Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518010212
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8518010212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

PetraFarkašaaMgr.IvaMaruščákanaverejnomzasadnutíkonanomdňa29.01.2025vtrestnejveciproti
obžalovanému K. O., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1T/98/2018 zo dňa 22.03.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 1 Tr. poriadku

obžalovaný K. O., nar. XX.X.XXXX vo U., trvale bytom J., okres N., v súčasnosti bytom V. XX, I. T.,

j e v i n n ý , ž e

ako osoba, ktorá s vedomím a súhlasom S. O., konateľky spoločnosti L. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, sídlom
W. XXX/XX, N. 1, F. republika, vykonávala v prevádzke menovanej spoločnosti nachádzajúcej sa v N., K.
ulica XX, F. republika, obsluhu stávkového terminálu prenajatého menovanej spoločnosti spoločnosťou
F. I. a.s., IČO: XXXXXXXX, sídlom Na F. XXXX/XX, R. K., XXX XX N., F. republika, a zároveň ako
osoba, ktorá vo vyššie uvedenej prevádzke s vedomím a súhlasom S. O., konateľky spoločnosti L.
s.r.o. vykonávala predaj žrebov dodávaných spoločnosťou F. I. a.s., a zároveň ako osoba v súvislosti s
tým oprávnená a povinná k odovzdaniu tržieb na účet spoločnosti F. I., a.s., pri uvedených činnostiach
v presne nezistenej dobe v 21. týždni roku 2016 aj sám za účelom dosiahnutia vlastného prospechu

bez vloženia príslušného peňažného vkladu zrealizoval prostredníctvom stávkového terminálu stávky v
presne nezistenom peňažnom objeme, pričom za obdobie od 23.5.2016 až 29.5.2016, t.j. za 21. týždeň
roku 2016, až doposiaľ neodviedol z tržby zo stávkového terminálu sumu vo výške 60.991,- Kč (t.j.
2.257,17 eur), ktorá mala byť na bankový účet spoločnosti F. I. a.s. uhradená najneskôr 31.5.2016, a
zároveň pri vyššie uvedených činnostiach, najneskôr od 23.5.2016 za účelom dosiahnutia vlastného
prospechu a bez zaplatenia za nich sám spotreboval stieracie žreby, ktoré tak nebolo možné spoločnosti
F.I.a.s.vrátiťaanizanichnáslednespoločnostiF.I.a.s.nevykonalvyúčtovanieichpredajaaneodviedol

tržbu, ktorá mala byť na účet menovanej spoločnosti uhradená najneskôr 2.8.2016 vo výške 20.460,-
Kč (t.j. 756,88 eur), čím týmto konaním spôsobil spoločnosti F. I. a.s., ktorej právnym nástupcom je
spoločnosť I. a.s., K U. XXX, XXX XX N. 9, F. republika, IČO: XXXXXXXX, škodu celkom vo výške
81.451,- Kč (t.j. 3.014,05 eur),

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona (v znení zákona č. 40/2024 Z.z. účinného od

06.08.2024).

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona (v znení zákona č. 40/2024 Z.z. účinného od 06.08.2024), s použitím §
37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody na 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku, za použitia § 48 ods. 4 Tr. poriadku, súd obžalovanému ukladá
povinnosť nahradiť spoločnosti I. a.s., IČO: XXXXXXXX, sídlom K U. XXX, XXX XX N. 9, F. republika,
trestným činom spôsobenú škodu vo výške 81.451,- Kč.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa uznal obžalovaného K. O. za vinného z prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že:
-ako osoba, ktorá s vedomím a súhlasom S. O., konateľky spoločnosti L. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, sídlom
W. XXX/XX, N. 1, F. republika, vykonávala v prevádzke menovanej spoločnosti nachádzajúcej sa v N., K.
ulica XX, F. republika, obsluhu stávkového terminálu prenajatého menovanej spoločnosti spoločnosťou

F. I. a.s., IČO: XXXXXXXX, sídlom Na F. XXXX/XX, R. K., XXX XX N., F. republika, a zároveň ako
osoba, ktorá vo vyššie uvedenej prevádzke s vedomím a súhlasom S. O., konateľky spoločnosti L.
s.r.o. vykonávala predaj žrebov dodávaných spoločnosťou F. I. a.s., a zároveň ako osoba v súvislosti s
tým oprávnená a povinná k odovzdaniu tržieb na účet spoločnosti F. I., a.s., pri uvedených činnostiach
v presne nezistenej dobe v 21. týždni roku 2016 aj sám za účelom dosiahnutia vlastného prospechu

bez vloženia príslušného peňažného vkladu zrealizoval prostredníctvom stávkového terminálu stávky v
presne nezistenom peňažnom objeme, pričom za obdobie od 23.5.2016 až 29.5.2016, t.j. za 21. týždeň
roku 2016, až doposiaľ neodviedol z tržby zo stávkového terminálu sumu vo výške 60.991,- Kč (t.j.
2.257,17 eur), ktorá mala byť na bankový účet spoločnosti F. I. a.s. uhradená najneskôr 31.5.2016, a
zároveň pri vyššie uvedených činnostiach, najneskôr od 23.5.2016 za účelom dosiahnutia vlastného

prospechu a bez zaplatenia za nich sám spotreboval stieracie žreby, ktoré tak nebolo možné spoločnosti
F.I.a.s.vrátiťaanizanichnáslednespoločnostiF.I.a.s.nevykonalvyúčtovanieichpredajaaneodviedol
tržbu, ktorá mala byť na účet menovanej spoločnosti uhradená najneskôr 2.8.2016 vo výške 20.460,-
Kč (t.j. 756,88 eur), čím týmto konaním spôsobil spoločnosti F. I. a.s., ktorej právnym nástupcom je
spoločnosť I. a.s., K U. XXX, XXX XX N. 9, F. republika, IČO: XXXXXXXX, škodu celkom vo výške

81.451,- Kč (t.j. 3.014,05 eur).

Bolo mu za to podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, pri nezistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.
zákona, trest odňatia slobody na 28 /dvadsaťosem/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku, za použitia § 48 ods. 4 Tr. poriadku, súd obžalovanému uložil

povinnosť nahradiť spoločnosti I. a.s., IČO: 26493993, sídlom K U. XXX, XXX XX N. 9, F. republika,
trestným činom spôsobenú škodu vo výške 81.451,- Kč.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania
uviedol, že sa mu veľmi zhoršil zdravotný stav, hlavne cukrovka, nevedeli ho dostať pod 20 s cukrom ,

skúšajú mu určiť dávky inzulínu, preto nie je v stave sa rozpisovať, manželke o rozsudku radšej nehovorí,pretože by znova podala o rozvod, tak to len zhrnie, veriac, že krajský súd z toho vyjde a porozumie
mu, za čo vopred ďakuje.

Odsúdil ho za dlh. Neschopnosť splácať dlh nie je trestná. Žalujúca firma neutrpela žiadnu reálu stratu,
len fiktívnu stávku. V krajine, kde sa to stalo je aj keby sa skutok stal za to podmienečný trest, jemu za
to dal 28 mesiacov, reči, že bol trestaný neberie, odpykal si oveľa viac, rozpisovať aké je tu súdnictvo,
že napr. niekto ukradne fyzické milióny, /Baštrnák/ a dostane 5 rokov, takých prípadov je nekonečné
množstvo a jemu dá sudca za fiktívne peniaze 28 mesiacov, ako by rozdával rožky. Odsúdil ho trestným

rozkazomnadvaroky,jepresvedčený,žeibaprečítaljehovýpiszregistratrestovanazákladetohovydal
trestný rozkaz, že sa odvolal ho poriadne dožralo a bolo to vidieť a aj cítiť počas celého pojednávania.
Bol tam dlh za 2000 eur a dlh za cca 800 eur, čo spojil dokopy, len aby zvýšil trestnú sadzbu, aspoň
obžalovaný to tak vníma. Polovička rozsudku je o tom, že s manželkou klamal, že to spravil nebohý syn,
čo ho uráža hlavne kvôli manželke, ktorá sa bojí ísť rýchlejšie na aute, nie to klamať, neklamali ani s
policajtmi, namotali ich, no oni sú mali páni, nevie ani o tom, žeby boli na pojednávaní, ako to číta v

rozsudku, sudca si ani nepoložil otázku, že prečo by klamali, s jeho trestným registrom, tvrdiť, že by
podpísal niečo, s čím nesúhlasí ???? Prečo tam bola tá formulka, ktorú čítal, že to je dlh, s tým súhlasí,
bola to aj ich chyba, ale nie sprenevera. Sudca akurát vedel kričať na manželku, z čoho sa ináč dlho
nevedela spamätať, hľadal zámienky, napr. že povedal, že išla na pohreb babke a ona povedala niečo
iné, akoby to bolo podstatné. Podstatné bolo, že bol na Slovensku, len odvtedy bol minimálne desať krát

v narkóze a tak mu pamäť vynecháva, ale opakuje, hľadať nezmysly, nepodstatné veci, ako tiež, že to
chcel zvaliť na nebohého syna. Povedal, že je to nepodstatné, lebo nejde o trestný čin, ale jeho manželka
by neklamala a tak to musel povedať, ona odmietla klamať a s tým nič spraviť nemohol, ale opakuje, je
to jedno, povedal, že je zodpovedný za ten dlh a to aj keď ho definujete ako spreneveru, to bolo jeho
priznanie, ktoré sudca nevidel, len hľadal nejaké priťažujúce okolnosti, to že koľko rokov ubehlo, že to

je premlčané nevidel, praje mu 28 mesiacov, obžalovaný mu želá mnohonásobne viac všetkého, čo on
želá jemu, čo mu bude želať manželka, keď sa o tomto rozsudku dozvie, to mu je ho ľúto. Videl, že bol,
nezákonne naposledy vo výkone trestu vyše 13 mesiacov, videl, že ani nežiadal náhradu škody, pretože
má iné starosti a len tak si rozhodne. Je mu to jedno, on už vo výkone bol na niekoľko rokov, stačilo. Ale
aby mu sudca vyčítal, že bol odsúdený za spreneveru a osobne mu ukázal, že vtom rozsudku bola napr.

sprenevera Audi 6, ktorú vyše roka splácal, vzala ju leasingovka a predala a jemu dali, že ju spreneveril,
a napriek tejto vedomosti mu to vyčíta, to je pre neho za čiarou, už odmieta sa vyjadriť, že to je pán
sudca. Nepotrebuje klamať a popierať, ak v živote niečo spravil, priznal sa a znášal následky, no veľa
krát bol obvinený a aj odsúdený za niečo čo nespravil, aj to stačilo, verí, že krajský súd tento rozsudok
zruší, preto sa rozhodol napísať to odvolanie. Tiež chce poukázať na skutočnosť, že po tejto udalosti

prešiel aj s manželkou bankrotom a má za to, že sa vzťahuje aj na to.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne
len vtedy ak by odôvodňovali podanie dovolanie podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, nie však z dôvodov uvádzaných v odôvodnení odvolania
obžalovaným.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil tým, že prokurátorka Okresnej
prokuratúry Stará Ľubovňa podala tunajšiemu súdu obžalobu na K. O. pre skutok kvalifikovaný ako
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa obžalovaný mal v zmysle
podanej obžaloby dopustiť tak, že „ako osoba poverená obsluhou stávkového terminálu spoločnosti F.

I., a.s., so sídlom NA F. XXXX, XXX XX N., F. republika, ktorý bol prenajatý spoločnosťou F. I., a.s. do
prevádzky v N., K. ulica číslo XX, ktorú prevádzkoval obvinený v zastúpení spoločnosti L. s.r.o., W. XXX/
XX, N. 1, zároveň ako osoba poverená k predaju losov pre spoločnosť F. I., a.s. a taktiež ako osoba
poverenákodvádzaniutržiebnaúčetspoločnostiF.I.,a.s.,vdobeod23.05.2016aždoposiaľneodviedol
tržbu za stávky za 21. týždeň roku 2016 vo výške 60 991 Kč /2 257,20 Eur/, ktorú mal na bankový účet

spoločnosti F. I., a.s. odovzdať do 30.05.2016 a taktiež neodviedol tržbu za stieracie losy spoločnosti
F. I., a.s. ani tieto losy nevrátil a nevykonal vyúčtovanie predaja losov, čo mal urobiť do 02.08.2016 a
za zverené losy tak neodviedol ďalšiu tržbu vo výške 20 460 K4 /756,90 Eur/, a to aj napriek viacerým
výzvam, čím si týmto konaním prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak spoločnostiI. a.s.so sídlom K U. XXX, XXX XX N. 9, F. republika, IČO: XXXXXXXX, ktorá je právnym nástupcom
spoločnosti F. I., a.s. celkovú škodu v sume 81 451 Kč /3 014,10 Eur/“.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po prednesení obžaloby a poučení podľa § 121 ods. 2 Tr. poriadku
a § 257 ods. 1 až 8 Tr. poriadku učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že je nevinný.

Následne na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie:
- výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne S. O.;

- podľa § 269 Tr. poriadku čítaním listinných dôkazov, a to: trestného oznámenia z č.l. 12 až 13 spisu,
analýzy pohľadávok a záväzkov z č. l. 21 spisu a položky bankových výpisov z č. l. 22 spisu, podania
spoločnosti F., a. s. z č. l. 25 až 26 spisu a pripojené položky bankových výpisov z č.l. 27 spisu, pripojený
dodací list z č.l. 28 spisu, pripojené týždenné vyúčtovania z č.l. 29 až 30 spisu, pripojené odstúpenie
od zmluvy z č.l. 31 spisu, informácie o zmene obchodného mena a kontaktných údajov z č. l. 40
spisu, obsahu sms správ z č.l. 48 až 61 spisu a protokol o predložení veci z č.l. 47 spisu, komunikácie

formou e-mailu z č.l. 64 spisu, e-mailovej komunikácie z č. l. 65 spisu, e-mailovej komunikácie z č.l. 66
spisu, e-mailovej komunikácie z č. l. 67 až 68 spisu, e-mailovej komunikácie z č.l. 71 spisu, e-mailovej
komunikácie z č. l. 75 spisu, správy z č.l. 76 spisu, e-mailovej komunikácie z č.l. 78 spisu, e-mailovej
komunikácie z č. l. 80 spisu, e-mailovej komunikácie z č.l. 82 spisu, e-mailovej komunikácie z č.l. 83
spisu, e-mailovej komunikácie z č.l. 86 spisu, podania obžalovaného z č. l. 87 až 89 spisu a pripojenej

obálky, v ktorej bolo doručované, správy Úradu práce ČR z č. l. 155 až 156 spisu, správy F. správy
sociálneho zabezpečenia z č. l. 159 spisu, správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne F. republiky z č.l.
161 spisu, podaní obžalovaného z č.l. 166 až 167 spisu, z č.l. 168 spisu, z č.l. 169 spisu a súvisiacej
obálky, v ktorej boli doručované z č.l. 165 spisu, sťažnosti z č.l. 203 spisu, zmluvy o obstarávaní služieb
z č. l. 251 až 257 spisu, výpisu z obchodného registra z č. l. 260 spisu, analýzy pohľadávok a záväzkov z

č. l. 261 spisu, výpisu z obchodného registra z č.l. 262 spisu, informácie o zmene v osobe poškodeného
z č.l. 264 spisu, kópie rovnopisu notárskej zápisnice z č.l. 265 až 272 spisu (t.j. vrátane pripojených
plných mocí), výpisu z obchodného registra z č.l. 273 až 277 spisu, výpisu z obchodného registra z
č. l. 285 spisu, charakteristík z č. l. 287 a 288 spisu, správy spoločnosti I., a.s. z č.l. 401 spisu a k
nej pripojených listín z č.l. 402 až 405 spisu, dohody o vykonaní práce z č.l. 472 až 473 spisu; kópií

písomnostívyhotovenýchzpôvodnepripojenéhospisuOSKošiceIsp.zn.1Pp/110/2011,atokonkrétne:
uznesenia z 20.12.2011 z č. l. 510 spisu, uznesenia KS v Košiciach sp. zn. 5Tos/6/2012 z č.l. 511 až
514 spisu, podania obžalovaného z 28.7.2016 z č.l. 515 spisu a pripojených listín z č.l. 516 až 518 spisu
ako aj kópiu zásielky z č.l. 519 spisu, podania obžalovaného z č. l. 520 spisu a kópie zásielky z č. l.
521 spisu, kópie zápisnice o verejnom zasadnutí z 24.1.2019 z č. l. 522 až 524 spisu, uznesenia OS

Košice I sp. zn. 1Pp/110/2011 z č. l. 525 až 526 spisu, súvisiaceho pokynu z č.l. 527 spisu a kópie
doručeniek z č. l. 528 a 529 spisu, doložky právoplatnosti a vykonateľnosti z č.l. 530 spisu, podania
obžalovaného z č.l. 531 až 535 spisu - vo veci OS Košice I sp. zn. 1Pp/110/2011 uznesenia OS Košice
I sp. zn. 1Pp/110/2011 z č. l. 536 spisu, uznesenia OS Košice I sp. zn. 1Pp/110/2011 z č. l. 537 až 538
spisu, súvisiaceho pokynu z č.l. 539 spisu a dokladu o doručení z č. l. 540 spisu, podania obžalovaného

z č.l. 541 a 542 spisu, podania OS Košice I z č. l. 543, súvisiaceho pokynu a kópie súvisiacej doručenky
- č.l. 544 a 545 spisu; z pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 33T/112/2006 : rozsudku OS Prešov sp.
zn. 33T/112/2006 z č.l. 338 až 343 uvedeného spisu a následne pripojené súvisiace doklady o doručení,
rozsudku KS v Prešove č. k. 6To 8/11-367 z č. l. 367 až 372 spisu, správy o nastúpení trestu z č.l. 375
uvedeného spisu, uznesenia OS Prešov sp. zn. 33T/112/2006 z č.l. 380 až 381 spisu, hlásenia zmien z

č. l. 387 spisu, správy o nastúpení trestu z č. l. 418 uvedeného spisu;
- dňa 14.5.2021 výsluchom svedkov mjr. K.. K. Q. a mjr. S.. W. K.;
- výsluchom svedka C. C.;
- výsluchom svedka K. F. a podľa § 269 Tr. poriadku čítaním listinných dôkazov, kde čítané boli: podanie
spoločnosti I. a.s. z č.l. 680 spisu, podanie Mestského súdu v N. z č.l. 748 spisu, správa spoločnosti

F. spořitelna, a.s. z č.l. 750 spisu a k nej pripojené výpisy z účtu spoločnosti L. s.r.o. z č.l. 751 až 757
spisu, správa ČSSZ z č.l. 759 spisu, archív kurzového lístka E. za 30.5.2016 z č.l. 771 spisu, archív
kurzového lístka E. za 2.8.2016 z č.l. 772 spisu, aktuálny kurz F. koruny z č.l. 773 spisu, odpoveď na
lustráciu v databáze súdov z č.l. 774 až 778 spisu, odpoveď na lustráciu v GP z č.l. 779 až 786 spisu,
odpoveď na lustráciu v SP z č.l. 787 spisu, odpis z RT z č.l. 788 až 790 spisu, odpoveď na lustráciu

v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov z č.l. 792 až 806 spisu, odpoveď na lustráciu v
Registri priestupkov z č.l. 318 spisu.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi popieral, že by sa dopustil za vinu mu kladenej
trestnej činnosti, pričom uvádzal, že všetko zapríčinili vyšetrovania už v F., aj tu, že dostali výpoveď od
právnika F., pána W., povedali mu, že je to obchodnoprávny vzťah, že to nemôže prejsť tu, povedal

ako to bolo a jemu bolo povedané, nech to podpíše, že to bude vrátené; potom tu u vyšetrovateľa bol
po výmene bedrového kĺbu, ktorý mal zapálený a vyšetrovateľ povedal , že musí prísť vypovedať, že
prokurátorka bude nazlostená a nebude prístupná pre dohodu, o barlách s manželkou za ním prišiel,
nemohol si sadnúť, nie ešte čítať tú výpoveď, a povedal mu, že tu treba podpísať, že súhlasí, že za takú
sumu dostane podmienku a jeho manželke aby nevypovedala, že si môže privodiť trestné stíhanie, a že

keď podmienka neprejde, tak to priznanie nemusí byť platné u sudcu. Obžalovaný je presvedčený, že to
trestný čin nebol a ani sa žiadny nestal; s podpisom súhlasil, lebo 4 rozsudky má, ktoré vôbec nespravil,
len bol odsúdený na základe jeho výpisu z registra trestov; vyšetrovateľovi povedal, že nemôže súhlasiť,
že je to sprenevera a povedal mu, že súhlasí, že je tam dlh, on tam potom vsunul, ako mu ukazoval
advokát, že sa priznáva v plnom rozsahu a niečo také. Pri tej výpovedi bol prítomný on, vyšetrovateľ
a manželka S. O..

K samotnému skutku, uvádzal, že bývali na C. v N., na sídlisku kde nebola zmrzlina, jeho manželka
kúpila s.r.o. L. s tým, že tam bude zmrzlina a fastfood, ako podporné k tržbe, že tam bude aj F.; na to
otvorili tri zmrzliny v priebehu týždňa v okolí 100 metrov, zmizlo slnko, leto, začala byť zima; prišli z F.,
nevie či bol pri tom alebo manželka, ale on vo L. nebol nikdy zamestnaný, žiadnu hmotnú zodpovednosť
nemal. Kto koho zaúčal na stroji si nepamätá - na to však hneď uviedol, že zaučili syna, volal sa K. O.,

je nebohý, narodený bol 11.8.1993, zomrel 26.7.2017 (pozn.: podľa obsahu jeho emailovej komunikácie
so zamestnancom poškodenej spoločnosti - č.l. 71 spisu, došlo k úmrtiu v roku 2016), a ešte jednu
pracovníčku, s ktorou sa mal striedať, lebo pracoval normálne v inej firme; dodal následne, že nevie, či
zaúčali aj ju, nepovažoval to za podstatné v tej dobe. Spustila sa prevádzka, manželka išla na pohreb
jej babky tu na Pustom N., ako sa volala nevie; on prišiel večer na prevádzku pozrieť syna ako sa má,

pršalo, tak si bol istý, že nie je tržba; syn sa nudil, tak povedal, že si podá na stroji, mal pri sebe 2.000,-
alebo 3.000,- Kč, podal a pozrel o hodinu, losuje sa každých 5 minút, po hodine mu vyšla výhra 5.000,-
Kč ale tržbu v kase nemal, tak to zavrel a utekal si dať vyplatiť tých 5.000,- Kč. Obžalovaný syna do toho
miešať nechcel, on podal znova, nevyhral, podal za 8.000,- Kč, výhra bola iba 5.000,- Kč, povedal, že
pôjde vybrať z účtu výplatu, že obžalovanému doplatí 3.000,- Kč - na to sa opravil obžalovaný tvrdiac, že

doplatí manželke. Obžalovaný sa syna pýtal či urobil uzávierku, na čo ju urobil a v uzávierke vyskočilo
cez 70.000,- Kč alebo 84.000,- Kč, pričom keby podával inému tak skontroluje tiket, ale on tam nezadal
najnižšiu stávku a vtedy tam automaticky naskočila najvyššia, teda podal za 30.000,- Kč, vyhral 5.000,-
Kč, istý si bol, že podal za 3.000,- Kč. Syna nechcel miešať do žiadnych dlhov, mal žiadosť o hypotekárny
úver,maldieťa.Potomobžalovanýnazlostenýpodalnadruhýdeň,toužbolaveľkáhra,podalza19.000,-

Kč, nepamätá aká to bola hra, stávku do stroja zadal syn. Manželka ešte nebola doma, čo jej mal po
telefóne hovoriť, čo sa stalo. Za ten deň, dva kým prišla obžalovaný ešte zotrel žreby, boli rôzne, jeden
stál 10,- Kč., boli za 20.000,- Kč, výhra bola 110,- Kč, žreby boli na prevádzke, syn mu ich dal, keď
povedal, že ich zaplatí. Manželka totiž mala ponuku z banky na pôžičku 150.000,- Kč doma na stole.
Prišla manželka, povedal jej, čo sa stalo. Nebol to jej syn, bol to jeho syn. Manželka išla, že vyrovná sa

to, stala sa chyba, zle ho zaškolili, no prišla do banky a jej povedali, že to bola ponuka za predchádzajúci
mesiac, že jej domov príde nová ponuka. Ozvali sa z F., manželka mu dala telefón, aby to vybavil. Tak
dohadoval, že áno, je tam dlh, zaplatí ho. Dlh nepopieral, syna do toho miešať nechcel, a že to prejde
do trestného stíhania, do sprenevery, ho nenapadlo ani v najhoršom sne. Peniaze nevzali, tržbu nemali.
Vyplatil následne za žreby i stávky čo dal on sám, resp. spoločnosť L. to vyplatila. Kedy a akou formou,

to nepamätá. Bolo to z účtu v F. sporiteľni, vlastnila ho spoločnosť L.. Bolo to v období kedy to vzniklo,
až do mesiaca alebo dvoch. Syn išiel do banky, povedal, že kašle na hypotéku, že vezme pôžičku aby
to vyrovnal. Mali prísť peniaze, čo požiadali o úver s manželkou v F. sporiteľni. Na to syn zomrel, nikto to
nečakal,škodaopisovaťkoľkostálpohrebaceremónie,natodostaliploštice,liečiliichnasvrab,20.000,-
Kč zaplatili za to, že to mali ničiť plynom, prevádzka samozrejme bola skončená za týždeň. Rozhodli sa,

že jediné, čo tam môže byť, je pedikúra a manikúra s rybičkami, do čoho dali 40.000,- Kč za rybičky a
akvária, bolo to asi mesiac po tej stávke, pričom keby vedel, dal by 40.000,- Kč F., ale nevedeli z čoho
žiť, keď vezmete úver, treba ho splácať; následne mu neschválili odklad výkonu trestu, 4-mesačného,
musel nastúpiť, aby nedostal marenie úradného rozhodnutia. Z jedného dňa na druhý museli odísť z N.,
lebo manželka tam odmietla byť sama s dcérou. Požiadal pána W., že mu dá kľúče od prevádzky, aj od

bytu, nech predá zariadenie, bolo to asi za 300.000,- Kč, obžalovaný ho nemal ako odtiaľ zobrať, ani
z prevádzky, ani z bytu. Predtým asi dva týždne ho obžalovaný žiadal, aby ho zastupoval v nemocnici,
určite by získal nejaké peniaze, lebo mu dali zlú narkózu, vylámali dva zuby, prišiel vtedy o hlas. Pán
W. jemu ako osobe nikdy neposlal, že je mu niečo dlžný, len na neho podal trestné oznámenie, no vie,že to nebola tržba. Tu nejde o to, kto to spravil. Neprerobila F., ak by na neho nedali trestné stíhanie už
by to mali vyplatené. Chcú predať s.r.o. ale nemôžu kým nemajú vyplatené dlhy. Čakali aby bola s.r.o.
staršia, lebo by bolo zaujímavejšie ju kúpiť pre štátne zákazky, povedali vo firme, kde kupovali s.r.o.,

neviem jej názov, aby ju dal o rok, o dva.
Na kladené otázky udával, že kto komunikoval od začiatku za spoločnosť L. so spoločnosťou F. I.
ohľadom obsluhy stávkového terminálu, že on s manželkou boli vždy spolu, kto zobral telefón nevie, on
s manželkou nerozprával; že žiadny žreb, žiadnu stávku som nepredal ale mal to syn na starosti; tržba
za týždeň bola 210,- korún a čo dobil si on telefón a jedna zákazníčka si prišla dobiť telefón za 10,- korún

a zmrzlina bola tržba 170,- korún; syn robil normálne vo firme Prezente, ale oni si kvôli daňovým úľavám
každé dva, tri roky menia meno, potom sa to volalo N. N., pričom tri dni tam robil, tri dni mal voľno,
niekedy bol v noci, niekedy cez deň, robil vodiča na vysokozdvižnom vozíku, keď to otvárali nevedeli
kto tam bude robiť, nie že tam on bude na stálo, ani jeho partnerka D.; na starosti odovzdávanie tržby
zo stávkového terminálu a za žreby spoločnosti F. I. mali syn a manželka, raz asi bol obžalovaný vložiť
faktúru priamo na účetF. v F. sporiteľni; jeho syn a pani D. v prevádzke L. pracovali na dohodu o vykonaní

práce, keby manželka nešla na pohreb, syn, ani D. by tam neboli; písomné podklady o zaškolení syna
vo vzťahu k terminálu by mali mať vo F., oni nepotrebovali také doklady; F. I. bola uhradená z titulu škody
asi suma 80.000,- Kč alebo 100.000,- Kč, presne nepamätá, platilo sa po 500,- Kč, po 20.000,- Kč,
platila manželka, aj on, ale akým spôsobom a kedy, presne nepamätá, väčšinou F. sporiteľňa, oni tam
mali účet a platili v hotovosti na účet, aj z účtu L., s.r.o., a to mesiac, dva po uzavretí prevádzky, kedy bola

uzavretá nepamätá, koľko platieb on realizoval osobne, nevie; manželka v tejto prevádzke predávala,
bolo tam jedlo, zmrzlina, bola jediná konateľka, on mal v tej dobe problém s hlasom, už v tej dobe mal
o 50 % slabší hlas. J. so spoločnosťou, s pánom W., e-mailom, telefonicky ohľadom vyrovnania dlhu,
bolo to po vzniknutí dlhu, prakticky doteraz; aký bol celkový dlh voči spoločnosti F. I., a.s. si nepamätá;
v akých konkrétnych výškach po synovom konaní zadal stávky cez terminál a koľko nevie, myslí, že

dvakrát alebo trikrát, klamal by o výškach, len vie, že bolo asi 84.000,- Kč, čo povedal syn, že zaplatí
on a tamto, čo stávkoval obžalovaný, a žreby sa zaplatilo; zodpovedný za chod prevádzky, v ktorej bol
umiestnený terminál spoločnosti F., bol jeho syn, manželka ho poverila, preto mu dala podpísať aj tú
zmluvu o dohode a preto bol on aj zaškoľovaný, manželka bola v súvislosti s pohrebom jej babky mimo
N. tri - štyri dni.

Výpoveď obžalovaného súd nemohol, či už vzhľadom na samotné rozpory v nej (napr. pokiaľ uvádzal, že
on zadal stávky za 19.000,- Kč a v ďalšej časti výpovede už, že k výškam stávok sa nevie vyjadriť; i keď
niektoré treba uznať obžalovaný ihneď si uvedomiac, že to-ktoré vyjadrenie by bolo v jeho neprospech,
hneď aj opravoval - napr. pri tvrdení, že syn mu to zaplatí - kde hneď sa opravil, že nie jemu ale manželke

a pod.), ale aj s ohľadom na výsledky ďalšieho dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní,
vyhodnotiť inak ako nepravdivú, zavádzajúcu, účelovo robenú v snahe nielen sa javiť v lepšom svetle,
ale vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, a to najmä z nasledujúcich dôvodov:

Svedkyňa S. O., manželka obžalovaného a konateľka spoločnosti L. s.r.o., na hlavnom pojednávaní

vypovedala, že uzavrela s F. dohodu, že im zapožičajú prístroj na podávanie stávok, dohadoval to
obžalovaný, ona sa stretla s pánom, ktorý doniesol ten stroj. V tej dobe bol - i podľa svedkyne - v
spoločnosti L. zamestnaný K. O., nevlastný syn, syn obžalovaného, ktorý jediný mal od prevádzky kľúče
a jediný bol zaškolený na ten prístroj, aby ho obsluhoval. Zaškoľoval ho zamestnanec, ktorý doniesol
prístroj z F..

Uviedla, že netuší, či ostal doklad o zaškolení, pretože keď sme sa sťahovali z F. republiky, bolo to v
roku 2016, niekedy koncom októbra, začiatkom novembra, tak veľa vecí ostalo v F. republike, že sa
tam vrátia, ale sklad kde boli, bol vykradnutý. Dokladmi o vykradnutí skladu nedisponuje, lebo odvtedy
v F. republike nebola; sklad bol u jedného takého známeho na statku, volá sa Norbert, ale priezvisko
nevie. Je to nejakých 20 km od N., nepamätá sa ako sa to volá. On tam mal dielňu a tam to bolo.

Vtedy sme sa z F. republiky sťahovali tu do I. T. - uvedené skutočnosti však samotný obžalovaný nijako
neuvádzal, naopak, na rozdiel od svedkyne nespomínal žiaden sklad, žiadne jeho vykradnutie, ale to,
že údajne nemal ako zobrať z bytu a prevádzky zariadenie a preto mal žiadať zamestnanca poškodenej
spoločnosti aby ho predal. Navyše podľa obžalovaného museli zo dňa na deň z N. odísť, lebo mu
neschválili odklad 4-mesačného trestu, podľa svedkyne odišli v októbri alebo novembri 2016 - len pre

úplnosť treba (k hodnoteniu vierohodnosti a pravdivosti výpovede obžalovaného) spomenúť, že dotknutý
trest - podľa odpisu registra trestov uložený mu vo veci OS Prešov 4T/68/2014, vykonal 30.5.2017, teda
nastúpil ho nepochybne najskôr koncom januára 2017, teda najmenej dva mesiace po odchode z N.
podľa svedkyne; navyše je zrejmá jeho komunikácia so zamestnancom poškodenej spoločnosti, p. W.- viď e-mailová komunikácia, osobitne na č.l. 83 až 86 spisu, v zmysle ktorej samotný obžalovaný bol
medzi 9.112016 až 5.12.2016 údajne v R., kde za ním (nie na I.) podľa danej komunikácie vycestovala
aj manželka.

Ďalej podľa svedkyne nie obžalovaný, ale K. O. mal obsluhovať prístroj, predávať žreby a poprípade
spraviť nejaký hamburger alebo hot-dog. Jeho pracovná doba bola na tri, štyri hodiny denne, bola to len
dohoda o vykonaní práce, viac menej cez víkendy a v podstate on tam chodil keď mal možnosť. Mohol
tam ísť aj sám, lebo mal kľúče od tej prevádzky, nebol zabezpečený nejakým systémom prihlasovacím
alebo odhlasovacím. Od firmy F. neobdŕžali žiadny finančný obnos, iba ten prístroj a nejaké žreby, ktoré

bolo treba po prebratí aktivovať, lebo ich doniesol kuriér. Prevzal ich K., aktivovať ich mohla iba ona
ako konateľka. Otváracie hodiny v prevádzke boli od nejakej deviatej do siedmej večera, ale prevádzka
nebola stále otvorená, pretože to len rozbiehali, viac menej od piatej, štvrtej popoludní to bolo otvorené,
keď sa vracali domov študenti, ak by si niekto chcel kúpiť hot-dog alebo dobiť kredit na telefóne, takže
len to skúšali ona a K., pričom obžalovanému je kladené za vinu niečo čo absolútne nespáchal, lebo
on nemohol spreneveriť peniaze, lebo tie peniaze nikdy fyzicky vo firme neboli. K. si chcel podať tiket,

resp. ona s ním vtedy nebola, lebo bola na I., išla vybavovať nejaké peniaze alebo úver, aby tam rozbehli
niečo viac, bolo to v podstate máj, jún 2016, bola na I. celkom asi týždeň, lebo chceli okrem F. rozbehnúť
aj niečo iné, bola v N. v bankách a v tom období keď bola na I., zavolal K., že spravil niečo, že sa pomýlil
keď zadával sumu výšky stávky do toho stroja a jednoducho namiesto 1.000,- Kč naťukal 100.000,-
Kč a potvrdil. Tým pádom vo F. vznikla stávka za 100.000,- Kč. Tie peniaze on fyzicky do pokladne

nedal. Povedal, že si vybaví úver, aby jej tie peniaze vrátil, ale pokiaľ ešte odišiel z tej firmy tak ešte
popodával nejaké stávky, pretože tam bol celkom vyše 200.000,- Kč dlh, okolo 230.000,- Kč, ktorú časť
už vyrovnala, dohodli sa na nejakých splátkach po 10.000,- Kč, platila to prevodom na účet z firemného
účtu, ktorý bol vedený v F. sporiteľni, platila som od mája 2016 do júla 2016, ešte vybavila aj nejaký úver
v F. sporiteľni vo výške 80.000,- Kč, aby sa to mohlo splácať, okrem nej ten dlh nik iný nesplácal, lebo

K. zomrel, všetky splátky asi boli cez účet a vždy ich zadával obžalovaný - uvedené tvrdenia svedkyne
o účele jej návštevy na I. v rozhodnom čase, ale aj o výške „zlej“ stávky a celkového dlhu, atď. sú nielen
v rozpore s popisom udalostí obžalovaným, ale aj objektívnymi dokladmi predloženými poškodeným
o výškach stávok a celkovej sume, ktorá z obratov na terminále nebola odvedená, ako aj dokladmi o
rozsahu splatenia a už samy osebe preukazujú nevierohodnosť a nepravdivosť výpovede svedkyne,

nepochybne robenej v snahe napomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Ďalej aj podľa menovanej svedkyne, keď išli vypovedať, lebo boli obvinení (kde treba len doplniť,
že obvinenie bolo vznesené iba obžalovanému), že spreneverili nejaké peniaze, ona keď povedala,
že tam nebola sprenevera, že tam bol zlý vklad, tak vyšetrovateľ povedal aby nevypovedala, aby sa

zriekla výpovede a keď povedala, že to bol nebohý manželov syn, tak povedal, že ho nebudú do
toho zaťahovať, že on to potrebuje uzavrieť - tieto tvrdenia, i v kontexte toho ako taký údajný postup
vyšetrovateľa popisoval obžalovaný, nemožno nijako rozumne prijať ako pravdivé. Ak skutočne mal
takto konať syn obžalovaného, o čom mala svedkyňa údajne aj povedať vyšetrovateľovi, neexistuje
tu žiaden preukázaný dôvod, pre ktorý by napriek tomu, aby vec „uzavrel“, vyšetrovateľ trestne stíhal

obžalovaného a nepreveril takéto tvrdenia. Klamstvo svedkyne i obžalovaného v tomto smere vyplýva aj
zo skutočnosti, že obžalovaný v procesnom postavení obvineného bol vypočúvaný 8.6.2018 a svedkyňa
už 17.5.2018, kedy podľa zápisnice využila právo odoprieť vypovedať „nakoľko by sa výpoveď týkala jej
manžela“. Ohľadom obžalovaného treba dodať, že podľa neho bola jeho manželka - svedkyňa prítomná
priamo pri jeho výsluchu pred vyšetrovateľom, kde sa obžalovaný mal údajne vyjadrovať inak ako znie

samotná zápisnica - svedkyňa na hlavnom pojednávaní však výslovne uviedla, že vyšetrovateľ ju nechal
na chodbe, ako aj, že z toho čo rozprával obžalovaný vie, že na neho tlačil, aby podpísal dohodu, že
dostane len podmienku - tu treba zdôrazniť, že už z výpisu obžalovaného z registra trestov bolo už v
čase vyšetrovania zrejmé, že stíhaný skutok mal spáchať v dobe jeho podmienečného prepustenia z
výkonu iného trestu (čo je preukázané aj listinami čítanými, resp. zabezpečenými zo spisov OS Prešov

33T/112/2006 a vtedajšieho OS Košice 1 sp. zn. 1PP/110/2011) a teda už ani z tohto dôvodu nemožno
prijať tvrdenia obžalovaného a jeho manželky, že mu bola sľubovaná dohoda o tom, že „dostane
podmienku“. Zároveň, už vzhľadom na predchádzajúce trestné konania vedené voči obžalovanému v
minulosti je na strane súdu úplne vylúčené prijať záver, že by tento, hoci by on sám sa nemal ničoho
dopustiť ale jeho syn, za takej situácie učinil priznanie len preto, aby predsa bol „za nič“ podmienečne

odsúdený.

Údajné konanie nebohého syna obžalovaného, bolo tak obžalovaným, ako aj jeho manželkou ako
svedkyňou (aj to čo do okolností a rozsahu spáchania skutku) prezentovaná až na hlavnom pojednávaní,čotiežpravdivosťtýchtotvrdenízpohľadusúduvdanomprípadeúplnevylučuje,osobitneakobžalovaný
tvrdil,že,synadotohomiešaťnechcel,ažetoprejdedotrestnéhostíhania,dosprenevery,honenapadlo
ani v najhoršom sne - už v maili adresovanom zamestnancovi poškodenej spoločnosti p. W. z 13.7.2016

uvádzal „neustále opakujete trestné stíhanie...“, syn obžalovaného zomrel koncom júla 2016, polícia ČR
sa ohľadom tohto skutku o obžalovaného zaujímala už na začiatku roku 2017, kedy písal obžalovaný na
príslušné oddelenie čo sa stalo, ako sa stalo, kde uvádzal, že išlo o jeho konanie, nie synove. Neskoršie
spomenutie si na mŕtveho syna a prezentovanie toho, že to on zadal stávky, vklady za ktoré nezložil,
nemožno hodnotiť inak ako len maximálnu neúctu k svojmu, navyše zomrelému, dieťaťu a zneužitie ho

aj za cenu pošpinenia jeho dobrého mena na to, aby sa obžalovaný zbavil trestnej zodpovednosti.

Nakladenéotázkysvedkyňaudávalanavyše,okreminého,aopäťvmnohomtiežvrozporesvýpoveďou
obžalovaného, že nemá vedomosť aby pri zadávaní stávok synom jej manžela bol niekto prítomný
a predpokladá, že syn obžalovaného bol pri zadávaní stávok sám, ďalej dodala, že v tom čase bol
obžalovaný doma s dcérou - obžalovaný však tvrdil, že to bol on čo svedkyni povedal po jej návrate čo sa

stalo (teda nie ako tvrdila ona, že jej o tom volal jej syn) tam bol sám; že žreby nepostieral obžalovaný,
ale zase jeho syn, lebo ten podľa nej tým, že podával a už bol tak zúfalý, teda K., tak ich začal stierať
priamo na firme; podľa svedkyne syn obžalovaného zodpovedal za chod prevádzky a tržby mal predať
buď jej alebo obžalovanému, a malo sa to prevádzať z účtu na účet, alebo sa mali peniaze vložiť priamo
na účet F.. Ako je uvedené vyššie v spontánnej výpovedi uvádzala pracovnú dobu syna obžalovaného

v prevádzke s tým, že išlo viac menej o víkendy, pričom podľa nej pracoval vo C. na vysokozdvižnom
vozíku, firma sa volala tiež C., pričom robil dvanástky, dva dni cez deň, dva dni nočné a dva dni voľno
- podľa obžalovaného tri dni robil, tri mal voľno; v jeho neprítomnosti bola v prevádzke ona, ale to bolo
veľmi málo; v neprítomnosti syna obžalovaného v prevádzke nikto nepredával žreby a neobsluhoval
terminál.

K nevierohodnosti tak obžalovaného, ako aj menovanej svedkyne treba doplniť, že obžalovaný „syna do
tohonechcelzaťahovať“-podľasvedkynevšakobžalovanýkomunikovalspoškodenouoskutočnostiach
týkajúcich sa vyriešenia vzniknutého dlhu, pričom podľa nej dokonca na základe toho, že bol to jeho syn
povedali, že oni to dajú do poriadku a keď K. zomrel, tak povedal, že on to vyrovná.
Navyše, obžalovaný vypovedal, že celá situácia sa stala keď bola jeho manželka na I. na pohrebe jej

babky, svedkyňa však uvádzala iný dôvod, pre ktorý bola v tom čase na I. (ako je uvedené už vyššie)
a ohľadom pohrebu jej babky dodala, že táto zomrela niekedy koncom júna 2016, začiatkom júla asi
2.7.2016 mala pohreb - k stávkam, z ktorých neboli prijaté a odvedené vklady, ako aj k stieraniu žrebov
však došlo v 21. týždni mája 2016 - t.j. od 23.5.2016.
Tiež odlišne od obžalovaného vypovedala svedkyňa keď síce potvrdila, že v byte mali ploštice, ale

zároveň, na rozdiel od jeho tvrdení uviedla, že preto sa aj odsťahovali koncom októbra 2016 na I.;
obdobne aj ohľadom zamýšľaného podnikania s rybičkami na rozdiel od obžalovaného, podľa ktorého
do toho vložila veľa peňazí sama svedkyňa uviedla, že také služby nespustili a nemali s tým žiadne
výdavky, pretože to ani nerozbehli a tiež, že nevie o žiadnych mimoriadnych výdavkoch po tom ako mal
K. O. spôsobiť ňou uvádzaný dlh, okrem jeho pohrebu.

Z výpovede v obžalobe na vypočutie navrhnutého svedka C. C., v zásade ako v prípravnom konaní
nevyplynuli konkrétne skutočnosti, ktoré by osobne menovaný vnímal z kontaktu s obžalovaným, resp.
spoločnosťou L. pri výkone dotknutej činnosti; svedok vypovedal, že v spoločnosti I., a.s. (ktorá je
právnymnástupcomspoločnostiF.I.,a.s.)jezamestnanýakošpecialistasprávyvymáhaniapohľadávok,

so spoločnosťou F. žiadny vzťah nemal; vie to iba z písomných materiálov, ktoré im boli odovzdané zo
strany spoločnosti F., nikdy s obžalovaným osobne nejednal v tejto veci; materiály im boli odovzdané po
fúziispoločnostiF.sospoločnosťouI.,a.s.,takževšetkyvedomosti,ktoréotomtomá,súlenzpísomných
materiálov; poukázal na to, že spolupráca medzi spoločnosťou L. a F. I. prebiehala na základe uzavretej
zmluvy, čo je asi jediný dokument, o ktorom vie, kto s kým rokoval, nevie, ako ani kto vykonával kontroly

v prevádzke spoločnosti L. a ako často, ani kto bol za spoločnosť L. preškolený na obsluhu terminálu;
výška škody sa zhoduje s tým ako je uvedená v trestnom oznámení, pričom sa pýtal na príslušnom ich
oddelení ohľadom úhrady škody, 11.8.2023, avšak žiadnu úhradu spoločnosť I., a.s. neeviduje.

Nepravdivosť a účelovosť výpovedí obžalovaného a aj svedkyne - jeho manželky, je preukázaná i

výsledkami ďalších vykonaných dôkazov, a to:
- výpoveďou svedka M. Q., ktorý potvrdil, že bol prítomný pri prečítaní a podpise zápisnice o výsluchu
obžalovaného zo dňa 8.6.2018, kde obžalovaný výslovne priznal vinu zo spáchania skutku, pre ktorý
je stíhaný, k čomu svedok uviedol, že tak ako aj iné úkony, kde bol takto prítomný, aj tento prebiehaltak, že vyšetrovateľom bola obvinenému zápisnica prečítaná a na znak súhlasu ju obvinený podpísal a
po ňom aj svedok; dodal, že nemá vedomosť, aby pritom okrem neho, obžalovaného a vyšetrovateľa
bol prítomný niekto iný pred prečítaním a podpísaním zápisnice a v jeho prítomnosti obžalovaný nebol

vyšetrovateľom ubezpečovaný o nejakom spôsobe skončenia konania ak by sa k skutku priznal, pretože
to by si určite pamätal, nakoľko také veci sa nestávajú.
- výpoveďou svedka R. K., ktorý vypovedal, že vykonal výsluch obžalovaného, na záver bol privolaný
mjr. K.. K. Q., ktorý keď prišiel do miestnosti kde výsluch prebiehal, tak pred ním samotným bol celý
výsluch obvineného ešte raz tomuto prečítaný už aj za prítomnosti pána Q..; obžalovaný nič nenamietal

k svojmu výsluchu a preto po prečítaní tohto výsluchu sa pristúpilo k samotnému podpisu tohto výsluchu,
kde všetci traja tento dobrovoľne vlastnoručne podpísali, nakoľko k tomuto nikto nemal žiadne výhrady.
Potom sa všetci rozišli. Uviedol, že počas samotného výsluchu bol tam len on a obvinený a pri prečítaní
a podpise na záver kolega Q., avšak pokiaľ si spomína, obžalovaný prišiel nevie či s manželkou
alebo s družkou, ktorá ho v čase jeho výsluchu čakala vonku na chodbe; pripúšťa, že pred samotným
výsluchom, t.j. ešte pred samotnými poučeniami, s nimi oboma rozprával, nakoľko chceli vedieť, prečo

tam sú, no po vysvetlení, že potrebuje urobiť výsluch obvineného, sa títo rozdelili, teda s určitosťou
môže tvrdiť, že aj keď s niekým prišiel obžalovaný, tak určite jeho výsluch nebol robený za prítomnosti
ďalšej osoby, nakoľko to nikdy ako vyšetrovateľ PZ nerobil; obžalovanému zápisnica bola prečítaná za
prítomnosti svedka, obžalovaného a pána Q. a až následne došlo k samotným podpisom, zápisnicu
mu prečítal svedok; neubezpečoval, či už pri výsluchu obvineného alebo pri nejakom inom úkone

v rámci tohto konania, obvineného o tom, aký bude konkrétny celkový výsledok trestného stíhania,
nakoľko svedok nemal vedomosť o tom, aký bude celkový výsledok, ani že v prípade priznania mu bude
uloženýtrest,ktoréhovýkonmubudepodmienečneodložený,nakoľkosvedoknemáprávomocudeľovať
podmienečné tresty. Svedok v výsluchu svedkyne J. O. v prípravnom konaní uviedol, že aby v danej veci
nevypovedalajuurčitenevyzýval;keďbolavypočúvanáakosvedok,takbolariadnepoučenáakosvedok

a poučenia jej boli vysvetlené a keď nevypovedala, tak zrejme využila svoje právo nevypovedať. K tomu,
či mu uviedol obžalovaný, prípadne jeho manželka, počas príslušných úkonov vykonávaných v tejto veci,
že by sa stíhaného skutku mala dopustiť nejaká iná osoba, uviedol svedok, že vzhľadom na odstup času
sa k tomuto už vyjadriť nevie, ak by mal takúto informáciu, musel by vypočuť aj túto osobu. Ohľadom
predkladania spisu obžalovanému alebo jeho manželke aby sa napr. oboznámili s jeho obsahom alebo

aby si prečítali nejaké jeho časti uviedol, že sa nevie vyjadriť či pri samotnom preštudovaní spisu po
skončení vyšetrovania bol obžalovaný prítomný; predloženie spisu manželke obžalovaného vylúčil.
- výpoveďou svedka K. F., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný, resp. tá spoločnosť
ich kontaktovala ohľadom prevádzky terminálu; dohodli si stretnutie na K. v N., kde sa obhliadli priestory
a to, ako by to tam mohlo byť sprevádzkované. Následne sa stretli v N. na nádraží, tam bola podpísaná

zmluva. Na podpis ju predkladal svedok, podpisoval ju obžalovaný a či ten k tomu predložil nejaké
poverenie alebo plnú moc od spoločnosti L. si už presne nepamätá, ale niečo také tam muselo byť,
keďže to bolo na spoločnosť, takže tam musel byť uvedený niekto ako vlastník alebo kto koná za tú
spoločnosť. Či pri tom bola nejaká iná osoba si už spätne nevybavuje, určite sa k tomu podrobnejšie
vyjadril na začiatku, pri výsluchu na polícii v N.. Uviedol, že terminál následne na prevádzku doviezol

a zapojil technik, kto bol prítomný za spoločnosť nevie, ale väčšinou tam býval obžalovaný, resp. mal
tam nejakú slečnu, ktorá akoby prevádzkovala tú kaviareň alebo čo to tam bolo. Ohľadom prevádzky
terminálu bol zaškolený obžalovaný a tá slečna, pričom ich zaškoľoval svedok, o čom sa vydávali
certifikáty, ale tieto sa odovzdávali zaškoleným osobám, a teda či aj niekde u nich to bolo uložené
sa vyjadriť nevie. Po zaškolení mohli prevádzkovať danú činnosť, teda predaj žrebov a uzatváranie

stávok, toto svedok už nekontroloval, zrejme to vykonávali vo svojej prevádzkovej dobe, avšak niektoré
stávky pri niektorých hrách bolo možné uzatvárať kedykoľvek, takže či ich obžalovaný zadával len počas
pracovného času alebo aj mimo toho, k tomu sa vyjadriť nevie. Kontrola sa vykonávala v zásade každý
týždeň, pretože vždy v pondelok boli povinní na účet zaslať príjmy z uzavretých stávok, po odpočítaní
svojej provízie. Kontrola sa vykonávala tak, že ak platby neboli uhradené, tak sa terminál na diaľku

vypínal, aby nedochádzalo k navyšovaniu dlhu. Obžalovaný, resp. spoločnosť sumy vždy zaplatila,
potom sa terminál zapol a pokračovalo to ďalej, až sa prestávkovala tá vyššia suma, ktorá nebola
zaplatená a skončilo to. V príslušnom regióne mal svedok na starosti klientov a vykonával aj fyzickú
kontrolu prevádzok, čo prebiehalo asi tak, že sa tam dostavil približne raz za 3 týždne. V prevádzke na
K. v N., keď prišiel na fyzickú kontrolu, tak tam bol niekedy obžalovaný, niekedy tá slečna. Nevybavuje

si, že by okrem nich terminál obsluhovala a predávala žreby nejaká iná osoba. Potom ako vznikol ten
dlh, došlo k zablokovaniu terminálu a teda nebolo možné cez neho uzatvárať stávky. Žreby sa taktiež
predávali cez terminál, ale tie bolo možné predať aj tak, že do terminálu načítané neboli, čo však
bolo aj zmluvne zakázané, pretože pri predaji mimo terminál nemali prehľad o tom aké a koľko žrebovbolo predaných a zistiť sa to dalo iba fyzickou inventúrou, ktorá však v danom prípade už vykonaná
nebola, keďže to tam bolo zatvorené. Každý žreb mal unikátne číslo a QR kód, ktoré sa pri predaji
načítavali do terminálu. Následne svedok tam chodil, pričom však prevádzka už bola prázdna, bolo

veľmi problematické dostať terminál späť, pričom až po viacerých urgenciách mi ho potom odovzdala
asi pani O., a to blízko danej prevádzky, pri parkovisku, kde boli hasiči. Žreby neboli vrátené žiadne,
aspoň myslí, presne si to už nepamätá. Svedok tiež fyzicky opísal práve obžalovaného; s manželkou
obžalovaného prišiel do kontaktu jedine, keď bolo treba vrátiť terminál, tak mu obžalovaný dal na ňu
telefónne číslo, aby sa dohodli; je možné, že pani O. podpisovala zmluvné dokumenty, ako spomínal,

ak to prípadne uviedol vo vysvetlení policajnému orgánu, tak bolo to v krátkom čase po tom, teraz si
už na tieto veci presne nespomína. Pri zaúčaní pána O. a spomínanej slečny, ktorá mala pracovať v
dotknutej prevádzke, ohľadom obsluhy terminálu, vysvetľoval im aj skutočnosti súvisiace s vykonávaním
vyúčtovania a odvádzaním platieb a keďže tie platby potom prebiehali, tak si nemyslí, že by v tom bol
nejaký problém alebo, že by to niekto nepochopil. Keď vznikol ten dlh, tak s obžalovaným komunikovalo
ich právne oddelenie, ktorému svedok dal jeho identifikačné údaje, a toto kontaktovalo jeho alebo tú

oprávnenú osobu ohľadom úhrady dlhu. Pokiaľ mal niekto záujem uhrádzať dlh v hotovosti, čo však
ale nebol podľa svedka prípad obžalovaného, tak za takými osobami chodili obchodní zástupcovia; po
vzniku toho vyššieho dlhu svedok s ním komunikoval asi telefonicky, nevybavuje si, že by sa stretli
osobne. Je možné, že komunikovali aj cez SMS.

Nepravdivosť a účelovosť obrany obžalovaného, ako aj výpovede svedkyne O., a to čo do rozsahu tržieb
v 21. týždni roku 2016, z ktorých nebol vykonaný odvod podľa zmluvy, ako aj samotného rozsahu v akom
a kedy čiastočne bol vykonaný dodatočne, vyplývajú aj z obsahu listín, ktoré boli v rámci dokazovania
na hlavnom pojednávaní čítané:
- z analýzy pohľadávok a záväzkov na č.l. 21 spisu v spojení s podaním poškodenej spoločnosti z č.l. 25

- 26 spisu, a to v spojení s listinami na vyžiadanie súdu predloženými spoločnosťou I. dňa 26.8.2019 (č.l.
401 a nasl. spisu) vyplýva, že v 21. týždni roku 2016 v prevádzke spoločnosti L. v N., boli v rámci činnosti,
ktorú táto spoločnosť vykonávala na základe zmluvy o obstarávaní služieb, uzavretej 22.4.2016 (ďalej
tiež iba „Zmluva“) so spoločnosťou F. I. a.s., vykonané prostredníctvom terminálu stávky lotériových hier
vcelkovejtržbe94.140,-Kč-zčohonavýhryišlasuma7.770,-Kč,operáciesdobíjanímtelefónovboliza

sumu 600,- Kč a na výhry za žreby vydaná suma 310,- Kč. Výsledná suma tak predstavovala (/94.140,-
+ 600,-/ mínus /7.770,- + 310,-/) 86.660,- Kč, z ktorej F. I. v prospech L. podľa zmluvy započítala províziu
5.669,- Kč a odvedená z daných tržieb mala byť suma 80.991,- Kč, a to do 31.5.2016 (čl. 8. body 8.1 a
8.3 Zmluvy), pričom z tejto bolo uhradených len dvakrát po 10.000,- Kč, a to 9.6.2016 a 16.8.2016, ako
to je preukázané aj výpismi z účtu spoločnosti L. zabezpečenými prostredníctvom dožiadaného súdu

F. republiky (č.l. 752, 755 spisu). Navyše, z vyššie spomínaných listín predložených súdu 26.8.2019,
konkrétne prehľadov predaja (č.l. 403-404) je zrejmé, že nedošlo v rozhodnom týždni v jednotlivom
prípade k zadaniu žiadnej stávky vo výške 30.000,- Kč ako tvrdil obžalovaný, resp. až 100.000,- Kč
ako uvádzala svedkyňa O., ani že tak vysoká tržba, nekrytá reálnymi vkladmi, vznikla za dva či tri dni
(rozpísané sú, s uvedením presných časových údajov, všetky stávky v dňoch 23. až 27.5.2016, ako aj

ich jednotlivá výška).

Čo sa týka počtu po nekrytých stávkach použitých žrebov a ich hodnoty, je preukázaná dodávka žrebov
do dotknutej prevádzky v celkovej hodnote 22.000,- Kč (viď dodací list na č.l. 28 spisu), pričom z
výpovede obžalovaného pred súdom vyplýva, že po nevýherných stávkach (na ktoré reálne vklady

preukázateľne neboli pred ich zadaním vložené) obžalovaný zotrel žreby, pričom , boli rôzne, jeden stál
10,- Kč., boli za 20.000,- Kč, výhra bola 110,- Kč, žreby boli na prevádzke, syn mu ich dal, keď povedal,
že ich zaplatí. K zaplateniu za nich preukázateľne nedošlo, pričom ako už poukázal svedok F., žreby
pred ich použitím neprešli terminálom (čo bolo potrebné aj v zmysle Zmluvy - čl. 6. bod 6.6) a preto
nebolo možné zo strany poškodenej spoločnosti vykonať ich vyúčtovanie v čase kedy mali byť predané,

tuto v čase reálneho zotretia, teda použitia, vyúčtované boli až vo vyúčtovaní za 30. týždeň roku 2016,
teda po tom, ako bolo zrejmé ukončenie reálnej činnosti v jej prospech v dotknutej prevádzke, teda po
prevzatí terminálu jej pracovníkom - svedkom F. (čo bolo 15.7.2016 - viď SMS komunikácia menovaného
s obžalovaným na č.l. 58 spisu), ktorý sa pritom ešte dopytoval obžalovaného na žreby a na stretnutie
za účelom ich prevzatia žiadal obžalovaného ešte aj správou z 25.7.2016, k čomu však preukázateľne

nedošlo, teda z v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy poškodená spoločnosť vyúčtovala cenu žrebov,
nakoľko neboli odovzdané, nebola odvedená ani suma z ich predaja, ktorá mala po odpočítaní provízie
predajcu (1.540,- Kč) predstavovať 20.460,- Kč (viď analýza pohľadávok a záväzkov z č.l. 21 spisu).Na základe všetkých vyššie popísaných skutočností, odlišností a rozporov vo výpovediach
obžalovaného a jeho manželky, zrejmú účelovú zmenu vo výpovedi obžalovaného na hlavnom
pojednávaní oproti jeho vyjadreniam a postojom v prípravnom konaní, a najmä už s ohľadom na

výpoveď svedka F., že obžalovaného (nie jeho syna) zaškoľoval vo vzťahu k práci s terminálom a
aj ohľadom skutočností súvisiacich s vykonávaním vyúčtovania a odvádzaním platieb, nemožno zo
strany súdu dospieť k inému záveru, ako tomu, že to bol samotný obžalovaný, ktorý vykonával dotknuté
činnosti v príslušnej prevádzke, pričom je nepochybné, že tieto musel vykonávať so súhlasom a
vedomím konateľky spoločnosti - teda svedkyne O., pretože už podľa Zmluvy - čl. 2. - viď definícia

pojmu „Obsluha Terminálu“ znamená fyzickú osobu poverenú predajcom (tu L. s.r.o.) a spoločnosťou
F. vyškolenú. V týchto súvislostiach je tak, podporne aj s ohľadom na samotné obžalovaného popisy
konania a vzniku situácie, v dôsledku ktorej neboli prostriedky z uzavretých stávok a použitých žrebov
odvedené spoločnosti F. (ako vyplývajú z jeho komunikácie so zamestnancom jej spoločnosti W.,
resp. z jeho písomných podaní adresovaných orgánom polície F. republiky) možné prijať len jediný
rozumný záver, a to, že práve obžalovaný pri výkone činnosti obsluhy stávkového terminálu spoločnosti

F. I. a.s., umiestneného v prevádzke spoločnosti L. s.r.o. na K. ulici XX v N., realizoval túto činnosť
tak, že aj sám a bez vloženia vkladu zrealizoval v 21. týždni roku 2016 cez terminál stávky, a to za
účelom dosiahnutia vlastného prospechu, t.j. peňažnej výhry. Objem takto zrealizovaných stávok oproti
celkovému, konkrétne ani po dokazovaní v zásade nemožno určiť úplne presne, pretože je zrejmé
(viď už spomínanú analýzu pohľadávok a záväzkov), že v dotknutom týždni boli z lotériových hier

a na výhry zo žrebov v prevádzke vyplatené sumy 7.770,- a 310,- Kč., pričom ani po dokazovaní
nemožno jednoznačne uviesť, či tieto sumy boli výhry z obžalovaným zadaných stávok alebo vyplatené
iným osobám, ktorá niektoré z nich v danom týždni v prevádzke podali. Napriek uvedenému však
je nepochybné, že obžalovaný svojim konaním a zneužitím terminálu vo svoj prospech a následným
nezaplatením ale použitím žrebov vytvoril konečnú situáciu, za ktorej nič zo sumy, ktorá by po odpočte

predajnej provízie mala byť zo stávok z 21. týždňa roku 2016 a z ceny žrebov (hoci až po jej vyúčtovaní
po 30. týždni uvedeného roku) odvedená spoločnosti F. I. a.s., nakoľko nezložením vkladov pred ním
zadanými stávkami a nezaplatením za ním zotreté žreby prirodzene spoločnosť L. s.r.o. nedisponovala
peňažnými prostriedkami a neodviedla ich.

Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku kladeného mu podanou obžalobou za vinu,
a to tak, ako je to ustálené na základe výsledkov vykonaného dokazovania v skutkovej vete vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Samotné realizovanie stávok prostredníctvom terminálu (ktorý obžalovaný podľa
súdu jednoznačne obsluhoval, bol poverený konateľkou spoločnosti jeho obsluhou - hoci len ústne alebo
konkludentne - nespochybniteľne, keďže bol na jeho obsluhu aj zaškolený) bez toho aby pred podaním

stávky vložil príslušný vklad, ako aj zneužitie svojho postavenia a zotretie žrebov bez toho, aby za nich
predtým riadne zaplatil, podľa súdu plne napĺňa pojmový znak trestného činu sprenevery spočívajúci
v neoprávnenom prisvojení si hodnôt-vecí, v zmysle vyššie uvedeného zverených obžalovanému v
súvislosti s vykonávaním reálnej prevádzky príslušného stávkového terminálu.

Je pritom v danom prípade irelevantné, že obžalovaný nebol oficiálne zamestnancom samotnej
spoločnosti F., ako ani spoločnosti L., pretože reálne a nie sú za vyššie uvedených okolností pochybnosti
o tom, že s vedomím štatutárneho orgánu spoločnosti L., vykonával v prevádzke danej spoločnosti
obsluhu stávkového terminálu a predaj žrebov, pričom teda bol povinný sa spravovať podmienkami
Zmluvy uzavretej medzi menovanými spoločnosťami. I keď nebol v rámci vyšetrovania zabezpečený

užívateľský manuál, ktorý v zmysle Zmluvy obsahuje i popis postupu pri uzatváraní stávok na „Hry“ (čo v
zmysle definície pojmov v Zmluve je v nej spoločným označením tak hier číselných lotérií - čl. 5., ako aj
hier okamžitých lotérií - čl. 6 vzhľadom na definíciu pojmu žreb /los/ v Zmluve ako doklad o účasti v hre
okamžitej lotérie), už zo samotnej Zmluvy vyplýva povinnosť vybrať od osoby podávajúcej stávku „na
Hru“ peňažnú sumu (viď vymedzenie pojmu „Vklad“ v Zmluve). V zmysle čl. 10, bodu 10.4. všetky tržby

súvisiace s obstarávaním činností podľa Zmluvy, ako aj nepredané žreby, sú vlastníctvom spoločnosti
F.. Úplne irelevantné sú teda poukazy obžalovaného, že nebol v spoločnosti L. zamestnaný a nemal
dohodu o hmotnej zodpovednosti. Táto spoločnosť sa totiž voči nemu (zrejme práve z dôvodu, že jej
konateľkou je jeho manželka) ničoho nedomáha, nejde tu o rozhodovanie pracovnoprávneho sporu
medzi nimi. Svojím konaním však spôsobil obžalovaný nepriaznivý následok na majetku spoločnosti

F., pre ktorú podľa Zmluvy (bod 5.1, bod 6.1, bod 7.1) boli uzatváranie stávok, predaj žrebov a služba
dobíjania kreditu a predaj predplatenej karty zaobstarávané.Tým, že obžalovaný pri uzatváraní stávok nezložil súčasne vklad, ktorý patril spoločnosti F. za uzavretie
stávky,akoajtým,žezotrelatakskonzumovalžrebybeztohoabyzanichzaplatil,dopustilsasprenevery
takýchto peňažných prostriedkov, nakoľko tieto nezložil na príslušné úhrady, ktoré momentom uzavretia

hry a reálneho prevzatia žrebu za účelom vykonania hry patrili spoločnosti F. a ktoré navyše ako
osoba obsluhujúca terminál a realizujúca predaj žrebov primárne mal v takých prípadoch inkasovať v
jej prospech, ale v reálnom vyjadrení si ich ponechal vo svojej majetkovej sfére, hoci už patrili inému
subjektu (súd vylúčil prípadné posudzovanie konania obžalovaného čo sa týka samotných stávok cez
terminál ako trestného činu podvodu, pretože tu išlo výlučne o manipuláciu s peňažnými prostriedkami,

ktoré si obžalovaný ponechal a nezložil ich za uskutočnenie hry a nie aj o prípadné reálne zásahy do
terminálu v záujme toho, aby sa platbe za hru vyhol).

Obžalovaný teda na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, vyhodnotiac výsledky vykonaného
dokazovania jednotlivo, ako aj v ich súhrne, konaním, ako je na základe výsledkov dokazovania ustálené
v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako spôsobilý subjekt tu stíhaného trestného činu

naplnil všetky pojmové znaky trestného činu sprenevery, nakoľko ako spôsobilý subjekt uvedeného
trestného činu, na základe vyššie zistených skutočností úmyselne a hore popísaným spôsobom si
prisvojil cudziu vec - konkrétne peniaze, ktoré mal inkasovať za samotné uzavretie stávok a predaj
žrebov, teda ktoré mu takým spôsobom boli zverené, čím takto spoločnosti F. I. a.s. spôsobil väčšiu
škodu, t.j. škodu vo výške presahujúcej desaťnásobok sumy 266,- eur (§ 125 ods. 1 Tr. zákona; výšku

škody súd v skutkovej vete čo do jej vyjadrenia v mene euro taktiež upravil oproti obžalobe, nakoľko
podľa zabezpečených prehľadov kurzového lístka ku splatnosti sumy 60.991,- Kč bol kurz F. koruny voči
euru 27,021 Kč/ 1,- eur - viď č.l. 771 spisu a ku dňu splatnosti sumy 20.460,- Kč bol 27,032 Kč / 1,- euro
- č.l. 772 spisu), pričom obžalovaný je za dotknutý skutok trestne zodpovedný a trestnosť spáchaného
činu nezanikla; teda naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, z ktorého spáchania ho preto súd týmto rozsudkom uznal vinným.

Len pre úplnosť súd poznamenáva, že vzhľadom na obsah obžaloby (ako aj samotného obvinenia),
kde sa konkrétne nič neriešilo ohľadom samotnej sumy 600,- Kč za „dobíjanie telefónu“, čo zrejme
súvisí s tým, že v mesiacoch jún a august 2016 bolo z celkovo spôsobenej škody nahradených

spolu 20.000,- Kč a teda osobitne na neodvedenie príslušných súm z tohto predaja nepoukazoval
ani poškodený, nezaoberali sa týmto ani OČTK (nepochybne majúc za to, že z čiastkových úhrad
bol na túto sumu vykonaný zápočet) a vymedzenie stíhaného konania smerovalo už len na zostatok
následku spôsobeného konaním obžalovaného v súvislosti s hlavnými položkami predaja - teda stávok
a žrebov, súd sa preto (keďže žiadna zo strán ani v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní v tejto

súvislosti žiadne skutočnosti spojené s „dobíjaním telefónu“ nepreukazovala) taktiež osobitne danými
skutočnosťami nezaoberal.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, v danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, postupujúc podľa zásad pre ukladanie trestu upravených v ustanoveniach § 34 Tr. zákona, že

jediným tu do úvahy pripadajúcim trestom (osobitne vzhľadom na spôsob, okolnosti a čas spáchania
trestného činu), od ktorého možno v relevantne najvyššej miere očakávať možnosť dosiahnutia účelu
trestu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie (§ 34 ods. 1 Tr. zákona), je trest odňatia
slobody, ktorého výkon však nemožno podmienečne odložiť.

Sadzba trestu odňatia slobody v ustanovení § 213 ods. 2 Tr. zákona je určená v rozmedzí 1 rok až 5
rokov. Na strane obžalovaného (na rozdiel od času vydania trestného rozkazu v tejto veci) nebola zistená
žiadna poľahčujúca okolnosť, osobitne ani podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, keďže z výsledkov lustrácií
jeho osoby je zrejmé, že pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život (viď jeho predchádzajúce
odsúdenia a udelené mu sankcie za priestupky) a zároveň, keďže na rozdiel od prípravného konania

už v konaní pred súdom nepriznal vinu a skutok úprimne neoľutoval, nebolo možné pri ukladaní trestu
použiť v jeho prospech ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Na strane druhej bola
zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona - obžalovaný bol už v minulosti viackrát
odsúdený, a to aj za trestné činy majetkové, pričom z vykonaného dokazovania (viď obsah listín a
rozhodnutí čítaných z pripojených spisov) je zrejmé, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku neboli dané

podmienky zahladenia jeho odsúdenia prinajmenšom vo veci OS Prešov sp. zn. 33T/112/2006, kde
mu bol (a to aj tam za spáchanú druhovo totožnú trestnú činnosť) rozsudkom sp. zn. 33T/112/2006
zo dňa 15.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/8/2011 z 28.4.2011
uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyna5rokov,zktoréhovýkonubolpodmienečneprepustený17.2.2012 rozhodnutím OS Košice I sp. zn. 1PP/110/2011 a určená mu bola skúšobná doba na 5
rokov, pričom však z listín zabezpečených a v rámci dokazovania čítaných na hlavnom pojednávaní z
uvedeného spisu 1PP/110/2011 (č.l. 510 až 545) a z príslušného záznamu v odpise registra trestov je

zrejmé, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bolo mu nariadené 15.2.2019 zvyšok trestu v rozsahu 2
roky 3 mesiace a 27 dní vykonať, teda vzhľadom na celkovú výšku uvedeného trestu a zrejmý čas jeho
výkonu neuplynula zákonom určená doba, počas ktorej ak by viedol riadny život by bolo možné toto jeho
odsúdenie zahladiť; preto súd prihliadol na dotknutú priťažujúcu okolnosť na strane obžalovaného pri
ukladaní trestu v tu prejednávanej veci.

Trestná sadzba trestu odňatia slobody sa tak v tu prejednávanej veci u obžalovaného (vzhľadom na § 38
ods. 4, ods. 8 Tr. zákona) zvyšuje čo do jej dolnej hranice o jednu tretinu, t.j. o 16 mesiacov a predstavuje
tak dolná hranica trestnej sadzby 28 mesiacov. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, ale aj
zohľadniac čas spáchania skutku, ako aj dobu, po ktorú je vedené trestné stíhanie, uložil obžalovanému
za spáchaný trestný čin trest odňatia slobody na vyššie uvedenej zvýšenej dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby za dotknutý čin, ktorý trest súd za všetkých týchto okolností považuje
za zákonný, primeraný, spravodlivý a (chtiac veriť) aj dostatočný na nápravu obžalovaného a jeho
privedenie k tomu, aby viedol riadny život.

Výkon obžalovanému uloženého trestu odňatia slobody nebolo možné v danom prípade podmienečne

odložiť už vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, pretože je výsledkami dokazovanie
preukázané, že obžalovaný sa trestného činu, za ktorý je týmto rozsudkom uznaný vinným, dopustil
úmyselne a navyše v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu vo veci OS Prešov 33T/112/2006, ktorá mu bola určená uznesením OS Košice I sp. zn.
1PP/110/2011 z 20.12.2011, právoplatným 17.2.2012 v spojení s uznesením KS v Košiciach sp. zn.

5Tos/6/2012 zo 17.2.2012. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko je preukázané, že pred spáchaním
trestného činu, za ktorý bol uznaný vinným týmto rozsudkom, bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin (opätovne už len viď výkon takého trestu uloženého mu vo veci
OS Prešov 33T/112/2006).

V súvislosti s uznaním viny obžalovaného súd zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku rozhodol aj o
náhrade spáchaným trestným činom spôsobenej škody, nárok na náhradu ktorej poškodená F. I. a.s.
riadne a včas v tomto konaní v zmysle § 46 ods. 3 Tr. poriadku voči obžalovanému uplatnila a uložil
obžalovanému povinnosť trestným činom spôsobenú škodu v celkovej výške 81.451 Kč nahradiť, pričom

podľa § 287 ods. 3 Tr. poriadku súd výrok na náhradu škody jednak vzhľadom na dotknuté návrhy
poškodeného a nakoľko to neodporuje okolnostiam prípadu, vyjadril v F. korunách, nakoľko vzhľadom na
súčasný kurz F. koruny oproti euru (ku dňu vyhlásenia rozsudku 25,243 Kč / 1,- euro - č.l. 773 spisu) by
pri zaviazaní obžalovaného na úhradu škody v mene euro, teda v sumách na túto menu prepočítaných
podľa výmenných kurzov v čase splatnosti jednotlivých častí spôsobenej celkovej škody, by spolu išlo

o sumu iba 3.014,05 eur, pričom podľa aktuálneho kurzu by to mala byť suma 3.226,68 eur a teda
zaviazaním na náhradu škody v mene euro podľa kurzu v čase samotného vzniku škody by opätovne
v dôsledku konania obžalovaného došlo k ďalšiemu ukráteniu poškodeného, čo by bolo absolútne v
rozpore s dobrými mravmi, nehovoriac už o dobe, po ktorú v dôsledku konania obžalovaného poškodený
(teda aktuálne už jeho právny nástupca) nemôže dotknutými peňažnými prostriedkami disponovať.

Subjektom oprávneným na náhradu uvedenej škody je spoločnosť I. a.s., IČO: XXXXXXXX, sídlom K U.
XXX, XXX XX N. 9, F. republika, ktorá je preukázateľne právnym nástupcom poškodenej spoločnosti F.
I. a.s. (neskorším obchodným menom F. a.s.) - viď rovnopis notárskej zápisnice preukazujúcej zlúčenie
týchto spoločností (č.l. 265 až 272 spisu) a výpis z obchodného registra vedeného Mestským súdom N.
(č.l. 273 až 277 spisu) a na ktorú teda právo na náhradu škody prešlo.

Krajskýsúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudku,odvolaniaobžalovanéhoakoajdôkazovvykonaných
v štádiu prípravného konania, na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd na zistenia
skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak ako to je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku a
tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil.

Krajský súd sa stotožňuje s názorom Okresného súdu, že vina obžalovaného aj napriek jeho popieraniu
viny na hlavnom pojednávaní bola preukázaná hlavne vo výpovedí v štádiu prípravného konania, kdepriznal spáchanie žalovanej trestnej činnosti a túto ľutoval. Uviedol, že bol to práve on a nie jeho syn,
ktorý spáchal žalovanú trestnú činnosť.

Na rozdiel od výpovede z prípravného konania, na hlavnom pojednávaní modifikoval svoju výpoveď v
tom, že to bol práve jeho syn, ktorý mal spáchať trestnú činnosť, pričom však uvádzal aj tú skutočnosť,
že žreby zmazal on. Taktiež uviedol, že bol to práve jeho syn, ktorý bo zaučený na obsluhovanie tohto
terminálu.

Manželka obžalovaného S. O. taktiež uvádzala na hlavnom pojednávaní skutočnosti čiastočne v zhode
s výpoveďou obžalovaného, keď uvádzala, že to nebol obžalovaný, ktorý mal spáchať žalovaný skutok,
ale bol to jeho syn. V prípravnom konaní odmietla vypovedať, uvádzala, že bola prítomná pri výsluchu
jej manžela na polícii, kedy ho policajti nahovárali, aby sa priznal k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti
a taktiež aj ju policajti nahovárali na tú skutočnosť, aby sa v tomto skutku nevyjadrovala, nakoľko je
stíhaný jej manžel.

Vzhľadom na výpoveď obžalovaného a svedkyne S. O. okresný súd vyslúchol na hlavnom pojednávaní
príslušníkov polície mjr. K.. K. Q. a mjr. S.. W. K., ktorí uvádzali, že vyslúchali obžalovaného, ktorý
sa priznal k žalovanému skutku, pričom pri výsluchu obžalovaného jeho manželka sedela na chodbe.
Popreli tú skutočnosť, aby nahovárali obžalovaného na priznanie k žalovanému skutku a taktiež aj na

tú skutočnosť, aby navádzali svedkyňu S. O., aby vo veci nevypovedala, lebo je stíhaný jej manžel.

To, že obžalovaný mal spáchať žalovaný skutok svedčí aj výpoveď svedka K. F., ktorý uvádzal, ako
zástupcaspoločnostiF.,robilzaškoleniepracovníkov,ktorímaliobsluhovaťpredmetnýterminálazaškolil
práveobžalovanéhoajednuneznámudievčinu.Jednoznačnepopreltúskutočnosť,abyzaškoľovalsyna

obžalovaného.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinné dôkazy, z ktorých je zrejmá výška škody, sú
zrejmé skutočnosti uvádzané v rozsudku okresného súdu.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal, tento
spáchalobžalovaný.KrajskýsúdvplnomrozsahupoukazujenaodôvodnenierozsudkuOkresnéhosúdu
vo vzťahu k vine obžalovaného s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na tieto dôvody.

Okresný súd pri rozhodovaní o treste správne dospel k záveru, že u obžalovaného je potrebné

uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody kedy mal žalovaný skutok spáchať v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu vo veci Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/112/2006, ktorá mu bola určená uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn.
1Pp/110/2011 z 20.12.2011, právoplatným 17.2.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice
sp. zn. 5Tos/6/2012 zo dňa 17.2.2012. Okresný súd správne zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu

okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zákona a to, že obžalovaný bol už za trestný
čin odsúdený a keďže prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona upravil trestnú sadzbu tak, že zvýšil dolnú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu, kedy uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne.

Taktiež nepochybil okresný súd v čase rozhodovania keď obžalovaného v zmysle ustanovenia § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný už bol vo výkone trestu odňatia
slobody.

Poškodená strana si riadne a včas v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá nebola
spochybnená ani výsluchom zástupcu poškodenej strany C. C. a táto bola aj špecifikovaná a to nielen
výpoveďou tohto svedka, ale aj listinnými dôkazmi a teda okresný súd zaviazal obžalovaného k úhrade
spôsobenej škody v mene korunách českých.

V čase rozhodovania krajského súdu však došlo k novelizácii Trestného zákona a to zákonom č. 40/2004
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 6.8.2024 a ktorým došlo k úprave výšky škody a následnej právnej
kvalifikácii k tejto výške škody.Krajský súd sa riadil ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a
trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a

vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákonov, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Je zrejmé, že už okresný súd ukladal trest v trestnej sadzbe od 1 do 5 rokov a vzhľadom na to, že výška
škody už nepredstavuje väčšiu škodu, ale škodu malú, krajský súd musel ukladať, resp. uznať vinu v

zmysle ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. zákona a to vzhľadom na malú škodu, kde je trestná sadzba až do 2
rokov odňatia slobody. Vzhľadom na túto skutočnosť preto musel krajský súd zrušiť napadnutý rozsudok
v celom rozsahu, opätovne uznať obžalovaného za vinného zo spáchania skutku, tento skutok právne
kvalifikovať ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný prisvojil si cudziu
vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu potom dospel krajský súd k záveru, ktorý je zhodný s návrhom
okresného súdu, že je potrebné uložiť obžalovanému trest nepodmienečný, nakoľko skutok spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia už vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Prešov
a následnými rozhodnutiami Okresného súdu Košice I. Pri rozhodovaní o výške trestu potom zohľadnil
okresný súd všetky skutočnosti uvádzané v § 34 ods. 1 Tr. zákona a nasledujúce ako aj osobu

obžalovaného ktorým bol doposiaľ 18 krát súdne trestaný, prihliadol na jeho priestupky v minulosti do
času spáchania skutku a dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je možné uložiť trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne.

Následne krajský súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil v zmysle ustanovenia § 48 ods.

2 písm. b/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný v posledných 10 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný
úmyselný trestný čin.

Ani krajský súd nezistil pochybnosti pri rozhodovaní v adhéznom konaní kedy výška škody bola

vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázaná, bola riadne a včas uplatnená a preto rozhodol tak, že
uložil obžalovanému povinnosť v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku, s použitím § 48
ods. 4 Tr. poriadku povinnosť nahradiť spoločnosti I. a.s., IČO: XXXXXXXX, sídlom K U. XXX, XXX 93
N. 9, F. republika vo výške 81.451,- Kč.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.