Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-9P/100/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201348
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2522201348.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci manželov, na

návrh navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, D., zastúpená: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M.,
so sídlom Račianska 13152/69B, Bratislava, proti manželovi: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. G. X,
C., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. B.,
nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., H. G., nar. X.X.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 12.6.2021 v C.,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku I., ročník XXXX, na G. X, C. C. J. XX,

rozvádza.

II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletú H., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na maloletú H. výživné v sume vo výške 250 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

III. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.7.2022 domáhala rozvodu svojho manželstva,
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenia výšky výživného, pretože jej city
a dôvera k manželovi sa stratili.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo je podľa jej názoru trvalo rozvrátené,
pričom si neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj účel a základné funkcie. Manželstvo
uzavreli po niekoľkomesačnej známosti, následne sa im narodila maloletá H., pričom navrhovateľka
má z predchádzajúceho vzťahu staršiu dcéru F.. Spolužitie navrhovateľky s manželom bolo spočiatku
harmonické a šťastné, až na správanie zo strany svokry, ktorá stále namietala jej rodičovské zručnosti
a vyhrážala sa, že si vezme ich dcéru do svojej starostlivosti. Manžel sa jej pred matkou nezastal,
naopak vysmial sa jej s tým, že si má na to zvyknúť, takže z jeho strany necítila oporu. U manžela

sa po niekoľkých mesiacoch začala rozvíjať závislosť na alkohole a iných omamných látkach, čo malo
za následok, že sa čoraz menej staral o rodinu, prestal chodiť do práce a na jej staršiu dcéru býval
nepríjemný a agresívny. Manžel nebol schopný priznať si svoj problém s alkoholom, ale za svoje
nezodpovedné správanie obviňoval ju. Krátko po narodení spoločnej dcéry sa vyjadril, že túži po inejžene, čo v nej vyvolalo pochybnosti o tom, či má zmysel ďalej sa snažiť o záchranu ich vzťahu.
Navrhovateľka opakovane odcestovala ku svojim rodičom, následne sa vrátila späť k manželovi. Po
jednom takomto odchode sa navrhovateľka rozhodla nevrátiť sa už k manželovi a požiadať o rozvod.

Jej citový vzťah k manželovi úplne ochladol, intímne spolu nežijú a ani nehospodária od jej posledného
odchodu k rodičom. Od tej doby sa sama stará o obidve svoje dcéry, preto žiadala, aby jej bola maloletá
H. zverená do starostlivosti. Nemá v úmysle brániť, aby sa otec stýkal s dcérou, z toho dôvodu navrhla
styk ponechať neupravený tak, aby sa realizoval po vzájomnej dohode. Výživné na maloletú žiadala
otcovi určiť vo výške 120 eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa so sobášnym listom manželov, s
rodným listom maloletej H., s potvrdením o poberaní rodičovského príspevku matkou, s potvrdeniami o
pracovných príjmoch oboch rodičov, so správami predchádzajúcich zamestnávateľov otca o ukončení
jeho pracovných pomerov a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade
s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti manžela, ktorý mal

predvolanie na pojednávanie doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne
a včas neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

4. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX K. C.. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja
sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodila maloletá dcéra H., nar. XX.X.XXXX. Posledné

spoločné bydlisko manželov bolo v C., kde v súčasnej dobe manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal aj
naďalej býva, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92
Civilného mimosporového poriadku.

5. Navrhovateľka pred súdom na pojednávaní uviedla, že naďalej žiada zveriť maloletú do svojej

starostlivosti a otcovi aby bolo určené výživné vo výške 265 eur, v priebehu ďalšieho konania žiadala
určiť výživné vo výške 400 eur mesačne. O úpravu styku otca s maloletou nežiadala. Okrem H., má ešte
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k F., nar. XX.X.XXXX, ku ktorej výživné určené otcovi nebolo. V auguste
2023 nastúpila do práce a mesačne mala čistý príjem 843,22 eur, okrem toho do augusta 2024 poberala
aj rodičovský príspevok vo výške 473 eur. Tento pracovný pomer ukončila zo zdravotných dôvodov

dohodou ku dňu 10.9.2024. Od 28.8.2024 má živnosť, na základe ktorej podniká v oblasti školstvo,
vzdelávanie detí a umelecká činnosť. Ako živnostníčka dňa 1.9.2024 uzavrela zmluvu o poskytovaní
služieb, z ktorej dosahuje príjem vo výške 1.100 eur. Ďalší príjem nemá, poberá prídavky na dve deti.
Do augusta 2023 žila v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispievala sumou 200 eur. Od septembra
2023 žije v podnájme spolu s maloletými deťmi, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Maloletá H. od

septembra 2023 do januára 2024 navštevovala jasle, od februára 2024 sa o maloletú starala jej mama
a od septembra 2024 chodí do škôlky. Mesačne má výdavky na stravu dieťaťa 200 eur, na drogériu
20 eur, voľnočasové aktivity 40 eur, hračky 30 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na lieky v priemere 30
eur mesačne a na stravu v škôlke 60 eur. Maloletá navštevuje prírodovedný krúžok, kde platí 30 eur.
Za bývanie matka platí nájom 450 eur vrátane energií, za internet 15 eur, z čoho výdavok na maloletú

predstavuje sumu 155 eur. Po odchode zo spoločnej domácnosti jej otec na základe dohody prispieval
na maloletú sumou 120 eur, s dieťaťom sa nestretával, informoval sa však. Podľa jej vedomostí, otec má
vyšší príjem ako uviedol, má takú informáciu, že by mal mať na tringeltoch mesačne aj 300 eur v čistom.
Nevie sa vyjadriť k tomu, v akom odbore otec dosiahol vzdelanie, a nemá vedomosť ani o tom, že by mal
nejaké zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali pri výkone určitých druhov pracovných činností.

6. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že otec sa o maloletú nezaujíma, nemá žiadne náklady
v súvislosti s maloletou, i keď na výživu svojich detí majú prispievať obaja rodičia. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec je schopný pracovať, avšak aj vzhľadom na časté ukončovanie
pracovného pomeru zo strany jeho zamestnávateľov je zrejmé, že nedodržuje pracovnú disciplínu, čo

nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa.

7. Manžel,ktorýnávrhnarozvodnepodal,napojednávanídňa28.2.2023vyjadrilsvojsúhlassrozvodom
manželstva, ako aj so zverením maloletej H. do starostlivosti matky. S návrhom na určenie výživného
vo výške 265 eur nesúhlasil, navrhol výživné určiť v sume 150 eur. Potvrdil, že počas letnej sezóny

dosahuje tringelty vo výške 100 eur mesačne.8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu

výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú.
Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.

12. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však
zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi

manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý
už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda
daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov
týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom
správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda

odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na
výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu.

13. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
pre rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela. Navrhovateľka ako dôvody rozvratu manželstva

uviedla predovšetkým závislosť manžela na alkohole a iných omamných látkach, ktorá sa u neho
v priebehu trvania spolužitia začala rozvíjať, v dôsledku čoho sa prestal starať o rodinu, prestal chodiť do
práce, neposkytoval jej oporu a na jej dcéru býval nepríjemný a agresívny. Citový vzťah navrhovateľky
k manželovi ochladol, manželia intímne spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária
spoločne a ani sa nezúčastňujú na výchove svojho dieťaťa, minimálne od konca roka 2021. Ich vzťah

je trvalo a hlboko rozvrátený a v súčasnej dobe ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení
manželského spolužitia. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva a taktiež už nechcel v uvedenom
manželstve zotrvať. Súd z vyjadrení manželov mal preukázané, že vo vzťahu účastníkov existuje vážny
a trvalý rozvrat, ich manželstvo viac neplní svoj účel a je už len formálne. Súd preto považoval návrh
navrhovateľkynarozvodmanželstvazaodôvodnenýamanželstvoúčastníkovkonaniarozviedol.Príčinu

rozvratu manželstva súd videl predovšetkým v tom, že manželia spoločne nehospodária, intímne sa
nestýkajú, ich manželstvo je nefunkčné a neplní už žiadny účel, keď žijú oddelene.

14.Skonanímorozvodmanželstvajespojenéajkonanieovýchoveavýživerodičovkmaloletýmdeťom,
ktoré sa v manželstve narodili (§ 100 Civilného mimosporového poriadku). Nakoľko súd manželstvo

účastníkov rozviedol, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa§62ods.1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil
svojím rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú

byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku.
Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému
nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej
starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov.

Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným
správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež
oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné
rešpektovaťprávodieťaťanavýchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektované
právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma

rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov
upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.

22. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských páv a povinností k maloletému
dieťaťu nedohodli, preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojím rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní

o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa.

23. Matka navrhovala na čas po rozvode manželstva zveriť maloletú H. do svojej starostlivosti, s
ktorým návrhom súhlasil aj samotný otec dieťaťa. Na čas po rozvode manželstva, súd preto zveril

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá po odchode zo spoločnej domácnosti až doposiaľ,
riadne zabezpečovala jeho výchovu a v starostlivosti, ktorú dieťaťu poskytovala, neboli zistené žiadne
nedostatky. Maloletá je vzhľadom na svoj nízky vek, naviazaná na matku, takže ponechanie dieťaťa v jej
starostlivosti aj po rozvode manželstva, je v najlepšom záujme maloletej. Dôvod na zmenu doterajšieho
výchovného prostredia maloletej na čas po rozvode manželstva, nevidel ani procesný opatrovník.

24. Matka, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadala otcovi určiť povinnosť platiť výživné na
maloletú H. najskôr v sume 120 eur, neskôr v priebehu konania upravila požadovanú výšku výživného
na sumu 265 eur a následne na sumu 400 eur mesačne. Poukázala na výdavky, ktoré má v súvislosti
s výživou dieťaťa. Otec navrhoval určiť výživné vo výške 150 eur.

25. Matka do augusta 2024 poberala rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur. Okrem toho mala aj
pracovný príjem, nakoľko v auguste 2023 nastúpila do práce. V roku 2023 tak dosiahla pracovný príjem
vo výške 843,22 eur v čistom a v roku 2024 čistý príjem vo výške 1.015,09 eur. Tento pracovný pomerukončila zo zdravotných dôvodov dohodou ku dňu 10.9.2024. Od 28.8.2024 má živnosť, na základe
ktorej uzavrela zmluvu o poskytovaní služieb a od septembra 2024 má príjem v priemernej výške 1.100
eur mesačne. Ďalší príjem nemá, poberá prídavok na dve deti. Býva v podnájme a sama sa stará

o svoje dve maloleté deti, o staršiu dcéru Flóru z predchádzajúceho vzťahu a spoločnú dcéru narodenú
v manželstve. Maloletá H. od septembra 2024 chodí do škôlky. Matka má výdavky na dieťa bežného
charakteru a spočívajú z výdavkov na stravu dieťaťa 200 eur, na stravu v škôlke 60 eur, na drogériu
20 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na lieky 30 eur, prírodovedný krúžok 30 eur, voľnočasové aktivity a
hračky 70 eur a výdavok na bývanie pripadajúci na maloletú v sume 155 eur. Celkové výdavky na dieťa

tak podľa matky predstavujú mesačne sumu do 650 eur.
Otec dieťaťa bol do 13.10.2023 zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 691,75
eur. Tento pracovný pomer bol ukončený okamžite zo strany zamestnávateľa pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny pre opakované absencie. Následne sa dňa 29.11.2023 zamestnal, no aj tento
pracovný pomer bol ku dňu 2.1.2024 ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe pre
neospravedlnené absencie. V tomto pomere otec dosiahol príjem za celý odpracovaný mesiac vo výške

560 eur. V ďalšom období bol otec od 11.3.2024 do 31.5.2024 na krátku dobu zamestnaný, pracovný
pomer bol ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Za celý odpracovaný
mesiac v tomto pracovnom pomere otec dosiahol príjem vo výške 1.128 eur. Od ukončenia tohto
pracovného pomeru v máji 2024, otec až doposiaľ zamestnaný nie je, taktiež nie je ani evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie. Otec po tom, ako matka odišla zo spoločnej domácnosti, začal prispievať

na výživu maloletej podľa dohody sumu 120 eur. V priebehu konania otec netvrdil, že by mal prípadne
zhoršenýzdravotnýstav,prektorézhoršeniebymalobmedzeniavovýkonenejakejkonkrétnejpracovnej
činnosti. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletej H. nemá.

26. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal zo schopností a možností výchovou povinných

rodičov platiť výživné v určenej výške, i keď výživa zo strany matky je pokrytá hlavne jej osobnou
starostlivosťou o maloleté dieťa s prihliadnutím na jeho nízky vek. Otec v súčasnej dobe nie je
zamestnaný a nie je ani evidovaný na úrade práce. Jeho posledný pracovný pomer bol ukončený
z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a z rovnakého dôvodu boli ukončené aj jeho predchádzajúce
dva pracovné pomery. V tom poslednom zamestnaní pritom mal možnosť dosiahnuť príjem až vo

výške 1.128 eur (ako vyplýva z potvrdenia od jeho zamestnávateľa, keď súd prihliadol na príjem za
mesiac, ktorý otec odpracoval celý). Pri posudzovaní schopností otca platiť dieťaťu výživné, bol súd
toho názoru, že otec sa svojim nezodpovedným prístupom k výkonu svojich pracovných povinností,
vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď sám sa pričinil k tomu, že s ním traja poslední zamestnávatelia
boli nútení rozviazať pracovný pomer, čím sa pripravil o príjem, z ktorého by si mohol riadne plniť

vyživovaciupovinnosťvočimaloletémudieťaťu.Nakoľkoaktuálnypríjemotcavkonanípreukázanýnebol
a s poukazom na záver súdu o tom, že otec sa v období predchádzajúcom rozhodnutiu o výživnom
vlastnou vinou pripravil o príjem, čim sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, a zároveň s prihliadnutím
na produktívny vek otca u ktorého nebolo preukázané, že by bol vážne chorý alebo invalidný, alebo že
by mal obmedzenia pre ktoré by z objektívnych dôvodov nemohol pracovať alebo zamestnať sa, súd

pri rozhodovaní vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR,
ktorú mzdu by otec mal predpoklad dosiahnuť, pokiaľ by bol riadne zamestnaný na území Slovenskej
republiky. V roku 2023 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 1.403
eur.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odporúčaní Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre

výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti, pričom zohľadňuje nielen vek oprávneného na výživné a jeho štandardné mesačne výdavky,
ale aj príjem povinného a počet jeho vyživovacích povinností. V danom prípade, keď neboli preukázané
žiadne nadštandardné alebo špecifické výdavky maloletého dieťaťa, súd vychádzal z tabuľky pre
výpočet výživného v zmysle tejto metodiky, v zmysle ktorej určil, že otec sa má podieľať na výžive

maloletej sumou vo výške 18 % zo svojho čistého príjmu (v tomto prípade z príjmu, ktorý podľa
vyššie zdôvodnenej úvahy súdu mal možnosť získať). Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil skutočnosti
preukázané dokazovaním, a to jednak vek maloletej H., príjem výživou povinného otca a zohľadnil aj to,
že otec nemá ďalšie dieťa, vo vzťahu ku ktorému by mu existovala vyživovacia povinnosť. Časť vo výške
18 % z čistého príjmu otca v sume 1.403 eur predstavuje sumu 252,54 eur, z čoho je zrejmé, že určenie

výživného v sume 250 eur mesačne, je v rozmedzí stanovenom Metodikou Ministerstva spravodlivosti
SR pre výpočet výživného, a teda vo výške, ktorá je v možnostiach a schopnostiach otca s prihliadnutím
na jeho priemerný mesačný príjem. V tejto súvislosti je zároveň potrebné podotknúť, že výživné má
prednosť pred ostatnými výdavkami otca.27. Vzhľadom na výšku matkou tvrdených výdavkov na výživu dieťaťa, považoval súd určené výživné
za postačujúce pre pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Suma 250 eur ako výživné od otca, spolu

s prídavkami na dieťa, ako aj s výživným od matky, pokryje výdavky maloletej vzhľadom na jej vek aj
potreby, keď výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter. Súd preto neurčil výživné vo výške
požadovanej matkou, a to 400 eur mesačne, keď matka súdu potreby dieťaťa v takej výške, ktorá by
odôvodňovala určiť výživné v ňou požadovanej výške, súdu nepreukázala. Okrem toho, možnosť platiť
výživné v takejto výške nevyplýva ani z majetkových pomerov a schopností otca, na čo súd pri určení

výživného nevyhnutne musí prihliadať. Výživa detí musí byť zabezpečená neustále, preto je potrebné,
aby bolo v takej výške, ktorú bude otec dieťaťa schopný zo svojho mesačného príjmu platiť. Zároveň sa
ale žiada zdôrazniť, že s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a preto otec zo svojho príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na
výživné dieťaťa a ani prípadné vyššie výdavky otca, nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča
k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu,

aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na
maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na
svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené
od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak,
aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú

životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
Zákon o rodine preto kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. V danom prípade súd určil výživné v
takej výške, ktorá vyplýva jednak z majetkových pomerov otca, zároveň však zohľadňuje odôvodnené
potreby dieťaťa.

28. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

29. Súd na čas po rozvode manželstva styk otca s maloletou Ruženou neupravil, nakoľko ani jeden

z rodičov o úpravu styku nežiadal, takže stretávanie otca s dieťaťom zostáva na dohode rodičov.

30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd
nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.