoval listinami - Zmluva o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 08.07.2021, e-mailová komunikácia so žalovaným zo dňa 24.06.2024 o zaslaní

Zmluvy o výkone správy, potvrdenie o realizovaní platby na účet žalovaného vo výške 250,- eur dňa
05.06.2024 a vo výške 3.000,- eur dňa 27.06.2024, ponuka nehnuteľností v obci D. na nehnutelnosti.sk,
žaloba v upomínacom konaní, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37Up/302/2023 zo
dňa 14.06.2024, výzva na úhradu pohľadávok a oznámenie o začatí výkonu zákonného záložného práva
zo dňa 10.11.2023 s potvrdením o doručení, Zmluva o výkone správy č. 13/2012 zo dňa 05.12.2012,

odpor žalobcu podaný voči platobnému rozkazu.

4. Súd prvej inštancie dospel v danej veci k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia je v celom rozsahu dôvodný. Z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca
sa stal vlastníkom bytu, ktorého sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, pričom žalovaný
si v upomínacom konaní uplatňuje v postavení žalobcu pohľadávku vo výške istiny 2.357,74 eura s

úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 5.611,26 eura, nakoľko žalobca (tam v postavení
žalovaného) neuhrádzal ako vlastník bytu povinné platby do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového
domu. Žalovaný listom zo dňa 10.11.2023 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Voči vydanému platobnému rozkazu v upomínacom konaní (ktorý bol žalobcovi
doručený dňa 15.07.2024) podal žalobca odpor, v ktorom namieta výšku zmluvnej pokuty, nakoľko istinu

s príslušenstvom už uhradil, keď v dňoch 05.06.2024 a 27.06.2024 vykonal úhradu v celkovej výške
3.250,- eur na účet žalovaného. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D., ktorý si súd zabezpečil vyplýva, že
pri žalobcovi je evidovaná poznámka o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.11.2023 predajom
na dobrovoľnej dražbe a navrhovateľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v
zastúpení správcom MEZON Services s.r.o, IČO: 45 895 091, Stredná 19, Trnava. Súd mal za to, že

žalobcovi v tejto situácii nezostáva iná možnosť, ako navrhnúť vydanie neodkladného opatrenia formou
zdržania sa výkonu záložného práva (dobrovoľnou dražbou) a že je nevyhnutné bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca v konaní vo veci
samej, kde je v postavení žalovaného namieta výšku zmluvnej pokuty v sume 5.611,26 eura, ktorá je
predpokladom pre výkon záložného práva a k jej posúdeniu je nevyhnutné vykonať dokazovanie vo veci

samej. Súd uzavrel, že žalovaný uskutočňuje kroky k výkonu záložného práva, preto neposkytnutím
súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia, by mohol byť žalobca zbavený súdnej kontroly nad
právnym vzťahom, na základe ktorého sa vedie dobrovoľná dražba nehnuteľností patriacich žalobcovi.
Nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených
záujmov žalovaného, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne z

dôvodov uvedených v § 333 a nasl. CSP najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Pohľadávka žalovaného
voči žalobcovi zostáva aj po nariadení neodkladného opatrenia zachovaná. V snahe predísť ujme na
strane žalobcu a následným ďalším súdnym sporom, v ktorých by sa žalobca mal domáhať svojich
nárokov (napr. o neplatnosť dobrovoľnej dražby), je potrebné upraviť pomery strán sporu.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalovaní odvolanie, ktorým sa domáhali,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil, z dôvodu nesplnenia procesných
podmienok, prípadne, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol a žalovaným priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedli
ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

6. Žalovaní dôvodili, že označenie žalovaných v napadnutom uznesení je neurčité. Poukazovali na ust.
§ 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „ZoVB“), z ktorého jednoznačne vyplýva, že v konaní o návrhu vlastníka bytu či
nebytového priestoru, ktorý sa snaží súdnym rozhodnutím zakázať výkon zákonného záložného práva
podľa ust. § 15 ZoVB svedčí pasívna legitimácia v zásade ostatným vlastníkom bytov a nebytových

priestorov, ktorí sú záložnými veriteľmi z tohto zákonného záložného práva. Hoci správca nie je
vlastníkom bytu či nebytového priestoru v bytovom dome, t. j. nie je jeden zo záložných veriteľov,
ale je len ich zákonným zástupcom, môže byť tiež za určitých okolností pasívne legitimovaný v tomto
konaní. Správca je len priamym zákonným zástupcom vlastníkov ako záložných veriteľov, voči ktorýmnávrh na zdržanie sa výkonu záložného práva smeruje. Podľa žalovaných neboli splnené procesné
podmienky nevyhnutné na začatie konania, t.j. existencia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené
náležitosti v zmysle CSP. V zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 132 CSP a ust. § 133

CSP totiž vlastníci nie sú zo strany žalobcu v zmysle ust. § 133 ods. 1 CSP v návrhu riadne označení.
Podľa ust. § 133 CSP platí, že: „Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou
trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom“). Podľa ust. §
327 CSP platí, že: „ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.“ Žalobca však týmito
náležitosťami vlastníkov bytov v bytovom dome neoznačil, pričom neodkázal ani len na príslušný list
vlastníctva č. XXXX, v ktorom sú uvedené nevyhnutné osobné údaje vlastníkov. Tento výpis z listu
vlastníctva žalobca nepripojil ani ako dôkaz k návrhu. Preto mal súd návrh v zmysle ust. § 327 CSP
odmietnuť, a to z dôvodu absencie označenia žalovaných v zmysle ust. § 133 CSP. Žalobca dokonca
na str. 1 návrhu riadne nešpecifikoval v návrhu ani samotný bytový dom, v ktorom sa nachádza byt vo

vlastníctve žalobcu. Žalobca uviedol v návrhu označenie žalovaného subjektu ako „Vlastníci bytov a
nebytových priestorov v Bytovom dome“ zastúpení správcom, pričom z tohto označenia nie je možné
objektívne vyvodiť o akých konkrétnych vlastníkov akého bytového domu (so súp. č. a na akej ulici a v
akom meste) ide. Ide teda o tzv. non subjekt bez procesnej subjektivity. Je zásadnou vadou uznesenia,
že aj súd (namiesto odmietnutia návrhu) preniesol toto neurčité označenie žalovaných do záhlavia

uznesenia,hocijetovrozporesozákonom.Označeniežalovanýchvzáhlavíuzneseniajecelkomzjavne
nedostatočné a neurčité, a teda nespĺňajúce dikciu ust. § 220 ods. 1 CSP, ktoré sa v zmysle ust.
§ 234 ods. 2 CSP primerane aplikuje aj na uznesenia. Podľa tohto ustanovenia platí, že: „V písomnom
vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a
priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov,

označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o
tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie
a deň a miesto vyhlásenia.“ Dôraz na určitosť a nezameniteľnosť osoby vystupujúcej ako strana v
civilnom sporovom konaní z hľadiska jej identifikácie (v tomto prípade žalovaných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov) kladie dôraz aj samotná judikatúra Najvyššieho súdu SR. V nej sa uvádza,

že: „Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti
rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti... spôsobuje neprípustnosť
vykonania exekúcie a jej zastavenie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej... Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená.“ Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod 1. Exekučného poriadku „Návrh na vykonanie exekúcie sa
podáva príslušnému súdu a musí obsahovať: označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom
konania: fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a
dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.“

7. V súvislosti s nedostatočným označením žalovaných v žalobe, ako aj v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, poukazovali žalovaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo/67/2014 z 29.06.2016, v zmysle ktorého: „Civilná žaloba v procesnom zmysle je procesný úkon,
ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho práve proti určitému žalovanému autoritatívne
rozhodol. Presné vymedzenie strán (predtým účastníkov konania) v žalobe je v sporových veciach

(prevažne, nie však výlučne i v nesporových) bezvýnimočným požiadavkom individualizácie žaloby.
Dostatočne jasná, zrozumiteľná a nezameniteľná identifikácia žalobcu a žalovaného je esenciálnou
a obligatórnou náležitosťou každého návrhu na začatie konania (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Realizáciou
názoru žalobcov, že na identifikáciu žalobcov postačuje k návrhu priložiť internetový výpis z listu
vlastníctva by v právnych vzťahoch dochádzalo k vážnemu narúšaniu princípu právnej istoty. V civilnom

konaní je nemysliteľné, že by sa určenie žalobcu a žalovaného prenechávalo niekomu inému, napr.
súdu. To je dôsledok súkromnoprávnej povahy uplatňovaných práv a prejav dispozičnej a prejednacej
zásady.“ Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Sžo 462/2009 z 29.04.2010 „Krajský súd v danom prípade
zistil, že v prvostupňovom rozhodnutí a aj v rozhodnutí žalovaného nie je určený okruh účastníkov
konania, tak ako to špecifikuje príslušný Stavebný zákon a Správny poriadok. Z uvedeného dôvodu

napadnuté rozhodnutia nie sú formulované určite a presne vo vzťahu k osobám, ktoré majú vlastnícky
vzťah k nehnuteľnosti, na ktorú sa stavebné povolenie vzťahuje a ktorí poverili spoločenstvo na
zastupovanie v stavebnom konaní. Zdôraznil, že všeobecné označenie „vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu na E. F. G. v zastúpení H.. I. - spoločenstva vlastníkov a nebytovýchpriestorov ...“ nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom, pričom napadnuté druhostupňové rozhodnutie
neobsahuje ani takto určený okruh účastníkov konania. Krajský súd zdôraznil, že napriek okolnosti, že
uvedené nedostatky neboli predmetom žaloby, splnením formálnych náležitostí správnych rozhodnutí

sa musel zaoberať z úradnej povinnosti. Na základe popísaných zistení dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu v absencii vymenovania účastníkov
konania a v nepresnom popise predmetu, ktorého sa správne konanie týkalo.” NS SR v odvolacom
konaní v celom rozsahu potvrdil rozsudok krajského súdu, a teda aj jeho vyššie cit. právne závery.
Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/109/2019 z 31.05.2019 uviedol, že: „Žalobcovia v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú označení ako „vlastníci bytov a nebytových priestorov
v polyfunkčnom bytovom dome súpisné číslo XXXX na I. J. K. X L. K. XX F. G. v zmysle listu
vlastníctva č. XXXX“. Takéto označenie nezodpovedá požiadavke v zmysle § 133 ods. 1, 2 CSP,
zmyslom ktorej je jednoznačná identifikácia a zabránenie zameniteľnosti s inou osobou. Odvolací súd
je tak zhodného názoru ako žalovaný, podľa ktorého mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle
§ 327 CSP a návrh odmietnuť pre existenciu vád brániacich pokračovaniu v konaní...“ Odvolací súd

odmietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia práve z dôvodu nedostatočne a neurčito
označených žalobcov. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 7Co/21/2020 z 16.03.2020 uviedol:
„Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaného 1/ označil ako „vlastníci
bytov a nebytových priestorov bytového domu M. N. O., zastúpení správcom domu ISMAA s.r.o.,
Handlovská 28, Bratislava, IČO: 43 884 334. Uvedené znamená, že ak žalobca žalovaného 1/ označil

ako „vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu M. N. O.“ a títo neboli v návrhu dostatočne
špecifikovaní obligatórnymi údajmi podľa § 132 až § 134 CSP, návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neobsahoval vo vzťahu k žalovanému 1/ predpísané náležitosti, ktorá vada bráni pokračovaniu
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorá sa postupom podľa § 128 CSP
neodstraňuje (§ 327 CSP). Za nie dostatočne neurčitý a nevykonateľný považuje odvolací súd aj

petit neodkladného opatrenia navrhovaného voči žalovanému 1/, keďže výrokom rozhodnutia súdu
nie je možné uložiť povinnosť zdržať sa všetkých, teda bližšie nešpecifikovaných právnych úkonov
smerujúcich k výkonu záložného práva nebytových priestorov č. XX-X, K. L. K. XX-X, keď z takto
navrhnutého petitu neodkladného opatrenia nevyplývajú konkrétne práva a povinnosti sporových strán.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia uplatnený proti žalovanému 1/ podľa § 388 CSP zmenil a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti s použitím ust. § 327, § 378 ods.1 CSP odmietol.“ V
odbornej literatúre sa tiež uvádza, že: „Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný ... Ide predovšetkým o vady
všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 v nadväznosti na

§ 132 a 127 CSP (napr. absencia podpisu, označenia osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie
smerovať...a pod.) ... špeciálna norma podľa § 327 CSP ukladá súdu povinnosť bez ďalšieho odmietnuť
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti ... Za daných
okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu
návrhu.“ „Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný

spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba)...Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1
písm. a) tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným
nedostatkom...Na účely odvolania môže ísť o nasledujúce nedostatky...Nedostatok žaloby...keď je
žaloba podľa odvolateľa imperfektná, čo podľa jeho názoru bránilo meritórnemu prejednaniu žaloby a
(podľa povahy nedostatku) malo rezultovať v odmietnutí podania, zastavení konania alebo zamietnutí

žaloby“. Zo záhlavia napadnutého uznesenia absolútne nie je zrejmé, kto konkrétne je žalovaným,
resp. žalovanými subjektmi, ktorým bola súdom uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a
priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi (výroky I. a II. uznesenia). Akákoľvek tretia osoba vrátane
exekučného súdu alebo exekútora tak zo záhlavia uznesenia nie je objektívne schopná identifikovať
žalované subjekty, voči ktorým bola žalobcovi priznaná aj náhrada trov konania s eventuálnou budúcou

povinnosťou ich uhradenia (ak by bolo rozhodnuté o výške tejto náhrady podľa ust. § 262 CSP). To
však platí aj naopak, ak by súd návrh zamietol, pri takomto označení sporových strán z uznesenia nie je
objektívne zrejmé, ktoré konkrétne osoby by mali priznaný nárok na náhradu trov konania. V uznesení
chýba aj riadna identifikácia bytového domu, pričom v ňom nie je uvedený ani len odkaz na príslušný
výpis z listu vlastníctva, ktorý by však mal byť súčasťou uznesenia (ak by súd v záhlaví odkazoval na

výpis z listu vlastníctva č. XXXX). To však súd neurobil, pretože takéto označenie nebolo uvedené ani
v návrhu.8. Žalovaní dôvodili tiež tým, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené a teda nespĺňa
náležitosti v zmysle ust. § 220 CSP, v spojení s § 234 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho je možné
konštatovať jeho nepreskúmateľnosť. Súd totiž svoje vlastné úvahy a posúdenie návrhu uviedol stručne

len v bodoch 7. 8. a 10. uznesenia najmä tým, že je nevyhnutné upraviť pomery medzi žalobcom a
žalovaným, keďže žalobca v konaní vo veci samej (kde vystupuje v postavení žalovaného) namieta
výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. Tá spolu s úrokmi z omeškania predstavuje sumu vo výške 5.611,26
eura, pričom je podľa žalobcu predpokladom pre výkon zákonného záložného práva a k jej posúdeniu
je nevyhnutné vykonať dokazovanie vo veci samej. S týmto tvrdením žalovaní zásadne nesúhlasia.

Súd uložil povinnosť žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vo vzťahu k
bytu, pozemku 1 a pozemku 2, avšak vo výroku neuviedol konkrétnu výšku pohľadávky (t. j. úroky z
omeškania a zmluvnú pokutu spolu vo výške 5.611,26 eura) vo vzťahu ku ktorým sa majú vlastníci zdržať
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Vlastníci tak v prípade potenciálneho budúceho
neplnenia si záväzkov zo strany žalobcu nemajú možnosť domáhať sa výkonu zákonného záložného
práva v zmysle ust. § 15 ods. 1 ZoVB formou dobrovoľnej dražby z dôvodu obmedzenia vyplývajúceho

z uznesenia. To predstavuje neprimeraný zásah do práva žalovaných na vymoženie ich pohľadávok
zabezpečených zákonným záložným právom a je porušením vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR
vo vzťahu k zákonným záložným právom zabezpečeným pohľadávkam vlastníkov, ktoré budú splatné
v budúcnosti, ako aj porušením práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR. Súd v uznesení nezdôvodnil, ktoré konkrétne rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom

boli pre vydanie uznesenia relevantné a ktoré nie, na základe akých hmotnoprávnych ustanovení vyvodil
aktívnu a pasívnu legitimáciu sporových strán, prečo uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou k bytu, pozemku 1 a pozemku 2 aj vo vzťahu k potenciálnym budúcim
pohľadávkam, prečo nebral do úvahy skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o dlhodobého neplatiča, ktorý
dlhodobo neplnil základné povinnosti vlastníka bytu v zmysle ZoVB a zmluvy o výkone správy. Žalobca

až na základe prebiehajúceho upomínacieho konania a vydaného platobného rozkazu uhradil sumu vo
výške 3.250,- eur, čo pokrylo len časť zabezpečených pohľadávok; a ako posúdil žalobcom namietanú
neproporcionalitu medzi výškou zabezpečených pohľadávok pre ktorú sa vedie výkon zákonného
záložného práva a hodnotou zálohu. Argumentácia súdu v napadnutom rozhodnutí je nedostatočná,
pričom táto nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a z toho dôvodu je uznesenie

nepreskúmateľné. Vo výroku uznesenia je tiež zjavná chyba v písaní pri uvedení parcelného čísla
pozemku 1, a to č. 845/63, pričom správne má byť uvedené č. 854/63. Ďalšou vadou uznesenia je to,
že v ňom nie je špecifikované výkonu akého záložného práva sa majú žalovaní zdržať, keďže záložné
právo môže vzniknúť na základe viacerých právnych skutočností. V tomto prípade malo ísť zjavne
o zákonné záložné právo v zmysle ust. § 15 ZoVB, ktoré však súd v uznesení vôbec neaplikoval,

rovnako ako ust. § 9 ods. 8 ZoVB, z ktorého vyplýva zákonné zastúpenie vlastníkov správcom. Uvedené
má význam aj vo vzťahu k správnemu určeniu pasívnej legitimácie žalovaných subjektov, nakoľko v
judikatúre súdov sa vyskytujú dva rôzne názory na pasívnu legitimáciu v konaniach o zdržanie sa výkonu
zákonného záložného práva. Podľa prvého názoru pasívne legitimovaní sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov (za predpokladu, že sú riadne a určito identifikovaní) alebo je pasívne legitimovaným aj

správca alebo spoločenstvo spravujúce bytový dom. Tento druhý názor vyplýva napr. z rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob/171/2018 z 21.11.2018, v ktorom odvolací súd považoval
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz zdržania sa výkonu zákonného záložného
práva správcu bytového domu a nie samotných vlastníkov. Tento nedostatok teda spôsobuje nielen
nepreskúmateľnosť uznesenia, ale aj odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci

(neaplikovanie relevantnej právnej úpravy zo strany súdu na prejednávanú vec).

9. K údajnej povinnosti správcu zaslať žalobcovi zmluvu o výkone správy žalovaní uviedli, že sa súd
nesprávne stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že mu správca zmluvu o výkone správy nedoručil a ten nemal
možnosť sa s jej obsahom oboznámiť, a preto nie je zmluvou o výkone správy viazaný. Toto tvrdenie

je však nepravdivé a zavádzajúce, pričom žalobca ani nepreukázal, kedy presne údajne telefonicky
žiadal od správcu predloženie zmluvy. Pritom zmluva o výkone správy sa stáva záväznou pre všetkých
vlastníkov momentom jej schválenia a podpísania nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov (resp.
nimi poverenou osobou), pričom správca vtedajším vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome v lehote uvedenej v ust. § 8a ods. 1 ZoVB zmluvu o výkone správy riadne doručil. V ZoVB ani

v zmluve o výkone správy nie je zakotvená povinnosť správcu, aby novým vlastníkom bytov osobitne
doručil zmluvu o výkone správy po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu či nebytového priestoru.
Žalobcovi, ako novému vlastníkovi bytu preto nebol správca povinný doručiť zmluvu o výkone správy
a rovnako tak nebol povinný mu doručiť ani jej úplné znenie, keďže v nej neboli po nadobudnutívlastníckeho práva žalobcom k bytu prijaté a schválené žiadne zmeny. Správca aj napriek vyššie
uvedenému dňa 24.06.2024 zaslal žalobcovi zmluvu o výkone správy akonáhle o to ten požiadal. Preto
je nesprávny záver súdu, že žalobca nevedel o obsahu zmluvy, a teda aj sankciách v nej zakotvených,

resp. že táto mu nebola doručená zo strany správcu. Podľa ust. § 8a ods. 7 ZoVB nový vlastník pristupuje
k zmluve o výkone správy ex lege, a teda z jeho strany už nie je potrebný akýkoľvek ďalší právny úkon.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je podľa ust. § 5 ods. 1 písm. f) ZoVB aj
vyhlásenie nadobúdateľa bytu (v danom prípade žalobcu), že pristupuje k zmluve o výkone správy.
Žalobca takéto vyhlásenie dal aj v čl. VI ods. 1 zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 08.07.2021. Žalobca

si teda mal pred nadobudnutím vlastníctva bytu zmluvu o výkone správy vyžiadať od svojho prevodcu
(pani P. Q.), od ktorej kúpil byt, pretože táto už zmluvu mala k dispozícii. Je zákonnou povinnosťou
každého vlastníka bytu a nebytového priestoru uhrádzať pravidelné platby do fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrady za plnenia v zmysle ust. § 10 ods. 1 a 6 ZoVB. Zároveň v zmysle ust. § 15 zákona
č. 400/2015 Z. z. v platnom znení platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalobca sa tak
nemôže dovolávať nevedomosti o obsahu svojich záväzkov, najmä ak v čl. VI ods. 1 zmluvy o prevode

vlastníctva bytu z 08.07.2021 dobrovoľne vyhlásil, že pristupuje k zmluve o výkone správy, pričom tento
následok vyplýva aj z ust. § 8a ods. 7 ZoVB.

10. K postaveniu správcu ako obchodníka a žalobcu ako spotrebiteľa žalovaní dôvodili, že v súvislosti
s vymáhaním nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv, ako aj iných pohľadávok (t. j. zmluvná

pokuta, úroky z omeškania a pod.) nemá správca postavenie obchodníka (predtým dodávateľa) v zmysle
ust. § 52 ods. 3 OZ, ale zákonného zástupcu vlastníkov. Tak úroky z omeškania ako aj zmluvná pokuta
uplatnené v upomínacom konaní sú v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. e) ZoVB príjmom fondu prevádzky,
údržby a opráv. Ide teda o pohľadávky vlastníkov a nie správcu ako druhej zmluvnej strany zmluvy
o výkone správy. Preto argumentácia žalobcu o neplatnosti klauzuly v zmluve o výkone správy ako

spotrebiteľskej zmluvy nie je dôvodná, nakoľko výšku zmluvnej pokuty si dohodli vlastníci medzi sebou
a táto sa vzťahuje k povinným platbám vlastníkov.

11. Žalovaní mali zato, že nie je osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, ako ani
princíp proporcionality, čo sú zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca

odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán skutočnosťami uvedenými v upomínacom
konaní, teda v konaní, v ktorom správca uplatnil pohľadávku voči žalobcovi aj s príslušenstvom a
zmluvnou pokutou. Avšak konanie vo veci samej, a teda nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť
neodkladným opatrením ochrana, v súčasnosti neexistuje, pretože on si voči žalovaným, či správcovi
žiadne právo (nárok) doposiaľ vo veci samej neuplatňuje. Týmto nárokom, ktorému sa má poskytnúť

ochrana v zmysle ust. § 326 CSP sa nemôže rozumieť len procesná obrana, ktorú žalobca uplatnil
formou odporu voči platobnému rozkazu v upomínacom konaní, v ktorom si však právo (nárok) na
zaplatenie peňažnej sumy uplatnil správca voči žalobcovi. V dôsledku absencie osvedčenia týchto
základných procesných podmienok, nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu žalobcu. Z hľadiska
výroku uznesenia je opodstatnené, aby bolo trvanie neodkladného opatrenia viazané na právoplatné

skončenie upomínacieho konania, nakoľko uznesením sa vlastníkom zakazuje výkon záložného práva
pre akúkoľvek aj nespornú pohľadávku (či už je uplatnená v upomínacom konaní alebo nie). Tým, že
neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na konkrétne pohľadávky (čo by malo byť jednoznačne vymedzené
vovýrokuuznesenia),takátoformuláciapripúšťaprávnuneistotunastranevlastníkovohľadommožného
výkonu zákonného záložného práva aj do budúcnosti. Tomu nasvedčuje aj dikcia ust. § 19 ods. 1 písm.

h) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení (ďalej aj „ZoDD“), podľa ktorého
dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak bolo navrhovateľovi dražby alebo
dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy
zakázané s predmetom dražby nakladať. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou súladu
výkonu záložného práva s princípom proporcionality. Ust. § 3 ods. 6 ZoDD stanovuje len jedinú zákonnú

podmienku, ktorá je predpokladom iniciovania dobrovoľnej dražby pokiaľ ide o výšku pohľadávky, a to
minimálna suma dlžnej sumy bez príslušenstva vo výške 2.000,- eur, čo bolo pri začatí výkonu záložného
práva splnené. Zákonným záložným právom podľa § 15 ZoVB zabezpečená pohľadávka zo zmluvnej
pokuty zakotvená v zmluve o výkone správy aj v súčasnosti prevyšuje tento zákonný limit. V prípade, ak
sa vlastníci nadpolovičnou väčšinou podľa ust. § 14 ZoVB rozhodnú využiť túto zákonnú možnosť ako

uspokojiť svoje splatné pohľadávky, správca bytového domu má podľa ust. § 8b ods. 2 písm. h) ZoVB
zákonnú povinnosť podať na základe takéhoto rozhodnutia vlastníkov návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby. Súdom vydané uznesenie tak neguje, resp. znemožňuje splnenie tejto zákonnej povinnosti
správcu, ktorý je povinný rešpektovať rozhodnutie vlastníkov. Okrem toho uznesenie vytvára pre žalobcudo budúcna priestor ďalej neplatiť povinné platby bez obavy z realizácie zákonného záložného práva,
hocimudlhmôževbudúcnostinarastať.Tátoobavajereálna,nakoľkovobdobíodaugusta2021dojúna
2024 neuhradil za byt ani jednu platbu, pričom aj po doplatku dlžnej istiny v júni 2024 žalobca opätovne

neplatí pravidelné mesačné platby (za júl, august a september). Súdne konanie vo veci samej môže
trvať aj roky, čiže neodkladné opatrenie môže žalobcu podporovať v ďalšom neplnení jeho záväzkov,
čím poškodí ostatných vlastníkov v bytovom dome. Žalobca pritom byt dlhodobo prenajíma 3.
osobám, ktoré sú neprispôsobivé a dlhodobo narúšajú pokojne nažívanie v bytovom dome a ohrozujú
jeho prevádzkyschopnosť. V bytovom dome je len 12 bytov, a preto existencia hoci aj malého dlhu

negatívne vplýva aj na ostatných vlastníkov, nakoľko platby dodávateľom služieb je správca povinný
realizovať na mesačnej báze. Z prostriedkov ostatných vlastníkov sa tak financovali pravidelné výdavky
na správu bytového domu a vlastníci takmer 3 roky od kúpy jeho bytu „úverovali“ žalobcu, ktorý si svoje
povinnosti neplnil, hoci paradoxne počas tohto obdobia byt prenajímal tretím osobám, a teda mal z
neho pravidelný príjem. Dlh na istine uhradil žalobca až po doručení platobného rozkazu, teda po 7
mesiacoch od začatia výkonu zákonného záložného práva. Úroky z omeškania i zmluvnú pokutu však

žalobca doposiaľ neuhradil a v návrhu i odpore uplatnil len účelové námietky k ich výške. Uvedený
postup žalovaných i správcu, ktorý začali vymáhať svoje pohľadávky bol preto plne v súlade s platnou
právnou úpravou.

12. K výške úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že výška úrokov z omeškania

priznaných v platobnom rozkaze vyplýva zo zákonnej úpravy, a to z ust. § 517 ods. 2 OZ a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Výška zmluvnej pokuty dohodnutá v zmluve o výkone správy
vo výške 1‰ z dlžnej sumy denne za každý deň z omeškania, najmenej však 0,82 eur za každý deň
omeškania nie je v rozpore s dobrými mravmi a je primeraná hodnote a významu zabezpečovanej
povinnosti.Neprimeranosťzmluvnejpokutyniejemožnéusudzovaťzjejcelkovejvýšky,akjedôsledkom

dlhodobého omeškania dlžníka so zaplatením primeranej dennej sadzby zmluvnej pokuty. Vtedy jej
výška plne závisí od doby, počas ktorej si dlžník neplní zmluvnou pokutou zabezpečené povinnosti.
Dlžník nemôže namietať rozpor zmluvnej pokuty s dobrými mravmi, ak mohol zabrániť rastu celkovej
výšky zmluvnej pokuty splnením zmluvnou pokutou zabezpečeného hlavného záväzku. V prípade
žalobcu išlo o dlhodobé neuhradzovanie zálohových platieb a tým poškodzovanie ostatných vlastníkov.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd mal v uznesení aspoň predbežne vyhodnotiť jej žalobcom namietanú
výšku,resp.neprimeranosť,atoajvkontextetoho,žetútovýškupovažovalupomínacísúdzaprimeranú,
keď ju priznal v platobnom rozkaze v celom rozsahu. Ponechanie tejto otázky len na dokazovanie vo
veci samej, t. z. v upomínacom konaní, v ktorom sa už po podaní odporu žalobcu na Okresnom súde v
Banskej Bystrici už nebude pokračovať nie je opodstatnené.

13. K odvolaniu žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že nesúhlasí námietkou
žalovaných, že žalobca v podanom návrhu označil ako žalovaného non subjekt bez procesnej
subjektivity. Poukazoval na to, že v prílohe k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil
návrh na vydanie platobného rozkazu, kde bol ako žalobca označený žalovaný s uvedením obchodného

mena, IČO a sídla. Rovnako bol žalovaný uvedený ako žalobca vo vydanom platobnom rozkaze.
Zároveň bol žalovaný označený aj vo výzve na uhradenie pohľadávok zo dňa 10.11.2023. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2 Cob/171/2018 zo dňa 21.11.2018, v ktorom
odvolací súd považoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz zdržania sa výkonu
zákonného záložného práva za pasívne legitimovaného správcu bytového domu a nie samotných

vlastníkov. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 20.02.2020, sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 uviedol: „Účelom
a zmyslom zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach (v minulosti, aj v súčasnosti) je
efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Podanie žaloby v mene vlastníkov bytov (namiesto toho,
aby žalobu podal sám správca tak, ako to umožňovala právna úprava a relevantná judikatúra aj pred 1.
novembrom 2018) preto môže vzbudzovať dojem (a naznačuje to aj sťažovateľka v odôvodnení svojej

sťažnosti) snahy generovať trovy právneho zastúpenia. Zmena právnej úpravy postavenia správcu,
účinnáod1.novembra2018,ešteposilňujepostavenie(oprávnenia)správcu,čovšakvžiadnomprípade
neznamená, že vlastníci bytov stratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu.
O to viac to platí v prípade, ak podľa podanej žaloby žalobcami sú samotní vlastníci bytov.“ „Inými
slovami, došlo len k prechodu procesného oprávnenia si úspešne tento hmotnoprávny nárok uplatňovať

za vlastníkov bytov na správcu (pozri bod 21 odôvodnenia tohto rozhodnutia). To však podľa názoru
ústavného súdu neznamená, že vlastníkov bytov po účinnosti novely zákona č. 182/1993 Z. z. (bod 23
odôvodnenia tohto rozhodnutia) už nemožno považovať v zmysle hmotného práva za aktívne vecne
legitimovaných v predmetnom spore [aj s poukazom na judikatúru (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.3 Cdo 193/2014 zo 6. júna 2016, strana 7, tretí odstavec) v zmysle ktorej oprávnenie správcu pri výkone
správy majetku vlastníkov bytov vymáhať nároky v ich mene nevylučuje, že samotní vlastníci bytov
nemôžu tieto nároky vymáhať sami].“ „Z uvedeného nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie

vlastníkov bytov, ako aj správcu v posudzovanej veci vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom
sa koná, boli podľa predošlej, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len
zástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako
nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene.“
Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 platného a účinného od 01.11.2018, spoločenstvo a správca sú

povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak
sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva
alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na základe
uvedeného žalobca dôvodil, že napriek tomu, že predmetná pohľadávka uplatnená v upomínacom

konaní patrila všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, tak túto voči žalobcovi uplatňuje
žalovaný, ktorý bol riadne označený obchodným menom, IČO a sídlom. Zároveň platí, že vymáhať
pohľadávky pri výkone správy majetku vlastníkov bytov môžu buď samotní vlastníci alebo aj správca /
spoločenstvo. Uvedené posilnenie postavenia správcu priniesla práve novela zákona č. 182/1993
platnéhoaúčinnéhood01.11.2018.Pretonebolodôvodné,abyžalobcavoznačenížalovanéhovýslovne

označoval jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome, ale dostatočné
je uvedenie práve údajov správcu s doplnením, že koná za vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome.

14. K námietke žalovaných, že vo výroku súd neuviedol konkrétnu výšku pohľadávky (t. j. úroky z

omeškania a zmluvnú pokutu spolu vo výške 5.611,26 eura) vo vzťahu ku ktorým sa majú vlastníci zdržať
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, žalobca uviedol, že to nie je potrebné vo výroku
špecifikovať a ani súdy pri svojej rozhodovacej praxi neuvádzajú vo výroku o nariadení neodkladného
opatrenia aj výšku uplatnenej pohľadávky. Žalovaní vymáhajú úhradu tvrdenej pohľadávky nielen formou
výkonu zákonného záložného práva, ale aj formou upomínacieho konania. V čase začatia výkonu

záložného práva formou dobrovoľnej dražby, bola výška pohľadávky vo výške 2.067,09 eura a hodnota
zálohu cca 122.000,- eur. Vo vzťahu k uvedenému žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v
Prešovepodsp.zn.1Co/36/2022zodňa12.01.2023,rozsudokSúdnehodvoraEÚzodňa10.septembra
2014,voveciC-34/13,MonikaKušionová/SMARTCapital,a.s.arozsudkyKrajskéhosúduvPrešovesp.
zn. 17Co/10/2012 a sp. zn. 7Co/62/2009, podľa ktorých o neprimeraný výkon záložného práva ide vždy,

keď pohľadávka nedosahuje ani len polovicu hodnoty založenej veci, resp., ak je podstatný rozdiel medzi
výškoupohľadávkyahodnotouzálohu,najmäakžalovanýmáajinéspôsoby,akosadomáhaťzaplatenia
dlhu,ktorýnemusíbyťspojenýsostratouobydliažalobkyne,pričomvýkonzáložnéhoprávadobrovoľnou
dražbou by mal prichádzať do úvahy len ako ultima ratio. Samotná skutočnosť, že niekto má oprávnenie
realizovať výkon záložného práva (zmluvného, či zákonného) ešte neznamená, že je takýto výkon

primeraný a dôvodný. Je samozrejmé, že ak pohľadávka dosiahne určitého pomeru vo vzťahu k hodnote
zálohu, tak výkon záložného práva je namieste. Uvedené ale neznamená, že ak pohľadávka presiahne
minimálnu spodnú hranicu 2.000,- eur, tak veriteľ môže v dobrovoľnej dražbe predať aj nehnuteľnosť v
hodnote státisícov alebo miliónov eur. Aj výkon záložného práva musí byť primeraným, pričom žalovaný
má k dispozícii aj iné, menej invazívne spôsoby domáhania sa úhrady svojej pohľadávky, a to už

realizovaným upomínacím konaním. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov pociťovali absenciu
úhrad zo strany žalobcu, tak im nič nebránilo obrátiť sa na súd návrhom na vydanie platobného rozkazu
už omnoho skôr, a nie až po tom, ako začali výkon zákonného záložného práva. Práve v upomínacom
konaní je súd oprávnený skúmať otázky, do akej miery je zmluva o výkone správy záväznou pre žalobcu
ako žalovaného a či je výška zmluvnej pokuty primeranou alebo nie. Konanie žalovaného pôsobí tak,

ako keby nevedel čo chce, t.j. či teda bude realizovať výkon zákonného záložného práva, aj napriek
absolútne neprimeranej hodnote pohľadávky k predmetu zálohu, alebo či si pohľadávku uplatní cez
upomínacie konanie a jej výška bude podrobená súdnemu prieskumu. Nie je zrejmé, prečo sa vlastníci
bytov a nebytových priestorov na upomínacie konanie neobrátili už skôr, kedy nimi tvrdená pohľadávka
voči žalobcovi dosahovala napr. 400-500,- eur. Práve naopak, čakali cca 2 roky a 4 mesiace (od 08.2021

do 11.2023) na to, aby pohľadávka voči žalobcovi presiahla sumu 2.000,- eur a aby sa mohol jeho byt
vydražiť. Preto zámerom ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov primárne nebola úhrada
daného dlhu (inak by ho vymáhali už skôr), ale zámerom bolo pripraviť žalobcu o jeho byt.15. Ďalej žalobca dôvodil, že síce kúpou bytu pristúpil k zmluve o výkone správy, ale ani správca a
ani predchádzajúci vlastník nemajú povinnosť mu zmluvu o výkone správy doručiť, teda povinnosť
má byť pre neho záväzná aj napriek tomu, že sa s ňou nikdy nemal ani len možnosť oboznámiť.

Správcovi nič nebránilo v tom, aby tak, ako zasielal žalobcovi jednotlivé vyúčtovania, aby mu zaslal aj
predmetnú zmluvu o výkone správy. Právna úprava zmluvnej pokuty a jej výška nie je bežnou súčasťou
zmlúv o výkone správy. V situácii, kedy žalobcovi nebola predmetná zmluva o výkone správy až do jej
opakovaného vyžiadania v r. 2024 doručená, tento objektívne nemohol mať vedomosť nielen o výške
zmluvnej pokuty, resp. ani o samotnej existencii zmluvy o výkone správy. Zmluvný vzťah síce vznikol,

avšak nie je možné voči dlžníkovi uplatniť sankcie vyplývajúce z tejto zmluvy, s ktorými nebol nikdy
oboznámený, a to aj s poukazom na § 53 ods. 4 písm. v) OZ, resp. ktoré upravujú neprimerane vysokú
sankciu podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Podľa uznesenia veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VCdo/5/2019
zo dňa 28.04.02021 publikovaného v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 7/2021 pod č. R 78/2021:
„Pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou

a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby (vo všetkých do úvahy
prichádzajúcich konfiguráciách).“ Zmluva o výkone správy je zmluvou spotrebiteľskou, a to bez ohľadu
na to, aký je druh plnenia, ktoré je na základe nej vymáhané. Subjektom, ktorý si uplatňuje nárok na
plnenie z predmetnej zmluvy o výkone správy je žalobca ako spoločnosť podnikajúca vo výkone správy
bytových domov, ktorý má postavenie obchodníka.

16. Nárok, ktorému sa má poskytnúť predmetným neodkladným opatrením ochrana je vlastnícke
právo žalobcu, teda aby nebol jeho byt vydražený len preto, že výška pohľadávky žalobcu v čase
začatia výkonu záložného práva len tesne presiahla sumu 2.000,- eur a hodnota bytu bola minimálne
cca 120.000,- eur. Práve testom proporcionality nemôže prejsť výkon záložného práva, kedy sa

kvôli pohľadávke vo výške 2.067,09 eura podnikajú kroky k realizácii dobrovoľnej dražby bytu v
hodnote cca 120.000,- eur. Práve upomínacie konanie je tým, kde je priestor na posúdenie konania
žalovaného, vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj na posúdenie zmluvy o výkone správy čo
do charakteru (spotrebiteľská zmluva), ako aj obsahu (neprijateľné zmluvné podmienky a neprimerane
vysoká zmluvná pokuta). Zároveň sa žalobca ohradil voči tvrdeniu, že byt dlhodobo prenajíma 3.

osobám, ktoré sú neprispôsobivé a dlhodobo narúšajú pokojné nažívanie v bytovom dome a ohrozujú
jeho prevádzkyschopnosť. Poukazoval na to, že zmluvná pokuta, ako aj úrok z omeškania predstavujú
peňažnú sankciu za to, že dlžník neplnil svoj záväzok. Ide teda o dva veľmi blízke inštitúty, ktoré sa
odlišujú len v tom, či je sankcia za porušenie dohodnutá zmluvne (zmluvná pokuta), alebo vyplýva
priamo zo zákona (úrok z omeškania). V prípade dohodnutia zmluvnej pokuty 1‰ z dlžnej sumy denne

za každý deň z omeškania, by uvedené predstavovalo za kalendárny rok 36,5%, čo v porovnaní s
priemernou výškou úrokových sadzieb bánk, kde úvery poskytnuté spotrebiteľom na jeden kalendárny
rok boli úročené v roku 2021 vo výške 7,60 %, v roku 2022 vo výške 8,02 % a v roku 2023 vo výške
10,51 %, presahovala zmluvná pokuta v zmluve o výkone správy v období r. 2021 až 2023 priemernú
výšku úrokových sadzieb bánk o 4,8x až 3,4x, čo je jednoznačne v rozpore s ochranou žalobcu ako

spotrebiteľa a aj v rozpore s dobrými mravmi.

17. Žalobca uviedol, že odvolanie žalovaných je v celom rozsahu nedôvodné, preto žiadal, aby ho
súd zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Účelom tohto neodkladného
opatrenia nie je zodpovedanie všetkých sporných otázok, ale poskytnutie priestoru na to, aby mohol

vec preskúmať príslušný súd a aby žalovaní medzitým byt žalobcu nespeňažili na dobrovoľnej dražbe,
v dôsledku čoho by žalobca musel podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Preto je
potrebné týmto neodkladným opatrením poskytnúť príslušnému súdu priestor na to, aby mohol nárok
žalovaných na základe námietok žalobcu preskúmať.

18. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu podali žalovaní písomnú repliku, v ktorej uviedli, že žalobcove
tvrdenia sú zavádzajúce, tendenčné a nepravdivé. Návrh celkom zjavne nespĺňa zákonom stanovené
náležitosti. Žalovaní nie sú v zmysle ust. § 133 ods. 1 CSP v návrhu riadne označení, pričom podľa ust.
§ 327 CSP mal súd taký návrh odmietnuť. Neobstojí ani argument žalobcu, ktorý tvrdí, že žalovaných
označil riadne a v intenciách CSP, keďže k návrhu pripojil aj návrh na vydanie platobného rozkazu,

obsahujúci obchodné meno, adresu sídla a identifikačné číslo správcu, a to z toho dôvodu, že ako údajní
nositelia subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva boli žalobcom označení vlastníci a nie
správca. Vlastníci však už v návrhu neboli špecifikovaní v zmysle ust. § 133 CSP, pričom žalobca pri
ich špecifikácii neodkázal ani na príslušný list vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. D., v ktorom sú uvedenénevyhnutné osobné údaje vlastníkov. Návrh nesmeruje voči správcovi (keďže ho žalobca neoznačil
ako žalovaného), ale voči vlastníkom, pričom správca je v zmysle ust. § 9 ods. 8 písm. a) ZoVB len
priamym zákonným zástupcom vlastníkov ako záložných veriteľov, voči ktorým návrh smeruje, teda nie

je pasívne vecne legitimovaný (t. z. ide o priame zastúpenie). Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 302/2019-44 z 20.02.2020, na ktorý žalobca poukazuje, nie je aplikovateľný v prejednávanej veci,
pretože Ústavný súd SR sa v cit. náleze vyjadril k zmene právnej úpravy, ku ktorej došlo od 01.11.2018
k nahradeniu pôvodného ust. § 8b ods. 1 BytZ účinného do 31.10.2018 novými ustanoveniami ust. §
9 ods. 7 a 8 ZoVB, ktoré však upravujú zastupovanie vlastníkov v iných typoch konania. Ustanovenie

§ 9 ods. 7 ZoVB upravuje len aktívnu legitimáciu správcu alebo spoločenstva v súdnych konaniach
týkajúcich sa správy bytového domu, t. j. tieto subjekty musia vystupovať v konaniach týkajúcich sa
správy domu ako žalobca vo vlastnom mene. V tomto konaní však spoločnosť MEZON Services s.r.o
ako správca bytového domu nevystupovala ako nepriamy zástupca vlastníkov konajúci vo vlastnom
mene, ako to vyplýva z ust. § 9 ods. 7 ZoVB, ale ako priamy zástupca žalovaných v zmysle ust. §
9 ods. 8 ZoVB. To by však platilo za predpokladu, že by žalobca v súlade s CSP označil všetkých

žalovaných vlastníkov bytov v bytovom dome, čo však neurobil. Skutkový stav i procesná situácia
posudzovanáÚstavnýmsúdomSRvdanejveciboladiametrálneodlišnáodprejednávanejveci.Žalobca
totiž podal návrh za platnosti a účinnosti ust. § 9 ods. 8 ZoVB, v zmysle ktorého jednoznačne vyplýva
pasívna legitimácia vlastníkov v konaní o zdržaní sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu
záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. V tomto smere bola

pomerne jasná aj právna úprava v ust. § 8b ods. 1 ZoVB druhej vete účinného do 31.10.2018, ktorá
rovnako upravovala pasívnu legitimáciu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto type konania.
Žalobca jednoznačne označil v návrhu ako nositeľa subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva vlastníkov; v návrhu uviedol neurčité označenie žalovaných subjektov ako „Vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome v zastúpení správcom“, čo však predstavuje tzv. non subjekt bez

procesnej subjektivity, a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 327 CSP takýto
návrh odmietnuť. Súd uložil povinnosť žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby vo vzťahu k bytu, pozemku 1 a pozemku 2, avšak vo výroku uznesenia neuviedol
konkrétnu výšku pohľadávky (t. j. úroky z omeškania a zmluvnú pokutu spolu vo výške 5.611,26 eura)
vo vzťahu ku ktorým sa majú vlastníci zdržať výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

Vlastníci tak v prípade, ak si žalobca nebude plniť záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy,
nemajú možnosť domáhať sa výkonu zákonného záložného práva v zmysle ust. § 15 ods. 1 ZoVB
formou dobrovoľnej dražby, čo je neprimeraný zásah do práva žalovaných na vymoženie ich pohľadávok
zabezpečených zákonným záložným právom a porušením vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR
vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam vlastníkov zákonným záložným právom, ktoré budú splatné v

budúcnosti ako aj porušením práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ust. § 3 ods. 6 ZoDD
ustanovuje len jedinú zákonnú podmienku, ktorá je predpokladom iniciovania dobrovoľnej dražby, a to je
minimálna suma dlžnej sumy bez príslušenstva vo výške 2 000,- eur, čo bolo pri začatí výkonu záložného
práva splnené. Zákonným záložným právom zabezpečená pohľadávka zo zmluvnej pokuty, ktorá je

zakotvená v ZoVS aj v súčasnosti tento zákonný limit prevyšuje. Výška pohľadávky sa posudzuje ku
dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Žalovaní len využili svoje právo, ktoré im vyplýva z
ust. § 15 ods. 1 ZoVB ako aj zo ZoDD, pričom je to práve žalobca, kvôli ktorému sa výkon záložného
práva vôbec začal. Žalovaný popieral akékoľvek nekalé úmysly zo strany vlastníkov (ako aj správcu),
pričom uvedený postup bol zo strany správcu povinný, keďže podľa § 8b ods. 1 písm. h) ZoVB, je

správca pri správe domu povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového
priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1
písm. o), čo potvrdzuje aj odborná literatúra a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/113/2019
z 10.11.2020. Navyše predmetom výkonu záložného práva nie je obydlie žalobcu , ktorý ho dlhodobo
prenajíma, resp. v súčasnosti ponúka na prenájom. Vlastníkom je dlhodobo spôsobované narúšanie

pokojného užívania ich bytov v bytovom dome, o čom svedčí pripojené vyhlásenie niektorých vlastníkov
bytov z 08.11.2024 a potvrdenie OR PZ v Trnave, odboru poriadkovej polície o podaní oznámenia o
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z 18.11.2024, ktoré podal správca vo vzťahu ku konaniu
nájomcu bytu vo vlastníctve žalobcu. Neuvedenie konkrétnej výšky pohľadávky vo výške 5.611,26
eura, vo vzťahu ku ktorej sa majú vlastníci zdržať výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby

predstavuje zo strany súdu neprimeraný zásah do práva žalovaných na vymoženie ich pohľadávok
zabezpečených zákonným záložným právom, ktorý je v rozpore tak s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Tvrdenia zo strany žalobcu o tom, že realizácia výkonu záložného práva formou
dobrovoľnejdražbyjenedôvodnáaneprimeranásúzavádzajúce,pričomžalovanílenvyužilisvojeprávo,ktoré imvyplýva z ust. § 15 ods. 1 ZoVB, ako aj zo ZoDD. Právne účinky spočívajúce v záväznosti zmluvy
o výkone správe pre vlastníkov nie sú viazané na splnenie podmienky jej doručenia vlastníkom, ale
stáva záväznou pre všetkých vlastníkov momentom jej schválenia a podpísania nadpolovičnou väčšinou

všetkých vlastníkov. Správca aj napriek uvedenému dňa 24.06.2024 obratom zaslal e-mailom žalobcovi
zmluvu o výkone správy na jeho žiadosť, čo bolo ešte pred samotným podaním návrhu, pričom podľa
§ 8a ods. 7 ZoVB nový vlastník pristupuje k zmluve o výkone správy ex lege, zmluvu o výkone správy
si mal žalobca vyžiadať od prevodcu bytu (P. Q.) a až po oboznámení sa s jej obsahom mal zmluvu o
prevode vlastníctva bytu podpísať. Ak by žalobca uhrádzal platby do fondu prevádzky, údržby a opráv

a úhrady za plnenia v zmysle ust. § 10 ods. 1 a 6 ZoVB ako aj zmluvy o výkone správy riadne a včas,
zo strany vlastníkov zastúpených správcom by k výkonu záložného práva k bytu formou dobrovoľnej
dražby vôbec nedošlo.

19. K replike žalovaných podal žalobca písomnú dupliku, v ktorej uviedol, že vyjadrenia žalovaných
vreplikeotom,žežalobcabytprenajíma,pričomzostranynájomcovdochádzaknarušovaniupokojného

bývania v dome predstavujú novotu, pričom ani tieto skutočnosti neodôvodňujú to, že žalovaný čakal
(cca 2 r. a 4m., od 08.2021 do 11.2023), kým výška pohľadávky presiahne sumu 2.000,- eur bez toho,
aby sa obrátil na súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu v čase, keď pohľadávka dosahovala
napr. 500,- eur. Uvedené prostriedky procesného útoku a obrany boli podané oneskorene a zároveň
nesúvisia s predmetom tohto konania. Aj z predmetných podaní predložených žalovanými ako prílohy k

replike je vidieť, že zámerom žalovaných primárne nie je úhrada daného dlhu (inak by ho vymáhali už
skôr), ale zámerom je pripraviť žalobcu o jeho byt. Žalovaní predložili náhľad na inzerciu bytu, pričom
ale z uvedeného náhľadu nie je zrejmé, kedy bol inzerát vytvorený, kedy bol označený ako „Predané“
a ani to, kto je B. R.. B. I. S. uvedená v jeho závere. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by
aj prípadné prenajímanie bytu žalobcom malo tohto vylučovať z právnej ochrany, ktorej predmetom

je ochrana pred výkonom záložného práva, kde je výška pohľadávky k výške zálohu v absolútnom
nepomere. Zároveň aj správa od B. R.. B. I. S. uvedená na konci daného dokumentu je plná ničím
nepodložených tvrdení, ktoré nesúvisia ani s predmetom tohto sporu. Z potvrdenia o oznámení zo dňa
18.11.2024 nevyplýva kto je osoba M. E. (nie je uvedený ani v zozname vlastníkov), v akom vzťahu je
oznamovateľ k predmetu tohto sporu, kedy a kde malo dôjsť k rušeniu nočného kľudu, kto je p. T. a ani

to, z akého dôvodu by mal niesť žalobca akúkoľvek zodpovednosť za správanie p. T.. Preto je predmetné
potvrdenie o oznámení zo dňa 18.11.2024 irelevantné pre toto konanie. Vyhlásenie vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 18.11.2024 je plné ničím nepodložených tvrdení, pričom nie je zrejmé,
prečo sa vlastníci bytov na upomínacie konanie neobrátili už skôr, naopak žalovaný čakal cca 2 roky
a 4 mesiace na to, aby ním tvrdená pohľadávka voči žalobcovi presiahla sumu 2.000,- eur aby mohol

jeho byt vydražiť a pripraviť ho o jeho vlastníctvo. Žalobca poukázal na uznesenie ÚS SR pod sp. zn.
PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014: „Osobitne sa žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí
nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu,
resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri
aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie Ústavného súdu sp. zn.

II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje
na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške,
ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe,
ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver
nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi

výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa
na prerokúvanú vec). V uvedenej súvislosti ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho
práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k
skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva (II. ÚS
237/2011).“ Poukazoval ďalej na rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 27Co/126/2018 zo

dňa 29.05.2018 a dôvodil, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja
predmetuvlastníctvabynemalabyťvovýraznomnepomerekcenedanéhopredmetuvlastníctva,pričom
uvedené v tomto prípade naplnené nebolo a pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov v čase
výkonu záložného práva predstavovala cca 1,6 % z hodnoty bytu. Uvedený výkon záložného práva tak
nepredstavujeprimeranýspôsobakosadomôcťuspokojeniapohľadávky.Pretožeodvolaniežalovaného

je v celom rozsahu nedôvodné, žalobca žiadal, aby ho súd v zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by požívať
právnu ochranu.20. Na odvolaciu dupliku žalobcu reagovali žalovaní písomným podaním za účelom ozrejmenia, že
pani B. R.. B. I. S. je osoba, ktorá dlhodobo bývala v byte č. X v bytovom dome, ktorého vlastníkom
je pán E. F.. Ten podpísal ako jeden z vlastníkov aj vyhlásenie vlastníkov z 08.11.2024. Pani I. S.

veľmi dobre pozná tak správanie, ako aj pomery žalobcu a zároveň eviduje deliktuálne správanie jeho
doterajších nájomcov, ktorí bývali, resp. aj v súčasnosti bývajú v byte žalobcu. Pani S. zhromaždila
informácie od ostatných vlastníkov bytov k problémovému spolunažívaniu, ktoré vlastníci bytov potvrdili
predmetným vyhlásením z 08.11.2024. Pán M. G. E. je oznamovateľom priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu z 18.11.2024, ktorého sa dopustil pán T., ktorý je nájomcom bývajúcim v byte žalobcu a

ktorého správanie je tiež opísané v predmetnom vyhlásení vlastníkov. Uvedené oznámenie o priestupku
bolo podané v mene vprávcu. Uvedené konanie osôb užívajúcich byt žalobcu naďalej pretrváva. Všetky
tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalobcu sú účelové a zavádzajúce a ničím nepreukázané. Žalobca svojimi
tvrdeniami len odpútava pozornosť od podstaty veci (t. j. že neplatil riadne a včas), pričom výkon
záložného práva je len dôsledok toho, že si neplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vlastníckeho
práva k bytu.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaných bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§

127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
a/, b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné v súlade s ust. § 388 CSP zmeniť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
a argumenty žalovaných predostreté v podanom odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné

podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo vzťahu k žalovaným žalobcom
navrhované neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi

iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia
neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťokreminéhonajmä,abyniečovykonala,niečohosazdržala
alebo niečo znášala.

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

28. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu

a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

29. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

30. V danom prípade sa žalobca prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáhal uloženia
žalovaným, onačeným ako Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zastúpení

správcom: MEZON Services s. r. o., povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
vo vzťahu k jeho bytu č. X a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníkom podiele k pozemku parc. č. 854/63
na LV č. XXXX v k. ú. D. a tiež k priľahlému pozemku parc. č. 854/59 na LV č. XXXX v k. ú. D.
dôvodiac, že mal nedoplatky na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj na úhradách

za plnenia spojené s užívaním bytu, preto žalovaní začali voči nemu výkon zákonného záložného
práva formou dobrovoľnej dražby, čo vyplýva z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa
08.11.2023, ako aj z poznámky evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Zároveň si žalovaní
predmetnú pohľadávku uplatnili návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. V čase
začatia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, bola v zmysle výzvy a oznámenia o začatí

výkonu záložného práva pohľadávka žalovaných voči žalobcovi vo výške 2.067,09 eura, pričom hodnota
bytu žalobcu by podľa jeho tvrdení mala byť 122.129,79 eura, to znamená podľa žalobcu nepomer
výšky pohľadávky k predmetu zálohu, čo je v rozpore s princípom proporcionality. Zároveň si žalovaní
v upomínacom konaní uplatnili okrem istiny pohľadávky aj úroky z omeškania a nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 1 ‰ z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, najmenej však 0,82 eur za každý deň

omeškania, celkovo za obdobie 06.08.2021 do 16.06.2024 v sume viac ako 5.600 eur, pričom samotná
výška istiny podľa platobného rozkazu predstavovala len 2.357,74 eura, čo v prípade danej zmluvnej
pokuty predstavuje neprimerane vysokú sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku, pričom
žalobca mal zároveň za to, že ustanovením o danej zmluvnej pokute v zmluve o výkone správy nemôže
byť ani viazaný, pretože mu táto zmluva nebola správcom doručená. Dôvodil teda tým, že jednak sa

žalovaní voči nemu domáhajú plnení, o ktorých nemal vedomosť, pretože so zmluvou o výkone správy
nebol oboznámený, pričom sa domáhajú aj neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, keď výška uplatnenej
pohľadávky je v nepomere k hodnote bytu, pričom naliehavosť potreby úpravy pomerov spočíva v tom,
že v prípade realizácie výkonu záložného práva, by žalobcovi nezostávalo iné, ako sa následne brániť
žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

31. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako v celom rozsahu
dôvodnému vyhovel, keď mal osvedčené, že žalobca istinu s príslušenstvom už uhradil v sume 3.250
eur (úhradami dňa 05.06.2024 a dňa 27.06.2024), pričom namieta výšku uplatnenej zmluvnej pokuty
v sume 5.611,26 eura, keď žalovaní preukázateľne začali s výkonom záložného práva predajom bytu

žalobcu na dobrovoľnej dražbe na základe oznámenia zo dňa 08.11.2023. Pre posúdenie dôvodnosti
uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorá je predpokladom pre výkon záložného práva, bude potrebné vykonať
dokazovanie vo veci samej, pričom žalovaní reálne uskutočňujú kroky k výkonu záložného práva,
preto neposkytnutím mu požadovanej dočasnej ochrany, by bol zbavený súdnej kontroly nad právnymvzťahom, na základe ktorého sa vedie dobrovoľná dražba, tým by mohlo dôjsť k ujme na strane žalobcu,
ktorý by sa tak musel domáhať následne svojich nárokov v ďalších súdnych sporoch, napr. o neplatnosť
dobrovoľnej dražby.

32. Žalovaní v odvolaní s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasili, predovšetkým poukazovali na
to, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky nevyhnutné pre začatie konania, nakoľko
žalovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov, neboli v návrhu žalobcu označení v súlade s ust. § 133
ods. 1 CSP, preto mal súd z dôvodu absencie riadneho označenia žalovaných návrh žalobcu v zmysle

§ 327 CSP odmietnuť. Žalovaný subjekt, tak ako je označený žalobcom, je non subjekt bez právnej
subjektivity. Aj označenie žalovaných v záhlaví napadnutého uznesenia je neurčité, čo spôsobuje, že
napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné. Ďalej dôvodili, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené,
pokiaľideodôvodnosťuplatnenéhonároku,poukazovalinachybuvpísanívovýrokudanéhouznesenia,
mali za to, že vo výroku mala byť uvedená aj konkrétna výška pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej sa majú
vlastníci zdržať výkonu záložného práva, pretože v opačnom prípade takéto rozhodnutie neprimerane

zasahuje do práva žalovaných na vymoženie ich potencionálnych budúcich, resp. aj nesporných
pohľadávok zabezpečených zákonným záložným právom, pričom v ňom nie je špecifikované, výkonu
akého záložného práva sa majú žalovaní zdržať (zákonného, alebo zmluvného) a súd sa nevysporiadal
ani s namietanou neproporcionalitou medzi výškou zabezpečených pohľadávok pre ktoré sa vedie
výkon záložného práva a hodnotou zálohu. Súd sa podľa žalovaných nesprávne stotožnil s tvrdením

žalobcu o povinnosti správcu zaslať žalobcovi zmluvu o výkone správy, ako aj s posúdením zmluvy
ako spotrebiteľskej, pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu. Mali za to, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené, pretože nebola osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov, pretože nárok
žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením neexistuje, pretože žalobca si voči

žalovaným doposiaľ žiadne právo vo veci samej neuplatňuje, v upomínacom konaní si totiž uplatnil nárok
na zaplatenie peňažnej sumy správca voči žalobcovi. Napokon uvádzali, že úroky z omeškania boli
uplatnené v súlade so zákonom a zmluvná pokuta nie je neprimeraná a jej výška je v súlade s dobrými
mravmi.

33.Prvoradýmvdanejvecibolovysporiadaťsasnámietkounedostatkuprocesnýchpodmienokkonania,
majúcich spočívať v nedostatočnom označení žalovaného subjektu. Žalovaní namietali, že žalobca
žalovaných vlastníkov bytov neoznačil v súlade s ust. § 133 CSP konkrétne ich menom, priezviskom,
trvalým pobytom, dátumom narodenia, či iným identifikačným znakom, označenie žalovaného subjektu
je neurčité, resp. ide o subjekt bez právnej subjektivity.

34. Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoVB“), spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v
mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom
mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným

orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.

35. Podľa § 9 ods. 8 ZoVB, spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom

verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo
nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,
b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového

priestoru v dome.

36. Novelou zákona č. 182/1993 Z. z., zákonom č. 283/2018 Z. z., boli s účinnosťou od 01.11.2018
vložené do ZoVB ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 ZoVB, ktoré nahradili pôvodné ust. § 8b ods. 1
ZoVB. Uvedená zmena reflektovala na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov bytov

a nebytových priestorov správcom na súde, na základe čoho zákonodarca v ust. § 9 ods. 7 ZoVB zmenil
spôsob konania správcu v konaniach pred súdom, a to tak, že správca zastupuje a koná vo vlastnom
mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, t. j. ako tzv. nepriamy
zástupca, teda je sám stranou daného konania. Nepriame zastúpenie v zmysle právnej teórie znamená,že zástupca uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle, vo svojom mene a na cudzí účet, v dôsledku čoho
nadobúdaprávaapovinnostinepriamyzástupca,ktorýmápotompovinnosťpreviesťnadobudnutépráva
na zastúpeného.

37. Ustanovenie § 9 ods. 8 ZoVB predstavuje výnimku z tohto nepriameho zastúpenia, kedy správca
v tam vymenovaných prípadoch zastupuje a koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov pred súdom, teda sa jedná o priame zákonné zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov správcom, ktorí vlastníci sú v týchto sporoch sami vecne (pasívne v prípade písm. a/ a aktívne

v prípade písm. b/) legitimovaní. V týchto prípadoch petit žaloby znie na vlastníkov bytov a nie na meno
a účet ich správcu, ktorý je v týchto prípadoch len zákonným zástupcom. Priame zastúpenie v zmysle
právnej teórie znamená, že zástupca uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet
zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravený v ust. § 9 ods. 8 ZoVB
zodpovedá predchádzajúcej právnej úprave ust. § 8b ods. 1 ZoVB.

38. V zmysle platnej právnej úpravy teda správca zastupuje v konaní pred súdom vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného
práva, čo je aj predmetom tohto konania. Zodpovedá to hmotnoprávnej úprave zákonného záložného
práva upraveného v § 15 ods. 1 ZoVB, v zmysle ktorej záložné právo patrí vlastníkom bytov a nebytových

priestorov v dome na zabezpečenie ich pohľadávok, teda postavenie záložných veriteľov majú samotní
vlastníci bytov a nebytových priestorov, nie správca. V spore o zdržanie sa výkonu záložného práva,
pasívna vecná legitimácia svedčí vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorých správca v zmysle §
9 ods. 8 ZoVB môže zastupovať ako ich priamy zákonný zástupca. Zároveň je potrebné podotknúť, že
ide o priame zákonné zastúpenie sui generis, keďže nejde o zákonné zastúpenie osôb, ktoré nemajú

spôsobilosť na právne úkony.

39. Účelom a zmyslom právnej úpravy zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach
(v minulosti aj v súčasnosti) bola efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Ako totiž vyplýva
z dôvodovej správy k novele ZoVB, zákonu č. 246/2015 Z. z. (účinnej od 01.01.2016), ktorá zaviedla

režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súdnych konaniach (upravený
v ust. § 8b ods. 1 ZoVB, teraz v ust. § 9 ods. 8 ZoVB), v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom,
alebo vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný, cieľom tejto právnej úpravy bolo vyriešiť procesne neriešiteľné
situácie, kedy jeden vlastník musí žalovať niekoľko desiatok vlastníkov, aby sa v režime bytového
spoluvlastníctva dovolal súdnej ochrany, pričom uvedený stav nielenže bráni prístupu k spravodlivosti,

ale súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov. V tejto dôvodovej správe sa uvádza, že v súlade s navrhovanou dikciou,
bude správca v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane
žalovaných, pričom v danom návrhu úplne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných
vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo

zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov správca.

40. Sledujúc úmysel zákonodarcu, ktorým bolo zefektívnenie súdnych konaní v prípadoch, ak stranou
sporu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, nie je účelné, aby žalobca v sporoch podľa §

9 ods. 8 ZoVB musel v žalobe vymenovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale
postačí, ak žalobca v žalobe uvedie ako pasívne vecne legitimovaných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v konkrétnom bytovom dome (prípadne priloží list vlastníctva, z ktorého sú konkrétni vlastníci
bytov a nebytových priestorov zrejmí) a uvedie, že zo zákona koná v mene a na účet žalovaných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca (rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 6Co/102/2017 z 26.04.2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/72/2019
z 16.06.2021).

41. Odvolací súd z podaného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.08.2024
zistil,že žalobca(vlastníkbytudomáhajúcisauloženiapovinnostiostatnýmvlastníkomzdržaťsavýkonu

záložného práva), označil ako žalovaný subjekt: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v Bytovom
dome v zastúpení správcom: MEZON Services s. r. o., IČO: 45 895 091, so sídlom Stredná 19, Trnava.
Z tohto označenia podľa odvolacieho súdu vyplýva, že ako pasívne vecne legitimovaných žalobca
označil vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to v súlade s ust. § 9 ods. 8 ZoVB v spojení s §15 ZoVB, pričom uviedol, že v spore sú zastúpení ich priamym zákonným zástupcom – správcom –
spoločnosťou MEZON Services, s. r. o. Z obsahu podaného návrhu (keď v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP
sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu), a to najmä jeho z petitu, potom nepochybne vyplýva,

že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné č. XXX F. D., postavenom
na parc. č. 854/63, evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D..

42.Podľaodvolaciehosúdutakžalobcaoznačilžalovanýsubjektvtomtosporesprávne,pričomvzmysle
právnej úpravy ust. § 9 ods. 8 ZoVB nebolo nevyhnutné, aby v návrhu boli označení aj jednotliví vlastníci

bytov a nebytových priestorov v danom bytom dome svojim menom, priezviskom, bydliskom, dátumom
narodenia, nakoľko títo sú v spore zo zákona – ust. § 9 ods. 8 ZoVB – zastúpení zákonným zástupcom
sui generis, a to správcom daného bytového domu. Okruh samotných pasívne vecne legitimovaných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov je potom v každom okamihu zistiteľný z príslušného LV č. XXXX
pre kat. úz. D., ktorý je prístupný vo verejnom registri - katastri nehnuteľností.

43. Navyše ust. § 133 ods. 1 CSP umožňuje, aby fyzická osoba bola v žalobe okrem mena, priezviska,
bydliska či dátumu narodenia označená iným identifikačným údajom. Ide pritom o také údaje, ktoré
umožňujú jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. V danom konkrétnom prípade je týmto
identifikátorom, zabezpečujúcim nezameniteľnosť jednotlivých vlastníkov, práve označenie konkrétneho
bytového domu a listu vlastníctva, na ktorom sú údaje o vlastníkoch bytov a nebytových priestorov

v danom bytovom dome presne uvedené.

44. Nebolo preto dôvodné tvrdenie žalovaných, že z tohto označenia nie je možné objektívne vyvodiť,
o akých konkrétnych vlastníkov akého bytového domu malo ísť, keďže skutočnosť, že táto okolnosť
bola z podaného návrhu zrejmá, vyplýva nielen z toho, ako samotní žalovaní označili subjekt na strane

žalovaného vo svojom odvolaní, ale aj zo skutočnosti, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo
podľa príloh pripojených k odvolaniu žalovaných, katastrom bez problémov zapísané na LV č. XXXX
a LV č. XXXX pre k. ú. D., oba zo dňa 12.09.2024. Preto ani neobstojí námietka žalovaných v odvolaní,
o nevykonateľnosti napadnutého uznesenia v zmysle Exekučného poriadku.

45. Odvolaciemu súdu sa v tejto súvislosti žiada poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR,
ktorý opakovane zdôrazňuje, že Slovenská republika má byť materiálnym právnym štátom, pričom ku
konsekvenciámmateriálnehopoňatiaprávnehoštátupatriapredovšetkýmhodnotovoorientovanývýklad
jednoduchého práva a zákaz prepiateho formalizmu pri aplikácii a výklade jednoduchého práva. Prílišný
formalizmus pri vyžadovaní náležitostí označenia žalovaného subjektu, v rozpore s účelom sledovaným

právnou úpravou ust. § 9 ods. 8 ZoVB, ktorej cieľom bolo zjednodušiť a zrýchliť predmetné sporové
konania, by totiž mohla viesť k zjavnej nespravodlivosti a najmä odopretiu poskytnutia nevyhnutnej
bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, v spore o zdržanie sa výkonu záložného práva na
dobrovoľnej dražbe, ktorej vykonaním by na strane dotknutého vlastníka bytu mohlo dôjsť k ťažko
napraviteľnému zásahu do jeho vlastníckeho práva (čl. 20 Ústavy SR). Pokiaľ z obsahu žaloby, t. j.

z opisu rozhodujúcich skutočností a žalobného petitu je zrejmé, vo vzťahu k vlastníkom ktorého bytového
domu (súp. č., mesto, LV) sa žalobca svojho návrhu domáha, je takéto označenie žalovaných dostatočné
a určité.

46. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne dôvodnosť

navrhovaného neodkladného opatrenia, a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Zo
zhodných tvrdení sporových strán vyplýva, že žalobca neuhrádzal riadne platby do fondu prevádzky,
údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, pričom jeho nedoplatok ku dňu 08.11.2023
predstavoval sumu 2.067,09 eura. Pre vymoženie predmetnej sumy žalovaní začali s výkonom
zákonného záložného práva zmysle § 15 ZoVB a žalobcovi zaslali oznámenie o začatí výkonu

záložného práva, ktoré už bolo zapísané aj na príslušnom LV. Zároveň si ale žalobcovia cestou
nepriameho zástupcu - správcu, uplatnili pohľadávku voči žalobcovi aj v upomínacom konaní, ktoré
sa začalo na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/302/2024 a v ktorom konaní bol
vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalobca odpor. Medzi stranami nebolo tiež sporné, že
pohľadávku žalovaných predstavoval nedoplatok na platbách do fondu a na úhradách za služby v tom

čase vo výške 2.357,74 eura s úrokmi z omeškania a uplatnená zmluvná pokuta vo výške 5.611,26
eura. Takisto bolo nesporné, že žalobca pohľadávku na istine uhradil v júni 2024 v sume 3.250 eur,
teda predmetnú pohľadávku aktuálne predstavujú už len úroky z omeškania a zmluvná pokuta. Podľa
§ 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z. platí, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávkybez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva neprevyšuje 2 000 eur. V konaní bolo osvedčené, že pohľadávka na istine, pre ktorú bol
začatý výkon záložného práva, zanikla splnením žalobcu - jej uhradením v júni 2024, pričom pre

samotné úroky z omeškania nehnuteľnosti dražiť nemožno, pričom medzi stranami je sporná dôvodnosť
nároku žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď žalobca tvrdí, že táto zmluvná pokuta s ním
jednak nebola platne dojednaná a zároveň je jej výška neprimeraná, teda je uplatnená v rozpore
s dobrými mravmi. Dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty bude na základe podaného odporu žalobcu,
predmetom posudzovania práve v spore začatom pred upomínacím súdom pod sp. zn. 37Up/302/2024.

Žalovaní však napriek úhrade istiny pohľadávky žalobcom a spornosti nároku na zmluvnú pokutu,
mienia pokračovať vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby na základe oznámenia
zo dňa 08.11.2023. Medzi stranami, je však sporná pohľadávka a jej výška, pre ktorú sa má výkon
záložného práva na dobrovoľnej dražbe realizovať. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, vykonaným
dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, by mohlo dôjsť k ujme na jeho strane,
v prípade, že pohľadávka žalovaných nie je oprávnená, pričom žalobca by sa musel následne domáhať

svojich nárokov žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Nároku, ktorému sa má navrhovaným
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je ochrana vlastníckeho práva žalobcu k danému bytu
s príslušenstvom, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu nie je nevyhnutné, aby žalobca, v nejakom
ďalšom spore uplatňoval určité právo voči žalovaným (ako títo namietali v odvolaní), pretože o otázke,
ktorá je medzi stranami sporná – o existencii a výške pohľadávky žalovaných, sa rozhoduje práve

v civilnom sporovom konaní začatom na upomínacom súde. Týmto má odvolací súd za osvedčenú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť bezodkladnej úpravy
pomerov.

47. Tiež sa žiada uviesť, že v prípade zákonného záložného práva pri bytoch a nebytových priestoroch

nie je pre jeho výkon na dobrovoľnej dražbe potrebný exekučný titul, t. j. rozhodnutie súdu, ale priamo zo
zákona sa môže po splnení zákonných podmienok vykonať dobrovoľná dražba nehnuteľnosti. Podľa § 7
ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, je navrhovateľ dražby - záložný veriteľ povinný
písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva
podľa tohto zákona, teda záložný veriteľ je povinný osvedčiť splnenie zákonných podmienok pre výkon

záložného práva tak, ako ich definuje Občiansky zákonník a ZoVB. V danej veci je však zrejmé, že
pohľadávka, pre ktorú sa navrhuje vykonane dražby bytu žalobcu, je medzi stranami sporná, pričom
práve v konaní začatom pod sp. zn. sp. zn. 37Up/302/2024, by mala byť súdom verifikovaná existencia
a výška pohľadávky žalovaných voči žalobcovi.

48. Výška pohľadávky žalovaných je pritom rozhodujúca aj z pohľadu posúdenia primeranosti výkonu
daného záložného práva. Hoci v ustanovení § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z. sa upravuje, že
v prípade dražbe nehnuteľností, musí hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva prevyšovať sumu
2 000 eur, neznamená to, že v prípade splnenia tejto podmienky, by súd viac nemal skúmať
primeranosť výkonu záložného práva pri pomerovaní výšky pohľadávky a hodnoty predmetu dražby.

Práve naopak, zákonodarca mal záujem súdom uľahčiť ich rozhodovaciu činnosť ustanovením len
minimálnej hranice, pri ktorej nemožno mať za žiadnych okolností pochybnosť o absencii primeranosti
dražby na strane vymáhanej pohľadávky. Súd však môže aj v prípade, že pohľadávka prevyšuje
sumu 2.000 eur, posudzovať primeranosť výkonu záložného práva pomerovaním výšky pohľadávky
k hodnote predmetu dražby. V danej veci žalobca tvrdil, že hodnota bytu má byť 122.129,97 eura,

pričom podľa skutočností tvrdených v konaní, má byť dražba vykonaná pre uspokojenie pohľadávky
na nevyčíslených úrokoch z omeškania a zmluvnej pokuty 5.611,26 eura, pri ktorej je vôbec sporná jej
existencia a výška. Odvolaciemu súdu sa predbežne javí, že ak by aj žalovaní mali nárok na uspokojenie
pohľadávky vo výške práve 5.611,26 eura, je výkon záložného práva predajom bytu žalobcu na dražbe
neproporcionálnym spôsobom uspokojenia ich pohľadávky a ide o závažný zásah do jeho práva vlastniť

majetokspoukazomnaust.§3ods.1OZ.Ajztohtodôvodumávdanejsituáciizaosvedčenúdôvodnosť
návrhu žalobcu na zdržanie sa výkonu tohto práva žalovanými. Totiž aj v prípade výkonu dobrovoľnej
dražby na tzv. neplatiča, je potrebné zvážiť okolnosti, ako výšku dlhu a predpoklad jeho úhrady, tiež je
potrebné zvážiť, či nie je možné pohľadávku vlastníkov uspokojiť inak, napr. v exekučnom konaní, alebo
dohodou na splátkovom kalendári. Žalovaní pritom neuvádzali, ako všetky tieto okolnosti zvažovali, keď

z ich vyjadrení je zrejmé najmenej to, že žalobca by mal mať príjem z prenájmu danej nehnuteľnosti, teda
by nemal byť nemajetný. Pokiaľ však ide o tvrdenia žalovaných o tom, že žalobca byt prenajíma osobám,
ktoré narušujú pokojné bývanie v dome, túto námietku nemôže odvolací súd v tomto konaní považovaťza relevantnú, pretože záložné právo k bytu v zmysle § 15 ZoVB neslúži na predaj bytu v prípade jeho
užívania neprispôsobivými osobami. V tom prípade je potrebné uplatniť prostriedky susedského práva.

49. Pokiaľ ide o námietku žalovaných spočívajúcu v tom že nariadené neodkladné opatrenie ich zaťažuje
neprimerane v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na potencionálne budúce pohľadávky voči žalobcovi
zabezpečené zákonným záložným právom, tak jednak žalovaní existenciu takýchto pohľadávok zatiaľ
neosvedčili, pričom aktuálne je sporné, či zmluvná pokuta, pre ktorú sa má vykonať záložné právo
dražbou bytu je voči žalobcovi vôbec dôvodná a v akej výške, pričom dané neodkladné opatrenie bolo

nariadené iba dočasne, a to právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/302/2024. Žalovaným pritom nič nebráni, aby sa svojich
prípadných budúcich pohľadávok domáhali či už v súdnom, alebo exekučnom konaní. Bez relevancie
je tiež posudzovanie otázky, či správca ne/bol povinný žalobcovi zaslať zmluvu o výkone správy, ktorá
otázka bude riešená v základnom konaní, ako aj otázky, či nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa týka
spotrebiteľskej zmluvy.

50. Odvolací súd však zistil pochybenia vo výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to pokiaľ ide
o chybu v písaní v uvedení č. parcely č. 854/63 v zmysle LV č. XXXX, keď vo výroku je nesprávne
uvedené, že ide o parcelu č. 845/63. Tiež je vo výroku nesprávne uvedené, že pozemok, parc. č. 854/63
vlastní žalobca v podiele 1/1, keď ide o spoluvlastnícky podiel 5806/59152. Za účelom opravy týchto

pochybení,odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievovýrokuI.zmysle§388CSPvčasti
formálne zmenil tak, že žalovaným uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou k nehnuteľnostiam, a to k bytu číslo X, vo vchode 1, na 2. poschodí bytového domu súpisné
č. XXX na parc. č. 854/63 vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 vzhľadom k celku a k prislúchajúcemu
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 5806/59152 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, na príslušenstve a na pozemku - parc. reg. „C“ č. 854/63 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
224 m2, ktoré sú evidované Okresným úradom Trnava - katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre okres
Trnava, obec D., katastrálne územie D., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/302/2024.

51. Vo vzťahu k pozemku parc. reg. „C“ č. 854/59 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.270 m2,
ktorý žalobca vlastní v podiele 5806/480059 k celku a ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz.
D., odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne zmenil tak, že v tejto
časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zmietol, pretože zo žalovaným predloženého
LV č. XXXX zistil, že v prípade tejto nehnuteľnosti je daný iný okruh spoluvlastníkov (celkom 121) na

rozdiel od nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (celkom 12 vlastníkov), teda má za to, v prípade tejto
nehnuteľnosti nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie v spore, ktorú otázku súd skúma
v každom štádiu konania.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej

inštancie v časti z formálnych dôvodov a v časti z vecných dôvodov zmenil tak (výrok I.), že žalovaným
uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, a to k bytu
číslo X, vo vchode 1, na 2. poschodí bytového domu súpisné č. XXX na parc. č. 854/63 vo vlastníctve
žalobcu v podiele 1/1 vzhľadom k celku a k prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti
5806/59152 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku -

parc. reg. „C“ č. 854/63 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 224 m2, ktoré sú evidované Okresným
úradom Trnava - katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre okres Trnava, obec D., katastrálne územie
D., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 37Up/302/2024; a vo zvyšku návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

53. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Pretože odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, bolo jeho úlohou rozhodnúť
o náhrade trov celého konania, t. j. prvoinštančného i odvolacieho. O trovách celého konania rozhodolodvolací súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP, podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, v spojení s § 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a to vzhľadom na okolnosť, že žalobca
bol úspešný pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k bytu č. X a spoluvlastníckemu

podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckemu
podielu k pozemku parc. č. 854/63, avšak žalovaní boli úspešní pokiaľ ide o zamietnutie návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalobcu na pozemku
parc. č. 854/59. Sporové strany pritom netvrdili hodnotu týchto nehnuteľností, ktorú by bolo možné pre
potreby posudzovania procesného úspechu sporových strán pomerovať, pričom odvolací súd má za to,

že hodnotu daných nehnuteľností ani nebolo hospodárne pre potreby neodkladného opatrenia osobitne
zisťovať. Odvolací súd preto vzhľadom na celkový výsledok konania, keď každá zo sporových strán
mala vo veci čiastočný úspech, im v zmysle § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania nepriznal.

56. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

2 28Co/152/2024

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).