Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124012962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124012962.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Kurečka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. októbra
2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods.
2 písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 27.8.2024
sp.zn. 4T/50/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods.1 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v C., na ul. D. E. X, v presne nezistenom čase v časovom horizonte od 14:25 hod. dňa 17.03.2024 do

16:00hod.dňa18.03.2024,použitímpravéhokľúčazískanéhozoschránkyapoužitímkóduodneznámej
osoby, z uzamknutého bytu nachádzajúcom sa na prvom poschodí odcudzil televízor zn. Sony čiernej
farby v hodnote 70,-EUR, čím takto svojim konaním spôsobil obchodnej spoločnosti F., B., so sídlom
na G. A. E. XXXX/XX XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, spôsobil škodu vo výške 70,-EUR pričom bol
trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp.zn. 7T/36/2022 zo dňa 11.11.2022, právoplatným dňa
14.11.2024, uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/

Trestného zákona.
Za to mestský súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 6.
augusta 2024, § 36 písm. l), § 36 písm. k), § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 2. Tr.zák. trest odňatia slobody
v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. odkázal poškodenú F., B., so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX C., IČO:
XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a to voči výroku o treste, nakoľko

je privysoký.

Rovnako v zákonnej lehote podal odvolanie obhajca obžalovaného s tým, že odvolanie smeruje voči
výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že v zmysle Trestného

zákona s poukazom na § 34 ods. 1 došlo zo strany obžalovaného k individuálnej prevencii, pretože
obžalovanýchceviesťriadnyživotsosvojoudružkouajejdeťmi.Obžalovanýajnahlavnompojednávaníprisľúbil, že trestnú činnosť páchať nechce. Čas, ktorý strávil vo väzbe od 19.4.2024 je pre obžalovaného
dostačujúcim trestom, pretože je to dostatočne dlhá doba na to, aby si uvedomil ako chce v budúcnosti
fungovať a čo je jeho prioritou. Ako aj na hlavnom pojednávaní odznelo, po prepustení má obžalovaný

prisľúbenú prácu a chce sa venovať už len svojej družke s deťmi.

K sudcovskej individualizácii trestu uviedli, že súd musí pri určovaní trestu brať do úvahy spôsob
spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho

rodiny) či možnosť jeho nápravy. V tomto konkrétnom prípade sa síce obžalovaný neoprávnene dostal
do apartmánu na ul. D. E. X, avšak žiadnym spôsobom majetok poškodeného neznehodnotil. Chybu,
ktorú si aj sám obžalovaný na pojednávaní uznal a oľutoval bolo, že odcudzil televízor z predmetného
apartmánu a tým spôsobil škodu vo výške 70 Eur. Do termínu hlavného pojednávania túto škodu aj sám
uhradil a aj to je dôkazom toho, že obžalovaný chce viesť naozaj riadny život a svoje konanie úprimne
ľutuje.

Taktiež pomer poľahčujúcich okolností prevyšuje pomer priťažujúcich okolností. Keďže obžalovaný
dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a svoj čin priznal a úprimne oľutoval.

K osobe obžalovaného uviedli, že vo väzbe sa správal slušne a disciplinovane, plnil úlohy a nariadenia

plynúce z ústavného poriadku. Zo záveru znaleckého posudku, ktorý vypracovala A. H., kde na otázku či
je pobyt obvineného na slobode z hľadiska duševného stavu pre spoločnosť nebezpečný odpovedala, že
obvinený nie je duševne chorý a jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť
nebezpečný.

Súd má rovnako brať ohľad aj na osobné a rodinné pomery obžalovaného, ako aj na jeho zdravotný stav.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je zdravotne v poriadku a trpí na schlofferov tumor.
Družka obžalovaného potrebuje jeho pomoc pri vychovávaní detí a rovnako finančnú pomoc, ktorú by
obžalovaný vedel po prepustení zabezpečiť tým, že by nastúpil do práce, ktorá mu ju po prepustení
prisľúbená.

Ako vychádza aj z komentára k § 34 Trestného zákona „Dôležité je pri ukladaní trestu poznať rodinné
a osobné pomery páchateľa, ale aj jeho majetkové pomery, zdravotný stav, ako aj jeho postavenie
v rodine, najmä s ohľadom na jeho starostlivosť vo vzťahu k ostatným členom jeho rodiny.“

Majú za to, že výmera trestu pre obvineného má zodpovedať všetkým individualitám daného prípadu
a preto je trest udelený obžalovanému neprimerane vysoký.

Odkazujú na neprimeranosť trestu, ktorý bol obžalovanému uložený, pretože trest má byť úmerný škode,
ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Žalovaný spôsobil

trestným činom škodu 70 Eur, ktorú dobrovoľne poškodenému uhradil. Vo väzbe je od 19.4.2024 teda
viac ako 4 mesiace. Majú za to, že trest ktorý bol obžalovanému udelený je neprimeraný a nemožno
ho považovať za spravodlivý. Práve primeranosť je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie
výchovného účinku trestu.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, 4Tdo/65/2021, zo dňa 13.6.2023:
„Pri požiadavke primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovená tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi

skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny), či možnosť jeho nápravy.“

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolaním navrhujú, aby Krajský súd v Košiciach rozhodol
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku tak, že zruší napadnutý rozsudok a odvolací súd
nech rozhodne sám rozsudkom vo veci v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku v intenciách vyššie
uvedeného odôvodnenia odvolania.Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je
dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok prvostupňový súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr.por. a v rozsudku stručne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom smere,
aby mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Prvostupňový súd správne skonštatoval, že obžalovaný je usvedčovaný najmä vlastnou výpoveďou

z prípravného konania, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, ako aj vlastným vyhláseným viny
v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., ktoré učinil na hlavnom pojednávaní dňa 27.8.2024 a ktoré
prvostupňový súd prijal.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že

obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212
ods.1 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr.zák.

Z odpisu registra trestov bolo preukázané, že obžalovaný bol 21 - krát odsúdený, výlučne pre majetkovú
trestnú činnosť, za čo mu bol opakovane ukladaný aj nepodmienečný trest odňatia slobody. Z výpisu

evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný bol v priestupkovom konaní riešený 5- krát, väčšinou
za priestupky proti majetku.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného a trest, ktorý mu bol
uložený zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr.zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom

rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom prvostupňový súd
pri výmere trestu prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k), písm. l) Tr.zák. a jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že u
obžalovaného sú splnené zákonné podmienky pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
vzhľadomajnajehokriminálnuminulosťaosobuobžalovaného,ktorásaopakovanedopúšťamajetkovej

trestnej činnosti. Trest uložený prvostupňovým súdom vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne splní u
obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou.

Za rozhodnutie v súlade so zákonom je potrebné považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
obžalovaného pre výkon trestu podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými
sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní
obžalovaného,alevplnomrozsahusastotožnilsdôvodminapadnutéhorozsudkuprvostupňovéhosúdu,
a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.