Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209294
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7123209294.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., A. E.
X, D., dieťa rodičov: matky: F. G. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, D., toho času
bytom J. XX, D., právne zastúpená JUDr. Ing. Andrea Krigovská, advokátka so sídlom Floriánska 19,
Košice a otca: F. G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, D., právne zastúpený JUDr. Jolana

Fuchsová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Dočasne z v e r u j e maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II.Dočasne upravuje stykotcasmaloletoukaždýutorokod10.00hod.do12.00hod.vpriestoroch
a za asistencie Psychosociálneho centra v Košiciach na K. č. X za prítomnosti odborného pracovníka
centra v minimálnom rozsahu stretnutí 20 hodín na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia.

III. Matka je p o v i n n á maloletú na asistovaný styk s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jej

účasť v stanovenú deň a hodinu v priestoroch Psychosociálneho centra v Košiciach na K. L. X.

IV. Neodkladným opatrením ukladá maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX a rodičom maloletej, F. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX a F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na
Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za účelom
schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletej po dobu 6 mesiacov a v rozsahu

minimálne 20 hodín od vykonateľnosti tohto uznesenia.

V. Rodičia a maloletá sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia
a časový rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia.

VI. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 19.10.2023

v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloletá“), sa návrhom
doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2023 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda úpravy rodičovských práv a povinností,
upravil styk otca s maloletou, tak že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletou každý utorok a štvrtok
vždy od 16.00 hod. do 18.00 hod. Otec si prevezme maloletú pred jej bydliskom, kde ju po skončení

styku matke vráti.2. Podanie tohto návrhu odôvodnil tým, že styk s maloletou je dlhodobo a svojvoľne matkou
obmedzovaný na minimum, a to na hodinu jeden krát v týždni, v byte matky a za jej prítomnosti. Po
pojednávaní vykonanom dňa 29.09.2023 sa mohol s maloletou stretávať dva krát v týždni a aj mimo

matkinho bytu. Počas týchto stretnutí bola zakaždým prítomná okrem matky maloletej aj stará matka,
avšaktietostretnutiaznepríjemňovali.Otcaobeneustáleupozorňovali,žemaloletúnemáchytaťzaruku,
smie sa len prizerať a vytvárali týmto spôsobom tenziu. Matka si vysvetľuje právo byť prítomná styku tak,
že ona určuje kde a ako styk prebehne. Dňa 17.10.2023 dovŕšila maloletá 2 roky veku, na narodeniny sa
otec dohodol s matkou, že sa stretnú o 17.00 hod. na ihrisku. Matka namietala, že stretnutie sa nemôže

uskutočniť, pretože stará matka je chorá a trvala na stretnutí za jej prítomnosti. Otec s tým nesúhlasil
a trval na stretnutí, argumentoval, že prítomnosť starej matky nie je potrebná a nezakladá dôvod na
nerealizovanie styku. Matka napokon súhlasila. Na stretnutie prišiel otec spoločne so svojou sestrou,
ktorá pricestovala z B., nakoľko sa chcela s maloletou po prvý krát stretnúť osobne. Na stretnutie jej
prinieslidarčeky.Matkapotomčozbadalaotcasosjehosestrouvyhlásila,žezavolápolíciu.Matkaspolu
so starou matkou sa nedovolili otcovej sestre priblížiť k maloletej, bránili jej aj vo výhľade na maloletú.

Stará matka verbálne útočila na otca, že musela ísť chorá von kvôli styku, že je psychopat a následne
verbálne útočila aj na otcovu sestru so slovami, že je stará dievka a má si sama urobiť potomka. Matka
usadila maloletú do kočíka, začala s ňou utekať a po 27 minútach ukončila stretnutie. Styky s dcérou,
ktoré aktuálne prebiehajú neumožňujú kvalitné trávenie času otca s dcérou, ani vytvorenie hlbšieho
vzťahu. Otec ďalej uvádza, že nemá vplyv na to, kde a ako prebehne styk, dcéry sa nemôže dotknúť,

styky prebiehajú v neustálom napätí vytváranom matkou a starou matkou. Reakcia matky na stretnutí
dňa 17.10.2023 bola neprimeraná, nezdravá a hrubo sa vymykajúca štandardnému správaniu. Ďalej sa
v návrhu uvádza, že je nevyhnutné, aby došlo k neodkladnej úprave styku dcéry s otcom, nakoľko je
potrebné prehlbovať a budovať ich vzťah a zároveň má otec o maloletú obavy, pretože správanie matky
je dlhodobo neštandardné a od pojednávania sa zvýraznilo. Otec nevidí inú možnosť ako styk upraviť

bez prítomnosti matky, či starej matky. Je presvedčený , že styk v trvaní dvoch hodín dva krát týždenne
obaja zvládnu. Podľa otca je nesporné, že ho maloletá pozná, dokáže ju zaujať hračkami, podať jej
stravu a nápoje. Na pojednávaní uviedla matka, že maloletá konzumuje pevnú stravu a pije vodu, teda
dve hodiny sú čas, ktorý dcéra bez matky určite zvládne. Podľa otca je pohladenie, chytenie za ruku
nevyhnuté k zblíženiu, vytvoreniu pocitu blízkosti a spolupatričnosti, čo mu pri styku za prítomnosti matky

nie je umožnené.

3. Na základe žiadosti súdu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny
Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „úrad“), uskutočnil prešetrenie
pomerov v rodine maloletej, o ktorom podal správu zo dňa 26.10.2023. Z uvedenej správy vyplýva,

že neodkladným zásahom súdu do výkonu rodičovských práv a povinností otec požaduje upraviť styk
s maloletou tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou A., každý utorok a štvrtok vždy od
16,00 hod. do 18,00 hod., a to do právoplatného skončenia vo veci samej s tým, že otec si maloletú
prevezme pred bydliskom maloletej, kde ju po skončení styku matke vráti a matka bude povinná dieťa
otcovi odovzdať v stanovenom čase a na stanovenom mieste a na styk s otcom ju riadne pripraviť. Otec

svoj návrh odôvodil tým, že až na základe pojednávania dňa 29.09.2023 a intervencie oboch právnych
zástupkýň rodičov sa mohol stretnúť s dcérou 2 x v týždni, pričom matka súhlasila s tým, aby stretnutia
prebehli v exteriéri. Avšak tieto stretnutia prebiehali tým spôsobom, že mu matka aj stará matka zo strany
matkyznepríjemňovaličasstrávenýsdcérouavytváralipočasstretnutísdieťaťomneprimeranúzvýšenú
tenziu. K eskalácii napätia medzi rodičmi došlo dňa 17.102023, teda v deň narodenín dcéry, pričom pri

incidente bola prítomná aj sestra navrhovateľa, ktorá pricestovala z B.. Matka zaujala nepriateľský postoj
voči sestre navrhovateľa, vyčítala otcovi, že musela ísť s dieťaťom von, verbálne ho osočovala, že je
psychopat a takto označila aj ostatných členov rodiny navrhovateľa. Nakoniec matka privolala policajnú
hliadku, posadila dieťa do kočiara a po 27 minútach z miesta stretnutia doslova utiekla. Otec trvá na
návrhu a má za to, že reakcia matky bola neprimeraná, nezdravá a hrubo vymykajúca sa štandardnému

správaniu. Podľa názoru otca je nevyhnutné, aby došlo zo strany súdu k neodkladnej úprave styku otca
s dcérou, nakoľko je potrebné, aby si otec mohol budovať a prehlbovať vzťah s dieťaťom, zároveň otec
vyjadril obavy o dieťa a poukázal na neštandardné správanie sa matky, ktoré sa vraj od pojednávania
ešte viac zvýraznilo.

4. Úrad dňa 24.10.2023 telefonicky kontaktoval matku maloletej, ktorá uviedla, že je pravdou, že pri styku
otca s dieťaťom dochádza medzi rodičmi dieťaťa k vyhroteným situáciám. Napríklad dňa 17.10.2023
dieťa odpoludnia spalo, avšak otec nástojil na tom, aby matka dieťa ihneď po zobudení obliekla a vzala
do parku na vopred dohodnuté stretnutie s ním. Matka sa podľa jej vyjadrení snažila otcovi navrhnúťalternatívu, teda aby otec dieťa navštívil v byte u matky, nakoľko dieťa je ihneď po zobudení rozospaté
a nie je pre neho vhodné ihneď ho vystavovať chladnému počasiu. Podľa názoru matky by malo mať
dieťa po zobudení istý časový priestor na aklimatizáciu pri prechode zo spánkového režimu, zároveň istý

čas trvá aj dojčenie dieťaťa, ktoré matka nemôže dieťaťu časovo podľa požiadavky otca limitovať. Otec
údajne odmietol návrh matky, reagoval zvýšenou tenziou a naliehaním na matku, čo ona vyhodnotila ako
nebezpečné a nevyspytateľné správanie otca a požiadala o asistenciu pri styku policajnú hliadku. Podľa
ďalších vyjadrení matky, dieťa od toho dňa kedy bolo nútené na žiadosť otca stráviť v parku v chlade
čas, vykazovalo známky nachladnutia a k dnešnému dňu je maloletá aj matka pozitívne testovaná na

ochorenie COVID-19. Matka sa ďalej vyjadrila, že aj ona by privítala možnosť realizovať asistovaný styk
otca s dieťaťom za prítomnosti psychológa v niektorom zariadení s tým, že ona by bola prítomná, teda
by bola v dosahu dieťaťa z dôvodu, že by sa dieťa v čase stretnutia s otcom dožadovalo potreby byť
dojčené. V závere rozhovoru matka vyjadrila obavy o svoju bezpečnosť v dôsledku nevyspytateľného
správania sa otca voči nej, nakoľko ona má skúsenosti s ním ešte z čias spolužitia.

5. Úrad záverom uviedol, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho
postavenia otca a matky, pričom je v záujme dieťaťa aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený
osobný kontakt s oboma rodičmi, v tomto prípade s otcom. Ani jednému z rodičov nepatrí právo
obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča, pričom je potrebné zdôrazniť, že výkon
rodičovských práv nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami niektorého rodiča. Tunajší

úrad má za to, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, mal by súd zohľadniť vek dieťaťa,
jeho zdravotný stav, citové a vývinové potreby, prípadne režim dieťaťa. Jednotlivé aspekty, ktoré
rodičia vnímajú subjektívnou optikou a pochopiteľne ich aj rozdielne interpretujú, budú predmetom
posúdenia a zhodnotenia, ktoré je v kompetencii odborníkov v nariadenom súdnoznaleckom dokazovaní
v prebiehajúcom riadnom konaní o úpravu práv a povinností voči maloletej. Vzhľadom na časovú

náročnosť takého dokazovania a vzhľadom k skutočnosti, že o výchovnom opatrení nebolo doposiaľ v
konaní rozhodnuté, odporúča kolízny opatrovník konajúcemu súdu v konaní o výkon rozhodnutia súdu,
zvážiť možnosť uloženia výchovného opatrenia, tj. nariadiť asistovaný styk otca s dieťaťom jedenkrát
do týždňa v presne vymedzenom čase (otec je časovo flexibilný aj pre dopoludňajšiu aj poobedňajšiu
hodinu), ktorý bude realizovaný v priestoroch Psychosociálneho centra, K. L.X, D. za prítomnosti

odborného pracovníka a to po dobu 6 mesiacov, zároveň uložiť rodičom maloletého dieťaťa povinnosť
podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu, ktoré bude realizované prostredníctvom
referátu poradensko – psychlogických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny , D., po dobu
6 mesiacov, pričom by bolo vhodné absolvovať počas tohto obdobia minimálny rozsah stretnutí 20
hodín. Uloženie výchovného opatrenia sa javí byť z pohľadu kolízneho opatrovníka vhodným riešením

vzniknutej situácie a je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa so zreteľom na budovanie a udržiavanie
vzťahu maloletej s otcom ako aj možnosti otca stretávať sa s dieťaťom za prítomnosti odborného
pracovníka, zároveň je poskytnutie odbornej psychologickej pomoci pre rodičov vhodnou formou pomoci
pri zvládnutí pre nich tak emočne náročných a vypätých situácií.

6. Úrad doručil tunajšiemu súdu dňa 31.10.2023 podanie, ktoré mu doručil Okresný úrad, Odbor
prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra so sídlom D. XX H. D., označený ako Upozornenie
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa (§7 zákona č.
305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele), v ktorom sa uvádza, že v období
od augusta 2020 až doposiaľ malo na matke maloletého dieťaťa ako oznamovateľke a poškodenej

dochádzať k týraniu blízkej a zverenej osoby zo strany jej bývalého druha, otca maloletého dieťaťa.
Následkom tohto konania bola poškodená nútená ujsť v apríli 2022 zo spoločnej domácnosti s
ročným dieťaťom za pomoci nemenovaného občianskeho združenia pre obete domáceho násilia v D.,
v starostlivosti ktorého sa doposiaľ matka nachádza. V tejto súvislosti bol úrad upozornený na možné
porušovanie práv dieťaťa z dôvodu jej sociálno – právnej ochrany.

7. Matka maloletého dieťaťa doručila tunajšiemu súdu dňa 19.10.2023 podanie, ktoré označila ako
Oznámenie o podaní trestného oznámenie o skutočnosti týrania blízkej a zverenej osoby a zneužitia
právomoci podľa ust. § 3 ods. 2 Trestného zákona, v ktorom uvádza, že dňa 13.10.2023 podala trestné
oznámenia na otca maloletého dieťaťa a zároveň podala oznámenie na úrad pre porušovanie práv

dieťaťa.

8. Matka maloletého dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne doručila súdu dňa 14.11.2023
vyjadrenie k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia , v ktorom uvádza, že podľa nej súprebiehajúce stretnutie v pokojnom a nenásilnom duchu. Otec je o všetkom informovaný a matka mu
vytvára priestor na kontakt s maloletou. Otec sa na jednej strane tvári, že je všetko v poriadku a chápe
potreby maloletej a význam dojčenia pre maloletú, na druhej strane žiada, aby styk prebiehal bez

prítomnosti matky. Ďalej uvádza, že nie je v kompetencii dospelého človeka posúdiť, kedy by sa dieťa
malo dojčiť a kedy by malo vydržať. Každé dieťa má svoje potreby a nemožno mu ich odopierať, pretože
v tomto prípade ide o odopieranie práva dieťaťa na dojčene. Matka ďalej poukázala na prebiehajúce
vyšetrovanie vo veci oznámenia matky a potrebu vykonania dokazovania ohľadom psychického stavu
oboch rodičov maloletej súdnym znalcom. Podľa jej vyjadrení nie je vhodné, aby otec maloletej trávil

čas s maloletou osamote a už vôbec nie v takom rozsahu, ako navrhuje. Ďalej uvádza, že otec svojim
správaním potvrdzuje, že mu nejde o blaho maloletej a všetky jeho kroky vedú k tomu, aby ju psychicky
deptal. K stretnutiu zo dňa 17.10.2023 uviedla, že matka otca maloletej upozornila na skutočnosť, že
maloletá zaspala neskôr ako obvykle a že by bolo vhodné, ak by maloletú navštívil v jej domácnosti, aby
sa mohla prebrať pokojne a najesť. Otec s uvedeným nesúhlasil a dotlačil matku a starú matku k styku
v exteriéri. Vzhľadom na reakciu otca maloletej, matka privolala policajnú hliadku, ktorá bola prítomná

pri stretnutí väčšinu času. Ďalej uviedla, že z detského ihriska odišli po tom, čo maloletá chcela ísť na
prechádzku s trojkolkou, na čo otec reagoval vyhrážkou, že podá návrh ma nariadenie neodkladného
opatrenia, čo nakoniec urobil. Matka ďalej uviedla, že si uvedomuje, že pre maloletú je dôležité, aby
si vytvárala vzťah s otcom, preto vytvárala priestor, aby sa styk realizoval na týždennej báze a aj
dva krát týždenne. Matka súdu navrhla zamietnuť návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

Ďalej uvádza, že nesúhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že by mali stretnutia prebiehať bez
prítomnosti matky a navrhuje, aby stretnutia prebiehali v dopoludňajších hodinách. Zároveň upozorňuje
na potrebu dojčenia maloletej až do jej samoodstavenia. Matka maloletej je toho názoru, že podrobenie
sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu nemá zmysel a nemá o to záujem, pretože ona sa
z vlastnej iniciatívy snažila o komunikáciu na úrovni, avšak otec jej robí naschvál a vytvára konfliktné

situácie. Zároveň je pre ňu nemožné sa poradenstva zúčastňovať, pretože nemá kde nechať maloletú.
K svojmu vyjadreniu matka priložila fotokópiu oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu,
postúpenie veci zo dňa 31.10.2023, článok s názvom Význam, dojčenia vo veku 1 – 2 roky až do
samoodstavenia od autorky G. M. G., B., článok v angličtine s názvom Dissociation in infants and young
children: A summary of th research on its causes and results, text s názvom Štyri veci, ktoré separácia

matiek od bábätiek spôsobuje.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.15. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

16. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

18. Podľa ust. § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len

ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

19. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

21. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.

22. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP, (1) Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

23. Podľa ust. § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

24. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

25.Podľaust.§37ods.2písm.d)zákonač.36/2005Z.z.zákonaorodine(ďalejjalen„zákonaorodine“),

ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu.

26. Podľa ust. § 37 ods. 7 zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v

súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s
príslušným zariadením.

27. Podľa ust. § 37 ods. 8 zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu

výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže

dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

28.Podľačl.1základnýchprincípovCMP,súdpostupujevkonanívsúladesochranouverejnéhozáujmu
a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka
konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.

29. Podľa čl. 4 základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku
všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehukonania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd
účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

30. Podľa ust. § 40 CMP, Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

31. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho
predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, ako aj z Civilného mimosporového poriadku,

ktorý predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) a v § 360 až § 367 CMP upravuje iba niektoré
ustanovenia o neodkladných opatreniach. Neodkladné opatrenie je v zmysle zákonného predpokladu
prípustné a opodstatnené nariadiť iba vtedy, ak sa osvedčí tvrdenie, že právne vzťahy medzi účastníkmi
vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325
ods. 1 CSP).

32. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, za splnenia akých podmienok môže súd
nariadiť neodkladné opatrenie, pričom zo samotného označenia tohto opatrenia ako neodkladného
vyplýva, že podmienkou je predovšetkým nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, teda, že jeho nariadenie
neznesie odklad a účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Nevyhnutným
predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavosti

potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez
toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého
charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými

ťažkosťami. Vyhodnotenie pomerov, či a kedy je takáto dočasná potreba úpravy daná, je ponechaná
výlučne na úvahu súdu, zároveň je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia.

33. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/283/2019 zo dňa

18.11.2019, ktorý v odôvodnení uviedol, že nezhody medzi rodičmi ohľadom výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú však samé o sebe zákonným dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia a zdôrazňuje, že na to, aby nezhody medzi rodičmi odôvodňovali potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, je taký stav, aby ich charakter a intenzita boli natoľko vážne, že ich
existencia by priamo ohrozovala realizáciu práv dieťaťa upravených v Dohovore. Rovnako zdôrazňuje,

že nezhody rodičov len o rozsahu styku nad rámec jeho súčasnej realizácie nie sú dôvodom pre
okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, pretože záujem dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda ich
predstavami o výkone rodičovských práv a povinností.

34. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, správy úradu
obsahujúcu vyjadrenia rodičov má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný
a pomery maloletého dieťaťa je potrebné neodkladne upraviť, nakoľko matka spolu s maloletou opustila
spoločnú domácnosť s otcom a maloletá sa tak nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorá jej
zabezpečuje celodennú starostlivosť.

35. Súd poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým
na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné a
harmonické prostredie pre vývoj maloletej, ktorá je momentálne v citlivom veku.

36. Súd prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorým bezpochyby je udržiavanie väzieb
s oboma rodičmi, teda aj s otcom. Rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných
prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v
záujme obnovy rodiny. Maloletá sa nachádza vo faktickej starostlivosti svojej matky, ktorá v telefonickom
rozhovore s kolíznym opatrovníkom sama uviedla, že by privítala možnosť realizovať asistovaný styk

otca s dieťaťom za prítomnosti psychológa v niektorom zariadení s tým, že ona by bola prítomná, teda by
bolavdosahudieťaťazdôvodu,žebysadieťavčasestretnutiasotcomdožadovalopotrebybyťdojčené.
Z uvedeného dôvodu súd rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom
rodičom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohtorozhodnutia (vykonateľnosť rozhodnutie nadobudne doručením, podanie odvolania nemá odkladný
účinok) upravil styk otca s maloletou tak ako to navrhol úrad, teda každý utorok od 10.00 hod. do 12.00
hod. za asistencie Psychosociálneho centra v D. na K. č. X v minimálnom rozsahu stretnutí 20 hodín

za prítomnosti odborného pracovníka centra. Povinnosťou matky bude maloletú na tento asistovaný
styk riadne a včas pripraviť a zabezpečiť tak jej účasť na výkone tohto neodkladného opatrenia. Matke
zároveň súd zdôrazňuje, že potrebu dojčenia maloletej môže naplniť svojou prítomnosťou v budove
centra, kedy bude v dosahu maloletej pre prípad potreby, avšak nie v miestnosti, kde sa bude styk
realizovať. Prípadne na okraj súd uvádza, že túto potrebu maloletého dieťaťa matka môže naplniť

napríklad aj odsatým materským mliekom. Vzhľadom na to, že matka uviedla, že maloleté dieťa, ktoré je
vo veku 2 rokov sa stravuje bežnou stravou a pije vodu a iné nápoje, súd nevzhliadol dojčenie maloletej
ako prekážku pri výkone styku otca s maloletou jeden krát v týždni v rozsahu dvoch hodín.

37. Je povinnosťou matky dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, a teda jej poskytnúť aj jedlo predtým ako
k stretnutiu dôjde, aby dieťa nebolo hladné. Súd má za to, že matka predsa už musí mať s dieťaťom vo

veku 2 roky vybudovaný nejaký pravidelný režim, najmä čo sa týka stravovania, preto jej argumentáciu
ohľadne potreby dieťaťa kedykoľvek požadovať dojčiť nepovažuje súd za relevantnú. Súd nepopiera
voľbu každej matky ako dlho dieťa dojčiť, avšak má za to, že dieťa vo veku 2 roky už ani podľa
kategorizovania detí nie je dojčaťom, kojencom, bez dojčenia resp. bez prijímania materinského mlieka
resp. náhradného mlieka nebude nijakým spôsobom ohrozená jeho výživa a zdravie, nakoľko dieťa

v tomto veku je schopné riadne a bez problémov konzumovať akúkoľvek stravu pripravenú vo vhodnej
forme, a teda nie je odkázané výlučne na dojčenie. Rovnako nemožno prijať argumentáciu matky
o potrebe dojčenia dieťaťa na úkor výkonu práva otca s dieťaťom sa stretávať. Matka tvrdí, že otec nemá
s maloletou vytvorený citový vzťah avšak ona sama mu ho neumožňuje vytvoriť, keď mu neumožňuje
vôbec alebo len v obmedzenom rozsahu s dieťaťom sa stretnúť vždy v jej prítomnosti, prítomnosti jej

matky, výlučne za jej podmienok.

38. Zároveň súd na návrh úradu uložil maloletej a obom rodičom maloletej výchovné opatrenie
spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko -
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 6 mesiacov a v rozsahu

minimálne 20 hodín počas tohto obdobia od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Napriek tomu, že
partnerský vzťah rodičov skončil, ich vzájomný rodičovský vzťah k maloletej bude trvať celý život. Z
obsahu spisu vyplýva, že komunikácia je problémová a rodičia nie sú schopní konštruktívne a operatívne
reagovať na požiadavky toho druhého v súvislosti s realizáciou styku. Nedostatok kooperácie vo vzťahu
k zabezpečovaniu potrieb maloletej, neodstránenie a kumulácia týchto problémov, môže byť hrozbou pre

ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej i popretím jej práv vyplývajúcich z Dohovoru o právach
dieťaťa, predovšetkým jej práva na starostlivosť oboch rodičov, a preto súd z úradnej povinnosti nariadil
maloletej a obom rodičom povinnosť bezodkladne sa podrobiť odbornému poradenstvu na Referáte
poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košice v uvedenom
rozsahu. Referát poradensko - psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k
realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov
medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému
dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní
odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa

patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z .o
sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení), pričom výsledky tohto poradenstva
budú mať nepochybne význam i pre rozhodnutie vo veci samej a nie je vylúčené, že rodičia po patričnom
usmernení budú schopní spolu komunikovať a kooperovať v záujme maloletého dieťaťa.

39. Súd uvádza, že je optimálne pre všetky zúčastnené osoby, aby sa maloletá stretávala
s otcom na báze pravidelnosti, avšak nie sama na akomkoľvek mieste, ale konkrétne v priestoroch
Psychosociálneho centra na K. ulici č. X H. D., za jeho asistencie a za prítomnosti odborného pracovníka
tohto centra. Pretože súčasná situácia, najmä s ohľadom na vyjadrenia matky o možných zdravotných
problémoch maloletej si vyžaduje veľmi citlivý a profesionálny prístup odborníka tak vo vzťahu k nej

samotnej ako aj vo vzťahu k rodičom, ktorí sa žiaľ v názoroch a prístupoch na výchovu a starostlivosť
o maloletú nazerajú diametrálne odlišne, ale aj navonok medzi dieťaťom a treťou osobou, ktorá je na
problematiku psychológie maloletých odborne vzdelaná a školená. Na tomto mieste súd zdôrazňuje,
že vyjadrenia a intervencie ďalších členov širšej rodiny do výchovy a starostlivosti maloletej by malireflektovať najlepší záujem maloletého dieťaťa, nie svoje predstavy a názory. Je nepochybne v záujme
maloletej, aby mala milujúcu, harmonickú rodinu so všetkými tam patriacimi členmi, ku ktorým bude mať
priestor a možnosť si vytvoriť vzťah.

40. Zároveň súd apeluje na rodičov, aby sa správali tak, aby to bolo v najlepšom záujme ich dieťaťa
a nie ich subjektívnych predstáv ohľadne výkonu ich rodičovských práv. Preto je v nasledujúcom období
absolútne nevyhnutné dodržiavať súdom uložené povinnosti ohľadne styku otca s maloletou ako aj
poradenstva uloženého maloletej a obom rodičom.

41. Súd preto dôrazne žiada rodičov, aby maloletej spoločne vytvárali harmonické výchovné prostredie,
ktoré bude reflektovať jej vek, zdravotný stav, citové a vývinové potreby dieťaťa. Zároveň súd dôrazne
žiada aj matku, aby akceptovala právo otca na styk s maloletou a citlivo prispôsobovala režim dieťaťa
a napĺňanie potrieb maloletej režimu nariadeného styku. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd
nespochybňuje dôležitosť a potrebu dojčenia maloletého dieťaťa, avšak táto potreba je nemenej dôležitá

ako právo maloletej na styk s otcom a budovanie vzťahu. Nie je v záujme maloletého dieťaťa ani
akceptovateľné, aby sa povýšilo právo na dojčenie nad právo na zachovanie vzťahu s druhým rodičom
alebo naopak. Je nevyhnutné nájsť rovnováhu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

42. Na tomto mieste upriamuje súd pozornosť matky, ktorá je právne zastúpená na povinnosť predkladať

dôkazy súdu v jazyku, v ktorom koná a ktorý je aj materinský jazyk matky.

43. Každý rodič tvrdí, že najlepšie pozná svoje dieťa a jedine on vie, čo je pre jeho dieťa najlepšie. Niet
pochýb, že rodičia majú (resp. by mali mať) k svojmu dieťaťu najbližšie, poznať jeho potreby, priority,
nedostatky čo najlepšie, avšak nie vždy a v každom prípade je to tak. Existujú situácie, ktoré nevie

odhadnúť ani vyriešiť samotný rodič, hoci ide o jeho vlastné dieťa, pretože rodič nie je odborník na
detskú psychiku, ani detskú psychológiu, ktorá sa jednak od narodenia veľmi rýchlo mení a vyvíja, na
čo je potrebné adekvátne a včas reagovať. Treba si uvedomiť, že dieťa nie je dospelý jedinec, a preto
je potrebné sa takto aj k dieťaťu správať a pristupovať. Tiež je potrebné prihliadať na to, že niektoré
metódy a postupy výchovy z čias, keď boli deťmi samotní rodičia sú už prekonané a deti dnešného

milénia potrebujú oveľa širší, efektívnejší prístup ako v minulosti, čomu je potrebné, aby sa učili aj rodičia
a reflektovali tak aj dobu, v ktorej ich deti žijú a samozrejme aj osobnosť každého svojho dieťaťa, jeho
emocionálnu, intelektuálnu stránku nevynímajúc.

44. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná

systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Poradenstvo možno uložiť jednému z
rodičov, obom rodičom spoločne alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je,
že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-
právnej ochrany detí, s obcou alebo s príslušným zariadením. Podľa záverov poradenstva rozhodne o
aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové

ciele. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa.
Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie
neprinesie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov
alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne
zasiahnedovýkonurodičovskýchprávapovinností.Jevzáujmedieťaťa,abyudržovalorodinnézväzkys

odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo
príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Je potrebné vychádzať z premisy, že
výchovné opatrenie má plniť ochrannú funkciu - napomáhať navrátenie riadneho výchovného prostredia,

ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami
spoločnosti.

45. Súd uložil výchovné opatrenie a má za to, že rodičia sú natoľko uvedomelí a považujú aktuálnu
situáciu ohľadne maloletej ako aj ohľadne nich samotných za natoľko vážnu, že ho využijú a podrobia

sa odbornému poradenstvu, cieľom ktorého je odborná pomoc v uvedenom smere.

46. V prevyšujúcej časti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúceho sa realizácie
stykusmaloletoukaždýštvrtokvtýždnizamietolsohľadomnaaktuálnunapätúsituáciuvrodine,potrebujej upokojenia, intervenciu odborníkov a nastavenie rodinného režimu, ktorý bude reflektovať potreby
všetkých v čo najvyššej možnej miere, nadobudnutia komunikačných zručností oboch rodičov, potrebu
vykonania znaleckého dokazovania vo veci samej a s ohľadom na citlivý prístup k potrebe budovania

vzťahu medzi otcom a maloletou bez prítomnosti matky.

47. Súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že nariadené neodkladné opatrenie má dočasný
charakter a bude trvať po dobu šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho vykonateľnosti.

48. Záverom súd dodáva, že matka matky, stará matka maloletej pani F. N., nie je účastníčkou tohto
konania, preto jej písomné podanie zo dňa 06.11.2023 a vyjadrenie sa k návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia súd nebral do úvahy, neprihliadal naň, pretože nemá legitimáciu podávať
vyjadrenia. Súčasne súd na toto písomné podanie nenazerá ani ako na dôkazný prostriedok nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako v konaní vo veci
samej, vychádza iba zo skutočností osvedčených, nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného

procesného dokazovania, ktoré vedie k povinnosti súdu, aby súd v zmysle ust. § 35 CMP zistil skutočný
stav veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.