Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202422
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1724202422.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matky
- C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, G. C., a otca - H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX,

J., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok,
č. k. 51P/187/2024-99 z 30. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom II. nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 361, 366 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“), Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Čl. 5, § 24 ods. 1, § 25 ods. 3, § 28

ods. 1, § 36 ods. 1 z.č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „ Zákon o rodine “ ). Vecne dôvodil, že rozsudkom
Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/135/2017-65 zo dňa 19.01.2018, bola schválená rodičovská dohoda,
v rámci ktorej súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok je oprávnená matka, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150,- eur
počnúc dňom 12.05.2017 a určil, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v
kalendárnom roku v piatok od 15:30 hod. do 19:00 hod., každú párnu sobotu v týždni v kalendárnom

roku od 09:00 hod. do 19:00 hod., a každú nepárnu stredu v týždni v kalendárnom roku od 15:30 do
19:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a opäť vráti v mieste obvyklého pobytu matky a maloletej.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.03.2018. Súd prvej inštancie sa oboznámil
sobsahomspisuaspoukazomnacitovanézákonnéustanoveniaavyhodnotiaczistenéokolnostidospel
k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca s maloletou,
ako aj zákazu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať

maloletú nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Bezodkladnosť úpravy pomerov nebola preukázaná,
nakoľko z dôvodov uvedených v návrhu nevyplýva, že maloletej hrozí bezprostredné nebezpečenstvo,
ak sa jej otcovi styk s maloletou nezakáže. Zo skutočností uvádzaných matkou vyplýva, že k styku
otca s maloletou dochádza veľmi sporadicky, že otec prejavuje malý záujem o stretnutia s maloletou,
k stretnutiam podľa stanovenej úpravy styku v rozsudku, ktorá už sama o sebe je značne obmedzená,
v takomto rozsahu ani nedochádza. Matka sama konštatuje, že otec sa vzdáva práva stretnúť sa s

maloletou, stretne sa s ňou len keď mu to vyhovuje, a to zväčša v piatok po škole, stredy a soboty
mu opakovane nevyhovujú. Matka v návrhu popisuje viacero situácií, kedy otec stretnutia s maloletouzrušil, prípadne s ňou strávil kratší čas, ako je stanovený v rozhodnutí. Z komunikácie medzi rodičmi tiež
vyplýva, že otec sa vzdáva trávenia sobôt s maloletou, pretože mu tento čas nevyhovuje pre pracovné
povinnosti. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu môžu byť dôvodom na zmenu rozhodnutia, ktorým

bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu práv a povinností, avšak samotný zákaz styku otca
s maloletou predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do rodičovských práv a povinností. Jedná
sa o výnimočné riešenie, pričom dôvody pre takýto zásah musia byť natoľko závažné, že ochrana
záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť kontakt rodiča s dieťaťom. Pokiaľ ide o poukázanie matky na
trestnú minulosť otca maloletej, súd prvej inštancie sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Nitra,

sp. zn. 6T/77/2020 zo dňa zo dňa 27.10.2021, ktorým bol otec uznaný vinným za prečin zanedbania
povinnej výživy k deťom C. a K. a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1
rok, a z odôvodnenia ktorého vyplýva aj to, že mu bol zakázaný styk s maloletými deťmi C. a K., a
že deti boli následne osvojené novým manželom ich matky. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj so
samotným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 1P/102/2011 zo dňa 03.06.2013, ktorým
bol otcovi zakázaný styk s deťmi z predchádzajúceho manželstva s C. a s K.. Napriek závažným

skutočnostiam, na základe ktorých došlo k zákazu styku otca vtedy s jeho maloletými deťmi, ktoré
boli vyhodnotené aj vykonanými znaleckými posudkami, prebehlo toto konanie v roku 2012 a 2013.
Maloletá sa narodila v roku 2015, súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletej v roku 2018.
Tieto skutočnosti sú aj matke zrejmé ako sama uvádza minimálne z rozhodnutia Okresného súdu
Nitra z roku 2021. Matka podáva návrh na vydanie neodkladného opatrenia až teraz, pričom v danom

prípade skutočnosti uvedené matkou v návrhu súd nevyhodnotil ako dôvodné na okamžitý zásah do
rodičovskýchprávapovinnostíotcatakýmspôsobom,akýmbybolonariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorým by mu zakázal styk a kontakt s maloletou, o ktorý ako vyplýva z návrhu aj z dôkazov doložených
matkou ( písomná komunikácia rodičov ) prejavuje minimálny záujem. Z listinných dôkazov a samotných
tvrdení matkou v návrhu nevyplýva také správanie otca k maloletej, ktoré by odôvodňovalo zasiahnuť

neodkladným opatrením do jeho rodičovských práv zákazom styku s maloletou. Matka neosvedčila
žiadnu komunikáciu otca vo vzťahu k maloletej, ktorá by mohla mať taký negatívny dopad na maloletú,
že je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj pokiaľ ide o matkou navrhované zvýšenie výživného na maloletú
súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani v tejto časti nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie.
V danom prípade je otcovi maloletej uložená rozhodnutím súdu - rozsudkom Okresného súdu Pezinok,

č.k. 12P/135/2017-65 zo dňa 19.01.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 06.03.2018, vyživovacia
povinnosť vo výške 150,- eur. Túto sumu považuje súd prvej inštancie za postačujúcu, aby pokryla
základné potreby maloletej v rozsahu, v akom sa výživné nariaďuje neodkladným opatrením. Pokiaľ si
otec túto vyživovaciu povinnosť neplní, matka má v rozhodnutí exekučný titul a môže využiť zákonné
prostriedky na vykonanie takéhoto rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku aj urobila, keď si podala

návrh na vykonanie exekúcie. O zvýšení výživného bude súd rozhodovať v konaní vo veci samej,
keď matka podá návrh na zvýšenie výživného pri preukázaní zmeny pomerov, ktorými sú z časového
hľadiska už aj samotný rast životných nákladov, ako aj odôvodnený nárast potrieb maloletej. Preto
súd prvej inštancie aj v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 Civilného

mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil tak, že neodkladné opatrenie vydá, a to v rozsahu: 1. Otcovi maloletej sa
zakazuje styk s maloletou až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zrušenie rozsudku, ktorým
bola schválená rodičovská dohoda a vydanie nového rozhodnutia na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností. 2. Otcovi maloletej sa prikazuje písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne nekontaktovať maloletú až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na

zrušenie rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a vydanie nového rozhodnutia na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností. 3. Otcovi maloletej sa nariaďuje, aby platil zvýšené výživné
vo výške 350,- eur na maloletú k rukám matky vždy do 15. dňa mesiaca vopred až do právoplatného
rozhodnutia súdu o návrhu na zrušenie rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a vydanie
nového rozhodnutia na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Vecne dôvodila, že otec bol

právoplatne odsúdený za prechovávanie detskej pornografie, táto skutočnosť bola pred ňou a maloletou
úmyselne zatajovaná, otec má zakázaný styk s dvoma maloletými deťmi z predchádzajúceho vzťahu,
ktoré si z tohto dôvodu zmenili priezvisko a dištancovali sa od neho. Trestná minulosť a povaha
správania otca vyvolávajú u matky obavy o bezpečnosť dieťaťa, vrátane rizika možného zneužitiafotografií maloletej na finančné účely. Otec vystavuje dieťa konfliktom lojality, núti ho vyjadrovať lásku
alebo spĺňať jeho emocionálne požiadavky, počas telefonátov používa direktívny tón a citovo dieťa
vydiera ( napr. obvinenia, že mu nedvíha telefonáty ). Dieťa bolo opakovane vystavené situáciám, kde

otec vyjadruje nevraživosť voči matke ( napr. nadávky na matku pred dieťaťom ). Otec nedodržiava
dohodnuté stretnutia s maloletou a následne žiadnym spôsobom neprejavuje záujem o náhradné
termíny. Otec počas telefonátov dieťa stresuje, napr. tým, že ticho počúva a očakáva od dieťaťa
plynulé rozprávanie, nadával maloletej počas telefonátu, keď mu oznámila, že nemá dostatok kreditu
na časté volania. Použil na matku vulgárne výrazy ( „suka“, „aby skapala“ ) a tento incident spôsobil

maloletému dieťaťu zdesenie. Dieťa vyjadrilo pocit, že nechce, aby otec chodil na stretnutia, a je z
jeho správania emocionálne rozrušené, matka musí dieťaťu neustále vysvetľovať, že problém nie je
v ňom, aby zmiernila jeho pocit viny. Maloletá je svedkom negatívnych prejavov správania otca, čo
podľa Zákona o rodine predstavuje nepriamu formu násilia, schopnú negatívne ovplyvniť psychický
vývin dieťaťa. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz v podobe zvukových nahrávok poskytnutých na USB
nosiči, ktoré preukazujú manipulatívne a nevhodné správanie otca voči dieťaťu. Tieto nahrávky zahŕňajú

direktívneaemocionálnevydieranie,vytváraniekonfliktulojalityahrubéprístupy,ktoréznižujúpsychickú
pohodu dieťaťa. Zvukové nahrávky zachytávajú intonáciu a správanie otca, čo nie je možné adekvátne
sprostredkovať iba písomným prepisom. Súd prvej inštancie opomenul individuálne potreby dieťaťa,
ako jeho vek, emocionálnu zrelosť a sociálne prostredie, ktoré vyžadujú ochranu pred negatívnymi
vplyvmi otca. Neodkladné opatrenie je nevyhnutné na ochranu dieťaťa pred ďalšími negatívnymi vplyvmi

zo strany otca, ktoré by mohli spôsobiť dlhodobé emocionálne škody. Otec sa aj napriek dostupným
možnostiam dobrovoľne vzdáva stretnutí so svojou dcérou, čo potvrdzuje jeho nedostatok záujmu o
jej blaho. V časti týkajúcej sa výživného matka dôvodila, že maloletá má zdravotné komplikácie a
potravinové intolerancie, ktoré zvyšujú náklady na starostlivosť. Matka všetky tieto náklady znáša sama,
otec prispieva nepostačujúcou sumou na výživné, a to často s omeškaním, nezaujíma sa o zdravotnú

starostlivosť, školské potreby ani emocionálny vývin dieťaťa. Zvýšenie výživného je potrebné na pokrytie
skutočných nákladov na zabezpečenie zdravotného a emocionálneho blaha maloletej. Otec počas
jedného telefonátu vyčítal dcére, že s ním a babkou nedostatočne komunikuje, pričom ju následne
emocionálne zastrašoval. Matka musela telefonát prevziať, čo vyvolalo ešte agresívnejšiu reakciu otca.
Po intervencii kolíznej opatrovníčky otec stratil záujem o kontakt s maloletou a zrušil naplánované

stretnutia, čo negatívne ovplyvnilo emocionálnu stabilitu dieťaťa. Otec maloletej je zdrojom negatívnych
vplyvov na dieťa a jeho správanie predstavuje reálne riziko pre jej psychický vývin a bezpečnosť. Pokusy
matky o ochranu maloletej inými spôsobmi než právnou cestou neboli efektívne a obáva sa, že ak by
otcovi odmietla odovzdať dieťa, mohlo by to viesť k zásahu polície alebo sociálnych pracovníkov, čo by
spôsobilo traumu maloletému dieťaťu.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie
rozhodol vo veci správne, a trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré sú založené v spisovej
dokumentácii a konkretizované v správe, ktorú adresoval súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku ), po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ),
oprávnenou osobou, účastníkom konania - matkou ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného
mimosporového poriadku ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66
Civilného mimosporového poriadku ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68
Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je

dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).

5. Predmetom odvolacieho konania je s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolaní posúdenie

správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by bol otcovi zakázaný styk s maloletou, tiež uložený zákaz otcovi
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať maloletú
a upravené zvýšenie výživné otcovi zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne.6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ( nielen v zmysle
obsahu a dôvodov odvolania matky ) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým
uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom

prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky
s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky,
pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,

efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia
spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku
toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného

opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu
zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie
( § 329 ods. 1 veta prvá Civilného poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo

skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu
potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je potreba ochrany práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené alebo
ak maloletým deťom hrozí závažná ujma.

13. Odvolací súd má za to, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by bol zakázaný už upravený styk otca s maloletou rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k.
12P/135/2017-65 zo dňa 19.01.2018, súčasne nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by bolo otcovi zakázané písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami kontaktovať maloletú, nakoľko absentuje potreba neodkladnej a rýchlej úpravy v zmysle
jej návrhu z dôvodu existencie riadnej úpravy styku otca s maloletou, úpravy výživného na základe
právoplatného rozhodnutia súdu. Inak povedané, skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nenasvedčujú, že by v prípade absencie zákazu styku otca s maloletou, zákazu
kontaktovať maloletú otcom, ako aj v prípade absencie zvýšenia výživného vznikla na právach maloletej

nenapraviteľná ujma.

14. Odvolací súd z obsahu spisu zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že výkon rodičovských práv
a povinností rodičov k maloletej bol upravený vyššie citovaným rozsudkom vo veci samej, ktorým bolaschválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky
s tým, že matka je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, otec bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletej mesačne výživným vo výške 150,- eur od 12.05.2017. Zároveň bol upravený styk

otca s maloletou tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku
v piatok od 15:30 hod. do 19:00 hod., každú párnu sobotu v týždni v kalendárnom roku od 09:00 hod. do
19:00 hod., a každú nepárnu stredu v týždni v kalendárnom roku od 15:30 do 19:00 hod. s tým, že otec
si maloletú prevezme a opäť vráti v mieste obvyklého pobytu matky a maloletej. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.03.2018.

15. Matka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia primárne z dôvodu, že najlepší záujem
maloletej vyžaduje ochranu pred negatívnymi vplyvmi otca, jeho manipulatívnym správaním a
emocionálnym nátlakom, súd prvej inštancie opomenul vykonať dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú
nevhodnosť otcovho správania, a bez neodkladného opatrenia hrozí maloletej ďalšia psychická ujma a
matka nemôže efektívne zabezpečiť jeho ochranu inými prostriedkami.

16. Tu odvolací súd uvádza, že hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa
a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám
medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však
úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté

dieťa, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že účelom
neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy
v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či
oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak
by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej ( rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní ) mohlo

spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného
opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná
príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným stabilizovať pomery určitým spôsobom už pred konečným
rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny
stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia

je však možné konštatovať, že situácia v rodine maloletej je zastabilizovaná právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/135/2017-65 zo dňa 19.01.2018, pričom jediným kritériom pre
vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku dieťaťa, ako aj zákazu kontaktovať maloleté dieťa s jedným
z rodičov, je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého takáto nevyhnutnosť
vyplýva, pretože ide o intenzívny zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na

ochranu rodinného života. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého rodiča
s dieťaťom a zákaz kontaktovať dieťa je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, pre
ktorý bol návrh na súd podaný. Je nevyhnutné rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne
ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide o predstieraný stav vyvolaným zámerným pôsobením rodiča,
ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Dieťa sa totiž často stáva nástrojom na riešenie

doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi jeho rodičmi. Konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi
negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. Aj len priemerne empatické
dieťa sa v takomto prostredí nemôže cítiť dobre. Je pritom nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič – dieťa v dôsledku odcudzenia, je v neskoršom období len ťažko napraviteľná.

17. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto nevyhnutné
posúdiť, či osvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov ( uloženie zákazu styku a kontaktovania )
sú práva účastníkov konania ( v tomto prípade maloletej A. ) ohrozené, teda že existuje naliehavá
potreba v danej časti nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie dospel po preskúmaní spisu k záveru, že nie je nevyhnutné bezodkladne upraviť

vzťahy účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, pretože matkou
uvádzané dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na
strane maloletej nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Vzťahy medzi rodičmi sú síce
problematické a konfliktné, no pokiaľ ide o maloleté dieťa, ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje
primárne, ani odvolací súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené jeho zdravie, život, výživa, výchova

či iný dôležitý záujem.

18. Odvolací súd dopĺňa, že v konaní bolo obsahom spisu osvedčené, že otec sa s maloletou nestretáva
vzmyslepredmetnéhoprávoplatnéhorozsudku,stykvplnomrozsahunevyužíva,ktoráokolnosťnemôžebez ďalšieho byť dostatočným dôvodom pre zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Takouto nemôže
byť bez ďalšieho ani okolnosť týkajúca sa trestnej minulosti otca, pričom matka ani odvolaciemu súdu
neosvedčila, že by táto okolnosť mala akýkoľvek negatívny vplyv na doterajší priebeh stretnutí otca

s maloletou, a preto nemohla byť ani odvolacím súdom zohľadnená. Uvádzanie tejto okolnosti matkou
bezakéhokoľvekosvedčeniamožnéhonegatívnehovplyvunamaloletúpritomskôrnaznačujenegatívne
nastavenie matky voči otcovi ( ktorý sa doposiaľ s maloletou viac-menej riadne stretával ), ktorého sa
snaží, či už vedome alebo nevedome, vytesniť zo života maloletej, a preto nemôže byť dôvodom na
zákaz styku s maloletou. Odvolací súd tiež dopĺňa, že vzhľadom na vzájomnú narušenú rodičovskú

komunikáciu a ambivalentný vzťah rodičov by zákaz styku otca s maloletým dieťaťom znamenal
neprimeraný a nedôvodný zásah nielen do rodičovských práv otca, ale aj zásah do objektívneho práva
maloletej vytvárať a budovať si vzťah s otcom, ktorý je pre dieťa popri matke ďalším identifikačným
vzorom. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojim
rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Úlohou rodiča, ktorému bolo
maloletédieťazverenédoosobnejstarostlivosti,jeajvhodnenaňhopôsobiťazdôrazňovaťmudôležitosť

stretávania sa s druhým rodičom. Uvedené sa týka aj matkou navrhovaného zákazu kontaktovať otcom
maloletú, keďže ani v tejto časti matka nesvedčila tvrdené skutočnosti o negatívnom vplyve otca na
maloletú.

19. Odvolací súd sa riadne oboznámil so zvukovými záznamami predloženými matkou, pričom nie

je zrejmé, z čoho matka vychádza, keď tvrdí, že výčitka otca smerovaná maloletej, že mu nedvíha
telefón, by akokoľvek negatívne vplývala na maloletú, resp. že reakcia otca predstavuje nepriamu
formu násilia, schopnú negatívne ovplyvniť psychický vývin dieťaťa, správanie otca je manipulatívne,
zahŕňa direktívne a emocionálne vydieranie, vytvára konflikt lojality a hrubým prístupom, čo znižuje
psychickú pohodu dieťaťa. Ide totiž iba o subjektívne pocity matky bez ich náležitého osvedčenia. Súd

prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že matka neosvedčila dôvody smerujúce k zákazu styku otca
smaloletou,akoajkzákazupísomne,telefonicky,elektronickoukomunikácioualeboinýmiprostriedkami
kontaktovať maloletú, keď stretávanie otca s maloletou bolo upravené schválením rodičovskej dohody
vyššie citovaným rozsudkom dňa 12P/135/2017 po riadne vykonanom dokazovaní. Správne preto súd
prvej inštancie vyhodnotil, že z dôvodov uvedených matkou v návrhu nevyplýva, že maloletej hrozí

bezprostredné nebezpečenstvo, ak sa jej otcovi styk s maloletou nezakáže, rovnako tak uvedené
nevyplynulo ani z odvolania matky.

20. Odvolací súd poznamenáva, že zo skutočností uvádzaných matkou vyplýva, že otec prejavuje malý
záujem o stretnutia s maloletou, k stretnutiam podľa stanovenej úpravy styku v rozsudku dochádza,

avšak nie v plnom rozsahu, s maloletou sa stretne len keď mu to vyhovuje, stredy a soboty mu
opakovane nevyhovujú. V súvislosti s týmito tvrdeniami potom tvrdenia matky ohľadom zákazu styku
otca s maloletou možno považovať za rozporné, keďže na jednej strane tvrdí, že trestná minulosť a
povaha správania otca v nej vyvolávajú obavy o bezpečnosť dieťaťa, vrátane rizika možného zneužitia
fotografií maloletej na finančné účely, na druhej strane otcovi vytýka, že otec sa aj napriek dostupným

možnostiam dobrovoľne vzdáva stretnutí so svojou dcérou.

21. S poukazom na vyššie uvedené, keď ani kolízny opatrovník, ktorý zastupuje maloleté dieťaťa
v konaní a sleduje jeho najlepší záujem, nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné zamedziť
v styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd dodáva, že matka ani v odvolacom konaní neosvedčila

potrebu zásahu súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v danej časti.

22. Odvolací súd následne posudzoval dôvodnosť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti zvýšenia výživného otcovi pre maloletú zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne.

23. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určení povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej
miere je jeho rozsah, ktorý sa zásadne môže odlišovať od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí.
Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, keďže v rámci neodkladného opatrenia možno nariadiť rodičovi platiť
výživné len v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením § 366 Civilného mimosporového poriadku

mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola
žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopnýplatiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré
existujú v čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce
len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa neprispieva, keď súčasne nie

je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že výživa maloletého dieťaťa by bola bez
nariadenia neodkladného opatrenia ohrozená. Iba v konaní vo veci samej môže súd po riadne
vykonanom dokazovaní vyhodnotiť, aké sú možnosti a schopnosti povinného rodiča, opodstatnené
náklady maloletého dieťaťa a až následne rozhodnúť o výške vyživovacej povinnosti.

24. V návrhu matka nielenže neosvedčila, že bez uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu
maloletej zvýšeným výživným môže byť výživa maloletej potenciálne ohrozená, ale ani neuvádzala
žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by ohrozenie výživy maloletej vyplývalo. Skutočnosť, že otec si svoju
vyživovaciu povinnosť riadne neplní, nie je možné zohľadniť ako dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia v tejto časti, pretože ako správne poznamenal súd prvej inštancie, matka môže využiť zákonné
prostriedky na vykonanie rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku aj urobila, keď si podala návrh na

vykonanie exekúcie. Odvolací súd dopĺňa, že zvýšenie výživného v rozsahu, v akom sa ho domáha
matka, by zodpovedalo meritórnemu rozhodnutiu, ktoré si vyžaduje riadne vykonanie dokazovania, ktoré
však presahuje rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše účelom
neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov konania, ktorá má zabezpečiť
bezodkladnúrealizáciuichpráv,kýmnebudeonichrozhodnutépodľahmotnoprávnehopredpisu(Zákon

o rodine ).

25. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také
skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré neboli spôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v časti o neodkladnom opatrení o zvýšení výživného, odvolací súd

napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).