Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121210790
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5121210790.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti
žalovanému: Laurinvest s.r.o., so sídlom Hlinícka 1319, 014 01 Bytča, IČO: 46 162 364, právne zast.
JUDr. Gabriela Bírošová, advokátka, so sídlom Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti
právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/149/2021-163
zo dňa 21. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/149/2021-163 zo dňa 21. marca 2023 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete určil, že
- právny úkon zo dňa 06.03.2019, ktorým dlžník žalobcu LUTOBY, s.r.o., so sídlom Hlinícka cesta 1319,
Bytča, IČO: 36 442 526 previedol vlastnícke právo k vozidlu továrenská značka: ZTS ZETOR UNC 61,
druh vozidla pracovný stroj samohybný, kategória vozidla PS, VIN: 0018496, evidenčné číslo: BY-2029,
farba žltá na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinný,
- právny úkon zo dňa 04.04.2019, ktorým dlžník žalobcu LUTOBY, s.r.o., so sídlom Hlinícka cesta 1319,

Bytča, IČO: 36 442 526 previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu továrenská značka: FIAT, druh
vozidla nákladné vozidlo, kategória vozidla N1, VIN: ZFA25000002560079, evidenčné číslo: BY-923AX,
farba biela na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinný,
- právny úkon zo dňa 28.05.2019, ktorým dlžník žalobcu LUTOBY, s.r.o., so sídlom Hlinícka cesta 1319,
Bytča, IČO: 36 442 526 previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu továrenská značka: FIAT, druh
vozidla nákladné vozidlo, kategória vozidla N1, VIN: ZFA26300009170698, evidenčné číslo: BY-920BB,
farba žltá na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinný,

- právny úkon zo dňa 04.06.2019, ktorým dlžník žalobcu LUTOBY, s.r.o., so sídlom Hlinícka cesta
1319, Bytča, IČO: 36 442 526 previedol vlastnícke právo k vozidlu továrenská značka: Brian James
Trailers, druh vozidla príves N. Špeciál, kategória vozidla O2, VIN: SJB5426BP6D010553, evidenčné
číslo: BY-211YD, farba šedá na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinný,
- právny úkon zo dňa 29.06.2019, ktorým dlžník žalobcu LUTOBY, s.r.o., so sídlom Hlinícka cesta 1319,
Bytča, IČO: 36 442 526 previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu továrenská značka: FIAT, druh
vozidla nákladné vozidlo, kategória vozidla N1, VIN:ZFA22300005138417, evidenčné číslo: BY-337AS,

farba modrá na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinný,
- právny úkon zo dňa 23.07.2019, ktorým dlžník žalobcu LUTOBY, s.r.o., so sídlom Hlinícka cesta 1319,
Bytča, IČO: 36 442 526 previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu továrenská značka: FIAT, druhvozidla nákladné vozidlo, kategória vozidla N1, VIN: ZFA26300009149459, evidenčné číslo: BY-821BA,
farba biela na žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinný.
V druhej výrokovej vete rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal určenia
neúčinnosti právnych úkonov dlžníka LUTOBY s.r.o., so sídlom Hlinícka cesta 1319, Bytča, IČO: 36
442 526 (ďalej len „dlžník“) špecifikovaných v petite žaloby podľa ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho

zákonníka z dôvodu, že žalobca má voči dlžníkovi a obidvom konateľom dlžníka vymáhateľnú
pohľadávkuvsume110.822,38Eursprísl.,ktorábolajudikovanározsudkomOkresnéhosúduBratislava
V. č.k. 5CbZm/14/2020-126 zo dňa 09.06.2021, právoplatného dňa 10.08.2021 a vykonateľného dňa
14.08.2021.
3. V čase uzavretia kúpnych zmlúv o prevode motorových vozidiel, určenie neúčinnosti ktorých je
predmetom tohto konania, boli (a zároveň aj sú) konateľmi a spoločníkmi dlžníka a žalovaného tie

isté fyzické osoby. Žalobca vyslovil podozrenie, že za tieto právne úkony nebolo dlžníkovi poskytnuté
primerané finančné protiplnenie, a teda dlžník konal s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Úmysel žalovaného vzhľadom na totožnosť fyzických osôb sa podľa žalobcu prezumuje. Žalobca
uviedol, že podľa správy súdneho exekútora dlžník nevlastní žiaden ďalší majetok, z ktorého by mohla
byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Žalobca tiež poukázal na to, že nejde o vozidlá slúžiace na bežnú

prepravu osôb, ale o vozidlá, na vedenie ktorých je potrebná špecifická kategória vodičského preukazu.
4. Žalovaný sa do termínu pojednávania k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 21.03.2023
právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že dlžník dostal od žalovaného za prevedené vozidlá primeranú
finančnú náhradu, obvyklú cenu zodpovedajúcu zlému stavu vozidiel. Väčšina vozidiel bola vyrobená
ešte v roku 2002. Niektoré vozidlá boli pripravené na vyradenie z evidencie a boli nepojazdné. Vozidlá

boli poškodené hlavne od kyseliny sírovej, nakoľko dlžník mal v predmete podnikania recyklovanie
nekovového aj kovového odpadu a zvyškov. Zároveň boli autá poškodené preťažením vzhľadom na
prepravu tohto odpadu. Vozidlá boli prevedené žalovanému dlžníkom na základe kúpnych zmlúv a
žalovaný zaplatil na účet dlžníka primerané finančné plnenie za každé auto. Úhrady za predmetné
autá použil dlžník na zaplatenie miezd dvoch zamestnancov a odvodov do sociálnej poisťovne, nájmu

a nevyhnutných výdavkov na chod spoločnosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdí, že nejde o
ukracujúci právny úkon, pokiaľ dlžník dostal za prevedené vozidlá obvyklú primeranú cenu resp. náhradu
vzhľadomktechnickémustavuvozidiel.Totojedokázateľné,jetovúčtovníctve,žeboloriadnezaplatené
v zmysle kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania. Zároveň na pojednávaní v jednom rovnopise v listinnej podobe listinné dôkazné

prostriedky označené číslom 1 až 6, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 139 až 156 spisu.
Uviedla, že ide o listiny označené číslami v poradí jednotlivých vozidiel tak, ako sú uvedené v žalobe.
Ku každému vozidlu predložila kúpnu zmluvu uzatvorenú ešte v roku 2019 a doklad o úhrade kúpnej
ceny. Uviedla, že žalovaný jej predložil predmetné listinné dôkazné prostriedky až na poslednú chvíľu,
preto ich predkladala až na pojednávaní.

5. Súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkaznými
prostriedkami, ktoré boli predložené žalobcom v prílohe žaloby a ďalej oboznámil výpisy z obchodného
registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 54627/L obchodnej spoločnosti Laurinvest s.r.o.,
Hlinícka 1319, Bytča, 014 01, IČO: 46 162 364 a oddiel Sro, vložka č.: 17452/L obchodnej spoločnosti
LUTOBY, s.r.o., Hlinícka cesta 1319, Bytča, 014 01, IČO: 36 442 526 (č.l. 128 - 131 spisu). S poukazom

na ust. § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesnej obrany žalovaného uplatnené a predložené na
pojednávaní konanom dňa 21.03.2023 súd neprihliadol a vo veci rozhodol.
6.Okresnýsúdodôvodnilrozhodnutietým,žev prípadevšetkýchšiestichnapadnutýchprávnychúkonov
ide o právne úkony dlžníka žalobcu, a to obchodnej spoločnosti LUTOBY, s.r.o., so sídlom Hlinícka cesta
1319, Bytča, IČO: 36 442 526 (v texte aj „dlžník“), voči ktorému má žalobca judikovanú pohľadávku.

Na vymoženie pohľadávky žalobcu v sume 110.622,83 Eur spolu s príslušenstvom je vedené voči
dlžníkovi žalobcu exekučné konanie, pričom v konaní nebolo sporné, že v rámci exekúcie vymáhateľnú
pohľadávku žalobcu nie je možné uspokojiť z iného majetku dlžníka.
7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právo odporovať právnym úkonom uplatnil žalobca ako veriteľ
dlžníka proti žalovanému, ktorý mal z odporovateľných právnych úkonov dlžníka prospech, na ktorého

dlžník žalobcu previedol vlastnícke právo k označeným vozidlám dotknutými právnymi úkonmi.
8. Súd ďalej konštatoval, že dotknuté právne úkony boli uskutočnené v posledných troch rokoch pred
podaním žaloby. V čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov bol jedným z dvoch konateľov
dlžníkaakoajžalovanéhoA.B.soprávnenímkonaťvmeneobidvochspoločnostísamostatne,vzhľadomna čo ide o právo odporovať právnemu úkonu podľa ustanovenia § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a

právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písm. a), t.j. člen jeho štatutárneho orgánu, prokurista,
likvidátor alebo spoločník, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo
likvidátorom. S ohľadom na uvedené sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá, pričom
žalovaný mal možnosť preukázať, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa. Žalovaný uvedené v konaní netvrdil a ani nepreukázal a vzhľadom na totožnosť

osoby konajúcej pri dotknutých právnych úkonoch za dlžníka aj žalovaného je preukázanie splnenia tejto
skutočnosti nepravdepodobné.
9. Okresný súd nemal v konaní za preukázané, že by v prípade dotknutých právnych úkonov išlo o
odplatné právne úkony, pri ktorých by dlžník obdržal od žalovaného za prevod vlastníckeho práva k
označeným vozidlám primerané protiplnenie.
10. K procesnej obrane žalovaného, ktorá bola prvýkrát v konaní vznesená až na pojednávaní konanom

dňa 21.03.2023, okresný súd uviedol, že na tieto neprihliadol z dôvodu, že neboli uplatnené včas,
nakoľko žalovaný nereagoval na výzvy súdu v predchádzajúcom štádiu konania napriek tomu, že tieto
mu boli riadne doručené a v rámci výziev bol žalovaný poučený o sudcovskej koncentrácii. Okresný
súd tiež poukázal na to, že prostriedky procesnej obrany, a to tak skutkové tvrdenia, ako aj návrhy
na vykonanie dôkazov resp. dôkazné prostriedky, boli uplatnené až právnou zástupkyňou žalovaného

na pojednávaní, na ktorom právna zástupkyňa predložila súdu listinné dôkazné prostriedky v rozpore
so zákonom o e-governmente výlučne v listinnej podobe a len v jednom rovnopise. Takéto uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany by oboznámenie sa a vyhodnotenie predložených listinných dôkazných
prostriedkov vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, a to najmä za účelom zabezpečenia
práva žalobcu sa k uplatneným a predloženým prostriedkom procesnej obrany žalovaného vyjadriť a

adekvátne na ne reagovať.
11. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Proti všetkým výrokovým častiam rozhodnutia podal odvolanie žalovaný s poukazom na dôvody
odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Namietol závery súdu o zmenšení majetku

žalovaného a jeho úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Poukázal na to, že napadnuté právne úkony boli
urobené v prvom polroku 2019, teda rok pred zosplatnením pohľadávky a dva roky pred judikovaním
pohľadávky rozhodnutím súdu. K prevodu vozidiel pristúpil žalovaný za účelom získania finančných
prostriedkov na úhradu miezd a zákonných odvodov svojich zamestnancov, čím sa chcel vyhnúť aj
trestnoprávnej zodpovednosti z titulu neplnenia pracovnoprávnych záväzkov. Tiež poukázal na to, že

v prípade napadnutých právnych úkonov išlo o odplatné prevody, pričom dojednanú kúpnu cenu označil
za primeranú vzhľadom na technický stav vozidiel, ktorý si nevyhnutne vyžadoval opravu a hradenie
zákonného poistenia, na čo nemal dlžník finančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu označil predmetné
motorové vozidlá za ťažko speňažiteľné. Žalovaný nepoprel, že je osobou spriaznenou s dlžníkom
a jeho finančná situácia mu bola preto známa. Podľa žalovaného predmetnými právnymi úkonmi

len došlo k transformácii hmotného majetku na finančný. Z uvedeného dôvodu preto nemožno bez
preskúmania prevodov a posúdenia ich primeranosti uviesť, či išlo o ukracujúci úkon. Okresný súd však
toto neskúmal, iba automaticky prijal prezumovaný úmysel žalovaného. Žalovaný nepoprel, že kúpne
zmluvy predložil až na pojednávaní, ale poukázal na to, že tak urobil do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania. K včasnosti predloženia listinných dôkazov žalovaný uviedol, že tieto nemohol predložiť

skôr z objektívnych dôvodov, nakoľko konateľ žalovaného bol hospitalizovaný a aktuálne prebieha jeho
liečba pod dohľadom lekára. Ako dôkaz k odvolaniu priložil lekársku správu zo dňa 16.03.2023. Žalovaný
tiež poukázal na to, že žalobca na pojednávaní uviedol, že sa k predloženým listinám nevie vyjadriť,
nakoľko nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, a teda okresný súd svojím postupom odoprel žalobcovi
právovyjadriťsakpredloženýmlistinám,čojevrozporesozásadoukontradiktórnostikonaniavyjadrenej

v čl. 9 CSP.
13. Žalovaný namietol, že okresný súd nezobral do úvahy argumentáciu žalovaného, ktorou vyvrátil
tvrdený úmysel ukrátiť svojho veriteľa, ako zákonnú podmienku odporovateľnosti. Rovnako súd
neskúmal primeranosť protiplnenia a úmysel dlžníka len prezumoval. K otázke hospodárnosti konania
žalovaný uviedol, že pojednávanie bolo vytýčené až rok a tri mesiace od začatia konania a listiny

boli predložené do skončenia dokazovania. Žalovaný teda zastáva názor, že prostriedky procesnej
obrany uplatnil včas, dĺžku konania žalovaný nezavinil, a preto mu tento dôvod nemôže daný na ťarchu.
S ohľadom na relevantnosť dôkazu mal teda súd tento dôkaz vykonať.14. V závere odvolania žalovaný konštatoval, že postupom okresného súdu mu bolo znemožnené
uplatňovať svoje práva a dôkazy na podporu svojich tvrdení, tým, že okresný súd navrhnuté dôkazy
nevykonal, svoj postup riadne neodôvodnil, a teda dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam.

S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie, príp. rozhodnutie zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vyslovil, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ako aj
s rozhodnutím súdu neprihliadať na dôkazy predložené na pojednávaní. Postup súdu označil za súladný

s účelom zásady koncentrácie konania. Podľa žalobcu mal žalovaný dostatočný priestor na uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany, ale v priebehu konania bol absolútne pasívny. Napadnuté rozhodnutie
navrhol potvrdiť.
16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení neuviedol
žiadne nové skutočnosti, len sa stotožnil s rozhodnutím súdu. Podľa žalovaného mal okresný súd
v otázke včasnosti predloženia dokumentov zohľadniť skutočnosť, že žalovaný sa dal právne zastúpiť

až 17.02.2023, teda mesiac pred termínom pojednávania, ktorý bol vytýčený až rok a pol po začatí
konania. Až do vydania rozhodnutia vo veci bola obsahom spisu len žaloba spolu s návrhom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s prílohami, uznesenie súdu, ktorým súd zamietol návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu a potvrdzujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu. K odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevyjadril, nakoľko rozhodnutie bolo v jeho prospech, preto
nemal dôvod podávať odvolanie. Žalovaný nepoprel, že sa k žalobe nevyjadril a poukázal na to, že v
tom čase nebol právne zastúpený a mal za to, že pred súdom bude mať priestor vyjadriť svoj názor
a taktiež predložiť doklady, ktoré mu právny zástupca poradil súdu predložiť. Tieto doklady následne
právnyzástupcapredložilnapojednávaní.Zpredloženýchdokladovpodľažalovanéhovyplýva,žeúkony

boli prevodmi majetku v rámci bežného obchodného styku, nakoľko dlžník v tom čase už nedisponoval
finančným majetkom, z ktorého by vedel uspokojiť nároky žalobcu, ktoré dlžník nespochybnil. Preto bolo
nevyhnutnosťou, aby za účelom uspokojenia záväzkov voči štátu a zamestnancom, dlžník zabezpečil
finančné prostriedky predajom majetku, ktorý v tom čase nepodliehal exekúcii a dlžník nebol nijako
obmedzený s vlastným majetkom nakladať. Keďže nešlo o lukratívny majetok, dlžník ho previedol za

primeranú protihodnotu (kúpne ceny uvedené v zmluvách) na žalovaného - spriaznenú osobu, ktorá
disponovala finančným majetkom a kúpnu cenu vedela obratom uhradiť a zároveň pri tejto spriaznenej
osobe mal dlžník istotu, že nebude následne odstupovať od kúpnych zmlúv z dôvodu zlého technického
stavu vozidiel.
17. Žalovaný opätovne namietol, že súd nezobral do úvahy argumentáciu žalovaného, ktorou žalovaný

vyvrátil podmienku odporovateľnosti, a to úmysel dlžníka zbaviť sa svojho majetku, aby poškodil svojich
veriteľov a znemožnil uspokojenie ich pohľadávok, t. j. úmysel ukrátiť veriteľa. Súd svoje rozhodnutie
odôvodnil výlučne len tým, že žalovaný predložil doklady až na pojednávaní. Opakovane žalovaný
poukázal na priebeh konania a na skutočnosť, že dôkazy boli predložené súdu do rozhodnutia súdu,
ktorým dokazovanie súd považuje za skončené.

18. Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k podaniu žalovaného.
19. Dňa 03.07.2023 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Žiline. Dňa
02.10.2023 Krajský súd v Žiline v súlade s § 34 ods. 2 písm. a), § 40 a § 471c CSP postúpil vec
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 38Cb/149/2021-163 zo dňa 21. marca 2023. Z dôvodu nesúhlasu s postúpením

spisu, dňa 30.10.2023 Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 43 ods. 2 CSP predložil spis
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti
v spore o príslušnosť medzi Krajským súdom v Žiline a Krajským súdom v Banskej Bystrici. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Ndob/113/2023 zo dňa 30. apríla 2024 rozhodol, že príslušným
na konanie a rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd v Banskej Bystrici.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
21. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha určenia neúčinnosti
právnych úkonov proti tomu, kto mal prospech z napadnutých právnych úkonov.
22. Odvolací súd bol v zmysle ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie:
23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Žilina
dňa 21.12.2021 domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov voči spoločnosti Laurinvest s.r.o., sosídlom Hlinícka 1319, 014 01 Bytča, IČO: 46 162 364 (v texte aj „žalovaný“) ako osobe, ktorá mala
z odporovaných právnych úkonov prospech.
24. Z obsahu žaloby a jej príloh súd zistil, že žalobca má voči dlžníkovi LUTOBY, s.r.o., Bytča

pohľadávku v sume 110 822,83 Eur s príslušenstvom judikovanú rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V. č.k. 5CbZm/14/2020-126 zo dňa 09. júna 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2021
a vykonateľnosť dňa 14.08.2021.
25. Dlžník previedol na žalovaného:
· dňa 06.03.2019 vlastnícke právo k vozidlu továrenská značka: ZTS ZETOR UNC 61, druh vozidla

pracovný stroj samohybný, kategória vozidla PS, VIN: 0018496, evidenčné číslo: BY-2029, farba žltá,
·dňa04.04.2019vlastníckeprávokmotorovémuvozidlutovárenskáznačka:FIAT,druhvozidlanákladné
vozidlo, kategória vozidla N1, VIN: ZFA25000002560079, evidenčné číslo: BY-923AX, farba biela,
·dňa28.05.2019vlastníckeprávokmotorovémuvozidlutovárenskáznačka:FIAT,druhvozidlanákladné
vozidlo, kategória vozidla N1, VIN: ZFA26300009170698, evidenčné číslo: BY-920BB, farba žltá ,
·dňa04.06.2019vlastníckeprávokvozidlutovárenskáznačka:BrianJamesTrailers,druhvozidlapríves

N. Špeciál, kategória vozidla O2, VIN: SJB5426BP6D010553, evidenčné číslo: BY-211YD, farba šedá,
·dňa29.06.2019vlastníckeprávokmotorovémuvozidlutovárenskáznačka:FIAT,druhvozidlanákladné
vozidlo, kategória vozidla N1, VIN:ZFA22300005138417, evidenčné číslo: BY-337AS, farba modrá na
žalovaného,
·dňa23.07.2019vlastníckeprávokmotorovémuvozidlutovárenskáznačka:FIAT,druhvozidlanákladné

vozidlo, kategória vozidla N1, VIN: ZFA26300009149459, evidenčné číslo: BY-821BA, farba biela. (ďalej
aj „Napadnuté právne úkony“).

26. Z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 376EX 819/21-33 zo dňa 25.10.2021 vedenej súdnym
exekútoromMartinomPírym,ExekútorskýúradŽilina(ďalejlen„súdnyexekútor“)vyplýva,že nazáklade

exekučného titulu na peňažné plnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava V. č.k. 5CbZn/14/2020 zo
dňa09.06.2021jevprospechžalobcuakooprávnenéhovedenáexekúciaprotipovinnému1/ spoločnosť
LUTOBY, s.r.o., Bytča, povinnému 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX a povinnému 3/ D. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXX na vymoženie sumy 110 622,83 Eur s prísl.
27. Súdny exekútor podaním zo dňa 07.12.2021 zaslal žalobcovi ako oprávnenému odpoveď Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bytča zo dňa 05.03.2020, ktorá bola súdnemu exekútorovi poskytnutá
v skoršom exekučnom konaní vedenom na majetok povinného (č.l. 14 a nasl.). Súčasťou poskytnutia
súčinnosti sú žiadosti o priamy prevod držby vozidla a zaevidovanie vozidla na nového držiteľa, z obsahu
ktorých vyplýva, že pôvodný držiteľ- spoločnosť LUTOBY, s.r.o., Bytča, v období od októbra 2018 do júla
2019 previedol 13 vozidiel na tretie osoby, o.i. aj motorové vozidlá na žalovaného v tomto konaní.

28. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina Oddiel: Sro, Vložka č. 17452/L (č.l. 128)
odvolací súd zistil, že spoločníkmi a konateľmi spoločnosti Laurinvest s.r.o., Bytča súd A. B. a D. B.,
obaja bytom C. XXX XX, pričom v mene spoločnosti konajú konatelia vždy samostatne.
29. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina Oddiel: Sro, Vložka č. 17452/L (č.l. 130)
odvolací súd zistil, že spoločníkmi a konateľmi spoločnosti LUTOBY, s.r.o., Bytča súd A. B. a D. B., obaja

bytom C. XXX XX, pričom v mene spoločnosti konajú konatelia vždy samostatne.
30. Obsahom žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom rozhodol
okresný súd uznesením č.k. 38Cb/149/2021-48 dňa 10. januára 2022. Proti rozhodnutiu podal odvolanie
žalobca. Dňa 17.02.2022 zaslal Krajský súd v Žiline ako súd odvolací žalovanému žalobu, obsahom
ktorej bol aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spolu s prílohami, uznesenie okresného

súdu, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu okresného súdu (č.l. 88). Výzva spolu s prílohami bola žalovanému doručená
dňa 22.02.2022 (elektronická doručenka č.l. 90). Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
31. Uznesením č.k. 38Cb/149/2021-105 zo dňa 31. marca 2022 okresný súd vyzval žalovaného,
aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe doručovanej žalovanému

spolu s prílohami, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Uznesenie súdu spolu so žalobou a jej prílohami bolo doručené žalovanému dňa 21.04.2022
(elektronická doručenka - č.l. 108 spisu). V citovanom uznesení okresný súd poučil žalovaného podľa
§ 167 ods. 1 a 2, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2 a § 273 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ani na výzvu súdu nijak nereagoval.
32. Okresný súd nariadil prvý termín pojednávania vo veci na deň 10.02.2023 o 13.00 hod. Predvolanie
na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 11.12.2022 (č.l. 115 ). V predvolaní na termín
pojednávania okresný súd opätovne žalovaného poučil o.i. aj o následkoch sudcovskej koncentráciepodľa § 153 CSP. Nariadený termín pojednávania bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej
sudkyne, o ktorej skutočnosti bol žalovaný informovaný v oznámení zo dňa 09.02.2023, v rámci
ktorého bol zároveň nariadený nový termín pojednávania na 21.03.2023. Spolu s oznámením bolo

žalovanému doručené aj predvolanie na pojednávania, v rámci ktorého bol žalovaný znovu poučený
o.i. aj o následkoch sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP. Zrušenie termínu pojednávania bolo
žalovanému operatívne oznámené aj telefonicky prostredníctvom konateľa A. B. (č.l. 124).
33. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10.02.2023 žalovaný udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní
JUDr. Gabrielu Bírošovú (č.l. 125), ktorá bola dňa 17.02.2023 nazrieť do súdneho spisu (č.l. 127).

34. Na pojednávanie konané dňa 21.03.2023 sa dostavil žalobca a právna zástupkyňa žalovaného.
Žalobca zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že právnym úkonom, ktorým pán A. B. previedol vlastnícke
právo k vozidlám na žalovaného, ukrátil uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko týmto prevodom
sa zmenšil majetok dlžníka. Ďalej mal za to, že prevody boli vykonané s úmyslom dlžníka ukrátiť
uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko konateľmi a spoločníkmi dlžníka a žalovaného sú identické
fyzické osoby. Žiadosti o zmenu vlastníka podpisoval konateľ a spoločník dlžníka a žalovaného pán A.

B., a teda podľa názoru žalobcu ide o spriaznené právnické osoby. S ohľadom na totožnosť fyzických
osôb sa podľa názoru žalobcu prezumuje úmysel žalovaného.
35. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že dlžník dostal od žalovaného za
prevedené vozidlá uvedené v žalobe primeranú finančnú náhradu, obvyklú cenu zodpovedajúcu zlému
stavu vozidiel, na údržbu ktorých už dlžník nemal finančné prostriedky. Úhrady za predmetné autá

použil dlžník na zaplatenie miezd dvoch zamestnancov a odvodov do sociálnej poisťovne, nájmu a
nevyhnutných výdavkov na chod spoločnosti. Podľa žalovaného teda nejde o ukracujúci právny úkon.
Právna zástupkyňa žalovaného tiež uviedla, že z účtovníctva vyplýva, že predmetné kúpne ceny boli
riadneuhradené.Nazákladeuvedenéhožiadala,abysúdžalobuzamietolapriznalžalovanémunáhradu
trov konania. Právna zástupkyňa žalovaného predložila na pojednávaní súdu v jednom rovnopise v

listinnej podobe listinné dôkazné prostriedky označené číslom 1 až 6, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu na č.l. 139 až 156 spisu. Uviedla, že ide o listiny označené číslami v poradí jednotlivých vozidiel
tak, ako sú uvedené v žalobe. Ku každému vozidlu predložila kúpnu zmluvu uzatvorenú ešte v roku 2019
a doklad o úhrade kúpnej ceny. Uviedla, že žalovaný jej predložil predmetné listinné dôkazné prostriedky
až na poslednú chvíľu, preto ich predkladala až na pojednávaní.

36. Žalobca na pojednávaní namietol, že žalovaný mal pred pojednávaním dostatočne dlhý čas na to,
aby uplatnil prostriedky procesnej obrany a k listinám predloženým na pojednávaní sa nevie vyjadriť,
nakoľko by potreboval dlhší čas na ich preštudovanie.
37. Okresný súd neprihliadol na listiny predložené právnou zástupkyňou žalovaného s odvolaním sa
na sudcovskú koncentráciu. V odôvodnení uviedol, že žalovaný nepochybne mohol tieto prostriedky

procesnej obrany uplatniť a predložiť skôr. Zároveň poukázal na to, že žalovaným predložené
listinné dôkazné prostriedky neboli zároveň predložené protistrane, pričom vzhľadom na absentujúcu
procesnú obranu žalovaného do nariadeného termínu pojednávania by oboznámenie sa a vyhodnotenie
predložených listinných dôkazných prostriedkov vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, a
to najmä za účelom zabezpečenia práva žalobcu sa k uplatneným a predloženým prostriedkom

procesnej obrany žalovaného vyjadriť a adekvátne na ne reagovať. Okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia vychádzal z účelu zákonnej úpravy koncentrácie konania, ktorým je okrem zabezpečenia
plynulého, efektívneho a hospodárneho priebehu konania vedúceho k rozhodnutiu spravidla na jednom
pojednávaní (§ 179 ods. 1 CSP) vytvoriť priestor na náležitú prípravu na pojednávanie tak zo strany súdu
ako aj strán konania a zabrániť prekvapivým situáciám v uplatňovaní prostriedkov procesného útoku

a prostriedkov procesnej obrany, pokiaľ na to nie sú dané objektívne dôvody, čo v prejednávanej veci
na strane žalovaného naplnené nebolo. Podľa okresného súdu zo strany žalovaného neboli tvrdené
ani preukázané také okolnosti, ktoré by postup žalovaného pri uplatňovaní a predkladaní prostriedkov
procesnej obrany v prejednávanej veci ospravedlňovali.
38. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu vyplývajúceho

z listinných dôkazov predložených žalobcom.
39. Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

40. Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
trochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenomčase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
41. Podľa ustanovenia § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu,

ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

42. Podľa ustanovenia § 42a ods. 4 písm. Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu
úkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzidlžníkom,
ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

43. Podľa ustanovenia § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže

uplatniť veriteľ žalobou.
44. Podľa ustanovenia § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa
uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
45. Podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu
možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti

ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
46. Podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom
odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu

voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
47. Podľa ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
48. Podľa ustanovenia Čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
49. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
50. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.
51. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
52. Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.53. Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
54. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi stranami sporu nebola sporná otázka existencie
vymáhateľnej pohľadávky, scudzovacích právnych úkonov, ktorými dlžník žalobcu previedol na
žalovaného šesť motorových vozidiel, skutočnosť, že k týmto právnym úkonom došlo v posledných troch
rokoch pred podaním žaloby, ani skutočnosť, že v prípade dlžníka a žalovaného ide o osoby spriaznené

cez osoby ich spoločníkov a konateľov. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný uplatnil prostriedky
procesnej obrany až na pojednávaní napriek tomu, že mu bola žaloba aj s prílohami riadne doručená
a on bol opakovane poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie.
55. Žalovaný v konaní namietol ukracujúci charakter odporovateľnosťou napadnutých právnych úkonov
s odôvodnením, že k prevodu motorových vozidiel došlo za primeranú cenu za účelom úhrady
iných pohľadávok, konkrétne týkajúcich sa zamestnaneckých pomerov. Tvrdil, že svojimi tvrdeniami

prednesenými na pojednávaní vyvrátil podmienku odporovateľnosti, a to úmysel dlžníka zbaviť sa svojho
majetku za účelom poškodenia svojho veriteľa – žalobcu. Tieto skutočnosti podľa žalovaného vyplývajú
z listín predložených na pojednávaní, na ktoré okresný súd neprihliadol, čím porušil čl. 11 ods. 4 CSP
a neumožnením žalobcovi vyjadriť sa k predloženým listinám tiež porušil zásadu kontradiktórnosti podľa
čl. 9 CSP.

56. S ohľadom na odvolateľom namietnuté porušenie jeho procesných práv neprihliadnutím súdu prvej
inštancie na tvrdenia a listiny predložené na pojednávaní sa odvolací súd primárne zaoberal touto
otázkou.
57. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa nevykonania navrhnutých dôkazov
odvolací súd konštatuje, že okresný súd nemusel vykonať dôkazy navrhnuté, či predložené stranou

sporu po uplynutí koncentračnej lehoty. Skutkový stav mohol ustáliť z dôkazov predložených
a navrhnutých do uplynutia lehoty podľa § 167 CSP, čo v danom prípade súd prvej inštancie urobil
s poukazom na účel koncentračnej zásady, ako aj predchádzajúci priebeh konania, z ktorého vyplýva,
že žalovanému bola opakovane daná možnosť na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a rovnako
bol opakovane poučený o následkoch, ak prostriedky procesnej obrany neuplatní včas. Z odôvodnenia

rozhodnutia okresného súdu sú jednoznačne zrejmé dôvody neprihliadnutia na predložené dôkazy.
Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nezistil, že by bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé
súdne konanie, či právo na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany.
58. Postup súdu prvej inštancie považuje odvolací súd na súladný so zákonom, a to aj so zreteľom
na základné princípy, na ktorých je postavené civilné sporové konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že

žalovanýviacakomesiacpredpojednávanímsplnomocnilprávnuzástupkyňunazastupovanievkonaní,
ktorá bola nahliadnuť do súdneho spisu, vyhotovila si fotokópie listín, ktoré sú obsahom spisu. Nič
nenasvedčuje tomu, že by žalovaný listinami predloženými na pojednávaní nedisponoval a tým, že ich
nepredložil skôr, sa sám vystavil riziku, že súd na tieto listiny nemusí prihliadnuť. Okresný súd teda konal
v medziach zákona, keď aplikoval sudcovskú koncentráciu.

59. Tvrdenie žalovaného, že okresný súd spôsobil, že žalobca sa nemohol vyjadriť k listinám
predloženým na pojednávaní, je nesprávne. Bol to žalovaný, kto svojím konaním zapríčinil, že súd
neprihliadol k neskoro uplatneným prostriedkom jeho procesnej obrany tým, že ich predložil až na
pojednávaní, a to tiež len v jednom rovnopise, ktorý sa zakladá do súdneho spisu. Pokiaľ súd následne
v zmysle koncentračnej zásady k neskoro predloženým dôkazom neprihliadol, žalobca nemal dôvod sa

k nim vyjadrovať, keďže pre spor boli irelevantné.
60.Preúplnosťodvolacísúd považujeodvolacísúdzanutnéuviesťajto,žežalovanýnielenženeuplatnil
prostriedky procesnej obrany včas, ale dôkazy nepredložil ani v predpísanej forme, ani v požadovanom
počte rovnopisov.
61. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval

pokyny súdu, čím došlo k účinkom sudcovskej koncentrácie konania, v dôsledku čoho zaniklo jeho
oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania
na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie. Žalovaný sa podaným odvolaním snaží preniesť
zodpovednosť za svoje pochybenie (resp. nečinnosť) v spore na súd prvej inštancie, procesný postup
ktorého bol v súlade so zákonom, čo je neprípustné. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu SR (napr. 4Obdo/50/202, 3Obdo/20/2020), z ktorej vyplýva, že ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania predstavujú efektívny nástroj pre civilné sporové konanie s cieľom
prispieť k zrýchleniu konania, ktorý má zamedziť tomu, aby strany sporu (resp. ich právni zástupcovia)
predkladali jednotlivé dôkazy a argumentáciu postupne (priebežne) počas celého konania na súdeprvej inštancie, čo by malo za následok odročovanie jednotlivých pojednávaní a zbytočné predlžovanie
konania,akotomubolozapredchádzajúcejprávnejúpravyúčinnejdo30.júna2016.Obraznepovedané,
v súčasnosti sú strany sporu povinné vyložiť na stôl všetky karty už na začiatku konania, aby súd mal

k dispozícii (v zásade) všetky potrebné podklady pre rozhodnutie v spore už pred prvým pojednávaním
vo veci.
62. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/43/2018 zo dňa 26. februára 2019, ktorý skonštatoval, že „podľa čl. 8 Základných princípov
Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku vyplýva stranám
povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám
záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov Civilného
sporového poriadku). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Vychádzajúc z uvedeného sú strany
sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu
určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na
predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd

nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu
práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho
konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných
vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré
bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k

vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto
skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a
dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil,
že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu
sporu na strane svojho klienta.“

63. Uvedené platí aj vo vzťahu k tvrdeniam právnej zástupkyne žalovaného prezentovaným na
pojednávaní. Žalovaný v odvolaní ako objektívne dôvody oneskoreného uplatnenia prostriedkov
procesnej obrany označil jeho hospitalizáciu s následnou liečbou pod dohľadom lekára. Na preukázanie
týchto tvrdení žalovaný priložil k odvolaniu lekársku správu zo dňa 16.03.2023. Vo vzťahu k uvedenému
odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom

prvej inštancie. Koncentračná zásada a princíp neúplnej apelácie sa prejavujú v odvolacom konaní
v tom, že v zásade nie sú prípustné nové substancovania skutkových tvrdení, ani nové dôkazné návrhy
s výnimkou zakotvenou v § 384 CSP. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2010 vyplýva,
že odvolací súd v rámci neúplnej apelácie je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie,
pričom svoju pozornosť primárne zameriava na skúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní. Pokiaľ teda žalovaný mal objektívne
dôvody, pre ktoré zmeškal prekluzívnu lehotu, aj tento dôkazný prostriedok mal uplatniť v skoršom štádiu
konania. Bez ohľadu na uvedené však odvolací súd pre úplnosť uvádza, že podľa výpisu z Obchodného
registra pre spoločnosť žalovaného, žalovaný má ako štatutárny orgán ustanovených dvoch konateľov,
z ktorých každý koná samostatne, takže ani táto argumentácia by pre rozhodnutie vo veci nebola

relevantná.
64. Žalovaný zrejme nedostatočne chápe význam sudcovskej koncentrácie, keď ešte v duplike
k odvolaniu konštatoval, že žalobca v replike k odvolaniu neuviedol žiadne nové tvrdenia. Zároveň
žalovaný priznal, že k žalobe sa nevyjadril, nakoľko v tom čase nebol právne zastúpený a spoliehal sa na
to, že bude mať priestor vyjadriť svoj názor a predložiť doklady, čo na odporúčanie právnej zástupkyne

urobil. Rozhodnutie zvoliť si právneho zástupcu je rozhodnutím, ktoré prijíma účastník konania na
základe vlastnej slobodnej vôle, v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu nie je právne zastúpenie
povinné. Pokiaľ žalovaný po doručení žaloby a napriek poučeniu súdu nereagoval na žalobu sám
a zároveň si nezvolil právneho zástupcu, aby na žalobu reagoval, nemôže sa následne domáhať toho,
že bez právneho zastúpenia nevedel, že musí reagovať včas a že sa spoliehal, že až na pojednávaní

bude priestor vyjadriť sa a predložiť doklady. Žalovaný ako podnikateľský subjekt znáša následky svojich
rozhodnutí ako súčasť podnikateľského rizika.
65. Súd teda postupoval správne, keď na uplatnené prostriedky procesnej obrany žalovaného
neprihliadol. Zároveň odvolací súd konštatuje, že keďže k obrane žalovaného v dôsledku uplatneniasudcovskej koncentrácie prihliadnuť nemohol, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým, ako aj právnym záverom o splnení podmienok odporovateľnosti žalobcom napadnutých
právnych úkonov žalovaného.

66. Vo vzťahu k aplikovaniu sudcovskej koncentrácie odvolací súd pripomína, že táto ju súčasťou
systému „rovnosti zbraní“ v súdnom spore. Konajúci súd musí pri rozhodovaní o využití sudcovskej
koncentrácie prihliadnuť nielen k záujmu doposiaľ pasívneho žalovaného, ale aj k odôvodneným
očakávaniam druhej sporovej strany, ktorá je práve sudcovskou koncentráciou chránená pred
neodôvodneným využívaním nových, neoznačených tvrdení a dôkazov. Sporové konanie v procese

vyjadrení, dupliky a repliky dáva dostatočný časový priestor na doručenie všetkých skutkových tvrdení
a predložení dôkazov tak, aby na pojednávaní už nedošlo k ďalším prekvapeniam. Preto nevyužitie
sudcovskej koncentrácie môže znamenať zvýhodnenie tej sporovej strany, ktorá ostala napriek poučeniu
pasívna a jej postup smeruje k neodôvodnenému predlžovaniu súdneho sporu, na úkor procesných práv
tej sporovej strany, ktorá bola aktívna a postupovala v súlade s CSP.
67. Vo vzťahu k naplneniu znakov odporovateľnosti dotknutých právnych úkonov odvolací súd uvádza,

že v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho sú osoby, ktoré mali z odporovateľného úkonu prospech, osobami
pasívne vecne legitimovanými zo subjektívneho odporového práva veriteľa. Zo skutkového stavu
zisteného okresným súdom odvolací súd zistil, že nebola spochybnená platnosť žalobou napadnutých
právnych úkonov a rovnako ani vykonateľnosť pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Ukracujúcu povahu
napadnutýchprávnychúkonovžalovanýnapadolažnapojednávaní,načookresnýsúdaplikujúczásadu

sudcovskej koncentrácie správne neprihliadol. Rovnako žalovaný neúčinne, resp. nie včas, rozporoval
ukracujúcu povahu dotknutých právnych úkonov, ktorú okresný súd s ohľadom na spriaznenosť dlžníka
a žalovaného podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako preukázanú na
základe prezumpcie úmyslu. Právny status žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom cez osoby
ich štatutárnych orgánov zakladá totiž vyvrátiteľnú právnu domnienku o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu

ako svojho veriteľa. Tým, že žalovaný včas nerozporoval ukracujúcu povahu napadnutých právnych
úkonov, žalovaný nepreukázal dostatočnú solventnosť dlžníka, teda, že by v čase odporovania majetok
dlžníka postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Odporovaniu právneho úkonu nebráni, ak
v čase jeho urobenia nebola pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi splatná. Len pre úplnosť považuje
odvolací súd za potrebné opakovane zdôrazniť, že na argumentáciu, resp. prostriedky procesnej obrany

žalovaného nebol okresný súd povinný prihliadnuť z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie pre
pasivitu žalovaného, čo v napadnutom rozhodnutí dostatočne zdôvodnil.
68. Prezumovanie úmyslu žalovaného nevyvracia ani samotná argumentácia žalovaného ohľadom
hodnoty odplaty a ničím nepreukázaných dôvodov prevodov, nakoľko sudcovská koncentrácia sa
vzťahuje rovnako na celú procesnú obranu žalovaného, ktoré boli uplatnené až na pojednávaní

po lehote, ktorá má prekluzívnu povahu. Nič na tom nemení skutočnosť, že prostriedky procesnej
obrany boli uplatnené pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Na uvedené sa možno
odvolávať v prípade uplatňovania prostriedkov procesnej obrany alebo procesného úkonu vo vzťahu
k skutočnostiam, o ktorých strana sporu nevedela, nemohla ich predvídať, príp. ktoré vyšli najavo a ž po
tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. V prípade žalovaného však

o takéto prostriedky procesnej obrany nešlo.
69.Nadrámectohojemožnéuviesť,žepodstatouinštitútuodporovateľnostiprávnychúkonovjeochrana
veriteľa pred takým konaním dlžníka, ktoré smeruje k tomu, aby veriteľovi znemožnil uspokojenie
jeho splatnej pohľadávky. V danom prípade je zrejmé, že veriteľ mal v čase uzavretia odporovaných
právnych úkonov voči dlžníkovi splatnú pohľadávku v hodnote 110.822,83 Eur s príslušenstvom. Dlžník

žalobcu túto sumu žalobcovi nielenže nezaplatil, ale naopak urobil také právne úkony, ktorými sa jeho
majetok zmenšil a žalovaný nepreukázal, že by predmetné právne úkony neohrozili mieru uspokojenia
pohľadávky žalobcu voči nemu. Práve preto mal v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka žalobca právo
domáhať sa neúčinnosti zmlúv o prevode majetku dlžníka.
70. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
71. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

72. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3: 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).