Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010398
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8322010398.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
22.01.2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. C. D., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm.
c/ Tr. zákona, o odvolaniach prokurátora a poškodených proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo
dňa 02.07.2024, sp. zn. 3T/59/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania poškodených A. C. a E. C..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 02.07.2024, sp. zn. 3T/59/2022 súd podľa § 285 písm.
b/ Tr. poriadku obžalovaného A. B. C. D. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Humennom,

sp. zn. 2 Pv 89/20/7702, zo dňa 06.07.2022 pre skutok kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

- po tom, čo dňa 07.10.2013 uzavrel ako konateľ spoločnosti C., s.r.o., so sídlom F. XXXX/X, G., B.:
XXXXXXXX s poškodenými A. C. a E. C. zmluvu o dielo č. 2/2013, ktorej predmetom bola výstavba

stavby rodinného domu v obci H., I. G., na parcele registra J., par. čísla XXX/XX, pričom využil
neskúsenosť poškodených, ktorá spočívala v tom, že vo faktúre č. 20140001 zo dňa 13.02.2014, ktorá
sa týkala rozpočtu vykonaných prác a množstva spotrebovaného materiálu vyfakturoval poškodeným o
2.006,25 Eur viac, čím uviedol poškodených A. C. a E. C. do omylu využitím ich neskúsenosti, nakoľko
ide o osoby, ktoré nie sú odborne spôsobilé v oblasti stavebníctva a takýmto konaním im spôsobil škodu
na ich majetku vo výške 2.006,25 eur, ako rozdiel v množstve nevykonaných a fakturovaných prác

a materiálu,

lebo skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodených A. C. a E. C. s nárokmi na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.07.2024, podal
odvolanie prokurátor a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.09.2024 aj poškodení A. C.
a E. C..
Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.10.2024.
Namietal, že nie je možné sa stotožniť so závermi Okresného súdu Humenné, ktorý konštatoval v

odôvodnení rozsudku, že zo strany obžalovaného neboli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty žalovaného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na §138 písm. b/ Tr. zákona a to tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke. Podstata protiprávneho
konaniaobžalovanéhospočívavtom,žefakturovalvofaktúreč.20140001,zodňa13.02.2014vykonané
stavebné práce a množstvo spotrebovaného stavebného materiálu na výstavbe rodinného domu v

obci H., okres G. patriaceho A. a E. C. aj napriek tomu, že niektoré stavebné práce a stavebný
materiál vôbec nedodal, alebo nedodal ich v takom rozsahu ako ich fakturoval. Obžaloba nekládla
za vinu obžalovanému fakturovanie stavebných prác a stavebného materiálu, ktoré nezodpovedali
kvalite a určitým zákonným normám ohľadom statiky, príp. iným kritériám, ktoré musia byť splnené pri
dodaní stavebného materiálu a stavebných prác, ale kládla mu za vinu už vyššie uvedenú fakturáciu

nedodaného stavebného materiálu a stavebných prác. Aj napriek tomu, že znalec z odboru stavebníctva
Ing. Dušan Nemeš na hlavnom pojednávaní priznal určité odchýlky v jeho znaleckom posudku ohľadne
rozdielu v množstve nevykonaných a fakturovaných prác a materiálu, na záveroch svojho znaleckého
posudku zotrval, pričom tento rozdiel je naďalej vo výške 700,- eur v zmysle aktuálnej novely Tr. zákona.
V danej trestnej veci nie je možné uplatňovať princíp ultima ratio trestného práva, nakoľko poškodení A.
C.aE.C.siužvminulostiuplatnilisvojenárokysúvisiacestoutotrestnouvecouvočiobžalovanémuA.B.

D. na civilnom súde, pričom rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 31.01.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, súd zaviazal žalovanú spoločnosť A.
s.r.o. zaplatiť žalobcom sumu 15.000,- eur s príslušenstvom a nárok na náhradu trov konania, avšak
do dnešného dňa tieto nároky poškodených neboli zo strany zaviazanej spoločnosti, ani zo strany
obžalovaného uspokojené a to ani v čiastočnom rozsahu. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením súdu,

že zo strany poškodených absentoval prístup zodpovedajúci vyššej miere opatrnosti pri dispozícii so
svojim majetkom, nakoľko poškodení pri vykonávaní stavebných prác na predmetnej stavbe prejavovali
až neúmerne vysoký záujem tým, že často osobne kontrolovali vykonané stavebné práce, vrátane
dodaného stavebného materiálu, ale vzhľadom na absenciu odborných znalostí v oblasti stavebníctva
u týchto poškodených nebolo z ich strany možné predvídať, že obžalovaný nedodá stavebné práce

a stavebný materiál v takom rozsahu ako fakturoval v predmetnej spornej faktúre. Aj keď poškodení
už v minulosti mali pochybnosti o kvalite stavebných prác a dodaného stavebného materiálu zo strany
obžalovaného, aj napriek tejto skutočnosti uzatvorili s tým istým obžalovaným zmluvu o dielo, ktorej
predmetom bola výstavba rodinného domu v obci Lackovce a táto skutočnosť nesvedčí o nedostatočnej
potrebnej miere opatrnosti zo strany poškodených. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v

Prešove zrušil oslobodzujúci rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Poškodení v nimi podanom odvolaní namietali, že prokuratúra a OČTK, ak by neboli presvedčení o vine
obžalovaného, tak by nepostúpili túto trestnú vec na pokračovanie na okresný súd. Počas pojednávania
v civilnom procese pod sp. zn. 5C/84/2015 pred vynesením rozsudku obžalovaná osoba, v snahe

vyhnúť sa záväzku voči nim, previedla ako jediný spoločník svoju s.r.o. na tzv. bieleho koňa. Pokiaľ
prokuratúradôslednespísalaobžalobumuselasibyťistátrestnejzodpovednostiobžalovanéhoazobrala
v úvahu výpovede svedkov a hlavne súdnych znalcov, ktorí sa jednoznačne vyjadrili v neprospech
obžalovaného. Súdni znalci poukazovali počas celej doby na vážne pochybenia v stavebných prácach
a nedodanom stavebnom materiáli v deklarovanom množstve. Uvedeným skutkom sa obžalovaný

dopustil porušenia finančnej disciplíny voči štátu a voči ním ako spotrebiteľom, invalidným dôchodcom.
Oslobodzujúci rozsudok obžalovaného je výsmech zákonnosti a čestnosti, pretože nemá jasné dôkazy
onevine,resp.naoslobodeniespodobžaloby.Dôslednežiadajúuznanievinyobžalovanéhoazaplatenie
škody. Odkázanie na občianskoprávne konanie je tak pre nich zbytočné. Nakoľko od obžalovaného
nikdy peniaze neuvidia, majú nádej, že krajský súd vo veci spravodlivo rozhodne.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 a ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku

a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolania poškodených boli podané
neoprávnenou osobou.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného vyšetrovania
a doložených listín nebolo preukázané, aby sa obžalovaný mal dopustiť úmyselného podvodného

konania, resp. inej trestnej činnosti tak, ako je to uvedené v obžalobe a to v neposlednom rade aj s
poukázaním na potrebnú mieru opatrnosti poškodených, ktorá tu absentuje vzhľadom na predpoklad
nespokojnosti s kvalitou prác v minulosti z roku 2007, ako to uviedla poškodená a v neposlednom rade
tieto vykonávané práce sa vykonávali aj za prítomnosti objednávateľa, stavebníka, teda poškodenej ajej manžela, kde v prípade nespokojnosti s vykonanými prácami zhotoviteľom v samotnom začiatku,
ak teda boli, tak bolo neodkladne už v tom čase potrebné tieto práce zastaviť s výzvou na odstúpenie
od zmluvy. Námietky k realizácii diela proti zhotoviteľovi neboli, resp. v tom čase neboli uplatnené tak,

aby nedochádzalo k škodám na diele vedomým pričinením aj zo strany objednávateľov. Poškodená
uviedla, že mali v minulosti skúsenosť s nekvalitným výkonom prác spoločnosti a taktiež potvrdila, že
toto podozrenie mali aj na samotnom mieste už počas realizácie tohto diela, pričom neuskutočnili včas
neodkladné, relevantné a zákonné opatrenia k zastaveniu prác na diele, ale až následne. Teda v tomto
prípade nie je možné zo strany zhotoviteľa objektívne preukázanie úmyselného poškodenia spotrebiteľa.

Pri posudzovaní a vyhodnocovaní naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu je
nevyhnutné vychádzať z princípu ultima ratio trestného práva, v zmysle ktorého majú inštitúty trestného
práva slúžiť len ako hraničný prostriedok na ochranu predovšetkým celospoločenských hodnôt a v
žiadnom prípade nemajú nahrádzať individuálnu aktivitu jednotlivca, ktorá má smerovať k ochrane
jeho súkromných práv a záujmov. V danom prípade bolo potrebné prihliadať aj na dodržovanie
spomínanej tzv. obvyklej miery opatrnosti osoby, od ktorej možno legitímne očakávať, že bude mať

prístup zodpovedajúci práve vyššej miere opatrnosti pri dispozícii so svojím majetkom zvlášť, ak
je predpoklad opakovaného konania vo vzťahu k tým istým osobám, poškodeným. Trestnoprávnu
kvalifikáciu konania ako trestného činu, ktoré má občianskoprávny základ, je potrebné považovať za
krajný prostriedok, ktorý má predovšetkým celospoločenský význam z hľadiska ochrany základných
spoločenských hodnôt.

Krajský súd, po oboznámení sa s odvolaniami napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého
spisu konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce
dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani

odvolatelia sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne
zabezpečenýchdôkazovnásledneokresnýsúdvyvodilskutkovéokolnostitak,akosúuvedenévovýroku
napadnutéhorozsudku,pričomtietomajúoporuvovýsledkochvykonanéhodokazovaniaaprvostupňový
súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto
považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia podrobne a rozsiahlo s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri zisťovaní skutkového
stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu,
z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, odkazuje.

S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje so

záverom prvostupňového súdu, že v konaní nebolo dokázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému
za vinu, je trestným činom, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku za správne a zákonné.

Úvodom krajský súd konštatuje, že v konaní pred prvostupňovým súdom bolo vykonané rozsiahle

dokazovanie, v priebehu ktorého bolo vypočuté značné množstvo znalcov, pričom väčšina z týchto
znalcov nebola zákonným spôsobom pribratá do predmetného trestného konania a svoje znalecké
posudky vyhotovili ešte pred jeho začatím. Znalec Ing. Dušan Nemeš bol síce pribratý do konania
v prejednávanej trestnej veci a v tejto aj vypracoval znalecký posudok, v ktorom zodpovedal otázky
uložené mu objednávateľom, OR PZ Humenné, pričom konštatoval aké práce boli vykonané a zhrnul, že

na stavbe neboli vykonané práce, resp. boli vykonané práce ale v inom množstve aké boli fakturované
a rozdiel v skutočne vykonaných prác a dodávkach je 2.006,25 eur v prospech spoločnosti C. s.r.o.
Následne, na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom však na otázky obžalovaného uviedol, že sa
pomýlil v tvárniciach a namiesto 10,17 m3 malo byť uvedené 12,9 m3, preto rozdiel je 95,- eur a ďalej
uviedol, že ak by sa preukázalo, že časť kanalizácie po verejnú kanalizáciu realizovala spoločnosť C.

obžalovaného, malo by to vplyv na závery znaleckého posudku, ale nemá projekt kanalizačnej prípojky,
alezvýšilabysahodnotaprácadodávokodĺžkuvodovodnejprípojky,avšaknemázmluvuktotietopráce
realizoval, preto sa k tomu nevie vyjadriť a pod. Z uvedeného je tak zrejmé, že znalec Ing. Dušan Nemeš
anipriopakovanomvýsluchunahlavnompojednávanípredsúdomprvéhostupňanevedelobhájiťzávery
svojho znaleckého posudku, keď na jednej strane tvrdil, že hodnota nezrealizovaných prác a dodávok je

vo výške 2.006,25 eur a na druhej strane pripustil, že táto suma by mohla byť iná. Na základe uvedeného
odvolací súd konštatuje, že v konaní tak nebol vykonaným dokazovaním preukázaný rozdiel medzi
výškou fakturovaných a reálne dodaných prác a materiálov na predmetnej stavbe.V ďalšom odvolací súd poukazuje na názor vyslovený súdom prvého stupňa, že inštitúty trestného práva
majú slúžiť len ako hraničný prostriedok na ochranu celospoločenských hodnôt a v žiadnom prípade
nemajú nahrádzať individuálnu aktivitu jednotlivca, ktorá má smerovať k ochrane jeho súkromných práv

a záujmov, teda na princíp ultima ratio, ktorého podstata spočíva v tom, že trestnoprávna ochrana
má nastúpiť až ako posledný nástroj ochrany súkromnoprávnych vzťahov. V prejednávanej trestnej
veci bolo preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 31.01.2019, sp.
zn. 5C/84/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, bol
žalovaný,spoločnosťA.s.r.o,ktorejkonateľombolobžalovaný,zaviazanýzaplatiťžalobcomA.C.aE.C.

sumu 15.000,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 eur ročne zo sumy 6.160,61 eur od 08.03.2014
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 eur ročne zo sumy 8.839,39 eur od 07.02.2015
do zaplatenia a tiež im bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100%. Z obsahu vykonaného
dokazovania v prejednávanej trestnej veci je zrejmé, že škoda v trestnom konaní vo výške 2.006,25 eur
za nedodané práce a stavebný materiál je súčasťou sumy vo výške 15.000,- eur, na ktorej zaplatenie
bola zaviazaná obchodná spoločnosť obžalovaného civilným rozsudkom.

Rovnako je potrebné poukázať na nedodržanie obvyklej miery opatrnosti zo strany poškodených, ktorí
podľa vlastného vyjadrenia, už mali v minulosti negatívnu skúsenosť s obžalovaným pri realizácii
obdobných stavebných prác a napriek tomu s ním uzatvorili zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci
nebolo jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý je kladený za vinu obžalovanému je trestným činom.

Vo vzťahu k odvolaniu poškodených odvolací súd udáva, že podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na

civilnýproces,prípadnenakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom.Vzhľadomnato,žeideoobligatórnu
povinnosť súdu v prípade ak vyhlasuje oslobodzujúci rozsudok, odvolací súd z uvedeného dôvodu
považuje odvolania poškodených za odvolania, ktoré boli podané neoprávnenou osobou.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto

postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol a rovnako pre ktoré odvolania poškodených ako odvolania,
ktoré boli podané neoprávnenou osobou podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.