Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521200884
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2521200884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom
C. XXX/XX, D., zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova
5, Bratislava, proti žalovaným: 1. E. F., narodený X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, E., zastúpený: Mgr.
Monika Bartovicová, advokátka, so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., IČO 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, Bratislava, o zaplatenie 36.878,52 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-24C/11/2021-364 zo dňa 24. júna
2024 vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti o zaplatenie nákladov spojených
s liečením v sume 550,22 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e a vo výroku II. vo zvyšnej časti a vo
výroku III. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy
vo výške 3.038,30 Eur zastavil, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že
žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 144,

§ 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1, §
427 ods. 1, § 442 ods. 1 až 3, § 444, § 445, § 446, § 447, § 449 ods. 1, § 822,§ 823 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), § 3 ods. 1, ods.
2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 193, § 262 ods. 1, § 255 ods.
1, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z skutkových zistení, že dňa 31.10.2019 došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia. Vinníkom dopravnej nehody bol vodič - žalovaný v 1.

rade, ktorý bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/34/2020 uznaný vinným
z prečinu ublíženia na zdraví. Žalovaný v 1. rade ako vodič vozidla, ktorým bola spôsobená škoda,
bol súčasne prevádzateľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. V čase dopravnej nehody existoval
poistný vzťah medzi žalovanými na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou predmetného motorového vozidla, uzavretou medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že porušenie nejakej právnej povinnosti mal preukázané
rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/34/2020 zo dňa 19.8.2020. V časti nákladov spojených
s liečením si žalobca uplatnil sumu 550,22 eur bez bližšieho odôvodnenia požadovanej sumy, v tejto
časti žaloby žalobca neprodukoval dostatočné, resp. žiadne skutkové tvrdenia, len stroho uviedol,
že ide o náklady na kúpu liekov, ktoré mu neboli uhradené. Žalobca v žalobe neuviedol, z čoho

žalovaná suma pozostáva, resp. ktoré zo zakúpených liekov uvedených v pokladničných dokladoch
boli použité na liečenie v súvislosti so zraneniami po dopravnej nehode. Žalobca k žalobe len pripojil
fotokópie pokladničných dokladov, aj to zle čitateľné, ktorých výsledná suma bola až 568,76 eur. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v tejto časti ako nedôvodnú, nepreukázanú a dostatočne
neodôvodnenú zamietol. V časti nároku na náhradu straty na zárobku v sume 3.290 eur a platenie
straty na zárobku pravidelne od 1.5.2021 každý mesiac vo výške 470 eur súd prvej inštancie vychádzal

zo Znaleckého posudku MUDr. Ľuboša Klementa, z ktorého vyplynul záver, že charakter zranení
bol ľahký až stredne ťažký, s obmedzením pohybu 83 dní, s pravdepodobnými trvalými následkami
ľahkého obmedzenia pohyblivosti pravého kolena. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu
v tejto časti zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu. V konaní bolo listinnými dôkazmi
nepochybne preukázané, že žalobca pred dopravnou nehodou trpel viacerými ochoreniami, ktoré

vyplývajú z odborného posudku o invalidite zo dňa 11.12.2018 (Cukrovka typ II na intenzifikovanom
inzulínovom režime s rozvojom orgánových komplikácií, Diabetická noha, Stav po amputácii palca
ľavej nohy, Stav po amputácii druhého prsta ľavej nohy, Stav po amputácii proximálneho článku
III prsta pravej nohy, Diabetická retinopatia, Diabetická makroangiopatia, Diabetická polyneuropatia
ťažký stupeň, Vertebrogénny algický syndróm polytopný, úraz) a následne sa uvádzajú v lekárskych

správach po dopravnej nehode. V posudku o invalidite sa okrem iného uvádzalo, že žalobca je
liečený pre cukrovku II typu od r. 2005 s postupným prechodom na intenzifikovaný inzulínový režim
pre postupný rozvoj mnohopočetných orgánových komplikácií, pričom najzávažnejšia komplikácia -
obojstranná diabetická noha na podklade makroangiopatie s mediokalcinozou oboch predkolení, pre
ktorú bola potrebná opakovaná amputácia prstov oboch dolných končatín celkovo 4x. Z vykonaného

dokazovania nevyplynulo tvrdenie žalobcu, že pri autonehode došlo k poškodeniu obidvoch dolných
končatín a že všetky zranenia a ich trvalé následky opísané v žalobe a v ostatných písomných a ústnych
vyjadreniach žalobcu boli výlučne dôsledkom dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku MUDr. Ľuboša
Klementa jednoznačne vyplynulo poškodenie iba pravej nohy, konkrétne jabĺčka. Nebolo preukázané
ani skutkové tvrdenie žalobcu, že pri autonehode došlo aj k poraneniu ľavej dolnej končatiny, a to

jej zakliesnením pod pedále auta. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by trvalé následky
boli výlučne dôsledkom dopravnej nehody. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že ak by
nedošlo k dopravnej nehode, nedošlo by k vzniku komplikácii zdravotného stavu žalobcu, kedy samotná
dopravná nehoda je preukázateľne nepochybnou príčinou všetkých jeho zdravotných komplikácii ako aj
zdravotných problémov do budúcnosti. V časti náhrady nemajetkovej ujmy v sume 30.000 eur súd prvej

inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Skutkové tvrdenia žalobcu popísané v žalobe, písomných
vyjadreniach a uvedené pri výsluchu žalobcu nekorešpondovali podľa súdu prvej inštancie so závermi
lekárskych správ ani znaleckého posudku, teda neboli preukázané vykonaným dokazovaním a zostali
čistovrovinetvrdenízdôvodu,žežalobcanepreukázal,žejehosúčasnýzdravotnýstavasnímsúvisiace
fungovanie rodiny bolo zapríčinené výlučne dopravnou nehodou. Súd konštatoval, že žalobca svojimi

skutkovými tvrdeniami dostatočne neodôvodnil vznik nemajetkovej ujmy, ktorá by opodstatňovala jej
náhradu. Žalobca počas celého konania prezentoval domnienku, že dopravná nehoda (ako jediná
príčina) zhoršila je dlhodobo jestvujúce ochorenie cukrovky, na čo však nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by to potvrdili. Súd prvej inštancie na tomto mieste odkázal na viaceré ochorenia, ktorými žalobca trpel
už v roku 2018, ako vyplynuli z odborného posudku o invalidite. Príčinná súvislosť medzi dopravnou

nehodouaterajšímzdravotnýmstavomžalobcunebolavkonanípreukázaná.Žalobcanepreukázalvznik
nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi ujmou a dopravnou nehodou, pri ktorej utrpel ľahké až
stredne ťažké zranenia.

5. Súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,

ktorí žalovaní boli v konaní plne úspešní a nevzhliadol zavinenie žalovaného v 2. rade na zastavení
žaloby.6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch II., III. podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní
uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 550,22 eur si uplatnil titulom náhrady nákladov vynaložených v

spojení s liečením, a to konkrétne náklady na kúpu liekov v súvislosti s jeho liečením, ktoré si nevyhnutne
žalobca zakúpil s ohľadom na jeho nepochybné trvalé následky v dôsledku dopravnej nehody, teda ktoré
boli žalobcom použité v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami po dopravnej nehode a s tým spojenými
zdravotnými komplikáciami. Vynaloženie týchto nákladov žalobca preukázal pokladničnými dokladmi,
z ktorých jednoznačne vyplynuli konkrétne zakúpené lieky a výška platby za ich nákup. Konštatovanie

súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal nárok na náhradu straty na zárobku, je absolútne v
rozpore s vykonaným dokazovaním. Pri posúdení tohto nároku súd prvej inštancie síce poukázal na
závery Znaleckého posudku MUDr. Ľuboša Klementa, ale iba stroho, pričom úplne opomenul ostatné
časti znaleckého posudku ako aj predložené lekárske správy ohľadom zdravotného stavu žalobcu
po dopravnej nehode. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, akú prácu žalobca pred dopravnou
nehodouvykonával,sdôvodmijejukončenia,tedasokolnosťami,ktoréžalobcovineumožňujútútoprácu

ďalej vykonávať. Pri autonehode došlo k poškodeniu obidvoch dolných končatín, pričom spôsobené
zranenia boli sprevádzané takými závažnými zdravotnými komplikáciami, v dôsledku ktorých došlo až
k amputácii ľavej nohy. Vypovedané skutočnosti žalobcom boli pritom podložené Znaleckým posudkom
znalca MUDr. Ľuboša Klementa, výsluchom znalca, ako aj predloženými lekárskymi správami. V
zmysle záverov znalca zranenia žalobcu si vyžiadali nevyhnutné operačné zákroky, kedy žalobca trpel

aj komplikovanými pooperačnými zdravotnými problémami. Rovnako vykonaním dokazovania bolo v
konaní preukázané, že počas liečenia zranení žalobca dostal do pravej nohy infekt (zlatý stafylokok),
ktorý sa krvou preniesol do ľavej nohy, čo viedlo až k jej amputácii. Na ľavej končatine sa postupne začali
objavovať poruchy prekrvenia koncových častí, ich odumieranie a postupné amputácie všetkých prstov
až amputácia ľavej nohy, ďalej komplikované hojenie s hnisavými komplikáciami. Skutočnosti tvrdené

žalobcom boli potvrdené aj výsluchom menovaného znalca, ktorý jednoznačne uviedol, že zranenia,
ktoré žalobca utrpel, boli spôsobené výlučne dopravnou nehodou a tieto boli takého charakteru, že
viedli k invalidizácii žalobcu. Žalobca namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý v rozsudku uviedol,
že znalca MUDr. Ľuboša Klementa nebolo možné v konaní vypočuť ani ako znalca, ani ako svedka,
napriek tomu, že ho počas konania vypočul v procesnom postavení svedka. Poškodenie zdravia žalobcu

v súvislosti s dopravnou nehodou bolo preukázané aj výsluchom svedka MUDr. Ľuboša Klementa, ktorý
jednoznačne uviedol, že zranenia, ktoré žalobca utrpel boli spôsobené výlučne dopravnou nehodou
a tieto boli takého charakteru, že viedli k invalidizácii žalobcu. Lekárskymi správami predloženými
žalobcom bolo preukázané, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel poranenia obidvoch dolných
končatín, kedy na pravej dolnej končatine utrpel zlomeninu jabĺčka, ktorá bola riešená operáciou s

komplikovaným priebehom hojenia a rovnako pri nehode došlo aj k poraneniu ľavej dolnej končatiny,
a to jej zakliesnením pod pedále auta. Je nespochybniteľným, že ak by nedošlo k vzniku dopravnej
nehody žalovaným v 1. rade, nedošlo by ani k amputácii ľavej nohy žalobcu a ďalším zdravotným
komplikáciám. S poukazom na uvedené skutočnosti mal žalobca za preukázaný nárok na náhradu
straty na zárobku. V konaní bolo preukázané, že práve dopravná nehoda bola dôsledkom poškodenia

zdravia žalobcu, čo nepochybne negatívne zasiahlo aj jeho dôstojnosť, súkromie ako aj jeho rodinný
život. O vzniku nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou svedčí aj samotná
skutočnosť, že žalovaný v 2. rade dobrovoľne pristúpil aj k vyplateniu nároku na náhradu za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, tento viedol aktívny život,
napriek tomu, že mal rozhodnutie o invalidite, vykonával aj zárobkovú činnosť a riadne pracoval, aj keď

len na skrátený úväzok ale plnohodnotne. Žalobca aktívne športoval, aktívne hrával futbal a vyvíjal iné
športové aktivity, zabezpečoval všestrannú starostlivosť o svoju rodinu, dve maloleté deti a manželku
aj po finančnej stránke. S poukazom na uvedené, žalobca nebol žiadnym spôsobom obmedzený na
obvyklom spôsobe života. Pre prípad, že by súd prvej inštancie nemal za preukázaný negatívny zásah
žalovaného v 1. rade do osobnostných práv žalobcu, žalobca navrhol doplniť dokazovanie svedeckými

výpoveďami osôb z mládežníckych oddielov, kde žalobca pred dopravnou nehodou pôsobil, trénoval
futbal, pravidelne sa zúčastňoval na tréningoch a podobne. V tejto súvislosti žalobca namietal postup
súduprvejinštancie,ktorýdokazovanievtomtosmerenevykonaldôvodiactým,žežalobcaúdajnenemal
na tomto dokazovaní trvať. Žalobca namietal aj postup súdu prvej inštancie, ktorý žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný v 2. rade pristúpil k doplateniu nároku

žalobcu na náhradu bolestného a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia až po podaní žaloby
žalobcom, pričom žalobca sa voči žalovanému v 2. rade domáhal zaplatenia celej sumy už pred podaním
žaloby. Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochzmeniltak, že žalobe vo zvyšnej časti vyhovie a žalobcovi voči žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Vo vyjadrení uviedol, že v konaní pred súdom
prvej inštancie žalobca nepredložil a ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t. j. neuniesol
dôkazné bremeno, ktoré ho ako žalobcu zaťažuje. Žalobca poukázal na poškodenie zdravia v dôsledku
dopravnej nehody, pričom odkázal všeobecne na lekárske správy týkajúce sa zranení žalobcu po
dopravnej nehode priložené k žalobe bez bližšej konkretizácie, pričom predložené lekárske správy

nepreukazovali, ktoré zranenia, zhoršenia zdravotného stavu, či diagnózy boli ako dôsledok v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou. Zo Znaleckého posudku MUDr. Klementa, ale aj z jeho dodatočného
výsluchu vykonaného na návrh žalobcu za účelom doplnenia tohto listinného dôkazu odbornou osobou,
v žiadnom prípade nevyplynulo, ako mylne uvádza žalobca v odvolaní, že zranenia, ktoré žalobca
utrpel, boli spôsobené výlučne dopravnou nehodou a tieto boli takého charakteru, že viedli k invalidizácii
žalobcu. Poškodenie obidvoch dolných končatín pri dopravnej nehode, ktoré tvrdil žalobca v odvolaní,

nevyplynulo zo žiadnej fotodokumentácie z dopravnej nehody priloženej do spisu, ani z vyšetrovacieho
alebo trestného spisu týkajúcich sa dopravnej nehody. Ani z jednej z predložených lekárskych správ
nie je zrejmá príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenými trvalými obmedzeniami a zhoršením jeho
zdravotného stavu v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode. Z uvedeného dôvodu nemôže
byť priznaná ani strata na zárobku, ani náhrada nemajetkovej ujmy. Rovnako neobstojí námietka

žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie nemal za preukázaný negatívny zásah žalovaného v 1. rade
do osobnostných práv žalobcu, žalobca navrhol doplniť dokazovanie svedeckými výpoveďami osôb z
mládežníckych oddielov, kde žalobca pred dopravnou nehodou pôsobil, trénoval futbal, pravidelne sa
zúčastňoval na tréningoch a podobne. Žalobca na tieto námietky nereflektoval a dodnes neuviedol, v
akých kluboch mal aktívne pôsobiť a koho konkrétne navrhuje vypočuť. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca si podanou
žalobou uplatnil náklady spojené s liečením vo výške 550,22 eur, pričom bližšie nešpecifikoval, prečo
si ich uplatnil práve v tejto sume, uplatnená suma nekorešpondovala s predloženými pokladničnými

blokmi (ktorých celková suma je 568,76 eur) a taktiež táto suma nezohľadňovala už žalovaným v 2.
rade vyplatené poistné plnenie. Žalobca za účelom preukázania priamej príčinnej súvislosti nenavrhol
žiadne dokazovanie. Z predložených dokladov a aj z posudku o invalidite zo Sociálnej poisťovne zo dňa
11.12.2018 vyplynulo, že už v čase dopravnej nehody bol žalobca invalidný s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %, čiže mal priznanú maximálnu plnú invaliditu, a to na diagnózy v

posudku uvedené. Z uvedených dokladov jednoznačne vyplynulo, že na plnú invalidizáciu poškodeného
nemala dopravná nehoda žiadny vplyv. Žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že v
dôsledku dopravnej nehody prišiel o zamestnanie, taktiež nepreukázal, resp. v tejto súvislosti nenavrhol
žiadne dokazovanie, ktorým by preukázal, ako dlho trvala, resp. by trvala jeho práceneschopnosť v
priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel žalobca pri dopravnej nehode, resp. či jeho

práceneschopnosť, ktorá začala už pred dopravnou nehodou z dôvodu jeho ochorení by trvala aj po
dopravnej nehode, resp. aké časové obdobie by trvala, nebyť dopravnej nehody, nakoľko žalobca bol už
v čase dopravnej nehody práceneschopný v súvislosti s jeho ochoreniami, na ktoré trpel. Z vykonaného
dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že nebyť iných pridružených ochorení, ktorými žalobca trpel,
zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, by žiadnym spôsobom nemohli viesť k invalidizácii žalobcu

a nijakým spôsobom by ho v bežnom spôsobe života neobmedzovali a už vôbec by neviedli k strate
zamestnania. Tvrdenia o tom, že žalobcov zdravotný stav bol pred dopravnou nehodou stopercentný,
vyvrátil aj fakt, že žalobca bol práceneschopný už pred dopravnou nehodou aj počas nej, čo svedčí
o tom, že žalobcov zdravotný stav nebol zrejme ideálny, ako sa snaží predostrieť žalobca, nakoľko
mu neumožňoval výkon práce a vyžadoval si práceneschopnosť žalobcu. Za skutočnosť, že žalobca

dostal infekt však žalovaní nezodpovedajú a uvedené nie je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou. Vzhľadom na to, že je žalobca cukrovkár, dostal infekt a ten sa mu preniesol aj na nezranenú
nohu, z čoho jednoznačne vyplynulo, že práve cukrovka zhoršila priebeh ľahších zranení, ktoré utrpel
žalobca pri dopravnej nehode. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že k zraneniu oboch
dolných končatín neprišlo, ide o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, ktoré sa nezakladá na pravde.

Žalobcapočasceléhokonanianeuviedolanepreukázalvkonanítakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovali
vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní nebolo preukázané, že by došlo k rozvratu
rodiny, k prerušeniu citových väzieb, k vyčleneniu zo spoločenského, kultúrneho, športového života a
pod., žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci príčinnú súvislosť medzi jeho aktuálnymzdravotným stavom a ľahkým až stredne ťažkým zranením pri dopravnej nehode. Tvrdenia, ktorými
žalobca odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy, ako napr. tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca viedol
pred nehodou aktívny život, aktívne športoval, aktívne hrával futbal, pracoval v ozbrojených zložkách,

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a taktiež zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení
To, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo z časového hľadiska po dopravnej nehode, je iba o ničím
nepodložené tvrdenie žalobcu, ktoré sa nezakladá na pravde a nesúhlasí s vykonaným dokazovaním.
Všetky skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
súviseli s jeho zdravotnými problémami, ktorými žalobca v závažnej miere trpel už pred dopravnou

nehodou, nakoľko mu bola stanovená plná invalidita. Žalobca práve v dôsledku týchto zdravotných
problémov, ktorými trpel už pred dopravnou nehodou, prišiel o možnosť športovať, zamestnať sa
a nebolo to z dôvodu zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, nakoľko tieto by ho nijakým spôsobom
v bežnom živote neobmedzovali. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej
nehode prišiel o zamestnanie, alebo že by sa znížila jeho dôstojnosť a spoločenské uplatnenie. Žalobca
nielenže nepreukázal príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a terajším zdravotným stavom, ale

navyše ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností, ktorými odôvodňoval svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario).keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku

bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. vo veci samej v časti o zaplatenie nákladov
spojených s liečením v sume 550,22 eur s príslušenstvom (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
a pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. vo veci samej vo zvyšnej časti, vo výroku

III. o náhrade trov konania a vrátenie veci súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného
sporového poriadku.

11. Už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 3.038,30 eur zastavil. Predmetom
odvolacieho prieskumu tak zostal zamietajúci výrok II. vo veci samej a výrok III. o náhrade trov
konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom

odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces a či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec
správne právne posúdil.

12. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostala požiadavka žalobcu na zaplatenie

príslušenstva zo sumy 3.038,30 eur, na zaplatenie nákladov spojených s liečením v sume 550,22
eur s príslušenstvom, na zaplatenie straty na zárobku v sume 3.290 eur a od 1.5.2021 v sume
470 eur mesačne s príslušenstvom a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 30.000 eur
s príslušenstvom.

13. Súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnenú požiadavku na zaplatenie nákladov spojených
s liečením s príslušenstvom majúc za to, že žalobca neuviedol, z čoho požadovaná suma pozostáva,
resp. ktoré zo zakúpených liekov v pokladničných dokladoch boli použité v súvislosti so zraneniamipo dopravnej nehode. Žalobca v odvolaní namietal, že sa jedná o konkrétne náklady na kúpu liekov
v súvislosti s jeho liečením a vynaloženie týchto nákladov preukázal pokladničnými dokladmi.

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky
potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní
ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže
mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v

sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej
teórii jej procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia.
Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky
navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový

základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží
dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

15. Bolo povinnosťou žalobcu predniesť skutočnosti a predložiť dôkazy na preukázanie opodstatnenosti
nároku na zaplatenie nákladov spojených s liečením, od preukázania ktorých záviselo (mimo iného)
uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 550,22 eur s príslušenstvom. Vo vzťahu
k požiadavke na zaplatenie nákladov spojených s liečením žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje
náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s liečením, ktoré neboli doposiaľ uhradené, a to náklady

na kúpu liekov a vo vyjadrení zo dňa 9.4.2024 uviedol, že v súvislosti s liečením zranení žalobcu
spôsobených dopravnou nehodou považuje za preukázaný aj nárok na náhradu nákladov v súvislosti
s liečením, pričom k žalobe priložil kópie pokladničných dokladov. Žalobca v žalobe a ani v jeho
nasledujúcich vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie ani len nekonkretizoval náklady spojené
s liečením, ktorých zaplatenia sa domáha v konaní, spôsobom, z ktorého by bolo možné usudzovať

opodstatnenosť tohto nároku. Zo žaloby a ani z vyjadrení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie
(napokon ani v odvolaní) nebolo možné vyvodiť, z čoho pozostávajú náklady spojené s liečením
v sume 550,22 eur a ako sa žalobca k predloženému vyčísleniu nákladov spojených s liečením
vôbec dopracoval. Bolo úlohou žalobcu presne vymedziť a určiť, aké konkrétne lieky, kedy a za akú
cenu zakúpil a na aký účel ich zakúpil, aby v súhrne jednotlivé náklady na kúpu liekov predstavovali

uplatnenú sumu 550,22 eur s príslušenstvom. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca predniesol
len všeobecné konštatovanie, že mu v súvislosti s liečením vznikli náklady v sume 550,22 eur bez
akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia a ich vynaloženie preukázal pokladničnými dokladmi, ktoré doklady
žiadnymspôsobomnekonkretizoval.Takétozovšeobecňujúceaničímkonkrétnymnepodloženétvrdenie
nie je dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť nároku na náhradu nákladov spojených s liečením

uplatneného žalobcom. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať zhodne so súdom prvej
inštancie, že žalobca si nesplnil ani len svoju povinnosť tvrdenia a v nadväznosti na to ani dôkaznú
povinnosť. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných
princípov civilného procesu (Čl. 8 Civilného sporového poriadku). Ak potom za takejto dôkaznej situácie
súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu v časti o zaplatenie nákladov spojených s liečením

zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, rozhodol vecne správne. Odvolacia námietka žalobcu,
že nárok na zaplatenie nákladov spojených s liečením v sume 550,22 eur s príslušenstvom dostatočne
odôvodnil a preukázal, tak nie je opodstatnená. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti,
ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, odôvodňovali zamietnutie žaloby v uvedenej časti.

16. Súd prvej inštancie nepovažoval tiež za opodstatnenú požiadavku žalobcu na náhradu straty na
zárobku a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dôvodiac, že žalobca nepreukázal, že k skončeniu
pracovného pomeru došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodu a že žalobca svojimi skutkovými
tvrdeniami dostatočne neodôvodnil vznik nemajetkovej ujmy v požadovanom rozsahu. Vo vzťahu k týmto
nárokom žalobca v odvolaní namietal (mimo iného) nedostatočnosť a nesprávnosť skutkových zistení

súdu prvej inštancie a v nadväznosti na to nesprávne právne posúdenie veci.

17. Žalobca v odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie uskutočnil dôkaz
výsluchom svedka H. I. C. a v preskúmavanom rozsudku uviedol, že nie je možné naň prihliadať,tiež súd prvej inštancie nevykonal dôkaz správou alebo výsluchom zasahujúcich orgánov z miesta
nehody dôvodiac, že by išlo o nadbytočný dôkaz a nedoplnil dokazovanie svedeckými výpoveďami osôb
z mládežníckych oddielov dôvodiac, že žalobca na tomto dokazovaní netrval.

18. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o

zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

19. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

21. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a
skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne -

alebo tým skôr - pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu súd náležitým spôsobom
v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, žeby dostatočným spôsobom
odôvodnil ich bezvýznamnosť, či irelevantnosť (4Cdo/102/2017). Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-
ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti ale hlavne k
nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale

aj tiež so zásadami spravodlivého procesu (1Cdo/118/2022).

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 5.2.2024 uskutočnil
dokazovanie výsluchom svedka H. I. C. a v preskúmavanom rozsudku uviedol (ods. 78. rozsudku súdu
prvej inštancie), že na tento dôkaz neprihliadol, nakoľko nebol ustanovený ako znalec do konania,

preto ho nebolo možné v konaní vypočuť ani ako znalca, ani ako svedka. Na pojednávaní konanom
dňa 11.4.2024 súd prvej inštancie skonštatoval, že predbežne nevykoná dokazovanie správou alebo
výsluchom zasahujúcich orgánov z miesta nehody, v preskúmavanom rozsudku uviedol (ods. 92.
rozsudku súdu prvej inštancie), že nevykonal dokazovanie správou alebo výsluchom zasahujúcich
orgánov z miesta nehody, keďže išlo o nadbytočný dôkaz a nevykonal dokazovanie výsluchom členov

mládežníckych oddielov, nakoľko žalobca pred skončením dokazovania na ďalšom dokazovaní netrval.

23.Dokazovanieječasťcivilnéhosporovéhokonania,vrámciktorejsisúdvytvárapoznatky,potrebnéna
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiťto, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a

rozhodnutie,ktoréznichbudúvrámcidokazovaniavykonané,jevždyvecousúdu(§132ods.1Civilného
sporového poriadku účinného) a nie strán sporu. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok
neúplnosť skutkových zistení, vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na dokazovanie má charakter rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania
a nemusí obsahovať odôvodnenie. Povinnosťou súdu je (mimo iného) tiež v odôvodnení rozsudku

uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Týmto sa však súd prvej inštancie dôsledne
neriadil, keď dôkazy navrhnuté žalobcom správou alebo výsluchom zasahujúcich orgánov z miesta
nehody a výsluchom členov mládežníckych oddielov nevykonal bez toho, aby rozhodol, že ich zamieta.
Z obsahu spisu totiž nemožno vyvodiť záver, že žalobca netrval na vykonaní dokazovania výsluchom
členov mládežníckych oddielov, keď žalobca a zástupca splnomocnenca žalobcu na pojednávaní
konanom dňa 11.4.2024 síce uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, čo však nie je

možné vykladať tak, že žalobca netrvá na doposiaľ uskutočnených návrhoch na doplnenie dokazovania.
Hoci žalobca na predposlednom pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie neustúpil z doposiaľ
uskutočnených návrhov na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie ich ignoroval a vôbec o nich
nerozhodol, čím nepochybne došlo k porušeniu procesných práv dotknutej strany, t. j. žalobcu a jeho
odvolacie námietky v tomto smere sú znova dôvodné. Nedostatočným bolo aj zdôvodnenie súdu prvej

inštancie v preskúmavanom rozsudku, že dokazovanie správou alebo vyhlásením zasahujúcich orgánov
z miesta nehody nevykonal, keďže by išlo o nadbytočný dôkaz. Nie je postačujúcim, ak súd konštatuje
nadbytočnosť dôkazu, ale jeho povinnosťou je jasne a výstižne vysvetliť, prečo považuje vykonanie
navrhnutého dôkazu za nadbytočné, úvaha súdu prvej inštancie je v tomto smere nedostatočná.
Zmätočným bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorý uskutočnil dôkaz výsluchom svedka H. I. C.

a v preskúmavanom rozsudku uviedol, že na tento vykonaný dôkaz nebude prihliadať. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že H. I. C. nebolo možné vypočuť ako znalca, nakoľko
nebol ustanovený za znalca v tomto konaní, avšak súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia
uviedol, že ho nebolo možné vypočuť ani ako svedka, hoci tento dôkaz uskutočnil. Naviac si súd prvej
inštancie sám odporuje, keď najskôr uvádza, že H. I. C. vyslúchol ako svedka, potom uvádza, že na

tento dôkaz neprihliadol (ods. 78. rozsudku súdu prvej inštancie) a potom sa odvoláva na obsah jeho
výpovede, že zranenia, ktoré žalobca utrpel, by neviedli k invalidizácii (ods. 85. rozsudku súdu prvej
inštancie). Súd prvej inštancie ničím nezdôvodnil, prečo vykonal výsluch svedka H. I. C. a neprihliadol
na obsah tohto výsluchu, pričom takýto postup nezodpovedá ani procesu hodnotenia dôkazov. Ak už
raz súd vykoná dôkaz, môže byť výsledkom hodnotenia dôkazu úvaha súdu o tom, ktorý z vykonaných

dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa
vylučujú. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je tak v tomto smere zmätočné a nedáva odpoveď,
prečo súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a prečo na vykonaný dôkaz neprihliadol. Potom
je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu o vadách v skutkových zisteniach sú opodstatnené.

24. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti o náhradu straty na zárobku
a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, keďže odôvodnenie rozsudku nezodpovedá
požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí, čí porušil právo strán na spravodlivý

proces.

25. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o náhradu
straty na zárobku a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súlade s ustanovením § 220 ods. 2

Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery pre zamietnutie
žaloby o náhradu straty na zárobku a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v ňom obsiahnuté
sú nedostatočné. Hoci súd prvej inštancie rozsiahlo popisuje obsah jednotlivých vykonaných dôkazov
(ods. 32. – 48. rozsudku súdu prvej inštancie), neuvádza v nadväznosti na to komplexne skutkové
zisteniavspojitostisčiastkovýmizisteniami,ktorébymalimaťlogickúnadväznosť,abyvsúhrneumožnili

vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave vo vzťahu k požiadavke na náhradu straty na zárobku a o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie sú zrejmé pre
rozhodnutiesúduprvejinštancierelevantnémyšlienkovépostupyaúvahy,ktoréviedlisúdprvejinštancie
kneakceptovaniuargumentáciežalobcučodoprávnehonárokunazaplatenienáhradystratynazárobkua o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom
stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej
kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie
je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preskúmavaný rozsudok
v časti zamietnutia žaloby o náhradu straty na zárobku a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je záver
súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o náhradu straty na zárobku a o náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí venovať presvedčivému
odôvodneniu spôsobu jeho rozhodnutia, čo v preskúmavanom prípade absentuje. Za týchto okolností
zostáva odvolaciemu súdu len konštatovať, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil
ústavne prijateľným spôsobom, odňal tak stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne

rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR
a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

26. Nedostatkom odôvodnenia preskúmavaného rozsudku o zamietnutí žaloby v časti o náhradu straty
na zárobku a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je nepochybne odmietnutie argumentov žalobcu

všeobecnými konštatovaniami o nepreukázaní jeho tvrdení, resp. o neunesení dôkazného bremena. Vo
vzťahu k požiadavke na náhradu straty na zárobku sa súd prvej inštancie odvolával na listinné dôkazy,
ktorými mali byť preukázané viaceré ochorenia žalobcu pred dopravnou nehodu, avšak neuvádza,
o ktoré listinné dôkazy sa jedná. Následne súd prvej inštancie selektívne hodnotil dva listinné dôkazy,
a to posudok o invalidite zo dňa 11.12.2018 a znalecký posudok MUDr. Ľuboša Klementa (ods. 85.

rozsudku súdu prvej inštancie) so záverom, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by trvalé
následky boli výlučne dôsledkom dopravnej nehody. Takýto eklektický výber dôkazov je neprípustný.
Obdobne nedostatočne súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky dokazovania aj vo vzťahu k požiadavke
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu
popísané v žalobe, vo vyjadreniach a pri výsluchu žalobcu nekorešpondujú so závermi lekárskych

správ, ani znaleckého posudku (ods. 90. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom nie je zrejmé, o
ktoré konkrétne skutkové vyjadrenia sa jedná a na aké závery a ktorých konkrétnych lekárskych
správ sa súd prvej inštancie odvoláva. Súd prvej inštancie sa opakovane odvolával na terajší alebo
súčasný zdravotný stav žalobcu, avšak v preskúmavanom rozsudku aktuálny zdravotný stav neopisuje,
resp. nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie zaoberal porovnaním zdravotného stavu žalobcu pred

dopravnou nehodu a po dopravnej nehode a z akých dôkazov vychádzal pri objasnení aktuálneho
zdravotného stavu žalobcu. Neodôvodneným je záver súdu prvej inštancie, že príčinná súvislosť medzi
dopravnou nehodou a terajším zdravotným stavom žalobcu nebola v konaní preukázaná. Postačujúcim
pre rozhodnutie totiž nie je rozsiahle opisovanie písomných podaní strán, prednesov zástupcov strán
na pojednávaní, obsahu jednotlivých vykonaných dôkazov. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že súd

musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania
skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje. Súd prvej inštancie sa v preskúmavanom rozsudku nevenoval vo vzťahu k požiadavke
žalobcu na zaplatenie náhrady straty na zárobku a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch dôslednému

vyhodnoteniu dôkaznej situácie v logickej postupnosti, keďže svoje závery z dokazovania odôvodnil
vo všeobecnosti konštatovaním, že žalobu v tejto časti zamietol pre neunesenie dôkazného bremena,
pričom absentuje relevantná úvaha o zisteniach z vykonaných dôkazov v procese voľného hodnotenia
všetkých vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku potom nie je zrejmý ani
myšlienkový postup súdu prvej inštancie o podriadení relevantných skutkových zistení pod hypotézu

príslušnej právne normy.

27. Napokon treba súdu prvej inštancie vytknúť aj skutočnosť, že v odôvodnení preskúmavaného
rozsudku sa vôbec po skutkovej a právnej stránke nevenoval nároku žalobcu na plnenie i úroku
z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa podania žaloby do zaplatenia zo sumy 3.038,30 eur, keď

žalobca vzal žalobu čiastočne späť iba o zaplatenie istiny v sume 3.038,30 eur a súd prvej inštancie
preskúmavaným rozsudkom vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 3.038,30 eur aj
zastavil,tedapredmetomkonaniazostalanaďalejpožiadavkažalobcunazaplateniepríslušenstvaztejto
sumy.28. Za týchto okolností je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie je v časti

zamietnutia žaloby o plnenie príslušenstva zo sumy 3.038,30 eur a o náhradu straty na zárobku
a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepreskúmateľný, jeho odôvodnenie nezodpovedá
požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal tak stranám možnosť konať pred
súdom, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a tým tiež bola čiastočne

naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu.

29. Napokon predmetom prieskumu zostal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
I v tomto prípade považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný vo vzťahu
ku konštatovaniu zavinenia žalovaného v 2. rade na čiastočnom zastavení konania, keď z odôvodnenia

nie je zrejmé, kedy (konkrétny deň) bola suma 3.083,30 eur zaplatená, kedy (konkrétny deň), akým
spôsobom (konkrétna listina alebo iný dôkaz) si žalobca zaplatenie uvedenej sumy uplatnil u žalovaného
v 2. rade, kedy (konkrétny deň) predložil žalobca žalovanému Znalecký posudok MUDr. Klementa. Žiada
sauviesť,žesúdprvejinštanciesprávnepostupoval,keďvovzťahukrozhodnutiuonáhradetrovkonania
použil tak zásadu zodpovednosti za výsledok i zásadu zodpovednosti za zavinenie, avšak ďalej už svoje

úvahy o zavinení žalovaného v 2. rade nedostatočne objasnil.

30. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo veci samej
v časti o zaplatenie nákladov spojených s liečením v sume 550,22 eur s príslušenstvom potvrdil (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), vo výroku II. vo veci samej vo zvyšnej časti a vo výroku III.

o náhrade trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec prejednať v zrušenom

rozsahu, znova posúdiť žalobou uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva zo sumy 3.038,20 eur, na
zaplatenie straty na zárobku v sume 3.290 eur a od 1.5.2021 v sume 470 eur mesačne s príslušenstvom
a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 30.000 eur s príslušenstvom.

32. Súd prvej inštancie sa bude dôsledne zaoberať každým dôkazom navrhnutým stranami

a v odôvodnení rozhodnutia uvedie aj jasné a zrozumiteľné úvahy o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykonal a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov a ak niektoré dôkazy nevykonal (samozrejme za
dodržania zákonného postupu), z akého dôvodu neboli vykonané. Výsledky vykonaného dokazovania
je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov, a to
najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcu, tieto posúdiť

z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť.
Rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť tak, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. V odôvodnení rozhodnutia neopomenie súd prvej inštancie uviesť vyjasnenie jednotlivých

čiastkových zistení a následne súborné zistenie skutkového stavu v prejednávanej veci a dôkaznú
situáciu vyhodnotiť s logickou postupnosťou s uvedením dôkazov, z ktorých vyplynuli rozhodujúce
čiastkové zistenia, ktorý dôkaz považuje za vierohodný a ktorý nie, resp. ktoré skutkové zistenia
z nich plynúce nemajú bezprostredný vplyv na rozhodnutie v spore. V novom rozhodnutí sa súd prvej
inštancie tiež dôsledne a presvedčivo vysporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami

riešenými v konaní a argumentmi strán sporu, vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu
pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a rovnako i pri ich vyjadrení v odôvodnení. V odôvodnení
rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo
skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri
ich výklade. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
a relevantnou argumentáciou strán.33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).