Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010279
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010279.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného O.

N.,preprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289odsek3písmenoc)Trestnéhozákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 26. júla 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. N., narodený XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom P. XXXX/X, Š.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 08.03.2024 v čase o 15:40 hod. v meste Š., na ulici C., pri odbočovaní vpravo na ulici O. č. X pred
obchodom Farby laky Majer, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo značky Audi A4 s evidenčným číslom Z., kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a
nesledoval situáciu v cestnej premávke a ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavého boku
osobného motorového vozidla značky Volkswagen Arteon s evidenčným číslom Z., ktorého vodič stál
na križovatke a dával prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste, následkom čoho spôsobil dopravnú

nehodu, pričom po príchode výjazdu Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru Š. mu
bola príslušníkom policajného zboru vykonaná v čase o 15:58 hodine skúška na zistenie alkoholu v
dychu elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus, číslo prístroja V., číslo skúšky 3964, ktorým mu
bola nameraná hodnota 1,13 mg/l alkoholu v dychu a dôsledkom spôsobenej dopravnej nehody vznikla
škoda majiteľovi motorového vozidla značky Volkswagen Arteon s evidenčným číslom Z., spoločnosti
PROXTON Engineering s.r.o., Rokošova 1 237/62, Močenok, IČO: 51818353, v celkovej výške 8.000,-
eur a držiteľovi motorového vozidla značky Audi A4, s evidenčným číslom Z., spoločnosti Plejad s.r.o.,
Fr. Kráľa 1862/4, IČO: 53244222, v celkovej výške 5.000,- eur,

t e d a :

vykonávalvstavevylučujúcomspôsobilosť,ktorúsiprivodilvplyvomnávykovejlátkyčinnosť,priktorejby
moholohroziťživotalebozdravieľudíalebospôsobiťznačnúškodunamajetkuaspôsobilznedbanlivosti

inému väčšiu škodu na cudzom majetku,

č í m s p á c h a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, §
36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. X A. XX/XX/XXXX zo dňa

09.03.2024, podanej na Okresný súd Galanta dňa 09.03.2024, súd na hlavnom pojednávaní prejednal
trestnú vec obžalovaného O. N., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“).

Dňa 10.03.2024 bol v prejednávanej trestnej veci vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný
za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c) Trestného

zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky za súčasného uloženia povinnosti
spočívajúcejvpríkazepodrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickom
poradenstve so zameraním na požívanie alkoholu a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 4 roky. Proti trestnému rozkazu podal prokurátor odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2024 vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia o
vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to
prečítaním listinných dôkazov a výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako

aj k pohnútke, resp. k motívu páchania trestnej činnosti.

Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom v rozsahu potrebnom na určenie druhu a
výmery trestu súd zistil, že obžalovaný je slobodný, má dve maloleté deti vo veku 6 a 2 roky, v spoločnej
domácnosti žije s družkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke a maloletými deťmi, aktuálne je bez príjmu,

žije s rodinou z úspor, prácu vykonáva prevažne v Holandsku, vlastní rozostavanú stavbu - rodinný dom
na hypotéku, alkohol požíval príležitostne, momentálne už nepije alkohol vôbec, podrobil sa liečeniu vo
Veľkom Záluží v trvaní 10,5 týždňa, nastúpil dňa 26.03.2024 a liečenie ukončil 07.06.2024, následne
sa podrobil aj preskúmaniu závislosti od alkoholu z ktorého vyplynulo, že ďalšia liečba ani preskúmanie
nie je potrebné, drogy neužíva, automaty nehráva. K motívu, resp. k pohnútke k spáchaniu trestného

činu uviedol, že spáchanie trestného činu veľmi ľutuje, už sa to nebude opakovať, bol to jednorazový
skrat, pohádal sa na MDŽ s priateľkou a je veľmi rád, že sa nikomu nič nestalo, mrzí ho však škoda,
ktorú spôsobil.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 90 súd zistil, že obžalovaný sa v minulosti dopustil šiestich

priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v období od 18.10.2021 do 04.07.2023,
za čo mu boli uložené blokové pokuty od 10 do 200 eura v jednom prípade bol priestupok vybavený
napomenutím.

Z evidenčnej karty vozidla č.l. 88 súd zistil, že výlučným vlastníkom a držiteľom osobného motorového

vozidla Volkswagen Arteon EČ: Z. XXXDK je PROXTON Engineering s.r.o.Z evidenčnej karty vozidla č.l. 87 súd zistil, že vlastníkom osobného motorového vozila Audi A4 Avant
EČ: Z. XXXEA je VÚB, a.s., jeho držiteľom je spoločnosť Plejad s.r.o.

Z evidenčnej karty vodiča č.l. 82-84 vyplynulo, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidované štyri
záznamy a bol mu uložený od 10.06.2008 do 10.06.2010 zákaz činnosti z dôvodu, že viedol motorové
vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia po požití alkoholu, za čo mu bola uložená pokuta vo
výške 15.000,- Slovenských korún.

Z dokladu o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu,
inej návykovej látky alebo liečiva zo dňa 14.06.2024 č.l. 112 vyplynulo, že odborné psychiatrické
vyšetrenie obžalovaného bolo zamerané na zistenie jeho závislosti od alkoholu. Na základe odborného
psychiatrického vyšetrenia psychiatrička MUDr. G. H. konštatovala, že aktuálne psychický stav
obžalovaného je stabilizovaný, bez známok závislosti od alkoholu, teda nie je odôvodnené ďalšie

skúmanie zdravotnej spôsobilosti ani ďalšie znalecké dokazovanie vo vzťahu k alkoholu, neodporúča
preskúmať zdravotnú spôsobilosť obžalovaného.

Z odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č.l. 113 súd zistil, že obžalovaný bol
práceneschopný od 02.04.2024 do 09.06.2024, odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti

vystavil MUDr. O. Z., psychiater Psychiatrickej nemocnice S. R..

Zrodnýchlistovč.l.114-115súdzistil,žeobžalovanýjeotcomdvochmaloletýchdetívoveku2a6rokov.

Z potvrdenia o úhrade škody č.l. 116 vyplynulo, že škoda, ktorú obžalovaný spôsobil svojím konaním

dňa 08.03.2024 spoločnosti Plejad s.r.o. bola v plnej výške uhradená, ku dňu 18.06.2024 spoločnosť
Plejad s.r.o. neeviduje voči obžalovanému žiadne pohľadávky.

Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti jeden krát súdne trestaný
za majetkovú trestnú činnosť, pričom sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.

Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný
sa v minulosti dopustil siedmych priestupkov prevažne proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

K vykonaným listinným dôkazom sa vyjadril obžalovaný a uviedol, že by sa za spáchané priestupky

chcel ospravedlniť, niektoré si ani neuvedomil, o prekročení rýchlosti má vedomosť a toto ho mrzí, to
že porušil zákaz státia na chodníku nevie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, teda
že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. S poukazom na fikciu neodsúdenia vo vzťahu

k predchádzajúcemu odsúdeniu obžalovaného mu nebolo možné priznať priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona, že by už bol za trestný čin odsúdený. S poukazom na obžalovaným
spáchané priestupky ako aj skutočnosť, že zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť
odsúdenia za trestný čin, nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal (R71/1975, R 10/1974)
nebolo možné priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona

spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu. Vzhľadom na prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (až na 2 roky) a
pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby v rozpätí až na 16 mesiacov.

Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici upravenej

trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine, kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti, ľútosť,
ktorú nad spáchaním trestného činu prejavil a tiež na správanie obžalovaného po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu akoaj skutočnosť, že sa dobrovoľne podrobil liečeniu závislosti od alkoholu. Na druhej strane však
bolo potrebné zohľadniť aj množstvo zisteného alkoholu v dychu obžalovaného ako aj jeho trestnú a
priestupkovú minulosť, kedy obžalovaný sa v minulosti opakovane dopúšťal protispoločenskej činnosti

vo forme páchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, za čo mu boli
ukladané pokuty až do výšky 15.000,- Slovenských korún a bol mu uložený aj podmienečný trest odňatia
slobody za majetkovú trestnú činnosť. Z uvedeného dôvodu nebolo možné obžalovanému uložiť žiaden
zalternatívnychtrestov,keďžeužvminulostisapodmienečnýtrestodňatiaslobody,ktorýjevždytrestom
prísnejším ako je alternatívny trest minul účinku, nakoľko obžalovaný sa opätovne dopustil úmyselného

trestného činu.

Obžalovaný má evidovaný v registri trestov jeden záznam, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený a preto možno u neho racionálne očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34
Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobu obžalovaného a

jeho doterajší život má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného
priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia
slobody navrhovaného prokuratúrou nevidel súd dôvod, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie
nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať takýmto druhom trestu, nevyžaduje si to ani
ochrana spoločnosti a ani náprava páchateľa. Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný je otcom

dvoch maloletých detí útleho veku a je aj jediným živiteľom rodiny, nakoľko matka detí sa nachádza na
rodičovskej dovolenke.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom trestného konania nie je akýsi „revanš“, teda odplata za
spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako

trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a právom chránených
záujmov.PokiaľTrestnýzákonprijednotlivýchtaxatívnevymenovanýchtrestnýchčinochoprávňujesúdu
uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne
pristupovaťvkaždomjednomprípade,nakoľkobyišlooprílišformalistickývýkladzákonnýchustanovení,
v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie ustanovenie § 34 Trestného zákona týkajúce sa

zásad ukladania trestov, v zmysle ktorého sú súdy pri ukladaní trestov povinné prihliadať na všetky
okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne. Optimálna miera represie totižto závisí na konkrétnych
okolnostiach každého prípadu, pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne,
ale demoralizuje. Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo,
teda tým, že mu fakticky znemožní dopustiť sa určitého konania uložením nepodmienečného trestu

odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby trestu za určité konanie, obavou z
jeho uloženia a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu ako v danom prípade). Práve toto
„nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel
trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6To/8/2013 z 25.09.2014). Súd má za to, že v danom prípade by záujem na uložení výlučne
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému neúmerne prevyšoval následku, s ohľadom aj
narodinuobžalovaného,jehodvemaloletédetiaskutočnosť,žejejedinýmživiteľomrodiny.Vkonečnom
dôsledku bude iba na konaní samotného obžalovaného, či počas výkonu podmienečného trestu zmení
svoje správanie a postoj k životu tým, že sa vyhne akémukoľvek ďalšiemu protiprávnemu konaniu, alebo

bude nutné rozhodnúť o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadiť výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

V súvislosti s navrhovaným nepodmienečným trestom odňatia slobody sa žiada súdu uviesť, že pri
svojom rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca za spáchanie predmetného trestného činu

stanovil v odseku 3 sadzbu trestu odňatia slobody do 2 rokov, pričom množstvo alkoholu v dychu
obžalovaného zákonodarca nezohľadnil ako kvalifikačný znak, či kritérium, ktoré by vylučovalo uloženie
alternatívnych druhov trestu a ani možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.
Jedná sa tak, z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej prevencie
zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej sadzby na 2 roky, čím umožnil za

jeho spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
(s výnimkou ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona). Nie je úlohou súdu posudzovať správnosť
zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo, neprináleží. Z
rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností ukladania rôznych druhov trestovzužoval tým, že preferenciou generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť uloženia iných druhov
trestov tzv. alternatívnych trestov, či možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody,
hoci sú splnené zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto spôsobom by v prípade konkrétneho

páchateľa výrazne prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom
štáte nie je želaný stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je potrebné uložiť trest v súlade
so zákonnou úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie
účelu trestu, inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal.

V tomto prípade sa jedná v osobe obžalovaného o osobu, ktorá bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná,
pričom toto odsúdenie má zahladené, v minulosti sa dopustil siedmych priestupkov prevažne na úseku
cestnej premávky (18.10.2021 prekročenie rýchlosti v obci za čo mu bola uložená pokuta vo výške
200,- eur, 07.03.2023 rýchlosť jazdy, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur, 11.05.2023
prekročenie rýchlosti, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur, 04.07.2023 rýchlosť jazdy, za
čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, 10.04.2024 strata občianskeho preukazu, 22.10.2021

zákaz zastavenia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, 01.05.2022 státie na chodníku,
ktorý priestupok bol vybavený napomenutím), v evidenčnej karte vodiča má zaznamenané štyri blokové
pokuty, pričom od 10.06.2008 do 10.06.2010 vykonal zákaz činnosti, keď dňa 01.05.2008 porušil
povinnosti vodiča.

I keď nemožno konštatovať, že v prípade obžalovaného ide o vzorného a disciplinovaného vodiča
(s poukazom na množstvo priestupkov a výšku jednotlivých uložených pokút), samotné priestupkové
postihy obžalovaného ani množstvo nameraného alkoholu v dychu neodôvodňujú ukladanie výlučne
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tieto skutočnosti, teda trestná a priestupková minulosť,
sa premietli do nepriznania poľahčujúcej okolnosti v zmysle, že by obžalovaný pred spáchaním

trestného činu viedol riadny život. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť značnú dobu, ktorá prešla od
predchádzajúceho odsúdenia, počas ktorej obžalovaný s výnimkou priestupkov na úseku cestnej
premávky prejavil snahu o vedenie riadneho života, o začlenenie sa do spoločnosti ako riadny
občan, kedy sa trestnej činnosti nedopúšťal, podniká a stará sa o svoje dve maloleté deti. Uložený
podmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženým trestom zákazu činnosti je trest dostatočne

prísny pre obžalovaného, no zároveň mu umožní pracovať, zabezpečovať príjem pre rodinu, ktorej je
v súčasnosti jediným živiteľom a teda finančne zabezpečovať seba i svoje maloleté deti, ktoré sú na
neho výživou odkázané. Výkon čo i len krátkeho trestu odňatia slobody by mohol do budúcnosti výrazne
znevýhodniť či dokonca diskvalifikovať pri uplatnení na pracovnom trhu a zbytočne ho spoločensky
stigmatizovať, no v neposlednom rade i neprimerane narušiť rodinné väzby.

Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti s
vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky - alkoholu. Základná trestná sadzba trestu
zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov. Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností súd
postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenú

v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. Povinnosť súdu podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností sa vzťahuje nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípad
ukladania iného druhu trestu s odstupňovatelnou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou. Ustanovenie
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona preto súd následne aplikoval aj na zákonom ustanovené trestnú

sadzbu trestu zákazu činnosti, kedy po uvedenej zákonnej modifikácii vychádzal z upravenej trestnej
sadzby v rozpätí 1 rok až 7 rokov a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vo výmere 2 roky a 6
mesiacov, teda v spodnej polovici modifikovanej trestnej sadzby, kedy prihliadol rovnako ako v prípade
určovania výmery trestu odňatia slobody na obžalovaným prejavenú sebareflexiu a sebakritický postoj,
ale aj na množstvo nameraného alkoholu v dychu a následok spôsobený trestným činom. Uloženie

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá si nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu
najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Pokiaľ ide
o výmeru trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako aj okolnostiam prípadu.
Uložením trestu zákazu činnosti vo výmere 2 roky a 6 mesiacov bude zabezpečená ochrana ostatných
osôb pred ním ako vodičom motorového vozidla (trest zákazu činnosti predstavuje najúčinnejší spôsob

ochrany spoločnosti pred stíhaným druhom trestnej činnosti) a zároveň bude predstavovať výrazný
zásah do bežného života obžalovaného, ktorý ho bude motivovať, aby v budúcnosti viedol riadny život.Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti považuje súd z
hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý a teda taký, ktorý naplní
účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov.

Vzhľadom na skutočnosť, že na obžalovaného bude pôsobené trestom zákazu činnosti nie na krátku
dobu, nie je potrebné obžalovanému ukladať trest nepodmienečný, pretože je nevyhnutné pôsobiť
na neho práve trestom zákazu činnosti, ktorý mu zabráni ohrozovať ostatných účastníkov cestnej
premávky. Podľa názoru súdu nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu
u obžalovaného práve takto uloženým trestom. Namiesto najprísnejšieho druhu trestu postačuje na

obžalovaného pôsobiť v podobe podmienečného trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou, pretože
je dôvodné predpokladať, že si nesprávnosť a nebezpečnosť svojho konania uvedomil a i napriek jeho
trestnej a priestupkovej minulosti má reálny potenciál viesť do budúcna život bez ďalšieho páchania
trestnej činnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť

uložením podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 2 roky a trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky a 6 mesiacov,
bez potreby prehĺbenia výchovného pôsobenia trestu uložením probačného dohľadu, a to s poukazom
na už dobrovoľne absolvované protialkoholické liečenie obžalovaným a jeho dobrovoľnú abstinenciu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že škoda bola obžalovaným poškodenej spoločnosti Plejad s.r.i.

v plnom rozsahu uhradená, obžalovanému preto súd povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným
činom neukladal.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.