Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/139/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123216151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123216151.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom A. C. X, D., dieťa rodičov: matky
E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XX, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., v
konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice – okolie, sp. zn. 7C/45/2011 zo dňa 30.01.2012 v
časti vyživovacej povinnosti voči maloletému A. tak, že z v y š u j e v ý ž i v n é
zo strany otca na maloletého A. zo sumy 200,-Eur mesačne na sumu 260,-Eur mesačne, ktorú je otec

povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2023 žiadala, aby súd zvýšil výživné na v tom čase 2
maloleté deti na sumu 400,-Eur na jedno dieťa. Podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že sama sa stará
o 2 maloleté deti a to vo všetkých smeroch, ako je stravovanie, oblečenie, škola, doprava do školy,
školské obedy, bývanie čo zahrňuje náklady na teplo, elektrinu, internet. Za posledné roky výrazne
vzrástli náklady už uvedených vecí ona je invalidná dôchodkyňa na 60%, poberá invalidný dôchodok vo

výške 245,-Eur mesačne. Je vedená v Sociálnej poisťovni ako samostatne hospodáriaci roľník, ale do
dnešného dňa nemala z toho žiaden zisk, ale len náklady. Starší syn F. navštevuje A. F. I. J. K. D., na
ktorú potrebuje veľké finančné náklady. Kúpila mu výkonný počítač kvôli škole na prácu pri programovaní
a na vytváranie 3D objektov a počítačové periférie, platí mu paušál na telefón. Posledné 4 mesiace
má syn F. zdravotné problémy, musí navštevovať lekárov a rôzne vyšetrenia, taktiež musel absolvovať
niekoľko stomatologických ošetrení. V apríli začal syn F. navštevovať kurz v autoškole, ktorý stál 950,-
Eur. Z dôvodu zlej dochádzky je starší syn nútený si urobiť vodičský preukaz, pretože autobus z ich

dediny nepremáva pravidelne, obe deti vozí jej otec dennodenne, mladšieho do školy v A. a staršieho
do obce A. na vlak, ktorý ide do D.. Čo sa týka mladšieho syna ten mal závažné zdravotné problémy,
rok a pol bol doma kvôli zlomenine nohy, mal špirálovitú zlomeninu pravého predkolenia, doteraz ho
pravidelne vozí k lekárovi ako aj na rehabilitácie. Musela kúpiť 2 invalidné vozíky z vlastných financií.
S týmto úrazom sú spojené ďalšie zdravotné problémy, čaká ho 3. magnetická rezonancia z dôvodu
skrátenia zlomenej končatiny, má bolesti chrbta, hlavy a kolena. Počas celej doby, čo mladší syn A.
mal zlomeninu ho jeho otec neprišiel ani raz navštíviť. Bez pomoci svojich rodičov by nemala z čoho

žiť. Výživné vo výške 200,-Eur, ktoré určil súd pri rozvodovom konaní otec riadne neplatil, preto podala
žiadosť na exekúciu v roku 2015. Aktuálna výška výživného predstavuje 6,66 Eur na deň čo je suma,
ktorá nepostačuje ani na vyplatenie obedov v škole. Otec deťom navyše výživného neprispieva ani na
narodeniny, meniny, sviatky. Keď príde na návštevu jeden krát do roka nič nedonesie, len jej rodinamá náklady na jeho stravovanie a ubytovanie. Má vedomosť o tom, že veľké množstvo peňazí otec
maloletých detí previedol na účet v L. vie to, pretože účet, ktorý používa, je evidovaný na jej syna F., kde
každý mesiac idú bokom nejaké finančné prostriedky, ktoré vyberá len on. O tomto účte sa dozvedela

náhodou, keď pred 2 rokmi prišla z banky upomienka. Otec maloletých detí je M. K. M. K. M. M., na
deti berie aj daňový bonus, ktorý je neposiela. K návrhu pripojila výpis z H. za obdobie od 08.05.2023
do 18.09.2023 na meno F. B.. Matka je poberateľkou prídavkov na 2 deti do spolu 120,-Eur mesačne.
Matka je poberateľom invalidného dôchodku od 29.06.2020.

2.Otecvpísomnompodanízodňa22.03.2024uviedol,žesnávrhomnazvýšenievyživovacejpovinnosti
voči už plnoletému synovi F. a maloletému synovi A. nesúhlasí v takom rozsahu ako to navrhuje
matka, pretože to neodôvodňujú reálne potreby maloletých detí, ale najmä nie je v jeho možnostiach
a schopnostiach platiť takto zvýšené výživné. Uviedol, že pracuje ako M. K. M., nie ako kmeňový
zamestnanec, ale pracuje na živnosť. Jeho príjem je nepravidelný a odvíja sa výlučne od množstva a
rozsahu reálne pripravených reportáži pre televíziu, na základe čoho musí vždy jednotlivo uzatvárať

zmluvy o vytvorení audiovizuálneho diela a udelenie licencie na jeho použitie. To znamená, že si nie
je nikdy istý, či s ním RTVS zmluvu uzavrie alebo nie, a ak áno v akom rozsahu. Za obdobie a od júla
2023 do februára 2024 mal uzavretých celkovo 6 zmlúv, z ktorých mal celkový hrubý príjem XX.XXX,-
XXX, čo predstavuje priemerne XXXX,XX Eur mesačne, z toho je povinný odviesť daň a platiť si odvody
do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Výška mesačných odvodov do zdravotnej poisťovne

je 97,80 Eur, čo je minimálna suma mesačných odvodov na zdravotné poistenie v roku 2024. Výška
odvodov do Sociálnej poisťovne je 216,13 Eur, čo je taktiež výška minimálnych mesačných odvodov
v roku 2024 spolu teda 314,-Eur. V čistom mu tak ostane k dispozícii približne 1.752,-Eur mesačne.
V priebehu roka mu nie je zrejmé, či a v akej výške mu vznikne daňová povinnosť. V roku 2022 mu
pri porovnateľnom mesačnom hrubom príjme vznikla daňová povinnosť v sume XXX,XX Eur a v roku

2023 vo výške XXX,XX Eur, čo premietajúc na mesiac znamená 62 – 63,-Eur. Po odpočítaní daní a
odvodov jeho čistý príjem mesačne predstavuje X.XXX,-XXX. Uviedol, že nevlastný žiaden hnuteľný ani
nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, nevlastní motorové vozidlo. Žije v N. v trojizbovom byte v nájme,
kde má prenajatú jednu izbu, ďalšie 2 izby obývajú ďalší dvaja nájomcovia. Svoje mesačné nevyhnutné
výdavky špecifikoval takto: nájom 280,-Eur mesačne, strava 420,-Eur mesačne, cestovné na MHD v

N. 55,-Eur mesačne, výdavky na oblečenie a obuv priemerne 50,-Eur mesačne, drogéria a hygiena
približne 20 až 25,-Eur mesačne, výživné na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 245,-Eur,
ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 01.02.2023, sp. zn. 28P/227/2022. Iné
výdavky súvisiace s výkonom práce ako sú pracovné stretnutia s informátormi asi 20,-Eur mesačne.
Spolu náklady 1.090,-Eur mesačne. K dispozícii mu tak ostane mesačne suma 600,-Eur z ktorej uhrádza

ešte výživné na F. a A. vo výške spolu 400,-Eur mesačne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z jeho
príjmu nemá rezervu na zvyšovanie vyživovacej povinnosti spôsobom ako to navrhuje matka. Výdavky,
ktoré uviedol, sú skutočne nevyhnutné na jeho prežitie a neuvádza žiadne iné výdavky, ktoré by ako
dospelý človek mohol mať napríklad voľnočasové aktivity. Nie je pravda, že matka sa o F. a A. osobne
sama stará. Deti žijú niekoľko rokov u starých rodičov v obci C. A.. Má však vedomosť, že matka sa

na tejto adrese už vyše 10 rokov nezdržiava, žije so svojím druhom v obci A.. Celú starostlivosť o deti
a ich výchovu po celé toto obdobie zabezpečujú rodičia matky. Matka ich podľa jeho vedomosti iba
navštevuje, či a akým spôsobom a v akej výške si matka voči deťom plní vyživovaciu povinnosť uviesť
nevie. Poukázal na to, že matka tvrdí, že je čiastočná invalidná dôchodkyňa a na druhej strane podniká
ako samostatne hospodáriaci roľník a zaoberá sa chovom hovädzieho dobytka, čo je fyzicky náročná

práca. On je osobne presvedčený, že starostlivosť o ich deti reálne zabezpečujú rodičia matky. Tiež
uviedol, že má vedomosť od svojich rodičov, že matka detí podstúpila v minulosti niekoľko plastických
operácii ako prsia, nos, pery, ktoré ju zmenili natoľko, že ju jeho matka skoro nespoznala. Poukázal na
to, aby aj matka preukázala, do akej miery je alebo nie je schopná pracovať, aké sú jej reálne príjmy,
v akej miere je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom. Matka v návrhu neuviedla žiadne

fakty potrebné pre riadne určenie vyživovacej povinnosti, nešpecifikovala svoje príjmy a výdavky, nijako
nešpecifikovala ani potreby detí a výdavky na ne. Matka je vedená ako samostatne hospodáriaci roľník
a na túto činnosť poberala dotácie z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, o čom súdu predkladá 2
zmluvy, ktoré sa mu podarilo dohľadať v registri povinne zverejňovaných zmlúv ako aj potvrdenie o
poberaní dotácií. Od roku 2016 bolo matke vyplatených podľa týchto dokumentov spolu 165.615,87

Eur. Predpokladal, že okrem dotácií a priamych platieb musí matka z činnosti mať aj iný zisk napríklad
predajom prípadne iných produktov, inak by sa tejto činnosti nevenovala 8 rokov. Tým chce poukázať
na to, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť a matka to berie tak, že iba otec je povinný. A pokiaľ
uvádzala matka, že obe deti musia do školy dochádzať autom z obce C. A. O. P. A. a starší syn následnezo A. O. D. a podľa jeho prepočtov by zabezpečovanie spoločného odvozu deti z C. A. O. A. vyšlo
ešte hospodárnejšie ako keby deti cestovali autobusom. Čo sa týka toho, že matka bola nútená zakúpiť
staršiemu synovi nový počítač uvádza, že nevie, kedy sa tak stalo, ani za akú sumu bol zakúpený,

matka ho o potrebe nového počítača neinformovala a keby to bol vedel, tak by na neho bol určite
prispel, obdobne to platí pre vodičský preukaz. Pokiaľ ho matka obviňuje, že mladšieho syna po úraze
nohy neprišiel ani raz navštíviť uvádza, že je pravdou, že vzhľadom na jeho prácu a vzdialenosť jeho
bydliska od bydliska detí má problém s uskutočňovaným osobných návštev. Tie sú naozaj sporadické.
O syna a jeho zdravotný stav sa pravidelne zaujímal a informoval u samotného syna. S oboma synmi

je v pravidelnom kontakte cez video hovory 1 až 2 krát do týždňa. Prostredníctvom aplikácie EduPage
pravidelne kontroluje ich výsledky v škole. Tiež uviedol, že je pravdou, že si spočiatku svoju vyživovaciu
povinnosť riadne neplnil, od roku 2015 sa však vykonáva na výživné exekúcia, prostredníctvom ktorej je
mu výživné z jeho príjmu pravidelne strhávané. Skutočne nevidí dôvod na to, aby v roku 2024 teda po 9
rokoch pravidelného platenia nie nízkeho výživného poukazovala na to, že predtým výživné neuhrádzal
pravidelne. Tiež nepoprel to, že je pravdou, že nad rámec výživného chlapcom neprispieva. Má za to, že

výživné určené v roku 2010 vo výške 200,-Eur na každého syna nebolo vôbec nízke a on sa tejto sume v
tom čase nebránil, jeho vtedajší príjem bol X.XXX,-XXX. Ešte v súčasnosti výživné vo výške 200,-Eur na
jedno dieťa predstavuje nadpriemerné výživné pre deti na strednej škole. K svojmu vyjadreniu predložil
Zmluvu o vytvorení audiovizuálneho diela a udelení licencie na jeho použitie na obdobie od 01.01.2024
do 29.02.2024 na 3 merné jednotky, z ktorej vyplýva celková odmena 3.000,-Eur, ďalej od 01.01.2024

do 31.01.2 024 na jednu mernú jednotku, z ktorej vyplýva odmena 1.000,-Eur, na 6 merných jednotiek
za obdobie od 01.10.2023 do 31.12.2023 v celkovej sume odmeny 6.000,-Eur pričom za jednu mernú
jednotku je to 1.000,-Eur, za obdobie od 01.07.2023 do 31.07.2023 na 2 merné jednotky v celkovej
výške odmeny 450,-Eur, za obdobie od 01.07.2 23 na jednu mernú jednotku vo výške 80,-Eur, predložil
daňové priznanie k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2022, daňové priznanie k daní z príjmov fyzickej

osoby za rok 2023 je príjem zo živnosti predstavuje 24.730,-Eur, predložil nájomnú zmluvu o nájme
izby v menovanom byte a zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a týkajúce sa matky
maloletých detí.

3. Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 21.02.2024 a doplňujúcej správe zo dňa 30.10.2024 a

po prešetrení pomerov v rodine detí uviedol, že dospel k záveru, že nakoľko výživné bolo naposledy
súdom určené v roku 2012 pričom od tohto obdobia sa pomery maloletých detí podstatne zmenili,
došlo k opodstatnenému zvýšeniu výdavkov na deti, preto navrhol, aby súd zaviazal otca prispievať na
výživu maloletého dieťaťa a aj už plnoletého syna sumou, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletého a zárobkovým a majetkový možnostiam otca, pretože zvýšenie výživného je v najlepšom

záujme maloletých detí. V čase prvého šetrenia pomerov boli obaja synovia ešte maloletí, medzičasom
starší syn F. dovŕšil plnoletosť, preto ho už kolízny opatrovník nezastupoval v tomto konaní. Kolízny
opatrovník zistil, že obe deti žijú s matkou v obci C. A. XX v dvojposchodovom rodinnom dome, ktorý
je vo vlastníctve starých rodičov zo strany matky, kde majú vytvorené vhodné podmienky na svoj vývoj,
štúdium. Matka uviedla, že na domácnosť prispieva rodičom 100,-Eur, s výdavkami bežného charakteru,

ktoré súvisia s chodom domácnosti jej pomáhajú rodičia a priateľ. Strava je okolo 40 -50,-Eur€ týždenne,
obedy v škole vo výške 20,-Eur mesačne, starší syn 30 až 40,-Eur mesačne, mobilný telefón 40,-Eur
mesačne, jednorazová splátka mobilného telefónu vo výške 500,-Eur, syn potrebuje mobilné dáta do
školy a aj doma za účelom vzdelávania. Ďalší výdavok matka uviedla nákup počítača pre staršieho syna
do školy v hodnote 1.100,-Eur a klávesnicu a myš hodnote 100,-Eur, ďalej vodičský preukaz staršieho

syna vo výške 950,-Eur, náklady na cestovné do školy vo výške 100,-Eur mesačne. Starší syn F. je
monitorovaný na imunológii a pľúcnom oddelení v Košiciach z dôvodu nakazenia sa zlatým stafylokokov
v roku 2023, pravidelne navštevuje očného lekára, má diagnostikovanú tupozrakosť a je nevidiaci na
jedno oko. Maloletý A. je monitorovaný na onkologickom oddelení z dôvodu neurofibromatózy. Výdavky
na oblečenie sú toho času vyššie 200,-Eur nakoľko A. je vo fáze výrazného rastu a výdavky na drogériu

predstavu viac ako 100,-Eur mesačne nakoľko A. je silný alergik, školské potreby pre maloletého A.
boli vo výške 50,-Eur na začiatku školského roka. Maloletý A. sa zúčastnil výletu do F. výdavok s týmto
výletom 250,-Eur, plnoletý syn F. sa zúčastnil taktiež výletu do F. a výdavok bol 300,-Eur.

4. Maloletý A. v rozhovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že otec sa o neho a o brata absolútne

nezaujíma, kontaktuje ich, len v minimálnej miere, takmer vôbec. Nezaujíma sa o ich život, školu, záľuby,
zdravotný stav. Naposledy ho videl minulý rok keď prišiel k nim a doviezol so sebou aj syna z iného
vzťahu, ktorý mal 4 roky. Povedal im, nech sa postarajú o brata a on si ľahol na gauč a zapol telku. A.
uviedol, že nemá záujem sa stretávať s otcom, otec mu nechýba.5. Matka je silná alergička a z uvedeného dôvodu je aj invalidnou dôchodkyňou a z toho dôvodu od
01.01.2025 ukončí podnikateľskú činnosť. Matka uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku

toho času vo výške 263,70 Eur a poberá rodinné prídavky vo výške 120,-Eur. Príjem z podnikateľskej
činnosti bol X.XXX,-XXX avšak pre nezrovnalosti v PPA je matka povinná k 19.11.2024 vrátiť sumu
2.169,46 Eur. Jej aktuálny príjem z podnikateľskej činnosti je nulový. Iné príjmy matka neuviedla, ako
výdavky matka uviedla tieto: strava 200,-Eur mesačne, oblečenie 50,-Eur mesačne, v prípade nákupu
sezónneho oblečenia 50 až 100,-Eur lieky a vitamíny 50,-Eur, mobilný telefón 18,-Eur mesačne, farba

do kopírovacieho prístroja pre potreby maloletého do školy 45-Eur, poplatok za tanečnú školu 150,-
Eur, vykurovanie palivovým drevom 650,-Eur na jednu zimnú sezónu, strava v škole 51,-Eur mesačne,
vreckové pre maloletého 100,-Eur mesačne, MHD mesačník diplomat 12,50 Eur mesačne. Jednorazové
výdavky matka uviedla nasledovné: počítač 1000,-Eur, venček škole 300,-Eur za oblek topánky doplnky,
záverečné posedenie v rámci venčeka 130,-Eur, internet spolu s poplatkom za prvotné zapojenie 90,-
Eur, školská taška 29,-Eur, prezuvky do školy 25,-Eur, školské potreby ako kniha nemecký jazyk 25,-

Eur, pracovný zošit z matematiky anglického jazyka 17,-Eur. Ďalšie výdavky matka neuviedla.

6. Zisťovania pomerov v domácnosti otca bolo žiadané cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v H..
Tento úrad vykonal rozhovor s otcom, ktorý uviedol, že s návrhom matky stále nesúhlasí z dôvodu, že
deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky avšak s ňou nežijú v jednej domácnosti, pretože ostali

žiť v dome jej rodičov ktorí sa o deti starajú. S deťmi sa kontaktuje formou videohovoru cez viber, osobný
kontakt je vzhľadom k jeho práci nie vždy veľmi jednoduchý a aj keď si naplánuje program tak naposledy
pre zdravotné problémy detí sa s nimi nemohol stretnúť. Za prenájom izby v N. platí 280,-Eur mesačne,
jeho mesačný príjem je od XXXX O. XXXX,-XXX mesačne, uplatňuje daňový bonus na F. a A.. Ďalej
platí výživné na syna F. v sume 200,-Eur, na syna A. sume 200,-Eur, a na syna H. vo výške 245,-Eur.

7. Tieto isté výdavky a príjmy matka uviedla aj v písomnom podaní zo dňa 28.10.2024. Rovnako sa
písomne dňa 28.10.2024 vyjadrila k písomnému podaniu otca, v ktorom uviedla, že otec uvádza, že na
stravu minie 420,-Eur mesačne, čo je 14,-Eur na každý deň tak aj jeho synovia, ktorí sú už veľkí, jeden
z nich už dospelý, sú vo vývoji a tiež potrebujú stravu v rovnakom rozsahu. Na cestovné vo výške 55,-

Eur, ktoré otec uviedol matka uvádza, že otec sa nachádza priamo v N., nemusí dochádzať 30 km ako
deti, pamätá si keď hovoril, že kameramani majú autá pre toho môžu prísť ho vyzdvihnúť a odviesť,
kam potrebuje aj mimo pracovného času. Rovnako poukázala aj na výdavky na oblečenie a obuv vo
výške 50,-Eur pričom synovia potrebujú dvakrát toľko. Na dotaz otca, že deti žijú u starých rodičov matka
uviedla, že u starých rodičov deti žijú, pretože otec sa odjakživa o ich strechu nad hlavou nezaujímal,

už keď sa narodili otec pracoval v N. alebo cestoval do zahraničia ako E., že nikdy deťom a ani jej ako
manželke nezabezpečil strechu nad hlavou, ale vždy bývali aj počas manželstva u jej rodičov. Aktuálne
majú jej rodičia matka 80 rokov a otec 84 rokov, teda sa stará nielen o deti, ale aj o svojich rodičov, ktorí
jej dali strechu nad hlavou. Jeho rodičia si na vnúčatá ani nespomenú. Raz za rok pošlú pohľadnicu zo
slušnosti. Rovnako je vďačná aj svojmu partnerovi, ktorý jej so starostlivosťou o deti veľmi pomáha, či už

po stránke finančnej alebo aj inej, chodí po deti do školy, chodil s mladším synom do nemocnice po úraze
a po vyšetreniach, prenášal ho, chodil s ním na rehabilitácie a podobne. Taktiež sa vyjadrila k tvrdeniam
otca ohľadom toho, že za 8 rokov mala dostať a 165.000,-Eur ako dotácie, Podáva daňové priznanie
a nikdy nemala zisk. Na začiatku podnikania mala dostať 50.000,-Eur avšak dostala iba 35.000,-Eur, z
ktorých nakúpila všetko to, čo musela, aby mohla vôbec začať pracovať v F.. Chovala hovädzí dobytok

ale nie dojnice a nikdy nepredávala žiadne výrobky. Pokiaľ poukázal na to, že je čiastočne invalidná
dôchodkyňa a na druhej strane podniká, že je to práca náročná uviedla, že ona nič z toho citovo
nepodfarbuje, keď s poľnohospodárstvom začínala v roku 2015 bola zdravá a dlho zdravotné problémy
nemala, teraz ich má, preto s prácou v poľnohospodárstve končí. Všetku ťažkú prácu s týmto súvisiacu
vykonával jej partner. A taktiež poukázala na to, že otec platí na 9 ročného syna sumu vyššiu ako

navrhuje hradiť na svojich 2 starších synov, jedného už plnoletého. Súdu predložila špecifikáciu platieb,
platbapreoblastisprírodnýmialeboinýmiobmedzeniamizodňa23.06.2024,Rozhodnutieregionálneho
veterinárneho a potravinovej správy Košice okolie zo dňa 8.2024 o zaplatení pokuty 500 €, uznanie dlhu
a dohoda o splátkach dlho vo výške 5000,-Eur, predložila aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne Ústredie
o tom, že poberá invalidný dôchodok z dôvodu ťažkej prieduškovej astmy, pre ktorú je uznaná na 60%

za invalidnú, k tomu daňové priznanie za rok 2023, lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu toho
A., výpisy z účtu vo K., N. ktorý je jej účtom, tiež prehľad výpisov z banky v H., ktorý je písaný na meno
F. B. avšak tento účet je na meno dieťaťa a nie otca, ktorý zriadil otec bez jej vedomia.8. Pre úplnosť súd uvádza, že nakoľko F. B. dňa 04.11.2024, nadobudol plnoletosť dňa 04.11.2024,
konajúci súd uznesením pod sp. zn. 18P/139/2023 zo dňa 17.06.2024 vylúčil návrh na zvýšenie
výživného týkajúci sa navrhovateľa na samostatné konanie a vyzval, či sa pripája k návrhu matky a trvá

na ňom. Toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 18Pc/34/2024.

9. Na prejednanie vec súd nariadil pojednávanie na deň 13.11.2024, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka
–matkamaloletého,otecakolíznyopatrovník.Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,
predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav veci:

10. Matka vo svojej účastníckej výpovedi v podstatnom uviedla, že trvá na podanom návrhu tak ako
bol súdu doručený, pretože naposledy bolo o výške výživného rozhodované pred 12 rokmi, odkedy
sa pomery zmenili. Uviedla, že netrvá na sume 400,-Eur na jedno dieťa s poukazom na to, že po
oboznámení sa s listinnými dôkazmi má za to, že aj otec musí z niečoho žiť, preto vyjadrila ochotu sa
s otcom dohodnúť na nejakej primeranej nižšej sume. Otec trval na sume 240,-Eur mesačne. Matka

zopakovala, že sa riadne o deti osobne starala a stará, býva už od rozvodu u svojich rodičov, ktorí jej
so starostlivosťou pomohli keď bolo treba, ale nie je pravdou, že býva mimo detí. Matka súdu predložila
výpisy z účtu, ktorý zariadil otec na meno staršieho syna, na ktorý sú poukazované rôzne sumy. Matka
o tom účte nemala vedomosť. Každý mesiac tam otcovi chodí suma 1.600,-Eur, ktorú si otec preposiela
na iný účet. Otec uviedol, že tento účet si zriadil v čase, keď mal exekúcie. Suma 1.600,-Eur je v podstate

výplata z RTVS, ktorú si prepošle na svoj účet, aby mohol túto sumu vyberať z bankomatu, nakoľko
k účtu zriadenému na meno dieťaťa nemá bankomatovú kartu, preto z neho nevie vyberať hotovosť.
Otec ďalšie zmluvy týkajúce sa jeho činnosti nepredložil, pretože o tom nemal vedomosť, ale uviedol,
že tieto zmluvy sú verejne dostupné v Centrálnom registri zmlúv.

11. Otec súdu ozrejmil, že jedna merná jednotka spomínaná v Zmluvách, ktoré súdu predložil znamená
jednu reportáž, ktorú si otec sám vyberá, podľa témy v spoločnosti, niekedy v N., inokedy mimo nej.
Čo sa týka času, ktorý je v zmluvách uvedený, je to počet prípravných dní, počet dní nakrúcania,
postprodukčných prác teda čas, ktorý má venovať vyhotoveniu reportáže. Uviedol, že v minulosti sa
venoval aj brigádnickej činnosti, pracoval fyzicky na stavbe, sťahoval. Teraz ak mu to čas a fyzické

možnosti dovolia venuje sa montovaniu pódií na Slovensku alebo v zahraničí. Odmena za túto prácu
je 08 až 10,-Eur za hodinu. Uviedol, že výživné by vedel uhrádzať v sume 260,-Eur na jedného
syna. Potvrdil, že si na obe deti uplatňuje daňové zvýhodnenie tzv. daňový bonus, ktorý matke nikdy
nepreposlal ani čiastočne pretože z neho pokryl náklady na exekúciu, ktorá spočívala v nezaplatenom
výživnom. Otec potvrdil, že deťom navyše výživného neprispieval, ale snažil sa aj napriek vzdialenosti

byť nápomocný aj inak ako finančne, keď sa snažil vybaviť staršiemu synovi prax v škole alebo
mladšiemupoúrazeskoršítermínmagnetickejrezonancie,čomatkapoprela,žeurobil.Matkamuvytkla,
že nie je schopný deťom poslať aspoň 10,-Eur mesačne ako vreckové.

12. Z daňového priznania otca za rok 2023 súd zistil, že jeho príjmy zo živnosti predstavovali XX.XXX,-

XXX, výdavky XX.XXX,-XXX a že si uplatňoval daňové zvýhodnenie na dve vyživované deti F. a A..

13. Z daňového priznania matky za rok 2023 súd zistil, že jej príjmy z poľnohospodárskej výroby
predstavovali XX.XXX,XX Eur, výdavky XX.XXX,XX Eur.

14. Z rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne Bratislava mal súd za preukázané, že od 29.06.2020 je
uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, invalidita vznikla
v dôsledku choroby pre ťažkú prieduškovú astmu. Môže vykonávať prácu len v prostredí nie prašnom
a klimaticky vyhovujúcom, skôr administratívneho charakteru. Aktuálne poberá invalidný dôchodok vo
výške 263,70 Eur. Je poberateľkou prídavku na dve deti vo výške 120,-Eur.

15. Na základe uvedeného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

16. Podľa ust. § 62 zákona č. 36/2005 o rodine ( ďalej len ZoR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.(4)Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa ust. § 63 ZoR, (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného

príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

18. Podľa ust. § 75 ZoR, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 ZoR, o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento

zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
je dôvodný iba čiastočne. Naposledy došlo k úprave výšky výživného zo strany otca na maloletého
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice okolie pod sp. zn. 7C/45/2011 dňa 30.01.2012, kedy súd
jednak rozviedol manželstvo rodičov a schválil dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k v tomto čase dvom maloletým deťom tak, že v časti výživného schválil dohodu na základe ktorej sa
otec zavial platiť výživné vo výške 200,-Eur mesačne na každé dieťa.

23. Keďže sa jedná o návrh na zvýšenie výživného, ktoré už bolo súdom určené, vychádzal súd zo
skutočnosti ako sa od poslednej úpravy výživného zmenili pomery tak na strane oprávneného, teda

maloletého ako aj na strane oboch rodičov. Súd konštatuje, že u všetkých odvtedy nastala podstatná
zmena pomerov. Túto zmenu pomerov súd považoval za trvalú, nielen prechodnú a zásadnú v tých
okolnostiach,zktorýchvychádzalopredchádzajúcerozhodnutieovýživnom.Súdpretoporovnalpomery,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase
rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného a použil pritom zásady, ktoré sú rozhodujúce pre

určenie výživného.

24. V čase vydania rozhodnutia mal maloletý len 2 roky a 6 mesiacov ( starší, toho času už plnoletý syn,
mal v tom čase 6 rokov), bol v celodennej starostlivosti matky, od narodenia mal zdravotné problémy,
bol vedený v ambulancii gastroenterológa pre gastroezofageálny reflux III. St., imunoalergológa pre

recidivujúce infekty dýchacích ciest, atopický ekzém a kombinovanú imunodeficienciu, neurológa ako
rizikové dieťa, v ORL ambulancii, ambulancii genetiky a onkológa pre nádorčeky na krku, ktoré sa
vytvárajú v uzlinách, bol plienkovaný, pil sušené mlieko.25. Matka poberala rodičovský príspevok 190,10 Eur mesačne a prídavky na deti 44,02 Eur mesačne.
Iný príjem nemala, bola nemajetná, už v tom čase žila u svojich rodičov v rodinnom dome v obci C. A..

26. Otec bol v tom čase SZČO. Od 29.10.2009 podnikal ako B. s predmetom podnikania služby súvisiace
s F. Q. E. K.. Na základe zmluvy o spolupráci uzavretej so spoločnosťou H. R. A.. A. vyrábal reportáže do
relácie spravodajstva za odmenu X.XXX,-XXX mesačne. Iný príjem nemal. Býval sám v prenajatom byte
v F. za 200,-Eur mesačne. Odvádzal do Sociálnej poisťovne 139,-Eur mesačne, do zdravotnej poisťovne
47,-Eur, strava 140,-Eursplátky úverov v S. E. K. 200,-Eur, cestovné 30,-Eur, ošatenie a obuv štvrťročne

50,-Eur. V tom čase mal otec 2 vyživovacie povinnosti. Narodením syna H. dňa 30.04.2015 mu vznikla
tretia.

27. V čase podania návrhu mal maloletý 14 rokov, jeho zdravotný stav oproti poslednej úprave výživného
sa nezlepšil, stále je sledovaný na onkologickom oddelení pre neurofibromatózu, je silný alergik, v roku
2022 si zlomil nohu, musel používať invalidný vozík, ktorý musela zakúpiť za 600,-Eur. Rodina mala

ťažký priebeh Covidu, výdavky na lieky predstavovali 700,-Eur. Otec o týchto zdravotných problémoch
dieťaťa má vedomosť.

28. Matka je ťažká astmatička, je sledovaná v neurologickej ambulancii pre silné migrény a z uvedeného
dôvodu je od 29.06.2020 uznaná za invalidnú v rozsahu 60 %, poberá invalidný dôchodok. Otec stále

pracuje ako SZČO ako redaktor, aktuálne pre inú televíziu ako naposledy, vyhotovuje reportáže na
základe zmlúv o vytvorení audiovizuálneho diela, z ktorých má príjem v priemere X.XXX,-XXX brutto
mesačne.

29. Súd neaplikoval ust. § 63 zákona o rodine, pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky,

otec preukázal svoj príjem zo živnostenskej činnosti a tiež má súd za to, že nebolo nijakým
spôsobom preukázané, že by jeho životná úroveň bola nadštandardná, nezodpovedajúca jeho príjmom,
preukázateľne vyššia ako jeho príjmy. Napriek tomu však súd dospel k záveru, že výživné zo strany
otca na maloletého je potrebné zvýšiť a to z toho dôvodu, že od poslednej úpravy uplynula doba už
12 rokov čiže už len táto skutočnosť plynutia času je dôvodom na úpravu výšky výživného. Napriek

tomu, že otec opakovane tvrdil, že návrh na zvýšenie výživného nie je dôvodný a to preto, že nemá
finančné prostriedky na to, aby prispieval maloletému na výživu vyššou sumou, súd takúto argumentáciu
nemohol akceptovať, pretože prvoradou povinnosťou každého rodiča je vyživovacia povinnosť o dieťa
až do okamihu, kým nie je schopné samo sa živiť. Na tomto mieste súd uvádza, že otec už 15 rokov
( od 25.09.2009) vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom živnostenského oprávnenia. To, že

vykonáva činnosť, ktorú uviedol, nemá dostatočný zisk, nemôže byť na ťarchu vyživovacej povinnosti
maloletého dieťaťa. Na tomto mieste súd uvádza, ako je v zmysle platnej legislatívy definované živnosť.
Živnosťou sa rozumie sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho
sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného

predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Živnostník teda vykonáva túto činnosť preto,
aby dosiahol zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku živnostenskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk
bol skutočne dosiahnutý. Dôležitý je cieľ tejto činnosti, teda to, či živnostník vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk.

30. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä
to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom

jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno
spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okremodôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívnehocharakteru,najmäpracovnýmipríležitosťamiprimeranýmivlastnostiamrodičov.Prikaždom

rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči mal. dieťaťu je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič
reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý,
je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencialitu príjmov, t.j. k jeho
zjavne nevyužitým schopnostiam.

31. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každéhodieťaťa.HocinaúzemíSRneexistujetabuľkováúpravavýškyvýživného,zktorejbybolomožné
vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú
v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov
v rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného na dieťa vo veku 15 – 19 rokov pri

existencii troch vyživovacích povinností stanovená na 15 % z čistého mesačného príjmu povinného
rodiča.

32. Zároveň súd poukazuje aj na značne dlhý časový odstup od poslednej úpravy výšky výživného a
to 12 rokov, čo v živote maloletého dieťaťa predstavuje veľmi dlhý čas, počas ktorého sa jeho potreby

nevyhnutne menia a zvyšujú, čo nemožno nijakým spôsobom poprieť. Ak by otec maloletému prispel
každý rok od určenia výživného aspoň o 5,-Eur mesačne navyše, čo je takmer zanedbateľná suma,
prihliadajúc pri tom na to, že každým rokom dochádza aj k zvyšovaniu cien, ale aj k zvyšovaniu miezd
v národnom hospodárstve SR (o približne 100,-Eur v priemere mesačne), tak by ku dňu rozhodnutia bola
suma výživného na 260,-Eur mesačne. U maloletého sa v priebehu rokov objavili aj ďalšie ochorenia,

s ktorými sú nespochybniteľne spojené zvýšené náklady, ktoré predtým neexistovali.

33. Súd prihliadol aj na to, že v čase uzavretia dohody rodičov ohľadne výšky výživného bola táto
suma výživného možno povýšená odôvodneným potrebám maloletého v tom čase, čo ale nebolo
v rozpore so záujmom maloletého. Zároveň však musí konštatovať, že maloletý od poslednej úpravy

výživného už prešiel materskú aj základnú školu. Aj keď je možné sa prikloniť k argumentácii otca, že
výživné dohodnuté počas rozvodového konania v roku 2012 bolo vyššie ako bol priemer vzhľadom na
vtedajší príjem otca, tiež je potrebné konštatovať, že matka o zvýšenie výživného 12 rokov nežiadala,
avšak aktuálne ho už ani matka nepovažuje za dostatočné vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov.
S určitosťou súd uvádza, že výživné na dieťa vo veku 15 rokov v sume 200,-Eur pri možnostiach

a schopnostiach otca nie je postačujúce a nie je to ani v záujme dieťaťa.

34. Súd určil výživné 260,-Eur nakoľko s tým matka napokon súhlasila a súhlas vyjadril aj otec v priebehu
pojednávania. Súd vychádzal z toho, že príjem otca je X.XXX,-XXX mesačne brutto, teda v čistom
cca X.XXX,-XXX (výpočet viď T.), čo pri existencii 3 vyživovacích povinností považuje za dôvodné

s prihliadnutím na zdravotné problémy maloletého, a tiež s poukazom na to, že otec na maloletého 9
ročného syna platí výživné 245,-Eur.

35. Na tomto mieste musí súd podotknúť, že považuje za veľmi nezodpovedné správanie sa otca
v súvislosti s dlhoročným uplatňovaním a poberaním daňového bonusu na obe deti, ktorý nikdy matke

detí ani sčasti nepreposlal napriek tomu, že mal vedomosť, čo daňový bonus je a z akého dôvodu
ho poberá a absolútne účelovo ho využíval na pokrytie exekučných dlhov vzniknutých pre neplatenie
výživného.Taktiežsúdpoukazujenaoprávnenosťpoberaniatýchtoplatiebvzhľadomnato,žedetineboli
a nie sú v osobnej starostlivosti otca. Táto problematika ako je uplatňovanie a poberanie daňového
bonusu však nepatrí do právomoci súdov, ale iných štátnych orgánov. Pre úplnosť ale súd dodáva,

že táto suma poskytovaná štátom v žiadnom prípade nenahrádza vyživovaciu povinnosť otca. Daňový
bonus je daňová úľava pre daňovníka na vyživované dieťa, s ktorým žije v domácnosti. Ide o sumu,
ktorú je možné si odpočítať priamo z dane, čo zvyšuje plat zamestnanca. Nárok na daňový bonus
vzniká daňovníkovi, ktorý splní podmienky ustanovené zákonom. Uplatnenie nároku na daňový bonus
zvyšuje čistú mzdu zamestnanca alebo zníži daň z príjmov u zamestnanca v ročnom zúčtovaní dane

alebo v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou
štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu
školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa.36. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh matky nezamietol nakoľko toto konanie je konaním, ktoré možno
začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom, preto ak rozhodne o predmete konania v inom rozsahu
akojenavrhované,niejepotrebnézvláštnymsamostatnýmvýrokomnávrhzamietaťvprevyšujúcejčasti.

37. Súd pripomína, že otec si musí uvedomiť, že matka dieťaťu poskytuje každodennú starostlivosť,
a hoci je maloletý vo veku 15 rokov, teda osobná starostlivosť matky v tom pravom slova zmysle
už nie je potrebná, je to stále maloleté dieťa, ktoré je svojou výživou odkázané na svojich rodičov.
Matka zabezpečuje jeho základné potreby ako je bývanie, nákup potravín, varenie, pranie, žehlenie

a pod. Treba poukázať aj na to, že dieťa žijúce s matkou v spoločnej domácnosti sa rovnako podieľa
na nákladoch nielen za bývanie, ale rovnako aj na energie, nakoľko je len prirodzené, že rovnako
využíva tieto služby ako je elektrické energia, voda, teplo a pod. Otec naopak, starostlivosť o dieťa
nezabezpečuje inak ako finančne, s maloletým sa údajne kontaktuje prostredníctvom elektronických
zariadení argumentujúc tým, že býva ďaleko a je pracovne vyťažený. Teda neposkytuje ani osobnú
starostlivosť, ani inak o maloletého nejaví záujem.

38. Súd záverom uvádza, že pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb
dieťaťa a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Povinnosť rodiča postarať
sa o výživu svojho dieťaťa považoval za prvoradú, pričom iné výdavky možno zvažovať až následne.
Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb

( strava, oblečenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa
(vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby a pod.). Pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odôvodnené

potreby maloletého, prezentované v priebehu konania nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, okrem nákladov na zdravotnú starostlivosť v súvislosti
s vyššie diagnostikovanými ochoreniami, pričom výživné 260,-Eur mesačne spolu s vyživovacou
povinnosťou matky pokryje aktuálne odôvodnené potreby maloletého. Súd vzal do úvahy aj vývoj
životných nákladov, ktorý sa ale vzhľadom na aktuálnu geopolitickú situáciu ako vysoká inflácia, nárast

cien potravín, služieb, energií, dotýka každého ako aj existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti matky
a dvoch ďalších vyživovacích povinností otca. .

39. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné na maloletého
vo výške 260,-Eur mesačne zo strany matky je primerané.

40. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Na tomto pojednávaní sa matka a kolízny opatrovník po vyhlásení rozsudku vzdali práva podávať

voči rozsudku odvolanie v súlade s ust. § 368 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa ust. § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.