Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:6023200148.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca,
právne zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou so sídlom Fatranská 2/E, 040 11 Košice,
proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 16.02.2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 850 831
9886 0 zo dňa 30.11.2022 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 70
ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 30.09.2022. Prílohou rozhodnutia

je aj odborný posudok o invalidite zo dňa 30.09.2022. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu konštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne, pob. Košice z 30.09.2022 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatoval,
že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu
schopnosťvykonávaťzárobkovúčinnosťjeobsahompripojenéhoodbornéhoposudkuoinvaliditezodňa

30.09.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca
nie je invalidný podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

2. V posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
z 30.09.2022, posudkový lekár prihliadol na odborné nálezy z Psychiatrickej ambulancie Konvalinka
s.r.o.VeľkéKapušanyzodňa15.10.2019azodňa03.02.2022,PsychiatrickejambulancieÚVVaÚVTOS

Košice zo dňa 16.06.2020, 20.10.2020 a 14.06.2022 z I. Internej kliniky Tr. SNP 1 Košice zo dňa
16.12.2020, z Psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v ÚVTOS Trenčín
zo dňa 16.-22.12.2020, Psychiatrickej ambulancie FN Banská Bystrica zo dňa 10.02.2021 a 16.02.2021,
Psychologického vyšetrenia ÚVV a ÚVTOS Košice zo dňa 25.08.2022 a Traumatologickej ambulancieUNLP Košice zo dňa 22.07.2020. Od októbra 2019 bol v liečbe psychiatra, v úvode ako emočný stav
a porucha osobnosti, ľahký stupeň duševnej zaostalosti s poruchami správania. V júni a v októbri 2020
bol vyšetrený psychiatrom pre epizódu stredne ťažkej depresie, v decembri 2020 bol hospitalizovaný

pre intoxikáciu liekmi v suicidálnom úmysle, klinický obraz nezodpovedal požitiu daného množstva lieku,
popieral použitie uvedeného množstva liekov, stav bol hodnotený ako adaptačná porucha, emočne
nestabilná porucha osobnosti. Ďalšie psychiatrické vyšetrenia absolvoval vo februári a októbri 2021
so záverom miernej duševnej zaostalosti a poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých
drog a iných psychoaktívnych látok. Vo februári 2022 bol na slobode vyšetrený v ambulancii Konvalinka

vo Veľkých Kapušanoch, kde mu bola diagnostikovaná iná nešpecifikovaná depresia recidivujúca,
ľahký stupeň duševnej zaostalosti s poruchami správania, organický psychosyndróm. V júni 2022 vo
výkone trestu už bol už žalobcu v popredí klinického obrazu syndróm závislosti od psychoaktívnych
látok, benzodiazepínov. Ďalšie vyšetrenia absolvoval v auguste 2022 za účelom navýšenia dávky
Coaxsilu, psychiatrom boli popísané suspektné účelové tendencie v zmysle prítomných vizuakustických
halucinácií, naďalej v popredí klinického obrazu syndróm závislosti, depresívne dysforickej ladenie. Stav

bol hodnotený ako epizóda stredne ťažkej depresie, poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím
viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, emočne nestabilná porucha osobnosti, impulzívny typ.
V auguste 2022 bolo realizované psychologické vyšetrenie žalobcu, kde intelektové schopnosti boli v
pásme subnormy, krátkodobá vizuálna pamäť defektná a prítomné znaky orgány city neboli zistené.

3. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu v posudku bola určená epizóda stredne ťažkej
depresie diagnóza F 32. 1 poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a
iných psychoaktívnych látok. Konštatovaná bola emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ, podľa
kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka číslo 3 - poruchy nálad (maličké,
depresívne, periodické), písm. a) - stredne ťažké formy 35 až 45%, iné zdravotné postihnutia, ktoré

by odôvodňovalo zvýšenie percentuálnej miery neboli zistené. Na základe uvedeného rozhodujúcim
zdravotným postihnutím je u žalobcu podľa posudkového lekára epizóda stredne ťažkej depresie
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, čo je dolná hranica vzhľadom na
dlhodobú monoterapiu. Výrok posudku je, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobca nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

4. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca dňa 02.01.2023 odvolanie,
nakoľko nesúhlasil s uvedeným rozhodnutím. Žiadal, aby si žalovaný vyžiadal zvyšné lekárske správy
zo zdravotníckeho zariadenia ÚVV a ÚVTOS Košice, z Nemocnice pre obvinených a odsúdených

v Trenčíne a z ÚVTOS Banská Bystrica. V prílohe predložil fotokópie lekárskych správ z Psychiatrickej
ambulancie Konvalinka s.r.o. vo Veľkých Kapušanoch zo dňa 03.02.2022 a 15.10.2019.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.02.2023 (ďalej
len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu,

podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. V dôvodoch
svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenie §
218ods.1,2,§153ods.5,§293eu, §71ods.1až9,§70ods.1konštatoval,ženazákladepodaného
odvolania bol zdravotný stav žalobcu ako účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom,

ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, preto predložil kompletný
posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len
„posudkovýlekárústredia“),ktorýnásledneopätovneposúdilzdravotnýstavžalobcuapredložilposudok
zo dňa 04.02.2022.

6. Posudkový lekár ústredia vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť potvrdil na 35%. Konštatoval, že žalobca nie je invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie pritom posudkový lekár ústredia v zhode s posudkom posudkového lekára Sociálnej

poisťovne, pobočka Košice považoval epizódy stredne ťažkej depresie u žalobcu s diagnózou F 32.1
a to poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok,
a tiež zapríčinené tým, že žalobca je emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ. Ide o diagnózu podľa
kapitoly v - duševné choroby a poruchy správania, položka číslo 3 - poruchy nálad (manické, depresívne,periodické),písm.a)-stredneťažkéformy35až45%.Inézdravotnépostihnutie,ktorébyodôvodňovalo
zvýšenie percentuálnej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už u žalobcu nebolo zistené.
Uvedené ochorenie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti

vykonávaťzárobkovúčinnosťvovýške35%naďalej,nakoľkovtejtopercentuálnejhodnotesúhodnotené
stredne ťažké duševné poruchy správania osobnosti pri užívaní psychoaktívnych látok, s depresívnymi
rozladami (liečenými monoterapiou) pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Posudkový lekár ústredia
po preštudovaní posudkového spisu a odvolania zistil, že posudok vypracovaný posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 30. septembra 2022 je naďalej správny a nebol zistený

dôvod na jeho zmenu v odvolacom konaní.

7. Žalovaný záverom v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou, nie je invalidný, a nakoľko
nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
bolo podľa názoru žalovaného rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa rozhodnuté správne a

v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Poukázal tiež na to, že posúdenie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú
činnosť vieš vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Konštatoval, že skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi

sociálneho poistenia, ktorých posudky sú podľa žalovaného z hľadiska skutkového úplné, dostatočne
podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, a sú bez nejasností
a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Mal za to, že v rámci odvolacieho konania
žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobcu.
Preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

II.
Správna žaloba

8. Správnou žalobou zo dňa 29.05.2023 doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 30.05.2024
v spojitosti s jej doplnením zo dňa 04.05.2024 /čl. 25 súdneho spisu/ sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.02.2023. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požiadal

o priznanie náhrady trov konania.

9. Napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj postup žalovaného pri
jeho vydaní považoval za nezákonný, a to z dôvodu, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom
rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/
SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§
191 ods. 1 písm. e/ SSP), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej
(§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).

10. Konštatoval, že každé rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby musí byť spravodlivé a vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, pričom mal za to, že v jeho prípade sa tak nestalo.

11. Kvôli psychickým problémom a množstvu ďalších diagnóz bol vyše jedného roka uznaný dočasne
PN, išlo o obdobie, kedy bol na slobode v roku 2021. Od 27. mája 2022 je vo výkone trestu odňatia
slobody a bez príjmu, ešte na práceneschopnosti, ale ešte nie invalidný. Vo väznici nemôže vykonávať
pracovnú činnosť. V minulosti mu zomrela dcéra a od vtedy sa mu zdravotný stav rapídne zhoršuje a
musí navštevovať psychiatra.

12. Bol toho názoru, že posudkový lekár mu odmietol uznať vážne nálezy, a tým bol celý posudok
zmarený. Posudkovým lekárom bol posudzovaný len pár minút, odignorovali jeho diagnózy, nevzali
do úvahy všetky lekárske správy (žalobca počuje hlasy, má samovražedné myšlienky, zvyšuje sa mumnožstvo liekov, ktoré beriem - asi 6-7 typov liekov). Posudkový lekár poisťovne mu za zdravotné
postihnutiadalnavýšenie0%.Namietaltakétopodhodnocovaniezdravotnéhostavuažiadaloobjektívne
posúdenie celkového stavu jeho zdravia. Ani posudkový lekár, ani preskúmavané rozhodnutia mu nedali

odpoveď na to, z akého dôvodu neboli diagnózy a zdravotné problémy uznané.

13. Konštatoval, že rozumie zákonnému spôsobu stanovenia celkovej miery poškodenia zdravia, a teda,
že nie je možné sčítavať percentá za jednotlivé poškodenia na zdraví. Táto skutočnosť však podľa
žalobcu nemôže znamenať vedomé ignorovanie poškodení, uprednostnenie slabších poškodení a

podhodnotenie žiadateľa s cieľom ušetriť a nevyplácať žiadateľovi invalidný dôchodok.

14. Mal za to, že odvolací orgán v podstate uvádza iba to, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne bol správny a rozhodnutie bolo potrebné
potvrdiť. Odvolací orgán síce má lekárskymi správami podložené nejaké diagnózy žalobcu, no žalobcovi
nie je zrejmé o čo oprel žalovaný svoje úvahy, že tieto diagnózy nie sú svojím charakterom takého stupňa

ani závažnosti, aby podmieňovali invaliditu. Z preskúmavaného rozhodnutia podľa žalobcu taktiež nie
je zjavné z akého dôvodu boli u žalobcu ostatné zdravotné postihnutia vyhodnotené ako posudkovo
nezávažné a nepodmieňujúce percentuálne navýšenie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove po preštudovaní spisu len skonštatoval, že pôvodný posudok
vypracovaný posudkovým lekárom pobočky Košice zo dňa 30. septembra 2022 je naďalej správny

a nie je dôvod na jeho zmenu v odvolacom konaní. S odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací
orgán v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Odvolací orgán naopak v závere rozhodnutia uviedol,
že žalobca nepredložil do odvolacieho konania dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho
zdravotného stavu.

15. Žalobca tiež konštatoval, že posudok vydaný v konaní nie je úplný, objektívny a ani presvedčivo
odôvodňujúci záver, že jeho zdravotný stav zatiaľ nespôsobuje viac ako 35% pokles schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosť.Priposudzovanínárokunainvalidnýdôchodoksažalovanýnevysporiadal
s rozhodujúcou otázkou a to je otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na jeho
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

16. Žalobca mal za to, že jeho zdravotný stav bol zistený nedostatočne, preto posudkové závery
nemožno považovať za objektívne a presvedčivé. Rozhodnutie žalovaného preto nevychádzalo zo
spoľahlivo zisteného stavu veci, a preto je nepreskúmateľné.

17. Súd síce podľa žalobcu nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú
podkladomprestanoveniemierypoklesuvykonávaťzárobkovúčinnosťpreúčelyinvalidity,musírovnako
ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde už ale posudzuje presvedčivosť ich záverov s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na námietky žalobcu. Z ustanovenia § 71 ods.
2 zákona vyplýva, že na uznanie invalidity nepostačuje preukázanie zhoršenia zdravotného stavu, musí

ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý má trvať dlhšie ako rok. Z tohto pohľadu je podľa žalobcu
potrebnéposudzovaťajmožnosťuznaniainvalidityzhľadiskadiagnostikovaniajednotlivýchzdravotných
postihnutí a pretrvávania ich závažnosti, resp. ich ovplyvniteľnosti liečbou.

18. Mal za to, že posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemôže pozostávať

len z podradenia zdravotného postihnutia, ktoré je podľa posudkového lekára rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pod niektoré zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4
(§71 ods. 5), ale je treba brať na zreteľ aj závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6).
Pokles sa pritom posudzuje na základe lekárskych správ a údajov.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje námietky žalobcu za

neodôvodnené. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že posudkoví lekári odignorovali závažné
diagnózy žalobcu a už vôbec nie je cieľom žalovaného ani posudkových lekárov ušetriť a nevyplácať
žalobcovi invalidný dôchodok.20. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom ústredia boli zhodnotené
psychiatrické vyšetrenia žalobcu z rokov 2019, 2020, 2021, 2022 a zároveň psychologické vyšetrenie zo
dňa 25. augusta 2022, v ktorom boli dokumentované intelektové schopnosti žalobcu v pásme subnormy,

to znamená, že nebola potvrdená diagnóza mentálnej retardácie. Zároveň psychologické vyšetrenie
nezistilo žiadne známky organického poškodenia mozgových štruktúr. Posudkový lekár ústredia podľa
žalovaného preštudoval predložené psychiatrické vyšetrenia žalobcu od roku 2019 s veľmi premenlivým
objektívnym psychiatrickým nálezom, ktorý bol zistený v závislosti od jeho závislostí od prijímania
psychoaktívnych látok a benzodiazepamínov a obsahy produkovaných ťažkosti v zmysle poruchy

vnímania boli odborníkmi hodnotené ako suspektne účelové tendencie.

21. Konštatoval, že diagnóza epizódy stredne ťažkej depresie je len jednorazová diagnóza žalobcu
v rámci jeho psychiatrického vyšetrenia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa
14.06.2022, v ktorom sú dokumentované suspektné účelové tendencie s cieľom priznania invalidného
dôchodku. Ide o výrazne emočne nestabilnú aj impulzívnu osobnosť, ktorá vyžaduje dlhodobú

abstinenciu od látok, na ktorých je závislá.

22. Posudkový lekár ústredia rešpektoval stanovenú diagnózu epizódy stredne ťažkej depresie a
určil toto ochorenie za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Táto diagnóza bola hodnotená v dolnej
hranici referenčného rozpätia. Priznaná percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť vo výške 35% sa rovná aj hodnoteniu duševnej poruchy a poruchy správania spôsobené
užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) stredne ťažké formy ochorenia, pričom
obe ochorenia navzájom súvisia, čoho výsledkom je aktuálny duševný stav žalobcu. Ako uviedol ďalej
žalovaný, posudkový lekár ústredia zhodnotil aktuálny zdravotný stav žalobcu na základe predložených
vyšetrení, ktoré sú vykonávané sporadicky, pričom žalobca nie je kontinuálne liečený a vyšetrovaný po

psychickej stránke.

23. Konštatoval, že posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými objektivizovanými
zdravotnými ťažkosťami žalobcu, preto nie je dôvodná námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Z toho dôvodu treba podľa žalovaného považovať

preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným
skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žiadal, aby správny súd
správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

IV.
Replika žalobcu

24. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného k žalobe ďalej nevyjadril.

V.
Relevantná právna úprava

25. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

26. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

27. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

28. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovejschopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby, a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na

zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie, alebo rekvalifikácie.

30. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

31. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

32. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

33. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

34.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec, alebo poškodený požiada.

36. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

37.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti

známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

38. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade sovšeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

39. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

40. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s

uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

41. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

42. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa
účastník konania nevzdal odvolania písomne, alebo ústne do zápisnice.

43. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje
generálny riaditeľ.

VI.
Konanie pred správnym súdom

44. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3
ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023
daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný
Správny súd v Košiciach.

45. Predseda senátu v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, len vtedy ak,
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,

d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

46. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez

nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením

47. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), nakoľko
v predmetnej veci ako žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak aj žalovaný uviedli, že

nežiadajú nariadenie pojednávania a neboli tu ani iné dôvody v zmysle § 107 ods. 1 SSP pre obligatórne
nariadenie pojednávania. Rozsudok správny súd vyhlásil dňa 27. januára 2025.

48. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok(ďalejlen„SSP“)vkonaníosprávnejžalobevsociálnychveciach(§199anasl.SSP)preskúmal

správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP) ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade
s § 107 ods. 2 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a je preto potrebnépreskúmavané rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušiť. Správny
súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia žalovanému na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

VII.
Právny názor správneho súdu

49. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.02.2023, ktorým žalovaný
podľa§218ods.2zákonaosociálnompoisteníodvolaniežalobcuprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,
ústredie zo dňa 05.08.2021 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Správny orgán prvého stupňa
zamietolžiadosťžalobcuoinvalidnýdôchodok,nakoľkožalobcaniejeinvalidnýpodľa§71ods.1zákona

o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobca nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu bol
určený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 %.

50. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1

zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

51. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené
a vrátené žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe žalobca namieta nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) a že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).

52. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu

(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny

orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Zodôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo

vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné, alebo protirečivé.

53. Žalobca v tejto súvislosti predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť lekárskeho posudku
posudkového lekára ústredia, keď uvádza že posudok vydaný v konaní nie je úplný, objektívny

a ani presvedčivo odôvodňujúci záver, že jeho zdravotný stav zatiaľ nespôsobuje viac ako 35%
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namietal, že pri posudzovaní nároku na invalidný
dôchodok sa žalovaný nevysporiadal s rozhodujúcou otázkou a to je otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň namietal,
že posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemôže pozostávať len z
podradeniazdravotnéhopostihnutia,ktoréjepodľaposudkovéholekárarozhodujúcoupríčinoudlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu pod niektoré zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4 (§71 ods.
5), ale je treba brať na zreteľ aj závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

54. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sk/17/2021 zo dňa 09. februára 2022, podľa ktorého „posudzovanie zdravotného

stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne
odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového
poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme
lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s §
153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový

lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či
konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom

na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový
lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho
záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz

na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok,
v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.“

55. Správny súd poukazuje aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej správny
súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre
stanoveniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpreúčelyinvalidity,musírovnakoako
žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím
na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (rozsudok NS

SR sp. zn. 10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015).

56. Správny súd sa pri svojom súdnom prieskume predovšetkým zameral na tie časti rozhodnutia
žalovaného ako aj posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 14. februára 2023 a posudku
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 30. septembra 2022, ktoré namietal

žalobca. Ako správne poznamenal žalovaný, odborné lekárske posudky tvoria v spojitosti s rozhodnutím
správneho orgánu prvého stupňa ako aj s rozhodnutím žalovaného jeden celok. V odbornom posudku
posudkového lekára ústredia, ako aj v posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredia sú
pomerne obšírne uvedené vyšetrenia, ktoré žalobca podstúpil, či už v období jeho výkonu trestu ale
aj v období, keď bol prepustený z výkonu trestu. Uvedené posudky však neobsahujú prehľadným

a zrozumiteľným spôsobom vymedzené ochorenia (diagnózy) žalobcu s uvedením ich percentuálneho
rozsahu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v závislosti od ich zaradenia
do príslušnej kapitoly, položky a písmena v rámci ich kategorizácie tak, aby tieto bolo možné správnym
súdom porovnať a preskúmať určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, tak ako ich určil príslušnýposudkový lekár. Uvedené otázky nepochybne závisia od odborného posúdenia posudkového lekára
ako odborne spôsobilej osoby, avšak v lekárskom posudku musia byť aj úplne a zrozumiteľne
zdôvodnené tak, aby dávali nie len správnemu súdu, ale aj žalobcovi odpoveď na otázku, prečo bolo za

rozhodujúceochoreniežalobcupovažovanépráveto,ktoréurčilposudkovýlekáranásledneajžalovaný.

57. Zároveň z uvedeného dôvodu nie je možné preskúmať ani ďalšiu skutočnosť, ktorú namieta
žalobca, a to či boli žalovaným ako aj posudkovými lekármi zobraté do úvahy ďalšie ochorenia žalobcu
pri rozhodovaní či v jeho prípade existujú, alebo neexistujú iné zdravotné postihnutia odôvodňujúce

zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s poukazom na
ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Jediné čo je v predmetných odborných
lekárskych posudkoch v tejto súvislosti uvedené je, že zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je o 0%. Chýba však akékoľvek komplexné zhodnotenie
iných zdravotných postihnutí žalobcu, ako aj odôvodnenie prečo v jeho prípade neprichádza do úvahy
zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. či tieto ďalšie

ochorenia majú nejakú spojitosť s tým ochorením žalobcu, ktoré posudkoví lekári určili ako rozhodujúce.
Táto skutočnosť je o to závažnejšia, že prípadné zvýšenie percentuálnej miery poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť by u žalobcu mohla odôvodniť zmenu v posúdení zdravotného stavu žalobcu
žalovaným, nakoľko by v dôsledku prípadného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosťvzmysle§71ods.8zákonaosociálnompoistenímoholspĺňaťzákonnépodmienkyprepriznanie

jeho invalidity (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou). Uvedené však nie je preskúmateľné správnym súdom, nakoľko uvedené skutočnosti
či v rozhodnutí žalovaného, tak aj v posudkoch absentujú, a preto správny súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tiež s prihliadnutím na
obsah administratívneho spisu dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojitosti

s posudkom posudkového lekára ústredia zo dňa 14. februára 2023 a posudkom posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 30. septembra 2022 nespĺňa požiadavku jednoznačnosti,
úplnosti, určitosti a presvedčivosti.

58. Uvedené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia ako aj odborných posudkov sa žalovaný

v spojitosti so žalobnými námietkami snažil odstrániť aj prostredníctvom svojho vyjadrenia k žalobe,
kde sa vyjadruje k ďalším prípadným ochoreniam žalobcu a konštatuje, že uvedené iné ochorenia by
už nemali vplyv na zmenu posúdenia zdravotného stavu žalobcu žalovaným. Súd v tejto súvislosti
konštatuje, že takéto zhodnotenie iných ochorení žalobcu (mimo rozhodujúceho ochorenia žalobcu,
ktoré je zhodnotené v posudkoch – Epizóda stredne ťažkej depresie) malo byť obsahom či už

predložených lekárskych posudkov, alebo obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Nie je možné
dodatočne naprávať zásadné nedostatky preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy a to
formouich„dovysvetľovania“vpísomnýchvyjadreniachvrámcisúdnehokonaniapredsprávnymsúdom.

59. Odňatím možnosti konať pred správnym orgánom sa rozumie taký postup správneho orgánu,

ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu právne predpisy
upravujúce správne konanie dávajú. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, čo predstavuje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia,
a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu správneho orgánu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je preto porušením práva
konať na správnom orgáne.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň zistenie

skutkového stavu žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.

61. S poukazom na uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného v zmysle ustanovenia
§ 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec

sa vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

62. V ďalšom konaní posudkový lekár opätovne posúdi ochorenia žalobcu vyplývajúce z predložených
lekárskych správ, následne (jasným a zrozumiteľným spôsobom – viď bod 52 a 53 odôvodneniarozhodnutia) vyhodnotí ich vplyv na mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť,
pričom tento lekársky posudok bude v závislosti od prijatých záverov podkladom pre ďalšiu rozhodovaciu
činnosť žalovaného.

63. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú

náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom

rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.